Trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky

 

Trest­ný čin oh­ro­ze­nia pod vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky pod­ľa § 289 Tres­tné­ho zá­ko­na v šir­ších sú­vis­los­tiach

 

                Ano­tá­cia : Člá­nok sa ve­nu­je cha­rak­te­ris­ti­ke tres­tné­ho či­nu oh­ro­ze­nia pod vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky pod­ľa § 289 Tres­tné­ho zá­ko­na a je­ho via­ce­rým as­pek­tom. Autor prís­pev­ku po­jed­ná­va aj o po­le­mi­ke uk­la­da­nia tres­tov za uve­de­né proti­práv­ne ko­na­nie, opie­ra­júc a reš­pek­tu­júc ju­di­ka­tú­ru a  roz­hod­nu­tia sú­dov. V ne­pos­led­nom ra­de člá­nok neo­po­mí­na akú­si vlas­tnú ref­lexiu, šir­ší rá­mec prob­le­ma­ti­ky, v zá­uj­me kom­plexné­ho poh­ľa­du na uve­de­nú té­mu.. Pre lep­šiu preh­ľad­nosť a či­ta­teľ­nosť  je text roz­de­le­ný na via­ce­ro te­ma­tic­kých sta­tí.

 

1) Všeo­bec­ná cha­rak­te­ris­ti­ka :

V pos­led­nom ob­do­bí je uk­la­da­nie tres­tov za  trest­ný čin oh­ro­ze­nia pod vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky pod­ľa  § 289 Tres­tné­ho zá­ko­na, veľ­mi čas­tou dis­ku­to­va­nou té­mou, či už v od­bor­ných ale­bo aj laic­kých kru­hoch. Zvý­še­ný zá­ujem ve­rej­nos­ti o dis­ku­siu, v sú­vis­los­ti s pred­met­nou prob­le­ma­ti­kou mož­no od­ôvod­niť, naj­mä čas­tou me­dia­li­zá­ciou ta­kých­to prí­pa­dov, vzhľa­dom na ne­li­cho­ti­vé šta­tis­ti­ky od­sú­de­ných za uve­de­ný trest­ný čin. Ocho­tu rie­šiť sta­tus quo  pre­ja­vil aj Po­li­caj­ný zbor Slo­ven­skej re­pub­li­ky, s cie­ľom zní­žiť  stá­le nek­le­sa­jú­ci po­čet spá­cha­ných tres­tných či­nov. Na úvod pou­ká­žem na šta­tis­ti­ku od­sú­de­ných pá­cha­te­ľov  za trest­ný čin oh­ro­ze­nia pod vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky pod­ľa  § 289 za ro­ky 2012, 2013 a 2014.[1]

 

            Eš­te pred krát­kou ana­lý­zou pred­met­nej šta­tis­ti­ky  tre­ba po­ve­dať, že v uve­de­ných prí­pa­doch sa jed­ná o la­ten­tnú  for­mu kri­mi­na­li­ty, a jej od­ha­le­nie je vo väč­ši­ne prí­pa­dov ná­hod­né, na­koľ­ko kon­tro­ly na zis­te­nie al­ko­ho­lu v dy­chu vo­di­ča nep­re­bie­ha­jú pra­vi­del­ne a na tých is­tých mies­tach. Po­rov­ná­va­nie vy­ššie zob­ra­ze­ných úda­jov bu­de len de­monštra­tív­ne, na­koľ­ko pre ob­jek­tív­ne ur­če­nie vzos­tu­pu a pok­le­su, či stag­ná­cie kri­mi­na­li­ty sa­mot­ný po­čet od­sú­de­ných pá­cha­te­ľov ne­pos­ta­ču­je. Do­po­siaľ ne­zod­po­ve­da­nou otáz­kou je sku­toč­nosť, koľ­ko vo­di­čov zos­tá­va ne­pos­tih­nu­tých za spá­chanie uve­de­né­ho tres­tné­ho či­nu ?

Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že cel­ko­vý po­čet od­sú­de­ných sa za pos­led­ný rok mier­ne zní­žil, av­šak vzrás­tol po­čet od­sú­de­ných pá­cha­te­ľov, kto­rým bol ulo­že­ný ne­pod­mie­neč­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy. K ulo­že­niu ne­pod­mie­neč­né­mu tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy pre trest­ný čin pod­ľa §289 TZ pri­chá­dza pre­dov­šet­kým v prí­pa­doch opa­ko­va­nej re­ci­dí­vy(či už dru­ho­vej ale­bo in­di­vi­duál­nej). Ná­rast uk­la­da­ných ne­pod­mie­neč­ných tres­tov od­ňa­tia slo­bo­dy mož­no vy­svet­liť, nie­len akou­si is­to­tou pá­cha­te­ľov, že im súd opä­tov­ne ulo­ží al­ter­na­tív­ny trest (pe­ňaž­ný trest, trest od­ňa­tia slo­bo­dy s pod­mie­neč­ným od­kla­dom atď.), ale aj ná­ras­tom zá­vis­los­tí od ná­vy­ko­vých a psy­chot­rop­ných lát­kach.

