K ostro sledovanému americkému prípadu nedávno popraveného Marcellusa Williamsa

Barbora F.

K ostro sledovanému americkému prípadu nedávno popraveného Marcellusa Williamsa

Tento prípad bol dlhú dobu v centre záujmu amerických novinárov aj verejnosti. Marcellus Williams bol odsúdený na trest smrti za vraždu bývalej žurnalistky Felicie Gayleovej z roku 1998. Jeho odsúdenie pritom spočívalo primárne na nekonzistentných výpovediach dvoch informátorov (väzenského informátora a Williamsovej priateľky), ktorí tvrdili, že sa im priznal k vražde. Forenzné dôkazy z miesta činu sa s Williamsom nezhodovali. Prokurátor Wesley Bell vo svojom návrhu z januára tohto roka, navrhol zrušiť rozsudok a trest smrti. Obvodný súd pre okres St. Louis (štát Missouri) však dňa 12. septembra 2024 tento návrh zamietol. Prípad je zaujímavý aj tým, že rodina obete bola proti trestu smrti a súčasne tým, že viac ako milión Američanov, vrátane náboženských vodcov, žiadalo guvernéra Parsona o zmiernenie trestu. Guvernér Williamsovi, ktorý do konca života trval na svojej nevine, neudelil milosť, a tak bol nakoniec dňa 24. septembra 2024 popravený. Jeho poprava vyvolala veľké rozhorčenie nielen zo strany organizácie Innocence Project, ktorá sa v jeho prípade angažovala a považuje ho za nevinného, upozorňujúc pritom na to, že v prípade neexistujú žiadne spoľahlivé dôkazy o Williamsovej vine, ale aj zo strany mnohých novinárov.

V tomto článku by som chcela predstaviť dôkazy v tejto zaujímavej, ostro sledovanej kauze. Čerpať budem primárne zo zverejneného Návrhu prokurátora Wesleyho Bella na zrušenie rozsudku zo dňa 26. januára 2024, vzhľadom k tomu, že jednotlivé dôkazy (najmä výpovede informátorov) sú tu detailne analyzované.

Z NÁVRHU PROKURÁTORA WESLEYHO BELLA NA ZRUŠENIE ROZSUDKU A TRESTU SMRTI, ZO DŇA 26. 01. 2024

Na s. 1 návrhu prokurátor Bell úvodom uviedol nasledovné: „§ 547.031 ods. 1 stanovuje, že prokurátor môže navrhnúť zrušiť rozsudok „kedykoľvek, ak má informácie o tom, že odsúdená osoba môže byť nevinná, alebo mohla byť odsúdená omylom“. Tu, dôkaz DNA podporujúci záver, že pán Williams nebol tou osobou, ktorá bodla pani Gayleovú, súd nikdy nevzal do úvahy. Tento... dôkaz, v spojení s relatívnym nedostatkom iných, vierohodných dôkazov podporujúcich vinu, ako aj s dodatočnými úvahami o neúčinnej pomoci právneho zástupcu a rasovej diskriminácii pri výbere poroty, vrhá neúprosné pochybnosti o odsúdení a treste pána Williamsa.“.

Dňa 11. 8. 1998 bola bývalá reportérka Felicia Gayleová, nájdená zavraždená vo svojom dome. Bola dobodaná 43. ranami. Krv sa našla na stene, schodoch, v blízkosti tela obete, a tiež na poschodí vedúcom k spálni.

Na s. 2 návrhu sa ďalej píše: „Miesto činu bolo plné fyzických dôkazov. Zbraň – kuchynský nôž – bol zaseknutý v krku pani Gayleovej. Krvavé odtlačky topánok sa našli v blízkosti puzdra na nôž v kuchyni, v chodbe vedúcej do prednej vstupnej haly a na koberčeku blízko tela pani Gayleovej. Krvavé odtlačky prstov sa našli pozdĺž steny. Vlasy, o ktorých sa predpokladalo, že patria páchateľovi, boli zobrané z trička pani Gayleovej, jej rúk a podlahy.

Žiadny z týchto fyzických dôkazov nespájal pána Williamsa s vraždou pani Gayleovej. Pán Williams bol vylúčený ako zdroj odtlačkov topánok, pán Williams bol pomocou mikroskopie vylúčený ako zdroj vlasov, nájdených blízko tela pani Gayleovej (vlasy sa nezhodovali ani s pani Gayleovou, ani s jej manželom - jedinými obyvateľmi domu, a tak pravdepodobne patrili páchateľovi), a súčasne pán Williams nebol zistený ako zdroj odtlačkov prstov. Teraz, traja experti na DNA skúmali DNA na noži a každý nezávislena sebe usúdil, že pán Williams je vylúčený ako zdroj mužskej DNA na rukoväti vražednej zbrane.“.

Na s. 3 prokurátor Bell skonštatoval nasledovné: „Na základe preskúmania dôkazov a dodatočného vyšetrovania, prokurátor dospel k záveru, že: (1) nové dôkazy naznačujú, že pán Williams je skutočne nevinný; (2) právny zástupca pri procese... bol neefektívny, pretože nevyšetril a nepredložil dôkazy na spochybnenie Henryho Colea a Laury Asarovej; 3) právny zástupca pri procese... bol neefektívny, pretože počas fázy vynesenia rozsudku nepredložil poľahčujúce dôkazy; a (4) obžaloba nesprávne vylúčila kvalifikovaných porotcov z rasových dôvodov počas výberu poroty, v rozpore s rozsudkom Batson v. Kentucky. Okrem toho prokurátor vykonáva dodatočné skúmanie súvisiace s vyšetrovaním pána Williamsa, ktoré, ak je pravdivé, tak by preukázalo, že vyšetrovanie bolo úmyselne, alebo z nedbanlivosti nedostatočné, v rozpore s právom pána Williamsa na riadny proces.

Popri tom, prokurátor vykonáva dodatočné vyšetrovanie, týkajúce sa alternatívneho páchateľa v tejto veci, ktoré môže potvrdiť, alebo vyvrátiť účasť inej osoby, ako pána Williamsa, na tomto zločine. Toto dodatočné vyšetrovanie bude zahŕňať forenzné testovanie a ďalšie vyšetrovanie, ktoré bude nejaký čas trvať.

Vzhľadom na dôkazy, ktoré dnes existujú, ako aj na prebiehajúce vyšetrovanie, sa prokurátor domnieva, že je úlohou tohto úradu začať proces žiadosti tohto súdu, aby napravil túto zjavnú nespravodlivosť tým, že sa bude snažiť o vypočutie novoobjavených dôkazov… Tento návrh je o to naliehavejší, že kancelária generálneho prokurátora požiadala o dátum popravy pre pána Williamsa.“.

Prvotné vyšetrovanie (od s. 4)

Manžel pani Gayleovej, dr. Picus, povedal, že keď prišiel domov, v kuchyni bol neporiadok, dvere mrazničky boli otvorené, a vo vnútri bolo všetko prehrabané. Ďalej zistil, že bola otvorená jedna z kuchynských zásuviek a, že na zemi sa nachádzal kartónový kryt na nôž. Následne pán Picus zavolal na manželku, ktorá sa mu neozývala. Potom prešiel do chodby, kde našiel manželkino telo - manželka mala na sebe len fialové tričko. Z miesta kde vtedy stál, videl, že má v krku zabodnutý kuchynský nôž. Jej tela sa nedotýkal a okamžite zavolal 911. Neskôr zistil, že manželka mala 43 bodných rán, a že zomrela v dôsledku 16. rán na hlave, krku, hrudníku a bruchu.

V návrhu sa ďalej uvádza, že keď na miesto dorazila polícia, „spracovala dôkazy. Našla krvavé odtlačky topánok blízko puzdra na nôž v kuchyni (Správa zo dňa 11. 08. 1998). Zozbierala krvavé odtlačky prstov zo steny a našla krv na schodoch a stene blízko tela pani Gayleovej, a tiež na poschodí vedúcom k spálni. Našla azobrala vlasy z trička pani Gayleovej, jej rúk a podlahy blízko jej tela. Na koberci, kde bolo nájdené telo pani Gayleovej, našla dva pubické chlpy. V rukách pani Gayleovej našla modré vlákna, a zároveň zobrala vzorky spod nechtov.“.

Manžel uviedol, že dvere na skrini pracovne na druhom poschodí, boli otvorené, rovnako ako zásuvka na stole manželky. Otvorená bola aj zásuvka na komode v spálni, rovnako, ako dvere malej skrinky. Dr. Picus nevedel povedať, či niečo zo spálne chýba.

Zásuvka komody v hlavnej spálni bola otvorená a dvere malej skrinky v spálni boli tiež otvorené. Žiadne šperky patriace manželke nechýbali - jej snubný prsteň zostal v miske v šatníku a v komode zostalo 400 dolárov.

Polícia sa spýtala manžela či niečo nechýba.Ten odpovedal, že chýbali kľúče, manželkina kabelka a jeho laptop (ktorý mal na stole v pracovni na druhom poschodí). V kabelke pritom boli: preukaz totožnosti, kupóny, hnedá peňaženka, malá kalkulačka a čierna peňaženka na mince. Manžel sa tiež domnieval, že chýbajú aj štyri plátené nákupné tašky.

K ďalším zisteniam v rámci vyšetrovania (od s. 5)

V tejto časti na s. 5 prokurátor Bell uvádza k vyšetrovaniu nasledovné: „Napriek veľkému množstvu fyzických dôkazov, polícia nebola schopná okamžite dostať podozrivého. ... prešetrovala aktivity pani Gayleovej v deň jej vraždy, ale jej rutina sa nejavila byť nezvyčajná. Ráno pani Gayleová väčšinou behávala, po tom, čo jej manžel odišiel do práce. Keď sa vrátila, osprchovala sa [a] obliekla fialové tričko. … polícia hovorila s jej susedmi, vrátane suseda odvedľa, ktorý videl pani Gayleovú v bežeckom oblečení o 9.30 hod. v to ráno, keď sa pani Gayleová zastavila pri susedovom dome, aby sa podelia o banány. Sused bol doma, celý deň pracujúc na dvorea nevšimol si nič zvláštne. Poštár tiež videl pani Gayleovú okolo 13:00 hod., pred jej dvermi(Správa zo dňa 14. 08. 1998).

Dvaja susedia povedali polícii, že videli tmavý minivan, ktorý riadil beloch na ulici v to ráno, a považovali to za nezvyčajné. Nevideli však nič iné.

Hoci polícia verila, že páchateľ vstúpil prednými dvermi, pretože sklenená tabuľa na predných dverách bola rozbitá, žiadny zo susedov nevidel nikoho pri dverách pani Gayleovej.

Polícia nemala žiadne vodítka. Hoci sa dozvedela, že v susedstve sa stali tri ďalšie vlámania (Michael D. Sorkin: Police Still Chase Clues in Three Unsolved Area Slayings, St. Louis Post-Dispatch, 11. 08. 1999), nezískala žiadny dôkaz, ktorý by ich spájal s vraždou pani Gayleovej. Dr. Picus a rodina pani Gayleovej boli čoraz viac frustrovaní z toho, že vyšetrovanie nenapredovalo.Potom, ako sa rozprávala s políciou, ktorá navrhla, aby ponúkli peňažnú odmenu, aby tak mohli získať informácie, rodina inzerovala 10 000 dolárovú odmenu za akékoľvek vodítka ohľadom toho, kto zavraždil pani Gayleovú.“.

Mediálne pokrytie vraždy (od s. 6)

Vražda bývalej žurnalistky Felicie Gayleovej zo St. Louis Post-Dispatch, šokovala celú komunitu a počas nasledujúceho roka sa stala objektom veľkej pozornosti zo strany médií. Rodina aj naďalej žiadala verejnosť, aby poskytla informácie o vražde za peňažnú odmenu, pričom zároveň tento prípad pokrývala vo veľkom aj televízia a noviny. V rámci týchto informácií „zdôrazňovali 10 000 dolárovú odmenu a obsahovali nasledujúce údaje o vražde:

• pani Gayleová žila v Ames Place, uzavretej komunite, ktorá obmedzovala premávku vozidiel. Pani Gayleová bola bývalá reportérka Post-Dispatch.
• Keď páchateľ vošiel do domu, pani Gayleová sa sprchovala. Odišla z kúpeľne na druhom poschodí a kráčala dole, keď na schodisku narazila na páchateľa. Mala na sebe dlhé tričko. 
• Páchateľ vošiel do domu prednými dverami, ktoré čiastočne skrýval strom. Páchateľ rozbil malú okennú tabuľu, siahol dovnútra a odomkol vchodové dvere. Dr. Picus vyrúbal stromy pred dverami, týždne po vražde pani Gayleovej. 
• Pani Gayleová bola bodnutá do hornej časti tela a hlavy. Páchateľ na jej vraždu použil nôž z domu pani Gayleovej a nechal za sebou vražednú zbraň.
• Páchateľ vzal notebook Apple Powerbook, kľúče od domu a auta na žltom štítku, a plátennú tašku.“.

