K pozoruhodnému prípadu rehabilitácie Roberta Melocka, ktorý strávil vo väzení viac ako 35 rokov

Barbora F.

K pozoruhodnému prípadu rehabilitácie Roberta Melocka, ktorý strávil vo väzení viac ako 35 rokov

V USA minulý mesiac rehabilitovali Roberta Melocka. Ide o ďalší pozoruhodný prípad. V roku 1989 bol Melock odsúdený na trest smrti za sexuálne napadnutie a vraždu svojej babičky vo Waukegan, štát Illinois. Koncom minulého roka bol rehabilitovaný na základe zatajeného dôkazu, ktorý preukázal, že väzenská informátorka, ktorá svedčila, že Melock sa k zločinu priznal, nebola vo väzbe v rovnakom čase ako Melock, ako aj na základe dôkazov o tom, že vedúci detektív v minulosti získaval falošné priznania.

O tejto kauze podrobne informoval Národný register rehabilitácií. Z jeho údajov vyplýva, že dňa 15. januára 1989 sa našlo telo 72 ročnej Augustiny Melockovej v jej dome vo Waukegane, Illinois, pričom obeť bola sexuálne napadnutá, zaškrtená a dobodaná. Od pása nadol bola nahá, mala na sebe len ponožky. Na jej tele sa nachádzala prevrátená stolička. Bočné dvere od domu boli poškodené a sklo na dverách bolo rozbité.

Polícia sa takmer okamžite zamerala na vnuka obete, 22 ročného Roberta Melocka. V tom čase bol Melock podmienečne prepustený za krádež a žil spolu so starou mamou z matkinej strany - Mariou Yantzovou, ktorá bývala neďaleko od obete.

Noc 14. januára 1989 strávil Melock so svojou priateľkou Cynthiou Tarnowskou. Večer si Melock kúpil debničku piva, potom sa spolu previezli sa po Waukegane v priateľkinom aute, pričom sa dva krát stavili na bowlingovej dráhe. Potom išli do domu, kde sa konala párty. Melock vošiel dovnútra, zatiaľ čo priateľka čakala v aute. Asi po hodine Melock vyšiel, tvrdiac, že stratil pojem o čase. Tarnowská musela byť doma o polnoci, takže Melock povedal, že by sa mala neskôr vykradnúť a prísť po neho. Povedal jej, že ak sa tam nemôže dostať do pol druhej ráno, pôjde domov pešo.

Keď polícia prvý krát hľadala Melocka, pretože ho chcela vypočuť v ten istý deň, ako sa našlo telo, Melock nepravdivo uviedol, že bol doma skôr - túto lož neskôr vysvetlil tým, že to bolo kvôli tomu, že bol podmienečne prepustený a nechcel aby sa polícia dozvedela, že bol na párty. Polícii poskytol vzorku krvi a identifikoval oblečenie, ktoré mal na sebe v noc vraždy.

Polícia vypočula aj Tarnowskú, Melockovych bratov a ostatných členov rodiny. Zistila, že pred mesiacmi si Melock od svojho švagra požičal vrhací nôž a puzdro - držba noža bola porušením podmienečného prepustenia.

Ráno 19. januára 1989 detektívi Lou Tessman a Donald Meadie zobudili Melocka a priviedli ho na policajnú stanicu. Počas vypočúvania Melock povedal, že jeho stará mama Maria Yantzová bola na Floride v decembri 1988 a počas tejto doby žil s Augustinou. Ďalej uviedol, že kým bola Yantzová preč, usporiadal párty v jej garáži, a že počas nej mal niekto ukradnúť nôž. Dodal, že puzdro stále má.

Polícii však svedkovia povedali, že na Silvestra sa Melock pobil s Edom Woodsom – počas bitky mal Melock bodnúť Woodsa nožom.