Z me­di­cín­ske­ho hľa­dis­ka, kto­ré je ak­cep­to­va­né tres­tnop­ráv­nou praxou, schop­nosť vo­di­ča bez­peč­ne viesť mo­to­ro­vé vo­zid­lo je ne­priaz­ni­vo ov­plyv­ne­ná, ak hla­di­na al­ko­ho­lu v kr­vi do­siah­ne 0,4762 mg/l eta­no­lu vo vzdu­chu, čo je hla­di­na al­ko­ho­lu v kr­vi 1,00g/kg, te­da 1 pro­mi­le. Trest­ný čin oh­ro­ze­nia pod vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky (pod­ľa § 289 Tres­tné­ho zá­ko­na)je oh­ro­zo­va­cím tres­tným či­nom, kto­rý je z hľa­dis­ka za­vi­ne­nia spá­cha­ný úmy­sel­ne(do­lus di­rec­tus, resp. do­lus even­tua­lis). Pá­cha­te­ľom uve­de­né­ho tres­tné­ho či­nu mô­že byť kaž­dá tres­tne zod­po­ved­ná fy­zic­ká oso­ba (všeo­bec­ný sub­jekt). Pred­met­né us­ta­no­ve­nie chrá­ni pre­dov­šet­kým ži­vot a zdra­vie ľu­dí a ma­je­tok pred oh­ro­ze­ním, kto­ré spo­čí­va v ko­na­ní pá­cha­te­ľa, kto­rý vy­ko­ná­va za­mes­tna­nie ale­bo inú čin­nosť pod vply­vom ná­vy­ko­vých lá­tok, ne­zried­ka aj psy­chot­rop­ných lá­tok. Na napl­ne­nie skut­ko­vej pod­sta­ty uve­de­né­ho tres­tné­ho či­nu, sta­čí sa­mot­né oh­ro­ze­nie vy­ššie uve­de­ných Tres­tným zá­ko­nom chrá­ne­ných zá­uj­mov (pozn. auto­ra - inak po­ve­da­né, ne­mu­sí prísť ku vzni­ku po­ru­chy na ob­jek­te, ako v prí­pa­de iných tres­tných či­nov). Čo sa tý­ka po­ku­su toh­to tres­tné­ho či­nu, ten­to by bol mož­ný len pri preu­ká­za­ní úmys­lu viesť mo­to­ro­vé vo­zid­lo.[3] Preu­ká­za­nie úmys­lu by mu­se­lo byť te­da bez­peč­ne us­tá­le­né, bez akých­koľ­vek dô­vod­ných po­chyb­nos­tí, kto­ré by inak od­ôvod­ňo­va­li pou­ži­tie zá­sa­dy „in du­bio pro reo“ – t.j. v po­chyb­nos­tiach v pros­pech ob­vi­ne­né­ho/ob­ža­lo­va­né­ho.

2) Roz­li­šu­je Trest­ný zá­kon napl­ne­nie skut­ko­vej pod­sta­ty pre­či­nu pod­ľa § 289 Tres­tné­ho zá­ko­na vo­di­čom ama­té­rom, resp. vo­di­čom z po­vo­la­nia ?

            Skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu oh­ro­ze­nia pod vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky pod­ľa § 289 Tres­tné­ho zá­ko­na žiad­nym spô­so­bom ne­di­fe­ren­cu­je spá­chanie tres­tné­ho či­nu – vo­di­čom ama­té­rom, resp. vo­di­čom z po­vo­la­nia. Pri napl­ne­ní všet­kých zá­kon­ných zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty uve­de­né­ho pre­či­nu ( sub­jekt, sub­jek­tív­na strán­ka, ob­jekt, ob­jek­tív­na strán­ka) je ire­le­van­tné, či sa ta­ké­ho ko­na­nia do­pus­til vo­dič „ama­tér“, resp. vo­dič z po­vo­la­nia. Pre de­monštrá­ciu uve­diem   prík­lad zo súd­nej praxe :

            Ok­res­ný súd Nit­ra, na zá­kla­de „su­perrý­chlej“ ob­ža­lo­by (v zmys­le § 204 Tres­tné­ho po­riad­ku)Ok­res­né­ho pro­ku­rá­to­ra v Nit­re roz­ho­dol tres­tnú vec ob­vi­ne­né­ho X.Y. tres­tným roz­ka­zom(pos­tu­pom pod­ľa § 348 od­sek 1 pís­me­no a) Tres­tné­ho po­riad­ku), kto­rý spá­chal pre­čin oh­ro­ze­nia pod vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky pod­ľa § 289 od­sek 1 Tres­tné­ho zá­ko­na na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že : po po­ži­tí al­ko­ho­lic­kých ná­po­jov v roz­po­re s us­ta­no­ve­ním § 4 od­sek 2 pís­me­no c) zá­ko­na č. 8/2009 Z. z.o ces­tnej pre­máv­ke v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov dňa 28.06.2014 vo ve­čer­ných ho­di­nách, v ča­se o 19.19 ho­di­ne v mes­te Nit­ra po Dl­hej uli­ci vie­dol osob­né mo­to­ro­vé vo­zid­lo znač­ky Volkswagen Pas­sat, EČV: ZZ- XXX YY, pri­čom bol za­sta­ve­ný a kon­tro­lo­va­ný prís­luš­ník­mi Ok­res­né­ho ria­di­teľ­stva Po­li­caj­né­ho zbo­ru v Nit­re, Ob­vod­né­ho od­de­le­nia Veľ­ké Zá­lu­žie s tým, že dy­cho­vou skúš­kou mu bo­la v dy­chu zis­te­ná prí­tom­nosť al­ko­ho­lu v kon­cen­trá­cii 0,54 mg/l,.

