Možnosti uzavretia dohody o vine a treste v prípade ukladania trestu podľa zásady trikrát a dosť

 

Ak­tuál­nym ap­li­kač­ným prob­lé­mom pri uk­la­da­ní tres­tov je po­le­mi­ka, či mož­no uzat­vo­riť do­ho­du o vi­ne a tres­te v prí­pa­doch, v kto­rých je nut­né uk­la­dať pá­cha­te­ľo­vi trest v zmys­le § 47 ods. 2 Tr. zák., t. j. v prí­pa­doch, keď pri­chá­dza do úva­hy ulo­že­nie tres­tu pod­ľa tzv. zá­sa­dy trik­rát a dosť.

 V praxi je nes­por­né, že do­ho­du o vi­ne a tres­te mô­že pro­ku­rá­tor uzat­vo­riť s ob­vi­ne­ným pri akom­koľ­vek tres­tnom či­ne a pri akom­koľ­vek spô­so­be uk­la­da­nia tres­tov, te­da ap­li­ká­cia toh­to in­šti­tú­tu nie je vy­lú­če­ná ani v prí­pa­doch, v kto­rých sú spl­ne­né pod­mien­ky na ulo­že­nie tres­tu v zmys­le zá­sa­dy trik­rát a dosť. Pro­ku­rá­tor te­da mô­že, v rám­ci ap­li­ká­cie zá­sa­dy trik­rát a dosť, uzat­vo­riť s ob­vi­ne­ným do­ho­du o vi­ne a tres­te ob­sa­hom kto­rej mô­že byť ulo­že­nie tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy na do­ži­vo­tie, ak sú spl­ne­né pod­mien­ky uve­de­né v us­ta­no­ve­ní § 47 ods. 1 Tr. zák. (uzat­vo­re­nie ta­kej­to do­ho­dy o vi­ne a tres­te bu­de zrej­me len v teo­re­tic­kej ro­vi­ne, na­koľ­ko si len veľ­mi ťaž­ko mož­no pred­sta­viť ob­vi­ne­né­ho, kto­rý by s ta­kou­to do­ho­dou súh­la­sil), ďa­lej mô­že pro­ku­rá­tor uzat­vo­riť do­ho­du o vi­ne a tres­te ob­sa­hom kto­rej bu­de ulo­že­nie tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy v tr­va­ní 25 ro­kov (to v prí­pa­doch, v kto­rých ne­bu­dú spl­ne­né pod­mien­ky uve­de­né v us­ta­no­ve­ní § 47 ods. 1 Tr. zák.) a na­po­kon je mož­né aj uzat­vo­re­nie do­ho­dy o vi­ne a tres­te v niž­šej vý­me­re ako 25 ro­kov a to v prí­pa­doch ak ulo­že­niu ta­ké­ho­to tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy bu­dú brá­niť okol­nos­ti hod­né oso­bit­né­ho zre­te­ľa (v ta­kých­to prí­pa­doch bu­de mož­né trest zní­žiť až na úro­veň 20 ro­kov). Všet­ky tie­to spô­so­by uzat­vo­re­nia do­ho­dy o vi­ne a tres­te ma­jú spo­loč­né to, že pro­ku­rá­tor pri nich ne­pos­tu­pu­je pod­ľa § 39 ods. 4 Tr. zák., na­koľ­ko ani v jed­nom z tých­to prí­pa­dov nej­de o mi­mo­riad­ne zní­že­nie tres­tu, ale ide o uk­la­da­nie tres­tu v rám­ci us­ta­no­ve­nia § 47 ods. 2 Tr. zák., te­da v rám­ci pred­pok­la­da­ných zvý­še­ných tres­tných sadz­bieb uve­de­ných tým­to us­ta­no­ve­ním.