Melock tvrdil, že zostal na párty do skorých ranných hodín 15. januára, a že keď sa Tarnowská nevrátila, išiel pešo do Yantzovej domu. Ďalej uviedol, že išiel spať a vstal ráno 15. januára, aby si pozrel wrestling v televízii.

Dôstojník, ktorý dohliadal na vyšetrovanie, neskôr oznámil, že po trojhodinovom výsluchu policajti Tessman a Meadie „mali pocit, že Melock bol úprimný a priamy v odpovedi na ich otázky a nezdalo sa, že by o niečom klamal. Avšak bolo jasné, že jeho vysvetlenie situácie týkajúcej sa chýbajúceho noža bolo stále bez odpovede.“. Tessman a Meadie následne údajne dostali pokyn, aby túto nezrovnalosť objasnili.

Policajti zariadili, aby sa Melock podrobil vyšetreniu na detektore lži v John E. Reid & Associates - súkromnej polygrafickej spoločnosti so sídlom v centre Chicaga, ktorá sídlila asi 40 míľ južne od Waukeganu. Do spoločnosti dorazili okolo druhej hodiny popoludní. Tessman a Meadie čakali vo vestibule, kým Melock strávil tri hodiny s vyšetrovateľom a inštruktorom polygrafu Michaelom Masokasom.

Vyšetrenie na polygrafe nebolo zamerané na nezrovnalosti súvisiace s nožom, ale skôr na to, či Melock zabil svoju babičku. Masokas neskôr svedčil, že po vykonaní polygrafického vyšetrenia povedal Melockovi, že neprešiel detektorom lži. Podľa Masokasa Melock potom priznal, že zabil svoju babičku.

Počas krížového výsluchu Masokas povedal, že polygraf v skutočnosti nepriniesol žiadny výsledok.

Po Melockovom údajnom priznaní vstúpil do miestnosti Tessman a Masokas odišiel. Tessman prišiel so sedemstranovým, ručne napísaným vyhlásením, o ktorom povedal, že pochádza od Melocka. Tessman neskôr svedčil, že každú vetu v tomto vyhlásení napísal on sám, na základe presných slov, ktoré uviedol Melock.
Podľa rukou napísaného vyhlásenia, Melock povedal, že predtým, ako prišiel na párty, vypil 13 pív. Na večierku si dal kokaín. Následne uviedol, že keď Tarnowská odišla domov, vrátil sa na párty, kde vypil ďalšie pivo a kúpil si kokaín. Povedal, že išiel ku kamarátovi domov, ale bola mu zima a triasol sa, tak sa zastavil u babky. Vo vyhlásení sa uvádzalo, že sa snažil presvedčiť svoju starú mamu, aby ho pustila dnu prespať, no ona odmietla a vyhrážala sa, že zavolá políciu. Povedal teda, že začal tlačiť na dvere ramenom. Sklo sa rozbilo a dvere sa otvorili. Vo vyhlásení Melock uviedol, že jeho stará mama telefonovala, takže hovor ukončil stlačením tlačidla na slúchadle. Potom mu dala facku a on na ňu zaútočil. „Párkrát som ju udrel päsťou do tváre a ona ma odkopla. Pokúsila sa odplaziť,“ uvádzalo sa vo vyhlásení. Ďalej tam bolo napísané: „Chytil som ju zozadu za pás a stiahol jej nohavice. Vstal som z podlahy a išiel som do kuchyne, kde som si zložil kabát... Môj kabát bol na kuchynskej stoličke... schmatol som nôž a nechal som puzdro vnútri kabáta.“. Následne sa mal podľa vyhlásenia vrátiť do obývačky. Ďalej sa tam uvádzalo nasledovné: "Babička začala vstávať, tak som ju schmatol, nôž som mal v pravej ruke, bil som ju a obaja sme spadli na zem v obývačke. Zozadu som ju chytil okolo krku s čelenkou v rukách, ona sa snažila uniknúť, tak som ju stlačil trochu silnejšie. Bol som na kolenách... ona bojovala a potom som ju porezal na krku... Potom spadla a počas zápasu na ňu možno spadla stolička.“. Podľa výpovede Melock potom vošiel do kuchyne, obliekol si kabát a majúc so sebou nôž, utiekol do Yantzovej domu. „Išiel som dole do kúpeľne a utrel som nôž toaletným papierom, pretože som na ňom videl krv. V pivnici bol televízor a hodil som ho zaň. Puzdro som položil na poličku v skrini.“. Toto tvrdenie sa neskôr ukázalo ako nepravdivé - polícia síce našla kúsok krvavého toaletného papiera, no ten bol objavený v pivnici domu obete, pokrytý prachom, čo naznačuje, že tam bol už dlhší čas. Podľa vyhlásenia Melock povedal, že po tom, čo sa dozvedel, že s ním chcú detektívi hovoriť, zlomil rukoväť noža kladivom a nôž ohol na koberci v pivnici. Povedal, že dal kúsky do rukavice a išiel na železničnú stanicu, potom odišiel vlakom na sever do Kenosha vo Wisconsine, kde prešiel k jazeru Michigan a odhodil kúsky noža „do balvanov, alebo skál pri jazere.“.