            Ob­vi­ne­né­mu bol tres­tným roz­ka­zom ulo­že­ný pe­ňaž­ný trest vo vý­me­re 1000 eur (sa­moz­rej­me aj náh­rad­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy pre prí­pad, že by  vý­kon pe­ňaž­né­ho tres­tu mo­hol byť úmy­sel­ne zma­re­ný) a trest zá­ka­zu čin­nos­ti viesť mo­to­ro­vé vo­zid­lá aké­ho­koľ­vek dru­hu v ces­tnej pre­máv­ke vo vý­me­re 1 rok. Pro­ti tres­tné­mu roz­ka­zu po­dal v zá­kon­nej le­ho­te Ok­res­ný pro­ku­rá­tor v Nit­re od­por, s od­ôvod­ne­ním, že  ob­vi­ne­ný je vo­dič z po­vo­la­nia, a z to­ho dô­vo­du by mal byť pot­res­ta­ný prís­nej­šie, resp. dl­hšou vý­me­rou tres­tu zá­ka­zu čin­nos­ti. Rov­na­ko pou­ká­zal na sku­toč­nosť, že pri ur­čo­va­ní dru­hu a vý­me­ry tres­tu je pot­reb­né zoh­ľad­niť, či sa jed­ná u ob­vi­ne­né­ho o vo­di­ča – ama­té­ra ale­bo vo­di­ča z po­vo­la­nia – pro­fe­sio­ná­la. Súd v pred­met­nej tres­tnej ve­ci na­ria­dil hlav­né po­jed­ná­va­nie, na kto­rom ob­ža­lo­va­ný  na všet­ky otáz­ky sú­du, po­lo­že­né mu pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 333 od­sek 3 pís­me­no c), d), f), g) a h) Tres­tné­ho po­riad­ku, od­po­ve­dal klad­ne, po súh­las­nom sta­no­vis­ku pro­ku­rá­to­ra súd je­ho vy­hlá­se­nie pri­jal a roz­ho­dol, že do­ka­zo­va­nie v roz­sa­hu priz­na­nia spá­chania skut­ku na hlav­nom po­jed­ná­va­ní ne­vy­ko­ná. Ob­ža­lo­va­né­mu Ok­res­ný súd Nit­ra roz­sud­kom opä­tov­ne ulo­žil  pe­ňaž­ný trest vo vý­me­re 1000 eur (sa­moz­rej­me aj náh­rad­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy pre prí­pad, že by  vý­kon pe­ňaž­né­ho mo­hol byť úmy­sel­ne zma­re­ný) a trest zá­ka­zu čin­nos­ti viesť mo­to­ro­vé vo­zid­lá aké­ho­koľ­vek dru­hu v ces­tnej pre­máv­ke vo vý­me­re 1 rok. Pro­ti uve­de­né­mu roz­sud­ku Ok­res­ný pro­ku­rá­tor v Nit­re po­dal od­vo­la­nie. Od­vo­la­nie bo­lo uz­ne­se­ním Kraj­ské­ho sú­du v Nit­re za­miet­nu­té pod­ľa § 319 Tres­tné­ho po­riad­ku ako ne­dô­vod­né, na­koľ­ko od­vo­la­cí súd sa v pl­nom roz­sa­hu sto­tož­nil s od­ôvod­ne­ním  pr­vos­tup­ňo­vé­ho sú­du.

Z roz­sud­ku Ok­res­né­ho sú­du Nit­ra sp.zn. 0T/57/2014

Z roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti Ok­res­né­ho sú­du Nit­ra a tiež z ap­li­kač­nej praxe je na­vy­še cel­kom zrej­mé a preu­ká­za­teľ­né, že u pr­vot­res­ta­ných pá­cha­te­ľov, u kto­rých bo­la hra­ni­ca hla­di­ny al­ko­ho­lu prek­ro­če­ná mier­ne, pri­chá­dza v ce­lom ra­de prí­pa­dov (rá­do­vo v de­siat­kach) k uk­la­da­niu tres­tu zá­ka­zu čin­nos­ti viesť mo­to­ro­vé vo­zid­lá aké­ho­koľ­vek dru­hu na sa­mej spod­nej hra­ni­ci, a to prá­ve pre­to, že súd ta­kým­to pos­tu­pom sle­du­je jed­noz­nač­né roz­lí­še­nie a od­stup­ňo­va­nie zá­važ­nos­ti jed­not­li­vých pres­kú­ma­va­ných prí­pa­dov od tých, kde k oh­ro­ze­niu roz­lí­še­nie a od­stup­ňo­va­nie zá­važ­nos­ti jed­not­li­vých pres­kú­ma­va­ných prí­pa­dov od tých, kde k oh­ro­ze­niu zá­uj­mu chrá­ne­né­ho Tres­tným zá­ko­nom v § 289 pri­chá­dza opa­ko­va­ne, prí­pad­ne za zá­važ­nej­ších okol­nos­tí (opa­ko­va­ná jaz­da pod vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky, hla­di­na al­ko­ho­lu nad dve a viac pro­mi­le, zá­važ­nej­ší nás­le­dok, a  po­dob­ne).  Keď­že súd­na prax by ma­la byť aj v tom­to oh­ľa­de us­tá­le­ná a sú­dy by svo­jim roz­ho­do­va­ním ma­li za­bez­pe­čo­vať aj akú­si pred­ví­da­teľ­nosť svo­jich roz­hod­nu­tí, ne­bol pod­ľa ná­zo­ru sú­du žiad­ne­ho dô­vo­du na voľ­bu prís­nej­šie­ho pos­ti­hu a ulo­že­niu tres­tu zá­ka­zu čin­nos­ti to­mu­to ob­ža­lo­va­né­mu vo vy­ššej vý­me­re.

