Sledovanie osôb a vecí - aplikačné problémy

Publikované: 26. 03. 2017, čítané: 5803 krát
 

 

Pod­stat­ná časť toh­to prís­pev­ku bo­la pub­li­ko­va­ná v ča­so­pi­se „Zo súd­nej praxe“ č. 1/2017, kto­rý vy­dá­va vy­da­va­teľ­stvo Wol­ters Kluwer, www.wol­terskluwer.sk

 

Ap­li­kač­né prob­lé­my s vy­uži­tím dô­kaz­né­ho pros­tried­ku sle­do­va­nia osôb a ve­cí pod­ľa § 113 Tr. por. a dô­kaz­né­ho pros­tried­ku vy­ho­to­vo­va­nia ob­ra­zo­vých, zvu­ko­vých ale­bo ob­ro­zo­vo-zvu­ko­vých zá­zna­mov pod­ľa § 114 Tr. por. mož­no de­monštro­vať na kon­krét­nom prík­la­de z praxe.

 Roz­sud­kom Ok­res­né­ho sú­du Tr­na­va sp. zn. 5T/38/2013 zo dňa 26.09.2014 bol ob­ža­lo­va­ný uz­na­ný vin­ným zo spá­chania zlo­či­nu ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia s ni­mi pod­ľa § 172 ods. 1 písm. a), písm. d) Tr. zák., kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť v pod­sta­te na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že v pries­to­roch ga­rá­že bez sú­pis­né­ho čís­la vy­rá­bal me­tam­fe­ta­mín.

 Pries­tor pred pred­met­nou ga­rá­žou, v kto­rej sa ma­li vy­rá­bať dro­gy, vrá­ta­ne vcho­du do ga­rá­že bol po­lí­ciou mo­ni­to­ro­va­ný na zá­kla­de prí­ka­zu sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie, kto­rý vy­dal prí­kaz na vy­ho­to­vo­va­nie ob­ra­zo­vých zá­zna­mov v zmys­le § 114 Tr. por. Po­lí­cia na pod­kla­de toh­to prí­ka­zu umies­tni­la za­ria­de­nie na vy­ho­to­vo­va­nie ob­ra­zo­vých zá­zna­mov na ga­ráž, kto­rá sa na­chá­dza­la op­ro­ti sle­do­va­nej ga­rá­ži (cca 20 met­rov od sle­do­va­nej ga­rá­že).

 Pod­sta­tou od­vo­la­cích ná­mie­tok ob­ža­lo­va­né­ho bo­lo to, že or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ma­li správ­ne pos­tu­po­vať pri sle­do­va­ní ga­rá­že pod­ľa § 113 ods. 4 Tr. por., na­koľ­ko tu iš­lo o sle­do­va­nie ob­ža­lo­va­né­ho a ve­ci (ga­rá­že) a nie pod­ľa § 114 Tr. por. Rov­na­ko tak ob­ža­lo­va­ný na­mie­tal, že vlas­tník ga­rá­že na kto­rej bo­lo umies­tne­né za­ria­de­nie na vy­ho­to­vo­va­nie ob­ra­zo­vých zá­zna­mov ne­bol o tom­to ko­na­ní po­lí­cie upo­ve­do­me­ný a ne­bol po­lí­ciou vy­žia­da­ný je­ho súh­las na ta­ký­to pos­tup. Ob­ža­lo­va­ný bol ná­zo­ru, že na zá­kla­de prí­ka­zu sú­du vy­da­né­ho pod­ľa § 114 Tr. por. ne­bo­lo mož­né sle­do­vať ani ob­ža­lo­va­né­ho, ani pries­tor pred ga­rá­žou a vchod do ga­rá­že ozna­če­nej v prí­ka­ze. Sle­do­vať oso­by ale­bo ve­ci mož­no len na zá­kla­de prí­ka­zu vy­da­né­ho v roz­sa­hu us­ta­no­ve­nia § 113 ods. 2 Tr. por. a s pou­ži­tím § 113 ods. 11 Tr. por., res­pek­tí­ve § 113 ods. 4 Tr. por., pre­to­že pop­ri sle­do­va­ní sa sú­čas­ne mal pou­žiť in­for­mač­no-tech­nic­ký pros­trie­dok pod­ľa § 10 ods. 21 Tr. por. Iš­lo to­tiž o vchod do súk­rom­nej ga­rá­že, te­da pries­tor, kto­rý nie je ve­rej­ne prís­tup­ný. Keď­že v da­nej ve­ci ne­bol vy­da­ný prí­kaz na sle­do­va­nie osôb a ve­cí, na­priek čo­mu po­li­caj­né or­gá­ny sle­do­va­nie vy­ko­na­li a na je­ho vý­sled­koch za­ča­li tres­tné stí­ha­nie, to­to po­va­žo­val za nep­rí­pust­ný pos­tup. Na zá­kla­de prí­ka­zu pod­ľa § 114 Tr. por. ne­mož­no vy­ko­nať sle­do­va­nie osôb a ve­cí, to­to us­ta­no­ve­nie slú­ži na za­do­ku­men­to­va­nie úko­nu tres­tné­ho ko­na­nia, naj­čas­tej­šie sa v praxi pou­ží­va v sú­vis­los­ti s pred­stie­ra­ným pre­vo­dom, čin­nos­ťou agen­ta ale­bo kon­tro­lo­va­nou do­dáv­kou. V tých­to sú­vis­los­tiach ob­ža­lo­va­ný na­mie­tal pos­tup a hod­no­te­nie pr­vos­tup­ňo­vé­ho sú­du v tom sme­re, že ten­to us­tá­lil, že je ve­cou po­lí­cie, kto­rý z tých­to dvoch in­šti­tú­tov si pre svoj pos­tup vy­be­rie. Tým­to spô­so­bom ok­res­ný súd v pod­sta­te dek­la­ro­val zhod­nosť oboch us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku, vo­či čo­mu má ná­miet­ky a za­stá­va ná­zor, že ta­ký­to vý­klad je po­ru­še­ním zá­klad­ných zá­sad tres­tné­ho ko­na­nia, pre­dov­šet­kým zá­sa­dy uve­de­nej v § 2 ods. 1 Tr. por. a prin­cí­pu práv­nej is­to­ty v roz­ho­do­va­ní. V ko­neč­nom dôs­led­ku má za to, že ak chce­li or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní sle­do­vať pries­tor pred ga­rá­žou a vchod do nej, ma­li mať prí­kaz pod­ľa § 113 Tr. por., kto­rý ta­ký­to účel sle­du­je. Od­vo­la­teľ rov­na­ko vy­slo­vil práv­ny ná­zor, že ne­súh­la­sí s pos­tu­pom a zá­ver­mi ok­res­né­ho sú­du, že po­lí­cia pri od­ha­ľo­va­ní zá­važ­nej tres­tnej čin­nos­ti mô­že vy­ho­to­vo­vať ob­ra­zo­vé a zvu­ko­vé zá­zna­my z ob­jek­tov pa­tria­cich do súk­rom­né­ho vlas­tníc­tva iných osôb bez ich ve­do­mia. Za­stá­va sta­no­vis­ko, že ide o ľu­bo­vô­ľu v roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti sú­du, keď­že ten­to pred­met­né zá­ve­ry pri­jal bez to­ho, aby ozna­čil kon­krét­ne us­ta­no­ve­nie zá­ko­na, kto­ré po­lí­cii ta­ký pos­tup umož­ňo­val. V da­nej ve­ci bo­lo zá­zna­mo­vé za­ria­de­nie umies­tne­né na cel­kom inej ga­rá­ži, než bo­la ga­ráž sle­do­va­ná, a to vo vzdia­le­nos­ti cca dvad­sať met­rov od sle­do­va­nej ga­rá­že bez to­ho, aby po­lí­cia vô­bec vlas­tní­ka ga­rá­že kon­tak­to­va­la a za­bez­pe­či­la si je­ho súh­las. Žiad­ny zá­kon neu­mož­ňu­je po­lí­cii pri od­ha­ľo­va­ní tres­tných či­nov a zis­ťo­va­ní pá­cha­te­ľov a ani pri pl­ne­ní ďal­ších úloh pod­ľa § 2 zá­ko­na č. 171/1993 Z. z. o Po­li­caj­nom zbo­re pou­žiť vec vo vlas­tníc­tve fy­zic­kej oso­by bez spl­ne­nia zá­kon­ných pod­mie­nok.