 Prob­le­ma­tic­kým je to, či pri uk­la­da­ní tres­tu pod­ľa zá­sa­dy trik­rát a dosť mož­no ap­li­ko­vať aj us­ta­no­ve­nie § 39 ods. 4 Tr. zák. a  zní­žiť trest pod dol­nú hra­ni­cu zá­ko­nom us­ta­no­ve­nej tres­tnej sadz­by (v da­nom prí­pa­de by ta­kou hra­ni­cou bo­la vý­me­ra 25 ro­kov), pri­čom ta­kým­to spô­so­bom by bo­lo mož­né zní­žiť trest až o jed­nu tre­ti­nu, res­pke­tí­ve, či v prí­pa­doch, v kto­rých by bo­li spl­ne­né pod­mien­ky uve­de­né v us­ta­no­ve­ní § 47 ods. 1 Tr. zák. na ulo­že­nie tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy na do­ži­vo­tie, mož­no, za pou­ži­tia ap­li­ká­cie us­ta­no­ve­nia § 39 ods. 4 Tr. zák. ulo­žiť iný trest (na do­bu ur­či­tú) a ak áno tak v akej vý­me­re.

 Pri rie­še­ní uve­de­né­ho ap­li­kač­né­ho prob­lé­mu je, pod­ľa môj­ho ná­zo­ru, nut­né, vy­chá­dzať zo zá­klad­ných zá­sad uk­la­da­nia san­kcií, kto­ré sú up­ra­ve­né v us­ta­no­ve­niach § 34 až § 45 Tr. zák. Ide o všeo­bec­né, zá­klad­né zá­sa­dy pre uk­la­da­nie tres­tov, kto­ré sú ap­li­ko­va­teľ­né na všet­ky dru­hy tres­tov a pod­ľa tých­to všeo­bec­ných us­ta­no­ve­ní je pot­reb­né pos­tu­po­vať pri uk­la­da­ní tres­tov za aké­koľ­vek tres­tné či­ny. Ale­bo po­ve­da­né inak, ak súd uk­la­dá trest pá­cha­te­ľo­vi za spá­cha­ný trest­ný čin (či spá­cha­né tres­tné či­ny), vždy sa mu­sí naj­skôr „po­zrieť“ na zá­klad­né zá­sa­dy uk­la­da­nia san­kcií, na­koľ­ko prá­ve a len tie up­ra­vu­jú nap­rík­lad pos­tup pri uk­la­da­ní tres­tu v prí­pa­de sú­be­hu tres­tných či­nov (úhrn­ný a súhrn­ný trest), v prí­pa­de pok­ra­čo­va­cie­ho tres­tné­ho či­nu (spo­loč­ný trest), v prí­pa­de re­ci­dí­vy (ďal­ší trest), res­pek­tí­ve prá­ve zá­klad­né zá­sa­dy uk­la­da­nia san­kcií up­ra­vu­jú taxatív­nym vý­poč­tom po­ľah­ču­jú­ce a pri­ťa­žu­jú­ce okol­nos­ti a v ne­pos­led­nom ra­de sta­no­vu­jú aj pod­mien­ky na prí­pad­né mi­mo­riad­ne zní­že­nie tres­tu (v rám­ci kto­ré­ho je up­ra­ve­ná aj mož­nosť pro­ku­rá­to­ra do­hod­núť s ob­vi­ne­ným trest zní­že­ný o jed­nu tre­ti­nu pod zá­ko­nom sta­no­ve­nú tres­tnú sadz­bu).

 Us­ta­no­ve­nia o uk­la­da­ní jed­not­li­vých dru­hov tres­tov sú nás­led­ne uve­de­né v sa­mos­tat­nej čas­ti (§ 46 až § 65 Tr. zák.), pri­čom tie­to us­ta­no­ve­nia o uk­la­da­ní jed­not­li­vých tres­tov len dopĺňa­jú zá­klad­né zá­sa­dy uk­la­da­nia san­kcií, te­da ich ne­vy­lu­ču­jú (us­ta­no­ve­nia o uk­la­da­ní jed­not­li­vých tres­tov sa pre­to mu­sia vy­kla­dať v sú­la­de so zá­klad­ný­mi zá­sa­da­mi uk­la­da­nia san­kcií). Zá­klad­né zá­sa­dy uk­la­da­nia san­kcií te­da ma­jú ur­či­tú „nad­ra­de­nosť“ vo­či us­ta­no­ve­niam o uk­la­da­ní jed­not­li­vých tres­tov, t. j. vždy sa pri uk­la­da­ní tres­tov ap­li­ku­jú, ak prá­ve v zá­klad­ných zá­sa­dách uk­la­da­nia san­kcií nie je uve­de­né nie­čo iné, res­pek­tí­ve, ak z po­va­hy ve­ci vy­plý­va, že niek­to­ré zá­klad­né zá­sa­dy uk­la­da­nia san­kcií nie je mož­né ap­li­ko­vať, pre­to­že us­ta­no­ve­nia o uk­la­da­ní jed­not­li­vých tres­tov up­ra­vu­jú ur­či­tú otáz­ku oso­bit­ne (nap­rík­lad pri uk­la­da­ní tres­tu pod­ľa zá­sa­dy trik­rát a dosť je z po­va­hy ve­ci vy­lú­če­né, aby súd ap­li­ko­val us­ta­no­ve­nie § 40 Tr. zák. o upus­te­ní od pot­res­ta­nia, kto­ré je uve­de­né v zá­klad­ných zá­sa­dách uk­la­da­nia san­kcií, na­koľ­ko ta­ký­to pos­tup je mož­ný len pri pre­či­noch).