Na scéne sa objavuje Henry Cole (od s. 7)

V tejto časti prokurátor Bell uviedol: „Dňa 4. júna 1999, desať mesiacov po vražde pani Gayleovej, polícia získala svoju prvú skutočnú stopu. Henry Cole išiel v to ráno na súd pre porušenie skúšobnej doby. Jeho skúšobná doba pokračovala, a on bol prepustený zo City Workhouse, kde bol uväznený od februára 1999. Zavolal na oddelenie univerzitnej mestskej polície a povedal im, že má informácie o vražde paniGayleovej. Coleovo volanie nebolo jeho prvou interakciou so systémom – mal za sebou rozsiahlu kriminálnu minulosť, ktorá zahŕňala odsúdenia za ťažké zločiny a tresty odňatia slobody po celej krajine, siahajúce až do polovice 60. rokov. Cole bol odsúdený za trestné činy od krádeže, cez lúpeže, až po držbu zbraní. Jeho posledné odsúdenie sa týkalo lúpežného prepadnutia banky, kde bol odsúdený na päť rokov,... s podmienečným odkladom na desať rokov. Colenakoniec porušil svoju podmienku šesťkrát, ... Cole vedel, žeporušenieznamená,že by mohol čeliť potenciálnemu väzeniu: vo februári 1999, Cole, teraz HIV pozitívny, napísal prokurátorom a prosil ich o zhovievavosť, uvádzajúc: „Ak pôjdem do väzenia, surovo [sic] zomriem.“ (list zo dňa 17. 02. 1999)...

Cole dlho bojoval s drogovou závislosťou – pravidelne užíval kokaín, marihuanu a heroín – a s duševnou chorobou; absolvoval psychiatrickú liečbu a bol mu predpísaný ... liek, ktorýspôsobil halucinácie a stratu pamäti.

Cole videl správy o odmene 10 000 dolárov pre každého, kto má informácie o vražde pani Gayleovej. V deň, keď bol prepustený z Workhouse, zavolal z telefónneho automatu univerzitnú mestskú políciu a povedal im, že má informácie o vražde pani Gayleovej.“.

Cole rozpráva s políciou (od s. 8)

Na s. 8 návrhu sa k tomu píše nasledovné: „Po prijatí Coleovho hovoru, ho policajní detektívi vyzdvihli z Downtown St. Louis a priviedli na policajnú stanicu. Hovorili s Coleom o vražde počas jazdy autom, ale tento rozhovor nebol zaznamenaný. Po umiestnení Colea do cely na 20 až 30 minút, ho detektívi vypočuli. Len časť rozhovoru bola nahraná na video.

Cole na začiatku priznal, že sa prihlásil, aby si vyzdvihol odmenu. Polícii povedal, že prípad sledoval v správach a vedel, že polícia nikoho za vraždu nezatkla. Čítal o vražde aj v novinách a mnohokrát ju videl v správach, a v jednom bode poznamenal, že úrady sa nezastavia, až kým niekoho nezatknú za tento prípad, pretože to bolo vo všetkých správach. Pred poskytnutím akýchkoľvek informácií detektívom, sa ich Cole spýtal: „Nemôžem dostať nejaké peniaze vopred?“. Detektívi mu povedali, že … odmenu by dostal za odsúdenie [páchateľa].

Cole tvrdil, že bol zavretý s mužommenom Marcellus Williams vo Workhouse asi dva mesiace, a že keď boli spolu zavretí,... uvedomili si, že sú vzdialení príbuzní.Jedného dňa, podľa Colea, pán Williams čítal článok o vražde v St. Louis Post-Dispatcha keď si ho prečítal, priznal Coleovi svoju účasť na vražde pani Gayleovej.

Podľa Colea pán Williams povedal, že to všetko začalo, pretože potreboval peniaze, a tak sa vybral autobusom do University City, aby pohľadal vhodný dom na vykradnutie. Pán Williams povedal, že nosil batoh, aby vyzeral ako vysokoškolák a zapadol do prevažne belošskej štvrte. Vybral si dom s veľkým stromom, pretože by ho tak ochránil pred susedmi, ktorí by videli vchodové dvere. Cole povedal polícii, že pán Williams povedal, že vzal kladivo... vylomil tabuľu zo skleneného okna na dverách, strčil ruku cez dvere a otvoril ich.

Keď bol pán Williams vo vnútri, podľa Colea, počul tečúcu vodu, vyšiel na poschodie a zobral počítač Apple, kabelku a peňaženku. Potom zišiel dolu, aby si zobral ďalšie veci, ale voda sa zastavila a nejaká žena zakričala, kto je tam dole. Podľa Colea pán Williams povedal, že vošiel do kuchyne a vybral zo zásuvky nôž, a keď žena zišla dole, bodol ju... a vybral z nej kúsok mäsa. Žena sa bránila. Podľa Colea pán Williams povedal, že ju zasiahol do krku, ale nebola mŕtva, a tak ju bodol do krku tak silno, ako len mohol, a otočil nôž.

Cole tiež oznámil, že po tom, čo pán Williams bodol pani Gayleovú, vyšiel hore, vyzliekol si zakrvavené tričko a očistil si krv z topánok a batohu. Pán Williams vzal jedno z tričiek pani Gayleovej z komody, obliekol si ho a odišiel prednými dverami. Pán Williams potom prešiel po ulici okolo niekoľkých robotníkov a odviezol sa autobusom späť do miesta, kde bývala jeho priateľka Laura Asarová.

Cole tvrdil, že nikto iný nepočul hovoriť pána Williamsa, pretože vždy pozerali televíziu; že pán Williams mu povedal, že jediná ďalšia osoba, ktorej to povedal, bola Laura Asarová; a že Cole si zapisoval všetko čo mu povedal pán Williams, pretože na to nechcel zabudnúť. Cole tiež polícii povedal, že pán Williams zastrelil Asarovej bývalého priateľa v okrese Soulard, a že pán Williams predal jeho bratovi počítače v hodnote 15 000 dolárov.“.

Zmeny v Coleovom príbehu (od s. 10)

V tejto časti návrhu prokurátor Bell približuje, ako Cole následne menil svoj príbeh, až po svedectvo pred porotou. Poukazuje na tieto konkrétne príklady:

• „Cole dňa 04. 06. 1999 povedal polícii, že pán Williams mu začal rozprávať o vražde po tom, ako si prečítal článok o nej v St. Louis Post-Dispatch, ale vo svojej výpovedi pred súdom Cole tvrdil, že pán Williams začal hovoriť o vražde po tom, ako obaja videli príbeh v správach o šiestej.

• Cole 4. júna 1999 povedal polícii, že pán Williams povedal, že vzal kabelku s kreditnými kartami a peniazmi, prenosný počítač Apple a tašku na počítač. V neskoršej výpovedi a na súde rozšíril zoznam o lacné šperky a peňaženku na mince, preukaz totožnosti, peňaženku a kľúče.
• Cole povedal polícii 4. júna 1999, že pán Williams povedal, že si zobral tričko od pani Gayleovej. Vo svojej neskoršej výpovedi a svedectve pred súdom svedčil, že pán Williams mu povedal, že zobral sveter.
• Cole 4. 6. 1999 nikdy nepovedal polícii, že pán Williams povedal, že mal na sebe rukavice, keď spáchal vraždu, ale na procese tvrdil, že pán Williams povedal, že počas vraždy mal na sebe rukavice, a že nemal obavy zo zanechania odtlačkov.“.

Prokurátor následne upozornil na to, že Coleov meniaci sa príbeh, zároveň priamo odporoval dôkazom. Napríklad:

• „Cole tvrdil, že pán Williams povedal, že išiel hore po schodoch keď bola pani Gayleová v sprche a vzal počítač Apple a kabelku, ale dr. Picus povedal polícii, že pani Gayleová si nechávala svoju kabelku v kredenci v kuchyni, na prvom poschodí.

• Cole tvrdil, že pán Williams povedal, že išiel dolu schodmi, aby pohľadal ďalšie veci, ktoré by mohol odcudziť, ale dr. Picus povedal, že pracovňa, obývačka a jedáleň nevyzerali poprehadzované.
• Cole nepovedal nič o tom, že pán Williams prešiel kuchyňou, abydostal nôž zo zásuvky, ale dr. Picus opísal, že v kuchyni bol “neporiadok“ a na mrazničke boli otvorené dvierka, s posunutými položkami vo vnútri.
• Cole tvrdil, že pán Williams sa zameral na dom pani Gayleovej, pretože tam bol veľký strom, ktorý zakrýval predné dvere a verandu, ktoré tak chránil pred susedmi na druhej strane ulice. Hoci dom mal vpredu strom, nechránil predné dvere ani verandu.“.

Prokurátor Bell v nadväznosti na tieto príklady uviedol, že „Napriek týmto rozporom v Coleovom príbehu, jeho dlhej kriminálnej minulosti, užívaniu drog a duševnej chorobe, polícia zrejme hľadala len dôkazy na podporu toho, čo im povedal. Počas rozhovorov Cole spomenul, že pán Williams išiel autobusom späť tam, kde bývala jeho priateľka Laura Asarová.“.

Polícia kontaktuje Lauru Asarovú (od s. 12)

Prokurátor k tomu v návrhu napísal nasledovné: „Asarová nebola polícii neznáma. Hovorili s ňou už pred tým - aj keď čelila vlastným obvineniam, a tiež keď pracovala ako informátorka. A nebolo to po prvý krát, čo s ňou hovorili vo vzťahu k vražde pani Gayleovej. Dňa 01. 09. 1998, po tom, ako bola zatknutá za prostitúciu, Asarová povedala policajtom, že má informácie vo vzťahu k “vražde ženy z U. City.“ (Správa zo dňa 16. 11. 1999). Avšak keď ju detektívi prišli vypočuť, nehovorila s nimi, tvrdiac, že “sa iba pokúšala dostať sa z väzby.“. Polícia ju vypočúvala dve hodiny. Bezvýsledne.

Hoci Asarovná nebola pre políciu neznáma, po ich rozhovore s Coleom dňa 04. 06. 1999, polícia

získala Colea ako informátora na ďalšie 4 mesiace, kvôli tomu, aby sa pokúsil nadviazať kontakt s Asarovou. Detektívi mu poskytli pager, aby ich mohol kontaktovať, ale Coleove snahy prinútiť Asarovú, aby obvinila pána Williamsa, boli neúspešné.

Polícia však mala inú metódu ako kontaktovať Asarovú - kvôli niektorým nevykonaným zatykačom. Dňa 05. 08. 1999 detektívi navštívili Asarovú vo väzbe po zadržaní a povedali jej, že ak by spolupracovala, zrušili by jej obvinenia. Ona tomu však nebola prístupná, a tak je detektívi potom povedali, že manžel pani Gayleovej vyhlásil 10 000 dolárovú odmenu v prípade vraždy jeho manželky, a že ak by im s tým pomohla, mala by nárok na časť, alebo na všetky peniaze. Asarová však aj naďalej popierala, že by mala akékoľvek informácie o zločine.

Do novembra 1999 polícia nezistila žiadne informácie, ktoré by potvrdzovali to, čo im povedal Cole. Dňa 17. 11. 1999 policajti znova navštívili Asarovú. Asarová, ktorá potom pracovala ako prostitútka a užívala drogy, sa domnievala, že policajti prišli, aby ju zadržali na základe nevykonaných zatykačov. Polícia opäť ponúkla Asarovej, že jej pomôže s jej zatykačmi, ak poskytne informácie o vražde pani Gayleovej. Povedali jej, že ak nebude spolupracovať, bude vinná zo zatajovania dôkazov.