Melock bol potom spútaný a odvezený späť na policajnú stanicu vo Waukegan. Tessman tam nechal Melocka a na stroji napísal ďalšie trojstranové vyhlásenie, ktoré Melock podpísal o 1:45 hod. ráno 20. januára 1989. V tomto vyhlásení sa zmenil popis toho, čo sa stalo potom, ako sa dostal do Augustininho domu:

· "Schmatol som jej telefón, vytrhol ho zo základne a hodil slúchadlo do obývačky."

· "Vyzul som si pravú topánku a doskákal na príjazdovú cestu, aby som použil bočné dvere, takže v čerstvom snehu nebolo možné nájsť žiadne odtlačky topánok."

· „Stolička mohla na ňu spadnúť, pretože sme zápasili.“

· "Utrel som si nôž a ruky do tmavej šatky, ktorá bola na vrchu ružového svetra na kuchynskej stoličke.“

· "Celú cestu domov som bežal bez topánok."

· "Vyzliekol som si šaty a hodil ich do koša na bielizeň."

· Najdôležitejšie je, že pribudlo aj priznanie sa k tomuako sexuálne napadol svoju babičku a vyzul si topánky.

Obhajoba neskôr poznamenala, že napriek tomuto podrobnému popisu, sa na Melockovom oblečení, kabáte, ani topánkach, nikdy nenašla žiadna krv.

Melock bol obvinený z vraždy.

Pred procesom, Melockovi obhajcovia podali návrh na potlačenie výpovedí. Počas pojednávania Melock vypovedal, že v skutočnosti polygraf nezaznamenal vôbec žiadne výsledky.

Návrh bol zamietnutý. V novembri 1989 šiel Melock pred súd. Obžaloba žiadala trest smrti. Primárnym dôkazom obžaloby boli Melockove výpovede. Obhajoba sa snažila predložiť dôkazy o tom, ako Melock urobil svoje prvé vyhlásenie v kancelárii Reid & Associates, pričom išlo najmä o dôkazy týkajúce sa toho, ako polygraf nezaznamenal žiadne výsledky. Sudca William Block odmietol povoliť dôkazy.

Natalie Bohrerová, forenzná analytička, svedčila, že sérologické testy na odeve nájdenom na mieste činu dokázali iba prítomnosť krvi obete. Na Melockovom oblečení, kabáte, ani topánkach sa nenašla žiadna krv. Bohrerová tiež vypovedala, že vykonala testy na časticiach získaných z koberca v pivnici, kde podľa Melockovej výpovede zlomil nôž. Povedala, že skúmala čierne plastové kúsky a kovové úlomky z koberca. Výsledky ukázali, že nôž, o ktorom svedčil Melockov švagor, bol podobný nožu, ktorý požičal Melockovi. Povedala, že jeden z kovových úlomkov obsahoval chróm a železo, čo bolo v súlade s testami, ktoré vykonala na noži. Bohrerová tiež povedala, že Melock bol vylúčený ako zdroj mnohých vlasov, ktoré sa našli v rukách obete. Povedala, že sedem vlasov z ľavej a pravej ruky obete, sa nezhodovalo s Melockom, ani s obeťou.

