Autor článku:
npor. Bc. Ivan Brilla, Obvodné oddelenie PZ Dúbravka, Bratislava IV
Názov článku:
Zadržanie podozrivej osoby podľa § 85 ods. 1 / Trestného poriadku a vymedzenie príslušnosti policajtov podľa § 10 ods. 10 / Trestného poriadku, pri vykonávaní rozhodnutí, opatrení a úkonov v trestnom konaní
Dovolím si reagovať na príspevok pána Rastislava Rondíka ako aj na diskusiu ktorá k jeho článku prebiehala a to konkrétne vo vzťahu k príspevku pána Michala Soboliča. Konštatovanie pána Soboliča je ,,de facto,, správne a nemožno s ním nesúhlasiť, pokiaľ sa adresát práva bude prísne a strikne držať ustanovení vyplývajúcich z vyhlášky MV SR 648/2008 a § 10 ods. 10 TP. V rámci uvedenej problematiky však chcem poukázaťaj na iné ustanovenia vyjadrené v Trestnom poriadku, ktoré jednoznačne medzi sebou nekorelujú a vnímam ich ako istú anomáliu, resp. nezrovnalosť, kde nie je možné zámer zákonodarcu celkom jasne čítať.
Nižšie sa vyjadrím v podobe citácií z Trestného poriadku ako aj vyhlášky MV SR 648/2008, ktorým sa následne mienim v tomto príspevku venovať a na ktoré sa budem často odvolávať.
1. Podľa § 10 ods. 10 / TPsa policajtom rozumie aj príslušník Policajného zboru, ktorý nie je vyšetrovateľom Policajného zboru alebo povereným príslušníkom Policajného zboru uvedeným v odseku 8 písm. a) a c) v rozsahu určenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na vykonávanie rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní.
2. Podľa § 1 vyhlášky MV SR 648/2008 je predmetom jej úpravy, žeustanovuje rozhodnutia, opatrenia a úkony trestného konania, ktoré je oprávnený vykonávať príslušník Policajného zboru, ktorý nie je vyšetrovateľom Policajného zboru alebo povereným príslušníkom Policajného zboru (ďalej len „policajt“) vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní.
3. Podľa § 200 ods. 4 TP je zrejmé, ževyšetrovanie vykonáva policajt uvedený v § 10 ods. 8 písm. a) a b).
4. Podľa § 202 ods. TP je zrejmé, žeskrátené vyšetrovanie o prečinoch, pre ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje tri roky, vykonáva policajt uvedený v § 10 ods. 8 písm. c) až g); o ostatných vykonáva skrátené vyšetrovanie policajt uvedený v § 10 ods. 8 písm. a) a b).
5. Podľa § 199 ods. 4 TP sa trestné stíhanie začne vykonaním zaisťovacieho úkonu, neodkladného úkonu alebo neopakovateľného úkonu aj vtedy, ak ho vykonal miestne nepríslušný policajt........
6. Podľa § 85 ods. 1 TP osobu podozrivú zo spáchania trestného činu môže policajt zadržať, ak je tu niektorý z dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 alebo 2 alebo ak ide o podorzivú osobu podľa § 204 ods. 1, aj keď proti nej doteraz nebolo vznesené obvinenie. Na zadržanie je potrebný predchádzajúci súhlas prokurátora. Bez takého súhlasu možno zadržanie vykonať, len ak vec neznesie odklad a súhlas vopred nemožno dosiahnuť, najmä ak bola taká osoba pristihnutá pri trestnom čine alebo zastihnutá na úteku.
Prvé dve citácie sú na seba vzájomne previazané, čo je zrejmé aj z toho dôvodu že obsah prvej citácie bližšie upravuje už vyššie spomenutá vyhláška v druhej citácií. Problém nastáva, keď si adresát práva prečíta ustanovenia tretej a štvrtej citácie ktoré sa zaoberajú rozsahom vyšetrovania a skráteného vyšetrovania.V citáciach je ,,expressis verbis,, vyjadrené ktorý policajt je v zmysle TP oprávnený vykonávať vyšetrovanie a ktorý skrátené vyšetrovanie. Nenájdete tu policajta v zmysle § 10 ods. 10 TP. Rovnako tretia a štvrtá citácia sa nevyjadruje ani pre extenzívnejší výklad pojmu policajt, ani pre demonštatívny výpočet subjektov ktoré môžu vykonávať vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie, nakoľko v uvedených citáciach chýbajú slová ako ,,najmä, po prípade a pod,,. Tretia a štvrtá citácia tak jednoznačne a bez čo najmenších pochybností určila subjekty v tretnom konaní, ktoré sú ako jediné oprávnené vykonávať vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie.