 Z uve­de­nej „nad­ra­de­nos­ti“ zá­klad­ných zá­sad uk­la­da­nia san­kcií pred us­ta­no­ve­nia­mi o uk­la­da­ní jed­not­li­vých tres­tov pre­to vy­plý­va, že aj v prí­pa­doch v kto­rých sa pá­cha­te­ľo­vi uk­la­dá trest pod­ľa zá­sa­dy trik­rát a dosť, mu­sí súd, ak to pri­chá­dza do úva­hy, ap­li­ko­vať nap­rík­lad us­ta­no­ve­nie o úhr­nnom tres­te, súhr­nnom tres­te (pri úhr­nnom a súhr­nnom tres­te nep­ri­chá­dza, z po­va­hy ve­ci, do úva­hy ap­li­ká­cia tzv. as­pe­rač­nej zá­sa­dy, na­koľ­ko zvy­šo­va­nie tres­tnej sadz­by sa reali­zu­je pod­ľa zá­sa­dy trik­rát a dosť, čo však nez­na­me­ná, že by súd ne­mu­sel ale­bo ne­mal ap­li­ko­vať nap­rík­lad us­ta­no­ve­nie o súhr­nnom tres­te a nez­ru­šiť vý­rok o tres­te z pred­chá­dza­jú­ce­ho roz­hod­nu­tia sú­du), či ďaľ­šom tres­te.

 Prá­ve us­ta­no­ve­nie o ďaľ­šom tres­te (§ 43 Tr. zák.) je vhod­ným prík­la­dom ukáž­ky „nad­ra­de­nos­ti“ zá­klad­ných zá­sad uk­la­da­nia san­kcií pred us­ta­no­ve­nia­mi o uk­la­da­ní jed­not­li­vých tres­tov, te­da aj pred us­ta­no­ve­ným § 47 ods. 2 Tr. zák. a vhod­ne ilus­tru­je to, že zá­kaz ulo­že­nia niž­šie­ho tres­tu ako 20 ro­kov (uve­de­ný v us­ta­no­ve­ní § 47 ods. 2 Tr. zák.) je len re­la­tív­ny (te­da nie je ab­so­lút­ny a neup­lat­ní sa vždy, za kaž­dých okol­nos­tí).

