Môže nadriadený nazerať do vyšetrovacieho (trestného) spisu policajta pre účely konania vo veciach služobného pomeru?

pplk. Mgr. Peter Brndiar, riaditeľ expozitúry Západ, PZJ ÚBOK P PZ, externý študent Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Môže nadriadený nazerať do vyšetrovacieho (trestného) spisu policajta pre účely konania vo veciach služobného pomeru?

V policajnej praxi nezriedka vstupuje do témy odbornej diskusie dilema, či môže nadriadený s disciplinárnou právomocou, nazerať do vyšetrovacieho spisu policajta (ktorý mu je administratívne pridelený a do ktorého vykonáva/dokumentuje vyšetrovacie úkony predprípravného, resp. prípravného konania), považovaného podľa § 10 ods. 7 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) za orgán činný v trestnom konaní, v konaní vo veciach služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru, pod ktorým sa rozumie právnymi normami upravený procesný postup oprávnených orgánov a účastníkov konania, ktorí vystupujú ako nositelia procesných práv a povinností stanovených zákonom, smerujúci k vydaniu konštitutívneho rozhodnutia (zakladajú sa ním, menia alebo rušia práva a povinnosti policajtov, prípadne ďalších, zákonom stanovených účastníkov konania).

Konanie vo veciach služobného pomeru je vnímané ako rozhodovací proces, v ktorom oprávnený orgán vystupuje vo vzťahu k účastníkom konania a zároveň rozhoduje o ich právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach. Konanie vo veciach služobného pomeru je možné charakterizovať aj ako procesný postup, ktorým oprávnený orgán rozhoduje o právach a povinnostiach policajta, a tým dochádza k vydávaniu individuálneho právneho aktu (napr. konanie o prepustení policajta zo služobného pomeru).

Z osobného pôsobenia disponujem vedomosťou, že niektorí vyšetrovatelia či poverení príslušníci Policajného zboru v minulosti takúto požiadavku nadriadeného odmietli (nepredložili nadriadenému vyšetrovací spis pre účely konania vo veciach služobného pomeru) s odôvodnením, že nie je subjektom, ktorému by oprávnenie nahliadať do vyšetrovacieho spisu vyplývalo z dikcie ustanovenia § 69 ods. 1 Tr. Por (pozn. tu sa nemá na mysli predkladanie vyšetrovacieho spisu nadriadenému v rámci jeho kontrolnej činnosti, ktorá mu vyplýva z interných aktov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky).

Podľa § 69 ods. 1 Tr. por. obvinený, obhajca, poškodený, oznamovateľ, ak nie je zároveň poškodeným a zúčastnená osoba, splnomocnenec, ustanovený opatrovník a v konaní pred súdom prokurátor, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora majú právo nazerať do spisov s výnimkou zápisnice o hlasovaní a časti spisu obsahujúcej údaje o totožnosti chráneného svedka, ohrozeného svedka alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená, a krycie údaje o totožnosti agenta, robiť si z nich výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov a ich častí; také trovy neuhrádza prokurátor, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora. Také isté právo má zákonný zástupca obvineného, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak tieto osoby sú pozbavené spôsobilosti na právne úkony alebo ich spôsobilosť na právne úkony je obmedzená. Iné osoby tak môžu urobiť so súhlasom predsedu senátu a v prípravnom konaní so súhlasom orgánu činného v trestnom konaní, len ak je to potrebné na uplatnenie ich práv.

Podľa § 69 ods. 2 Tr. por. v prípravnom konaní orgán činný v trestnom konaní môže právo nazerať do spisu a s ním spojené práva podľa odseku 1 zo závažných dôvodov odmietnuť, najmä ak v spise nemožno urobiť také opatrenia, ktoré by zabránili zmareniu alebo podstatnému sťaženiu dosiahnutia účelu trestného stíhania. Závažnosť dôvodov, z ktorých orgán činný v trestnom konaní toto právo odmietol, na žiadosť osoby, ktorej sa odmietnutie týka, je prokurátor povinný urýchlene preskúmať. Ak právo nahliadať do spisu a s ním spojené ostatné práva uvedené v odseku 1 zo závažných dôvodov odmietol prokurátor, na žiadosť osoby, ktorej sa odmietnutie týka, je nadriadený prokurátor povinný urýchlene preskúmať dôvodnosť odmietnutia. Tieto práva nemožno odoprieť obvinenému a obhajcovi a poškodenému po tom, čo boli upozornení na možnosť preštudovať spisy.