 Kraj­ský súd v Tr­na­ve uz­ne­se­ním sp. zn. 5To/68/2014 zo dňa 15.01.2015 od­vo­la­nie ob­ža­lo­va­né­ho za­mie­tol ako ne­dô­vod­né.

 V sú­vis­los­ti s ná­miet­ka­mi ob­ža­lo­va­né­ho uve­de­ný­mi v od­vo­la­ní uvie­dol, že pos­tup po­lí­cie bol v sú­la­de so zá­ko­nom. Ob­ra­zo­vé zá­zna­my, pou­ži­té v tres­tnom ko­na­ní ako dô­kaz, vznik­li na zá­kla­de zá­kon­né­ho pos­tu­pu na­sa­de­ním in­for­mač­no-tech­nic­ké­ho pros­tried­ku. Sle­do­va­nie osôb ale­bo ve­cí s pou­ži­tím toh­to in­for­mač­no-tech­nic­ké­ho pros­tried­ku pod­ľa § 113 ods. 4 Tr. por. a tiež i vy­ho­to­vo­va­nie ob­ra­zo­vých, zvu­ko­vých ale­bo ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vých zá­zna­mov pod­ľa § 114 Tr. por. pred­sta­vu­je v sa­mot­nej pod­sta­te rov­na­ký zá­sah do zá­klad­ných práv a slo­bôd, naj­mä do ob­las­ti prá­va na súk­ro­mie. Obe ci­to­va­né pro­ces­nop­ráv­ne us­ta­no­ve­nia sta­no­vu­jú pre ta­ký zá­sah, vy­ko­na­ný v po­do­be vy­da­nia prí­ka­zu, for­mál­nu pod­mien­ku ve­de­nia tres­tné­ho stí­ha­nia pre úmy­sel­ný trest­ný čin, ako i ma­te­riál­nu pod­mien­ku spo­čí­va­jú­cu v dô­vod­nom pred­pok­la­de, že tým­to sle­do­va­ním a vy­ho­to­vo­va­ním zá­zna­mov ma­jú byť a bu­dú zis­te­né sku­toč­nos­ti vý­znam­né pre tres­tné ko­na­nie. V oboch prí­pa­doch zá­kon vy­ža­du­je na ta­ký­to pos­tup súd­ne po­vo­le­nie v po­do­be prí­ka­zu vy­da­né­ho sud­com pre príp­rav­né ko­na­nie, pri­čom oba ta­ké­to prí­ka­zy mož­no vy­dať vý­luč­ne na návrh or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní, a to za si­tuácie, že v oboch prí­pa­doch po­da­nia návr­hov zá­kon vy­ža­du­je iden­tic­ký spô­sob ich od­ôvod­ne­nia.

