Skutočne môžu vykonávať (fyzicky) úkony podľa Trestného poriadku výlučne "procesní" policajti?

pplk. Mgr. Peter Brndiar, riaditeľ expozitúry Západ, PZJ ÚBOK P PZ, externý študent Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Skutočne môžu vykonávať (fyzicky) úkony podľa Trestného poriadku výlučne "procesní" policajti?

V roku 2024 bolo odborom vnútornej kontroly a sťažností útvaru kontroly Úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „útvar kontroly ÚIS“) v rámci kontroly uskutočnenej na jednom z okresných riaditeľstiev v teritóriu Bratislavského kraja označené (okrem iných) ako postup vykonaný v rozpore so zákonom konanie, kedy policajti definovaní v ustanovení § 10 ods. 7 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“), alebo inak povedané, "procesní policajti" či orgány činné v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“) uviedli v zápisnici o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby podľa § 85 ods. 3 Trestného poriadku osobné údaje (hodnosť, titul, meno a priezvisko) policajtov, vrátane ich podpisov, ktorí zadržaným osobám vykonali osobnú prehliadku podľa § 99 ods. 4 Tr. por., napriek tomu, že nespĺňali definíciu policajta zahrnutú v § 10 ods. 7 Tr. por. (ďalej len „príslušník PZ“).

Podľa názoru útvaru kontroly ÚIS vyplýva z gramatického výkladu Tr. por., že osobnú prehliadku v zmysle tohto zákona môže vykonať len procesný policajt, z dôvodu čoho nie je vykonanie osobnej prehliadky príslušníkom PZ zákonne prípustné.

Podľa § 99 ods. 4 Tr. por. u zadržanej osoby a u osoby, ktorá bola zatknutá alebo ktorá sa berie do väzby, možno vykonať osobnú prehliadku aj vtedy, ak je tu podozrenie, že má pri sebe zbraň alebo inú vec, ktorou by mohla ohroziť život alebo zdravie osoby.

Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave sa však s názorom útvaru kontroly ÚIS nestotožnilo argumentujúc, že v územnej pôsobnosti Bratislavského kraja sa v praxi postupuje tak, že procesný policajt môže preniesť vykonanie určitého úkonu, ktorý vzhľadom na povahu úkonu nemôže vykonať sám (najmä z dôvodu fyzickej zdatnosti zadržanej osoby), na príslušníka PZ (napr. na príslušníka služby poriadkovej polície), pričom takto zrealizovaný úkon trestného konania sa považuje za činnosť OČTK, resp. procesného policajta. Úkon podľa § 99 ods. 4 Tr. por., ktorý je súčasťou zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby podľa § 85 ods. 3 Tr. por., je signovaný príslušníkmi PZ, ktorí ho fyzicky vykonali na pokyn procesného policajta (OČTK) s poukazom na ustanovenie § 58 ods. 1 písm. c) Tr. por., s uvedením ich základných osobných údajov.

Právny základ vyššie uvádzaného postupu je zakotvený v ustanovení § 7 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“), podľa ktorého policajt vo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní je vo veciach, ktoré vyšetruje, oprávnený vyžadovať od služieb Policajného zboru v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, zabezpečenie vykonávania úkonov a opatrení nevyhnutných pre vyšetrovanie, ktoré vzhľadom na ich povahu nemôže vykonať sám.

Porušením zákonnosti v takomto prípade nemôže byť skutočnosť, že informácia o vykonaní osobnej prehliadky podľa § 99 ods. 4 Trestného poriadku je súčasťou zápisnice o zadržaní osoby, ktorú spracováva a podpisuje procesný policajt, napriek tomu, že fyzické vykonanie osobnej prehliadky vykoná a svojim podpisom potvrdí príslušník PZ.

Na základe popisovaných skutočností požiadalo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „MS SR“) o stanovisko k otázke, či môže príslušník PZ vykonať osobnú prehliadku podľa § 99 ods. 4 Tr. por. na pokyn procesného policajta a následne signovať tento úkon v zápisnici o zadržaní a obmedzení osobnej slobody ako vykonávajúci subjekt.

