O podivnom výklade ustanovenia § 213 ods. 2 Tr. por. alebo skutočne stačí oznámiť obhajcovi len meno svedka bez priezviska?

Novela Trestného zákona č. 40/2024 Z.z. s účinnosťou od 15.03.2024 doplnila aj ustanovenie § 213 ods. 2 Tr. por., ktoré sa týka účasti obvineného a obhajcu na úkonoch vo vyšetrovaní.

Ustanovenie § 213 ods. 2 Tr. por. bola teda doplnené o vetu, ktorá znie:

Obvinenému a obhajcovi sa musí oznámiť meno svedka, ktorý bude pri vykonávaní úkonu vypočutý, to neplatí, ak ide o svedka podľa § 136 ods. 2.

Táto zmena zákona mala za cieľ preklenúť doterajšiu prax niektorých policajtov, ktorí obhajcom oznamovali len to, že má byť vypočúvaný „svedok“ a kedy a kde sa tak stane a to bez bližšej identifikácie svedka.

Napriek tejto zmene Trestného poriadku, ktorá sa zdá byť zrozumiteľná, sa už v praxi vyskytli názory, v ktorých policajti vykladajú slovné spojenie „meno svedka“ uvedené v poslednej vete ustanovenia § 213 ods. 2 Tr. por. tak, že sa má obhajcovi oznámiť iba meno svedka, ale nie už aj priezvisko svedka. Odvolávajú sa na jazykový výklad tohto ustanovenia, ktorý vyslovene hovorí len o mene svedka a to v spojení so zákonom č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku, ktorý rozlišuje medzi menom osoby a priezviskom osoby.

Takýto výklad zákona je absolútne neprijateľný a treba ho odmietnuť. V prvom rade je nutné uviesť, že jazykový (slovný) výklad právnej normy je iba prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy. Obsah právnej normy je myšlienka zákonodarcu, ktorá nie vždy musí zodpovedať pokusu zákonodarcu o jej jazykové vyjadrenie. Práve preto na jazykový výklad nadväzujú ďalšie výklady, okrem iných, napríklad aj teleologický výklad (skúma k akému účelu slúži právna norma, teda aký je zmysel právnej normy).

Účelom (zmyslom) ustanovenia § 213 ods. 2 veta posledná Tr. por. v znení účinnom od 15.03.2024, bolo zaviesť zákonnú povinnosť policajta identifikovať svedka vo vyrozumení pre obhajcu, teda dať obhajcovi jasnú informáciu o tom, kto (menovite) bude vypočúvaný, aby obhajca vedel posúdiť, či sa takéhoto výsluchu chce alebo nechce zúčastniť. Z uvedeného je evidentné, že vo vyrozumení pre obhajcu musí byť svedok identifikovaný menom ako aj priezviskom, nakoľko v opačnom prípade by sa poprel zmysel a účel doplnenia poslednej vety do ustanovenia § 213 ods. 2 Tr. por.

Vzhľadom k uvedenému je povinnosťou policajta oznámiť obvinenému, či obhajcovi v zmysle § 213 ods. 2 Tr. por. meno ako aj priezvisko svedka, teda identifikovať svedka tak, aby obvinený, či obhajca mohol reálne posúdiť, či využije možnosť vypočuť svedka v prípravnom konaní.

Pokiaľ by teda policajt vo vyrozumení pre obvineného a obhajcu uviedol napríklad len, že bude vypočúvať ako svedkov Jána, Petra, či Jozefa (bez uvedenia priezviska svedkov; čo možno označiť až za zlomyseľný výklad právnej normy), išlo by o postup v rozpore s obsahom (zmyslom) ustanovenia § 213 ods. 2 Tr. por., teda o postup v rozpore so zákonom.

Pokiaľ by obvinený, či obhajca na takéto vyrozumenie o úkone nereagoval, nebolo by možné výpovede svedkov považovať za svedecké výpovede, ktorých sa obvinený, či obhajca mohol reálne zúčastniť, nakoľko vyrozumenia o úkone neidentifikovali osoby, s ktorými sa má realizovať výsluch. Takéto výpovede svedkov by teda mali podobný charakter ako svedecké výpovede vykonané pred vznesením obvinenia a v prípade ak by takýto svedok odmietol na hlavnom pojednávaní vypovedať alebo by nemohol vypovedať pretože napríklad zomrel, nebolo by možné takéto výpovede na hlavnom pojednávaní čítať a už vôbec by nebolo možné na nich založiť odsúdenie obžalovaného.

Pre úplnosť je potrebné dodať, že zákon č. 248/2024 Z.z. s účinnosťou od 30.12.2024 mení aj ustanovenie § 213 ods. 2 Tr. por. tak, že slová „iba ak“ sa nahrádzajú slovami „okrem prípadu, keď“, za slovo „odložiť“ sa vkladajú slová „z dôvodu podstatného ohrozenia trestného konania alebo existencie naliehavej potreby odvrátiť závažné nepriaznivé dôsledky pre život, slobodu alebo telesnú integritu inej osoby“ a slovo „ňom“ s nahrádza slovom „úkone“.

Diskusia