 V zho­de s práv­nym ná­zo­rom vy­slo­ve­ným sú­dom pr­vé­ho stup­ňa kraj­ský súd uzat­vo­ril, že ob­ra­zo­vé zá­zna­my, pou­ži­té v tres­tnom ko­na­ní ako dô­kaz, vznik­li na zá­kla­de zá­kon­né­ho pos­tu­pu na­sa­de­ním in­for­mač­no-tech­nic­ké­ho pros­tried­ku. Sle­do­va­nie osôb ale­bo ve­cí s pou­ži­tím toh­to in­for­mač­no-tech­nic­ké­ho pros­tried­ku pod­ľa § 113 ods. 4 Tr. por. a tiež i vy­ho­to­vo­va­nie ob­ra­zo­vých, zvu­ko­vých ale­bo ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vých zá­zna­mov pod­ľa § 114 Tr. por. pred­sta­vu­je v sa­mot­nej pod­sta­te rov­na­ký zá­sah do zá­klad­ných práv a slo­bôd, naj­mä do ob­las­ti prá­va na súk­ro­mie. Obe ci­to­va­né pro­ces­nop­ráv­ne us­ta­no­ve­nia sta­no­vu­jú pre ta­ký zá­sah, vy­ko­na­ný v po­do­be vy­da­nia prí­ka­zu, for­mál­nu pod­mien­ku ve­de­nia tres­tné­ho stí­ha­nia pre úmy­sel­ný trest­ný čin, ako i ma­te­riál­nu pod­mien­ku spo­čí­va­jú­cu v dô­vod­nom pred­pok­la­de, že tým­to sle­do­va­ním a vy­ho­to­vo­va­ním zá­zna­mov ma­jú byť a bu­dú zis­te­né sku­toč­nos­ti vý­znam­né pre tres­tné ko­na­nie. V oboch prí­pa­doch zá­kon vy­ža­du­je na ta­ký­to pos­tup súd­ne po­vo­le­nie v po­do­be prí­ka­zu vy­da­né­ho sud­com pre príp­rav­né ko­na­nie, pri­čom oba ta­ké­to prí­ka­zy mož­no vy­dať vý­luč­ne na návrh or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní, a to za si­tuácie, že v oboch prí­pa­doch po­da­nia návr­hov zá­kon vy­ža­du­je iden­tic­ký spô­sob ich od­ôvod­ne­nia. Pre­to je sku­toč­ne ve­cou po­lí­cie, kto­rý z tých­to in­šti­tú­tov Tres­tné­ho po­riad­ku si vy­be­rie na do­siah­nu­tie le­gi­tím­ne sle­do­va­né­ho úče­lu a o vy­da­nie kto­ré­ho prí­ka­zu aj po­žia­da sud­cu ko­na­jú­ce­ho v štá­diu príp­rav­né­ho ko­na­nia, na­koľ­ko obo­ma spô­sob­mi je mož­né do­siah­nuť sle­do­va­ný cieľ, kto­rým je do­ku­men­to­va­nie pá­chania tres­tnej čin­nos­ti, od­ha­le­nie jej mies­ta a pá­cha­te­ľov.  V sú­vis­los­ti s ob­ha­job­ný­mi ná­miet­ka­mi ob­ža­lo­va­né­ho vo vzťa­hu k zá­kon­nos­ti reali­zá­cie pred­met­né­ho prí­ka­zu (umies­tne­nie zá­zna­mo­vé­ho za­ria­de­nia na proti­ľah­lú ga­ráž bez súh­la­su jej vlas­tní­ka) bol kraj­ský súd ná­zo­ru, že ten­to pos­tup neob­me­dzo­val vlas­tní­ka pri vý­ko­ne je­ho vlas­tníc­kych práv ani v uží­va­ní vlas­tné­ho ma­jet­ku a ne­za­sia­hol do súk­ro­mia vlas­tní­ka. Le­gi­ti­mi­ta ta­ké­ho­to zá­sa­hu do vlas­tníc­kych práv je da­ná zá­uj­mom na od­ha­ľo­va­ní zá­važ­nej tres­tnej čin­nos­ti. Ko­na­nie po­lí­cie vo vzťa­hu k vlas­tníč­ke ga­rá­že správ­ne pre­to vy­hod­no­til ako op­ráv­ne­né. Neš­lo pri­tom o svoj­vô­ľu, ale o adek­vát­nu al­ter­na­tí­vu, pre­to­že ak­cia mu­se­la pre­beh­núť v ne­vyh­nut­nom uta­je­ní pou­ži­tia in­for­mač­no-tech­nic­kých pros­tried­kov na do­siah­nu­tie le­gi­tím­ne­ho cie­ľa. V žiad­nom prí­pa­de ne­doš­lo k zneu­ži­tiu vlas­tníc­kych práv žiad­nych osôb.

 Z od­ôvod­ne­nia uz­ne­se­nia kraj­ské­ho sú­du je zrej­mé, že tak ok­res­ný ako aj kraj­ský súd dos­pe­li k zá­ve­ru, že in­šti­tút sle­do­va­nia osôb a ve­cí pod­ľa § 113 ods. 4 Tr. por. (sle­do­va­nie osôb a ve­cí za pou­ži­tia vy­ho­to­vo­va­nia ob­ra­zo­vých zá­zna­mov) je ob­sa­ho­vo to­tož­ný in­šti­tút s in­šti­tú­tom vy­ho­to­vo­va­nia ob­ra­zo­vých zá­zna­mov pod­ľa § 114 ods. 1 Tr. por. Sú­dy tu vy­chá­dza­li z po­mer­ne lo­gic­kej konštruk­cie, že v zá­sa­de ide o in­šti­tú­ty, kto­ré slú­žia na to is­té a to na sle­do­va­nie oso­by, či ve­ci, z kto­ré­ho sa vy­ho­to­vu­je ob­ra­zo­vý zá­znam, pri­čom na vy­da­nie prí­ka­zu pod­ľa § 113 ods. 4 Tr. por. a na vy­da­nie prí­ka­zu pod­ľa § 114 ods. 1 Tr. por. je pot­reb­né spl­ne­nie fak­tic­ky tých is­tých ma­te­riál­nych ako aj for­mál­nych pod­mie­nok. Vzhľa­dom k uve­de­né­mu uzat­vo­ri­li, že je v zá­sa­de ve­cou or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní, kto­rý z tých­to in­šti­tú­tov vy­uži­jú pri ob­jas­ňo­va­ní kon­krét­nej tres­tnej čin­nos­ti.

 Na stra­ne dru­hej, mož­no vo­či uve­de­né­mu vý­kla­du na­mie­tať kon­cep­tom tzv. ra­cio­nál­ne­ho zá­ko­no­dar­cu. Te­da tým, že žiad­ny ra­cio­nál­ny (ro­zum­ný) zá­ko­no­dar­ca[1] by ne­pos­ta­vil ved­ľa se­ba dva ob­sa­ho­vo to­tož­né in­šti­tú­ty, t. j. dup­li­cit­né us­ta­no­ve­nia, kto­ré by si však ma­li vzá­jom­ne kon­ku­ro­vať a pri kto­rých by bo­lo v zá­sa­de len ve­cou ná­ho­dy, kto­rý z nich si or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní vy­be­rú. V zmys­le toh­to vý­cho­dis­ka práv­nej inter­pre­tá­cie by ma­la byť od­miet­nu­tá pred­sta­va, že práv­na úp­ra­va zís­ka­va­nia in­for­má­cií uta­jo­va­ným spô­so­bom by bo­la pos­ta­ve­ná na ná­hod­nom vý­be­re z dvoch to­tož­ných us­ta­no­ve­ní.

 V po­su­dzo­va­nej tres­tnej ve­ci roz­ho­do­val v do­vo­la­com ko­na­ní Naj­vyš­ší súd SR (ďa­lej v texte len naj­vyš­ší súd), kto­rý uz­ne­se­ním sp. zn. 6Tdo/31/2016 zo dňa 14.09.2016 od­mie­tol do­vo­la­nie ob­ža­lo­va­né­ho. Naj­vyš­ší súd sa sto­tož­nil s roz­hod­nu­tia­mi niž­ších sú­dov v tom, že pos­tup po­lí­cie pod­ľa § 114 ods. 1 Tr. por. pri mo­ni­to­ro­va­ní ga­rá­že bol v sú­la­de so zá­ko­nom, av­šak neak­cep­to­val vý­klad, že us­ta­no­ve­nia § 113 ods. 4 Tr. por. a § 114 ods. 1 Tr. por. sú to­tož­né a že je ve­cou voľ­né­ho vý­be­ru po­lí­cie pod­ľa kto­ré­ho z nich bu­de pos­tu­po­vať.

