K problematike zohľadňovania odchýlky analyzátora dychu pri trestnom čine podľa § 289 Tr. zák.

JUDr. Ing. Timotej Baďo, PhD., prokurátor

K problematike zohľadňovania odchýlky analyzátora dychu pri trestnom čine podľa § 289 Tr. zákona

Na tunajšom portáli https://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a1415-je-mozne-pri-trestnom-cine-podla-289-tr-zak-odpocitavat-odchylky-analyzatora-dychu-od-nameranych-hodnot bolo publikované Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1To/18/2024 zo dňa 18.02.2024, podľa ktorého záverov sa (zjednodušene) pri trestnom čine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zákona nezohľadňuje odchýlka analyzátora dychu, a to s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii, ktoré znie:

Pri používaní určeného meradla na účel podľa odsekov 1 a 2 je hodnotou meranej veličiny hodnota materializovanej miery alebo hodnota indikovaná určeným meradlom.

S vyššie uvedeným rozhodnutím krajského súdu si dovolím nesúhlasiť z dôvodu, že citované ustanovenie zákona o metrológii je v trestnom právne neaplikovateľné.

Predtým než pristúpim k analýze dôvodov, pre ktoré považujem citované ustanovenie v trestnom procese za neaplikovateľné, je nevyhnutné najprv ozrejmiť niektoré podstatné skutočnosti týkajúce sa analyzátorov dychu. Závery budú prezentované vo vzťahu k bežne používanému analyzátoru AlcoQuant 6020 plus, avšak tieto závery sú primerane aplikovateľné aj na ostaté typy analyzátorov dychu.

a) Analyzátor dychu AlcoQuant 6020 plus má najvyššiu prípustnú dovolenú odchýlku pre jednotlivé stanovené rozsahy merania. Jednotlivé odchýlky prístroja sú zistiteľné zo sprievodnej dokumentácie k prístroju. Pre meranie v rozsahu ≥ 0,4 ≤ 2 [mg/l] je najvyššia dovolená odchýlka prístroja AlcoQuant 6020 plus ± 5%. Najvyššia prípustná odchýlka vyjadruje technickú limitáciu prístroja. Zjednodušene povedané, prístroj nevie vzhľadom na svoje technické limitácie so 100%-nou istotou zaručiť, že nameraná hodnota sa nebude od skutočnej hodnoty odlišovať. Prístroj však vie zaručiť, že nameraná hodnota sa nebude odchyľovať od skutočnej hodnoty vo vyššie uvedenom rozptyle merania o viac ako ± 5% (po dobu trvania platnosti certifikátu o overení meradla). Povedané inak, prístroj z technického hľadiska vie so 100%-nou istotou zabezpečiť „iba“ to, že nameraná hodnota sa od skutočnej hodnoty (od skutočného ovplyvnenia fyzickej osoby alkoholom) nebude v rozsahu merania ≥ 0,4 ≤ 2 [mg/l] odlišovať o viac ako ± 5% (po dobu trvania platnosti certifikátu o overení meradla).

b) Justáž (niekedy nepresne nazývaná ako „kalibrácia“) prístroja nemení technické vlastnosti prístroja nad jeho technické vlastnosti, ktoré má prístroj pri jeho vyrobení. Ten istý prístroj AlcoQuant 6020 plus má po riadne vykonanej justácii rovnaké technické vlastnosti a rovnakú najvyššiu prípustnú odchýlku merania, akú má prístroj pri jeho vyrobení.

c) Na to, aby analyzátor dychu získal certifikát o overení meradla, musí splniť predpísané požiadavky. Podľa bodu 4.1. prílohy č. 62 k vyhláške Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 161/2019 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole, hodnota najväčšej dovolenej kladnej chyby a zápornej chyby pri technických skúškach na účely schvaľovania typu a pri prvotnom overení za predpísaných pracovných podmienok pre jednotlivé merania je pre hmotnostnú koncentráciu etanolu vo vydychovanom vzduchu v rozsahu ≥ 0,4 ≤ 2 [mg/l] najviac 5% [mg/l]. Z uvedeného vyplýva, že aj v rámci vydania certifikácie a overení meradla môže touto certifikáciou prejsť aj prístroj, ktorý v rámci testovacích skúšok v uvedenom rozsahu nameria aj hodnoty v rámci odchýlky najviac ± 5%. Teda skutočnosť, že prístroj meria s odchýlkou v rámci vyhláškou určených (aprobovaných) hodnôt, ho per se nevylučuje zo získania certifikácie.

