Porušovanie domovej slobody spáchané prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu - kvalifikačný moment

Mgr. Eugen Tomko – vyšetrovateľ

Porušovanie domovej slobody spáchaný prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu – kvalifikačný moment

Tento článok vznikol za účelom prezentácie právneho názoru, spojeného s nazeraním na dokumentovanie trestného činu porušovanie domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona v prípade, ak páchateľ takýto čin spácha prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu. V aplikačnej praxi, vznikajú v niektorých nejednoznačných prípadoch spory pri určení vecnej príslušnosti obvodných oddelení Policajného zboru (ďalej len „PZ“) alebo odboru kriminálnej polície okresných riaditeľstiev PZ.

Autor nepovažuje za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým znakom uvedeného prečinu, ktoré sú predmetom rôznych komentárov, ale zameriava sa na kvalifikovanú skutkovú podstatu v prípade, že páchateľ neoprávnene vnikne do obydlia iného a to prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
V mnohých prípadoch je prekonanie prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu jednoznačné, bez pochýb a preto je nad rámec potreby tohto článku vyjadrovať sa k takýmto prípadom. Zameriame sa teda práve na sporné prípady, kedy je problémom určiť, či došlo k prekonaniu takej prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu alebo nie.

K predmetnej problematike uvádzam, že podľa znenia ustanovenia § 194 ods. 1 Trestného zákona sa prečinu porušovania domovej slobody dopustí ten „Kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá.“ Objektom tohto trestného činu je domová sloboda zaručená Ústavou SR. Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu, sa skladá z dvoch možností spáchania tohto skutku, v prvom prípade ak páchateľ neoprávnene vnikne do obydlia iného a v druhom prípade ak páchateľ neoprávnene zotrvá v obydlí iného.

Z hľadiska formálneho naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu stačí naplnenie jednej z uvedených alternatív. V oboch prípadoch sa však vyžaduje naplnenie znaku obydlia tak, ako je tento znak špecifikovaný v ustanovení § 122 ods. 5 Trestného zákona. Na naplnenie niektorej z alternatív objektívnej stránky skutkovej podstaty je nevyhnutné, aby došlo k narušeniu obydlia iného. Legálna definícia znaku obydlia obsiahnutá v § 122 ods. 5 Trestného zákona ustanovuje, že „trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacich, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté.“ Z gramatického výkladu ustanovenia § 122 ods. 5 Trestného zákona vyplýva nutnosť kumulatívneho naplnenia dvoch znakov a to, že by malo ísť o pozemok, ktorý je priamo spojený s obydlím, a úplná uzavretosť takéhoto pozemku.

Z komentára k predmetnému ustanoveniu je evidentné, že pozemok na to, aby bol považovaný za súčasť obydlia, musí byť uzavretý a viditeľne oddelený od tzv. „vonkajšieho sveta“, teda musí byť zjavné, ktorý pozemok patrí k obydliu iného.

Prečinu Porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa páchateľ dopustí, ak spácha čin uvedený v odseku 1 prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu.

Judikatúra určuje, že prekážkou, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu, sú najmä zamknuté dvere, plot, zábradlie, mreže, ale aj okno prístupné iba pomocou rebríka. Prekážka nemusí byť prekonaná za použitia násilia, ale stačí akékoľvek jej odstránenie, otvorenie, preskočenie, prelezenie a pod. Bude to tak aj vtedy, keď páchateľ otvorí dvere pravým kľúčom, ktorý odcudzil, vylákal alebo našiel, a taktiež vtedy, keď odstránil prekážku technickými prostriedkami, napríklad za použitia šperháku alebo planžety a pod. Z tohto môžeme usudzovať, že nestačí akákoľvek prekážka a táto musí byť spôsobilá zabrániť vniknutiu. Táto prekážka teda z hľadiska jej rozmerov, fyzickej konštrukcie, použitého materiálu, spôsobu uzatvorenia, alebo umiestnenia na stavbe nemá byť „len ľahko“ prekonateľná. Taktiež, je potrebné rozlišovať od prekážky (oplotenie) tú jej časť, ktorá slúži na vchádzanie a vychádzanie (bránka) z obydlia alebo pozemku spojeného s obydlím.

Podľa názoru autora, na naplnenie kvalifikačného znaku „prekonanie prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu“, nepostačuje akékoľvek otvorenie takejto prekážky ako to judikatúra uvádza. V prípade, že sa jedná napr. o kovovú bránku, ktorá je súčasťou oplotenia, ale je v čase spáchania skutku neuzamknutá, nepôjde o prekonanie prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu. Taktiež je potrebné rozlišovať úplné oplotenie od neúplného, prerušeného prípadne poškodeného. Samotná bránka v prípade, že disponuje mechanizmom uzatvorenia v podobe štandardného zámku, jazýčka, kľučky, bez toho aby bola uzamknutá, nie je spôsobilá tvoriť prekážku, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu. Samotné stlačenie kľučky a otvorenie bránky s následným vniknutím na pozemok, nie je prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu. Tým by bola iba uzamknutá bránka ako súčasť oplotenia, ktoré tvorí celok v zmysle „uzavretia“. Kľučka je len súčasťou mechanizmu uzatvorenia a jej použitím, nedochádza k žiadnemu úsiliu „nad rámec“ bežného používania bránky. Nie je možné opísať všetky druhy a spôsoby uzatvorenia bránok, nemusí sa jednať len o kľučky, môžu to byť rôzne iné tvary a mechanizmy (otočné gule atď.) Podobne treba nazerať na akékoľvek formy uzatvorenia bránok vo forme kovových závor, západiek, háčikov, prevesených lán, šnúrok alebo reťazí. Pokiaľ takýto mechanizmus nahrádza bežný spôsob uzatvorenia prekážky vo forme štandardného zámku, ktorý buď chýba, je nefunkčný alebo takýto mechanizmus uzatvorenia, len dopĺňa bežný spôsob uzatvorenia vo forme zámku s kľučkou. Autor si dovolí tvrdiť, že ani počet takto použitých mechanizmov neovplyvňuje kvalifikačný moment, bez splnenia ďalších znakov. Je tomu tak v prípade, že je pre páchateľa takýto mechanizmus prístupný bez vynaloženia fyzickej aktivity „nad rámec“ bežne použitých pohybov spojených s otvorením prekážky, resp. tej časti prekážky, ktorá disponuje mechanizmom uzatvorenia.