Na zá­ver súd už len poz­na­me­ná­va, že po­va­žo­val za ab­so­lút­ne neak­cep­to­va­teľ­nú ar­gu­men­tá­ciu pro­ku­rá­to­ra, kto­rou pou­ka­zo­val na sku­toč­nosť, že ob­ža­lo­va­ný je vo­dič z po­vo­la­nia a z to­ho dô­vo­du by mal byť pot­res­ta­ný prís­nej­šie, resp. dl­hšou vý­me­rou tres­tu zá­ka­zu čin­nos­ti. Skut­ko­vú pod­sta­tu us­ta­no­ve­nia § 289 od­sek 1 Tres­tné­ho zá­ko­na ob­ža­lo­va­ný svo­jim ko­na­ním napl­nil ako sub­jekt vy­ko­ná­va­jú­ci čin­nosť, na kto­rú pot­re­bu­je oso­bit­né po­vo­le­nie (vo­dič­ské op­ráv­ne­nie), a nie pri vý­ko­ne svoj­ho za­mes­tna­nia, a pre­to je ab­sur­dné od­ôvod­ňo­vať po­ža­do­va­nie prís­nej­šie­ho pos­ti­hu pou­ka­zo­va­ním na po­vo­la­nie ob­ža­lo­va­né­ho. Práv­ne ire­le­van­tné a zmy­sel pos­trá­da­jú­ce bo­li aj úva­hy pro­ku­rá­to­ra o roz­de­ľo­va­ní vo­di­čov mo­to­ro­vých vo­zi­diel na vo­di­čov - ama­té­rov a vo­di­čov - pro­fe­sio­ná­lov vo vzťa­hu k vy­jad­re­niu poč­tu ich vý­sky­tu na ces­tách a nás­led­né­mu vy­vo­de­niu zá­ve­ru o ri­zi­ko­vos­ti ve­de­nia vo­zi­diel pod vply­vom al­ko­ho­lu. Pod­ľa ná­zo­ru sú­du by mal kaž­dý účas­tník ces­tnej pre­máv­ky dôs­led­ne dbať o dodr­žia­va­nie pra­vi­diel ces­tnej pre­máv­ky, a te­da nie­len kaž­dý vo­dič (bez ich roz­de­ľo­va­nia na „ama­té­rov“ a „pro­fe­sio­ná­lov“), ale aj kaž­dý cho­dec, cykl­ista a po­dob­ne, pri­čom je pot­reb­né dodr­žia­vať všet­ky po­vin­nos­ti, nie­len po­vin­nosť viesť vo­zid­lo v spô­so­bi­lom sta­ve.

            V uve­de­nej ka­zuis­ti­ke bo­la pod­ľa môj­ho ná­zo­ru ar­gu­men­tá­cia pro­ku­rá­to­ra práv­ne neudr­ža­teľ­ná, ne­ma­jú­ca opo­ru v Tres­tnom zá­ko­ne. V pred­met­nom prí­pa­de pá­cha­teľ napl­nil len zá­klad­nú skut­ko­vú pod­sta­tu tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 289 od­sek 1 Tres­tné­ho zá­ko­na, pri­čom z hľa­dis­ka osob­ných po­me­rov iš­lo o pá­cha­te­ľa, kto­rý do­po­siaľ spá­chal len dva pries­tup­ky men­šej zá­važ­nos­ti na úse­ku ces­tnej pre­máv­ky. Nad rá­mec uve­de­né­ho je tre­ba zdô­raz­niť, že na vy­hod­no­te­nie ko­na­nia pá­cha­te­ľa (o kto­rom v pred­met­nom prí­pa­de ne­bo­li žiad­ne po­chyb­nos­ti, keď­že ob­ža­lo­va­ný uro­bil vy­hlá­se­nie, že je vin­ný zo spá­chania skut­ku, kto­rý sa mu klá­dol za vi­nu, v sú­la­de s do­ka­zo­va­ním, ale i vý­po­ve­ďou ob­ža­lo­va­né­ho z príp­rav­né­ho ko­na­nia) je pot­reb­né zoh­ľad­niť, nie­len osob­né po­me­ry pá­cha­te­ľa, ale aj okol­nos­ti za kto­rých bol uve­de­ný trest­ný čin spá­cha­ný. Inak po­ve­da­né,  sa­mot­né roz­hod­nu­tie o vi­ne a tres­te má v se­be sub­su­mo­vať nie­len rep­re­sív­nu a vý­chov­nú fun­kciu tres­tu, ale i zá­sa­du hu­ma­ni­ty, z kto­rej vy­plý­va zá­kaz nep­ri­me­ra­nej san­kcie, pre­dov­šet­kým ku kon­krét­nym okol­nos­tiam prí­pa­du a po­me­rov a pá­cha­te­ľa. Ak by súd reš­pek­to­val ar­gu­men­tá­ciu pro­ku­rá­to­ra, priš­lo by v da­nom prí­pa­de k po­ru­še­niu zá­sa­dy hu­ma­ni­ty, čo by bol zá­važ­ný ne­dos­ta­tok v roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti sú­dov v de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti a náv­rat k pr­vkom ret­ri­bu­tív­nej jus­tí­cie. Z od­ôvod­ne­nia roz­sud­ku mož­no pos­tret­núť aj ape­lá­ciu na pot­re­bu kon­štan­tnej roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti,  v zá­uj­me po­sil­ne­nia pr­vkov práv­nej is­to­ty, kto­rá je ima­nen­tnou sú­čas­ťou prin­cí­pu práv­ne­ho štá­tu. Vý­ra­zom prin­cí­pu práv­nej is­to­ty je ne­po­chyb­ne aj po­žia­dav­ka, aby roz­hod­nu­tia sú­dov bo­li práv­ne pred­ví­da­teľ­né, aby pá­cha­te­lia ne­bo­li za spá­chanie ob­dob­ných skut­kov  nep­ri­me­ra­ne a cel­kom zjav­ne od­liš­ne san­kcio­no­va­ní.