Podľa § 69 ods. 3 Tr. por. tomu, kto má právo byť pri úkone prítomný, nemožno odoprieť nazretie do zápisnice o tomto úkone. Obvinenému a jeho obhajcovi nemožno odoprieť nazretie do uznesenia o vznesení obvinenia. V konaní pred súdom nemožno odoprieť nazretie do spisov prokurátorovi, obvinenému a jeho obhajcovi, poškodenému, zúčastnenej osobe a ich splnomocnencom.

Opomenutým tu však ostáva ustanovenie § 69 ods. 4 Tr. por., podľa ktorého nie sú predchádzajúcimi odsekmi dotknuté práva štátnych orgánov nazerať do spisov podľa osobitného zákona.

Odborná komentárová literatúra zaraďuje vo vzťahu k § 69 ods. 4 Tr. por. medzi štátne orgány napr. verejného ochrancu práv, národného člena Eurojustu, členov oddelenia vnútornej revízie súdu či zamestnancov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorým právo nazerať do trestných spisov explicitne vyplýva z osobitných zákonov.

Podľa § 17 ods. 8 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov pri vybavovaní podnetu je verejný ochranca práv oprávnený nahliadať, robiť si výpisy, odpisy a kópie i zo spisov v súdnom konaní a v konaní orgánov činných v trestnom konaní vo veciach spadajúcich do pôsobnosti verejného ochrancu práv, ak je to potrebné na riadne vybavenie podnetu. Ustanovenia § 17 ods. 1 a 2 písm. a) až e) sa vzťahujú primerane.

Podľa § 4 ods. 1 písm. e) zákona č. 383/2011 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste v znení neskorších predpisov národný člen okrem oprávnení prokurátora podľa osobitných predpisov má právo nazerať do spisov orgánov činných v trestnom konaní, ktoré obsahujú informácie o trestných činoch, ktoré sú v pôsobnosti Eurojustu.

Podľa § 56 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo veciach, kde konanie nebolo právoplatne skončené, môžu členovia revízneho oddelenia nahliadať do spisov len na účel zistenia stavu starších nevybavených vecí, zistenia prieťahov v konaní a zistenia dôvodov odročovania pojednávaní alebo ak je revízia nariadená podľa § 55 ods. 5. Súdny spis musí byť preverený na súde, na ktorom je evidovaný, a v prítomnosti osoby zodpovednej za úplnosť a neporušiteľnosť spisu a jeho príloh.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov ministerstvo je pri preverovaní skutočností dôležitých pre rozhodnutie o podanej žiadosti oprávnené nahliadať do príslušných trestných spisov alebo požadovať od orgánov činných v trestnom konaní, súdov, iných štátnych orgánov, vyšších územných celkov, obcí a iných osôb súčinnosť pri získavaní informácií, ktoré sú nevyhnutné na rozhodnutie o odškodnení.

Z vyššie uvedených zákonných ustanovení teda rezultuje, že Tr. por. prostredníctvom § 69 ods. 4 sprostredkováva možnosť štátnym orgánom nazerať do vyšetrovacích (trestných) spisov, avšak na túto špecifickú činnosť musia byť splnomocnené osobitným zákonom, čo napokon pramení z úpravy čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“

Pre nájdenie východiska z popisovanej problematiky je najskôr potrebné zodpovedať, či je možné nadriadeného policajta spĺňajúceho definíciu orgánu činného v trestnom konaní považovať za štátny orgán.