Asarová potom policajtom uviedla nasledovné:

Chodila s pánom Williamsom 2, alebo 3 mesiace, pred tým ako bol zadržaný dňa 31. 08. 1998 za lúpež v obchode, čo bolo 10 mesiacov pred tým, ako sa Cole prvý krát obrátil na políciu a 15 mesiacov pred tým, ako polícia prvý krát vypočula Asarovú. V tom čase žili v aute pána Williamsa - starom, modrom Buicku. Asarová tvrdila, že v deň vraždy ju pán Williams zaviezol k domu jej matky v South St. Louis City svojím Buickom ráno, okolo deviatej hodiny, odišiel a vrátil sa svojím autom okolo 15:00 hod.. Keď ju vyzdvihol, mal na sebe pozapínanú bundu, hoci bol august, a auto nemalo spustenú klimatizáciu. V aute mal aj počítač, no vzal ho do domu dole na ulici a vrátil sa bez počítača.

Podľa Asarovej videla krv na tričku pána Williamsa a škrabance na krku, keď si dával dolu bundu, ktoré pán Williams vysvetlil tým, že sú od bitky. Ona potom videla, ako si pán Williams vyzliekol oblečenie, vložil ho do batohu a hodil do kanalizácie.

Asarová tiež povedala polícii, že nasledujúce ráno si išla vybrať svoje oblečenie z kufra auta pána Williamsa, a keď kufor otvorila, našla ženskú kabelku, v ktorej bol ženský preukaz totožnosti a vrecúško na mince. Povedala, že sa nahnevala, pretože sa domnievala, že pán Williams má inú priateľku a konfrontovala ho. Aby pán Williams rozptýlil Asarovej žiarlivosť, povedal jej, že tá žena nebola jeho priateľka, ale novinárka z Post-Dispatch, ktorú práve zabil.

Nasledujúceho dňa - 18. 11. 1999, polícia zaistila Buick pána Williamsa, ktorý bol zaparkovaný pred domom jeho starého otca. Starý otec pána Williamsa bol doma a otvoril kufor policajtom. Polícia uviedla, že pri tejto obhliadke našla lekársky slovník, ktorý nebol na zozname chýbajúcich vecí, a o ktorom sa neskôr potvrdilo, že nepatrí dr. Picusovi. Po prevoze auta späť na stanicu, polícia uviedla, že v priehradke našla aj pravítko St. Louis Post-Dispatch. Táto vec nebola nikdy nahlásená ako vec patriaca pani Gayleovej, alebo ako vec, ktorá by zmizla z jej domu, a Asarová sa v žiadnom zo svojich vyhlásení na polícii nikdy nezmienila, že by videla toto pravítko. Asarová bola tiež videná ako pristupuje k Buicku, 15 mesiacov od zatknutia pána Williamsa.

Jediný fyzický dôkaz potvrdzujúci Asarovej príbeh, bol laptop nájdený v dome Glenna Robertsa, o ktorom Asarová povedala, že mu pán Williams tento notebook predal. Keď políciavypočúvala Robertsa, povedal, že pán Williams priniesol laptop v prenosnom kufríku, a Roberts mu za laptop zaplatil 150, alebo 250 dolárov.Pri jeho predaji pán Williams Robertsovi povedal, že Asarová mu dala laptop a požiadala ho, aby jej ho predal (Čestné vyhlásenie Glenna Robertsa zo dňa 09. 09. 2020). Neskôr sa potvrdilo, že laptop patrí dr. Picusovi, čím sa osobou s najpriamejším spojením so zločinom stala Laura Asarová, a nie Marcellus Williams.

Dňa 29. 11. 1999 polícia zatkla pána Williamsa a obvinila ho z vraždy.“.

Asarovej príbeh je nevierohodný (od s. 14)

Okrem okolností za akých došlo k výpovedi Laury Asarovej, dôležité aspekty jej vyhlásení v súvislosti s tým, čo jej mal Williams údajne povedať o vražde, nezodpovedali známym dôkazom a podkopali vierohodnosť jej svedectva. K tomu prokurátor Bell uviedol tieto príklady:

• „Asarová prehlásila, že pán Williams povedal, že vstúpil do domu zadným vchodom, ale sklenená tabuľa na predných dverách bola rozbitá..., čo naznačuje, že páchateľ vstúpil prednými dverami.

• Asarová povedala, že pán Williams povedal, že opláchol nôž v kúpeľni po tom, ako dobodal pani Gayleovú. Avšak nôž nebol očistený a vyčnieval z krku pani Gayleovej.

• Asarová uviedla, že pán Williams povedal, že nešiel hore po schodoch, pretože pani Gayleová išla dolu schodmi. Avšak vyšetrovatelia našli krv pani Gayleovej v kúpeľni na poschodí a v šatníku na poschodí.

• Asarová povedala detektívom, že pán Williams mal viditeľné škrabance na krku. Ale DNA testy spod nechtov pani Gayleovej nezistili prítomnosť akéhokoľvek iného materiálu, než DNA pani Gayleovej.

• Asarová tvrdila, že pán Williams povedal, že pani Gayleová mala oblečený župan, keď ju zavraždil (Prepis výpovede L. Asarovej zo dňa 17. 11. 1999). Avšak pani Gayleová mala oblečené len fialové tričko.

• Asarová povedala, že pán Williams povedal, že sa musel skryť po vražde pani Gayleovej, pretože pri dome sa zastavil sused. Polícia však v rámci vyšetrovania vypočúvala susedov a nikto nepovedal, že sa v to ráno zastavil pri dome pani Gayleovej.

• Asarová tiež uviedla, že pán Williams povedal, že si zobral veci pani Gayleovej na prízemí a nikdy sa nezmienila, že by prešiel popri chladničke, alebo iných častiach kuchyne. Podľa dr. Picusa však nedošlo k porušeniu jedálne a obývačky, no v kuchyni bol evidentný neporiadok. Keď sa dr. Picus vrátil domov, dvere mrazničky boli otvorené, puzdro na nôž ležalo na zemi a kuchynské zásuvky boli otvorené.  

• Asarová tvrdila, že povedala svojej mame, čo jej povedal pán Williams o vražde, avšak keď polícia hovorila s jej matkou dňa 06. 08. 1999, tá povedala, že jej o vražde nebolo nič povedané.“.

Prokurátor Bell ďalej upozornil na tieto dôležité rozdiely medzi vyhláseniami Asarovej a Colea:

• „Asarová uviedla, že pán Williams povedal, že vošiel do domu zadnými dverami, ale Cole povedal, že pán Williams povedal, že vstúpil prednými dverami.

• Asarová povedala, že pán Williams povedal, že išiel na miesto činu autom, ale Cole povedal, že pán Williams povedal, že išiel autobusom.

• Asarová povedala, že pán Williams povedal, že nikdy nešiel hore schodmi, ale Cole povedal, že pán Williams povedal, že vyšiel hore a umyl sa v kúpeľni na poschodí.

• Asarová uviedla, že pán Williams povedal, že sa musel schovať, pretože k dverám prišiel sused, ale Cole nikdy nepovedal, že pán Williams niečo také povedal.

• Asarová tvrdila, že pán Williams... vedel, že pani Gayleová nemá žiadne deti, a že nikto nebude doma, ale Cole tvrdil, že pán Williams sa zameral na dom pani Gayleovej, pretože strom chránil predné dvere a verandu pred susedmi na druhej strane ulice.“.

Asarovej popis zločinusa postupom času menil, pričom aj jej vlastné vyjadrenia boli vnútorne nekonzistentné, ako to dokumentujú tieto príklady (od s. 16):

• „Asarová najprv polícii v novembri 1999 povedala, že batoh, ktorý mal pán Williams na sebe, pochádzal z domu pani Gayleovej. Neskôr na súde tvrdila, že pred vraždou videla pána Williamsa s batohom.

• Asarová pôvodne polícii povedala, že ju pán Williams po vražde vyzdvihol z domu jej starého otca. Pri neskoršom výsluchu povedala, že ju pán Williams vyzdvihol z domu jej matky.

• Asarová pôvodne tvrdila, že videla laptop v kufri, a že jej pán Williams povedal, že vraždu spáchal v deň, keď predal notebook. Neskôr tvrdila, že videla laptop na prednom sedadle auta, a v ďalšom vyhlásení povedala, že počítač predal pred tým, ako jej povedal, že spáchal vraždu.

• Asarová pôvodne polícii povedala, že pán Williams išiel po ulici s počítačom a vrátil sa bez neho. Povedala, že nebola prítomná pri predaji, ale môže ukázať dom, kde sa predal. Neskôr sa jej príbeh zmenil a povedala, že čakala v aute zaparkovanom pred domom, kým pán Williams vošiel dnu, aby predal laptop, a že keď vyšiel z domu, nemal počítač, ale mal kokaín.

• Asarová tvrdila, že v deň, keď ju pán Williams vyzdvihol, ho videla vyhadzovať oblečenie do kanalizácie. V ďalšej výpovedi uviedla, že deň, alebo dva po vražde, našla kabelku v kufri a pán Williams vyprázdnil obsah kabelky do svojho batohu a potom batoh hodil do kanalizácie.

• Asarová tvrdila, že sa nevrátila k autu pána Williamsa, odkedy bol koncom augusta 1998 uväznený, ale neskôr povedala, že bola pri jeho aute, že jeho starý otec pre ňu otvoril kufor, a že v kufri nevidela nič z vraždy.“.

Prokurátor Bell záverom tejto časti dodal, že: „Napriek týmto kritickým rozporom v dôkazoch, Asarovej svedectvo pomohlo zabezpečiť zatknutie pána Williamsa a bolo kľúčom k jeho stíhaniu. Na súde poukázala na užívanie drog, aby vysvetlila nezrovnalosti vo svojich výpovediach.“.

Proces (od s. 16)

K procesu prokurátor v návrhu uviedol nasledovné:„Obžaloba spočívala predovšetkým na svedectve Henryho Colea a Laury Asarovej. Opísala Colea tak, že “bol počas celej cesty konzistentný“ vo svojich rôznych vyhláseniach, a že Asarová mala “jednu malú nezrovnalosť“ - že bola nekonzistentná, keď údajne videla kabelku pani Gayleovej v súvislosti s tým, keď povedala, že videla pána Williamsa vysypať obsah kabelky. Štát ručil za Coleovu spoľahlivosť, pretože Cole údajne poznal fakty, ktoré by vedel len vrah: že vrah odrezal “veľký kus mäsa z ramena [pani Gayleovej]“; že vrah dvakrát bodol pani Gayleovú do krku; a že vrah otočil nôž a nechal ho v krku. Detektívi, ktorí v tomto prípade aktívne hľadali stopy, tieto fakty tiež poznali keď Colea vypočúvali, pričom veľká časť ich interakcie s Coleom nebola zaznamenaná. Na súde Cole porote povedal, že pán Williams sa mu priznal k zločinu, keď boli v Workhouse, a po prvýkrát dodal, že pán Williams povedal, že mal počas vraždy rukavice, pretože povedal, že sa nebál, že po sebe zanechal odtlačky. Toto samozrejme nebolo v súlade s faktom, že polícia našla krvavé odtlačky prstov – ktoré nikdy neboli spojené s pánom Williamsom – na mieste vraždy.

Cole tiež svedčil orôznych benefitoch, ktoré dostal výmenou za svoje svedectvo na súde, a aj v prípravnom konaní. Vysvetlil, že prokurátorovi povedal, že nebude vypovedať v apríli 2001, pokiaľ nedostane časť peňazí z odmeny, ktorá sa zvyčajne neposkytne, pokiaľ sa prípad neuzavrie. V čase súdu mu vyplatili 5 000 dolárov a dúfal, že získa zvyšných 5 000 dolárov po svojom svedectve... Dr. Picus to potvrdil, keď povedal porote, že prokurátori mu odporučili zaplatiť Coleovi 5 000 dolárov pred súdnym procesom, aby si zaistila jeho spolupráca, čo aj urobil.

Okrem Colea a Asarovej, štát predvolal aj Glenna Robertsa, ktorý svedčil o tom, ako získal ukradnutý laptop dr. Picusa. Ale keď sa Robertsa pri krížovom výsluchu spýtali čo, ak vôbec niečo, mu pán Williams povedal, keď dal Robertsovi laptop, štát to tvrdo namietol... Súd prvého stupňa námietke vyhovel, a tak zabránil Robertsovi odpovedať na otázku, čo znamená, že porota nikdy nepočula úplné vysvetlenie toho, ako sa pán Williams dostal k notebooku.

Pán Williams tvrdil, že Cole a Asarová nie sú dôveryhodní, a že žiadny forenzný dôkaz nespájal pána Williamsa so zločinom. Obhajoba predvolala Jeanette Benderovú, Coleovu probačnú úradníčku, ktorá vypovedala, že chýba takmer polovica Coleovho probačného spisu.

