Identifikácia a stručný úvod do nových trendov fungovania polície 21. storočia

Mgr. Eugen Tomko - vyšetrovateľ

      Identifikácia a stručný úvod do nových trendov fungovania polície 21. storočia

Týmto článkom sa autor snaží poukázať na nové, moderné trendy nazerania na postupy činnosti polície ich krátky popis bez hlbšej analýzy a poukázať na potrebu reakcie vedenia policajného zboru na Slovensku na tieto trendy a podnietiť tak možnú diskusiu o tejto téme. Príspevok preto nespĺňa kategóriu odborných článkov, jeho cieľom ako je vyššie uvedené naštartovať diskusiu, pretože aj policajti vnímajú potrebu venovať sa tejto téme.

Polícia alebo orgány činné v trestnom konaní, čelia v 21. storočí novým výzvam v rýchlo sa meniacom prostredí a je nevyhnutné pre nich prispôsobiť sa a reagovať adekvátnym spôsobom a zmeniť svoje postoje a mechanizmy reakcie na tieto nové výzvy. Ak tak polícia neučiní, stratí schopnosť držať krok s rýchlo meniacim sa prostredím v tomto období.

Je potrebné zaviesť nové úrovne transparentnosti, zlepšovať vzťahy polícia – komunita, adaptovať nové technológie, ktoré môžu prispieť k efektívnejšej práci a zmeniť spôsob komunikácie polície s verejnosťou a komunitou, pochopiť dôležitosť vzťahu edukácie osôb vykonávajúcich presadzovanie práva teda aj samotných policajtov. Polícia aj keď je obrovským rigidným, ťažko sa meniacim kolosom, ktorá zmeny zavádza len ťažkopádne a s dlhým časovým odstupom, sa musí naučiť reagovať dynamickejšie a zmieriť sa s tým, že iba inovácie a rýchlosť reakcie na zmeny, jej umožnia stať sa modernou políciou.

1. Koncentrácia na vzťah s komunitou

Polícia orientovaná na komunity nie je žiadnym novým pojmom, ale práve pre zvyšujúci sa počet zásahov do práv osôb, s ktorými prichádza polícia do kontaktu v poslednom období a najmä pre negatívne ohlasy v médiách na zákroky polície, ktoré nevrhajú na políciu najlepšie svetlo, je veľmi dôležité budovať vzťah polície a komunity. Je žiaduce od polície aby vysvetľovala svoje kroky aby sa zmiernilo negatívne nazeranie na políciu a aby sa začalo so zlepšovaním miery dôveryhodnosti polície. Kým v roku 2023 polícii dôverovalo 66,4 % opýtaných, v roku 2024 Eurobarometer nameral hodnotu 58%. Spolupráca s komunitou na lokálnej, oblastnej ale aj celonárodnej úrovni, by mala byť jednou z priorít smerovania polície novej generácie. Patrí tu spolupráca s jednotkami samosprávy akými sú obce a mestá, ale aj rôznymi záujmovými združeniami občanov, ktoré pôsobia v rôznych sférach spoločnosti na lokálnej úrovni. K tomu by mali napomáhať tri komponenty a to rozvíjanie komunitného partnerstva, zapájanie sa do riešenia problémov komunity, implementovanie politiky orientovanej na komunitu. Budovanie takýchto vzťahov nie je pre policajtov vôbec jednoduché, ale pokiaľ si osvoja stratégie komunitne orientovaných politík, mnoho zložiek polície by zaznamenalo pozitívny rast spokojnosti obyvateľov. Potrebné je tu však vzdelávanie a školenie v tejto oblasti, ktoré však policajti v súčasnosti nedostávajú a tejto problematike je potrebné sa venovať.

