Zaistenie majetku - aplikačné problémy pri výklade ustanovenia § 98a ods. 4 Tr. por.

V aplikačnej praxi je sporný výklad ustanovenia § 98a ods. 4 Tr. por., ktorý sa týka zaistenia majetku, vecí alebo iných majetkových hodnôt a to najmä v tom smere, či sa má aplikovať pri všetkých zaisteniach majetku podľa Trestného poriadku, respektíve iba na tie, ktoré sa týkajú zaistenia nástrojov trestnej činnosti a výnosov z trestnej činnosti v zmysle § 95 Tr. por. a nasledujúce.

Podľa § 98a ods. 4 Tr. por. zaistenie majetku, vecí alebo iných majetkových hodnôt zaistených podľa tohto zákona môže trvať po nevyhnutný čas, v úhrne najviac 5 rokov. Ak v tejto lehote nebolo právoplatne rozhodnuté o zaistenom majetku, veciach alebo iných majetkových hodnotách, pretože pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov nebolo možné trestné stíhanie skončiť a zrušením zaistenia hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania, môže v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora a v konaní pred súdom predseda senátu, a to aj na návrh prokurátora túto lehotu predĺžiť o 7 mesiacov, a to aj opakovane. Prokurátor musí v prípravnom konaní takýto návrh podať najneskôr 20 pracovných dní pred uplynutím lehoty podľa prvej vety alebo 20 pracovných dní pred uplynutím predĺženej lehoty. Na konanie o takomto návrhu sa vzťahuje § 76 ods. 3 primerane. Uznesenie, ktorým sa rozhodlo o predĺžení lehoty zaistenia, musí byť odôvodnené okolnosťami, pre ktoré nemohlo byť z vyššie uvedených dôvodov o zaistenom majetku, veciach a iných majetkových hodnotách rozhodnuté. Proti uzneseniu je prípustná sťažnosť. Odkladný účinok má iba sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu o nepredĺžení lehoty.

V aplikačnej praxi prevláda názor, že „zaistením majetku, vecí alebo iných majetkových hodnôt zaistených podľa toho zákona“ je nutné rozumieť akékoľvek zaistenie majetku, t. j. zaistenie majetku podľa akéhokoľvek ustanovenia a z akéhokoľvek dôvodu, teda napríklad aj zaistenie podľa § 50 Tr. por., nakoľko ustanovenie § 98a ods. 4 Tr. por. nešpecifikuje, že by sa výslovne týkalo iba zaistenia nástrojov trestnej činnosti a výnosov z trestnej činnosti a navyše aj celé ustanovenie § 98a Tr. por. má názov „spoločné ustanovenia k zaisteniu majetku, vecí a iných majetkových hodnôt“, čo taktiež podporuje výklad, že ide o spoločné (zberné) ustanovenie, ktoré sa týka akéhokoľvek zaistenia majetku z akéhokoľvek dôvodu, pokiaľ Trestný poriadok neustanovuje inak. Napokon, takýto postup je v súlade aj s výkladom in dubio mitius, teda v pochybnostiach vyhráva miernejší (výhodnejší) výklad práva pre adresáta právnej normy.

V tejto súvislosti je nutné spomenúť aj prechodné ustanovenie § 567q ods. 3 Tr. por. podľa ktorého ustanovenie § 98a ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2021 sa nepoužije na príkazy o zaistení majetku vydané do 31. decembra 2020.

Z uvedeného prechodného ustanovenia vyplýva, že § 98a ods. 4 Tr. por. sa vzťahuje iba na zaistenie majetku, ktoré bolo realizované po 01.01.2021 s tým, že ak sa v tomto prechodnom ustanovení uvádza slovné spojenie „príkaz na zaistenie majetku“, myslí sa tým akékoľvek zaistenie majetku, t. j. toto slovné spojenie nie je možné vykladať zužujúco tak, že sa týka iba formálne vydaných príkazov na zaistenie majetku, nakoľko za takýto príkaz je možné považovať napríklad aj príkaz na vykonanie domovej prehliadky na podklade ktorého je zaistený aj majetok (napríklad finančné prostriedky zaistené pri domovej prehliadke), či príkaz na odňatie veci.

Vo veciach, v ktorých bol majetok zaistený pred 01.01.2021 plynie 5 ročná lehota v zmysle § 98a ods. 4 Tr. por. iba vtedy, ak po 01.01.2021 došlo k „prezaisteniu“ majetku (zmena dôvodov zaistenia) v zmysle § 89 ods. 2 Tr. por.

Tak napríklad, ak boli v roku 2019 zaistené pri domovej prehliadke v drogovej trestnej veci finančné prostriedky, tak sa na ne ustanovenie § 98a ods. 4 Tr. por. v spojení s § 567q ods. 3 Tr. por. nevzťahuje, keďže sa tak stalo pred 01.01.2021. Ak však napríklad v roku 2025, kedy už prebieha v tejto trestnej veci konanie pred súdom po podaní obžaloby, požiada obžalovaný o vrátenie týchto zaistených finančných prostriedkov a súd dospeje k záveru, že nie je dôvod na vrátenie vecí, mal by rozhodnúť v zmysle § 89 ods. 2 Tr. por. o tom, aký je dôvod zaistenia pri týchto finančných prostriedkoch (napríklad na účely dokazovania, výnos z trestnej činnosti a podobne). Keďže o takomto „prezaistení“ rozhodol súd v roku 2025, ustanovenie § 98a ods. 4 Tr. por. sa už na takéto zaistenie vzťahuje a 5 ročná lehota začne plynúť od tohto zaistenia v roku 2025. Súd rozhoduje o „prezaistení“ uznesením, proti ktorému je prípustná sťažnosť (§ 89 ods. 2 Tr. por.).

Vzhľadom k tomu, že ustanovenie § 98a ods. 4 Tr. por. sa v aplikačnej praxi vykladá pomerne široko a nie je celkom zrejmé, či toto bol aj úmysle zákonodarcu, bolo by de lege ferenda vhodné, aby zákonodarca vyslovene v Trestnom poriadku upravil, či sa ustanovenie § 98a ods. 4 Tr. por. vzťahuje na akékoľvek zaistenie majetku podľa akéhokoľvek ustanovenia, respektíve, či sa má týkať iba zaistenia nástrojov trestnej činnosti a výnosov z trestnej činnosti v zmysle § 95 a nasl. Tr. por.

Diskusia