d) Samotný prístroj AlcoQuant 6020 plus nikdy sám nezohľadňuje odchýlku merania. Po vykonaní merania sa na displeji nezobrazuje hodnota so započítaním akejkoľvek odchýlky. Pokiaľ chce používateľ prístroja zohľadniť odchýlku prístroja, musí tak učiniť výlučne sám prostredníctvom jednoduchého matematického výpočtu. Napr. pokiaľ prístroj zobrazí hodnotu 1 mg/l a užívateľ prístroja chce zohľadniť najvyššiu prípustnú odchýlku prístroja smerom dole, vykoná matematickú operáciu 1 x 0,95, a pokiaľ chce najvyššiu prípustnú odchýlku zohľadniť smerom hore, vykoná matematickú operáciu 1 x 1,05.

Ak teda uvažujeme, že určitá osoba je ovplyvnená alkoholom v rozsahu 0,46 mg/l, môže riadne justovaný a overený prístroj AlcoQuant 6020 plus takejto osobe namerať akúkoľvek hodnotu v rozmedzí od 0,437 mg/l do 0,483 mg/l.

Pre vznik trestnej zodpovednosti pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona sa vyžaduje, aby u konkrétnej osoby bol dosiahnutý stav vylučujúci spôsobilosť. Za stav vylučujúci spôsobilosť sa považuje hodnota 0,4762 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu (Uznesenie NS SR, sp. zn. 5 Tdo 71/2014 zo dňa 27.11.2014). Teda pre vznik trestnej zodpovednosti nie je určujúce, aká hodnota bola konkrétnej osobe nameraná akýmkoľvek prístrojom alebo zistená akýmkoľvek testom, ale je rozhodujúce to, či takáto osoba stav vylučujúci spôsobilosť skutočne dosiahla. Ako vyplýva z doposiaľ uvedeného (a ako vyplynie aj z ďalej poukázaného), nameraná hodnota ovplyvnenia alkoholom vo výške 0,4762 mg/l prístrojom AlcoQuant 6020 plus automaticky neznamená, že u takejto osoby existuje stav vylučujúci spôsobilosť.

V modelovom príklade, keď u osoby, ktorá dosiahla reálny stav ovplyvnenia alkoholom iba 0,46 mg/l, a teda nedosiahla stav vylučujúci spôsobilosť (ako povinný znak skutkovej podstaty), môže byť riadne justovaným prístrojom AlcoQuant 6020 plus, nameraná hodnota 0,48 mg/l, ktorá by už zodpovedala stavu vylučujúcemu spôsobilosť a naplneniu znaku skutkovej podstaty trestného činu. Teda na jednej strane je tu osoba, ktorá sa žiadneho trestného činu nedopustila, avšak na druhej strane je tu napriek tomu dôkazný prostriedok, ktorý produkovaním dôkazu (ktorým je výsledok dychovej skúšky) „preukazuje“, že sa trestného činu dopustila.

Ak by sme v uvedenom príklade aplikovali ustanovenie § 11 ods. 4 zákona o metrológii, potom by sme aj osobu, u ktorej nebol dosiahnutý stav vylučujúci spôsobilosť, postihli ustanovením podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona. Teda osoba, ktorá sa nedopustila trestného činu (nenaplnila všetky znaky SPTČ), by sa napriek tomu, s poukazom na cit. ustanovenie, mala za trestnú činnosť postihnúť. Už z takto formulovaných premís prima facia vyplýva, že ustanoveniu § 11 ods. 4 zákona o metrológii nemožno prisudzovať dosah naprieč mantinelmi trestného práva.