Obhajoba sa tiež venovala dieram v svedectve L. Asarovej o tom, že pán Williams predal laptop a poskytla dôkaz, ktorý by podporil svedectvo Glenna Robertsa, ak by mu bolo dovolené svedčiť - t. j. že Asarová bola tou osobou, ktorá dodala pánovi Williamsovi ukradnutý laptop. Jimmy Williams, starší brat pána Williamsa, vypovedal, že ho Asarová kontaktovala v auguste 1998, aby zistila, či by si kúpil laptop, ktorý mala, za 100 dolárov. Bratranec pána Williamsa - Tramel Harris, vypovedal, že v auguste 1998 videl Asarovú vystupovať z autobusu neďaleko domu jeho starého otca, nesúc laptop a kabelku.

Svedkovia tiež napadli Asarovej svedectvo o tom, že nemala prístup k autu pána Williamsa. Jimmy Williams vypovedal, že po 31. auguste 1998 videl Asarovú mnohokrát ísť do auta pána Williamsa, a že na otvorenie kufra použila skrutkovač. … sesternica pána Williamsa - Latonya Hillová tiež vypovedala, že po 31. auguste 1998 videla Asarovú ísť do kufra auta pána Williamsa, hoci nevedela, ako sa k nemu Asarová dostala.

Obhajoba predložila dôkazy, že žiadny z forenzných dôkazov nezahŕňal pána Williamsa. Victor Granat, chemik technických služieb pre Brenntag, HCI Chemtech a konzultant pre Genetic Technologies, vypovedal, že polícia zobrala vlasy z trička pani Gayleovej a z koberca, kde bolo nájdené jej telo, vrátane dvoch pubických chlpov, nájdených na koberci blízko pani Gayleovej, ktoré nepatrili pani Gayleovej ani dr. Picusovi. Všetky zozbierané vlasy sa analyzovali pomocou vlasovej mikroskopie, a žiadny z nich sa nezhodoval s pánom Williamsom. Granat tiež svedčil, že krvavé odtlačky topánok nájdené v dome, nepatrili pánovi Williamsovi ani nikomu z prvých osôb, ktoré prišli na miesto činu, [rovnako] ani odtlačky prstov zobrané z lekárskeho slovníka,nájdeného v kufri Buicka pána Williamsa. Všetky vylúčili pána Williamsa ako zdroj. Granat tiež vypovedal, že vyšetrovatelia zobrali krvavé odtlačky prstov z horného poschodia, ale nemysleli si, že tieto odtlačky sú použiteľné, a tak boli zničené. Pán Williams teda nikdy nemal príležitosť nechať ich analyzovať.

Nakoniec, Jami Harman, vedecký riaditeľ spoločnosti Genetic Technologies, svedčil o analýze DNA v prípade. Vypovedal, že jediná zobraná DNA bola spod nechtov pani Gayleovej. Rovnako ako pri zvyšku forenzných dôkazov, pán Williams bol vylúčený ako zdroj tejto DNA.

Napriek tomu, že porota nemala žiadne priame dôkazy spájajúce pána Williamsa so zločinom, odsúdila pána Williamsa za vraždu prvého stupňa, vlámanie prvého stupňa, ozbrojenú trestnú činnosť a lúpež. Vo fáze trestu štát predstavil svedkov, ktorí svedčili o trestnej minulosti pána Williamsa. To zahŕňalo svedectvo týkajúce sa lúpeže v obchode so šiškami, lúpežného prepadnutia Burger Kingu, a vlámania do bytu. Príslušník nápravného zariadenia popísal údajné slovné vyhrážanie pána Williamsa, keď bol vo väzení. … niekoľkí členovia rodiny v svedectve uviedli, že pán Williams bol dobrým otcom svojich detí. Porota však nepočula žiadne dôkazy týkajúce sa problematického pozadia, sociálnej, rodinnej či psychologickej histórie pána Williamsa, a po necelých dvoch hodinách porady, porota odporučila trest smrti, ktorý súd uložil dňa 27. augusta 2001.“.

Nové dôkazy (od s. 20)

V úvode tejto časti prokurátor Bell skonštatoval, že „Od odsúdenia pána Williamsa sa hromadili nové dôkazy, ktoré podkopávajú prípad štátu tak, ako existoval v roku 2001. Svedectvo troch expertov na DNA by teraz vylúčilo pána Williamsa ako zdroj mužskej DNA nájdenej na noži, ktorý zostal v tele pani Gayleovej. Rodina a priatelia Henryho Colea a Laury Asarovej by dosvedčili, že boli známi klamári, ktorí pracovali ako informátori pre políciu. Pán Williams v skutočnosti jasne požiadal svojho obhajcu, aby kontaktoval Coleovho syna, ale obhajca tak neučinil. Nové dôkazy by preukázali, že keby obhajca kontaktoval Coleovho syna, svedčil by o tom, že kým bol Cole vo väzbe s pánom Williamsom, Cole napísalsvojmu synovi o “niečom veľkom“ – na čom pracoval. A Glenn Roberts by dnes potvrdil to, čo porota nikdy nepočula – že existuje dôkaz o tom, že Laura Asarová bola zdrojom notebooku dr. Picusa, podľa toho, čo mu bolo povedané v čase, keď ho dostal. Žiadny z týchto dôkazov nebol porote predložený. Tento návrh prvýkrát predstavuje to, čo sa dohromady podniklo.“.

Testovanie DNA vylučuje pána Williamsa ako zdroj mužskej DNA zanechanej na vražednej zbrani (od s. 20)

Tu prokurátor Bell v úvode uviedol, že: „V roku 2015 Najvyšší súd Missouri nariadil testovanie DNA dôkazov z miesta činu, vrátane noža, ktorý zostal v krku pani Gayleovej, jej nechtov a vlasov z jej rúk (Forenzná správa zo dňa 08. 04. 2016).“.

Na s. 24 prokurátor takto zosumarizoval výsledky, ku ktorým dospeli experti, ktorí skúmali DNA: „traja experti na DNA preskúmali súdom nariadenú analýzu DNA. Všetci traja dospeli k záveru, že pomocou spoľahlivých, vedecky akceptovaných metód, údaje umožňujú odborníkovi na DNA definitívne vylúčiť pána Williamsa ako zdroj mužskej DNA na noži. Inými slovami, dôkazy DNA teraz ukazujú, že pán Williams pravdepodobne neovládal nôž, ktorý bol použitý na vraždu pani Gayleovej. S týmto dôkazom môže byť teraz pán Williams spoľahlivo vylúčený ako zdroj všetkých fyzických dôkazov na mieste činu: odtlačkov prstov, vlasov, odtlačkov topánok, a teraz aj DNA vraha na noži.“.

Coleova rodina pod prísahou potvrdzuje, že bol klamár a známy informátor (od s. 24)

V tejto časti návrhu prokurátor Bell uviedol nasledovné: „Právny zástupca pána Williamsa ako súčasť svojho konania po odsúdení, získal čestné vyhlásenia od niekoľkých členov rodiny Henryho Colea, vrátane jeho detí, ktoré potvrdili, že Cole často klamal a klamal polícii výmenou za zhovievavosť v jeho prípadoch. Johnifer Griffin, syn Henryho Colea, v čestnom vyhlásení popísal pod prísahou Coleovu povesť nečestnosti, jeho trestnú činnosť a históriu poskytovania nepravdivých informácií polícii, pre svoj vlastný prospech (Čestné vyhlásenie Johnifera Griffina zo dňa 14. 08. 2003). Potvrdil, že „počas toho, keď boli Henry a Marcellus vo väzbe, dostal som od Henryho list, v ktorom… povedal, že “príde niečo veľké“.

Coleovi synovci Ronnie a Durwin Coleovci tiež poskytli čestné vyhlásenia, kde pod prísahou popísali Coleovu záľubu v klamstve a jeho drogovú závislosť, ktorá viedla k nevyspytateľnému správaniu. (Čestné vyhlásenie Ronnieho Colea zo dňa 12. 08. 2003 a Čestné vyhlásenie Durwina Colea zo dňa 21. 08. 2003). Durwin Cole potvrdil, že „každý v rodine vedel, že Henry si vymyslel príbeh o tom, že Marcellus spáchal vraždu Felicie Gayleovej“. Vymyslel si ten príbeh, pretože “chcel peniaze, chcel opustiť mesto a odísť do New Yorku.“.

Asarovej priatelia potvrdzujú, že bola klamárka a známa informátorka (od s. 25)

K tomu sa v návrhu píše, že „Advokát pána Williamsa tiež získal čestné vyhlásenia od osoby, ktorá poznala Asarovú dlhú dobu: Eda Hospsona (Čestné vyhlásenie Edwarda Hopsona zo dňa 20. 08. 2003); Hopson bol priateľ matky Laury Asarovej a poznal Asarovú od detstva. Asarová chcela svedčiť proti pánovi Williamsovi, pretože predpokladala, že za svoje svedectvo dostane značné množstvo peňazí. Hopson potvrdil, že Asarová bola známa policajná informátorka a v minulosti klamala polícii, aby sa dostala z problémov.“.

Pán Williams povedal Glennovi Robertsovi, že Asarová mu dala laptop dr. Picusa (od s. 25)

V tejto časti prokurátor Bell uviedol, že: „Dňa 9. septembra 2020 pán Roberts poskytol čestné vyhlásenie advokátovi pána Williamsa, kde potvrdil, pod prísahou, že „keď Marcellus priniesol počítač do môjho domu, povedal mi, že počítač patril jeho priateľke, Laure Asarovej. Keby sa ma na súde opýtali, čo mi povedal Marcellus o počítači, povedal by som porote, že Marcellus mi povedal, že počítač patril priateľke Laure Asarovej ...“.

Žiadny z týchto nových dôkazov nebol vypočutý súdom. Ide o prvý prípad, kedy by súd mohol posudzovať tieto dôkazy ako celok. Úrad prokurátora okresu St. Louis pri prezeraní týchto dôkazov v ich úplnosti rozhodol, že... je potrebné vypočutie súdom, aby sa rozhodlo, či bol pán Williams nespravodlivo odsúdený a odsúdený na smrť“.

Procesná história do roku 2023 (od s. 25)

Williams naďalej trval na svojej nevine a snažil sa všetkými možnými cestami zvrátiť rozsudok.Ku genéze rozhodovania v tejto veci do roku 2023, prokurátor Bell uviedol, že:

v roku 2003 Najvyšší súd Missouri potvrdil Williamsov rozsudok a trest a Najvyšší súd USA následne zamietol Williamsovu žiadosť o preskúmanie prípadu.

Williams sa potom obrátil na obvodný súd. Dňa 14. mája 2004 obvodný súd vydal uznesenie, ktorým zamietol Williamsov návrh. Najvyšší súd Missouri dňa 21. júna 2005 potvrdil zamietnutie Williamsovho návrhu, a to bez ďalšieho dokazovania.

Dňa 29. augusta 2006 Williams podal opravný prostriedok tzv. habeas corpus, kde tiež tvrdil, že „mal neefektívnu obhajobu, že štát predložil krivé svedectvo, a že je v skutočnosti nevinný. Požiadal tiež o ďalšie testy DNA. Federálny okresný súd... zistil, že právny zástupca pred súdom bol neefektívny, pretože nevykonal primerané vyšetrovanie a nepredložil dôkazy, týkajúce sa minulosti pána Williamsa a jeho sociálnej a zdravotnej anamnézy, a jeho rozsudok bol zrušený.“.

Avšak 18. septembra 2012, súd v pomere 2:1 zrušil rozhodnutie federálneho okresného súdu a obnovil jeho trest smrti.

Dňa 17. decembra 2014 Najvyšší súd Missouri stanovil dátum popravy na 28. januára 2015.

Dňa 9. januára 2015 Williams podal opravný prostriedok - habeas corpus na Najvyšší súd Missouri, v ktorom opätovne trval na svojej skutočnej nevine, a jasne požiadal o prístup k testom DNA.

Dňa 12. januára 2015 Williams podal občiansku žalobu, ktorá bola okamžite zamietnutá.

Dňa 22. januára 2015 Najvyšší súd Missouri odložil plánovanú popravu.

V roku 2016 výsledky DNA ukázali, že Williams nebol zdrojom mužskej DNA na rukoväti noža.

Dňa 5. 1. 2017, po testovaní DNA, ale bez pojednávania, či akéhokoľvek nálezu, saWilliamsov prípad vrátil späť na Najvyšší súd Missouri.