2. Zvyšovanie použitia nových technológií a nástrojov

Technológie umožňujú v dnešnej dobe policajtom oveľa ľahšie zabezpečiť verejný poriadok a bezpečnosť obyvateľstva, nezaťažujúc pritom obrovské množstvo ľudských zdrojov, ktoré sú potrebné inde. Je dlhodobým trendom klesajúci počet príslušníkov polície a práve zavádzanie nových technológií, môže v tomto zabezpečiť schopnosť adekvátnej reakcie polície v prípade potreby a súbežne vytvárať novú úroveň transparentnosti v očiach verejnosti. Môžeme teda konštatovať, že účinné a efektívne nástroje, môžu nahradiť ľudské zdroje, neplatí to však všeobecne. Znižovanie počtu prvosledových hliadok, má už teraz negatívny dopad na bezpečnosť obyvateľstva.

Moderná polícia by v dnešnej dobe, mala mať k dispozícii kanály na sociálnych sieťach, kde dokáže rýchlo a komfortne zverejňovať informácie, ktoré prispievajú k jej dôveryhodnosti, ale tiež informácie o prebiehajúcich útokoch, prípadne iných hrozbách, ktorým v dnešnej dobe čelíme. Tieto kanály Polícia SR využíva v dnešnej dobe, či už na Facebooku alebo Instagrame. Potrebné je však školiť osoby zodpovedné za túto komunikáciu v oblasti strategickej komunikácie, reagovať rýchlo na hrozby ako dezinformácie a hoaxy. Zabezpečiť dostatočný počet príslušníkov venujúcich sa týmto témam a zverejňovať spoločnosti v čom spočívajú hrozby dezinformácií a hoaxov, plniť aj edukatívnu funkciu vo zvyšovaní povedomia o týchto hrozbách.

Telové kamery sú dnes už neodmysliteľnou súčasťou zasahujúcich zložiek vo väčšine vyspelých štátov, u nás zatiaľ len v pilotných projektoch aj to len ako dôsledok stavu, kedy sa valila kritika na políciu zo strany verejnosti po nezákonne vykonaných zákrokoch. Debaty o nich, sa však viedli dlhšiu dobu, neochota politikov a nedostatočný tlak vedenia polície na ich zabezpečenie spôsobil, že v dnešnej dobe ešte stále nie sú štandardom. Aj keď ich najmä policajti, ktorí ich majú nosiť odmietajú platí, že zmysel ich využitia je opodstatnený a ich použitie zvyšuje transparenosť a verejnú kontrolu v prípade, že sa zábery dostávajú k verejnosti a podliehajú hodnoteniu a kontrole. Dokonca môžu predísť potrebe vykonania služobných zákrokov, ku ktorým by bez existencie telovej kamery pravdepodobne došlo. Samozrejme cena ich obstarania, ochrana práv jednotlivca a efektívnosť použitia stále môžu byť predmetom debát. V poslednom období, boli takto zverejnené aj viaceré prenasledovania vozidiel policajtmi, kedy použitie týchto kamier bolo prínosom pre fungovanie polície.

Software na rozpoznávanie tváre, použitý ideálne pri monitorovaní verejných priestranstiev, pri vstupe do budov s osobitným stupňom stráženia, miest ohrozených zvýšeným rizikom teroristických útokov, ale aj v školách, najmä potom ako sa útoky na školách približujú k hraniciam Slovenska. Odpor voči týmto technológiám sa zdvihol najmä v zahraniční, kedy dochádzalo k rasovo zaujatým vyhodnoteniam pri monitorovaní. Je však nevyhnutným krokom aby bol takýto software zaradený k technológiám polície, pri zabezpečení dostatočnej ochrany a zamedzeniu úniku údajov. Citlivo treba vnímať aj použitie takýchto softwareov na sledovanie nepohodlnej opozície, novinárov, prípadne zneužitia iným spôsobom. Ochrana individuálnych práv v prípade použitia biometrie online, sa stane určite horúcou témou v prípade, že sa tieto technológie v našich končinách rozšíria.