3)   Je adek­vát­na vý­me­ra(vý­ška) uk­la­da­ných al­ter­na­tív­nych tres­tov za po­pi­so­va­ný trest­ný čin?

            Z vy­ššie uve­de­nej šta­tis­ti­ky re­zul­to­va­lo, že od­sú­de­ným, sú­dy v prí­pa­de od­sú­de­nia pre trest­ný čin oh­ro­ze­nia pod vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky uk­la­da­jú zväč­ša al­ter­na­tív­ne tres­ty. Od­sú­de­ným je v uve­de­ných prí­pa­doch uk­la­da­ná kom­bi­ná­cia tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy s pod­mie­neč­ným od­kla­dom na pri­me­ra­nú skú­šob­nú do­bu, resp. pe­ňaž­ný trest a sú­čas­ne aj trest zá­ka­zu čin­nosť viesť mo­to­ro­vé vo­zid­lá aké­ho­koľ­vek v dru­hu v ces­tnej pre­máv­ke. Vo vzťa­hu k vý­me­re ulo­že­ných al­ter­na­tív­nych tres­tov však tre­ba uviesť, že tá­to zá­vi­sí od kon­krét­nych okol­nos­tí prí­pa­du (naj­mä od hod­no­ty kon­cen­trá­cie zis­te­né­ho al­ko­ho­lu v dy­chu pá­cha­te­ľa, prí­pad­ne aj od spô­so­be­nej ško­dy na ma­jet­ku), ale i osob­ných po­me­rov pá­cha­te­ľa (pre­dov­šet­kým je­ho po­vesť). Prá­ve vý­me­ra uk­la­da­ných pe­ňaž­ných tres­tov za trest­ný čin oh­ro­ze­nia pod vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky pod­ľa  § 289 (naj­mä od­sek 1,2) je pod­ro­bo­va­ná naj­väč­šej kri­ti­ke. K uve­de­nej prob­le­ma­ti­ke sa vy­jad­ril aj Kraj­ský súd v Ži­li­ne nas­le­dov­ne :

Ju­di­kát tres­tnop­ráv­ne­ho ko­lé­gia Kraj­ské­ho sú­du v Ži­li­ne pri­ja­tý 12.3.2013  (Jtk 2/13)

„V prí­pa­doch keď súd od­su­dzu­je pá­cha­te­ľa za trest­ný čin oh­ro­ze­nia pod vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky pod­ľa § 289 Tres­tné­ho zá­ko­na a prís­luš­né­ho kon­krét­ne­ho od­se­ku a ob­ža­lo­va­né­mu uk­la­dá pe­ňaž­ný trest, ne­mož­no po­va­žo­vať pe­ňaž­ný trest ulo­že­ný v niž­šej vý­me­re ako je naj­niž­šia mož­ná vý­me­ra pe­ňaž­nej san­kcie sta­no­ve­ná v zá­ko­ne o pries­tup­koch za dos­ta­toč­ný a pri­me­ra­ný spo­lo­čen­skej škod­li­vos­ti ko­na­nia ob­ža­lo­va­né­ho pre spo­loč­nosť. Z hľa­dis­ka vý­zna­mu a zá­važ­nos­ti ochra­ny po­ru­še­ných pred­pi­sov by ne­zod­po­ve­da­lo zá­klad­ným zá­sa­dám uk­la­da­nia tres­tov (§ 34 Tres­tné­ho zá­ko­na), ak v tres­tnom ko­na­ní o tres­tnom či­ne by ma­li byť pá­cha­te­ľom uk­la­da­né niž­šie pe­ňaž­né san­kcie op­ro­ti  pe­ňaž­ným san­kciám uk­la­da­ným za pries­tup­ky rov­na­kej po­va­hy v ko­na­ní o pries­tup­koch.“