K nastolenej problematike zaujalo MS SR stanovisko listom zo dňa 12.04.2024, pričom zdôraznilo, že nie je právne záväzné, nakoľko podľa ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vrátane § 8a ods. 4), Najvyšší súd Slovenskej republiky dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vlastnou rozhodovacou činnosťou a tým, že prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zverejňuje právoplatné súdne rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že MS SR neprináleží poskytovať právne záväzné výklady právnych noriem.

MS SR k žiadosti ďalej uviedlo, že síce ide o problematiku, ktorá priamo súvisí s ustanoveniami Tr. por., ktorého je gestorom, avšak v § 10 ods. 9 Tr. por. je explicitne uvedené, že práve Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MV SR“) vydá všeobecne záväzný právny predpis (vyhlášku), ktorým predmetnú problematiku upraví. Tak ako od zákonodarcu nemožno spravodlivo očakávať, že môže predvídať a pokryť všetky situácie, tak ani od zákonnej právnej úpravy nemožno očakávať, že podrobne upraví jednotlivé procesné kroky, pretože práve na tento účel slúži podzákonná právna úprava, od ktorej už možno spravodlivo očakávať, že detailne reguluje to, čo neupravuje zákon.

V pertraktovanej veci má relevantné postavenie práve aktuálne znenie vyhlášky MV SR č. 275/2022 Z. z. o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní (ďalej len „vyhláška“). Predmetná vyhláška mala niekoľko podôb a jej aktuálnemu zneniu predchádzala okrem vyhlášky č. 192/2017 Z. z., práve vyhláška č. 648/2008 Z. z., ktorá oprávňovala na výkon osobnej prehliadky podľa § 99 ods. 3 a 4 a § 102 ods. 4 Trestného poriadku príslušníkov PZ vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní. To, prečo došlo k vyňatiu tohto oprávnenia z vyhlášky, má určite svoje dôvody.

Je potrebné vnímať rozdiel medzi vykonaním osobnej prehliadky podľa § 99 ods. 4 Tr. por. a vykonaním osobnej prehliadky v zmysle ustanovenia § 99 ods. 3 Tr. por. Účel vykonania osobnej prehliadky v zmysle ustanovenia § 99 ods. 3 Tr. por. je procesný, zatiaľ čo účel vykonania tzv. osobnej bezpečnostnej prehliadky je čisto bezpečnostný, nakoľko jej zmyslom nie je zaobstarať dôkaz pre trestné konanie, ale len odvrátiť nebezpečenstvo, ktoré neznesie odklad. Tzv. bezpečnostnú prehliadku nemusí vzhľadom na jej bezprostrednú povahu vykonávať osoba rovnakého pohlavia (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 04. apríla 2017, sp. zn. III. ÚS 208/2017, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. mája 2015, sp. zn. 3 Tdo 18/2015). Ustanovenie § 99 ods. 4 Trestného poriadku legalizuje zásahy OČTK do ústavou zaručeného práva na nedotknuteľnosť osoby. V tomto prípade je možné osobnú prehliadku vykonať len vtedy, ak existuje dôvodné podozrenie, že osoba má pri sebe zbraň, alebo inú vec, ktorou by mohla ohroziť život alebo zdravie osoby. Toto ustanovenie poskytuje ochranu OČTK, prípadne bližšie nešpecifikovaných osôb pred hrozbou, ktorá môže vzniknúť pri vykonaní úkonu zadržania. Z tohto dôvodu je citované oprávnenie v praxi označované ako oprávnenie policajta na vykonanie tzv. bezpečnostnej prehliadky. Cieľom osobnej prehliadky podľa § 99 ods. 4 Tr. por. je predovšetkým chrániť život alebo zdravie v súvislosti s obmedzením osobnej slobody určitej osoby. Osobná prehliadka v zmysle tohto ustanovenia preto nie je typickým zaisťovacím úkonom, ktorým sa zabezpečuje vec dôležitá pre trestné konanie.

Podľa § 102 ods. 1 Tr. por. osobnú prehliadku je oprávnený nariadiť predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt.

Podľa § 102 ods. 2 Tr. por. ak osobnú prehliadku nevykoná orgán, ktorý ju nariadil, vykoná ju na jeho príkaz policajt.

Procesný policajt je de iure osobou oprávnenou na výkon osobnej prehliadky, avšak vzhľadom na účel a osobitosť osobnej (bezpečnostnej) prehliadky podľa § 99 ods. 4 Tr. por. je na mieste otázka, či slovo „vykoná“ uvedené v § 102 ods. 2 Tr. por. (ne)možno vykladať v kontexte § 99 ods. 4 Tr. por. extenzívnejšie. Procesný policajt je síce povinný vykonávať úkony trestného konania osobne (s ohľadom na charakter vykonávaného úkonu), ale tak ako je policajt osobou oprávnenou na výkon osobnej prehliadky, tak je aj osobou zodpovednou za priebeh jej výkonu a zvolený procesný postup na naplnenie jej účelu, pričom zákon v § 106 ods. 2 Tr. por. predpokladá situácie, keď v priebehu výkonu osobnej prehliadky môže dôjsť k tomu, že bude potrebné prekonať odpor osoby, a to akým spôsobom bude odpor prekonaný zákon bližšie nešpecifikuje. Avšak podľa § 55 ods. 1 Tr. por. pri vykonávaní úkonov trestného konania musia OČTK, súd a osoby príslušné vykonávať úkony trestného konania zaobchádzať s osobami zúčastnenými na úkone tak, ako to vyžaduje účel trestného konania. Ak zvolí OČTK v rámci procesného postupu (osobnej) bezpečnostnej prehliadky na účely prekonania odporu osoby práve žiadosť o súčinnosť príslušníkov PZ podľa § 7 ods. 2 zákona o Policajnom zbore, môže nastať situácia, že de facto túto osobnú prehliadku nevykonal, ale de iure ju vykonával. Pri vykonávaní osobnej prehliadky je tiež potrebné dodržiavať kriminalistické zásady vykonávania osobnej prehliadky z hľadiska bezpečnosti. Prehliadku by mali vykonávať viacerí v prípade, ak je podozrenie, že prehľadávaná osoba má pri sebe zbraň, je agresívna a podobne, preto jeden spravidla vykonáva prehliadku a ďalší zaisťuje jeho bezpečnosť a pozoruje osobu, ktorá sa prehľadáva.

Aj keď z časti úpravy, ktorá určuje osobu oprávnenú odobrať daktyloskopické odtlačky, vyplýva, že touto osobou je procesný policajt, tak OČTK podozrivú osobu alebo obvineného na odobratie daktyloskopických odtlačkov len vyzve alebo o povinnosti strpieť odobratie daktyloskopických odtlačkov rozhodne, alebo dá na takého rozhodnutie podnet. Samotné odobratie daktyloskopických odtlačkov vykoná kriminalistický technik (spravidla je to príslušník PZ, príp. príslušník Vojenskej polície, príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo pracovník Finančnej správy, odborne pripravený na zisťovanie a zaisťovanie kriminalistických stôp) alebo expert kriminalistickej daktyloskopie.

Je potrebné tiež rozlišovať, či policajt koná alebo nekoná ako OČTK, t. j. či koná iba v postavení orgánov verejnej moci, pretože neznamená, že ak nie je oprávnený vykonať určitý úkon na základe vyhlášky v postavení OČTK, tak stráca svoje oprávnenia a povinnosti v zmysle zákona o Policajnom zbore. Príslušník PZ môže byť de facto súčinný pri výkone osobnej prehliadky, ktorá sa vykonáva na základe § 99 ods. 4 Tr. por., ale nemôže ju vykonať v postavení OČTK, pretože de iure nie je na jej výkon v zmysle vyhlášky oprávnený (v samotnom názve vyhlášky je uvedené, že sa vzťahuje na rozsah vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní). Na základe zákona o Policajnom zbore, za účelom naplnenia cieľa sledovaného ustanovením § 99 ods. 4 a § 106 ods. 2 Tr. por. (odvrátenie hrozby a odporu osoby), príslušník PZ poskytne pri výkone osobnej prehliadky súčinnosť vykonávajúcemu (procesnému) policajtovi, ale to z neho automaticky nerobí vykonávajúci subjekt úkonu de iure.

