Poznámka k otázke predĺženia lehoty zaistenia majetku podľa § 98a ods. 4 Tr. por.

JUDr. Radoslav Mandalík, Krajská prokuratúra, Banská Bystrica

   Poznámka k otázke predĺženia lehoty zaistenia majetku podľa § 98a ods. 4 Tr. por.

V nadväznosti na príspevok JUDr. Petra Šamka „Zaistenie majetku- aplikačné problémy pri výklade ustanovenia § 98a ods. 4 Tr. por.“, uverejnený dňa 13.4.2025 v internetovom odbornom časopise Právne listy https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1562-zaistenie-majetku-aplikacne-problemy-pri-vyklade-ustanovenia-98a-ods-4-tr-por sa autor v stručnosti zaoberá povahou a zmyslom jednotlivých zaisťovacích inštitútov, vrátane zaistenia nároku poškodeného. Zastáva názor, že od ich súčasnej trestnoprocesnej úpravy závisí aj riešenie niektorých praktických otázok súvisiacich s ich uplatňovaním. Dopĺňa argumentáciu a pripája sa k názoru dr. P. Šamka v tom, že de lege ferenda je namieste prijať takú právnu úpravu, ktorá zmenou dotknutých zákonných ustanovení zabezpečí jednak zosúladenie terminológie, jednak odstráni možné pochybnosti pri procesnom postupe v naznačenom smere.

Z hľadiska histórie trestnoprocesnej úpravy možno uviesť, že zaistenie nároku poškodeného bolo upravené už v Trestnom poriadku z r. 1950 (zákon č. 87/ 1950 Sb. o trestnom konaní súdnom) a samozrejme aj v Trestnom poriadku z r. 1961. Súčasný Trestný poriadok upravuje zaistenie nároku poškodeného v prvej časti, druhej hlave (§ 50 - § 52). V staršej i súčasnej komentárovej literatúre je tento inštitút charakterizovaný ako dôležité opatrenie na zabezpečenie práv poškodeného, ktorý môže v trestnom konaní uplatňovať nárok na náhradu spôsobenej škody na majetku obvineného a majetkových právach, ktoré môžu byť predmetom zaistenia. 1)

Jednou z ostatných noviel Tr. poriadku s účinnosťou od 1.1.2021 došlo k dôležitej zmene v úprave tohto inštitútu v tom, že základnou podmienkou jeho použitia už nie je dôvodná obava, že uspokojenie nároku poškodeného bude marené alebo sťažené, ale to, že poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom, a že je to vhodné s ohľadom na povahu skutku.

Nárok poškodeného sa môže zaistiť až vtedy, keď sa príslušným procesným postupom podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vznieslo obvinenie konkrétnej osobe. Ide o procesný postup nadväzujúci na právo, možnosť poškodeného vyplývajúcu z jeho procesného postavenia, aby po uplatnení nároku na náhradu škody podal v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom návrh na zaistenie svojho nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom na majetku obvineného atď. V prípade, ak príslušný orgán (prokurátor, súd) posúdi návrh poškodeného ako dôvodný, a má za to, že na daný postup sú splnené zákonné podmienky, pri zaistení jeho nároku použije postup podľa § 95 až 96g (§ 50 ods. 2 druhá veta Tr. por.). Takéto rozhodnutie môže v prípravnom konaní urobiť prokurátor aj z úradnej povinnosti, v konaní pred súdom môže podať na tento postup návrh. Ak súd v odsudzujúcom rozsudku (trestnom rozkaze) zaviaže obžalovaného na náhradu škody, v prípade úspešného zaistenia má poškodený po právoplatnosti rozsudku k dispozícii (zjednodušene povedané) vykonateľný výrok o náhrade škody zabezpečený zaistením majetku obvineného v konkrétnej výške, v zmysle jeho návrhu.