Donald Verbeke, ktorý skúmal odtlačky prstov, vypovedal, že bolo preskúmaných 93 odtlačkov prstov. Uviedol ďalej, že desať z nich bolo vhodných na porovnanie a, že žiadny nemohol byť spojený s Melockom.

Tessman svedčil o tom, ako získal dve vyhlásenia od Melocka. Tessman trval na tom, že prvé Melockove vyhlásenie napísal doslova. Poprel, že by pritom nabádal Melocka.

Robert Winston, policajt z Waukeganu, svedčil, že 20. januára 1989 pracoval v policajnej väzbe, niekoľko hodín po tom, čo Melock podpísal svoje druhé vyhlásenie. Winston vypovedal, že Susan Hollowayová bola v ženskej cele, ktorá sa nachádzala oproti mužskej cele. Povedal, že stál pred Melockovou celou a rozprával sa s ním, keď sa Hollowayová spýtala, prečo je tam Melock. "On [Melock] zakričal, že tam je, pretože zabil svoju babičku.".Winston ďalej povedal, že Hollowayová na neho zakričala: „Robíš si srandu. Prečo si vlastne tu?". Winston povedal: „Zakričal späť: Nie, nerobím si srandu. Naozaj som ju zabil.".

Winston priznal, že ženu pôvodne identifikoval ako Janice Randolphovú. Keď Randolphovú našli a vypočuli, povedala, že nepočula Melocka priznať sa. Winston tvrdil, že neskôr zistil, že na dverách cely bolo uvedené nesprávne meno. Povedal, že sa následne pozrel na sadu fotografií a identifikoval Hollowayovú ako ženu, ktorá sa rozprávala s Melockom. Neexistoval však žiadny dôkaz o tom, že takáto sada bola pripravená, alebo prezeraná.

Susan Hollowayová vypovedala, že Melock priznal, že zabil svoju babičku. Počas svojej výpovede zároveň uviedla, že jej polícia povedala, že ak bude svedčiť proti Melockovi, "môže odísť, alebo sa dostane von z väzenia, alebo dostane… kratší trest.“. Obhajoba tvrdila, že obžaloba neprezradila, že Hollowayová dostala prísľub zhovievavosti.

Masokas, examinátor polygrafu, bol identifikovaný skôr ako “vyšetrovateľ“,než ako odborník na polygraf. Povedal, že Melock popieral zabitie svojej babičky viac ako hodinu. Nakoniec Masokas povedal, že konfrontoval Melocka s otázkou, ktorú Masokas nazval alternatívnou otázkou. "Jednotlivec má dve možnosti," povedal Masokas, "Bez ohľadu na to, ktorú možnosť si vybral, obe sú priznaním viny.". Masokas povedal, že v tom momente informoval Tessmana, že Melock priznal vinu.

Doktorka Nancy Jonesová, súdna patologička, ktorá vykonala pitvu obete, vypovedala, že smrť bola výsledkom traumy tupou silou a manuálneho uškrtenia. Ďalej uviedla, že hoci obeť bola bodnutá do krku, táto rana nebola smrteľná, napriek tomu, že krvácanie bolo silné. Doktorka Jonesová povedala, že Augustina mala päť prasknutých rebier, zlomené očné jamky, ako aj pravú lícnu kosť a kosť pod bradou. Uviedla tiež, že telo obete bolo pokryté modrinami, ktoré boli výsledkom vnútorného krvácania - "Nikdy som nevidela také krvácanie.". Podľa nej pitva tiež preukázala vaginálnu a análnu penetráciu, hoci sa nenašli žiadne dôkazy o sperme.

