Nezávislý vyšetrovateľ Policajného zboru

 

Ne­zá­vis­lý vy­šet­ro­va­teľ Po­li­caj­né­ho zbo­ru – zá­klad spra­vod­li­vé­ho pro­ce­su

V den­ní­ku N som si pred­ne­dáv­nom pre­čí­tal člá­nok v nas­le­dov­nom zne­ní: „na­dria­de­ní vy­šet­ro­va­te­ľa je­ho roz­hod­nu­tie pre­ve­ri­li a dos­pe­li k ná­zo­ru, že sa dôs­led­ne ne­ria­dil Tres­tným po­riad­kom a ne­vy­ko­nal všet­ky dos­tup­né a pot­reb­né úko­ny a po­li­caj­ný pre­zi­dent po­žia­dal ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra, aby zru­šil roz­hod­nu­tie vy­šet­ro­va­te­ľa a up­ra­vil je­ho pos­tup“.

            Uve­de­ný člá­nok sa tý­kal od­miet­nu­tia tres­tné­ho ozná­me­nia, kto­ré bo­lo po­da­né na pos­lan­ca ĽSNS Mi­la­na Ma­zu­re­ka. Ob­sah člán­ku mu­sí v kaž­dom „prá­va zna­lom“ člo­ve­ku vy­vo­lať otáz­ku: „je vy­šet­ro­va­teľ Po­li­caj­né­ho zbo­ru, kto­rý roz­ho­du­je o tres­tných ozná­me­niach  sa­mos­tat­ný a ne­zá­vis­lý?“. Od­po­veď po­ne­chám na či­ta­te­ľo­vi, av­šak do­vo­lím si uviesť nas­le­dov­ných 7 poz­ná­mok:

1/ trest­ný po­ria­dok priz­ná­va kaž­dé­mu prá­vo po­dať tres­tné ozná­me­nie, av­šak o tres­tnom ozná­me­ní mô­že roz­hod­núť iba or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní, čo je pod­ľa § 10 ods. 1 TP iba po­li­cajt a pro­ku­rá­tor. Po­li­caj­tom sa v zmys­le § 10 ods. 8 písm. a) ro­zu­mie vy­šet­ro­va­teľ Po­li­caj­né­ho zbo­ru (v ďal­ších pís­me­nách sú uve­de­ní aj vy­šet­ro­va­teľ Fi­nan­čnej sprá­vy, po­ve­re­ní prís­luš­ní­ci, ale to je pre pot­re­by toh­to člán­ku ne­pod­stat­né). Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že zá­kon, v na­šom prí­pa­de Trest­ný po­ria­dok po­vo­lá­va je­di­ne pro­ku­rá­to­ra a vy­šet­ro­va­te­ľa, resp. po­ve­re­né­ho prís­luš­ní­ka, aby roz­ho­dol o po­da­nom tres­tnom ozná­me­ní, te­da nie mé­diá, nie na­dria­de­ných vy­šet­ro­va­te­ľa, nie po­li­ti­kov, nie sú­dy, nie tre­tí sek­tor,

2/ vy­šet­ro­va­teľ PZ v zmys­le § 2 ods. 12 Tr. por. hod­no­tí dô­ka­zy zís­ka­né zá­kon­ným spô­so­bom pod­ľa svoj­ho vnú­tor­né­ho pres­ved­če­nia. Te­da je­di­ne kon­krét­ny vy­šet­ro­va­teľ PZ, kto­ré­mu bo­lo pri­de­le­né uve­de­né tres­tné ozná­me­nie je op­ráv­ne­ný o ňom roz­ho­do­vať (čo pod­ľa člán­ku aj uro­bil) a pri tom­to roz­ho­do­va­ní má byť ne­zá­vis­lý a pro­ces­ne sa­mos­tat­ný. Slov­ko „ne­zá­vis­losť“  pod­ľa gra­ma­tic­ké­ho vý­kla­du zna­me­ná – slo­bo­da,  schop­nosť sám roz­ho­do­vať, sám ko­nať, su­ve­re­ni­ta a pod.,

3/ vy­šet­ro­va­teľ PZ roz­ho­dol o tres­tnom ozná­me­ní pod­ľa § 197 ods. 1 písm. d) Tres­tné­ho po­riad­ku a tres­tné ozná­me­nie uz­ne­se­ním od­mie­tol. To­to uz­ne­se­nie, kto­ré vy­šet­ro­va­teľ vy­dal a sig­no­val svo­jím pod­pi­som je akt ap­li­ká­cie prá­va, kto­rý ob­sa­hu­je je­ho práv­ny ná­zor na vec, vy­šet­ro­va­teľ auto­ri­ta­tív­ne rie­šil otáz­ku, či sku­tok napĺňa for­mál­ne a ma­te­riál­ne zna­ky  tres­tné­ho či­nu, te­da­pos­tu­po­val tak, ako mu to uk­la­dá Trest­ný po­ria­dok,