 Naj­vyš­ší súd v od­ôvod­ne­ní svoj­ho uz­ne­se­nia uvie­dol, že pos­tup pod­ľa § 113 ods. 4 Tr. por. ne­mož­no vy­užiť, ak by sa ma­lo vy­ko­nať sle­do­va­nie v obyd­lí (čo vy­plý­va zo zne­nia uve­de­né­ho us­ta­no­ve­nia, že „sle­do­va­nie nie je spo­je­né so vstu­pom do oby­dlia“), nap­ro­ti to­mu pos­tup pod­ľa § 114 ods. 2 Tr. por. mož­no ap­li­ko­vať aj v obyd­lí (čo vy­plý­va zo zne­nia toh­to us­ta­no­ve­nia, že „vy­ho­to­vo­va­nie ob­ra­zo­vých, zvu­ko­vých ale­bo ob­ra­zo­vo-zvy­ko­vých zá­zna­mov spo­je­ných s pria­mym vstu­pom do oby­dlia“). Roz­sah pos­tu­pu pod­ľa § 114 ods. 2 Tr. por. je op­ro­ti us­ta­no­ve­niu § 113 ods. 4 Tr. por. šir­ší a s váž­nej­ší­mi dôs­led­ka­mi na prá­vo na súk­ro­mie. Naj­vyš­ší súd zdô­raz­nil, že už len z tých­to sku­toč­nos­tí je zrej­mé, že pos­tup pod­ľa § 114 Tr. por. pred­sta­vu­je ra­zan­tnej­ší zá­sah do prá­va na súk­ro­mie dot­knu­tej oso­by op­ro­ti pos­tu­pu pod­ľa § 113 Tr. por. a to len pri vy­bra­ných tres­tných či­noch.

 Z uve­de­né­ho naj­vyš­ší súd vy­vo­dil, že pos­tup pod­ľa § 114 ods. 2 Tr. por. je špe­ciál­nym vo vzťa­hu k pos­tu­pu pod­ľa § 113 Tr. por., pri­čom pro­ces­ný pos­tup pod­ľa § 113 ods. 4 Tr. por. (sle­do­va­nie so sú­čas­ným pou­ži­tím ITP) mož­no pou­žiť len v prí­pa­de, ak ne­pôj­de o tres­tné či­ny spa­da­jú­ce do ka­ta­ló­gu tres­tných či­nov vy­me­no­va­ných v us­ta­no­ve­ní § 114 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a sle­do­va­nie ne­bu­de spo­je­né so vstu­pom do oby­dlia. Iný­mi slo­va­mi, ak je pot­reb­né vy­ko­nať sle­do­va­nie spo­je­né s pou­ži­tím ITP (§ 113 ods. 4 Tr. por.) so vstu­pom do oby­dlia s tým, že pôj­de o niek­to­rý z tres­tných či­nov taxatív­ne uve­de­ných v us­ta­no­ve­ní § 114 ods. 1, ods. 2 Tr. por. mu­sí sa pos­tu­po­vať pod­ľa špe­ciál­ne­ho us­ta­no­ve­nia a to pod­ľa us­ta­no­ve­nia § 114 Tr. por.

 Naj­vyš­ší súd ďa­lej zdô­raz­nil, že je po­cho­pi­teľ­né, že v rám­ci pos­tu­pu pod­ľa § 114 Tr. por., nap­rík­lad pri pou­ži­tí ka­me­ry na za­zna­me­ná­va­nie ob­ra­zu i zvu­ku do­chá­dza k sle­do­va­niu ob­jek­tov a osôb v šir­šom zmys­le, čo je lo­gic­kým dôs­led­kom čin­nos­ti ozna­če­né­ho tech­nic­ké­ho za­ria­de­nia. Pou­ži­tie ITP na vy­ho­to­vo­va­nie ob­ra­zo­vých zá­zna­mov v se­be vždy za­hŕňa i sle­do­va­nie. Sa­mot­ný cha­rak­ter to­ho kto­ré­ho pros­tried­ku dop­re­du pre­dur­ču­je je­ho ap­li­ká­ciu. Pos­tup pod­ľa § 113 Tr. por. mož­no ozna­čiť ako tzv. „in mo­ve“ a te­da sle­do­va­nie v po­hy­be, nap­ro­ti to­mu pos­tup pod­ľa § 114 Tr. por. je ur­če­ný prio­rit­ne na sta­cio­nár­ne „sle­do­va­nie“ ako tzv. „stea­dy“ pro­ces­ný pros­trie­dok.

 V skú­ma­nom prí­pa­de iš­lo pod­ľa naj­vyš­šie­ho sú­du o po­doz­re­nie zo spá­chania zlo­či­nu s tým, že vy­uži­té bo­lo sta­cio­nár­ne sle­do­va­nie pries­to­ru pred ga­rá­žo­vou a pre­to bol pos­tup pod­ľa § 114 Tr. por. v sú­la­de so zá­ko­nom. Len pre úpl­nosť je nut­né do­dať, že naj­vyš­ší súd sa sto­tož­nil so zá­ver­mi sú­dov niž­ších stup­ňov, že spô­sob umies­tne­nia op­tic­ké­ho pros­tried­ku ne­bol v roz­po­re so zá­ko­nom naj­mä pre­to, že ob­jekt, na kto­rom op­tic­ké za­ria­de­nie bo­lo umies­tne­né ne­bol obyd­lím, bol ve­rej­ne prís­tup­ný a ne­doš­lo k poš­ko­de­niu ob­jek­tu ani k žiad­ne­mu ob­me­dzeniu je­ho vlas­tní­ka. Na­viac z po­va­hy ve­ci vy­plý­va, že prí­kaz pod­ľa § 114 ods. 2 Tr. por. v se­be za­hŕňa aj mon­táž tech­nic­ké­ho pros­tried­ku a te­da k pou­ži­tiu ITP a mon­tá­ži op­tic­ké­ho pros­tried­ku na za­zna­me­ná­va­nie ob­ra­zu doš­lo na pod­kla­de roz­hod­nu­tia sú­du vy­da­né­ho v zmys­le Tres­tné­ho po­riad­ku.

 Naj­vyš­ší súd pri vý­kla­de dot­knu­tých us­ta­no­ve­ní te­da dos­pel k zá­ve­ru, že sí­ce pri obid­voch skú­ma­ných dô­kaz­ných pros­tried­koch ide o sle­do­va­nie, av­šak nej­de o ob­sa­ho­vo to­tož­né us­ta­no­ve­nia. Pod­ľa ná­zo­ru naj­vyš­šie­ho sú­du sú us­ta­no­ve­nia § 113 ods. 4 Tr. por. a § 114 Tr. por. vo vzťa­hu špe­cia­li­ty.