Dňa 31. 1. 2017 súd stručne zamietol Williamsov návrh, napriek novému dôkazu DNA, a to bez ústneho odôvodnenia. V tom čase mal súd k dispozícii prvú správu, týkajúcu sa testovania DNA, ale žiadnu ďalšiu interpretáciu, či analýzu údajov obsiahnutých v tejto správe. Najvyšší súd USA zamietol Williamsovu žiadosť o preskúmanie jeho prípadu.

Williamsovi právnici následne požiadali úrad guvernéra, aby zastavil popravu a zriadil vyšetrovaciu komisiu na prešetrenie prípadu.

Dňa 22. 8. 2017 vtedajší guvernér Greitens zastavil popravu a zriadil vyšetrovaciu komisiu. Komisia tak začala svoje vyšetrovanie.

Dňa 29. 6. 2023 nový guvernér, Mike Parson rozpustil vyšetrovaciu komisiu.

Dňa 30. 6. 2023 generálny prokurátor Andrew Baileynavrhol Najvyššiemu súdu Missouri, aby stanovil dátum popravy.

Z argumentácie prokurátora Bella (od s. 27)

V tejto časti prokurátor Bell uviedol: „Traja experti na DNA dospeli k záveru, že pán Williams je vylúčený ako zdroj mužskej DNA nájdenej na rukoväti noža použitého na vraždu pani Gayleovej a nájdeného uviaznutého v jej krku. …

Tieto vylučujúce výsledky DNA podporujú ďalšie vylučujúce dôkazy, ktoré potvrdzujú prítomnosť inej osoby - nie pána Williamsa, v dome pani Gayleovej, keď bola zavraždená. Polícia objavila krvavé odtlačky šľapají v chodbe domu pani Gayleovej a na koberčeku blízko jej tela. Polícia zozbierala chlpy a vlasy blízko jej tela. Krvavé odtlačky šľapají a vlasy nezanechal pán Williams, ale iná neidentifikovaná osoba - skutočný páchateľ. V skutočnosti, táto DNA a forenzné dôkazy sú v rozpore so svedectvom Colea a Asarovej, ktoré slúžili ako základ obžaloby.

Čestné vyhlásenia od rodiny a priateľov Colea a Asarovej, po odsúdení, ďalej ukazujú, že boli známi klamári, ktorí klamali v tomto prípade pre svoj vlastný prospech. Naviac čestné vyhlásenie Glenna Robertsa po odsúdení, nielenže vážne pretína jediné spojenie medzi pánom Williamsom a vraždou pani Gayleovej, ale spája tiež Asarovú s vraždou pani Gayleovej.

Obhajca pred súdombol tiež neefektívny, pretože nevyšetril a nepredložil dôkazy pre spochybnenie Colea a Asarovej, a preto, že nepredložil poľahčujúce dôkazy vo fáze vynesenia rozsudku. Opomenul vypočuť rodinu a priateľov Colea a Asarovej, ktorí mohli podkopať vierohodnosť Colea a Asarovej na súde. Taktiež nekontaktoval kľúčových svedkov, vrátane najbližšej rodiny pána Williamsa, a zároveň nezískal svedectvo experta, ktoré by mohlo zasadiť do kontextu problémové pozadie pána Williamsa a jeho rodinnú, sociálnu a psychologickú históriu.

Nakoniec obžaloba nesprávne vylúčila kvalifikovaných porotcov z rasových dôvodov. Ich taktiky pre výber poroty v jeho prípade boli konzistentné s ich historickým vzorcom a praxou vylúčenia kvalifikovaných černošských porotcov v prípadoch trestov smrti. Individuálne aj kolektívne, dôkaz neviny a porušenia ústavy oprávňujú pána Williamsa na vypočutie podľa § 547.031.“.

1. Nový dôkaz DNA naznačuje, že pán Williams môže byť v skutočnosti nevinný (od s. 29)

Prokurátor Bell podal tento návrh, pretože „má informácie o tom, že odsúdený môže byť nevinný, alebo mohol byť odsúdený omylom.“.

Po prvé, nové miestoprísažné svedectvo troch expertov na DNA, vylučujúce pána Williamsa ako muža, ktorý bodol pani Gayleovú, je presvedčivým dôkazom o tom, že pán Williams môže byť nevinný.

Ale okrem nových dôkazov DNA musí tento súd zvážiť aj ďalšie dôkazy, ktoré porota nepočula – to, že laptop… pochádzal od Asarovej a dôkazy, že Asarová a Cole, chrbtica obžaloby, boli známi klamári... Tieto dôkazy spoločne vyvolávajú vážne otázky o správnosti odsúdenia pána Williamsa a o treste smrti.

Žiadny z fyzických dôkazov, ktoré po sebe páchateľ zanechal, sa nikdy nezhodoval s Marcellusom Williamsom – ani krvavé odtlačky, ani cudzie vlasy. Namiesto toho sa prípad proti pánovi Williamsovi opieral o svedectvo Henryho Colea, ktorý v snahe získať peňažnú odmenu tvrdil, že sa mu pán Williams priznal vo Workhouse, a Laury Asarovej, ktorá v snahe vyhnúť sa väzbe, tvrdila, že videla pána Williamsa po čine a sprevádzala ho, aby predal laptop odnesený z domu pani Gayleovej. Aj keď tieto slabé dôkazy stačili na to, aby zaistili odsúdenie pána Williamsa, vo svetle nových dôkazov ustupujú. Traja rôzni experti by poskytli svedectvo pod prísahou, že testovanie DNA na vražednej zbrani nájdenej v tele pani Gayleovej, vylučuje pána Williamsa ako zdroj.

Naviac, ďalšie dôkazy od blízkych Asarovej a Colea potvrdzujú to, čo naznačovalo ich neustále sa meniace svedectvo – že išlo o známych klamárov a informátorov, ktorí by vedome poskytli nepravdivé informácie, aby sa zachránili. Ak vezmeme do úvahy predtým neprezentovaný dôkaz od Glenna Robertsa o tom, že to bola Asarová, nie pán Williams, kto poskytol laptop dr. Picusa na predaj, posledné spojenie medzi pánom Williamsom a smrťou pani Gayleovej je prerušené. V dôsledku toho, nedostatok vierohodných dôkazov o vine pána Williamsa výrazne podkopáva dôveru v jeho odsúdenie, takže je potrebné vypočutie týchto nových dôkazov. …

Vyhlásenie Glenna Robertsa pod prísahou, v ktorom sa uvádza, že to bola Asarová, kto priniesol notebook pánovi Williamsovi, naznačuje, že osobou s najsilnejším spojením so zločinom nebol pán Williams, ale skôr Asarová, známa klamárka, ktorej bola ponúknutá finančná motivácia, aby obvinila pána Williamsa. …

Počas testovania laboratórium zistilo na noži mužskú DNA, čo naznačuje, že pri páchaní tohto zločinu niekto manipuloval s nožom bez rukavíc. Ďalej existovali aj krvavé odtlačky prstov na poschodí na mieste činu, čo naznačuje, že vrah nemal rukavice. Existuje vysoká pravdepodobnosť, že keby bol pán Williams tou osobou, ktorá bodla pani Gayleovú 43 krát, jeho genetický materiál by bol uložený na noži, a laboratórium by zistilo zhodu jeho profilu DNA s DNA na noži. Napriek tomu žiadny z troch expertov, ktorí preskúmali údaje z testovania DNA, nedospel k záveru, že pán Williams sa zhodoval s profilom DNA na noži. ...

Žiadny z vlasov nepochádza od pána Williamsa. Krvavé odtlačky topánok nemohol urobiť pán Williams, ktorý nosil inú veľkosť topánok. A vlákna sa nezhodovali s oblečením pána Williamsa. Ani krvavé odtlačky prstov neboli spojené s pánom Williamsom. …

Nové dôkazy naznačujú, že niekto, nie pán Williams, zanechal svoju DNA na rukoväti vražednej zbrane. Zostávajúce dôkazy potvrdzujú, že niekto, nie pán Williams, zanechal krvavé odtlačky topánok v dome pani Gayleovej, blízko jej tela. Niekto, nie pán Williams, zanechal svoje vlasy a pubické chlpy na koberčeku blízko tela pani Gayleovej.“.

Nové dôkazy podkopávajú dôkazy použité na odsúdenie Marcellusa Williamsa (od s. 31)

A. Traja experti na DNA vylučujú pána Williamsa ako jedinca, ktorý dobodal pani Gayleovú

B. Nové dôkazy dokazujú, že Cole a Asarová boli známi ako nespoľahliví svedkovia, ktorí by boli schopní klamať, aby si pomohli (od s. 33)

V tejto časti prokurátor Bell o. i. uvádza, že: „Napriek tomu, že obžaloba charakterizovala ich príbehy ako “konzistentné“ a “nesporné“, bolo to prehnané tvrdenie a nezodpovedalo skutočnosti. Štát v čase súdneho procesu tvrdil, že Cole a Asarová mali informácie, o ktorých vedel iba páchateľ, ale ďalšie dôležité detaily v ich príbehu

boli vo vzájomnom rozpore, ako aj v rozpore s ich vlastnými výpoveďami a dôkazmi z miesta činu. …

nové dôkazy od rodiny a priateľov Colea a Asarovej, ešte viac naštrbujú ich vierohodnosť. Ak by porota počula tieto dôkazy, najmä v spojení s novým dôkazom DNA, pravdepodobne by zdiskreditovala svedectvo Colea a Asarovej a uznala by pána Williamsa nevinným.“.

Prokurátor na s. 33, v poznámke pod čiarou poznamenal, že „Cole a Asarová zapadajú do profilu nespoľahlivých, motivovaných svedkov, ktorí vedú k justičným omylom (viď Neuschatz, J. S. et al.: The Truth About Snitches: An Archival Analysis of Informant Testimony. In: Psychiatry 28 (508-30). 2001.) (informátori v prípadoch justičných omylov často popierajú, že dostali benefit, že boli priatelia/známi obžalovaného, a že mali nezrovnalosti vo výpovediach.)“.

Ďalej sa v návrhu tiež píše, že: „Nespoľahlivosť Colea a Asarovej bola známa všetkým okolo nich. … Coleov synovec uviedol, že „každý v rodine vedel, že Henry si vymyslel príbeh o Marcellusovi, ktorý spáchal vraždu Felicie Gayleovej.“. Príbeh si vymyslel, pretože „chcel peniaze a chcel opustiť mesto a ísť do New Yorku“. Ak by porote predložili tieto dôkazy od Coleových blízkych, o tom, že bol klamár a nedalo by sa mu veriť, zdiskreditovalo by to jeho tvrdenie, že sa mu pán Williams priznal, najmä ak sa vezme do úvahy skutočnosť, že sa ozval až keď sa dozvedel, že existuje odmena, a že Coleov popis je v rozpore s Asarovej popisom, ako aj známymi faktami o zločine.

Podobne nebola porote predstavená ani Asarovej nespoľahlivosť. Nový dôkaz od Eda Hopsona, ktorý poznal Asarovú celý život, potvrdzuje, že Asarová chcela svedčiť proti pánovi Williamsovi, pretože predpokladala, že za svoje svedectvo dostane značné množstvo peňazí. Hopson tiež uviedol, že Asarová bol známa policajná informátorka a v minulosti klamala polícii, aby sa dostala z problémov. Keby to porota počula, v spojení s tým, že vypovedala, pretože jej hrozilo zatknutie, že jej svedectvo bolo v rozpore s Coleovým a faktami o zločine, a že to bola ona, kto poskytol laptop pánovi Williamsovi, nebrala by jej svedectvo do úvahy a uznala by pána Williamsa nevinným. ...

Keby to porota počula, spolu s dôkazom DNA a ich históriou klamstva pre svoj vlastný prospech, zdiskreditovalo by to ich svedectvo. A bez ich svedectva zostalo len málo, alebo žiadne dôkazy na zabezpečenie odsúdenia pána Williamsa. V dôsledku toho je potrebné riešiť neúprosné obavy o správnosť odsúdenia pána Williamsa.

C. Dôkaz o ktorom porota nevedela - vyhlásenie Glenna Robertsa, ktoré ukazuje, že laptop je spojený s Laurou Asarovou, nie s Marcellusom Williamsom.“.

2. Právny zástupca pri procese bol neefektívny vzhľadom k tomu, že nepreskúmal a nepredstavil dostupné dôkazy na spochybnenie vierohodnosti svedkov obžaloby (od s. 36)

A. Obhajca pred súdom bol neefektívny, pretože nespochybnil Henryho Colea

Neadekvátny výkon právneho zástupcu (od s. 37)

V tejto časti prokurátor Bell uviedol: „Pred súdnym procesom pán Williams poskytol svojmu právnikovi mená niekoľkých členov Coleovej rodiny a naznačil, že by mohli poskytnúť informácie o Coleovi, ktoré by mohli byť použité na obžalobu (Čestné vyhlásenie Josepha Greena zo dňa 28. 05. 2004). Pán Williams, viac ako raz, konkrétne povedal obhajcovi, že chce, aby urobili rozhovor s Coleovým synom Johniferom Griffinom Coleom; jeho neterou, Dexine Coleovou a jeho sestrou. Obhajca bol informovaný, že členovia Coleovej rodiny osobne poznali Coleov charakter a jeho “sklon klamať“.

Právny zástupca pri procese vedel, že Cole bude “najškodlivejším“ svedkom, akého mal štát proti pánovi Williamsovi. Právny zástupca si bol tiež vedomý toho, že na to, aby mohol účinne obhajovať skutočnú nevinu pána Williamsa, „musel zdiskreditovať Colea relevantnými a dôveryhodnými dôkazmi o tom, že je nedôveryhodný, a že porota by mala úplne odmietnuť jeho svedectvo.“.

Aj napriek tomu, právny zástupca nevypočul žiadneho člena rodiny. Právny zástupca nemal žiadny strategický dôvod na to, aby nevypočul členov Coleovej rodiny. ...

Bezdôvodné zlyhanie právneho zástupcu spočívajúce v tom, že nekontaktoval týchto svedkov, viedlo k tomu, že nedokázal zdiskreditovať Colea presvedčivým svedectvom... Keby právny zástupca kontaktoval týchto svedkov, objavil by dôkazy vedúce k záveru, že Cole klamal o pánovi Williamsovi a nedalo by sa mu veriť. Pán Williams konkrétne požiadal, aby sa poradca porozprával s Coleovým synom Johniferom. Keby ho právny zástupca vypočul, Johnifer by prezradil, že Cole napísal Johniferovi, kým bol Cole vo väzení s pánom Williamsom - … že … sa chystá niečo “veľké“. Johnifer vedel, že jeho otec v minulosti vzniesol nepravdivé obvinenia voči iným, počnúc 80. rokmi a pokračoval po celý jeho život. Cole dokonca slúžil ako informátor proti Johniferovi, svojmu vlastnému synovi, aby si zabezpečil zhovievavosť.

Coleovi synovci, Ronnie a Durwin, by poskytli ďalšie potvrdenie, že Cole v minulosti vzniesol nepravdivé obvinenia a bol nevierohodný. Podľa členov Coleovej rodiny Cole plánoval a vykonával podvody, klamal iným a o iných, a potom odišiel z mesta.

V rade informácií, ktoré mohli poskytnúť členovia Coleovej rodiny, ak by ich vypočúval právny zástupca pri procese, bolo tiež to, že Cole by za peniaze urobil, alebo povedal čokoľvek. Toto všetko by sa dalo zistiť, keby právny zástupca vypočul týchto svedkov pred procesom. …

Právny zástupca sa tiež pred súdom domnieval, že Cole “možno trpel nejakým typom duševnej choroby“, ale nekontaktoval Coleovu rodinu, ktorá pozorovala Coleove symptómy – a opäť bez strategického dôvodu. Ak by právny zástupca vykonal primerané vyšetrovanie a vypočul členov Coleovej rodiny, porote mohli byť predložené významné dôkazy, týkajúce sa jeho duševnej choroby, aby sa ešte viac narušila jeho vierohodnosť. Coleov synovec Durwin uviedol, že Cole mal často halucinácie, pričom rozprával o jednom incidente, keď Cole tvrdil, že vo vlasoch a pohári na pitie videl neexistujúce chrobáky. Právny zástupca opäť pripustil, že neexistoval žiadny strategický dôvod na to, aby sa nekontaktovali členovia Coleovej rodiny, ktorí by mohli poskytnúť informácie o jeho duševnom zdraví.

Cole bol podstatnou súčasťou… prípadu proti pánovi Williamsovi. Jeho vierohodnosť bola v popredí. Keby právny zástupca podnikol primerané kroky, týkajúce sa vypočutia Coleovych rodinných príslušníkov, … bol by dostatočne vybavený silnými dôkazmi o obžalobe, aby úplne zdiskreditoval Coleovo svedectvo... Bez Coleovho svedectva bol prípad štátu len ťažko životaschopný. Jediným ďalším zdrojom usvedčujúceho dôkazu proti pánovi Williamsovi bolo Asarovej svedectvo, ktoré bolo samo osebe veľmi slabé.“.

B. Právny zástupca pred súdom bol neefektívny, pretože nespochybnil Lauru Asarovú (od s. 41)

Neadekvátny výkon právneho zástupcu(od s. 41)

Tu prokurátor skonštatoval nasledovné: „Právny zástupca pri procese vedel, že Asarová a Cole „boli jediní svedkovia, ktorí mohli spojiť Marcellusa so zločinom“. Právnemu zástupcovi sa však nepodarilo skontaktovať s niekoľkými zdrojmi... ktoré by mohli hovoriť o vierohodnosti Asarovej – vrátane jej vlastnej matky a priateľa jej matky z obdobia dospievania Asarovej. Bezdôvodná neschopnosť právneho zástupcu kontaktovať týchto svedkov viedla k tomu, že nespochybnil Asarovú na základe dostupných dôkazov.

Edward Hopson mohol dosvedčiť, že Asarová chcela vypovedať, pretože predpokladala, že za svoje svedectvo dostane značnú sumu peňazí, že Asarová tieto peniaze zúfalo potrebovala kvôli závislosti od kokaínu, a že predtým vzniesla falošné obvinenia voči iným.

Právny zástupca pred súdom nevypočul ani svedkov, ktorí by dokázali, že Asarová klamala, keď na súde vypovedala, žepán Williams šoféroval svoje auto v deň vraždy (Čestné vyhlásenie Waltera Hilla zo dňa 03. 12. 2004, Čestné vyhlásenie Latonyae Hillovej zo dňa 28. 05. 2004). Všetci títo svedkovia mohli dosvedčiť, že auto pána Williamsa v ten deň nejazdilo. Títo svedkovia mohli tiež vypovedať, že Asarová mala kľúče od auta a mohla sa dostať do kufra. To by umožnilo obhajcovi tvrdiť, že Asarová mala prostriedky a príležitosť podstrčiť usvedčujúce dôkazy, spájajúce pána Williamsa s vraždou pani Gayleovej. ...

primerane kompetentný právny zástupcaby požiadal o testovanie Asarovej krvi a vlasov, na porovnanie s dôkazmi získanými z miesta činu, ktoré by sa nezhodovali s obeťou, jej manželom, alebo pánom Williamsom. Ak by testovanie odhalilo, že žiadny z dôkazov z miesta činu nemôže byť vedecky spojený s Asarovou, pán Williams by na tom nebol horšie. Na rozdiel od toho, ak by niektorý z týchto dôkazov bol spojený s Asarovou - zničilo by to jej vierohodnosť tým, že by sa zistilo, že bola prítomná na mieste činu, keď bola obeť zabitá.

Obhajoba už najala experta na DNA - Jamiho Harmona. Asarová na súde vypovedala, že by súhlasila s testovaním krvi a vlasov. Právny zástupca pri procese uznal potenciálny význam tohto dôkazu, keď vo svojom úvodnom vyhlásení poukázal na to, že polícia neodobrala vzorky Asarovej vlasov a vlákien. ... Právny zástupca priznal, že si bol vedomý dôležitosti pokusu porovnať dôkazy z miesta činu so známymi podozrivými, ale nemal na to čas. ...

Hoci porota počula, že Asarová je prostitútka a narkomanka a očakávala, že dostane finančnú dmenu za svedectvo na súde, nikdy nepočula silné informácie, ktoré poskytli Hopson a Bailey: Asarová sa v podstate priznala, že svedčila proti pánovi Williamsovi za peňažnú odmenu. Tento dôkaz o motíve,... naznačuje, že Asarová krivo prisahala pre peniaze...

Keďže Asarová bola dôležitým svedkom štátu, odhalenie Asarovej motivácie pri “falošnom obvinení“ pána Williamsa by zosilnilo akýkoľvek útok na Asarovej vierohodnosť do bodu, odkiaľ niet návratu (pozri Jones v. Gibson, 2000) (diskutovanie o neschopnosti právneho zástupcu vypočuť svedkyňu v súvislosti s prebiehajúcimi obvineniami proti nej). Individuálny a kumulatívny vplyv zlyhaní právneho zástupcu pri procese v súvislosti s vyšetrovaním Asarovej, má za následok rozumnú pravdepodobnosť, že bez profesionálnych chýb právneho zástupcu by bol výsledok iný.“.

3. Právny zástupca pri procese bol neefektívny, nakoľko nepredstavil dostupné poľahčujúce dôkazy (od s. 44)

Prokurátor Bell v tejto časti skonštatoval, že „Právny zástupca pri procese pána Williamsa tiež neefektívne postupoval vo fáze trestu tým, že nepredložil poľahčujúce dôkazy... Právnemu zástupcovi sa nepodarilo získať svedectvo znalca, ktoré by vysvetľovalo a uvádzalo do kontextu kriminálnu minulosť pána Williamsa, ktorú štát prezentoval ako priťažujúci faktor; takéto odborné svedectvo by tiež… uviedlo do kontextu problémové pozadie pána Williamsa a jeho rodinnú, sociálnu a psychologickú históriu. Právnemu zástupcovi sa nepodarilo skontaktovať ani kľúčových svedkov, ktorí mohli poskytnúť poľahčujúce dôkazy, vrátane najbližšej rodiny pána Williamsa. Kumulatívny účinok nedostatočného výkonu právneho zástupcu podkopáva dôveru v spoľahlivosť verdiktu smrti pána Williamsa a vyžaduje si zrušenie jeho trestu.“.

Nedostatočný výkon právneho zástupcu pri procese (od s. 46)

V rámci tejto problematiky prokurátor Bell upozornil na nasledovné: „Klinický psychológ dr. Donald Cross po odsúdení, vykonal rozsiahle vyšetrovanie minulosti pána Williamsa, vrátane rozhovorov s rodinou, záznamov z detstva a záznamov o trestnej činnosti (Správa dr. Donalda Crossa). Ak by boli porote predložené znalecké dôkazy, ako od dr. Crossa, dozvedela by sa, že pán Williams vyrastal v extrémne násilnej domácnosti. Jeho rodina sa často sťahovala, takže ho premiestňovali do rôznych škôl. Školské záznamy odrážali hraničnú inteligenciu pána Williamsa. Jeho IQ v deviatej triede bolo 80. Pán Williams mal problémy a školu považoval za veľmi ťažkú, pričom v siedmom ročníku prepadol z deviatich predmetov, a často absentoval. ...

Dr. Cross mohol poskytnúť svedectvo týkajúce sa emocionálnych a behaviorálnych problémov pána Williamsa. ... Kvôli vážnym nezhodám v domácom prostredí sa u neho vyvinuli duševné poruchy, ktoré zostali neliečené. Dr. Cross objavil najmenej osem samostatných rizikových faktorov. Po prvé, pán Williams mal zlý vzťah so svojimi rodičmi. Jeho matka považovala svoje tehotenstvo za chybu, výsledok vzťahu na jednu noc. Svojmu synovi nikdy neprejavila náklonnosť, záujem ani starostlivosť. Otec pána Williamsa ho úplne opustil. Otca videl len trikrát v živote. Pri prvom stretnutí ho jeho otec zbil.

Pán Williams a jeho brat Jimmy boli sexuálne zneužití ich strýkom Jamesom Hillom, keď mal pán Williams sedem, alebo osem rokov. Sexuálne ho zneužila aj teta z matkinej strany, a keď sa obrátil o pomoc na cirkev, sexuálne ho zneužil starší cirkevný diakon. Dr. Cross mohol porote vysvetliť, že u obetí sexuálneho zneužívania detí sa často vyvinú pocity hnevu a zmätku v spojení s túžbou znovu získať kontrolu nad svojimi životmi, ktorú im zneužívateľ vzal. Tento hnev sa ľahko prenesie do násilia, pretože pán Williams bol zneužívaný v raných štádiách vývoja v detstve a bol veľmi zraniteľný, zmätený a emocionálne krehký, nakoľko členovia rodiny narušili jeho dôveru tým, že ho zneužívali.

