Stanovisko Najvyššieho súdu SR ohľadne premlčania trestného stíhania a ďalšia novela Trestného zákona ohľadne premlčania

Najvyšší súd SR na trestnoprávnom kolégiu dňa 28.11.2024 prijal stanovisko k zjednoteniu rozdielnych výkladov ohľadne premlčania trestného stíhania v kontexte novely Trestného zákona, ktorého právna veta je uvedená nižšie (odôvodnenie zatiaľ nie je k dispozícii).

Z predmetného zjednocujúceho stanoviska najvyššieho súdu vyplýva, že nové (kratšie) premlčacie doby sa budú uplatňovať aj spätne a teda ak nebolo vznesené obvinenie v tejto novej (kratšej) premlčacej dobe, bude trestné stíhanie premlčané (najvyšší súd sa teda v tomto smere nestotožnil s judikatúrou Najvyššieho súdu ČR, ktorá vychádza z toho, že nové, kratšie, premlčacie doby sa uplatňujú len do budúcnosti a teda k premlčaniu nedochádza).

Toto však nebude platiť pri trestných činoch vymenovaných v ustanovení § 87 ods. 7 Tr. zák., pokiaľ tieto trestné činy poškodzujú finančné záujmy EÚ. Pri týchto trestných činoch sa vyššie uvedené uplatňovať nebude a postačí ak bolo vznesené obvinenie v predchádzajúcej dlhšej premlčacej dobe. Tieto trestné činy teda premlčané nebudú, pričom je nutné zvýrazniť, že finančnými záujmami EÚ sa nebudú rozumieť len finančné záujmy definované v ustanovení § 137a Tr. zák., teda napríklad eurofondy, ale pod tento pojem budú spadať aj iné oblasti upravené právom EÚ o ktorých to judikuje Súdny dvor EÚ, ktoré sa vôbec nemusia týkať rozpočtu EÚ, ale môžu mať primárne vnútroštátny charakter (najmä trestné činy týkajúce sa DPH a prípadne aj niektoré korupčné trestné činy – čo vyplýva napríklad zo smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, respektíve zo smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2017/1371 z 05.07.2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva). Z hľadiska judikatúry možno poukázať najmä na rozhodnutie Súdneho dvoru EÚ z 24.07.2023, vec C-107/23 PPU, ktoré bolo analyzované tu:

https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1501-rozsudok-sudneho-dvoru-eu-o-premlcani-trestneho-stihania-a-rozsirenie-ustanovenia-87-ods-7-tr-zak-aj-na-ine-trestne-ciny

Nebudú teda premlčané nielen trestné činy, ktoré sa týkajú finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ, ale ani trestné činy, ktoré sa vyslovene netýkajú eurofondov, ale môžu sa dotýkať finančných záujmov EÚ. A to napríklad trestné činy, ktoré sa týkajú DPH a zrejme aj niektoré korupčné prípady, ktoré by sa dali považovať za poškodzovanie finančných záujmov EÚ. V takýchto prípadoch bude musieť sudca (ako aj prokurátor) vyhodnocovať trestné veci z hľadiska premlčania od prípadu k prípadu, pričom ak by išlo o vec spornú, z hľadiska toho, či sa dotýka finančných záujmov EÚ, nie je vylúčené ani prerušenie trestného stíhania a predloženie veci Súdnemu dvoru EÚ s prejudiciálnymi otázkami (v tomto smere možno poukázať aj na ustanovenie § 7 ods. 3 Tr. por. podľa ktorého otázky, o ktorých má rozhodnúť Súdny dvor EÚ sa nemôžu posudzovať ako predbežné otázky). V praxi to môže napríklad znamenať to, že trestný čin skrátenie dane ohľadne dane z príjmu bude premlčaný, ale trestný čin skrátenia dane ohľadne DPH premlčaný nebude.

Pre úplnosť je nutné dodať, že v NR SR sa nachádza ďalšia novela Trestného zákona, ktorá sa má opätovne týkať finančných záujmov EÚ ako aj premlčania trestného stíhania (z hľadiska daňových trestných činov sa už napríklad § 87 ods. 7 Tr. zák. nemá týkať celého ustanovenia § 277 a § 277a, ale len kvalifikovaných skutkových podstát týchto trestných činov podľa odseku 4 a odseku 3). Možno ju pozrieť bližšie tu:

https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=556828

Namiesto toho, aby zákonodarca neustále prijímal novely Trestného zákona ohľadne finančných záujmov EÚ a vytváral tak dvojkoľajnosť pri posudzovaní premlčania trestného stíhania voči páchateľom, ktorí sa dopustili trestného činu poškodzujúceho finančné záujmy EÚ na strane jednej a páchateľom, ktorí sa nedopustili trestného činu poškodzujúceho finančné záujmy EÚ, mohol sa inšpirovať v ustanovení § 78c ods. 5 nemeckého Trestného zákona, ktoré uvádza, že „ak je pred rozhodnutím zmenený zákon, ktorý platí v čase spáchania činu a tým sa skráti premlčacia lehota, zostávajú úkony prerušujúce premlčanie, ktoré boli vykonané pred platnosťou nového zákona, účinnými, hoci by v okamihu prerušenia bolo stíhanie podľa nového zákona premlčané“. Týmto jediným ustanovením by bolo jasné, že „nič nie je premlčané“ a že sa rovnako pristupuje k finančným záujmom EÚ ako aj k finančným záujmom štátu, či fyzických alebo právnických osôb. Stačilo preto, aby sa § 87 ods. 7 Tr. zák. týkal všetkých trestných činov (čo však zrejme nebolo žiadúce).

Stanovisko Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj 129/2024 zo dňa 28.11.2024 k zjednoteniu výkladu § 2 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 87 ods. 3 Tr. zák. v súvislosti so skrátením doby premlčania trestného stíhania.

Z ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona pri jeho výklade v súlade s čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva povinnosť posúdiť trestnosť činu a uložiť trest podľa neskôr účinného zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší než zákon účinný v čase, keď bol čin spáchaný.

Imanentnou súčasťou trestnosti činu je premlčanie trestného stíhania, čo v prípade skrátenia premlčacích dôb zmenou zákona (ich samotnou úpravou alebo ako dôsledok zmeny inej časti zákona) znamená, že hmotnoprávny účinky prerušenia premlčania trestného stíhania podľa § 87 ods. 3 Trestného zákona, spočívajúce v začatí novej premlčacej doby podľa § 87 ods. 4 Trestného zákona, zostávajú zachované iba vtedy, ak k úkonom alebo skutočnostiam spôsobujúcim prerušenie premlčania trestného stíhania došlo pri ich spätnom posudzovaní v skrátenej a teda pre páchateľa priaznivejšej premlčacej dobe. To ale naplatí pri trestných činoch taxatívne vypočítaných v ustanovení § 87 ods. 7 Trestného zákona, ak ich spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie, keďže toto zákonné ustanovenie v súlade s čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky reflektuje judikatúru Súdneho dvora Európskej únie; takáto osobitná úprava (lex specialis) nemá širší presah a nemení obsah a rozsah inštitútu premlčania trestného stíhania, a to ani v kontexte § 2 ods. 1 Trestného zákona (čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky).

Diskusia