Služobný pomer policajtov zaraďujeme aj medzi pracovnoprávne vzťahy zamestnancov štátu, ktorý je regulovaný relatívne samostatnými, osobitnými pracovnoprávnymi predpismi. Policajt v služobnom pomere popri výkone práce aj prakticky napĺňa a realizuje výkon štátnej moci. V služobnom pomere policajt vystupuje takpovediac v dvojakej kvalite, tak ako zamestnanec užívajúci pracovnú silu (svoje schopnosti), ako aj orgán štátu s riadiacou či rozhodovacou právomocou. Popri právach a povinnostiach spojených s pracovnou (služobnou) činnosťou nachádzame aj ďalšie prvky, a to prvky spojené s výkonom funkcie, to znamená práva a povinnosti spojené s bezprostredným uskutočňovaním štátnej moci (FUFAĽ, I., NOCIAR, J., ŠIMONOVÁ, J., DINIČ, J., MEZEI, J. Štátna služba a služobný pomer príslušníkov Policajného zboru. Wolters Kluwer, 2019, s. 119).

V mene štátu vystupuje ten štátny orgán, v ktorom úradník vykonáva štátnu službu (služobný úrad), hoci to nemusí byť vždy tak, pretože do úvahy prichádza aj iné riešenie, keď v mene štátu koná úrad poverený správou osobných vecí určitého okruhu štátnych zamestnancov (osobný úrad). Táto koncepcia má svoju logiku, uplatňuje sa v niektorých vyspelých demokratických štátoch (napr. Nemecko) a predovšetkým posilňuje jednotu systému štátnej služby (KOSTEČKA, J. 1993. Právní praxe. č. 6, s. 317).

Podľa § 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) v služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona rozhoduje minister a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len „nadriadený“), ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. nadriadený môže byť len policajt, ktorý je zaradený do stálej štátnej služby alebo do dočasnej štátnej služby; to neplatí, ak ide o nadriadeného mimo výkonu, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. nadriadený v ustanovenom rozsahu riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí výkon štátnej služby podriadených policajtov.

Podľa § 232 zákona č. 73/1998 Z. z. konanie na prvom stupni vo veciach služobného pomeru uskutočňuje a rozhoduje v ňom minister a nadriadený a ďalšie subjekty, ak to ustanovuje tento zákon (ďalej len „oprávnený orgán“).

Myslím, že právna teória, ako aj zákon č. 73/1998 Z. z. dostatočne vymedzujú postavenie nadriadeného pre účely konania vo veciach služobného pomeru ako štátneho orgánu, ktorý je nositeľom procesných práv a povinností stanovených týmto zákonom, smerujúcich (okrem iného) k vydaniu konštitutívneho rozhodnutia, ktoré môže zakladať, meniť alebo rušiť práva a povinnosti policajtov, prípadne ďalších, zákonom určených účastníkov konania.

Podstatnou preto zostáva otázka, či nadriadený môže pre účely konania vo veciach služobného pomeru (napr. v konaní o prepustení zo služobného pomeru v dôsledku činnosti vyšetrovateľa, ktorou počas prípravného konania porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby) nazerať do súvisiaceho vyšetrovacieho (trestného) spisu policajta, ktorý je podľa § 10 ods. 7 Tr. por. pokladaný za orgán činný v trestnom konaní, napriek tomu, že zákon č. 73/1998 Z. z. takéto explicitné oprávnenie nadriadenému nepriznáva.

Obdobnou problematikou sa zaoberal Najvyšší správny súd Českej republiky v rozsudku zo dňa 30.05.2023, sp. zn. 7 As 190/2021, ktorým bola zamietnutá kasačná sťažnosť žalobcu – príslušníka Polície Českej republiky – proti rozhodnutiu policajného prezidenta Českej republiky, ktorým zamietol odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu riaditeľa Krajského riaditeľstva polície hlavného mesta Prahy zo dňa 28.05.2019, č. 479/2019, o prepustení žalobcu zo služobného pomeru..