Melock poprel, že zabil svoju babičku. Povedal tiež, že jeho priznanie bolo falošné a poprel, že by sa Hollowayovej priznal, že zločin spáchal. Melock ďalej uviedol, že bol v šoku, pretože sa ho vyšetrovateľ Masokas pýtal na jeho starú mamu - "Viac-menej mi hovoril, že som to urobil.". Melock povedal, že Masokas tvrdil, že si je na 150 percent istý, že Melock zabil svoju starú mamu. Melock uviedol, že „upadol do šoku“, že bol „zničený“ a „ochromený“. Povedal, že nepočúval, čo Masokas hovoril, pretože „mňa to omráčilo“. Melock tvrdil, že Masokas pokračoval v rozhovore asi pol hodiny, ale on neodpovedal, pretože „nemohol nič povedať.“. V tom momente Masokas odišiel a Tessman vošiel. Melock povedal, že Tessman si sadol blízko k nemu, položil mu ruku na koleno a povedal mu, že všetko bude v poriadku. Tessman potom začal klásť otázky. Melock ďalej uviedol, že si nepamätá, že by Tessmanovi povedal o vražde „podrobnosti“, pretože bol „šokovaný z toho, že mi povedali, že som zabil svoju babičku“. Ďalej tvrdil, že sa nedokázal sústrediť na to, čo Tessman hovoril. Uviedol, že nepočul, že by ho Tessman obvinil z vraždy. Priznal síce, že podpísal kus papiera, ale že ho nikdy nečítal, a že nevedel čo podpisuje a prečo to podpisuje.

Obhajoba predvolala Marvu Dawkinsovú, klinickú psychologičku, ktorá viedla rozhovor s Melockom a vykonala množstvo testov. Vypovedala, že Melock má verbálne IQ 77, a že je tak klasifikovaný na hranici medzi normálnou inteligenciou a duševnou zaostalosťou. Povedala, že viac ako 90 percent populácie má vyššie verbálne IQ ako Melock. Nebolo jej však dovolené vypovedať, že na základe jej vyšetrenia sa ukázalo, že Melock nebol emocionálne a psychologicky schopný poskytnúť také podrobné výpovede, a tiež to, že nebol schopný vypovedať presne takými slovami, ako to tvrdil detektív Tessman.

Dňa 8. novembra 1989 porota odsúdila Melocka za vraždu a uložila mu trest smrti.

Dňa 30. júla 1992 Najvyšší súd Illinois zrušil rozsudok a nariadil nový proces. Súd považoval Melockovo doznávajúce vyhlásenie za vierohodné, pričom ale súčasne poznamenal, že Melockove obviňujúce vyhlásenia boli v rozpore s dôkazmi; najmä stvrdením, že si utrel krv z noža a odhodil toaletný papier v pivnici, kde býval. Zakrvavené vreckovka bola nájdená v pivnici obete.

Melock sa pred súd postavildruhýkrát v apríli 1993. Obhajoba tvrdila, že zločin spáchal neznámy votrelec. Brian Wraxall, forenzný analytik (svedok obhajoby) uviedol, že sa otestovalo zelené tričko, ako aj krvou zafarbená vreckovka, ktoré bolinájdené v pivnici domu obete. Povedal, že dokázal vylúčiť Augustínu a Melocka ako zdroj krvi.

Melock bol opäť odsúdený za vraždu dňa 14. apríla 1993. Porota ho odmietla odsúdiť na smrť. Bol odsúdený na 85 rokov väzenia. Jeho odsúdenie potvrdil aj ďalší súd.

Melock nakoniec požiadal CIU (Conviction Integrity Unit) o preskúmanie svojho prípadu. Dňa 31. júla 2023 bolo v rámci tohto preskúmania, Melockovmu obhajobnému tímu umožnené preskúmať spis obžaloby. Počas tejto kontroly objavili kópiu záznamov o väzbe na policajnom oddelení vo Waukegane, z obdobia keď bol Melock vo väzení. Tento záznam uvádzal dátum a čas v prípade všetkých osôb vo väzbe, t. j. kedy boli vzaté do väzby, ako aj to, kedy z nej boli prepustené. Záznam ukázal, že väzenská informátorka Susan Hollowayová (ktorá svedčila, ze sa Melock priznal k vražde) a Melock neboli v tom istom čase vo väzbe. Záznam tiež ukázal, že Janice Randolphová, ktorú polícia pôvodne citovala, že povedala, že počula Melocka priznať sa, bola vo väzbe v rovnakom čase ako Melock.

Okrem toho, v sťažnosti boli uvedené aj dôkazy o tom, že policajt Tessman bol v minulosti zapojený do prípadov „vymýšľania falošných priznaní s cieľom usvedčiť nevinných ľudí zo zločinov a potom o tom pod prísahou klamal.“. Medzi tieto prípady patril prípad Juana Riveru, ktorý bol v roku 2011 rehabilitovaný v prípade znásilnenia a vraždy 11-ročného dievčaťa vo Waukegan z roku 1992, a prípad Hermana Williamsa, ktorý bol v roku 2022 rehabilitovaný v kauze vraždy jeho bývalej manželky z roku 1993.

Melockovi obhajcovia urobili vyhlásenie, v ktorom uviedli, že „informácie o histórii detektíva Tessmana, týkajúce sa získavania falošných priznaní predstavujú podstatný, novoobjavený dôkaz, ktorý je potrebné zvážiť pri hodnotení vierohodnosti svedkov a dôkazov použitých na odsúdenie [Melocka].“.

Dňa 12. decembra 2024 bolo Melockovo odsúdenie zrušené, obvinenia boli zamietnuté a on bol prepustený. Vo väzení strávil viac ako 35 rokov. Ukázalo sa, že k jeho nespravodlivému odsúdeniu prispeli tieto faktory: falošné priznanie; krivá prísaha, alebo falošné obvinenie; falošný, alebo zavádzajúci forenzný dôkaz a zneužitie právomoci.

K štatistickým údajom

Podľa údajov Innocence Project, sa táto organizácia podieľala na 252 prípadoch rehabilitácií, pričom v 28 % sa objavili falošné priznania a v 19 % nepravdivá výpoveď informátora. Podľa údajov EUREXU (Európskeho registra rehabilitácií), ktorý doteraz eviduje 136 rehabilitácií z 20. krajín, sa falošné priznania objavili v 37 % prípadov - ide o najčastejšiu príčinu týchto odhalených justičných omylov, krivá prísaha, alebo falošné obvinenie sa objavili v 32 % a nesprávne konanie zo strany OČTK v 15 % (naposledy videné dňa 25. 01. 2025).

Na záver už len pripomeniem, že problematike falošných priznaní ako príčine justičných omylov som sa podrobne venovala v týchto dvoch článkoch: https://www.pravnelisty.sk/clanky/a980-falosne-doznania-ako-pricina-justicnych-omylov-1-cast, https://www.pravnelisty.sk/clanky/a991-falosne-doznania-ako-pricina-justicnych-omylov-2-cast. O nepravdivých výpovediach informátorov a nesprávnom konaní zo strany OČTK, ktoré tiež patria medzi príčiny justičných omylov, som písala v týchto článkoch:

https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1100-informatori-a-justicne-omyly

https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1376-k-novemu-navrhu-zakona-v-missouri-ktory-sa-tyka-regulacie-vyuzivania-informatorov

https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1502-k-ostro-sledovanemu-americkemu-pripadu-nedavno-popraveneho-marcellusa-williamsa.

 

Diskusia