Následne je potrebné priblížiť si pojem vyšetrovanie či skrátené vyšetrovanie. Ich legálna definícia neexistuje, pričom z ustanovení § 201 TP ako aj trestnoprávnej literatúry možno vybadať základné charakteristické črty. Vyšetrovaním ako aj skráteným vyšetrovaním sa rozumie úsek prípravného konania, ktorý sú opravnení vykonávať iba policajti uvedený vo vyššie spomenutej tretej a štvrtej citácií (JAROSLAV, I. a kol.: Trestné právo procesné, druhé doplnené a prepracované vydanie.Wolters Kluwer (Iura Edition), 2010, str. 566,567).
Prípravné konanie ako všetci veľmi dobre vieme sa začína momentum začatia trestného stíhania. Začatie trestného stíhania tak rámcovo zapadá do úseku prípravného konania. Je to moment ktorý oddeľuje predprípravné konanie od konania prípravného. Začatie trestného stíhania vykonaním zaisťovacieho úkonu (§85 ods. 1 TP)tak logicky môže vykonať iba policajt, ktorý je oprávnený vykonávať vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie.
Následne nadviažem na ustanovenia vyjadrené v prvej a druhej citácií, kde títo policajti sú zmocnení zákonom, ktorý bližšie upravuje vyhláška, k vydávaniu rozhodnutí, opatrení k vykonávaniu úkonov trestného konania v rámci vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Uvedené ustanovenie je podľa môjho názoru potrebné vykladať následovne. Policajti v zmysle § 10 ods. 10 TP nie sú vzdelaním, skúsenosťami, odbornými znalosťami, ktoré je možné získať iba dlhodobou činnosťou v oblasti trestného práva na dostatočne vysokej úrovni aby mohli vykonávať vyšetrovanie či skrátene vyšetrovanie. Ich okruh služobnej činnosti je odlišný a čo sa týka znalostí v oblasti trestného práva hmotného a procesného je podstatne menej právne erudovaný od znalostí napr. Povereného príslušníka PZ a vyšetrovateľa PZ. Preto sa vyššie uvedená tretia a štvrtá citácia vyjadruje pre možnosť vykonávania vyšetrovania a skráteného vyšetrovania iba vo vzťahu k taxatívne vymenovaným subjektom trestného konania a nie vo vzťahu k policajtom podľa § 10 ods. 10 TP.Podľa môjho názoru tak policajti vyjadrení v § 10 ods. 10 TP môžu vykonávať akékoľvek činnosti vyjadrené vo výhlaške MV SR 648/2008 iba na pokyn policajta ktorý je vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie oprávnený viesť a vykonávať. Iba ak takýto policajt, napr. vyšetrovateľ PZ rozhodne, že príslušník PMJ,príslušník poriadkovej polície, príslušník OKP je dostatočne zdatný na vykonanie činností vyjadrených vo výhlaške MV SR 648/2008, môže potom takýto policajt uvedenú činnosť aj vykonať.Ak by takýto policajti konali svojvoľne, konali by podľa môjho názoru v rozpore zo zákonom, s poukazom na ustanovenia vyjadrené v tretej a štvrtej citácií, nakoľko by sa pasovali do pozície subjektu,oprávneného vykonávať vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie. Je pravdou, že vyhláška MV SR 648/2008 sa nevyjadruje pre potrebu najskôr informovať o vykonaní úkonov, opatrení či rozhodnutí vyšetrovateľa PZ, povereného príslušníka PZ alebo iný oprávnený subjekt. Vyhláška sa však takto ani vyjadrovať nemusí,nakoľko uvedené sa zdá byť zrejmé z ustanovení tretej a štvrtej citácie, kde je vyjadrené kto vykonáva vyšetrovania a skrátene vyšetrovanie a teda kto takéto konanie vedie a riadi. Navyše trestný poriadok je zákonnou normou ktorá má vyššiu právnu silu než akákoľvek vyhláška MV SR.