Prediktívna politika – umelá inteligencia ponúka jedinečný nástroj k tomu ako polícia dokáže operovať a vyhodnocovať obrovské množstvo údajov a dát. Polícia sa pritom mení z tzv. zastaralej reaktívnej na proaktívnu políciu. Je to umožnené pomocou pokročilých analytických nástrojov, modelov intervencie, ktoré dokážu „predpovedať“ spáchanie trestného činu. Umelá inteligencia dokáže proaktívne skenovať množstvo dát a informácií, prevádzať presné modely predpovede použitím prediktívnych analýz, ktoré dokážu polícii napomôcť odhaľovať plánované trestné činy. Táto oblasť je dnes v našich podmienkach, mnohými považovaná zatiaľ len za sci-fi, ale práve prispôsobenie sa novým trendom skôr ako to dokážu páchatelia, dostane políciu o krok pred nich.

Použitie lokácie GPS v podmienkach policajného zboru, je nevyhnutným napríklad pri sledovaní podozrivých osôb alebo osôb podmienečne prepustených, u ktorých platia obmedzenia pri voľnom pohybe. Špeciálne strelivo obsahujúce GPS lokátory, môže byť využité na sledovanie pohybu vozidiel a to najmä pri páchateľoch, ktorí opakovane páchajú trestné činy. Tu je potrebné uviesť aj potreby zavádzania tzv. máp trestných činov, ktoré dokážu zobraziť presné miesta, kde dochádza resp. došlo napr. k lúpežiam, znásilneniam, krádežiam bankomatov. Nateraz je to mravenčia práca operatívnych pracovníkov alebo analytických útvarov, ktoré sú prístupné len v papierovej forme a obmedzenému počtu policajtov, ale policajný zbor potrebuje mať takéto nástroje k dispozícii v celoslovenskom pomere. Ďalšou úrovňou, ktorá sa však už spája so zásahom do práv osôb, je zobrazenie bydliska napríklad sexuálnych útočníkov na takejto mape. Na to je však potrebné vytvoriť aj legislatívne pravidlá a prijať príslušné právne predpisy.

Tiesňová linka novej generácie, ktorá umožňuje prijatie textových správ, zasielanie fotografií, prípadne aj videí. Technológia je už dnes dostupná, avšak implementácia takejto linky do nástrojov policajného zboru, zaberie ešte veľa času a je spojená aj s edukáciou policajtov a informovanie verejnosti v dostatočne dlhom časovom predstihu o zavedení a možnostiach použitia a zneužitia takejto linky.

Použitie dronov a robotov je niekde v začiatkoch a už používaná aj v policajným zborom, napríklad roboty na vyhľadávanie výbušnín, drony na sledovanie dopravnej situácie, situácie bezprostredne pred plánovanými zásahmi do objektov a proti páchateľom. Potrebné je však rozpoznať efektivitu ich využívania a to aj pri hľadaní nezvestných osôb, online sledovanie pri úniku páchateľa a podobne. Následne je potrebné v policajnom zbore vytvoriť podmienky a alokovať finančné zdroje aj na nákup takýchto technológií. Nemali by byť určitým raritným predmetom alebo nástrojom na prezidiálnych útvaroch, ale súčasťou policajných zložiek na všetkých úrovniach.

Spravodajská činnosť polície kombinovaná s riešením problémov, policajných činností, zdieľaním informácií spoluúčasť na zlepšení spravodajských operácií a spravodajských dát za účelom dosiahnutia najviac predpokladaných a očakávaných situácií, t.j. aby polícia využitím efektívnych spravodajských nástrojov dosiahla sledovaný a očakávaný cieľ.

Efektívne informačné systémy používané policajným zborom, kde údaje nie sú rozhádzané do desiatok rôznych informačných systémov, ale zjednotené a centralizované v malom počte systémov, kedy sa lustrujúci policajt dokáže dostať k údajom rýchlo a efektívne. Pozitívom je dnes napríklad zavedenie prístupu policajtov do centrálneho registra bankových účtov, ktoré však mešká niekoľko rokov a malo byť zavedené už dávno. Prínosom bude určite aj systém Manažment vyšetrovacích spisov, pokiaľ všetky jeho funkcionality nabehnú a budú dostatočne stabilné pri plánovanom zaťažení. Naopak negatívne hlasy verejnosti, sa zdvihli po zverejnení informácie o možnom nákupe systému Pegasus od NSO Group a jeho použitia na Slovensku. Použitie takýchto programov, bude sprevádzať stále určitá miera obavy z možného zneužitia. Je úlohou vedenia polície aby informačné systémy boli efektívne, stabilné a dlhodobo použiteľné.