Vyššie citované ustanovenie zákona o metrológii je tzv. domnienkou. Domnienka je osobitnou právnou kategóriou, ktorá za určitých okolností, v záujme právnej istoty, predpokladá (prezumuje) určitú skutočnosť, o ktorej však nie je isté, či aj reálne nastala. Nevyvrátiteľná právna domnienka nepripúšťa dôkaz o opaku, a teda aj v prípadoch, keď je zrejmé, že okolnosti stanovené domnienkou sú nesprávne, sa aj tak naďalej prihliada na okolnosti domnienkou stanovené.

Ak by sme aplikovali uvedené východiská na nastolenú problematiku, znamenalo by to, že hoci v skutočnosti nevieme, či prístroj AlcoQuant 6020 plus pri konkrétnom meraní nameral hodnotu skutočnú (hodnotu skutočného ovplyvnenia osoby alkoholom) alebo hodnotu s odchýlkou, má sa za to, že prístroj s odchýlkou nemeral (a tak nameral hodnotu skutočného ovplyvnenia osoby alkoholom). Takéto nazeranie na skutkové okolnosti je v trestnom práve v neprospech páchateľa absolútne vylúčené.

V trestnom práve platí zásada zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností (§ 2 ods. 10 Tr. poriadku). Skutočnosti nejasné, neisté alebo viac či menej pravdepodobné, nie je možné nahrádzať domnienkami v neprospech páchateľa. Každá skutočnosť musí byť páchateľovi dostatočne preukázaná vykonaným dokazovaním, a pokiaľ o niektorej skutočnosti nastane rozumná pochybnosť, je nevyhnutné ju zohľadniť v jeho prospech (a nikdy nie v jeho neprospech).

Inak povedané, ak je tu skutočnosť, o ktorej s istotou nevieme, či nastala, nie je možné na ňu prihliadať ako na potvrdenú, a to bez ohľadu na znenie mimo-trestných právnych noriem, ktoré takéto nazeranie vyžadujú.

Domnienka vyplývajúca z ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii sa v trestnom práve nikdy neuplatní, nakoľko Trestný poriadok má k uvedenému zákonu povahu špeciálneho právneho predpisu (lex specialis). Trestný poriadok si spôsoby hodnotenia dôkazov upravuje samostatne a ucelene, a preto nie je prípustné, aby hodnotenie dôkazov ovplyvňovali mimo-trestné právne normy.

Zásada voľného hodnotenia dôkazov nepriznáva žiadnemu dôkazu a priori osobitný význam, resp. špeciálnu alebo inak výraznejšiu dôkaznú silu (Rozsudok NS SR, sp. zn. 1Tdo/6/2021, zo dňa 04.07.2022).

Uplatňovanie domnienok v trestnom práve ohľadom skutkových okolností, ktoré majú vplyv na podmienky vzniku (alebo rozšírenia) trestnej zodpovednosti (na hmotné právo), je absolútne vylúčené a v rozpore so zásadou in dubio pro reo. Účelom zásady in dubio pro reo je minimalizovať akékoľvek riziká možného trestného postihu osôb, ktoré sa trestnej činnosti nedopustili.

Samotný princíp, že v trestnom práve hmotnom nie je možné zohľadňovať domnienky a fikcie v neprospech páchateľa, sa pritom v trestnoprávnej praxi uplatňuje už dlhé roky. Typickým príkladom sú skutkové podstaty tých úmyselných trestných činov, ktorých niektorý znak základnej skutkovej podstaty je založený na časovo obmedzenej recidíve priestupku alebo trestného činu.

V prípadoch, keď je základná trestná zodpovednosť založená na tom, že páchateľ už bol za obdobný čin (priestupok) v predchádzajúcich napr. dvanástich mesiacoch postihnutý alebo bol za taký (trestný) čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch odsúdený, sa v trestnom konaní vyžaduje na dôkazoch založené preukázanie toho, že takáto osoba o svojom predchádzajúcom postihnutí alebo odsúdení skutočne vedela. Ak by totiž takejto osobe bolo rozhodnutie o priestupku alebo odsudzujúci rozsudok doručený (oznámený) prostredníctvom fikcie, nepostačovalo by to per se na preukázanie subjektívnej vedomosti osoby o svojom predchádzajúcom postihnutí za priestupok alebo odsúdení za trestný čin, čím by bol vznik jej trestnej zodpovednosti vylúčený.