 Ten­to zá­ver naj­vyš­šie­ho sú­du zrej­me vy­chá­dza z pred­pok­la­du, že vý­klad zá­ko­na má sle­do­vať ro­zum­né úče­ly zá­ko­na (ra­tio le­gis). Ide te­da o te­leolo­gic­ký (úče­lo­vý) vý­klad pred­met­ných us­ta­no­ve­ní, kto­rý má svo­ju lo­gi­ku, av­šak do­vo­lím si s ním do ur­či­tej mie­ry ne­súh­la­siť.

 V pr­vom ra­de je nut­né sa sto­tož­niť so zá­ver­mi kraj­ské­ho ako aj naj­vyš­šie­ho sú­du v tom, že vy­ho­to­vo­va­nie ob­ra­zo­vých zá­zna­mov v zmys­le § 114 Tr. por. je sle­do­va­ním a to sle­do­va­ním kon­krét­ne­ho po­zo­ro­va­né­ho ob­jek­tu, kto­rým mô­že byť tak oso­ba ako aj vec. Ide tu o sys­te­ma­tic­ké po­zo­ro­va­nie sle­do­va­né­ho ob­jek­tu tr­va­jú­ce spra­vid­la dl­hší čas[2] s tým, že vy­ho­to­vo­va­nie ob­ra­zo­vých zá­zna­mov tu nes­lú­ži len na za­zna­me­ná­va­nie sle­do­va­né­ho ob­jek­tu (t. j. na za­zna­me­na­nie sle­do­va­nia ako pro­ces­né­ho úko­nu), ale mož­no ho po­va­žo­vať za sa­mot­ný spô­sob sle­do­va­nia (t. j. za sa­mot­né sle­do­va­nie). Ale­bo po­ve­da­né inak, sle­do­va­nie kon­krét­ne­ho po­zo­ro­va­né­ho ob­jek­tu sa us­ku­toč­ňu­je pros­tred­níc­tvom vy­ho­to­vo­va­nia ob­ra­zo­vých zá­zna­mov. Vzhľa­dom k to­mu tu ne­má žiad­ne prak­tic­ké vy­uži­tie, či opod­stat­ne­nie de­le­nie dô­kaz­ných pros­tried­kov ur­če­ných na zís­ka­va­nie in­for­má­cií na in­for­mač­no-tech­nic­ké pros­tried­ky a na pros­tried­ky ope­ra­tív­no-pát­ra­cej čin­nos­ti, pre­to­že vy­ho­to­vo­va­nie ob­ra­zo­vých zá­zna­mov splý­va do jed­né­ho dô­kaz­né­ho pros­tried­ku so sle­do­va­ním osôb a ve­cí. Po­kiaľ sa te­da v po­su­dzo­va­nom prí­pa­de sle­do­val von­kaj­ší pries­tor ga­rá­že iš­lo o sle­do­va­nie vy­ho­to­vo­va­ním ob­ra­zo­vých zá­zna­mov, v kto­rom je už za­hr­nu­té aj sle­do­va­nie osôb a ve­cí. Z toh­to poh­ľa­du sa in­šti­tút sle­do­va­nia osôb pod­ľa § 113 ods. 4 Tr. por. úpl­ne prek­rý­va s in­šti­tú­tom pod­ľa § 114 Tr. por. a sku­toč­ne mož­no mať do­jem, že ide o iden­tic­ké us­ta­no­ve­nia a má byť ve­cou voľ­né­ho vý­be­ru or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní pod­ľa kto­ré­ho bu­dú pos­tu­po­vať[3].

 Naj­vyš­ší súd po­mer špe­cia­li­ty us­ta­no­ve­nia § 114 Tr. por. pred us­ta­no­ve­ním § 113 ods. 4 Tr. por. vy­vo­dil v pr­vom ra­de z to­ho, že pos­tu­po­vať pod­ľa § 113 ods. 4 Tr. por. (sle­do­va­nie so sú­čas­ným pou­ži­tím in­for­mač­no-tech­nic­ké­ho pros­tried­ku vo for­me vy­ho­to­vo­va­nia ob­ra­zo­vých zá­zna­mov) mož­no len vte­dy, ak ne­pôj­de o tres­tné či­ny spa­da­jú­ce do ka­ta­ló­gu tres­tných či­nov vy­me­no­va­ných v us­ta­no­ve­ní § 114 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a sle­do­va­nie ne­bu­de spo­je­né so vstu­pom do oby­dlia.

 Hneď pr­vá pod­mien­ka vy­vo­lá­va po­chyb­nos­ti o svo­jej správ­nos­ti. Tre­ba uviesť, že pod­ľa § 113 ods. 1 Tr. por. mož­no sle­do­va­nie osôb a ve­cí vy­užiť len v tres­tnom ko­na­ní o úmy­sel­nom tres­tnom či­ne. Na stra­ne dru­hej, pod­ľa § 114 ods. 1 Tr. por. mož­no vy­ho­to­vo­va­nie ob­ra­zo­vých zá­zna­mov pou­žiť len v tres­tnom ko­na­ní pre úmy­sel­ný trest­ný čin, na kto­rý zá­kon us­ta­no­vu­je trest od­ňa­tia slo­bo­dy s hor­nou hra­ni­cou tres­tnej sadz­by pre­vy­šu­jú­cou tri ro­ky, ko­rup­ciu ale­bo iný úmy­sel­ný trest­ný čin, o kto­rom na ko­na­nie za­vä­zu­je me­dzi­ná­rod­ná zmlu­va.

 Us­ta­no­ve­nie § 114 ods. 1 Tr. por. te­da vý­slov­ne sta­no­vu­je, že vy­ho­to­vo­va­nie ob­ra­zo­vých zá­zna­mov nie je mož­né vy­užiť, či pou­žiť pri akom­koľ­vek úmy­sel­nom tres­tnom či­ne, na­koľ­ko zá­kon­né pou­ži­tie toh­to dô­kaz­né­ho pros­tried­ku pred­pok­la­dá, že bu­de „na­sa­de­né“ len pri taxatív­ne vy­me­no­va­ných tres­tných či­nov (§ 114 ods. 1, ods. 2 Tr. por. ar­gu­men­tum a con­trá­rio). Po­kiaľ by sme pos­tu­po­va­li pod­ľa vý­kla­du naj­vyš­šie­ho sú­du, t. j. že pos­tup pod­ľa § 113 ods. 4 Tr. por. (sle­do­va­nie so sú­čas­ným pou­ži­tím vy­ho­to­vo­va­nia ob­ra­zo­vých zá­zna­mov) je pou­ži­teľ­ný len vte­dy, ak nej­de o tres­tné či­ny uve­de­né v us­ta­no­ve­ní § 114 ods. 1 Tr. por., mu­se­li by sme dos­pieť k zá­ve­ru, že pou­ži­tím toh­to vý­kla­du ide o ob­chá­dzanie zá­ko­na a to kon­krét­ne us­ta­no­ve­nia § 114 ods. 1 Tr. por. Nie je mož­né pri­pus­tiť, aby pri pos­tu­pe pod­ľa § 113 ods. 4 Tr. por., t. j. pri sle­do­va­ní oso­by ale­bo ve­ci za sú­čas­né­ho pou­ži­tia vy­ho­to­vo­va­nia ob­ra­zo­vých zá­zna­mov, pos­ta­čo­va­lo ve­de­nie tres­tné­ho ko­na­nia pre úmy­sel­ný trest­ný čin, kto­rý nie je uve­de­ný v ka­ta­ló­gu tres­tných či­nov vy­me­dze­ných v us­ta­no­ve­ní § 114 ods. 1 Tr. por. Pri ta­kom­to tres­tnom či­ne to­tiž in­for­mač­no-tech­nic­ký pros­trie­dok a to kon­krét­ne vy­ho­to­vo­va­nie ob­ra­zo­vých zá­zna­mov ne­mož­no vy­užiť v žiad­nom prí­pa­de.