 Mož­no uviesť prík­lad z praxe, keď súd ulo­žil pá­cha­te­ľo­vi trest od­ňa­tia slo­bo­dy v tr­va­ní 12 ro­kov, kto­rý pá­cha­teľ za­čal vy­ko­ná­vať, pri­čom iný súd pre­jed­ná­val prí­pad to­ho is­té­ho pá­cha­te­ľa, v kto­rom mu­sel ap­li­ko­vať zá­sa­du trik­rát a dosť. Vzhľa­dom k to­mu, že tu neš­lo o sú­beh, ale iš­lo o re­ci­dí­vu (trest 12 ro­kov bol ulo­že­ný pá­cha­te­ľo­vi sa po­mer­ne sta­ré skut­ky, kto­ré so skut­kom za kto­rý sa pá­cha­te­ľo­vi uk­la­dal trest pod­ľa zá­sa­dy trik­rát a dosť ne­bo­li v sú­be­hu) mu­sel súd ap­li­ku­jú­ci zá­sa­du trik­rát a dosť pos­tu­po­vať v zmys­le § 43 Tr. zák., kto­ré sta­no­vu­je, že ak súd od­su­dzu­je pá­cha­te­ľa za trest­ný čin, kto­rý spá­chal pred­tým, než bol trest ulo­že­ný skor­ším roz­sud­kom vy­ko­na­ný a uk­la­dá mu trest rov­na­ké­ho dru­hu, nes­mie ten­to trest spo­lu s do­te­raz ne­vy­ko­na­nou čas­ťou tres­tu ulo­že­né­ho skor­ším roz­sud­kom pre­vy­šo­vať na­vyš­šiu vý­me­ru do­vo­le­nú Tres­tným zá­ko­nom. Ak je jed­ným z tých­to tres­tov trest od­ňa­tia slo­bo­dy, ro­zu­mie sa naj­vyš­šou vý­me­rou do­ba 25 ro­kov ale­bo trest od­ňa­tia slo­bo­dy na do­ži­vo­tie.

 Ak by te­da súd, pri ap­li­ká­cii zá­sa­dy trik­rát a dosť pos­tu­po­val len pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 47 ods. 2 Tr. zák. a ulo­žil pá­cha­te­ľo­vi trest od­ňa­tia slo­bo­dy na 25 ro­kov (len pre úpl­nosť mož­no uviesť, že na ulo­že­nie tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy na do­ži­vo­tie ne­bo­li spl­ne­né pod­mien­ky uve­de­né v us­ta­no­ve­ní § 47 ods. 1 Tr. zák.) spô­so­bil by si­tuáciu, keď by pá­cha­teľ s do­te­raz ne­vy­ko­na­nou čas­ťou tres­tu ulo­že­né­ho skor­ším roz­sud­kom (12 ro­kov) mu­sel vy­ko­nať trest v cel­ko­vej vý­me­re 37 ro­kov. Ta­ký­to pso­tup by bol v roz­po­re s us­ta­no­ve­ným § 43 Tr. zák. ako aj s us­ta­no­ve­ním § 46 Tr. zák., kto­ré sta­no­vu­je, že trest na do­bu ur­či­tú mô­že byť naj­viac na 25 ro­kov (ak by aj súd v zmys­le § 47 ods. 2 Tr. zák. zní­žil trest na 20 ro­kov, iš­lo by o cel­ko­vú vý­me­ru ulo­že­ných tres­tov vo vý­ške 32 ro­kov, čo by bo­lo tak­tiež nep­ri­ja­teľ­né, pre­to­že by ulo­že­né tres­ty od­ňa­tia slo­bo­dy v súhr­me prek­ro­či­li naj­vyš­šiu mož­nú prí­pus­tnú hra­ni­cu tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy, kto­rá je 25 ro­kov). V ta­kom­to prí­pa­de te­da súd mô­že ulo­žiť len trest od­ňa­tia slo­bo­dy maximál­ne na do­bu 13 ro­kov a to aj v prí­pa­de ap­li­ká­cie zá­sa­dy trik­rát a dosť, pre­to­že len v ta­kom­to prí­pa­de by trest, spo­lu s do­te­raz ne­vy­ko­na­nou čas­ťou (12 ro­kov) nep­re­sia­hol naj­vyš­šiu prí­pus­tnú vý­me­ru tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy, kto­rá je 25 ro­kov.

 Mož­no zo­pa­ko­vať, že z uve­de­né­ho prík­la­du vy­plý­va nie­len to, že us­ta­no­ve­nie § 43 Tr. zák. má pre­nosť pred us­ta­no­ve­ním § 47 ods. 2 Tr. zák., ale aj to, že prí­kaz pre súd, uve­de­ný v us­ta­no­ve­ní § 47 ods. 2 Tr. zák., kto­rý sta­no­vu­je, že v prí­pa­de ak nie sú spl­ne­né pod­mien­ky na ulo­že­nie tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy na do­ži­vo­tie mu­sí súd uk­la­dať trest od­ňa­tia slo­bo­dy na 25 ro­kov, prí­pa­de ho mô­že zní­žiť, av­šak maximál­ne na hra­ni­cu 20 ro­kov, nie je evi­den­tne ab­so­lút­ny, ale ide len o re­la­tív­ny prí­kaz (či zá­kaz), kto­rý sa neup­lat­ní v prí­pa­doch, v kto­rých to pri­ka­zu­jú ale­bo umož­ňu­jú zá­klad­né zá­sa­dy uk­la­da­nia san­kcií (tak ako je to nap­rík­lad pri ap­li­ká­cii us­ta­no­ve­nia o ďal­šom tres­te).