Aj fikcia doručenia je osobitnou kategóriou domnienky, ktorá je síce v neprospech páchateľa prípustná, avšak výlučne iba v trestnom práve procesnom (napr. fikcia doručenia). Pokiaľ by však fikcia mala mať dosah aj na trestné právo hmotné, je možné ju zohľadniť výlučne len v prospech páchateľa. Vedomosť osoby o jej prechádzajúcom postihnutí alebo odsúdení sa v praxi nenahrádza fikciou takejto vedomosti, ktorá by bola založená na fikcii doručenia (oznámenia) podľa ustanovení Trestného poriadku.

Dokazovanie je v takýchto prípadoch zamerané na preukázanie skutočnej (nie fiktívnej) vedomosti páchateľa o svojom predchádzajúcom postihnutí alebo odsúdení, a v prípade absencie takýchto dôkazov je objektívna nemožnosť dokázania tejto skutočnosti zohľadnená vždy v prospech páchateľa a nikdy nie je nahradená fikciou v jeho neprospech. Ide pritom o úplne rovnaký princíp, aký je nevyhnutné aplikovať aj v prípade skutkovej domnienky ohľadom ovplyvnenia osoby alkoholom a naplnenia znaku „stav vylučujúci spôsobilosť“. Jediný formálny rozdiel je v tom, že kým v prípade fikcie doručenia ide o fikciu vo vzťahu k preukazovaniu znakov subjektívnej stránky, v nastolenej problematike ide o skutkovú domnienku vo vzťahu k znakom objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu. Toto rozlišovanie je však bez právneho významu, nakoľko znaky subjektívnej stránky a objektívnej stránky sú rovnocenné (predovšetkým v tom zmysle, že bez existencie ktoréhokoľvek z nich trestná zodpovednosť nevznikne).

Ak sme teda vylúčili, že preukazovanie naplnenia znakov subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu nie je možné cestou právnej fikcie, tak potom rovnako musíme konštatovať, že tak nie je možné postupovať ani vo vzťahu k preukazovaniu znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu prostredníctvom skutkovej domnienky.

Aplikácia tangovaného ustanovenia je v trestnom konaní vylúčená aj z ďalších dôvodov. V slovenskom trestnom procese sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12 Tr. poriadku). Podstatou tejto zásady je, že žiaden dôkaz nedisponuje legálnou silou, ktorá by nútila orgány aplikujúce právo určitý dôkaz zohľadniť predpísaným spôsobom. Protikladom zásady voľného hodnotenia dôkazov je legálna dôkazná teória, ktorá v rôznej miere obmedzuje orgán aplikujúci právo v samostatnom a slobodnom hodnotení určitého dôkazu. Pozitívna legálna dôkazná teória prisudzuje určitým dôkazom zvýšenú dôkaznú silu, a táto bola typická hlavne v stredovekom inkvizičnom procese (napr. priznanie obvineného sa považovalo za korunu dôkazov, hodnovernosť svedeckej výpovede závisela od spoločenského statusu svedka a pod.). Zohľadnenie ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii v trestnom procese by znamenalo znovuzavedenie archaických princípov, ktoré sa v modernom trestnom procese už neuplatňujú. Máme za to, že ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. poriadku vylučuje, aby do trestného procesu ovládaného princípom voľného hodnotenia dôkazov boli integrované prvky legálnej dôkaznej teórie.