 Opä­tov­ne sa dos­tá­va­me ku kon­cep­tu tzv. ra­cio­nál­ne­ho zá­ko­no­dar­cu, kto­rý by zrej­me nek­lá­dol ved­ľa se­ba jed­no us­ta­no­ve­nie (§ 113 ods. 4 Tr. por.), pri kto­rom by pri­pus­til sle­do­va­nie s pou­ži­tím vy­ho­to­vo­va­nia ob­ra­zo­vých zá­zna­mov pri kaž­dom úmy­sel­nom tres­tnom či­ne a zá­ro­veň dru­hé us­ta­no­ve­nie (§ 114 ods. 1 Tr. por.) pri kto­rom by pri­pus­til vy­ho­to­vo­va­nie ob­ra­zo­vých zá­zna­mov (a zá­ro­veň aj sle­do­va­nie, kto­ré je je­ho ob­sa­ho­vou nápl­ňou) len pri taxatív­ne uve­de­ných tres­tných či­noch. Ak by to tak bo­lo, po­tom by iš­lo o dve nav­zá­jom roz­por­né us­ta­no­ve­nia, pri kto­rom by us­ta­no­ve­nie § 113 ods. 1, ods. 4 Tr. por. ne­go­va­lo us­ta­no­ve­nie § 114 ods. 1 Tr. por. oh­ľad­ne to­ho, pri kto­rom tres­tnom či­ne je mož­né pri­pus­tiť pou­ži­tie vy­ho­to­vo­va­nia ob­ra­zo­vých zá­zna­mov. Na­vy­še, v us­ta­no­ve­ní § 113 ods. 4 Tr. por. zá­ko­no­dar­ca len umož­ňu­je spo­jiť sle­do­va­nie osôb a ve­cí s pou­ži­tím in­for­mač­no-tech­nic­ké­ho pros­tried­ku, av­šak žiad­nym spô­so­bom nes­ta­no­vu­je pod­mien­ky pre mož­né pou­ži­tie in­for­mač­no-tech­nic­ké­ho pros­tried­ku. Tie­to zá­kon­né pod­mien­ky zá­ko­no­dar­ca sta­no­vu­je pri vy­ho­to­vo­va­ní ob­ra­zo­vých zá­zna­mov vý­hrad­ne v us­ta­no­ve­ní § 114 ods. 1, ods. 2 Tr. por.

 Z uve­de­né­ho je zrej­mé, že pos­tu­po­vať pod­ľa § 113 ods. 4 Tr. por., t. j. vy­ko­nať sle­do­va­nie osôb ale­bo ve­cí za sú­čas­né­ho vy­ho­to­vo­va­nia ob­ra­zo­vých zá­zna­mov (sle­do­vať oso­bu, či vec vy­ho­to­vo­va­ním ob­ra­zo­vých zá­zna­mov) nie je mož­né pri tres­tných či­noch, kto­ré nes­pa­da­jú do ka­ta­ló­gu tres­tných či­nov vy­me­no­va­ných v us­ta­no­ve­ní § 114 ods. 1, ods. 2 Tr. por. V tom­to sme­re si do­vo­lím tvr­diť, že ar­gu­men­ty naj­vyš­šie­ho sú­du sú nes­práv­ne.

 Ďal­ším ar­gu­men­tom naj­vyš­šie­ho sú­du oh­ľad­ne od­liš­nos­tí pos­tu­pu pod­ľa § 113 Tr. por. a pod­ľa § 114 Tr. por. bol ten, že pri pos­tu­pe pod­ľa § 113 Tr. por. ide o sle­do­va­nie v po­hy­be, nap­ro­ti to­mu, pri pos­tu­pe pod­ľa § 114 Tr. por. ide prio­rit­ne o sle­do­va­nie sta­cio­nár­ne.

 Ani ten­to ar­gu­ment nie je veľ­mi pres­ved­či­vý. Us­ta­no­ve­nie § 113 ods. 1 Tr. por. sí­ce ho­vo­rí o tom, že sle­do­va­ním osôb a ve­cí sa ro­zu­mie zís­ka­va­nie in­for­má­cií o po­hy­be a čin­nos­ti oso­by ale­bo po­hy­be ve­ci, av­šak to auto­ma­tic­ky nez­na­me­ná, že mu­sí byť v po­hy­be aj sle­do­va­cie za­ria­de­nie. Rov­na­ko tak, to nez­na­me­ná, že sa mu­sí sle­do­vať po­hyb oso­by, či ve­ci na kaž­dom mies­te, kde sa tá­to vec ale­bo oso­ba po­čas sle­do­va­nia na­chá­dza. Nap­rík­lad, sle­do­vať po­hyb a čin­nosť ur­či­tej oso­by mož­no aj tak, že sa mo­ni­to­ru­je jej po­hyb a čin­nosť na jed­nom kon­krét­nom zá­uj­mo­vom mies­te (nap­rík­lad vý­skyt tej­to oso­by na ta­kom­to mies­te a jej čin­nosť na tom­to kon­krét­nom mies­te). V ta­kom­to prí­pa­de je sle­do­va­nie sta­cio­nár­ne s tým, že je za­me­ra­né na kon­krét­ne mies­to a sle­du­je aký­koľ­vek po­hyb a čin­nosť na tom­to kon­krét­nom mies­te a vy­hod­no­cu­je sa vý­skyt a čin­nosť zá­uj­mo­vej oso­by na tom­to mies­te.