 Tie­to práv­ne zá­ve­ry je pot­reb­né ap­li­ko­vať aj na us­ta­no­ve­nia o mi­mo­riad­nom zní­že­ní tres­tu (§ 39 Tr. zák.), kto­ré sú ob­siah­nu­té (po­dob­ne ako us­ta­no­ve­nie o ďaľ­šom tres­te) v zá­klad­ných zá­sa­dách uk­la­da­nia san­kcií a kto­ré sú ap­li­ko­va­teľ­né aj na uk­la­da­nie tres­tu pod­ľa zá­sa­dy trik­rát a dosť. Ak sa te­da bež­ne pou­ží­va­jú zá­klad­né zá­sa­dy uk­la­da­nia san­kcií (nap­rík­lad úhrn­ný, súhrn­ný a ďal­ší trest) aj pri uk­la­da­ní tres­tu pod­ľa zá­sa­dy trik­rát a dosť, nie je žiad­ny ra­cio­nál­ny (a ani zá­kon­ný) dô­vod na to, vy­lú­čiť z ich ap­li­ká­cie prá­ve us­ta­no­ve­nie § 39 Tr. zák. o mi­mo­riad­nom zní­že­ní tres­tu ak sú spl­ne­né pod­mien­ky na je­ho pou­ži­tie. Ak by to tak bo­lo, cel­kom ur­či­te by zá­ko­no­dar­ca ta­ký­to zá­kaz uvie­dol pria­mo v us­ta­no­ve­ní § 47 ods. 2 Tr. zák., res­pek­tí­ve v zá­klad­ných zá­sa­dách uk­la­da­nia san­kcií čo sa však nes­ta­lo. Len pre úpl­nosť mož­no uviesť, že us­ta­no­ve­nie § 47 ods. 2 Tr. zák. ob­sa­ho­va­lo vý­slov­ný od­kaz na § 39 ods.1, ods. 2 Tr. zák. len do 01.01.2010 s tým, že súd mo­hol uk­la­dať trest od­ňa­tia slo­bo­dy na 25 ro­kov len v prí­pa­doch, keď bo­li spl­ne­né pod­mien­ky pod­ľa § 39 ods. 1, ods.2 Tr. zák. Ta­ké­to ob­me­dzenie (oso­bit­ný spô­sob mi­mo­riad­ne­ho zní­že­nia tres­tu pri uk­la­da­ní tres­tu pod­ľa zá­sa­dy trik­rát a dosť), t. j. na­via­za­nie us­ta­no­ve­nia o mi­mo­riad­nom zní­že­ní tres­tu (pr­vých dvoch od­se­kov us­ta­no­ve­nia o mi­mo­riad­nom zní­že­ní tres­tu) len na kon­krét­nu vý­me­ru tres­tu 25 ro­kov, však už us­ta­no­ve­nie § 47 ods. 2 Tr. zák. neob­sa­hu­je a pre­to už ani žiad­nym spô­so­bom neob­me­dzu­je ap­li­ká­ciu ce­lé­ho us­ta­no­ve­nia o mi­mo­riad­nom zní­že­ní tres­tu v zmys­le § 39 Tr. zák., te­da neob­me­dzu­je, či ne­vy­lu­ču­je ani ap­li­ká­ciu us­ta­no­ve­nia § 39 ods. 4 Tr. zák. o zni­žo­va­ní tres­tnej sadz­by v ko­na­ní o do­ho­de o vi­ne a tres­te.

 Na­po­kon, ani us­ta­no­ve­nie § 39 Tr. zák. o mi­mo­riad­nom zní­že­ní tres­tu neob­sa­hu­je nič z čo­ho by sa da­lo vy­vo­diť, že ap­li­ká­cia toh­to us­ta­no­ve­nia nep­ri­chá­dza do úva­hy v prí­pa­doch ur­či­tých tres­tných či­nov, či v prí­pa­doch ur­či­té­ho zvý­še­nia tres­tnej sadz­by (je­di­né ob­me­dzenie, kto­ré sa tý­ka aj do­ha­do­va­cie­ho ko­na­nia je uve­de­né v us­ta­no­ve­ní § 39 ods. 3 písm. a) Tr. zák., to sa však ne­tý­ka zá­sa­dy trik­rát a dosť, ale len kon­krét­nych tres­tných či­nov, kto­ré v oso­bit­nej čas­ti Tres­tné­ho zá­ko­na ob­sa­hu­jú len mož­nosť ulo­že­nia tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy na do­ži­vo­tie).

 Ak sa bliž­šie za­me­ria­me na us­ta­no­ve­nie § 39 Tr. zák. o mi­mo­riad­nom zní­že­ní tres­tu a na us­ta­no­ve­nie § 47 ods. 2 Tr. zák., kto­ré up­ra­vu­je zá­sa­du trik­rát a dosť zis­tí­me, že us­ta­no­ve­nie up­ra­vu­jú­ce zá­sa­du trik­rát ob­sa­hu­je slov­né spo­je­nie „okol­nos­ti hod­né oso­bit­né­ho zre­te­ľa“. Ústav­ný súd SR v ná­le­ze sp. zn. PL. ÚS 6/2009, v kto­rom po­su­dzo­val ús­tav­nosť zá­sa­dy trik­rát a dosť, od­mie­tol ná­zo­ry, že pred­met­né slov­né spo­je­nie je mož­né sto­tož­ňo­vať len s mi­mo­riad­nym zní­že­ním tres­tu v zmys­le § 39 ods. 1 Tr. zák., pri­čom Ústav­ný súd SR vy­slo­ve­ne uvie­dol, že „prá­ve nao­pak, ta­ká­to po­mer­ne všeo­bec­ná for­mu­lá­cia (t. j. for­mu­lá­cia „okol­nos­ti hod­né oso­bit­né­ho zre­te­ľa“), keď na­vy­še v no­ve­le Tres­tné­ho zá­ko­na (účin­nej od 01.01.2010) doš­lo k vy­pus­te­niu od­ka­zu na § 39 ods. 1 a 2 z § 47 ods. 2 Tr. zák., dá­va ši­ro­ký prie­tor na úva­hu, aby v kaž­dom in­di­vi­duál­nom prí­pa­de bo­li dôs­led­ne skú­ma­né a zvá­že­né všet­ky okol­nos­ti prí­pa­du a aby bol pá­cha­te­ľo­vi ulo­že­ný zod­po­ve­da­jú­ci trest“.

 Z uve­de­né­ho ná­zo­ru ús­tav­né­ho sú­du mož­no vy­vo­diť, že pod všeo­bec­ný po­jem „okol­nos­ti hod­né oso­bit­né­ho zre­te­ľa“ uve­de­ný v us­ta­no­ve­ní § 47 ods. 2 Tr. zák. mož­no sub­su­mo­vať ce­lé us­ta­no­ve­nie § 39 Tr. zák. o mi­mo­riad­nom zní­že­ní tres­tu a aj pros­tred­níc­tvom ne­ho skú­mať a rea­go­vať na kaž­dý in­du­vi­duál­ny prí­pad a všet­ky okol­nos­ti prí­pa­du tak, aby bol trest uk­la­da­ný pá­cha­te­ľo­vi v zmys­le zá­sa­dy trik­rát a dosť pri­me­ra­ný, zod­po­ve­da­jú­ci vštkým tým­to in­di­vi­duál­nym okol­nos­tiam. Ne­mož­nosť ulo­žiť trest niž­ší ako 20 ro­kov v prí­pa­doch uk­la­da­nia tres­tu v zmys­le zá­sa­dy trik­rát a dosť te­da ne­kon­šta­to­val ani ús­tav­ný súd (prá­ve nao­pak pou­ká­zal na ši­ro­ký pries­tor pri zva­žo­va­ní zod­po­ve­da­jú­ce­ho tres­tu a to nap­rík­lad aj za pou­ži­tia us­ta­no­ve­nia o mi­mo­riad­nom zní­že­ní tres­tu).