K druhej časti predloženej otázky MS SR uviedlo, že v prípade podpisu vykonania osobnej prehliadky príslušníkom PZ v zápisnici o zadržaní a obmedzení osobnej slobody ako realizujúceho subjektu je náležité obsahovo nadviazať na už vyplývajúce úvahy. Podľa § 85 ods. 3 Tr. por., policajt, ktorému bola odovzdaná zaistená osoba podľa zákona o Policajnom zbore spíše a podpíše zápisnicu o zadržaní, ako aj zápisnicu o vykonaní osobnej prehliadky podľa § 99 ods. 4 Tr. por. (o každom úkone konania sa spíše zápisnica), pretože tento policajt je de iure zodpovednou osobou, ktorá v postavení OČTK vykonala osobnú prehliadku, čo signuje svojim podpisom v zápisnici o vykonaní osobnej prehliadky [§ 58 ods. 1 písm. a), § 59 ods. 1 Tr. por.], a vzhľadom na uvedenie opisu priebehu úkonu [§ 58 ods. 1 písm. d) Tr. por.], uvedie v zápisnici aj mená, priezviská a funkcie úradných osôb (príslušníkov PZ), ktoré sa na úkone zúčastnili [§ 58 ods. 1 písm. c) Tr. por.].

I keď sprostredkované stanovisko MS SR nemá právne záväzný charakter, je podľa môjho názoru možné sa s ním v plnej miere stotožniť a interpretačne ním podporiť služobné postupy v totožných či obdobných prípadoch. V praxi je takmer neodmysliteľným javom, že prehľadávanie obydlia v rámci domovej prehliadky, fyzické odňatie veci, osobnú prehliadku zadržanej osoby a pod. vykonávajú príslušníci PZ zaradení v službe kriminálnej polície, poriadkovej polície a ďalší, ktorí sú napr. na invazívne úkony špeciálne vycvičení, resp. predstavujú pre nich rutinnú činnosť. Skutočnosť, že sú v zápisniciach z úkonov realizovaných podľa Trestného poriadku uvádzaní ako vykonávatelia príslušníci PZ nemôže znamenať ich nezákonnosť, nakoľko z predmetu tohto zákona, jeho účelu a rozsahu tzv. trestnoprocesných vzťahov je zrejmé, že procesné úkony spadajú do plnej kompetencie OČTK (de iure), ktoré súčasne zodpovedajú za ich zákonné prevedenie, z dôvodu čoho môžu na naplnenie účelu trestného konania požiadať o súčinnosť i príslušníkov iných policajných zložiek, ktorí ich substitučne fyzicky uskutočnia (de facto). Zo zápisnice z takýchto úkonov by malo vyplývať, že jej spracovateľom je samotný OČTK, v ktorého gescii boli vykonané, pričom integrálnou súčasťou stručného, ale výstižného opisu priebehu úkonu by mali byť aj osobné údaje úradných osôb (príslušníkov PZ), ktoré sa na ňom zúčastnili, resp. ho fakticky zrealizovali, nakoľko je dôvodné predpokladať, že v budúcnosti môže nastať potreba ich výsluchu (napr. k okolnostiam priebehu prehliadky tela).

Ústavný súd Slovenskej republiky už vo svojich viacerých rozhodnutiach konštantne judikoval (napr. ÚS SR č. III. ÚS 341/2007-38), že v prípade výkladu zákonných ustanovení nie je možné vychádzať len striktne z jazykového (gramatického) hľadiska, teda doslovného znenia (tak ako argumentoval útvar kontroly ÚIS). Takáto doslovná aplikácia znenia zákonného ustanovenia nemôže byť absolútna. Od doslovného znenia právneho textu je možné sa odchýliť v takom závažnom dôvode, ak to vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky).

Diskusia