Pre ozrejmenie uvediem príklad, na uzatvorenie bránky majiteľ využíva kovovú západku v spodnej časti bránky, zapadajúcu do určeného miesta spevnenej dlažby, ale bez možnosti uzamknutia. Táto západka sa nachádza z vnútornej strany bránky, bez možnosti dosiahnutia z vonkajšej strany vzhľadom k výške bránky alebo vzhľadom na materiál z ktorého bránka pozostáva (celoplechová, pletivo s malými okami, atď). Páchateľ sa k nej nemôže dostať z vonkajšej strany. Je preto zrejmé, že páchateľ potrebuje na otvorenie bránky vyvinúť fyzickú aktivitu, ktorá nespočíva iba v otvorení, ale musí bránku prekonať iným spôsobom alebo využiť nejaký nástroj, predmet aby západku uvoľnil. Takto vynaložené úsilie prevyšuje úsilie, ktoré mu jeho telesná konštrukcia dovoľuje. V uvedenom prípade, bude teda naplnený kvalifikačný moment a to prekonanie prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a konanie možno kvalifikovať ako porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.

Naopak v prípade ak majiteľ použije na uzatvorenie kovovú západku taktiež v spodnej časti, z vnútornej strany bránky, ale táto je prístupná z vonkajšej strany vzhľadom na použitie materiálu (použitie takého druhu pletiva, kedy sa zmestí ruka cez plot, kovové brány so širokým rozostupom stĺpikov, atď.) V takom prípade otvorenie západky nevyžaduje žiadnu fyzickú aktivitu „nad rámec“ samotného uvoľnenia západky bez potreby neprimerane vynaloženého úsilia. Podobne je tomu tak, ak by sa kovová západka nachádzala v hornej časti bránky, ale k dosiahnutiu len použitím natiahnutej ruky. Nie je tu možné stanoviť fyzické parametre, nehrá tu rolu ani vzdialenosť mechanizmu uzatvárania od okraja bránky, pretože každý páchateľ disponuje inou telesnou konštrukciou. V uvedenom prípade podľa názoru autora, nebude naplnený kvalifikačný moment prekonanie prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu. Konanie páchateľa bude treba kvalifikovať ako porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. Ako bolo vyššie spomenuté, ani počet mechanizmov nebude smerodajným v prípade, že sú všetky prístupné k uvoľneniu bez využitia neprimeranej fyzickej aktivity páchateľa. Jednoducho povedane, je jedno či páchateľ stlačí kľučku raz alebo aj 30 krát, alebo či uvoľní 10 mechanizmov na uzatvorenie, stále spraví len to, že mechanizmus použije na to načo slúži a teda k otvoreniu.

Len pre doplnenie uvádzam, že podľa ustálenej judikatúry k danej problematike je stanovené, že konanie páchateľa, ktorý vnikol do obydlia iného, ku ktorému mal právo na obývanie, za použitia kľúča, ktorý v minulosti získal od oprávnenej osoby síce legálnym spôsobom, ale neskôr mu táto osoba vstup do obydlia zakázala a páchateľ tento zákaz týmto porušil, naplňuje zákonný znak skutkovej podstaty prečinu porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 2 písm. b) Trestného zákona spočívajúci v prekonaní prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu do obydlia iného. V danom prípade, ale páchateľ kľúč použije k odomknutiu a nie iba k otvoreniu. Sporným teda nie je mechanizmus uzatvorenia, ktorý je takpovediac v uzamknutej polohe, ale len v tom prípade, ak takýto mechanizmus uzamknutý nie je alebo jeho vlastnosti uzamknutie ani neumožňujú.

Záverom môžeme dodať, že podľa názoru autora nepôjde o kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu porušovanie domovej slobody, ak páchateľ vnikne na pozemok iného prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu, pokiaľ táto prekážka nie je spôsobilá zabrániť vniknutiu. Je tomu tak vtedy ak umiestnenie alebo spôsob uzatvorenia časti prekážky, nevyžaduje aby páchateľ vynaložil zvýšené úsilie, mimo toho aby vykonal pohyb k otvoreniu mechanizmu uzatvorenia. Takéto úsilie musí prevyšovať úsilie dostupné bežným pohybom ruky, ako je napríklad iba natiahnutie ruky.

Analýza uvedenej problematiky, je dôležitá z pohľadu určenia vecnej príslušnosti útvaru polície, ktorá prípad dokumentuje a stanovení správnej právnej kvalifikácie, nakoľko má táto vplyv na posúdenie výšky použitia trestnej sadzby. Kým v prvom odseku, je zákonom stanovená výška trestu odňatia slobody až na 2 roky, v druhom odseku je trestná sadzba v rozmedzí 1 až 5 rokov. Táto okolnosť má teda pre páchateľa podstatný význam.

Diskusia