Žalobca v tomto konaní namietal (okrem iného) i nezákonnosť nahliadnutia do trestného spisu Generálnej inšpekcie bezpečnostných zborov (ďalej len „GIBS“) zo strany služobného funkcionára, z dôvodu čoho malo byť konanie o prepustení zo služobného pomeru zaťažené procesnými chybami. Zastával názor, že služobný funkcionár nebol oprávnený vykonávať tzv. „nulté“ úkony pred vydaním rozhodnutia o prepustení. S týmto súvisí aj otázka nahliadania do trestného spisu.

Najvyšší správny súd Českej republiky sa stotožnil s názorom Mestského súdu v Prahe, ktorý poukázal na ustanovenie § 65 ods. 4 Trestného poriadku Českej republiky, podľa ktorého právo štátnych orgánov nahliadať do spisov podľa iných zákonných prepisov nie je predchádzajúcimi odsekmi dotknuté. Aj keď zákon č. 361/2003 Sb. o služobnom pomere príslušníkov bezpečnostných zborov výslovné zmocnenie služobnému funkcionárovi v tomto smere nedáva, je zo zmyslu zvláštneho konania a samotného § 42 ods. 1 písm. d) zákona č. 361/2003 Sb. o služobnom pomere príslušníkov bezpečnostných zborov Českej republiky zrejmé, že pre overenie, či sú splnené podmienky pre postup podľa tohto ustanovenia, musia byť zabezpečené podklady (i z trestného spisu) za účelom ich posúdenia. Ak je prvým úkonom v konaní doručenie rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 42 ods. 1 písm. d) zákona č. 361/2003 Sb. o služobnom pomere príslušníkov bezpečnostných zborov, môže služobný funkcionár nahliadať a zabezpečovať si kópie z trestného spisu, z ktorých čerpá podklady pre svoje závery podľa § 18 zákona č. 273/2008 Sb. o Polícii Českej republiky, nakoľko je to nevyhnutné pre posúdenie, či konanie príslušníka má znaky trestného činu a pre posúdenie zavrhnutia hodného konania príslušníka.

Najvyšší správny súd Českej republiky doplnil, že i z rozhodovacej činností správnych súdov Českej republiky vyplýva, že dokazovanie prostredníctvom listín zabezpečených z trestného konania je v súlade so zákonom. Z logiky veci môžu byť tieto listiny získané práve nahliadnutím do spisu GIBS a spravidla pôjde o kroky pred vydaním rozhodnutia.

Tieto závery potvrdil Najvyšší správny súd Českej republiky napr. aj v rozsudkoch zo dňa 21.05.2020, sp. zn. 6 As 7/201679 a zo dňa 12.09.2018, sp. zn. 7 As 285/201830. Z nich vyplýva oprávnenosť služobného funkcionára vychádzať z podkladov získaných v súbežne vedenom trestnom konaní. Práve podklady z trestného konania môžu byť totiž nevyhnutné pre vyhodnotenie, či konanie príslušníka bezpečnostného zboru má znaky trestného činu.

Na pertraktovaný prípad sú v rámci komparácie právnej úpravy relevantné nižšie citované ustanovenia príslušných zákonov Českej republiky (s ekvivalentom právnej úpravy ustanovení zákonných predpisov Slovenskej republiky):

Podľa § 65 ods. 1 Trestného poriadku Českej republiky obviněný, poškozený a zúčastněná osoba, jejich obhájci a zmocněnci mají právo nahlížet do spisů, s výjimkou protokolu o hlasování a osobních údajů svědka podle § 55 odst. 2, činit si z nich výpisky a poznámky a pořizovat si na své náklady kopie spisů a jejich částí. Totéž právo má zákonný zástupce nebo opatrovník obviněného, poškozeného nebo zúčastněné osoby, jestliže tyto osoby nejsou plně svéprávné nebo je-li jejich svéprávnost omezena. Jiné osoby tak mohou činit se souhlasem předsedy senátu a v přípravném řízení se souhlasem státního zástupce nebo policejního orgánu, jen pokud je toho třeba k uplatnění jejich práv.