 Sa­moz­rej­me, sle­do­va­nie osôb ale­bo ve­cí sa mô­že us­ku­toč­ňo­vať aj tak, že sa sle­du­je kaž­dé mies­to, kde sa sle­do­va­ná oso­ba, či vec na­chá­dza ale­bo po­hy­bu­je (nap­rík­lad sle­do­va­nie mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la pros­tred­níc­tvom tech­nic­ké­ho sle­do­va­cie­ho za­ria­de­nia GPS v zmys­le § 113 ods. 11 Tr. por.), te­da ide nie­len o po­hyb sle­do­va­nej oso­by ale­bo ve­ci, ale aj o „po­hyb“ sle­do­va­cie­ho za­ria­de­nia. To­to však nie je ne­vyh­nut­ným pred­pok­la­dom na vy­ko­na­nie sle­do­va­nia v zmys­le § 113 Tr. por., na­koľ­ko aj pri pos­tu­pe pod­ľa § 113 ods. 4 Tr. por. nie je vy­lú­če­né sle­do­va­nie sta­cio­nár­ne. To na­po­kon vy­plý­va pria­mo z toh­to us­ta­no­ve­nia, v kto­rom sa vy­slo­ve­ne uvá­dza, že sle­do­va­nie mož­no pou­žiť aj „v iných pries­to­roch ale­bo po­zem­koch, kto­ré nie sú ve­rej­ne prís­tup­né“. Je zjav­né, že tu ide nap­rík­lad o ne­by­to­vé pries­to­ry (nap­rík­lad kan­ce­lá­rie, či ga­rá­že) a že v prí­pa­de, ak by sa sle­do­va­nie po­su­nu­lo do tých­to pries­to­rov, bo­lo by vždy sta­cio­nár­ne a sle­do­va­lo by po­hyb osôb, či ve­cí v tom­to kon­krét­nom pries­to­re. Neš­lo by tu zjav­ne o sle­do­va­nie v po­hy­be a na­priek to­mu by iš­lo o sle­do­va­nie pod­ľa § 113 ods. 4 Tr. por.

 Ak si zo­be­rie­me vy­ššie uve­de­nú tres­tnú vec, tak bol po­lí­ciou sle­do­va­ný pries­tor pred ga­rá­žou. Sle­do­va­cie za­ria­de­nie vy­ho­to­vo­va­lo ob­ra­zo­vé zá­zna­my o akom­koľ­vek po­hy­be a čin­nos­ti pred tou­to ga­rá­žou. Iš­lo tu nie­len o sta­cio­nár­ne sle­do­va­nie mies­ta (pries­to­ru pred ga­rá­žou), ale aj, a to naj­mä, o sle­do­va­nie po­hy­bu osôb v tom­to pries­to­re, t. j. o sle­do­va­nie po­hy­bu osôb na kon­krét­nom mies­te. Sku­toč­nosť, že bo­lo vy­uži­té sta­cio­nár­ne sle­do­va­nie te­da ne­má veľ­kú vý­po­ved­nú hod­no­tu, pre­to­že cel­kom zjav­ne sa zá­ro­veň sle­do­val tak po­hyb osôb (pred ga­rá­žou) ako aj kon­krét­ne jed­no mies­to (pries­tor pred ga­rá­žou). Sle­do­va­nie reali­zo­va­né pos­tu­pom pod­ľa § 113 Tr. por. te­da cel­kom ur­či­te ne­mu­sí byť len „v po­hy­be“ a sle­do­va­nie pros­tred­níc­tvom vy­ho­to­vo­va­nia ob­ra­zo­vých zá­zna­mov za­se cel­kom ur­či­te ne­mu­sí byť iba sta­cio­nár­ne.

 V prí­pa­de mo­ni­to­ro­va­nia pries­to­ru pred ga­rá­žou bo­li pre­to spl­ne­né všet­ky zá­kon­né pod­mien­ky na pos­tup pod­ľa § 113 ods. 4 Tr. por., pre­to­že iš­lo o sle­do­va­nie ve­rej­né­ho pries­to­ru pred ga­rá­žou s tým, že to­to sle­do­va­nie bo­lo mož­né spo­jiť s vy­uži­tím vy­ho­to­vo­va­nia ob­ra­zo­vých zá­zna­mov (t. j. s pou­ži­tím in­for­mač­no-tech­nic­ké­ho pros­tried­ku), na­koľ­ko iš­lo o tres­tné ko­na­nie o úmy­sel­nom tres­tnom či­ne s hor­nou hra­ni­cou tres­tnej sadz­by pre­vy­šu­jú­cou tri ro­ky (for­mál­na pod­mien­ka uve­de­ná v us­ta­no­ve­ní § 114 ods. 1 Tr. por.). Vzhľa­dom k to­mu, že tu zá­ro­veň iš­lo o sle­do­va­nie prá­ve pros­tred­níc­tvom vy­ho­to­vo­va­nia ob­ra­zo­vých zá­zna­mov, bo­li zá­ro­veň spl­ne­né aj všet­ky zá­kon­né pod­mien­ky na pos­tup pod­ľa § 114 ods. 1 Tr. por. Z toh­to poh­ľa­du sa sku­toč­ne ja­ví pres­ved­či­vej­šia ar­gu­men­tá­cia Kraj­ské­ho sú­du v Tr­na­ve, že v po­su­dzo­va­nej tres­tnej ve­ci moh­li or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní pos­tu­po­vať pod­ľa aké­ho­koľ­vek z uve­de­ných us­ta­no­ve­ní a ich pos­tup by bol v sú­la­de so zá­ko­nom. Iš­lo tu to­tiž o ob­sa­ho­vo zhod­né dô­kaz­né pros­tried­ky, na pod­kla­de kto­rých sa ma­li zís­kať zhod­né dô­ka­zy.