Právna úprava inštitútov na zaistenie majetku sa vyvíjala postupne. Až novelou Tr. poriadku z r. 1994 a ďalšími zmenami a doplneniami predchádzajúceho i súčasného Trestného poriadku došlo k rozšíreniu zaisťovacích inštitútov. Úprava inštitútov na zaistenie nástrojov trestnej činnosti a výnosov z trestnej činnosti je obsiahnutá v prvej časti, štvrtej hlave, štvrtom dieli Trestného poriadku (§ 95- § 98a), ďalšia úprava je obsiahnutá v štvrtej časti, prvej a druhej hlave Trestného poriadku, a to inštitúty zaistenia výkonu trestu prepadnutia majetku (§ 425- § 427), zaistenie výkonu trestu prepadnutia veci (§ 428 ods. 1 až 3), zaistenie výkonu zhabania veci (§ 461 ods. 2) a zaistenie výkonu zhabania časti majetku (§ 461a ods. 2 a 3). Podľa Trestného poriadku, po „komplexnej a systematickej zmene“ príslušnej časti Tr. poriadku zákonom č. 312/2020 Z.z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je potrebné podľa účelu rozlišovať zaistenie veci na účely dokazovania (§ 89a Tr. por. a nasl.), vyššie uvedené inštitúty na zaistenie nástrojov a výnosov z trestnej činnosti a náhradnej hodnoty, ako aj ďalšie fakultatívne procesné postupy súdu a v prípravnom konaní prokurátora v prípadoch, ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného možno očakávať uloženie trestu alebo ochranného opatrenia majetkovej povahy. Len pre úplnosť je potrebné poukázať na možnosť obmedzujúcich a zaisťovacích opatrení podľa § 26 zák. č. 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb.

Odňatie výnosov z trestnej činnosti je jedným z účelov trestného konania (§ 1 Tr. por.). Definícia nástroja a výnosu z trestného činu je uvedená v ust. § 89 ods. 1 písm. b), c) Tr. por., resp. v § 130 ods. 9 Tr. zák.

Ak súd alebo v prípravnom konaní prokurátor v trestnom konaní využije niektorý z inštitútov na zaistenie nástrojov a výnosov z trestnej činnosti, resp. pristúpi k zaisteniu majetku obvineného alebo jeho určenej časti, k zaisteniu veci obvineného, k zaisteniu veci, resp. k zaisteniu časti majetku, deje sa tak na účely uloženia očakávaného prepadnutia alebo zhabania, teda uloženia budúcej možnej trestnej sankcie a zabezpečenia jej výkonu. Ako vyplýva z príslušných ustanovení Tr. por. o výkone trestov a o výkone ochranných opatrení, po právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku, ktorým bol uložený trest prepadnutia majetku, trest prepadnutia veci alebo uložené zhabanie veci či časti majetku, predseda senátu príslušného súdu zašle rovnopis rozsudku príslušnému orgánu na ďalší postup podľa osobitných predpisov.

Zo súčasnej právnej úpravy je zrejmé, že zaistenie majetku je svojou povahou, účelom i úpravou obdobné väzbe, ako jednému z inštitútov na zaistenie osôb, pretože sa nimi zasahuje do základných práv a slobôd. Povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov vybavovať prednostne a urýchlene bez zbytočných prieťahov, platí tak pre väzobné veci, ako aj pre trestné veci, v ktorých bol zaistený majetok (doplnená zásada oficiality ust. v § 2 ods. 6 Tr. por., druhá veta za bodkočiarkou). Obdobne ako pri väzbe, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať počas celého trestného konania, či dôvody zaistenia majetku, vecí alebo iných majetkových hodnôt zaistených podľa tohto dielu trvajú (§ 98a ods. 5 Tr. por.).

Po právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku (trestného rozkazu) vo väzobnej trestnej veci, podľa ktorého sa má vykonať trest odňatia slobody, predseda senátu príslušného súdu nariadi výkon trestu odňatia slobody a dodanie odsúdeného do výkonu trestu odňatia slobody, ak je vo väzbe (§ 408 ods. 1 písm. a) Tr. por.). Predseda senátu rozhodne aj o započítaní väzby a trestu (§ 414 ods. 1 Tr. por.).