4/ vy­šet­ro­va­teľ PZ je po­vin­ný do 48 ho­dín do­ru­čiť uz­ne­se­nie o od­miet­nu­tí tres­tné­ho ozná­me­nia  prís­luš­né­mu pro­ku­rá­to­ro­vi (§ 197 ods. 3 Tr. por.). Pro­ku­rá­tor to­to uz­ne­se­nie pres­kú­ma a je­di­ne on je op­ráv­ne­ný  v zmys­le § 230 ods. 2 Tr. por. dá­vať vy­šet­ro­va­te­ľo­vi PZ zá­väz­né po­ky­ny a mô­že  zru­šiť to­to uz­ne­se­nie, ak sa s ním nes­to­tož­ní. Z toh­to vy­plý­va, že Trest­ný po­ria­dok po­vo­lá­va je­di­ne pro­ku­rá­to­ra, aby pres­kú­ma­val správ­nosť roz­hod­nu­tia vy­šet­ro­va­te­ľa PZ, nie mé­diá, nie po­li­ti­kov, nie na­dria­de­ných vy­šet­ro­va­te­ľa,

5/ na­dria­de­ní vy­šet­ro­va­te­ľa PZne­ma­jú pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku žiad­ne op­ráv­ne­nie pres­kú­ma­vať zá­kon­nosť a správ­nosť roz­hod­nu­tí vy­šet­ro­va­te­ľa, ne­ma­jú prá­vo dá­vať vy­šet­ro­va­te­ľo­vi zá­väz­né po­ky­ny a ani ne­ma­jú prá­vo pri­ka­zo­vať vy­šet­ro­va­te­ľo­vi ako hod­no­tiť dô­ka­zy, pre­to­že ako som už spo­me­nul vy­ššie vy­šet­ro­va­teľ hod­no­tí dô­ka­zy na zá­kla­de svoj­ho vnú­tor­né­ho pres­ved­če­nia,

6/ pod­ľa mo­jich in­for­má­cii z mé­dií o tres­tnom ozná­me­ní roz­ho­dol vy­šet­ro­va­teľ ok­res­né­ho ria­di­teľ­stva PZ, pri­čom nás­led­ne to­to roz­hod­nu­tie pre­ve­ril na­dria­de­ný vy­šet­ro­va­teľ PZ, čo je  práv­ny nez­my­sel, pre­to­že po­jem „na­dria­de­ný vy­šet­ro­va­teľ“ Trest­ný po­ria­dok ne­poz­ná. Vy­šet­ro­va­te­lia PZ ne­pô­so­bia vo vzá­jom­nom vzťa­hu na­dria­de­nos­ti a po­dria­de­nos­ti. Je však prav­dou, že aj na Kraj­ských ria­di­teľ­stvách PZ sú tzv. „star­ší vy­šet­ro­va­te­lia“, kto­rí vy­šet­ru­jú zá­važ­nej­šiu tres­tnú čin­nosť ako vy­šet­ro­va­te­lia na ok­res­ných ria­di­teľ­stvá PZ (ich vec­ná prís­luš­nosť je up­ra­ve­ná Na­ria­de­ním Mi­nis­tra vnút­ra č. 175/2010) a kto­rí mô­žu vy­ko­ná­vať aj me­to­dic­kú čin­nosť vo vzťa­hu k ok­res­ným ria­di­teľ­stvám PZ, pri­čom tá­to má len od­po­rú­ča­jú­ci cha­rak­ter a tí­to vy­šet­ro­va­te­lia v žiad­nom prí­pa­de ne­mô­žu na se­ba pre­be­rať op­ráv­ne­nia pro­ku­rá­to­ra, v tom zmys­le, že by moh­li vy­dá­vať zá­väz­né po­ky­ny, ru­šiť uz­ne­se­nia ok­res­ných vy­šet­ro­va­te­ľov, pri­ka­zo­vať akým­spô­so­bom ma­jú byť vy­hod­no­te­né pro­du­ko­va­né dô­ka­zy, resp.hod­no­tiť  správ­nosť vý­ro­kov uz­ne­se­ní, kto­ré sú vy­da­né ok­res­ným vy­šet­ro­va­te­ľom, pre­to­že je iba na uvá­že­ní prís­luš­né­ho vy­šet­ro­va­te­ľa, či pro­du­ko­va­né dô­ka­zy po­va­žu­je za pos­ta­ču­jú­ce na roz­hod­nu­tie o tres­tnom ozná­me­ní ale­bo, či bu­de eš­te za­bez­pe­čo­vať ďal­šie – to­to je spo­mí­na­né hod­no­te­nie dô­ka­zov pod­ľa vnú­tor­né­ho pres­ved­če­nia vy­šet­ro­va­te­ľa a pro­ces­ná sa­mos­tat­nosť (tie­to zá­ve­ry pla­tia aj vo vzťa­hu k Úra­du kri­mi­nál­nej po­lí­cie Pre­zí­dia PZ),