3. Politika policajného zboru zameraná na fyzické a duševné zdravie policajtov

Príslušníci Policajného zboru sú vystavený fyzickým a psychickým vplyvom na svoje zdravie, vyplývajúc z vykonávania vysoko stresového povolania. Pôsobia tu skutočnosti ako dlhé zmeny, striedanie denných a nočných zmien, podstav ľudí a zvýšený počet odslúžených hodín v nadčasoch. V neposlednom rade aj stretávanie sa s najnáročnejšími situáciami, akými sú smrť, ublíženia na zdraví, oznamovanie straty blízkym osobám, výsluchy obetí trestných činov a hromadné nešťastia. Pokiaľ sa doteraz takéto situácie riešili v zmysle „my to nejako prekonáme“, moderná polícia poskytuje pre svojich príslušníkov dostatočné záruky aby sa dostali k adekvátnej zdravotnej pomoci, ale aj k využitiu psychologickej pomoci v prípade potreby. Narastá počet policajtov, ktorí spáchajú samovraždu, trpia PTSD alebo depresívnymi stavmi. Pozitívom je dnes snaha a ochota služobných psychológov upozorňovať na možnosť využitia ich intervencie, zdieľanie kontaktov na psychológov služobnou poštou. V našich podmienkach, je však ešte stále zaužívaný názor, že psychológa vyhľadá len slabý policajt, prípadne sa vyhľadaním takejto formy pomoci, policajti boja spätnej väzby od kolegov alebo nadriadených. V západných krajinách je už dnes trendom, že zamestnávateľ poskytuje rôzne stimuly policajtom, ktorý dosahujú výborné výsledky v zdravotných a fyzických testoch. Top prioritou policajného zboru má byť teda aj psychologická intervencia pre policajtov.

4. Rozšírenie možností nástupu žien do policajného zboru

V prvom rade vykonané štúdie naznačujú, že ženy vďaka svojim zručnostiam dokážu lepšie riešiť konflikty, konfliktnú komunikáciu, riešiť problémy a spolupracovať s členmi komunity a v týchto kľúčových otázkach, dosahujú lepšie hodnotenie ako ich mužskí kolegovia. Štatistiky tiež prezrádzajú, že na policajtky prichádza menej sťažností, v komunite ich považujú za úprimnejšie a zanietenejšie pri riešení problémov, sú potrebné pri výsluchoch obzvlášť zraniteľných osôb, špeciálne pri obetiach sexuálneho násilia a tiež v menšej miere využívajú použitie donucovacích prostriedkov nad rámec alebo s následkom smrti. Počet žien v policajnom zbore v súčasnej dobe rastie a to aj pôsobením nízkeho počtu celkovo prijatých policajtov. Ostáva úlohou vedenia Policajného zboru, efektívne využiť tieto ľudské zdroje a zaradzovať príslušníčky k zložkám polície, kde sa dá efektívnejšie využiť ich pôsobenie v policajnom zbore.

5. Narastajúca hrozba kyberzločinu

Hrozba kyberzločinu v posledných rokoch masívne stúpa, čo do počtu aj do rôznych jeho foriem. Podľa údajov FBI z roku 2020 sa počet kyberzločinov zdvojnásobil v porovnaní s rokom 2019. Zložky polície na nižších stupňoch, nie sú dostatočne pripravené na hrozby s tým súvisiace. Nemajú špecializované poznatky a potrebné technológie slúžiace na tzv. high-tech kriminalitu, čo spôsobuje hrozbu pre jednotlivcov, organizácie a štátne orgány. Policajný zbor musí zvýšiť úsilie aby mohol čeliť online hrozbám z kategórie kyberzločinov. Iba použitím moderných technológií a ich zavádzaním môže polícia dostatočne reagovať na tieto hrozby. Napríklad aplikácie a návody slúžiace pre policajtov pri zaisťovaní dôkazov pri online podvodoch alebo online trestných činoch ako sú hrozby bombami na školách, správne zaisťovanie e-mailových hrozieb a podobne aby dokázali už pri zaisťovaní postupovať správne a dať tak väčšiu šancu pri vyhodnocovaní a skúmaní dôkazov, čo v konečnom dôsledku môže viesť k identifikácii páchateľa.