V § 98a ods. 4 Tr. por. zákonodarca ustanovil, že zaistenie majetku, vecí alebo iných majetkových hodnôt môže trvať po nevyhnutný čas. Obdobne ako pri § 76 týkajúcom sa trvania väzby, upravil objektívnu lehotu trvania zaistenia majetku, ktorá je maximálne 5- ročná, s možnosťou jej predĺženia o ďalších 7 mesiacov, a to aj opakovane. Na konanie o návrhu na predĺženie lehoty zaistenia majetku sa primerane vzťahuje ust. § 76 ods. 3 Tr. por. o konaní o predĺžení lehoty väzby. Na uvedené ustanovenie nadväzuje prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1.1.2021, a to § 567q ods. 3 Tr. por. Cieľom zákonodarcu bolo v nadväznosti na maximálnu lehotu zaistenia majetku nastaviť prechodné ustanovenie tak, že ust. § 98a ods. 4 Tr. por. v znení účinnom od 1.1.2021 sa nepoužije na príkazy o zaistení majetku vydané do 31.12.2020. 2)

Z hľadiska názvu, zmyslu, účelu a zaradenia predmetných zaisťovacích inštitútov možno dospieť k tomu, že inštitúty na zaistenie nástrojov a výnosov z trestnej činnosti, upravené v prvej časti, štvrtej hlave, štvrtom dieli Tr. por. (§ 95- § 98a) sú špecifickou formou zaistenia veci (vecí dôležitých pre trestné konanie). Aj účelom ďalších inštitútov upravených v v štvrtej časti, prvej a druhej hlave Tr. por., a to zaistenie výkonu trestu prepadnutia majetku (§ 425- § 427), zaistenie výkonu trestu prepadnutia veci (§ 428 ods. 1 až 3), zaistenie výkonu zhabania veci (§ 461 ods. 2) a zaistenie výkonu zhabania časti majetku (§ 461a ods. 2 a 3) je zabezpečenie výkonu trestu alebo ochranného opatrenia. 3) V závislosti od aplikácie konkrétneho inštitútu sa rozhoduje formou príkazu alebo uznesenia. Zaistenie nároku poškodeného podľa § 50 ods. 1 Tr. por. je opatrením na zabezpečenie práv poškodeného. Príslušný orgán rozhoduje vo forme uznesenia, proti ktorému je prípustná sťažnosť (§ 52 Tr. por.).

Keď sa vrátim k predmetu príspevku, v praxi sa bolo možné stretnúť s argumentáciou v sťažnosti prokurátora proti uzneseniu súdu 1. stpňa v konkrétnej tr. veci, že prechodné ustanovenie § 567q ods. 3 Tr. por. je potrebné jednoznačne chápať tak, že ust. § 98a ods. 4 Tr. por. sa nepoužije na príkazy o zaistení majetku vydané do 31.12.2020. Hoci nie je zrejmé, prečo zákonodarca použil takýto právny termín a prechodné ustanovenie obmedzil len na rozhodovanie formou príkazov, predmetné prechodné ustanovenie je potrebné vykladať doslovne, teda tak, že v nadväznosti naň sa ust. § 98a ods. 4 Tr. por. použije na prípady, keď bol majetok obvineného zaistený uznesením. Najvyšší súd SR ako nadriadený súd súhlasil s touto argumentáciou, pripustil nedôslednosť v použití legálnych pojmov a okrem iného vyslovil, že pokiaľ by bol majetok obvineného zaistený príkazom na zaistenie majetku, potom by v zmysle prechodného ustanovenia § 567q ods. 3 Tr. por. ani neexistoval dôvod aplikovať procesný režim upravený v § 98a ods. 4 Tr. por., zakotvujúci maximálnu 5- ročnú lehotu zaistenia majetku, v dôsledku čoho by tak ani neprichádzalo do úvahy vôbec rozhodovanie o otázke dôvodnosti predĺženia maximálnej lehoty zaistenia majetku už len preto, že táto by vôbec neexistovala. Nakoľko majetok obvineného bol zaistený v procesnom režime Tr. poriadku uznesením, v dôsledku toho zákonné časové obmedzenie zaistenia majetku (5 rokov) a logicky potom aj procesný režim rozhodovania o možnom predĺžení zaistenia majetku nad uvedený časový rámec, sa na posudzovaný prípad vzťahuje. 4)

Aj s poukazom na uvedené rozhodnutie súdu, je potrebné súhlasiť s prevládajúcim názorom orgánov aplikácie práva (ako to uvádza dr. P. Šamko), že podľa ust. § 98a ods. 4 Tr. por. sa má postupovať pri akomkoľvek zaistení majetku, teda aj pri predĺžení lehoty v trestných veciach, kde došlo k zaisteniu nároku poškodeného podľa § 50 ods. 1 Tr. por. Je potrebné súhlasiť aj s tým, že podľa názvu, znenia tohto ustanovenia by bol (vzhľadom na použité právne termíny) možný doslovný výklad tak, že zaistením majetku, vecí alebo iných majetkových hodnôt je možné rozumieť len zaistenie majetku (nástrojov a výnosov z trestnej činosti) na účely prepadnutia alebo zhabania. 5)

Pre porovnanie možno poukázať na českú právnu úpravu, aplikačnú prax a judikatúru Ústavného súdu Českej republiky. Podľa dostupných informácií, pri zaistení veci nie sú (napr. oproti väzbe) striktne stanovené maximálne doby. Primeranosť dĺžky zaistenia majetku v rámci trestného konania sa posudzuje v závislosti od konkrétnych okolností každej trestnej veci, obdobne ako k tomu pristupuje i ESĽP pri prieskume dĺžky zaistenia veci. Existuje rad uznesení a nálezov Ústavného súdu ČR, kde v konkrétnych veciach zistil porušenie ústavne zaručených práv sťažovateľa alebo naopak konštatoval ako primerané aj dlhšiu dobu trvajúce zaistenie majetku. 6)

S poukazom na vyššie uvedené sa pripájam k názoru dr. P. Šamka v tom, že v budúcnosti je potrebné zvážiť a vykonať zmeny dotknutých ustanovení Tr. poriadku, za účelom ich zosúladenia vzhľadom na používané právne termíny a odstránenia možných nejasností, pochybností pri procesnom postupe orgánov prípravného konania a súdov.

Poznámky:

1) Z komentárov k Trestnému poriadku z r. 1961 pozri napr. Růžek, A. a kol.: Trestný poriadok. Komentár. Bratislava: Obzor, 1977, s. 149 a nasl., Mathern, V. a kol.: Trestný zákon, Trestný poriadok a súvisiace predpisy. Bratislava: Ister science press, 1994, s. 354 a nasl. Z komentárov k súčasnému Trestnému poriadku pozri napr. Čentéš, J., Kurilovská, L., Šimovček, I., Burda, E. a kol. Trestný poriadok I. § 1- 195. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 285 a nasl.

2) Dôvodová správa k zákonu č. 312/2020 Z.z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3) K členeniu inštitútov na zaistenie vecí a majetku v právnej teórii pozri napr. Kurilovská, L., Kordík, M.: Zaistenie vecí a majetku. Právny obzor, 103, 2020, č. 1, s. 29- 41.

4) Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Tost/22/2023 zo dňa 13.9.2023. Najvyšší súd SR v odôvodnení o.i. vyslovil aj právny názor, že nemožno dospieť k inému výkladovému záveru než tomu, že prechodné ustanovenie § 567q ods. 3 Tr. por. sa vzťahuje na „príkazy na zaistenie majetku v EÚ“ podľa zákona č. 650/2005 Z.z., a teda toto prechodné ustanovenie aplikáciu § 98a ods. 4 Tr. por. vylučuje len vo vzťahu k príkazom na zaistenie majetku vydaným podľa označeného zákona do 31.12.2020.

5) K tomu pozri Čentéš, J., Kurilovská, L., Šimovček, I., Burda, E. a kol. Trestný poriadok I. § 1- 195. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 517.

6) Pozri napr. nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS 2350/24 zo dňa 9.10.2024.

Diskusia