            Kraj­ský súd v Ži­li­ne v uve­de­nej tres­tnej ve­ci zru­šil na zá­kla­de od­vo­la­nia ob­ža­lo­va­né­ho roz­su­dok Ok­res­né­ho sú­du Ná­mes­to­vo, kto­rým ho uz­nal za vin­né­ho zo spá­chania pre­či­nu oh­ro­ze­nia pod vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky pod­ľa § 289 od­sek 1, od­sek 2 Tres­tné­ho zá­ko­na a ulo­žil mu pe­ňaž­ný trest vo vý­me­re 250 eur (náh­rad­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re 10 dní) a trest zá­ka­zu čin­nos­ti viesť mo­to­ro­vé vo­zid­lá aké­ho­koľ­vek dru­hu vo vý­me­re 36 me­sia­cov. Ob­ža­lo­va­ný svo­je od­vo­la­nie od­ôvod­nil naj­mä sku­toč­nos­ťou, že do­po­siaľ vie­dol bez­úhon­ný ži­vot a vy­ššie uve­de­ný trest po­va­žu­je za nep­ri­me­ra­ne prís­ny. Sú­čas­ne navr­hol, aby od­vo­la­cí súd pod­ľa § 321 ods. 1 písm. e) Tres­tné­ho po­riad­ku(pozn. auto­ra - zru­še­nie roz­sud­ku z dô­vo­du nep­ri­me­ra­né­ho tres­tu) na­pad­nu­tý roz­su­dok v čas­ti vý­ro­ku o tres­te zru­šil a sám vo ve­ci roz­sud­kom roz­ho­dol pod­ľa § 322 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku, pri­čom ulo­ží pri­me­ra­ný trest. Kraj­ský súd v Ži­li­ne vy­ko­ná­va­ním pries­kum­nej a re­víz­nej čin­nos­ti zis­til, že od­vo­la­nie ob­ža­lo­va­né­ho bo­lo dô­vod­né, ale pre iné sku­toč­nos­ti, ako uvie­dol v od­vo­la­ní. Od­vo­la­cí súd je pod­ľa § 317 od­sek 1 dru­há ve­ta Tres­tné­ho po­riad­ku po­vin­ný pri­hliad­nuť na chy­by, kto­ré ne­bo­li od­vo­la­ním vy­tý­ka­né, na­koľ­ko od­ôvod­ňo­va­li po­da­nie do­vo­la­nia pod­ľa § 371 ods. 1 Tr. por.  V uve­de­nej ve­ci od­vo­la­cí súd pri­hlia­dol na to, že jed­ným z dô­vo­dov do­vo­la­nia je pod­ľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. aj sku­toč­nosť, že roz­hod­nu­tie je za­lo­že­né na nes­práv­nom práv­nom po­sú­de­ní zis­te­né­ho skut­ku ale­bo na nes­práv­nom pou­ži­tí iné­ho hmot­nop­ráv­ne­ho us­ta­no­ve­nia; správ­nosť a úpl­nosť zis­te­né­ho skut­ku však do­vo­la­cí súd ne­mô­že skú­mať a me­niť.  Od­vo­la­cí súd nap­ra­vil po­chy­be­nie Ok­res­né­ho sú­du Ná­mes­to­vo spo­čí­va­jú­ce v nes­práv­nom ( hmot­nop­ráv­nom) po­sú­de­ní skut­ku. Ok­res­ný súd Ná­mes­to­vo pri­jal vy­hlá­se­nie ob­ža­lo­va­né­ho, že je vin­ný zo spá­chania skut­ku kto­rý mu bol kla­de­ný za  vi­nu a kto­rý bol v ob­ža­lo­be pro­ku­rá­to­ra kva­li­fi­ko­va­ný len ako pre­čin oh­ro­ze­nia pod vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky pod­ľa § 289 od­sek 2 Tres­tné­ho zá­ko­na (pri­čom v roz­sud­ku bol uz­na­ný za vin­né­ho zá­ro­veň aj pod­ľa od­se­ku 1 pred­met­né­ho us­ta­no­ve­nia.). Kraj­ský súd v Ži­li­ne ako od­vo­la­cí súd po­chy­be­nie nap­ra­vil tým spô­so­bom, že ob­ža­lo­va­né­ho uz­nal za vin­né­ho iba zo spá­chania pre­či­nu pod­ľa § 289 od­sek 2 a roz­sud­kom[4] mu ulo­žil iden­tic­ký trest ako Ok­res­ný súd Ná­mes­to­vo. Na­koľ­ko bol od­vo­la­cí súd li­mi­to­va­ný zá­sa­dou re­for­ma­tio in peius, ne­mo­hol ob­ža­lo­va­né­mu ulo­žiť pe­ňaž­ný trest vo vy­ššej vý­me­re. Aj z uve­de­né­ho dô­vo­du, v zá­ve­re od­ôvod­ne­nia roz­sud­ku vy­jad­ril práv­nu ve­tu(nes­kôr pri­ja­tú ako ju­di­kát tres­tnop­ráv­ne­ho ko­lé­gia Kraj­ské­ho sú­du v Ži­li­ne – viď vy­ššie pí­sa­ný kur­zí­vom), že sú­dy uk­la­da­jú pe­ňaž­né tres­ty v niž­šej vý­me­re ako je naj­niž­šia vý­me­ra san­kcie sta­no­ve­ná v Zá­ko­ne o pries­tup­koch.

            Pod­sta­tou ho­re uve­de­né­ho ju­di­ká­tu Kraj­ské­ho sú­du v Ži­li­ne je aký­si ne­zá­väz­ný im­pe­ra­tív, aby sú­dy uk­la­da­li vy­ššie pe­ňaž­né tres­ty v prí­pa­de, ak pá­cha­te­ľa od­su­dzu­jú za trest­ný čin oh­ro­ze­nia pod vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky pod­ľa § 289. Ne­zá­väz­ný z to­ho dô­vo­du, že ju­di­ká­ty nie sú v pod­mien­kach Slo­ven­skej re­pub­li­ky for­mál­nym pra­me­ňom prá­va. Tre­ba po­ve­dať, že sú­dy nao­zaj uk­la­da­jú po­mer­ne níz­ke pe­ňaž­né tres­ty v po­rov­na­ní s vý­škou san­kcií uk­la­da­ných v pries­tup­ko­vom ko­na­ní. Z vlas­tnej do­te­raj­šej praxe som zis­til, že prís­luš­né ok­res­né dop­rav­né in­špek­to­rá­ty uk­la­da­jú nie­len vy­ššie po­ku­ty(san­kcie), ale i dlh­šie zá­ka­zy čin­nos­tí viesť mo­to­ro­vé vo­zid­lá. Na dru­hej stra­ne však net­re­ba opo­me­núť, ani tú sku­toč­nosť, že ten is­tý pá­cha­teľ, je za ten is­tý sku­tok pot­res­ta­ný dvak­rát. Su­ma su­má­rom, te­da od­sú­de­ný pá­cha­teľ mu­sí za­pla­tiť nie­len pe­ňaž­ný trest, ale i po­ku­tu, kto­rú mu ulo­žil správ­ny or­gán. Ulo­že­nie nep­ri­me­ra­ne vy­so­ké­ho tres­tu by pri­nie­slo od­sú­de­né­mu pá­cha­te­ľo­vi nep­ri­me­ra­ne vy­so­kú uj­mu, kto­rá by skôr strá­ca­la na účin­nos­ti. Je nao­zaj pot­reb­né uk­la­dať pá­cha­te­ľom pe­ňaž­ný trest vo vy­ššej vý­me­re aj pri zoh­ľad­ne­ní tla­ku ve­rej­nej mien­ky ? Od­po­veď na tú­to otáz­ku by pri­nies­la az­da ši­ro­ká od­bor­ná dis­ku­sia na úrov­ni tres­tnop­ráv­nych gré­mií, resp. tres­tnop­ráv­nych ko­lé­gií.