6. Zameranie na väčšiu zodpovednosť policajtov.

Potreba uvedomiť si, že aj medzi policajtmi sa nájdu ľudia, ktorí sledujú svoje ciele, ktoré nie stále korešpondujú so zákonnosťou. Patrí tu korupčné správanie policajtov, rodinkárstvo, ale aj páchanie trestných činov policajtmi. V súčasnosti je potrebné zaviesť mechanizmy, ktoré si efektívne dokážu poradiť s takýmito policajtmi a napomôže to manažmentu polície očistiť sa od takýchto príslušníkov. Rýchlosť zbavenia sa takýchto policajtov, buduje vyššiu dôveryhodnosť polície v očiach verejnosti. Tu je potrebné aby sa zaviedli pravidlá, ktoré budú vopred jasné tak nadriadeným, ako aj podriadeným a to zabezpečí integritu systému. Časy kedy sa problémy nadriadenými tutlali a zametali pod, by v dnešných moderných časoch nemali mať miesto pri riadení polície.

7. Nová generácia policajných lídrov

Nedostatok nastupujúcich policajtov, nízke stavy v policajnom zbore, ale aj pomerne štedrý spôsob výpočtu výsluhových dôchodkov tzv. starých policajtov, spôsobil v poslednom období odchody aj na manažérskych pozíciách v polícii. Nástup novej generácie funkcionárov do polície z radov policajtov, musí korešpondovať aj s dostatočnou odbornosťou a potrebou vzdelávania týchto funkcionárov - manažérov. Starý spôsob riadenia, kedy nižší funkcionár sa bál ozvať a požadovať nápravu nedostatkov, sa musí aj v polícii skončiť. Potreba zamestnancov sa musí skĺbiť s potrebami polície ako celku a manažment musí byť dostatočne samostatný v rozhodnutiach, ktoré napomôžu fungovaniu policajného zboru. Nie je už ničím výnimočným, že manažéri aj v štátnych orgánoch dostávajú potrebné školenia v oblasti personalistiky. Majú už dostatočne „moderný“ pohľad na veci a nekonajú v duchu „tak sme to doteraz robili“ tak to budeme robiť aj naďalej. Nová generácia manažérov v polícii musí mať kompetencie v oblasti analytiky a riešení konfliktov na pracovisku, schopnosť myslieť kriticky, objektívne a dostatočné odborné vedomosti v oblasti, v ktorej zastávajú svoju funkciu v polícii. Dokážu efektívne viesť komunikácie tak s podriadenými ako aj nadriadenými, reprezentantmi samosprávy, prípadne médiami ale aj stránkami prichádzajúcimi na oddelenia, ktoré sa dožadujú rôznych vysvetlení. Majú mať nástroje aj finančného charakteru, potrebné k možnému ohodnoteniu podriadených, bez zásahov vyššieho manažmentu. Prísne autoritatívny spôsob riadenia, ktorý je hlboko zakorenený v polícii, musí v 21. storočí prejsť adekvátnymi zmenami.

V súvislosti s narastajúcim trendom poklesu počtu policajtov a neochotou nájsť objem finančných prostriedkov na adekvátne ohodnotenie vo forme platov, ktoré je dostatočne motivujúce a dokáže prilákať nových ľudí do tohto rezortu, je povinnosťou polície a jej manažmentu zabezpečiť také nástroje, ktoré prácu policajtov uľahčia a zefektívnia. Takýmito sú aj nové technológie, moderné pohľady na riešenia problémov, edukácia policajtov v oblastiach, v ktorých pôsobia a zavedenie využívania umelej inteligencie. Takto by mala polícia 21.storočia zmýšľať, aby aj v dnešnej turbulentnej modernej dobe dokázala napĺňať svoje heslo „pomáhať a chrániť.“

Diskusia