Vyššie uvedené úvahy a názory chcem logicky oprieť o moje vyjadrenia v nasledovných príkladoch. Ja ako poverený príslušník PZ nemožem vykonávať úkony v trestnom konini pokiaľ som v uvedenej veci vecne nepríslušný, o čom nás presviedčajú ustanovenia vyjadrené v tretej a štvtrej citácií. O uvedenom nás presviedča okrem iného aj ustanovenie z vyššie spomenutej piatej citácie. Teda ja ako poverený príslušník PZ nemôžem vykonať napr. Zaisťovací úkon (§85 ods. 1 TP) ak od samotného počiatku mám vedomosť o tom, že ide o páchateľa ktorý je podozrivý zo spáchania napr. trestného činu lúpeže (horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody je nad 3 roky). Ak by som tak spravil, začal by som vykonaním takéhoto zaisťovacieho úkonu trestné stíhanie na ktoré nie som vecne príslušný. Ustanovenie vyplývajúce z piatej citácie sa rovnako vyjadruje iba pre možnosť začatia trestného stíhanai miestne nepríslušným policajtom, nie však vecne nepríslušným policajtom. Diskvalifikoval by som tak nastávajúce trestné konanie a všetky úkony ktoré na trestné stíhanie nadväzujú v zmysle teórie,,fruit of the poisonous tree,,. Rovnako možno uviesť aj ďalší príklad, ktorý priamo nesúvisí s § 85ods. 1 TP ale vzhľadom na ustanovenie vyplývajúce z piatej citácie je namieste ho spomenúť. V prípade trestného činu krádeže ktorý je možné od počiatku kvalifikovať podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) TZ je potrebné vykonať obhliadku miesta činu. Na tento neodkadný a neopakovateľný úkon je vyslaný poverený príslušník PZ. Vykonaním OMČ začal trestné stíhanie. Myslíte si, že je oprávnený do Uznesenia o začatí TS podľa § 199 ods. 1 TP vyjadriť právnu kvalifikáciu skutku podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) TZ ? Na základe takto uvedených príkladovch chem uviesť, že poverený príslušník PZ nie je oprávnený pre vecnú nepríslušnosť vykonať spomenuté úkony. Zaujimavé však zostáva nazerať na danú problematiku optikou, v rámci ktorej by zákonodarca k vyššie spomenutým úkonom zmocnil svojvoľne osobu policajta podľa § 10 ods. 10 TP, ktorý v oblasti trestného práva hmotného a procesného je ďaleko menej kvalifikovaný a právne erudovaný.
Vzhľadom navyššie uvedené chcem ešte podrobnejšie rozobrať ustanovenie vyplývajúce zo šiestej citácie. Ustanovenie § 85 ods. 1 TP, je v praxi spravidla možné použiť iba nazáklade predbežného súhlasu prokurátora. Je tomu tak preto, lebo policajt podľa § 10 ods. 10 TP nevie na mieste činu, teda na mieste kde zadrží páchateľa vyhodnotiť, či vo vzťahu k nemu existuje niektorý z dôvodov útekovej alebo kolúznej väzby alebo dôvod na postup podľa § 204 TP.Preto je takmer prakticky nemožné použiť spomenuté ustanovenie bez predbežného súhlasu prokurátora. K týmto informáciam sa teda osoba policajta podľa § 10 ods. 10 TP nemá ako v čase vykonania zaisťovacieho úkonu dostať a tak tento úkon fakticky nemôže vykonať. V prípade ak však napr. vyšetrovateľ PZ ozrejmý prokurátorovi potrebu zadržania podozrivého v zmysle § 85 ods. 1 TP, lebo v danom čase má dôsledne vyhodnotené, že vo vzťahu k osobe podozrivého existujú dôvody na postup podľa § 204 TP alebo 71 ods. 1, ods. 2 TP, tak následne môže tento vyšetrovateľ poveriťpolicajta podľa §10 ods. 10 TP na vykonanie úkonu v zmysle § 85 /1 TP. Takýto postup podľa môjho názoru následne koreluje aj s vyhláškou MV SR 648/2008.
Zastávam preto názor, že k bezprostrednému obmedzeniu osobnej slobody policajtom podľa § 10 ods. 10 TP má dochádzať postupom podľa § 85 ods. 2 TP, v prípadoch ak skutok možno v danom okamihu vyhodnotiť ako skutok zakladajúci znaky trestného činu. Uvedené opieram o stanovisko krajskej prokuratúry zo dňa 10.10.2016s ktorým sa v prevažnej miere stotožňujem.
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.