            S uve­de­ným ju­di­ká­tom Kraj­ské­ho sú­du v Ži­li­ne sa mož­no za sú­čas­ných pod­mie­nok a po­zi­tív­nej práv­nej úp­ra­vy sto­tož­niť len do ur­či­tej mie­ry. Kraj­ský súd v Ži­li­ne v od­ôvod­ne­ní roz­sud­ku ta­kis­to pou­ká­zal na to,  že pod­ľa § 22 ods. 1 písm. a) zá­ko­na  č. 372/1990 Zb. o pries­tup­koch, sa pries­tup­ku pro­ti bez­peč­nos­ti a ply­nu­los­ti ces­tnej pre­máv­ky do­pus­tí ten, kto ako vo­dič vo­zid­la sa od­miet­ne pod­ro­biť vy­šet­re­niu na zis­te­nie po­ži­tia al­ko­ho­lu ale­bo inej ná­vy­ko­vej lát­ky spô­so­bom us­ta­no­ve­ným oso­bit­ným pred­pi­som, ho­ci by ta­ké vy­šet­re­nie ne­bo­lo spo­je­né s ne­bez­pe­čen­stvom pre je­ho zdra­vie. Pod­ľa § 22 ods. 2 písm. a) zá­ko­na č. 372/1990 Zb.(ďa­lej len „zá­kon o pries­tup­koch“) za pries­tu­pok pod­ľa od­se­ku 1 písm. a) až c) sa ulo­ží po­ku­ta od 300,- Eur do 1 300,- Eur.

Za­stá­vam ná­zor, že ak pá­cha­teľ ok­rem pries­tup­ku sú­čas­ne napl­ní skut­ko­vú pod­sta­tu pre­či­nu oh­ro­ze­nia pod vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky pod­ľa § 289( či už od­sek 1,2,3) a súd sa roz­hod­ne, že ulo­ží pá­cha­te­ľo­vi al­ter­na­tív­ny pe­ňaž­ný trest (na­koľ­ko ten­to je  z hľa­dis­ka náp­ra­vy pá­cha­te­ľa efek­tív­nej­ší) je li­mi­to­va­ný  us­ta­no­ve­ním § 56 od­sek 1, od­sek 2 Tres­tné­ho zá­ko­na (pri­ro­dze­ne aj iný­mi us­ta­no­ve­nia­mi v Tres­tnom zá­ko­ne), v zmys­le kto­ré­ho, súd mô­že ulo­žiť pá­cha­te­ľo­vi pe­ňaž­ný trest v roz­me­dzí od 160 eur do 331 930 eur. Súd už neob­me­dzu­je žiad­ne iné us­ta­no­ve­nie, kto­ré by blan­ke­to­vou nor­mou od­ka­zo­va­lo na Zá­kon o pries­tup­koch(kon­krét­ne na us­ta­no­ve­nie, kto­ré ur­ču­je vý­šku pe­ňaž­nej san­kcie) a kto­ré by mu brá­ni­lo ulo­žiť pe­ňaž­ný trest v sú­la­de s pra­vid­la­mi uk­la­da­nia tres­tov. Trest­ný zá­kon vo vzťa­hu k zá­ko­nu o pries­tup­koch má svo­jím spô­so­bom sub­si­diár­ne pos­ta­ve­nie, pre­to­že tres­tné prá­vo pô­so­bí ako ul­ti­ma ra­tio, resp. pros­trie­dok pos­led­nej in­štan­cie. Ulo­že­nie po­ku­ty  v zá­kon­nej vý­ške v pries­tup­ko­vom ko­na­ní je len dôs­led­kom vy­vo­de­nia ad­mi­nis­tra­tív­no – práv­nej zod­po­ved­nos­ti (te­da cel­kom iné­ho ty­pu zod­po­ved­nos­ti ako v prí­pa­de tres­tné­ho či­nu) za spá­chanie správ­ne­ho de­lik­tu. Inak po­ve­da­né uk­la­da­nie san­kcii, či už v tres­tnom ale­bo pries­tup­ko­vom ko­na­ní auto­nóm­ne a auto­ri­ta­tív­ne ur­ču­jú dva sa­mos­tat­né práv­ne pred­pi­sy, kto­ré ma­jú z hľa­dis­ka ús­tav­nos­ti rov­na­kú práv­nu si­lu.   Čo sa tý­ka uk­la­da­nia pe­ňaž­né­ho tres­tu za spá­chanie tres­tné­ho či­nu, kto­rý je pred­me­tom toh­to člán­ku, súd vy­chá­dza pre­dov­šet­kým z ma­jet­ko­vých a zá­rob­ko­vých mož­nos­tí pá­cha­te­ľa, pre­to ulo­že­nie tres­tu vo vý­ške niž­šej ako je naj­niž­šia vý­me­ra pe­ňaž­nej san­kcie(po­ku­ty) sa ne­mô­že prie­čiť § 34 Tres­tné­ho zá­ko­na, kto­rý po­jed­ná­va o zá­klad­ných zá­sa­dách uk­la­da­nia tres­tov.  