Rozhodovacia činnosť súdov ČR vylučuje aplikáciu legálnej dôkaznej teórie aj v správnom konaní, cit.: Dokazování ve správním řízení nestojí na legální teorii důkazní, která by předepisovala správním orgánům, jakou váhu, kterým důkazům mají přikládat, jakého důkazu je k prokázání té či oné skutečnosti zapotřebí, nebo jaký počet důkazů je nezbytný k prokázání skutečnosti, která je předmětem dokazování. Dokazování i ve správním řízení ovládá zásada volného hodnocení důkazů, jež je pozitivně právně vyjádřena v § 34 odst. 5 správního řádu. V souladu se zásadou vyšetřovací a zásadou materiální pravdy je povinností správního orgánu zjistit přesně a úplně skutečný stav věci a za tím účelem si opatřit potřebné podklady pro rozhodnutí (§ 32 odst. 1 správního řádu).Rozsudok NSS ČR, sp. zn. A 6/2003-44 zo dňa 16.02.2005.

Z vyššie uvedeného vyplýva potom ten logický záver, že ak je legálna dôkazná teória vylúčená v správnom konaní, o to viac musí byť vylúčená v trestnom konaní, v ktorom sa rozhodujú otázky podstatnejšieho významu.

Zohľadnenie odchýlky analyzátora dychu v prospech obžalovaného v minulosti učinili vo viacerých prípadoch súdy Slovenskej republiky aj Českej republiky:

Prihliadajúc na výrobcom dychových analyzátorov deklarovanú možnú meraciu odchýlku analyzátora dychu AlcoQuant 6020 plus, t. j. 0,017 mg/l ( ± 5% nameranej hodnoty) krajský súd nemal s určitosťou preukázanú nameranú hraničnú hodnotu 0,48 mg/l. Uznesenie KS ZA, sp. zn. 3To/39/2021 zo dňa 13.01.2022).

Na chybu merania prístroja AlcoQuant 6020 Plus v rozsahu 5 % z nameranej hodnoty teda (súdy, pozn.) berú zreteľ a zohľadňujú odchýlku merania v prospech kontrolovanej osoby. Preto pri hraničných hodnotách, ak s aplikáciou odchýlky dospejú k hodnote 1 promile (0,4762 mg/l alkoholu v dychu), je potrebné vzhľadom na vyššie uvedené aj podľa názoru tunajšieho súdu skutok kvalifikovať ako priestupok a vec postúpiť príslušnému orgánu na prejednanie priestupku. Uznesenie KS TT, sp. zn. 3To/91/2023 zo dňa 19.12.2023.

[]...testovací přístroj Dräger může na rozdíl od uvedené metody vykazovat určité nepřesnosti a odchylky. Taková skutečnost nepochybně může mít význam především tam, kde naměřené hodnoty činí kolem 1 g/kg (1 promile, pozn.). Uznesenie NS ČR sp. zn. 3 Tdo 1215/2007 zo dňa 28.11.2007.

Jestliže by (súd, pozn.) v souladu se zásadou in dubio pro reo vycházel z hodnoty 1,04 g/kg nebo z hodnoty 1,02 g/kg a zároveň vzal v úvahu možnost pětiprocentní chyby měření, musel by dojít k závěru, že zcela spolehlivě zjištěná hodnota vyjadřující míru ovlivnění obviněného alkoholem nedosahuje hodnoty 1,00 g/kg, neboť činí 0,99 g/kg (při naměřené hodnotě 1,04 g/kg), resp. 0,97 g/kg (při naměřené hodnotě 1,02 g/kg).Uznesenie NS ČR, sp. zn. 7 Tdo 687/2015 zo dňa 17.06.2015.

Na základe vyššie uvedeného mám za to, že ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii nie je aplikovateľné pri hodnotení dôkazov v trestnom konaní, pretože aplikácia predmetného ustanovenia v trestnom procese:

- By zakladala skutkovú domnienku v neprospech páchateľa.

- By zakladala skutkovú domnienku ohľadom naplnenia zákonných znakov trestného činu.

- Je vylúčená ustanoveniami § 2 ods. 10 a § 2 ods. 12 Tr. poriadku.

- By bola prvkom pozitívnej legálnej dôkaznej teórie.

- By jeho aplikácia mohla (a nevyhnutne aj bude) viesť k odsúdeniu aj tých osôb, ktoré sa trestného činu nedopustili.

 

Diskusia