Podľa § 65 ods. 2 Trestného poriadku Českej republiky v přípravném řízení může státní zástupce nebo policejní orgán právo nahlédnout do spisů a spolu s tím ostatní práva uvedená v odstavci 1 ze závažných důvodů odepřít. Závažnost důvodů, ze kterých tato práva odepřel policejní orgán, je na žádost osoby, jíž se odepření týká, státní zástupce povinen urychleně přezkoumat. Tato práva nelze odepřít obviněnému a obhájci, jakmile byli upozorněni na možnost prostudovat spisy, a při sjednávání dohody o vině a trestu.Podľa § 65 ods. 3 Trestného poriadku Českej republiky tomu, kdo měl právo být úkonu přítomen, nemůže být odepřeno nahlédnutí do protokolu o takovém úkonu. Obviněnému a jeho obhájci nemůže být odepřeno nahlédnutí do usnesení o zahájení trestního stíhání (§ 160 odst. 1).

Podľa § 65 ods. 3 Trestného poriadku Českej republiky tomu, kdo měl právo být úkonu přítomen, nemůže být odepřeno nahlédnutí do protokolu o takovém úkonu. Obviněnému a jeho obhájci nemůže být odepřeno nahlédnutí do usnesení o zahájení trestního stíhání (§ 160 odst. 1).

Podľa § 65 ods. 4 Trestného poriadku Českej republiky práva státních orgánů a národního člena Eurojustu nahlížet do spisů podle jiných zákonných předpisů nejsou ustanovením předchozích odstavců dotčena.

Podľa § 42 ods. 1 písm. d) zákona č. 361/2003 Sb. o služobnom pomere príslušníkov bezpečnostných zborov Českej republiky příslušník musí být propuštěn, jestliže porušil služební slib tím, že se dopustil zavrženíhodného jednání, které má znaky trestného činu a je způsobilé ohrozit dobrou pověst bezpečnostního sboru.

Podľa § 18 zákona č. 273/2008 Sb. o Polícii Českej republiky policista je v rozsahu potřebném pro splnění konkrétního úkolu policie oprávněn požadovat od orgánů a osob uvedených v § 14 věcnou a osobní pomoc, zejména potřebné podklady a informace včetně osobních údajů. Tyto orgány a osoby jsou povinny požadovanou pomoc poskytnout; nemusí tak učinit, brání-li jim v tom zákonná nebo státem uznaná povinnost mlčenlivosti anebo plnění jiné zákonné povinnosti. Fyzická osoba tak nemusí dále učinit, pokud by poskytnutím pomoci vystavila vážnému ohrožení sebe nebo osobu blízkou.

Slovenská právna úprava:

Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, resp. podľa písm. f) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 171/1993 Z. z.“)útvary Policajného zboru sú oprávnené pri plnení svojich úloh požadovať od štátnych orgánov, obcí, právnických a fyzických osôb podklady a informácie.

Podľa § 76 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. štátne orgány, obce, právnické a fyzické osoby sú povinné požadované podklady a informácie neodkladne poskytnúť, ak im v tom nebránia dôvody ustanovené inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Podľa § 76 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. Policajný zbor môže takto získané podklady a informácie použiť len na plnenie svojich úloh a je povinný chrániť ich pred vyzradením.

Nakoľko nemám vedomosť, že by v podmienkach Slovenskej republiky existovalo súdne rozhodnutie, ktoré by sa zaoberalo popisovanou problematikou, na posudzovanie obdobných prípadov je možné použiť ako určité vodítko komparatívny výklad práva, ktorý vo svojej judikatúre konštantne aplikuje i Najvyšší súd Slovenskej republiky (výklad práva s poukazom na právnu úpravu obsiahnutú v iných štátoch, ktorý je možné racionálne považovať za riešenie určitého problému len v prípadoch, keď sú právne úpravy v porovnávaných štátoch rovnaké alebo veľmi podobné).

Ak bol teda príbuzný prípad, ktorý má veľmi podobnú právnu úpravu v Českej republike, vyriešený súdnou judikatúrou tohto štátu, je možné ju primerane použiť aj na interpretáciu práva v podmienkach Slovenskej republiky.

 

Diskusia