Cie­ľom po­pi­so­va­nej kom­pa­rá­cie oboch pred­pi­sov je aj  zá­ver, že san­kcio­no­va­nie v pries­tup­ko­vom a v tres­tnom ko­na­ní je veľ­mi od­liš­né. V pr­vom ra­de, tre­ba  roz­li­šo­vať po­jem po­ku­ta (san­kcia v pries­tup­ko­vom ko­na­ní) a trest (pe­ňaž­ný) ako dôs­le­dok po­ru­še­nia zá­klad­ných no­riem spo­loč­nos­ti. Ďal­ším, a veľ­mi pod­stat­ným roz­die­lom je fakt, že v pries­tup­ko­vom ko­na­ní sa ne­zoh­ľad­ňu­jú ma­jet­ko­vé a zá­rob­ko­vé mož­nos­ti pá­cha­te­ľa, pri­čom v tres­tnom ko­na­ní je súd po­vin­ný na ne pri­hliad­nuť pri ur­čo­va­ní dru­hu a vý­me­ry tres­tu. Iným roz­ho­du­jú­cim roz­die­lom je aj spô­sob ko­na­nia o pries­tup­ku, a o tres­tnom či­ne. V prí­pa­de pries­tup­ku nie je po­vin­nos­ťou správ­ne­ho or­gá­nu na­ria­diť ús­tne po­jed­ná­va­nia, z di­kcie us­ta­no­ve­nia  § 21 zá­ko­na č. 71/1967 Zb. (správ­ny po­ria­dok) ta­ká­to po­vin­nosť vy­plý­va len vte­dy, ak si to vy­ža­du­je po­va­ha ve­ci (..). Po­va­ha ve­ci si to bu­de vy­ža­do­vať pre­dov­šet­kým vte­dy, ak by ne­bo­li jas­né nap­rík­lad skut­ko­vé okol­nos­ti spá­chania pries­tup­ku.  V prí­pa­de tres­tné­ho ko­na­nia je sud­ca pre príp­rav­ne ko­na­nie v zmys­le § 87 od­sek 2 Tres­tné­ho po­riad­ku po­vin­ný pri dodr­ža­ní iných zá­kon­ných po­vin­nos­tí (kto­ré pre úče­ly toh­to člán­ku net­re­ba ro­zo­be­rať) za­dr­ža­nú oso­bu vy­po­čuť. V ko­neč­nom dôs­led­ku, ne­po­va­žu­jem za správ­ne up­lat­ňo­vať in­ge­ren­ciu Zá­ko­na o pries­tup­koch do tres­tné­ho ko­na­nia, hlav­ne za úče­lom uk­la­da­nia vy­ššej vý­me­ry pe­ňaž­né­ho tres­tu pri napl­ne­ní skut­ko­vej pod­sta­ty § 289 Tr. zá­ko­na.

            V úpl­nom zá­ve­re tej­to sta­ti, po­va­žu­jem za na­lie­ha­vé vy­jad­riť sa k jed­no­čin­né­mu sú­be­hu pre­či­nu pod­ľa § 289 od­sek 1 a pre­či­nu pod­ľa § 289 od­sek 2 Tres­tné­ho zá­ko­na. Zo sa­mot­né­ho za­ra­de­nia, ako i sys­te­ma­ti­ky je zrej­mé, že zá­ko­no­dar­ca mal v úmys­le kreo­vať dve sa­mos­tat­né zá­klad­né skut­ko­vé pod­sta­ty, pri­čom skut­ko­vá pod­sta­ta pre­či­nu pod­ľa § 289                                     od­sek 2 Tres­tné­ho zá­ko­na, v po­rov­na­ní so skut­ko­vou pod­sta­tou ob­siah­nu­tou v od­se­ku 1 je špe­ci­fic­ká iba z poh­ľa­du ob­jek­tív­nej strán­ky. Dom­nie­vam sa, že práv­na kva­li­fi­ká­cia  spo­čí­va­jú­ca v jed­no­čin­nom sú­be­hu oboch skut­ko­vých pod­stát, nie je zá­kon­ná ani správ­na, na­koľ­ko ich sú­čas­né pou­ži­tie sa nav­zá­jom vy­lu­ču­je. Je­di­nou od­liš­nos­ťou je len spô­sob ko­na­nia – pri od­se­ku 2 -  je to opo­me­nu­tie ur­či­té­ho ko­na­nia( od­miet­nuť sa pod­ro­be­niu dy­cho­vej skúš­ky na zis­te­nie ná­vy­ko­vej lát­ky). Ak by súd kva­li­fi­ko­val vy­ššie po­pí­sa­né ko­na­nie pod­ľa oboch od­se­kov, iš­lo iba o dvoj­ná­sob­né pri­čí­ta­nie (čas­ti) to­ho is­té­ho ko­na­nia (kde by mu­sel ok­rem iné­ho ob­ža­lo­va­né­mu uk­la­dať úhrn­ný trest), čo by za­kla­da­lo po­ru­še­nie zá­sa­dy NE BIS IN IDEM.

            V úpl­nom zá­ve­re už len uvá­dzam, že pre­zen­to­va­ný ná­zor ne­mu­sí byť pri­ja­tý a os­vo­je­ný či­ta­teľ­mi bez­výh­rad­ne. Člá­nok  je len pre­zen­tá­ciou na­do­bud­nu­tých skú­se­nos­tí a pos­tre­hov z do­te­raj­šej praxe auto­ra. Ut­vo­re­nie jed­not­né­ho ná­zo­ru na vý­šku uk­la­da­ných pe­ňaž­ných tres­tov by pred­pok­la­da­lo ot­vo­re­nie obzvlášť od­bor­nej, i ve­rej­nej dis­ku­sie.

 

Diskusia