Dr. Cross mohol porote vysvetliť, ako bol pán Williams emocionálne ovplyvnený intenzívnym rodinným konfliktom. Pán Williams vyrastal v násilníckej domácnosti, kde jeho starý otec bil starú mamu pred očami detí. Jeho matka a nevlastný otec často bili pána Williamsa a jeho bratov. Vyzliekli ho donaha a bili konármi stromov a remeňmi. V dôsledku toho nemohol spať a mal desivé nočné mory. Keďže nemal bezpečné útočisko, pomýšľal na samovraždu a dal sa na drogy, aby sa vyrovnal s turbulentným domácim životom.

Pán Williams tiež vyrastal v extrémnej chudobe. Občas žilo 15-17 členov rodiny v stiesnenom, špinavom byte. Okolie pána Williamsa sužovala vysoká nezamestnanosť, kriminalita a drogy. Pán Williams bol od útleho veku často svedkom toho, ako jeho strýkovia užívali drogy a páchali zločiny.

Dr. Cross mohol vysvetliť, že všetky prejavy pána Williamsa v škole a pokusy získať pozornosť jeho matky, boli v podstate výkriky o pomoc, ktoré sa následne stretli s bitím. Aby toho nebolo málo, jeho rodina aktívne propagovala jeho delikventné a násilnícke správanie, nabádala ho k tomu, aby kradol, bil sa a páchal násilné činy. ...

Kvôli svojmu turbulentnému pôvodu bol duševne a emocionálne nestabilný… Dr. Cross diagnostikoval pána Williamsa ako trpiaceho závažným duševným ochorením vrátane depresie, drogovej závislosti a posttraumatickej stresovej poruchy. Posttraumatická stresová porucha je vážna úzkostná porucha, ktorá sa vyvíja „po vystavení extrémnemu traumatickému stresu, ktorý zahŕňa priamu osobnú skúsenosť s udalosťou, ktorá zahŕňa skutočnú alebo hroziacu smrť, alebo vážne zranenie, alebo ohrozenie fyzickej integrity inej osoby“. ... Sexuálne zneužívanie detí je dobre známe ako príčina posttraumatickej stresovej poruchy... Osoba trpiaca touto poruchou zažíva „zhoršenú moduláciu afektu; sebadeštrukčné a impulzívne správanie; disociatívne symptómy; somatické ťažkosti; pocity neefektívnosti, hanby, zúfalstva alebo beznádeje; pocit trvalého poškodenia... nepriateľstvo; sociálne stiahnutie; pocit neustáleho ohrozenia.“. Zázemie a oslabenia pána Williamsa by poskytli silný dôkaz, ktorý by porote vysvetlil jeho zostup do života zločinu.

Ďalej právny zástupca pri procese zanedbal získanie poľahčujúcich dôkazov od najbližšej rodiny pána Williamsa. Mohli byť objavené a predložené presvedčivé poľahčujúce dôkazy, ak by sa právny zástupca obťažoval vypočuť rodinných príslušníkov pána Williamsa, vrátane jeho brata Jimmyho, sesternice Latonyae, starého otca, matky a tety. Títo svedkovia mohli potvrdiť informácie o histórii života, ktoré Dr. Cross neskôr objavil, a súčasne boli pripravení a ochotní svedčiť o výchove pána Williamsa a o traume a zneužívaní, ktoré utrpel v ranom veku. Jeho rodina mohla vypovedať o fyzickom a sexuálnom zneužívaní, ktoré utrpel, útoku zúrivým psom a vážnom zranení hlavy, ktoré utrpel pri páde z balkóna na druhom poschodí. Títo svedkovia mali vedomosť aj o rodinnom prostredí, ktoré bolo presiaknuté drogami, násilím a nestabilitou. Brat pána Williamsa potvrdil skutočnosť, že obaja boli sexuálne zneužívaní ich strýkom Jamesom. Kvôli traumatickému domácemu životu pána Williamsa, ho školskí úradníci v tretej triede poslali k psychiatrovi. Učitelia zavolali jeho matke, no tá ich žiadosti o pomoc pre svojho syna jednoducho ignorovala.

Právny zástupca uviedol, že vďaka svojej praxi v riešení prípadov hrdelných trestov, vedel, že je dôležité vykonať dôkladné vyšetrovanie sociálnej histórie obžalovaných, ktorým hrozí trest smrti. Napriek tomu, že si bol vedomý tejto dôležitosti, nebol schopný vykonať primerané vyšetrovanie…Kvôli svojim povinnostiam v inom prípade... Williamsov právny zástupca uviedol, že nemal dostatok času na prípravu na súdny proces s pánom Williamsom.

Keďže porota… nepočula žiadny z vyššie uvedených poľahčujúcich dôkazov, nemala k dispozícii informácie potrebné na posúdenie jeho charakteru… a “presné posúdenie jeho morálnej viny“.“.

4. Nesprávne vylúčenie kvalifikovaných porotcov z rasových dôvodov porušilo ústavné práva pána Williamsa (od s. 53)

V tejto časti prokurátor Bell upozornil na to, že: „Rasa by nikdy nemala byť faktorom pri výbere poroty. "Ústava zakazuje vylúčiť čo i len jediného potenciálneho porotcu z diskriminačného dôvodu." (Foster v. Chatman, 2016). …“.

Ďalej skonštatoval, že „... v procese s pánom Williamsom... existujú jasné a presvedčivé dôkazy, že štát protiústavne vylúčil potenciálnych porotcov na základe rasy. Dôkazy v tomto prípade potvrdzujú, že 1) prokurátori činní v prípade pána Williamsa, mali zjavný vzorec a prax protiústavného vylúčenia potenciálnych černošských porotcov, a 2) v súlade s týmto vzorcom a praxou štát vylúčil dvoch kvalifikovaných černošských porotcov na základe ich rasy.“.

Vzorec a prax prokurátorov okresu St. Louis

Tu o. i. prokurátor Bell uviedol, že: „V roku 1990 právnici zastupujúci Maurice Byrda - odsúdeného na smrť v Missouri, predložili deväť čestných vyhlásení od obhajcov, ktorí pravidelne vykonávali prax v okrese St. Louis. Všetci deviati uviedli, že černošskí porotcovia boli systematicky vylučovaní v okrese St. Louis...

História prokurátorov okresu St. Louis s vylučovaním potenciálnych čiernych porotcov nie je pre verejnosť žiadnym tajomstvom. Keď bývalý asistent prokurátora - Rick Barry, v roku 1990 kandidoval na úrad prokurátora, viedol kampaň za ukončenie politiky prokurátora okresu St. Louis, z rázneho vylučovania čiernych porotcov z kriminálnych prípadov. ...

Prax, ktorá pokračovala pred súdom s pánom Williamsom, bola zrejmá aj po jeho procese. Najvyšší súd Missouri zrušil dva prípady trestu smrti z okresu St. Louis... a v oboch prípadoch išlo o tých istých prokurátorov, ako z procesu s pánom Williamsom. Vo veci Štát v. McFadden, 2007... McFaddenovo ďalšie odsúdenie za vraždu a trest smrti boli tiež zrušené, pretože ten istý prokurátor ako z prípadu pána Williamsa, poskytol vysvetlenia pre vylúčenie piatich potenciálnych černošských porotcov, ktoré boli zámienkou pre účelovú rasovú diskrimináciu. …“.

Ďalej prokurátor Bell konštatoval o. i. nasledovné (od s. 56): „V prípade pána Williamsa existujú jasné a presvedčivé dôkazy o neústavnom vylúčení na základe rasy. ...

Henry Gooden je prvým potenciálnym černošským porotcom, ktorého štát protiústavne vylúčil v procese s pánom Williamsom. Hlavným dôvodom, prečo prokurátor vylúčil pána Goodena, bolo, že vyzeral podobne ako pán Williams. Toto bolo vylúčenie na základe rasy – obaja muži sú černosi. Gooden „vyzeral veľmi podobne ako obžalovaný [Williams]“ a “pripomínal [prokurátorovi] obžalovaného [Williamsa]“. ...

Štát potom navrhol, že potenciálny porotca Gooden by mal byť diskvalifikovaný, pretože je zamestnancom pošty. [Prokurátor] povedal: „Zdá sa mi, že zamestnanci poštových služieb sú veľmi liberálni. Hovorím o poštových operátoroch a úradníkoch. Najmä ľudia, ktorí pracujú na pošte v tejto funkcii sú takí, mám s tým skúsenosť, keď som prišiel na poštu a videl som ľudí, ktorí tam pracujú. Aj v iných porotách zvyknem vylučovať zamestnancov poštových služieb.“. Prokurátor ale nevylúčil bieleho porotcu, ktorý bol tiež zamestnancom pošty, aj keď mechanikom. Goodenovo zamestnanie… bolo skôr zámienkou na jeho vylúčenie na základe jeho rasy.

Štát tiež... vylúčil potenciálneho černošského porotcu Williama Singletona. … Potenciálni černošskí porotcovia Gooden a Singleton boli vylúčení kvôli svojej rase a dôkazy potvrdzujú, že štátom ponúkané „rasovo neutrálne“ dôvody buď neboli rasovo neutrálne (v prípade Goodena), alebo boli jasnou zámienkou na rasovú diskrimináciu, ako to dokazuje to, že štát odmietol vylúčiť podobne situovaných bielych porotcov z rovnakých dôvodov.“.

Záver (od s. 62)

Prokurátor Bell záverom uviedol nasledovné: „K dnešnému dňu žiadny súd nezohľadnil presvedčivé svedectvo troch samostatných expertov na DNA s vylúčením pána Williamsa ako jedinca, ktorý držal nôž nájdený v tele pani Gayleovej. A žiadny súd neposúdil tieto dôkazy v kontexte nedostatku dôkazov umiestňujúcich pána Williamsa do domu pani Gayleovej, a rastúceho nedostatku vierohodnosti svedectva Colea a Asarovej, ktoré sú, okrem toho, že pán Williams vlastnil ukradnutý majetok – laptop, jediným dôkazom, ktorý je základom odsúdenia pána Williamsa.

Prokurátor týmto žiada tento súd, aby preskúmal odsúdenie pána Williamsa vo svetle presvedčivých dôkazov, nakoľko pán Williams „môže byť nevinný, alebo mohol byť odsúdený omylom“... (prokurátori sú „viazaní etikou [ich] úradu informovať príslušný orgán o dodatočných, alebo iných informáciách, ktoré spochybňujú správnosť odsúdenia.“).

Okrem dôkazov, ktoré naznačujú skutočnú nevinu pána Williamsa, prokurátor podobne načrtol presvedčivé dôkazy o ústavných chybách počas súdneho procesu s pánom Williamsom, vrátane toho, že vyšetrovanie bolo tak nedostatočné, že porušilo riadny proces, neúčinnej pomoci právneho zástupcu a protiústavného vylúčenia čiernych porotcov na základe rasy. Tento dôkaz „o ústavnej chybe v pôvodnom procese. . . podkopáva dôveru v rozsudok.“.

Nový dôkaz DNA, ako aj dôkazy o ústavných chybách podporujú záver, že... „odsúdená osoba môže byť nevinná, alebo mohla byť odsúdená omylom“ (§ 547.031, ods. 1). Prokurátor preto prostredníctvom svojho osobitného zástupcu žiada o prerokovanie tohto návrhu podľa § 547.031 ods. 2.“.

K ĎALŠIEMU VÝVOJU V TEJTO KAUZE

Obvodný súd v okrese St. Louis v Missouri naplánoval pojednávanie na 21. augusta 2024, aby posúdil návrh prokurátora Wesleyho Bella na zrušenie rozsudku Marcellusa Williamsa a trestu smrti. Generálny prokurátor štátu Missouri - Andrew Bailey sa rázne postavil proti návrhu na zrušenie rozsudku a bojoval za popravu.

Williams podal občiansku žalobu na guvernéra Parsona, pretože mal za to, že rozpustenie správnej rady bez správy, alebo odporúčania, porušilo zákony štátu Missouri a jeho ústavné práva. Dňa 4. júna 2024 Najvyšší súd Missouri zamietol Williamsovu občiansku žalobu a okamžite naplánoval jeho popravu na 24. septembra 2024.

