USA: k návrhu zákona o väzenských informátoroch a k zákonu, ktorý zakazuje polícii klamať deťom

Barbora F.

USA: k návrhu zákona ohľadom väzenských informátoroch a k zákonu, ktorý zakazuje polícii klamať deťom

Novinári v USA v poslednej dobe upozornili na tieto zákony:

1. zákonodarcovia v Kansase predstavili návrh zákona zameraného na lepšiu ochranu pred nespravodlivým odsúdením, v súvise s využívaním väzenských informátorov.

K zákonodarcom sa pripojil projekt Midwest Innocence Project, aby ohlásili tzv. Pete Coones Memorial Act. Zákon spočíva v tom, že by sa na základe neho vyžadovalo, aby sa predstavilo to, čo bolo prisľúbené väzenským informátorom, a zároveň, aby sa predstavili aj predchádzajúce prípady, v ktorých títo informátori svedčili. Organizácia

Innocence Project na svojej stránke uvádza, že z 252 prípadov rehabilitácií, na ktorých sa podieľala, sa v 19 % objavili nepravdivé výpovede informátorov.

Návrh zákona je pomenovaný po Peteovi Coonesovi, ktorý strávil 12 rokov vo väzení kvôli svedectvu väzenského informátora, ktoré sa neskôr ukázalo ako krivé.

Záverom tejto časti pripomínam, že nepravdivým výpovediam informátorov, ktoré patria medzi vedúce príčiny justičných omylov, som sa venovala v týchto svojich článkoch:

https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1100-informatori-a-justicne-omyly

https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1376-k-novemu-navrhu-zakona-v-missouri-ktory-sa-tyka-regulacie-vyuzivania-informatorov

https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1502-k-ostro-sledovanemu-americkemu-pripadu-nedavno-popraveneho-marcellusa-williamsa.

2. Senát vo Virginii odhlasoval zákon, ktorý zakazuje polícii klamať deťom počas výsluchov.

Na podklade skúseností sa ukázalo, že klamanie počas výsluchov je taktika, ktorá môže priviesť skutočného páchateľa k priznaniu. Súčasne sa však na základe výskumov preukázalo, že klamanie počas výsluchov môže viesť aj k falošnému priznaniu, ako aj to, že v súvise s falošnými priznaniami sú najviac zraniteľné tri skupiny osôb: mladiství, ľudia s duševnými poruchami a ľudia s nižším intelektom (viď moje články o falošných priznaniach ako príčine justičných omylov: https://www.pravnelisty.sk/clanky/a980-falosne-doznania-ako-pricina-justicnych-omylov-1-cast,

https://www.pravnelisty.sk/clanky/a991-falosne-doznania-ako-pricina-justicnych-omylov-2-cast).

Innocence Project upozorňuje na to, že v nimi evidovaných prípadoch rehabilitácií, sa v 28 % objavili falošné priznania. Podľa Kanadského registra justičných omylov (bol spustený v roku 2023), ktorý eviduje 89 rehabilitovaných osôb, sa falošné priznania objavili v 16 %.

Podľa dát Eurexu (Európskeho registra rehabilitácií, zavedeného v roku 2024), sa v doteraz evidovaných 136 prípadoch rehabilitácií z 20. krajín, objavili falošné priznania až v 37 %. Falošné priznania tak predstavujú najčastejšiu príčinu týchto odhalených justičných omylov. Register justičných omylov Spojeného Kráľovstva eviduje 492 rehabilitovaných osôb, pričom v 20 % sa objavili falošné priznania.

Zástancovia vyššie zmieneného zákona tvrdia, že je neetické klamať deťom, pretože ich mozog nie je úplne vyvinutý, zatiaľ čo odporcovia tvrdia, že klamstvo môže byť životne dôležitým nástrojom pri potláčaní zločinu.

Tento zákon by „zakázal policajtom vedome a úmyselne uvádzať nepravdivé vyhlásenia o akejkoľvek materiálnej skutočnosti, vrátane použitia nepravých kópií dokumentov, pred, alebo počas vyšetrovacej väzby dieťaťa, s cieľom zabezpečiť spoluprácu, priznanie alebo usvedčenie takéhoto dieťaťa“.

V článku sa ďalej uvádza tiež, že: "Zástancovia tvrdia, že polícia by nemala pri deťoch používať rovnaké vypočúvacie techniky, aké používa pri dospelých.“. Na pôde senátu v tejto súvislosti zaznelo aj to, že: „Deti nemajú úplne rovnaký vývoj mozgu ako dospelí; sú náchylnejšie na ovplyvnenie, najmä zo strany dospelého, najmä zo strany dospelého, ktorý nosí uniformu“.

Oponenti však upozorňujú na to, že:„techniky klamstva sú životne dôležité nástroje na zastavenie zločinu. Štátny senátor Bryce Reeves, bývalý detektív v oblasti narkotík, sa podelil o osobný príbeh, keď klamal maloletému, členovi gangu, aby tak získal prístup k strelnej zbrani, ktorú gang použil pri zločinoch. "Mal som toho dosť na to, aby som toho mladistvého delikventa obvinil z niečoho iného, ale namiesto toho som mu zaklamal, aby som sa tak dostal k zbrani," povedal republikán. "Ak mám takýmto spôsobom vyriešiť problém, budem to robiť každý deň, pretože takto som dostal zbraň z ulice, z rúk členov gangu.".

V diskusii zároveň zaznelo aj nasledovné: "To, čo nerobíme je, že neučíme naše deti, že by mali očakávať, že im bude polícia klamať." Typickým príkladom je situácia, keď orgány činné v trestnom konaní počas výsluchu dieťaťu povedia, že ich kamarát sa už priznal, alebo že majú dôkaz DNA, ktorý spája dieťa s trestným činom.“. ...

Autor článku zároveň upozornil na to, že: „Podľa Národného registra rehabilitácií, v štúdii 268 prípadov, 34 % maloletých uviedlo falošné priznanie. V štúdii deviatich prípadov týkajúcich sa maloletých mladších ako 14 rokov, sedem uviedlo falošné priznanie. Naproti tomu, z 2 886 analyzovaných prípadov dospelých, len 8 % uviedlo falošné priznanie.".

Diskusia