7/ vzťah vy­šet­ro­va­te­ľa a do­zor vy­ko­ná­va­jú­ce­ho pro­ku­rá­to­ra ako or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní sa ria­di iba Tres­tným po­riad­kom, z kto­ré­ho us­ta­no­ve­ní nie je priz­na­né vy­šet­ro­va­te­ľo­vi, a to­bôž ani je­mu na­dria­de­né­mu po­dá­vať op­rav­né pros­tried­ky pro­ti roz­hod­nu­tiam pro­ku­rá­to­ra pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia ale­bo v príp­rav­nom ko­na­ní, ani žia­dať o pres­kú­ma­nie pos­tu­pu je­mu na­dria­de­ný­mi or­gán­mi pod­ľa zá­ko­na o pro­ku­ra­tú­re č. 153/2001 Z.z.To­to je vy­jad­re­nie  doc. JUDr. Jo­ze­fa Čen­té­ša, PhD., kto­ré od­zne­lo dňa 19.09.2012 na pra­cov­nej po­ra­de ria­di­te­ľa Tres­tné­ho od­bo­ru Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry s ná­mes­tník­mi kraj­ských pro­ku­rá­to­rov pre trest­ný úsek, z kto­ré­ho sa dá ana­lo­gic­ky vy­vo­diť, že na­dria­de­ní vy­šet­ro­va­te­ľa­ne­ma­jú  op­ráv­ne­nie, aby žia­da­li Ge­ne­rál­nu pro­ku­ra­tú­ru o pres­kú­ma­va­nie pos­tu­pu pro­ku­rá­to­rov, resp. vy­šet­ro­va­te­ľov v zmys­le zá­ko­na o pro­ku­ra­tú­re ale­bo v zmys­le Tres­tné­ho po­riad­ku. Prís­luš­ný  pro­ku­rá­tor pres­kú­ma­va uz­ne­se­nia vy­šet­ro­va­te­ľa po ich do­ru­če­ní z úrad­nej po­vin­nos­ti a je iba na ňom, či sa s uz­ne­se­ním sto­tož­ní ale­bo ho zru­ší pod­ľa § 230 ods. 2, písm. e) Tr. por., na to­to ne­pot­re­bu­je vý­zvy od iných sub­jek­tov (pred­sta­vi­te­ľov PZ),

            Na zá­kla­de uve­de­ných bo­dov po­va­žu­jem za zby­toč­né a práv­ne ire­le­van­tné, aby pred­sta­vi­te­lia Po­li­caj­né­ho zbo­ru žia­da­li Ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra o zru­še­nie uz­ne­se­nia, kto­ré vy­dal v tres­tnom ko­na­ní vec­ne a mies­tne prís­luš­ný vy­šet­ro­va­teľ, pre­to­že pro­ku­rá­tor má zá­kon­nú po­vin­nosť stí­hať všet­ky tres­tné či­ny, o kto­rých sa doz­ve­del (§ 2 ods. 5 Tr. por. – zá­sa­da le­ga­li­ty), z čo­ho vy­plý­va, že pro­ku­rá­tor­sám (bez vý­ziev) pres­kú­ma vý­rok uz­ne­se­nia vy­šet­ro­va­te­ľa a keď dos­pe­je k iným­práv­nym zá­ve­rom ako vy­šet­ro­va­teľ, zru­ší je­ho uz­ne­se­nie ex of­fo. 

Re­čou ju­di­ka­tú­ry: prá­vo po­dať tres­tné ozná­me­nie má kaž­dý, vy­šet­ro­va­teľ má nás­led­ne po­vin­nosť sa tým­to ozná­me­ním za­obe­rať a roz­hod­núť o ňom, av­šak po­sú­de­nie, či sku­tok napĺňa ale­bo ne­napĺňa ob­li­ga­tór­ne zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty kon­krét­ne­ho tres­tné­ho či­nu je v pl­ne kom­pe­ten­cii vy­šet­ro­va­te­ľa. Nik­to ne­má ná­rok na to, aby vý­sle­dok toh­to vy­ba­ve­nia zod­po­ve­dal je­ho pred­sta­ve.

V de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti má byť ne­zá­vis­losť vy­šet­ro­va­nia sa­moz­rej­mos­ťou, pre­to by mal byť vy­šet­ro­va­teľ re­zis­tent­ný vo­či tla­ku mé­dií, tre­tie­ho sek­to­ra, po­li­ti­kov a aj svo­jich na­dria­de­ných, le­bo­je­di­ne on je v rám­ci Po­li­caj­né­ho zbo­ru zá­ko­no­dar­com po­vo­la­ný, aby roz­ho­do­val o tres­tných ozná­me­niach.

 

JUDr. Ľubo­mír Ma­chá­ček  

           

 

           

 

 

Diskusia