 Vzhľa­dom na uve­de­né nie je žiad­ny dô­vod na to, aby aj us­ta­no­ve­nie o mi­mo­riad­nom zní­že­ní tres­tu pod­ľa § 39 ods. 2 Tr. zák. ale­bo pod­ľa § 39 ods. 4 Tr. zák. ne­moh­lo byť ap­li­ko­va­teľ­né aj pri zá­sa­de trik­rát a dosť, ak sú na ich ap­li­ká­ciu spl­ne­né pod­mien­ky. Nap­rík­lad nie je mož­né vy­lú­čiť, že zá­sa­da trik­rát a dosť bu­de do­pa­dať aj na pá­cha­te­ľa, kto­rý vý­znam­nou mie­rou pris­pel k ob­jas­ne­niu tres­tné­ho či­nu spá­cha­né­ho v pros­pech zlo­či­nec­kej sku­pi­ny, ko­rup­cie a po­dob­ne s tým, že bu­dú spl­ne­né pod­mien­ky na mi­mo­riad­ne zní­že­nie tres­tu v zmys­le § 39 ods. 2 písm. b) ale­bo e) Tr. zák. V ta­kých­to prí­pa­doch by bo­lo v roz­po­re s tým­to us­ta­no­ve­ním a s „okol­nos­ťa­mi hod­ný­mi oso­bit­né­ho zre­te­ľa“, ak by ho súd ne­mo­hol ap­li­ko­vať len z to­ho dô­vo­du, že uk­la­dá pá­cha­te­ľo­vi trest pod­ľa zá­sa­dy trik­rát a dosť a to na­vy­še za si­tuácie, keď neexis­tu­je žiad­ne ob­me­dzenie, ani v us­ta­no­ve­ní § 39 Tr. zák. a ani v us­ta­no­ve­ní § 47 ods. 2 Tr. zák., kto­ré by brá­ni­lo sú­du v je­ho pou­ži­tí. Rov­na­ko tak nie je mož­né vy­lú­čiť, že trest­ný čin, za kto­rý bu­de hro­ziť pá­cha­te­ľo­vi ulo­že­nie tres­tu pod­ľa zá­sa­dy trik­rát a dosť bol spá­cha­ný v sta­ve zmen­še­nej prí­čet­nos­ti (opä­tov­ne pôj­de o „okol­nos­ti hod­né oso­bit­né­ho zre­te­ľa“) a do úva­hy bu­de pri­chá­dzať mi­mo­riad­ne zní­že­nie tres­tu v zmys­le § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák. (za sú­čas­né­ho ulo­že­nia ochran­né­ho lie­če­nia). A na­po­kon, nič neb­rá­ni to­mu, aby sa aj v prí­pa­doch uk­la­da­nia tres­tu pod­ľa zá­sa­dy trik­rát a dosť ne­moh­la uzat­vo­riť do­ho­da o vi­ne a tres­te a do­hod­núť mi­mo­riad­ne zní­že­nie tres­tu za pou­ži­tia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. (či tu bu­dú ta­ké „okol­nos­ti hod­né oso­bit­né­ho zre­te­ľa“ na ta­ký­to pos­tup bu­de ve­cou úva­hy pro­ku­rá­to­ra a v ko­neč­nom dôs­led­ku sú­du pri schva­ľo­va­ní uzat­vo­re­nej do­ho­dy o vi­ne a tres­te).

 V prí­pa­doch, v kto­rých pro­ku­rá­tor uzat­vá­ra s ob­vi­ne­ným do­ho­du o vi­ne a tres­te a je nut­né ap­li­ko­vať zá­sa­du trik­rát a dosť, pri­čom pri­chá­dza do úva­hy ap­li­ká­cia us­ta­no­ve­nia § 39 ods. 4 Tr. zák. je mož­né pos­tu­po­vať nas­le­dov­ne:

 - v prí­pa­doch, v kto­rých bu­dú spl­ne­né pod­mien­ky uve­de­né v us­ta­no­ve­ní § 47 ods. 1 Tr. zák. a pri ap­li­ká­cii zá­sa­dy trik­rát a dosť bu­de pri­chá­dzať do úva­hy ulo­že­nie tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy na do­ži­vo­tie, mô­že pro­ku­rá­tor do­hod­núť s ob­vi­ne­ným aj trest na do­bu ur­či­tú, kto­rý však nes­mie byť krat­ší ako 20 ro­kov. Pôj­de tu o ana­lo­gic­ké pou­ži­tie us­ta­no­ve­nia § 39 ods. 3 písm. a), ods. 4 Tr. zák., kto­ré umož­ňu­je ta­ký­to pos­tup pri kon­krét­nych tres­tných či­noch, pri kto­rých je v oso­bit­nej čas­ti Tres­tné­ho zá­ko­na uve­de­ný len trest od­ňa­tia slo­bo­dy na do­ži­vo­tie (nap­rík­lad za trest­ný čin úk­lad­nej vraž­dy pod­ľa § 144 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. mož­no ulo­žiť len trest od­ňa­tia slo­bo­dy na do­ži­vo­tie a pri do­ho­de o vi­ne a tres­te mož­no ulo­žiť aj trest na do­bu ur­či­tú, kto­rý však nes­mie byť krat­ší ako 20 ro­kov). Pôj­de o ana­ló­giu v pros­pech pá­cha­te­ľa, kto­rá je v tres­tnom prá­ve hmot­nom prí­pus­tná (inak je tre­ba zdô­raz­niť, že ak je mož­né uzat­vo­riť do­ho­du o vi­ne a tres­te aj pri tak zá­važ­nom tres­tnom či­ne ako je úk­lad­ná vraž­da v naj­vyš­šom od­se­ku a do­hod­núť trest na do­bu ur­či­tú, nie je žiad­ny dô­vod, aby ta­ký­to pos­tup ne­bol mož­ný aj pri ap­li­ká­cii zá­sa­dy trik­rát a dosť, pri kto­rej sa spra­vid­la pá­cha­teľ do­púš­ťa me­nej zá­važ­ných tres­tných či­nov).

 - v prí­pa­de, ak nie sú spl­ne­né pod­mien­ky uve­de­né v us­ta­no­ve­ní § 47 ods. 1 Tr. zák. a pri ap­li­ká­cii zá­sa­dy trik­rát a dosť pri­chá­dza do úva­hy ulo­že­nie tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy na 25 ro­kov, je mož­né, za pou­ži­tia § 39 ods. 4 Tr. zák., do­hod­núť aj trest niž­ší, maximál­ne zní­že­ný o jed­nu tre­ti­nu pod dol­nú hra­ni­cu zá­ko­nom us­ta­no­ve­nej tres­tnej sadz­by, kto­rou sa v ta­kom­to prí­pa­de ro­zu­mie hra­ni­ca 25 ro­kov (po­jem „zá­ko­nom us­ta­no­ve­ná tres­tná sadz­ba“ uve­de­ný v us­ta­no­ve­ní § 39 ods. 4 Tr. zák. je po­jem od­liš­ný od poj­mu „tres­tná sadz­ba uve­de­ná v oso­bit­nej čas­ti tres­tné­ho zá­ko­na“ a ob­sa­hu­je aj mož­né na­vý­še­nia tres­tnej sadz­by, nap­rík­lad aj zvý­še­nie sadz­by pod­ľa zá­sa­dy tri­kát a dosť).

 Len pre úpl­nosť je pot­reb­né uviesť, že to, či pro­ku­rá­tor vô­bec pris­tú­pi k uzat­vo­re­niu do­ho­dy o vi­ne a tres­te a k návr­hu mi­mo­riad­ne­ho zní­že­nia tres­tu (§ 39 ods. 4 Tr. zák.) v prí­pa­doch, keď bu­de pá­cha­te­ľo­vi hro­ziť ulo­že­nie tres­tu pod­ľa zá­sa­dy trik­rát a dosť, bu­de zá­vi­sieť od zhod­no­te­nia všet­kých okol­nos­tí, kto­ré sú uve­de­né v § 4 vy­hláš­ky MS SR č. 619/2005 Z. z. o pos­tu­pe pro­ku­rá­to­ra pri ko­na­ní o do­ho­de o uz­na­ní vi­ny a pri­ja­tí tres­tu.

 

Diskusia