 S ar­gu­men­tá­ciou naj­vyš­šie­ho sú­du sa mož­no sto­tož­niť v tom, že pos­tup pod­ľa § 113 ods. 4 Tr. por. nie je mož­ný ak sa má sle­do­va­nie vy­ko­nať v obyd­lí[4]. V ta­kom­to prí­pa­de je mož­né pos­tu­po­vať len pod­ľa § 114 ods. 2 Tr. por. a len pri tres­tných či­noch, kto­ré sú v tom­to us­ta­no­ve­ní vy­slo­ve­ne uve­de­né. Po­kiaľ však ide o pries­to­ry nes­lú­žia­ce na bý­va­nie (te­da ak nej­de o oby­dlie) po­tom je vy­slo­ve­ne mož­né vy­ko­nať sle­do­va­nie aj pos­tu­pom pod­ľa § 113 ods. 4 Tr. por., pre­to­že to­to us­ta­no­ve­nie vy­slo­ve­ne umož­ňu­je vy­ko­nať sle­do­va­nie aj v iných pries­to­roch a po­zem­koch, kto­ré nie sú ve­rej­ne prís­tup­né[5]. Po­kiaľ by te­da po­lí­cia v po­su­dzo­va­nom prí­pa­de chce­la ok­rem sle­do­va­nia pries­to­ru pred ga­rá­žou, sle­do­vať aj vnú­tor­ný pries­tor ga­rá­že, kto­rý inak nie je ve­rej­ne prís­tup­ný, moh­la by pos­tu­po­vať pod­ľa § 113 ods. 4 Tr. por., pre­to­že to­to us­ta­no­ve­nie vy­slo­ve­ne ta­ký­to pos­tup umož­ňu­je. Z toh­to poh­ľa­du sa ja­ví do­kon­ca us­ta­no­ve­nie § 113 ods. 4 Tr. por. v po­me­re špe­cia­li­ty k us­ta­no­ve­niu § 114 Tr. por. a nie nao­pak, t. j. že by sa pri sle­do­va­ní vnú­tor­ných pries­to­rov, kto­ré nie sú ve­rej­nos­ti prís­tup­né a kto­ré ne­mož­no ozna­čiť za oby­dlie ma­lo pri­már­ne pos­tu­po­vať pod­ľa § 113 ods. 4 Tr. por. Vzhľa­dom k to­mu, že v ta­kých­to prí­pa­doch je sle­do­va­nie vždy spo­je­né s pou­ži­tím vy­ho­to­vo­va­nia ob­ra­zo­vých, ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vých, či zvu­ko­vých zá­zna­mov je mož­né pri­pus­tiť aj ta­ký pos­tup, že aj v ta­ký­cho prí­pa­doch pos­ta­ču­je len pos­tup pod­ľa § 114 Tr. por., na­koľ­ko sa­mot­né sle­do­va­nie je sú­čas­ťou vy­uži­tia toh­to in­for­mač­no-tech­nic­ké­ho pros­tried­ku.

 Mož­no pre­to uza­vrieť, že v pre­jed­ná­va­nej tres­tnej ve­ci bol pos­tup po­lí­cie pod­ľa § 114 Tr. por. zá­kon­ný, av­šak zá­kon­ným by bol aj v prí­pa­de, ak by sa pos­tu­po­va­lo pod­ľa § 113 ods. 4 Tr. por. Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že dô­kaz­ný pros­trie­dok sle­do­va­nie osôb a ve­cí pod­ľa § 113 Tr. por. je ob­sa­ho­vo po­dob­ným a v niek­to­rých prí­pa­doch do­kon­ca iden­tic­kým dô­kaz­ným pros­tried­kom ako vy­ho­to­vo­va­nie ob­ra­zo­vých zá­zna­mov. Vzhľa­dom na množ­stvo vý­kla­do­vých ne­jas­nos­tí, kto­ré sú spo­je­né s ap­li­ká­ciou tých­to dvoch dô­kaz­ných pros­tried­kov bu­de de le­ge fe­ren­da ne­vyh­nut­né, aby zá­ko­no­dar­ca pri­jal ta­kú práv­nu úp­ra­vu, kto­rá od­strá­ni aké­koľ­vek po­chyb­nos­ti pri ich pou­ží­va­ní. Z toh­to poh­ľa­du by sa ako naj­vhod­nej­šie rie­še­nie ja­vi­lo včle­ne­nie us­ta­no­ve­nia § 113 Tr. por. do us­ta­no­ve­nia § 114 Tr. por. s tým, že tak sle­do­va­nie osôb a ve­ci ako aj sle­do­va­nie pros­tred­níc­tvom vy­ho­to­vo­va­nia ob­ra­zo­vých zá­zna­mov by ma­lo up­ra­vo­vať jed­no us­ta­no­ve­nie s rov­na­ký­mi ob­sa­ho­vý­mi pod­mien­ka­mi pre je­ho pou­ži­tie.

 

 

 



[1] v ap­li­kač­nej praxi sa čas­to vy­chá­dza z to­ho, že kon­cept  ra­cio­nál­ne­ho (ro­zum­né­ho) zá­ko­no­dar­cu je vý­cho­dis­kom inter­pre­tá­cie prá­va s tým, že ta­ký­to zá­ko­no­dar­ca net­vo­rí nad­by­toč­né prá­vo. Vy­chá­dza sa pri­tom z vy­vrá­ti­teľ­né­ho pred­pok­la­du, že ra­cio­nál­ny zá­ko­no­dar­ca nor­mu­je pre do­siah­nu­tie ur­či­té­ho cie­ľa a to k to­mu spô­so­bi­lý­mi pros­tried­ka­mi. K uve­de­né­mu poz­ri bliž­šie nap­rík­lad Mel­zer, F.: Me­to­do­lo­gie na­lé­zá­ní prá­va. Úvod do práv­ní ar­gu­men­ta­ce. 1. Vy­dá­ní. Pra­ha: C.H.Beck, 2009, s. 124.

[2] v zmys­le § 114 ods. 3 Tr. por. mô­že vy­ko­ná­va­nie tzv. pr­vé­ho vy­ho­to­vo­va­nia ob­ra­zo­vých zá­zna­mov tr­vať až šesť me­sia­cov.

[3] po­kiaľ ne­pôj­de o sle­do­va­nie a vy­ho­to­vo­va­nie ob­ra­zo­vých zá­zna­mov spo­je­né s vnik­nu­tím do oby­dlia. V ta­kom prí­pa­de je mož­né pos­tu­po­vať len pod­ľa § 114 ods.2 Tr. por.

 

[4] za pou­ži­tia us­ta­no­ve­nia § 122 ods. 5 Tr. zák. mož­no obyd­lím ro­zu­mieť dom ale­bo byt iné­ho ale­bo aj iné pries­to­ry, po­kiaľ slú­žia na bý­va­nie vrá­ta­ne pries­to­rov a po­zem­kov k nim pa­tria­cim, ak sú ako sú­časť oby­dlia uzav­re­té.

[5] v prí­pa­doch, ak by sa ta­ké­to sle­do­va­nie ob­me­dzi­lo len na sle­do­va­nie bez vy­uži­tia ITP, tak by bo­lo do­kon­ca mož­né pri akom­koľ­vek úmy­sel­nom tres­tnom či­ne. Ta­ká­to mož­nosť je však zrej­me len teo­re­tic­ká, nap­rík­lad by moh­lo ísť o pria­me po­zo­ro­va­nie vnú­tor­ných pries­to­rov ne­by­to­vé­ho pries­to­ru cez špe­ciál­ny ot­vor. V praxi by však bo­lo ta­ké­to sle­do­va­nie spra­vid­la vždy spo­je­né so za­zna­me­ná­va­ním ob­ra­zu ako aj zvu­ku.


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia