Ani trest, ani peniaze alebo katastrofa menom "Majský a spol."

Mgr. Erika Krutková

               Ani trest, ani peniaze alebo katastrofa menom „Majský a spol.“

Novela trestného zákona č. 40/2024 Z. z. bola prijatá pred viac ako rokom, napriek tomu mnohým stále nedáva pokojne spávať. Novele sa okrem iného vyčíta, že vo viacerých trestných veciach, v ktorých v dôsledku prijatých zmien dôjde k premlčaniu trestných činov a zastaveniu trestného stíhania, bude ďalším z nepriaznivých následkov aj strata nároku poškodených na náhradu škody.

Ako príklad bývalý špeciálny prokurátor uviedol trestnú veci obvineného M. K. v trestnej veci známej ako „Welten Báč“ vedenej pre trestný čin poškodzovania veriteľa, v ktorej poškodenému zanikne nárok na náhradu škody vo výške 3 milióny eur.[1] V inej súvislosti aktuálne ostrej kritike čelí rozhodnutie prokurátora generálnej prokuratúry, ktorý mal zastaviť trestné stíhanie vo veci známej ako „Vírus“, v ktorej podľa vyšetrovateľa mala vzniknúť škoda Ministerstvu obrany SR vo výške 74 miliónov eur, a to v dôsledku jej nevyčíslenia zo strany ministerstva ako poškodeného.[2]

Ako obvykle, s rovnakou mierou kritiky sa nepristupuje k všetkým trestným konaniam, v ktorých v dôsledku postupu OČTK alebo súdu dôjde k zmareniu nároku poškodeného na náhradu škody, len sa selektívne vyberajú prípady, ktoré zapadajú do mediálnej stratégie a prezentácie dotyčnej osoby.

V závislosti od nazerania na účel trestného konania sa poškodenému trestným činom dostáva satisfakcie za ujmu, ktorú utrpel trestým činom, buď v podobe uloženia prísneho trestu páchateľovi alebo v prípade akcentovania prvkov restoratívnej justície je v popredí náhrada škody a inej ujmy, ktorú poškodený trestným činom utrpel. Najhorším možným variantom však je ak výsledkom trestného konania nie je ani uloženie prísneho trestu a ani náhrada škody a poškodený si okrem rozčarovania a trpkej pachute nespravodlivosti odnáša ďalšiu traumu spôsobenú mu samotným trestným konaním a v horšom prípade aj nemalý účet za zastupovanie splnomocnencom.

Práve takým prípadom je aj trestná vec odsúdeného „Majský a spol.“ a kauza nebankových subjektov HORIZONT SLOVAKIA, a. s. a B.M.G INEVEST, s.r.o., ktorú si dovolím pripomenúť, a to najmä z pohľadu poškodených, ktorých naivitu a neskúsenosť najskôr zneužili finanční špekulanti, neskôr politici v rámci predvolebnej kampane[3] a o poslednú nádej na akúkoľvek náhradu škody ich pripravil svojim postupom v trestnom konaní Úrad Špeciálnej prokuratúry GP SR a Špecializovaný trestný súd, pred ktorým bolo trestné konanie vedené celých 16 rokov.

Samotní poškodení sa v priebehu konania jednoznačne vyjadrili, že odsúdenie páchateľov im v ich situácii nijak nepomôže, ak sa nedozvedia, kde skončili ich celoživotné úspory a napodarí sa im dosiahnuť odškodnenie. Nebakové obchodné spoločnosti ku dňu zatvorenia všetkých poboček začiatkom roka 2002 vyzbierali celkom 62,78 miliardy korún a uzavreli 856-tisíc zmlúv. Celkovo bolo 170.000 poškodených a odhadovaná škoda dosiahla sumu 12 miliárd korún. Predpokladá se, že finančné prostriedky boli vyvedené do zahraničia. Keďže v nebankových subjektoch mnohí nechali svoje celožitvotné úspory, značná finančná strata ich pripravila o rodiny a niektorých aj o život. Jeden z bývalých klientov sa upálil priamo pred pobočkou B.M.G. INVEST, s.r.o. Pre lepšiu predstavu, dnes by sme hovorili o škode približne 812 miliónov eur.

Ku kvalitám predsedu senátu Špecializovaného trestného súdu

V nedávnom rozhovore sa bývalý špeciálny prokurátor kriticky vyjadril na adresu kvalít niektorých prokurátorov generálnej prokuratúry, ktorú označil za personálne predimenzovanú, s tým, že: „Je tam aj veľa prokurátorov, ktorí v minulosti nezvládali prvostupňovú agendu a išli na generálnu prokuratúru“. Je zvláštne ako veľmi otvorene je možné spochybňovať erudíciu prokurátorov generálnej prokuratúry avšak vo vzťahu k všeobecne známym a pertraktovaným zlyhaniam prokurátorov ÚŠP a sudcov Špecializovaného trestného súdu vytrvalo mlčí.

Po podaní obžaloby bola trestná vec prejednáva senátom „1T“ Špecializovaného trestného súdu, ktorý sa neskôr neslávne zviditeľnil aj trestnými vecami „Okoličány a spol.“ a „JUDr. E. Č. a spol.“ a predsedovi senátu JUDr. Vladimírovi Petejovi, preto, predtým, než sa dostaneme k meritu veci, predstavme si bližšie osobnosť predsedu senátu Špecializovaného trestného súdu JUDr. Peteju, ktorý primárne nesie zodpovednosť za priebeh a výsledok v trestnej veci „Majský a spol.“

Peteja – sudca na pohľadanie

JUDr. Peteja pred svojim preložením na Špeciálny súd pôsobil ako sudca a predseda Vojenského obvodového súdu Prešov. Vojenské súdy a vojenské prokuratúry zanikli k 01.04.2009 najmä z dôvodu ich neefektívnosti a nízkeho počtu prejednávaných trestných vecí. Mnohí bývalí vojenskí sudcovia sa nevedeli prispôsobiť vysokému pracovnému tempu a zaťaženiu na okresných súdoch, osobitne na Okresnom súde Bratislava I. Niet sa preto čudovať, že práve na Špecializovanom trestnom súde pôsobili až štyria bývalí vojenskí sudcovia, ktorí po sebe nezanechali výraznú stopu, aspoň nie v tom lepšom slova zmysle. A práve na vojenskom súde sa JUDr. Peteja spoznal aj s JUDr. Lipšicom, vtedy čerstvým absolventom právnickej fakulty, ktorý vykonával základnú vojenskú službu na Vojenskej obvodnej prokuratúre v Prešove. Opakovane sa zvykol chváliť, že za sudcu ešte Špeciálneho súdu si ho, už ako minister spravodlivosti, vybral osobne práve JUDr. Lipšic. Okrem nadštandardného príjmu sudcu Špeciálneho súdu mu plynul aj štedrý výsluhový dôchodok, k čomu neskôr pribudol aj čiastočný invalidný dôchodok a spolu vytvorili sumu, o ktorej sa v tej dobe mohlo snívať aj najlepším top manažérom na Slovensku, ktorých kvalitám sa JUDr. Peteja ani nepribližuje. Jeho pracovné výkony ďaleko zaostávali za celkovými nákladmi, ktoré na neho mesačne štát vynakladal. Pred hroziacimi disciplinárnymi konaniami nakoniec radšej ušiel na dlhodobú PN a po roku do plného invalidného dôchodku. Zdravotný stav, ktorý mu údajne nedovoľoval vykonávať funkciu sudcu, mu však nebránil vo výkone funkcie poslanca obecného zastupiteľstva v Teriakovciach ani kandidovať na starostu obce[4]. Menej sa už vie, že pôvodne študoval medicínu avšak nedokončil ani prvý ročník. Ani tento detail mu nebránil aby lekárov s plnou vážnosťou oslovoval „pán kolega”. V konečnom dôsledku, skutočnosť, že sa JUDr. Peteja nikdy nestal lekárom, je jediná služba, ktorú kedy spoločnosti preukázal.

Práve s trestnou vecou „Majský a spol.“ sa spája aj vtip, ktorý reagoval na kvality a kompetencie JUDr. Peteju, podľa ktorého JUDr. Majský mal pripravených 30 miliónov Sk na úplatky ale keď zistil, že trestná vec bola pridelená práve JUDr. Petejovi, vedel, že ten to spacká aj zadarmo. Nemýlil sa, i keď zdôrazňujem, že ide len o vtip, ktorý sa šíri chodbami Špecializovaného trestného súdu.

Napriek tomu, že pôsobenie JUDr. Peteju bolo od počiatku viac ako len problematické, nikdy voči nemu nebola vyvodená disciplinárna zodpovednosť a nakoniec z justície odišiel so štedrým odchodným a luxusným dôchodkom. Vzájomná loajalita medzi sudcami Špecializovaného trestného súdu a záujem na udržaní si všetkých benefitov a výhod, je silnejšia, než záujem na riadnom fungovaní justície a výkone spravodlivosti, teda aspoň donedávna, keď predseda súdu podal disciplinárny návrh na sudkyňu Špecializovaného trestného súdu, ktorým jej kladie za vinu spôsobenie prieťahov celkom v 23 bodoch.

K odborným kvalitám väčšiny sudcov Špecializovaného trestného súdu možno vysloviť vážne výhrady. Príplatok, služobné vozidlo so šoférom a minimálny nápad trestných vecí, paradoxne neláka tých najlepších z najlepších, ale najmä tých, ktorí sa potrebujú „upratať“ obdobne ako sa v rozhovore na adresu generálnej prokuratúry vyjadril JUDr. Lipšic: „...sú kone chovné, aj kone ťažné...“ a Špecializovaný trestný súd za 20 rokov svojej existencie dokázal, že je viac na okrasu ako na prácu. Najlepším dôkazom toho sú zrušujúce rozhodnutia najvyššieho súdu, ústavného súdu a postupne sa množiace rozsudku ESĽP. Tak ako v každej profesii, aj v justícii nájdete sudcov rôznych kvalít, JUDr. Peteja však bol extrém aj na slovenské pomery.

Zaujímavú štatistiku v tomto smere spracoval bývalý riaditeľ bývalej NAKA v súvislosti s výberovým konaním na funkciu predsedu Špecializovaného trestného súdu, ktorým chcel porovnať kvalitu jednotlivých kandidátov na základe počtu zrušených trestných vecí najvyšším súdom[5]. Okrem nízkeho počtu samotných rozhodnutí predložených najvyššiemu súdu na rozhodnutie o opravnom prostriedku za obdobie 2,5 roka zaujme najmä vysoké percento zrušených rozhodnutí, až 42,45 %. Pre porovnanie, podľa hodnotenia sudcov Transparecy International za rok 2017 sa na popredných pozíciach umiestnili aj trestný sudca tak veľmi kritizovaného Okresného súdu Bratislava I s pomerom potvrdených rozhodnutí až 91,49 %. Potvrdenosť rozhodnutí menej ako 60 % mali len sudcovia, ktorí v minulosti opakovane čelili viacerým disciplinárnym konaniam.[6] V následnom hodnotení zverejnom v roku 2023 trestní sudcovia Okresného súdu Bratislava I dosahovali potvrdenosť rozhodnutí prevažne od 70 do 80 %.[7] Pri tých podmienkach, aké majú pre svoju prácu vytvorené sudcovia Špecializovaného trestného súdu je potvrdenosť rozhodnutí na úrovni 57,55 % žalostný výsledok. Iba 19 trestných sudcov na Slovensku z celkového počtu 163 hodnotených trestných sudcov má potvrdenosť rozhodnutí nižššiu ako 60 %. To je možno aj dôvod, prečo sa sudcovia Špecializovaného trestného súdu neocitajú v žiadnom rebríčku kvality a produktivity, ktorému musia pravidelne čeliť ostatní prvostupňoví sudcovia.

Trestná vec „Majský a spol.“

Obžaloba v trestnej veci „JUDr. Majský a spol.“ bola podaná ešte na Krajský súd v Banskej Bystrici s právomocou Špeciálneho súdu dňa 04.11.2004 pre trestný čin založania zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona skrátene na tom skutkovom základe, že v čase od novembra 2001 do 21. októbra 2002 obvinení zosnovali skupinu pôsobiacu v Bratislave v Košiciach ako aj v zahraničí s úmyslom preniknúť do orgánov spoločností HORIZONT SLOVAKIA, a. s. a B.M.G INEVEST, s.r.o. s cieľom získať tak nad spoločnosťami kontrolu ale najmä ich príjmy, pričom trestnú činnosť páchali tak, že na základe splnomocnení prevádzali, nakupovali akcie a obchodné podiely, prevádzali a započítavali pohľadávky spoločností, prevádzali a vyberali finančné prostriedky a konali tak, že JUDr. Majský koordinoval činnosť, zadával konkrétne úlohy a určoval postupy, na základe čoho ďalší dvaja spoluobvinení realizovali plnenie týchto jednotlivých úloh tak, že:

1. sfalšovali zmluvy o postúpení pohľadávok, spotrestredkovaní a spotredkovateľskej odmene, čím spoločnosti spôsobili škodu v celkovej výške najmenej 448.207.950 SK

2. uzatvorením predstieranej zmluvy o kúpe akcií a tým vytvorením neexistujúcej pohľadávky uhradenej vyájomným zápočtom, čím spoločnosti spôsobili škodu v celkovej výške 336.100.000 Sk

3. vyzbieraním hotovosti z pobočiek spoločnosti pod zámienkou auditu, z ktorých čiastku vo výške 40.000.000 SK si JUDr. Majský prisvojil

Na podklade obžaloby Krajského prokurátora v Bratislave podanej dňa 17.08.2005 na Krajský súd v Bratislave a následne postúpenej na Špeciálny súd a spojenej do spoločného konania boli spoluobvinení stíhaní aj pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona na tom skutkovom aklade, že pod falošnou zámienkou obvinený previedol finančné prostriedky vo výške 5.600.000 Sk na účet obchodnej spoločnosti, ktorej konateľ finančné prostriedky následne vybral z účtu a odovzdal ďalšiemu spoluobvinenému.

Celkovo tak hovoríme o škode vo výške minimálne 829.907.950 Sk, čo je v súčasnosti ekvivalentom sumy 57 miliónov eur, nerátajúc úroky z omeškania, ktoré by samé o sebe rástli do astronomických súm.

Prvý rozsudok Špecializovaného trestného súdu a zrušujúce uznesenie najvyššieho súdu

Prvý rozsudok vyhlásil ešte Špeciálny súd dňa 27.04.2007 sp. zn. PK-1Tš/8/2005. Vzhľadom na závažné procesné pochybenia, nedostatky skutkových zistení a samotnú nepreskúmateľnosť odôvodnenia bol rozsudok prvostupňového súdu expresne zrušený a vec bola vrátená provstupňovému súdu nové prejednanie a rozhodnutie uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.10.2007 sp. zn. 2 Toš 6/2007.

Konkrétne najvyšší súd prvostupňovému súdu vytýkal, že vyhláseniu predchádzalo konanie, ktoré je nutné označiť za chybné vzhľadom na porušenie tých zákonných ustanovení, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a dodržanie práva na obhajobu. Rozsudok vykazoval viaceré chyby, skutkové zistenia boli nejasné a neúplné a konajúci prvostupňový súd sa ani nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Procesné súdne konanie i rozsudok vykazovali zásadné pochybnosti o správnosti prijatých skutkových zistení, pričom je evidentné, že na objasnenie veci treba niektoré dôkazy opakovať, resp. vykonať ďalšie dôkazy. Aj rozhodnutie v adhéznom konaní je v jednej z častí na prvý pohľad nesprávne a celkovo sa javí, z pohľadu dosiaľ vykonaného dokazovania, nepreskúmateľným celé konanie o uplatnenom nároku poškodených na náhradu.

Ďalej najvyšší súd vytýkal, že v odôvodnení rozsudku prevažuje reprodukovanie výpovedí svedkov a absentujú hodnotiace úvahy súdu. V niektorých prípadoch ide o reprodukovanie iba časti výpovedí svedkov, resp. jednej z ich viacerých verzií, ktoré však nedávajú na dôkaznú situáciu ucelený pohľad a nemôžu byť smerodajnými z hľadiska spravodlivého hodnotenia takýchto dôkazov. S protichodnými, resp. odlišnými verziami výpovedí sa totiž konajúci prvostupňový súd v dôvodoch rozhodnutia nezaoberal. Markantné je to na príklade postupných svedeckých výpovedí jedného zo svedkov, pretože špeciálny súd do dôvodov rozsudku zapracoval výlučne jednu z verzií tvrdení tohto svedka, pričom samotný svedok pripustil v týchto časových sférach ovplyvnenie svojich tvrdení médiami.

Podľa najvyššieho súdu z odôvodnenia nie je zrejmé ani to, ako sa súd prvého stupňa vyrovnal s obhajobou obžalovaných, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokazované skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázkach viny a trestu.

Za primárne a zásadné pochybenie v doterajšom konaní pred súdom prvého stupňa, podľa najvyššieho súdu, predstavuje absencia zákonného vykonania niektorých významných svedeckých výpovedí i listinných dôkazov. Špeciálny súd podcenil dôležitosť takýchto dôkazov z hľadiska zásad ústnosti, bezprostrednosti, práva na obhajobu, práva na zákonný a spravodlivý proces, kontradiktórnosť procesu i tzv. rovnosť zbraní.

Rovnako technika zákonnosti vedenia hlavného pojednávania sa najvyššiemu súdu v mnohých prípadoch javila ako nezlučiteľná so správnou praxou, keď neboli splnené procesné podmienky pre prečítanie svedeckých výpovedí. S ohľadom na zložitosť problematiky prejednávanej veci a osobnú účasť oboch svedkov na významných udalostiach, ktoré sa mali odohrať v inkriminovanom období (najužší kontakt s jednotlivými obžalovanými), nemožno považovať výsluchy týchto svedkov z prípravného konania za dostatočné. Konanie tak v tomto smere postráda kontradiktórne prvky, výpovede svedkov sú rozporuplné a podstatné disproporcie odstránené náležitým spôsobom neboli.

Svedkovia nezomreli, ani sa nestali nezvestnými a vôbec nemožno hovoriť o ich nedosažiteľnosti. Súd prvého stupňa počas celého doterajšieho súdneho konania nevyvinul adekvátne úsilie k tomu, aby prítomnosť týchto svedkov na hlavnom pojednávaní zabezpečil, hoci mal k tomu dostatok času, nástrojov i prostriedkov a svedka vyhlásil za nedosiahnuteľného bez patričných argumentov a dokladov. Konajúci prvostupňový súd dal priestor na prezentáciu názorov procesným stranám, pričom ani zástupca obžaloby ani obhajoba čítanie výpovede neodporučili. Na ďalšom hlavnom pojednávaní dokonca intervenujúci prokurátor okrem iného navrhol aktualizovať zistenia ohľadne pobytu svedka, pričom súd tomuto návrhu nevyhovel.

V žiadnom prípade sa odvolací súd nestotožňuje s procesným postupom predsedu senátu špeciálneho súdu, ktorý ďalšieho svedka konštatoval, že „svedok predvolávaný nebol a ani predvolávaný nebude“. Ak sa svedok nachádza na území iného štátu, nemôže byť osobou nevypátrateľnou a ako takú ju musí byť reálne vykonateľné predvolať zákonným spôsobom.

Za nezákonný a nesprávny označil najvyšší súd aj postup prvostupňového súdu v tom smere, keď na rovnakom hlavnom pojednávaní upustil od vykonania ďalších dôkazov a to realizácie ďalších svedeckých výpovedí. V tomto smere vytkol prvostupňovému súdu, že sledoval prednostne zásady rýchlosti a hospodárnosti konania, ktoré však v demokratickom trestnom právnom procese nemôžu mať prednosť pred vyššie spomenutými zásadami, pretože majú sekundárny a podružný zmysel v porovnaní so zásadami spravodlivého procesu.

Trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineskej skupiny

Za najzávažnejšiu výhradu najvyššieho súdu možno považovať zistenie vážnych nejasnosti a nedostatky, spočívajúce konkrétne v samotných skutkových záveroch, ktoré v celosti a bezo zvyšku, bez modifikovania ale i patričného zákonom požadovaného odôvodnenia prevzal špeciálny súd z oboch podaných obžalôb.

Konštatovanie nadriadeného súdu, že prvostupňový súd len okopíroval obžalobu, a teda rezignoval na vlastné zistenia na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, je tým najzávažnejším, aké môže vysloviť, a spochybňuje samotnú kompetentnosť konajúceho senátu a najmä predsedu senátu, ktorý zodpovedá za písomné vyhotovenie rozhodnutia.

K tejto časti rozsudku najvyšší súd uviedol, že nie je zrejmé na základe akých dôkazov vyvodil prvostupňový súd časový horizont zosnovania zločineckej skupiny a rovnako neidentifikoval presne za akých okolností, kedy, ako a kde k zosnovaniu takej skupiny došlo a celkovo skutkovo vágne koncipovanie skutkovej vety. Primárne v rozsudku absentujú skutkové i právne závery o existencii zločineckej skupiny a konajúci prvostupňový súd neodôvodnil, na základe akých konkrétnych dôkazov k svojim zisteniam dospel.

V ďalšom konaní uložil prvostupňovému súdu povinnosť objektivizovať súčasnú dôkaznú situáciu s akcentom na okolnosť, aká bola koordinácia, súčinnosť i miera poznania členov zločineckej skupiny v sledovanom období. Súčasne podľa najvyššieho súdu zostala nezodpovedaná otázka, prečo v prípravnom konaní nebolo vedené trestné stíhanie pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona a ako príslušné orgány prípravného konania získali vedomosť práve o týchto skutkových okolnostiach, resp čím ich objektivizovali.

Na to ako kvalitne si prvostupňový súd splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 181 ods. 1 Trestného poriadku účinného do 31.12.2005, podľa ktorého podanú obžalobu treba na súde najskôr preskúmať z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie poskytuje spoľahlivý podklad, najmä preveriť, či prípravné konanie, ktoré jej predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či jeho výsledky dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd, si na základe záverov najvyššieho súdu, može spraviť každý sám.

V prípade JUDr. Peteju nešlo zďaleka o jediné zrušujúce uznesenie najvyššieho súdu, v ktorom mu vytýkal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre absenciu akýchkoľvek hodnotiacich úvah súdu. Takýmto bolo aj uznesenie najvyššieho súdu zo dňa 09.05.2017 sp. zn. 2To/8/2016 v trestnej veci Špecializovaného trestného súdu vedenej pod sp. zn. PK-2T/14/2014 pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v súbehu s trestným činom prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákon, úplatok policajtovi vo výške 50 eur za prejednanie priestupku na úseku dopravy v rozpore so zákonom. Išlo teda o skutkovo a právne jednoduchú až banálnu trestnú vec.

Najvyšší súd konštatoval, že: „Preskúmaním spisu zistil, že bolo porušené právo obžalovaného na obhajobu, najmä tým, že napadnutý rozsudok vôbec neobsahoval hodnotenie vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku...V odôvodnení napadnutého rozsudku nie je ani jediné slovo, či úvaha súdu o tom, prečo neuveril tvrdeniam obžalovaného a prečo ich považoval za nepravdivé, resp. nevierohodné... Úlohou Špecializovaného trestného súdu bude v konaní po vrátení vyhotoviť taký rozsudok, ktorý bude obsahovať aj odôvodnenie v súlade s § 168 ods. 1 Trstného poriadku.“

Rovnako v danom období najvyšší súd uznesením zo dňa 29.09.2016 sp. zn. 5To/5/2016 zrušil aj v poradí tretí rozsudok Špecializovaného trestného súdu zo dňa 22.11.2015 sp. zn. PK-1Tš/21/2005. Najvyšší súd označil rozsudok za nepreskúmateľný, čo do právnej kvalifikácie a uloženého trestu, keď v odôvodnení absentujú dôvody a právne závery súdu prvého stupňa, pre ktoré sa odchýlil od právneho názoru odvolacieho súdu vrátane úpravy skutkovej vety.

Ťažko uveriť, že by v roku 2015, keď bol po ôsmich rokoch od vrátenia spisu vyhlásený v poradí druhý odsudzujúci rozsudok, bol JUDr. Peteja náhle schopný vypracovať kvalitatívne také písomné odôvodnenie rozsudku vo veci, ktorú ústavný súd označil za „pomerne rozsiahly a zložitý komplex ekonomických, účtovných a právnych súvislostí“, ktoré by objektívne spĺňalo všetky zákonné náležitosti a požiadavky ústavou a dohovorom kladené na preskúmateľnosť rozhodnutia.

Druhý rozsudok Špecializovaného trestného súdu a jeho potvrdenie

Obvinení boli nakoniec odsúdení rozsudkom Špecializovaného trestného súdu sp. zn. PK-1Tš/8/2005 z 21.10.2015 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3To/5/2016 z 28.03.2018 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republikz sp. zn. 3To/5/2018 z 29.06.2020 „len“ pre pokračovací trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, k § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona.

JUDr. Majskému bol uložený trest odňatia slobody na 9 rokov, Dávidovi Brtvovi bol uložený súhrnný trest odňatia slobody na 9 rokov a Ing. Patrikovi Pachingerovi bol uložený trest odňatia slobody na 7 rokov. Súčasne uložil obžalovaným Dávidovi Brtvovi a Ing. Patrikovi Pachingerovi aj peňažné tresty vo výmere po 5.000 € s náhradným trestom odňatia slobody na 1 rok.

Z odôvodnenia prvého v poradí potvrdzujúceho uznesenia najvyššieho súdu, okrem vyčerpávajúceho opisu ustanovení zakona a odvolacích námietok obvinených, sa toho veľa nedozvieme. Napriek tomu, jedna informácia zaujme, a to že členovia senátu neboli jednotní. Konkrétne niektorý člen senátu bol názoru, že „prvostupňový súd sa v rámci postupu svojho konania dôsledne neriadil právnym názorom odvolacieho súdu a nevykonal všetky dôkazy, ktoré nariadil vo svojom zrušujúcom uznesení“.

Odôvodnenie v poradí druhého zamietavého uznesenia najvyššieho súdu za kvalitami prvého uznesenia nezaostáva. Úplne zbytočne obsahuje až otrocký opis procesného postupu najvyššieho súdu v súvislosti so zabezpečením prítomnosti obvineného na verejnom zasadnutí (str. 16-21 ) doplnený niektorými úvahami k vybraným odvolacím námietkám.

Inak sú obe zamietavé uznesenia najvyššieho súdu obsahovo i argumentačne chudobné a v celosti len odkazujú na rozsudok prvostupňového súdu, ktorý je sám o sebe skúpy na hodnotiace závery, bez toho, aby adresne reagoval na konkrétne odvolacie námietky obvinených, akoby ho ani nepísal sudca s niekoľkoročnou praxou ale začinajúci asistent s pokynom „potvrdiť“. Medzi kvalitou odôvodnenia zrušujúceho uznesenia a zamietavých uznesení je až priepastný rozdiel. Pri svojej skúsenosti s rozhodovacou činnosťou Špecializovaného trestného súdu sa nemôžem ubrániť pocitu, že potvrdenie rozsudku bolo skôr výsledkom verejného tlaku na ukončenie trestnej veci, ktorá sa ťahala nekonečne dlho, než bezchybnej práce prvostupňového súdu. Nebol by to ojedinelý prípad, keď najvyšší súd blahosklonne správoplatnil trestnú vec za cenu „prižmúrenia očí“. Trend klesajúcej kvality rozhodnutí trestného kolégia najvyššieho súdu sledujem už dlhšie. Rozhodnutia z obdobia 2005 až 2015 boli stručnejšie, vecnejšie a v mnohých ohľadoch nadčasové až prelomové. V aktuálnych rozhodnutiach niektorých senátov ide neraz kvantita na úkor kvality.

Kam sa podel trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny?

Aj menej pozornému čitateľovi neunikne, že z právnej kvalifikácie vypadol trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 185a ods. 1 Trestného zákona[8]. Z pôvodnej skutkovej vety, že: „V čase od novembra 2001 do 21.10.2002 obvinení JUDr.Majský, D. Brtva a Ing. Pachinger. zosnovali skupinu pôsobiacu najmä v Bratislave a v Košiciach ako aj v zahraničí s úmyslom preniknúť do orgánov spoločnosti HORIZONT SLOVAKIA, a. s. a B.M.G INEVEST, s.r.o. s cieľom získať tak nad spoločnosťami kontrolu, ale najmä ich príjmy, pričom páchali trestnú činnosť tak, že na základe splnomocnení prevádzali, nakupovali akcie a obchodné podiely, prevádzali a započítavali pohľadávky spoločností, prevádzali a vyberali finančné prostriedky, konali tak, že JUDr. Majský. koordinoval činnosť, zadával konkrétne úlohy a určoval postupy, na základe čoho D. Brtvovi a Ing. Pachingerovi realizovali plnenie týchto jednotlivých úloh“ po menších úpravách zostalo len spolupáchateľstvo na tom skutkovom základe že: „v čase od septembra 2001 do 05.02.2002 JUDr. Majský, Dávid Brtva a Ing. Patrik Pachinger po vzájomnej dohode najmä v Bratislave, v Košiciach, ako aj po rokovaniach vedených JUDr. Majským v Rakúsku s Vladimírom Frunim a ďalšími osobami, v úmysle preniknúť do orgánov spoločností BMG a Horizont, s cieľom získať tak nad spoločnosťami kontrolu, ale najmä ich príjmy, prevádzali a započítavali pohľadávky spoločností tak, že JUDr. Majský zadával konkrétne úlohy a určoval postupy, poskytoval finančné a materiálne prostriedky Dávidovi Brtvovi a Ing. Pachingerovi, na základe čoho D. Brtva a Ing. Pachinger realizovali plnenie týchto jednotlivých úloh“

Či uvedená „drobná“ skutková zmena zodpovedá záverom zrušjúceho uznesenia najvyššieho súdu si dovolím pochybovať.

Trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skup založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny je samostatným skutkom spáchaným vo viacčinnom súbehu s inými trestnými činmi, pre ktorý je samostatne začaté trestné stíhanie, vznesené obvinenie a následne podaná obžaloba a o ktorom je potrebné samostatne rozhodnúť. Nepostačuje teda ak súd pri nedostatku opisu skutkovej vety, absencii obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, či dôkaznej núdzi len právnu kvalifikáciu vypustí resp. konanie obvinených „prekvalifikuje“, a to ani pri prípadnej úprave samotnej skutkovej vety[9].

Možno tak konštatovať, že trestná vec nie je právoplatne skončená, keďže prvostupňový súd k dnešnému dňu nerozhodol o celom predmete obžaloby. Na uvedenom nemení nič ani situácia, ak OČTK v prípravnom konaní mali opomenúť začať trestné stíhanie, prípadne vzniesť obvinenie, pre tento skutok, pre ktorý následne bola podaná obžaloba, ako konštatoval najvyšší súd vo svojom zrušujúcom uznesení, ak prvostupňový súd nerozhodol o odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi do prípravného konania z uvedeného dôvodu. O každom skutku je potrebné rozhodnúť procesne súladným spôsobom.

Na rozdiel od aktuálne platného a účinného Trestného poriadku, predchádzajúci Trestný poriadok výslovne umožňoval, aby súd v rámci predbežného prejednania obžaloby rozhodol o vrátení veci prokurátorovi na došetrenie, ak je to potrebné na odstránenie závažných procesných chýb prípravného konania alebo na objasnenie základných skutkových okolností, bez ktorých nie je možné rozhodnúť na hlavnom pojednávaní a v konaní pred súdom by bolo také došetrenie spojené s výraznými ťažkosťami alebo by bolo zrejme na ujmu rýchlosti konania[10].

Vykonávacie konanie

Už samotný právoplatne uložený trest sa v pomere k spôsobenej škode javí ako neprimeraný a v nemalej miere bol dôsledkom prieťahov v konaní zavinených Špecializovaným trestným súdom. Okolnosti sprevádzajúce výkon samotných trestov jednotlivými obvinenými len podčiarkol tragédiu celej trestnej veci.

Hneď v úvode pochybil najvyšší súd, keď poskytol obvinenému Ing. Pachingerovi mesačnú lehotu na obstaranie si svojich záležitostí pred nástupom do výkonu trestu podľa § 408 ods. 3 Trestného poriadku, odôvodňujúc takýto postup aktuálnym zdravotným stavom odsúdeného. Tento postup je možný len v prípade, ak obvinenému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere neprevyšujúcej dva roky. Keďže obvinený Ing. Pachinger bol prítomný pri vyhláseni rozhodnutia, najvyšší súd mal postupovať podľa § 408 ods. 1 Trestného poriadku, vydať príkaz na zadržanie obvineného na účely jeho dodania do výkonu trestu odňatia slobody, nariadiť výkon trestu a vzdať príkaz na jeho dodanie[11]. Uvedené pochybenie odstránil až prvostupňový súd v rámci realizácie úkonov vykonávacieho konania. Súčasne nový predseda senátu (už nie JUDr. Peteja) zamietol žiadosť obvineného o odklad, ktorú obvinený podal z dôvodu „podania žiadosti o podmienečné prepustenie, keďže vykonal už 2/3 právoplatne uloženého trestu započítaním vykonanej väzby, a to až do právoplatného rozhodnutia o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody,“ ktorú si podal bezprostredne po uplynutí mesačnej lehotu poskytnutej mu najvyšší súdom.

Vzhľadom na čas strávený vo väzbe, obvinení Ing. Pachinger a D. Brtva splnili zákonné podmienky na podanie žiadosti o podmienečné prepustenie. Uvedenej situácií sa hovorí aj „Pp zo slobody“. Napriek vydaným príkazom na dodanie obvinených do výkonu právoplatne uložených trestov odňatia slobody, obaja sa dostavili na verejné zasadnutie na okresných súdoch, ktorí rozhodovali o ich žiadosti o podmienečné prepustenie, a slobodní odišli, a to napriek tomu, že som písomne informovala príslušné obvodné oddelenie PZ ich o termíne verejného zasadnutia a žiadala o ich zadržanie v prípade, že sa osobe dostavia[12]. Napriek počiatočným ťažkostiam boli nakoniec obaja dodaní do výkonu trestu odňatia slobody, potom ako predseda súdu telefonoval policajnému prezidentovi a nakričal na neho „čo za neschopných idiotov tam zamestnáva“, na čo príslušníci obvodného oddelenia konečne zadržali oboch obvinených v priestoroch súdov rozhodujúcich o ich žiadostiach o podmienečné prepustenie a zabezpečili ich doddanie do výkonu trestu odňatia slobody.

Inak to už bolo s výkonom peňažných trestov uložených obvineným Ing. Pachingerovi a D. Brtvovi. V prípade obvineného Ing. Pachingera súd upustil od výkonu peňažného trestu v plnej výške 5.000 eur a v prípade obvineného D. Brtvu najskôr povolil odsúdenému splácanie peňažného trestu, pričom nezaplatil ani jednu splátku, aby krátko na to rovnako aj v jeho prípade upustil od výkonu peňažného trestu v plnej výške. Za rozhodnutiami súdu netreba hľadať naplnenie zákonných dôvodov. Pôvodne plánoval predseda senátu nariadiť verejné zasadnutie a rozhodnúť o výkone náhradného trestu. Problém bol, že nevedel ani na ten jeden deň zložiť senát. JUDr. Igor Králik, ktorý od februára 2018 pôsobil na pracovisku Banská Bystrica, bol nekontaktný a neochotný sa vôbec dostaviť do Pezinka a zaoberať sa vlastnými spismi, ktoré tam po ňom zostali, nieto ešte spismi druhých. Z druhej strany predseda súdu tlačil na bezodkladné predloženie spisu najvyššiemu súdu na účely rozhodnutia o podanom dovolaní. Všetky tri rozhodnutia sa písali ťažko, ale ako sa hovorí „kreativite sa medze nekladú“. Uvedené rozhodnutia o povolení splácania peňažného trestu a upustení od výkonu peňažného trestu boli jediné, ktoré mohol predseda senátu spraviť „od stola“ resp. na nevrejnom zasadnutí s hlasovaním „per rollam“.

Výkon uloženého trestu odňatia slobody nakoniec nastúpil aj obvinený JUDr. Majský ale v Českej republike.[13]

Možno uzavrieť, že obvineným boli v dôsledku prieťahov Špecializovaného trestného súdu vo výsledku uložené neprimerane mierne tresty z pohľadu škody, ktorú mali svojim konaním spôsobiť ako aj celospoločenského dopadu ich protiprávneho konania na osudy mnhých ľudí. Z právoplatne uložených peňažných trestov neuhradili nič a z trestu odňatia slobody boli podmienečne prepustení. O satisfakcii poškodeným v podobe uloženého trestu sa teda hovoriť nedá, skôr o 16 rokov trvajúcej trágédii a mizérii pod taktovkou Špecializovaného trestného súdu, a ktorej výsledok je aj naďalej neistý.

Obvineným však nebol uložený trest prepadnutia majetku, narozdiel od členov štatutárneho orgánu Vladimíra Fruniho a Františka Matíka stíhaných pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods.1, ods. 5 Trestného zákona v samostatnom konaní.

Náhrada škody – môže správca konkurznej podstatu zastupovať poškodeného v trestnom konaní?

Krajský súd v Košiciach uznesením 4 K 18/02 vyhlásil dňa 28.05.2002 konkurz na majetok dlžníka HORIZONT SLOVAKIA a. s. a ustanovil správcu konkurznej podstaty a osobitných správcov pre odbor ekonomiky a účtovníctva.

V prípravnom konaní celkom ôsmimi uzneseniami Krajskej prokuratúry v Košiciach zo dňa 12.11.2002 sp. zn. 1 Kv /82/02 v spojení s uznesením Okresného súdu v Košiciach zo dňa 30.01.2003 sp. zn. 7Ntv/108/02 bol zaistený majetok obvineného JUDr. Majského a ďalších obvinených na uspokojenie nároku spoločnosti Horizont Slovakia, a. s., a to finančné prostriedky vedené na účtoch vo viacerých finančných ústavoch v celkovej sume 598.171,20 Sk, 37.796,52 Eur a 154,25 USD v čase zaistenia, nehnuteľnosti v Bratislave, Štrbe a Papradne, 30 ks akcií spoločnosti Theben, a. s. v menovitej hodnote 10.000,-Sk (spoločnosť zanikla výmazom ex off dňa 29.05.2012) a 10 ks rôznych strelných zbraní (§ 47 a nasl. zákona č. 141/1961 Z. z. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) účinný do 31.12.2005).

Práve správca konkurznej podstaty úpadcu Horizont Slovakia, a. s., si v prípravnom konaní uplatnil náhradu škodu voči obvineným, o ktorej následne prvostupňový súd rozhodol tak, že uložil všetkým obvineným, aby spoločne a nerozdielne uhradili poškodenej spoločnosti Horizont Slovakia, a. s. škodu vo výške 336.100.000 Sk a so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázal na konanie o občianskoprávnych veciach. Obvinenému D. Brtvovi uložil samostatne povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti škodu vo výške 5.600.000 Sk. Správca konkurznej podstaty druhej z poškodených spoločností si náhradu škody v trestnom konaní neuplatnil.

V priebehu konania vyvstali viaceré sporné otázky týkajúce sa postavenia nebakových spoločností ako poškodených, a to:

- aký subjekt má oprávnenie vystupovať v trestnom konaní v pozícii poškodeného a vykonávať jeho práva v trestnom konaní a

- či a akými právami v tomto smere a v akej miere môže disponovať správca konkurznej podstaty a z akých zákonných ustanovení mu tieto oprávnenia vyplývajú

Obvinení v priebehu konania poukazovali na postavenie správcu konkurznej podstaty a vyčítali Špeciálnemu súdu, že nijako nereagoval na právne námietky v tom smere, či správca konkurznej podstaty mohol vo veci byť účastníkom konania a či toto nemalo byť vedené s opatrovníkom. Uviedol, že správca konkurznej podstaty sa vyhlásením konkurzu nestáva účastníkom hmotno-právnych vzťahov, v ktorých úpadca vystupoval, nestáva sa dlžníkom namiesto úpadcu a ani vlastníkom úpadcovho majetku. Vyslovil názor, že špeciálny súd mal obligatórne podľa § 206 ods. 3 Trestného poriadku nepripustiť správcu konkurznej podstaty do konania v pozícii poškodeného, resp. zástupcu poškodeného. Správca konkurznej podstaty, určený ex post, sa podľa ich názoru nestáva štatutárnym zástupcom úpadcu, z ktorého dôvodu mu neprislúcha ani právo byť v trestnom konaní v pozícii poškodeného, nie je ani účastníkom konkurzného konania, má zvláštne postavenie a nie je ho možné považovať za zástupcu konkurzných veriteľov, ani za zástupcu úpadcu. Úpadca v dôsledku vyhlásenia konkurzu nestráca svoje vlastnícke práva a zostáva majiteľom, nemôže podľa obhajoby tento správca konkurznej podstaty vystupovať v trestnom konaní ako poškodený Súd prvého stupňa pochybil, ak správcu konkurznej podstaty pripustil do konania s právom uplatniť škodu, pretože postavenie poškodeného v trestnom konaní mu neprislúcha. Správca konkurznej podstaty mohol byť maximálne osobou zúčastnenou.

Za mylný označili názor špeciálneho súdu, že štatutárnymi zástupcami poškodených spoločností zostali pôvodní štatutárni zástupcovia len preto, že v Obchodnom registri Slovenskej republiky neboli vykonané zmeny a poukázali na deklaratórny charakter zápisu. Namietali, že špeciálny súd nevyhovel návrhu obžalovaného, ktorý žiadal predložiť celý registrový spis Okresného súdu Košice, týkajúci sa obchodných spoločností na verifikáciu, či ešte prebieha konanie o zmene zápisu štatutárov, či takáto zmena bola alebo nebola odmietnutá, prípadne kto a za akých okolností návrh na zmenu zápisu vzal späť. Skutoční štatutárni zástupcovia však k veci neboli relevantne vypočutí a nebola ani právne dostatočne vyriešená otázka, kto je štatutárnym zástupcom oboch predmetných spoločností. Náležité vyriešenie vlastníckych vzťahov v jednotlivých obchodných spoločnostiach bolo podstatné aj z hľadiska posúdenia trestnej zodpovednosti obvinených. Obvinení namietali, že k riadnemu prevodu poškodených spoločností došlo ich predajom americkým spoločnostiam, ktoré sú pod úplnou kontrolou obvinených. V jednoduchosti povedané, obvinení namietali, že nemohli uviesť do omylu de facto samých seba a teda ani spôsobiť škodu sebe samým.

Uvedená namietka nie je bezobsažná, účelová a ani irelevantná a v minulosti bola predmetom záujmu aj Ústavného súdu ČR, ktorý reagoval na konštatovanie Najvyššieho súdu ČR, že súdna prax rozlišuje vlastný majetok spoločníkov či štatutárneho orgánu-konateľov a majetok právnickej osoby-spoločnosti s ručením obmedzeným, keďže ide o dva odlišné právne subjekty, a konštatoval, že: „V rovině teorie obchodního práva má Nejvyšší soud v tomto samozřejmě pravdu - jde v podstatě o notorietu - ale lze souhlasit s obviněnými, že není možno v podstatě zcela přehlížet konkrétní vlastnické struktury obou zainteresovaných obchodních společností a řádně nezohlednit tuto otázku v odůvodněních trestních rozsudků. Jako obiter dictum k podstatě případu Ústavní soud jen doplňuje, že většinou je v souvislosti s podobnými věcmi konfrontován se situací, kdy oprávněně trestně stíhaný stěžovatel tvrdí, že je tendenčně kriminalizována jeho obchodní činnost. Tak tomu může být i v daném případě; nelze vyloučit, že z hlediska obchodního práva lze mít vůči činnosti obviněných výhrady, leč na trestněprávní posouzení, nota bene vrcholící nezanedbatelně vysokým trestem, musí být kladeny ve shora popsaném smyslu nároky zvýšené.“[14]

Otázke postavenia správcu a poškodených spoločností ako aj uplatnenej nahrade škody venoval značný priestor aj najvyšší súd, keď vo svojom zrušujúcom uznesení detailne reagoval aj na túto výhradu obvinených.

V zrušujúcom uznesením najvyšší súd dospel k záveru o nesprávnosti rozhodnutia v adhéznom konaní a celkovo za nepreskúmateľné označil celé konanie o uplatnenom nároku poškodených na náhradu škody.

Najvyšší súd konštatoval, že Špeciálny súd nesprávne negoval návrh obhajoby na pripojenie registrového spisu, z ktorého by vyplynul aktuálny stav Obchodného registra poškodených spoločnosti, resp. okolnosti uskutočnenia prípadných doterajších zmien v zápisoch štatutárov a to na posúdenie predbežných otázok v tých smeroch, kto štatutárom úpadcu je, kto ním kedy bol, resp. je oprávnený vystupovať ako poškodený. Registrový spis nepripojil a neoboznámil počas celého relatívne dlhého doterajšieho súdneho konania, hoci k takémuto návrhu na doplnenie dokazovania sa pripojil aj prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry. Pôvodne súd prvého stupňa oznámil, že takémuto návrhu vyhovie, avšak na ďalšom hlavnom pojednávaní dňa oboznámil len správu Okresného súdu Košice I. Okrem vyššie uvedených skutočností nepreveril námietku obhajcu v tom smere, že bližšie nešpecifikovaný vyšetrovateľ mal návrh bývalého vlastníka na zmenu štatutárov z registrového spisu vybrať.

V poradí v druhom odsudzujúcom rozsudku Špecializovaný trestný súd už odkázal poškodeného v celosti s nárokom na náhradu škodu na konanie o občianskoprávnych veciach. Podľa prvostupňového ako aj najvyššieho súdu „rozsah dokazovania, ktoré by bolo nutné vykonať pre rozhodnutie o povinnosti obžalovaného nahradiť škodu jednotlivým poškodeným, by celkom zjavne presahoval rámec potrieb trestného konania, ktorého účelom je, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia boli podľa zákona spravodlivo potrestaní“ Bližšie však nevysvetlil prečo.

Adhézne konanie v trestnom konaní v podstate nahrádza občianskoprávne konanie, v ktorom by sa inak uplatnil nárok na náhradu škody. Rozsudok trestného súdu, ktorým sa priznáva nárok poškodeného na náhradu škody voči obžalovanému podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku, je exekučným titulom a musí prejsť testom ústavnosti ako každé iné meritórne súdne rozhodnutie. Trestný súd je v adhéznom konaní povinný postupovať s rovnakou starostlivosťou ako civilný súd rozhodujúci o náhrade škody v občianskoprávnych veciach, pokiaľ ide o odôvodnenie jeho rozhodnutia (porovnaj mutatis mutandis § 157 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku). Pri rozhodovaní o náhrade škody musí teda trestný súd zohľadniť všetky ustanovenia občianskeho práva o zodpovednosti za škodu vrátane tzv. moderačných ustanovení. Nemožno pritom opomenúť ustálenú občianskoprávnu judikatúru, podľa ktorej je súd povinný vždy, aj bez návrhu, skúmať, či sú dané zákonné predpoklady na zníženie uplatnenej náhrady škody podľa ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka. Ak trestný súd odkáže poškodeného s nárokom na náhradu škody na konanie v občianskoprávnych veciach je povinný dôkladne vysvetliť prečo, aké skutočnosti nad rámec trestného konania je potrebné objasniť a aké dôkazy by musel vykonať, osobitne ak je výška škody súčasťou popisu skutku. Za nesplnením si tejto povinnosti je v tomto prípade skôr pohodlnosť a neschopnosť sudcu tento výrok riadne odôvodniť.

V následnom zamietavom uznesení najvyšší súd už konštatoval, že námietka obvineného týkajúca sa toho, že správca konkurznej podstaty nemohol uplatniť nárok na náhradu škody označil za neopodstatnenú a poukázal na § 14 zákona č. 328/1991 Z. z. o konkurze a vyrovnaní.

Z citovaného ustanovenia podľa najvyššieho súdu vyplýva, že správca konkurznej podstaty je povinný vykonávať všetky oprávnenia týkajúce sa majetkovej podstaty úpadcu, toto právo neprináleží štatutárnym orgánom spoločnosti. V rámci tohto oprávnenia je aj právo na vymáhanie všetkých pohľadávok úpadcu voči dlžníkom, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a to vrátane tých pohľadávok, ktoré vznikli nesprávnym alebo nezákonným postupom úpadcu. Neodporovanie takýmto úkonom neznamená, že správca nemá oprávnenie domáhať sa takýchto pohľadávok aj v trestnom konaní, ak zaobstarané dôkazy naznačujú, že mal byť spáchaný trestný čin, ktorým mala byť spôsobená škoda úpadcovi, za ktorý zodpovedá určitý páchateľ. S otázkou, kto je oprávnený v trestnom konaní konať za poškodené spoločnosti, ktoré sú v konkurze sa však najvyšší súd už nevysporiadal.

Námietkám obhajoby dala za pravdu až aktuálna rozhodovacia činnosť českých súdov, podľa ktorej správca konkurznej podstaty ustanovení v konkurznom konaní, ktoré je vedené vo veci úpadku obvinenej právnickej osoby, nie je osobou, ktorá môže vykonávať úkony za obvinenú právnickú osobu, ani ju zastupovať ako splnomocnenec, či opatrovník a preto ani nemôže zvoliť obhajcu, pričom trestne stíhať je možné i existujúcu ale už zrušenú právnickú osobu, ktoré ešte nazanikla výmazom z obchodného registra.[15] Je síce pravdou, že vyhlásením konkurzu prechádza na správcu konkurznej podstaty oprávnenie nakladať s majetkom, ako aj vykonávať práva a plniť povinnosti, pokiaľ sa týkajú majetkovej podstaty. Hlbšie preskúmanie tejto otázky si však vyžaduje odmietnuť konštrukciu, ktorá by umožňovala správcovi konkurznej podstaty konať za právnickú osobu v trestnom konaní, a teda v prípade potreby podať opravný prostriedok. Prechodom oprávnení úpadcu nakladať so svojim majetkom, resp. s majetkovou podstatou na správcu konkurznej podstaty, nerobí z úpadcu osobu, která by stratila spůsobilost být účastníkem konania v konaniach o nárokoch, ktoré sa týkajú majetku patriaceho do majetkové podstaty, ani procesnú spôsobilosť. Je nutné dôsledne odlišovať procesné úkony samotného úpadcu od úkonov správcu konkurznej podstaty, ktorý v prípadných súdnych konaniach týkajících se majetkové podstaty nevystupuje ako zástupce úpadcu.

Správca konkurznej podstaty má v konkurznom konaní postavenie procesného subjektu, osoby odlišnej od účastníkov konania a zástupcov účastníkov, ktorá vykonáva procesné práva a plní procesné povinnosti stanovené v zákone o konkurze. Správca konkurznej podstaty nevystupuje v úlohe zástupcu úpadcu alebo zástupcu veriteľov, ale háji verejný záujem, ktorý preniká celým konkurzným právom a plní jeho účel. Správca konkurznej podstaty a úpadca teda stoja vedľa seba počas celého konkurzného konania a v niektorých fázach tohto konania môžu stáť aj proti sebe. Správca konkurznej podstaty je povinný pri výkone svojej funkcie postupovať svedomito a s odbornou starostlivosťou; je povinný vynaložiť všetko úsilie, ktoré od neho možno spravodlivo požadovať, aby zabezpečil čo najvyššie uspokojenie veriteľov. Pri výkone svojej funkcie musí uprednostniť spoločný záujem veriteľov pred vlastnými záujmami a záujmami iných osôb. V praxi však nemožno vylúčiť, že niektorí z veriteľov, ktorých uspokojeniu musí správca konkurznej podstaty v súlade s uvedeným ustanovením účinne podriadiť svoje vlastné záujmy a záujmy úpadcu (inej osoby), môžu byť zároveň poškodenými v súbežne vedenom trestnom konaní. Dôležité je aj to, že vo vybraných fázach konkurzného konania môžu správca konkurznej podstaty a úpadca konať aj priamo proti sebe, napríklad pri zisťovaní majetku. Úlohou správcu konkurznej podstaty je naplniť účel konkurzného konania, ktorý sa má dosiahnuť jeho správaním počas konkurzného konania; konkurzné konanie musí byť vedené tak, aby žiadna zo strán nebola nespravodlivo poškodená alebo neoprávnene zvýhodnená. Preto vzťah správcu konkurznej podstaty s jednotlivými účastníkmi môže viesť k určitému konfliktu záujmov nielen samotného správcu konkurznej podstaty, ale aj niektorých veriteľov, alebo dokonca môže dôjsť ku konfliktu záujmov jednotlivých veriteľov.

Situáciu sťažovala aj skutočnosť, že členovia predstavenstva ako štatutárneho orgánu, boli stíhaní v samostatnom konaní pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods.1, ods. 5 Trestného zákona v súvislosti s ich vlastnou obchodnou činnosťou v predmetných nebankových spoločnostiach, za čo boli rozsudkom Špeciálneho súdu zo dňa 10.01.2007 sp. zn. PK 2Tš 8/2005 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.05.2007 sp. zn. 1 Toš 6/2007 odsúdení. Nakoniec im bol uloženú trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov a 6 mesiacov a trest prepadnutia majetku. Navyše z obsahu ich výpovedí ako svedkov v trestnom konaní „JUDr. Majský a spol.“ ako aj ich vlastnom trestnom konaní vyplýva, že ich záujmy boli resp. mohli byť objektívne v rozpore so najlepším záujmom poškodenej spoločnosti, ak opomenieme aj samotnú spornosť ich postavenia ako štatutárneho orgánu. O to viac bolo na mieste uvažovať o ustanovení opatrovníka poškodeným nebankovým spoločnostiam, k čomu nikdy nedošlo.

Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 4K/18/2002-1738 zo dňa 13.12.2017 zrušil konkurz vyhlásený na majetok úpadcu HORIZONT SLOVAKIA a.s., Kováčska 63, 040 01 Košice, IČO: 31 731 368 a zbavil funkcie správcu podstaty a osobitného správcu. K výmazu spoločnosti z obchodného registra nedošlo výlučne z dôvodu, že registrový spis bol pripojený k trestnému spisu. K zrušeniu konkurzu a poškodenej spoločnosti došlo skôr ako súdy právoplatne rozhodli o otázke viny obvinených v trestnom konaní a tým aj o otázke náhrady škody uplatnenej v trestnom konaní.

V každom prípade, nesprávna identifikácia poškodeného v prípravnom konaní, či konanie so subjektom, ktorý nie je oprávnený konať za poškodenú právnickú osobu, v dôsledku čoho došlo k zmareniu účinného výkonu práv poškodeného v trestnom konaní, je závažným procesným pochýbním odôvodňujúcim odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi do prápravného konania, k čomu však nedošlo. Rešpektovanie práv poškodených v trestnom konaní akcentuje aj Ústavný súd SR, keď konštatoval, že: „Nezávisle od skutočnosti, či postavenie poškodeného je založené ujmou v majetkovej sfére alebo ujmou na iných právach, možnosť uplatňovania všetkých procesných práv (vrátane práva zúčastňovať sa hlavného pojednávania v zmysle § 46 ods. 1 Trestného poriadku) je vylúčená nepripustením účasti poškodených v trestnom konaní.“[16]

V priebehu celého trestného konania, a to vrátane konania po vrátení veci Špecializovanému trestnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, súd nekonal s poškodenými spoločnosťami resp. osobou oprávnenou konať v ich v mene a ani poškodeným spoločnostiam dodatočne neustanovil opatrovníka a rovnako tak upovedomenie o pojednávaniach a ani rozhodnutia nikdy neboli doručené poškodeným spoločnostia resp. oprávneným osobám. Otázkou v takom prípade je, či trestné konanie aj za týchto okolností možno považovať za právoplatne skončené.

Uvedený nedostatok si neskôr všimol v rámci dovolacieho konania aj najvyšší súd, ktorý v súvislosti s vrátením spisu prvostupňovému súdu ako predčasne predloženého, uložil povinnosť doručiť rozsudok poškodenej spoločnosti, v tom čase zrušenej a už len formálne existujúcej „na papieri“. Bez ustanoveného opatrovníka ani takéto dodatočné doručenie rozhodnutia nemôže mať účinky predpokladané Trestným priadkom.

Čo sa stalo so zaisteným majetkom?

Ako som už uviedla, v trestnom konaní bol zaistený rozsiahly majetok obvinených práve na účely náhradu škody poškodených spoločností, a to vrátane slávnej vily obvineného JUDr. Majského nachádzajúcej sa pod Slavínom.[17] Tento majetok zostal zaistený v priebehu celého trestného konania a aj dlhú dobu po jej právoplatnom skončení.

Až v priebehu vykonávacieho konania boli identifikované vážne procesné nedostatky v súvislosti s problematickým postavením poškodeného, doručovaním rozhodnutí a stále zaisteným majetkom obvinených. Z pripojených kópií časti konkurzného spisu (znalecké posudky, súpis majetku, konečnú správu správcu, rozvrhové uznesenia a ďalšie) úpadcu Horizont Slovakia, s.r.o. vyplynulo, že náhrada škody uplatnená v trestnom konaní ako pohľadávka voči obvineným, nie je súčasťou súpisu majetku, nebol vypracovaný znalecký posudok na jej ocenenie v konkurznom konaní a nebola súčasťou ani rozvrhového uznesenia.

A ako ďalej v tejto situácií? Nijak. Prvostupňový súd len vyčkal výmaz obchodnej spočnosti Horizont Slovakia, s.r.o. z obchodného registra a následne zrušil zaistenie majetku pre zánik poškodenej spoločnosti. Majetok sa tak v celosti vrátil do dispozície obvineného obvineného.

Trestné stíhanie bývalého generálneho prokurátora JUDr. D. Trnku

S trestnou vecou „JUDr. Majský a spol.“ neodmysliteľne súvisí aj trestné stíhanie bývalého generálneho prokurátora, ktoré nemožno v tomto kontexte opomenúť.

V apríli 2023 národná kriminálna agentúra vzniesla obvinenie bývalému generálnemu prokurátorovi JUDr. D. Trnkovi pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona č. 140/1061 Z. z. pri trestnej sadzbe 3 až 10 rokov, v súvislosti s prepustením JUDr. Majského z väzby uznesením Krajskej prokuratúry v Košiciach zo dňa 04.08.2004 sp. zn. 1 Kv 82/02 vydaného na základe pokynu generálneho prokurátora zo dňa 03.08.2004.[18]

Keďže skutok sa stal pred takmer dvadsiatimi rokmi, aby nebol premlčaný vyšetrovateľ musel hľadať dôvody pre aplikáciu kvalifikovanej skutkovej podstaty.[19] Nakoniec týmto dôvodom bolo údajné spôsobenie iného obzvlášť závažného následku v podobe prieťahov v trestnom konaní.

V tejto súvislosti vyšetrovateľ adresoval Špecializovanému trestnému súdu zaujímavé dožiadanie, v rámci ktorého požadoval od predsedu senátu aby sa vyjadril či procesný postup a ospravedlnenia obžalovaných alebo ich obhajcov z hlavného pojednávania je potrebné hodnotiť ako účelový alebo „obštrukčný“ postup aj vzhľadom na opakované následné väzobné trestné stíhanie odsúdeného JUDr. Majského a označil listiny, ktoré majú preukazovať spôsobenie závažného následku v podobe nemožnosti skončenia trestnej veci v primeranej lehote.

K samotnému obsahu dožiadania predseda senátu (resp. ja) nemal inú možnosť než sa vyjadriť, že: „..nie je jeho úlohou ako dožiadaného subjektu v rámci postupu podľa § 3 Trestného poriadku robiť také závery a hodnotiace úsudky, ktorými by nahrádzal vlastnú činnosť a úvahy orgánov činných v trestnom konaní... Rovnako týmto postupom nemožno nahrádzať dokazovanie vykonávané v prípravnom konaní postupom a dôkaznými prostriedkami na to určenými podľa Trestného poriadku.“

Je nutné dodať, že JUDr. Majský bol vo väzbe nie krátku dobu, celkom len v prípravnom konaní a v konaní pred súdom bol s prestávkami vo väzbe 2 roky a 8 mesiacov

Uznesením sudcu Okresného súdu Košice I zo dňa 24.10.2002 sp. zn. 7 Ntv 108/02 bol obvinený JUDr. Ing. Jozef Majský vzatý do väzby s tým, že väzba u neho začala plynúť okamihom jeho zadržania dňa 21.10.2002 o 14:00 hod, z výkonu ktorej bol na základe príkazu prokurátora zo dňa 21.06.2003 sp. zn. 1 Kv 82/08 prepustený na slobodu.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 03.07.2003 sp. zn. 7Tpo 41/03 bol obvinený JUDr. Ing. Jozef Majský opätovne vzatý do väzby s tým, že väzba začala plynúť okamihom jeho zadržania dňa 27.06.2003 o 11:30 hod do dňa 30.06.2003 do 20:35 hod a pokračuje dňom 03.07.2003 od 15:15 hod, a ktorá trvala nepretržite až do dňa 04.08.2004, keď bol na základe uznesenia Krajskej prokuratúry v Košiciach zo dňa 04.08.2004 sp. zn. 1 Kv 82/02 prepustený z väzby na slobodu vydaného na základe pokynu generálneho prokurátora zo dňa 03.08.2004.

Uznesením Špecializovaného trestného súdu zo dňa 01.12.2006 sp. zn. PK-1Tš/8/2005 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.12.2006 sp. zn. 1Toš 85/2006 bol obvinený JUDr. Ing Jozef Majský opätovne vzatý do väzby, ktorá začala plynúť okamihom jeho zadržania dňa 30.11.2006 o 18:00 hod, a ktorá trvala nepretržite až do dňa 25.10.2007, keď bol príkazom najvyššieho súdu zo dňa 25.10.2007 sp. zn. 2Toš 6/2007 prepustený z väzby na slobodu.

Ako vyplýva zo samotného obsahu pokynu, v čase jeho vydania bolo prípravné konanie už ukončené a samotný dozorujúci prokurátor mal odôvodniť svoj návrh na predĺženie väzby obvineného len potrebou uskutočnenia záverečného preštudovania spisu a rozhodnutím o prípadných návrhoch na doplnenie dokazovania.

Nech už boli okolnosti a skutočné dôvody vydania pokynu na prepustenie obvineného z väzby akékoľvek (údajné rodinné väzby), jeho odôvodnenie ani zďaleka nemožno považovať za arbitrárne alebo nezákonné a nič to nemení na skutočnosti, že v žiadnom prípade nemožno dávať do súvislosti prepustenie obvineného z väzby s celkovou dĺžkou konania, ktorú možno pričítať výlučne a len postupu Špecializovanému trestnému súdu resp. predsedu senátu.

Po prepustení z väzby dňa 04.08.2004 bol obvinený opätovne vzatý do väzby na takmer 11 mesiacov. Napriek tomu trestné konanie voči nemu bolo právoplatne skončené až dňom 29.06.2020, teda po 16 rokoch od podania obžaloby. Je nutné dodať, že súdy disponujú rozsiahlymi oprávneniami na zabránenie a postih vyhýbania sa trestnému konaniu zo strany obvinených. Ak tieto z rôznych dôvodov nevyužívajú alebo nie sú schopní účinne využívať, nemožno to pričítať na ťarchu obvinených.

Vidieť v prieťahoch v konaní kvalifikačný znak „obzvlášť závažného následku“ samo o sebe vyžaduje veľkú dávku kreativity a zveličenia. Vidieť ho v prieťahoch, ktoré sú výsledkom postupu súdu, vyžaduje ešte niečo viac. Už väčšiu logiku by dávalo trestné stíhanie JUDr. Peteju pre prečin marenia úlohy verejného činiteľa pri spôsobení značnej škody v podobe zmarenia možnosti vymoženia škody spôsobenej trestným činom poškodeným a iného obzvlášť závažného nálsledku v podobe prieťahov v spoločensky citlivej trestnej veci a ohrozenia dôveryhodnosti justície a spochybnenia schopnosti štátu postihovať závažnú trestnú činnosť podľa § 327 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Pri použití rovnakej logiky, by rovnako tak bolo možné vidieť naplnenie skutkovej podstaty trestného činu v uznesení o nahradení väzby peňažnou zárukou v trestnej veci obvineného L. Kudličku vydaného v rozpore s uznesením najvyššieho súdu[20], či viaceré prípady prepustenia obvinených z väzby z dôvodu zavinených prieťahov v konaní o väzbe.

Skutok, kladený bývalému generálnemu prokurátorovi za vinu bol zjavne nadkvalifikovaný a dovolím si tvrdiť, že výslovne účelovo s cieľom obísť ustanovenia o premlčaní a vzniesť obvinenie osobe, ktorej stíhanie bolo v danom období viac ako žiadúce a populárne a vo výsledku sa stretlo s veľkým nadšením v niektorých mediálnych kruhoch, či skôr škodoradosťou. Že kvôli tomu OČTK „lámali zákon cez koleno“, už nikoho nazaujímalo. Veď ked ide o „spravodlivosť“, zákon musí ísť bokom. Takéto konanie zo strany OČTK je rovnako nežiadúce a nebezpečné ako údajné okolnosti samotného skutku, ktorý bol obvinenému kladený za vinu.

 

Diskusia