Dňa 21. augusta 2024 Williams súhlasil s uzatvorením tzv. Alford plea (prehlásenie podľa Alforda), výmenou za doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. Williams a prokuratúra okresu St. Louis dosiahli dohodu, ktorou chceli zabezpečiť, aby Williams nebol nespravodlivo popravený. Alford plea nebolo priznaním viny a Williams naďalej trval na svojej nevine. Čiastočným podnetom pre toto prehlásenie bolo nové zistenie, ktoré spočívalo v tom, že na rukoväti noža sa našla DNA vyšetrovateľa a zrejme aj prokurátora (vyšetrovateľ a prokurátor priznali, že sa noža dotkli niekoľkokrát bez rukavíc). Williams na základe Alford plea súhlasil s tým, že štát má dostatočné dôkazy na podporu jeho odsúdenia, výmenou za doživotný trest bez možnosti podmienečného prepustenia. Rodina obete podporila toto riešenie prípadu a uviedla, že si neželá, aby bol Williams popravený. Zároveň je tiež potrebné dodať, že neexistovali žiadne nové dôkazy, ktoré by spojili Williamsa so zločinom. Jeho obhajkyňa - Tricia Rojo Bushnellová vo svojom prehlásení ohľadom Alford plea o. i. skonštatovala, že „Za posledných 26 rokov žiadne spoľahlivé dôkazy nikdy nespojili pána Williamsa so zločinom,.. DNA Marcellusa Williamsa nie je na vražednej zbrani. Skutočnosť, že na noži je DNA, ktorá sa zhoduje s členmi obžaloby, dokazuje, že štát Missouri pri vyšetrovaní tohto prípadu nerešpektoval dôležité protokoly, vrátane nesprávneho zaobchádzania s dôkazmi. Ale bez ohľadu na to, kto sa mohol dotknúť zbrane medzi rokom 1998 a súčasnosťou a zanechať na nej DNA, niet pochýb o tom, že Marcellus Williams tak neurobil.“.

Dňa 12. septembra 2024 Obvodný súd pre okres St. Louis zamietol návrh prokurátora Wesleyho Bella na zrušenie rozsudku a trestu smrti. Advokátka Tricia Rojo Bushnellová pri tejto príležitosti uviedla: "Budeme pokračovať všetkými možnými prostriedkami, aby sme zabránili nespravodlivej poprave pána Williamsa. Stále je čas na to, aby súdy, alebo guvernér Parson zabezpečili, že Missouri sa nedopustí nenapraviteľnej, nespravodlivej popravy nevinného človeka.“.

Obvodný súd v rozsudku v bode 28 uviedol k novým zisteniam v súvise s testovaním DNA na rukoväti noža, že v správe ohľadom DNA, zo dňa 19. augusta 2024, sa píše nasledovné „správa uviedla, že Bode Technology získala DNA profily od Keitha Larnera (asistenta prokurátora) a Edwarda Mageeho (bývalého vyšetrovateľa úradu prokuratúry). Správa zo dňa 19. 08. 2024 uviedla, že DNA materiál na rukoväti noža sa zhodoval s vyšetrovateľom Mageem …“. V bode 30 rozsudku sa uvádza, že „správa sa zhoduje s výpoveďou vyšetrovateľa pred súdom, ktorý naznačil, že podozrivý mal na sebe rukavice.“.

Súd v rozsudku ďalej v bodoch 49-52 uvádza svedectvo expertky dr. Charlotty Wordovej, ktoré sa týkalo výsledkov analýzy DNA, pričom k tomu konštatoval nasledovné: „49. Po prvé, DNA materiál nájdený na rukoväti noža pravdepodobne patrí vyšetrovateľovi Mageemu (a tiež možno Larnerovi) a nie nejakému inému… jednotlivcovi, o ktorom Williams a navrhovateľ tvrdia, že je skutočne zodpovedný za vraždu F. G.. 50. Po druhé, ak sa na rukoväti noža vôbec nachádzal materiál DNA od vraha, všetok takýto materiál mohol byť odstránený jednotlivcami, ktorí sa následne dotkli rukoväte noža bez rukavíc. 52. Tento súd zistil, že svedecká výpoveď dr. Wordovej nepodopiera tvrdenie navrhovateľa o skutočnej nevine. 53. Navrhovateľ tvrdil, že na rukoväti noža bol DNA materiál “skutočného“ vraha. Táto teória bola jasne vyvrátená svedeckou výpoveďou Dr. Wordovej.“.

V bodoch 58-62 súd uviedol svedecké výpovede Keitha Larnera - vedúceho prokurátora v pôvodnom procese: „58. … Larner svedčil, že dvaja svedkovia - informátori H. C. a L. A. boli “najsilnejší“ svedkovia, akých kedy mal v prípade vraždy. Larner svedčil, že H. Colevedel veci, ktoré mohol vedieť, iba vrah. Larner svedčil, že H. C. vedel, že nôž bol zaseknutý v krku F. G., že nôž bol otočený, a že nôž bol v krku F. G., keď vrah opustil miesto činu, detaily,ktoré neboli verejne známe. 59. Larner svedčil, že L. Asarová bola “úžasná“. Larner svedčil, že naviedla políciu [tam], kde Williams predal počítač zobraný z rezidencie miesta činu... Larner svedčil, že L. A., tiež priviedla políciu k veciam - ukradnutým pri vlámaní – v aute, ktoré Williams šoféroval v čase vraždy. 60. Larner svedčil, že z rozhovoru s detektívom Vaughnom Creachomsa dozvedel, že vrah mal rukavice. 61. Larner vypovedal, že je presvedčený, že bolo primerané manipulovať s nožom bez rukavíc po tom, ako laboratórium ukončilo svoje testovanie, po tom, čo mu bolo oznámené, že nikto nechce ďalšie testovanie noža a po tom ako bol informovaný, že laboratórium zistilo, že neexistujú žiadne odtlačky prstov, ani nič, čo by spájalo akéhokoľvek jednotlivca so zločinom. 62. Larner svedčil, že manipuloval s nožom bez rukavíc prinajmenšom 5 krát pred procesom. Nôž ukázal štyrom svedkom.“.

V bodoch 104 a 105 súd uviedol: „104. Vo svetle správy [týkajúcej sa DNA, zo dňa 19. 08. 2024] navrhovateľ nemôže dokázať, že genetický materiál na rukoväti noža môže tvoriť základ pre “jasné a presvedčivé preukázanie“ Williamsovej neviny. … Navrhovateľneposkytol „jasný a presvedčivý dôkaz o nevine… ktorý podkopáva dôveru v rozsudok [,] a jeho tvrdenie musí byť zamietnuté. § 547.031.3 R.S.Mo. 105. Zostávajúce dôkazy navrhovateľa nie sú ničím iným, než prebalenými argumentmi o dôkazoch, ktoré boli k dispozícii na súde, a ktoré boli obsiahnuté v jeho neúspešnom, priamom odvolaní a námietkach po odsúdení. Tento prebalený materiál nemôže byť základom pre úľavu podľa § 547.031.3…“.

Súd následne záverom skonštatoval nasledovné: „113. Každé tvrdenie o chybe, ktoré Williams uviedol v priamom odvolaní, preskúmaní po odsúdení a v habeas corpus, bolo zamietnuté súdmi v Missouri. 114. Neexistuje žiadny dôvod pre to, aby súd uznal Williamsa nevinným… Williams je vinný z vraždy prvého stupňa... Preto... sa návrh… zamieta.“.

Prokurátor sa proti tomuto rozhodnutiu odvolalna Najvyšší súd Missouri.

Dňa 18. septembera 2024 Innocence Project upozornil na to, že teraz je rad na guvernérovi Mikeovi Parsonovi, ktorý môže udeliť Marcellusovi Williamsovi milosť a zmeniť tak jeho rozsudok na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia, alebo prinajmenšom zastaviť popravu.

Dňa 23. septembra 2024 Guvernér Mike Parson neudelil Williamsovi milosť a potvrdil, že štát Missouri vykoná rozsudok nad Marcellusom Williamsom v utorok, dňa 24. septembra 2024, ako to nariadil Najvyšší súd Missouri. Vzverejnenej tlačovej správe Mike Parson o. i. uviedol:

„Williams bol identifikovaný ako podozrivý po tom, čo bol zatknutý za sériu lúpeží v oblasti St. Louis. … Pán Williams vyčerpal... všetky súdne cesty, vrátane viac ako 15 pojednávaní, v ktorých sa pokúšal argumentovať svojou nevinou a zvrátiť svoje odsúdenie. Žiadna porota ani súd... nikdy nenašli opodstatnenie v tvrdeniach pána Williamsa o nevine…. Williams opakovane tvrdil, že je nevinný, napriek drvivým dôkazom o opaku. … následné testovanie DNA nikdy Williamsa neoslobodilo. … Williams sa priznal k vražde svojej priateľke, krátko po spáchaní svojho strašného zločinu… Pri rozhovore s políciou, väzenský informátor poskytol informácie o zločine, ktoré neboli verejne známe, avšak boli v súlade s dôkazmi z miesta činu a Williamsovou účasťou. ... V kufri Williamsovho auta sa našli osobné veci Gayleovej. Williams predal laptop manžela pani Gayleovej inej osobe, ktorá neskôr identifikovala Williamsa ako predajcu.“.

Dňa 23. septembra 2024 médiá informovali o tom, že Williams sa obrátil na Najvyšší súd USA. Tento súd zamietol odklad popravy.

Dňa 24. septembra 2024 Marcellusa Williamsa popravili. Do konca svojho života trval na svojej nevine. V tento deň jeho advokátka vo svojom stanovisku o. i. uviedla: „Dnes večer Missouri popraví nevinného muža, Marcellusa Williamsa. Rodina obete je proti jeho poprave. Porotcovia, ktorí ho pôvodne odsúdili na trest smrti, sú teraz proti jeho poprave. Prokuratúra, ktorá ho usvedčila teraz priznala, že sa mýlila, a horlivo bojovala za zrušenie odsúdenia a záchranu života pána Williamsa. Viac ako milión znepokojených občanov a náboženských vodcov požiadalo guvernéra Parsona, aby zmiernil Marcellusov trest smrti. Missouri ho aj tak zabije. To nie je spravodlivosť. A všetci musíme spochybniť akýkoľvek systém, ktorý by to umožnil. Poprava nevinnej osoby je najextrémnejším prejavom posadnutosti Missouri “konečnosťou“... za každú cenu.“.

Guvernér Parson po poprave povedal: „Dúfame, že to dá definitívnosť prípadu, ktorý desaťročia chradne a znovu a znovu viktimizuje rodinu pani Gayleovej,“.

K DÁTAM Z AMERICKÝCH ŠTATISTÍK

Prokurátor Bell vo svojom návrhu uviedol, že Cole a Asarová zapadajú do profilu nespoľahlivých, motivovaných svedkov, ktorých výpovede vedú k justičným omylom. Podľa dát Death Penalty Information Center, bolo v USA v rokoch 1973-2024 rehabilitovaných 200 osôb, ktoré boli odsúdené na trest smrti. V 65,5 % týchto prípadov sa objavila krivá prísaha, alebo falošné obvinenie a v 26 % neadekvátna obhajoba. Ďalej tu bolo zaznamenané: nesprávne konanie zo strany OČTK v 71 %; falošný, alebo zavádzajúci forenzný dôkaz v 30,5 % a nesprávna identifikácia očitým svedkom v 21 %.

V staršej správe z roku 2005 (Center on Wrongful Convictions), ktorá má názov The Snitch System: How snitch testimony sent Randy Steidl and other innocent Americans to death row, sa na s. 3 píše, že „Svedectvo donášača je vedúcou príčinou nespravodlivých odsúdení v prípadoch hrdelných zločinov… Odkedy bol v 70. rokoch obnovený trest smrti, prebehlo 111 rehabilitácií v prípadoch ľudí odsúdených na trest smrti. Z toho,prípady s donášačmi tvoria 45,9 %. To robí z [výpovedí] donášačov vedúcu príčinu nespravodlivých odsúdení v USA, v prípadoch hrdelných zločinov.“.

Americká organizácia Innocence Project, ktorá sa angažovala aj v prípade Marcellusa Williamsa, upozorňuje na to, že v 251 prípadoch rehabilitácií, na ktorých sa podieľala, sa v 19 % objavila výpoveď informátorov (naposledy videné dňa 13. 11. 2024).

Celkom na záver už len pripomeniem, že výpovediam informátorov, ktoré patria medzi vedúce príčiny justičných omylov, som sa venovala v týchto svojich článkoch:

https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1100-informatori-a-justicne-omyly

https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1376-k-novemu-navrhu-zakona-v-missouri-ktory-sa-tyka-regulacie-vyuzivania-informatorov.

 

Diskusia