30 dňová lehota na rozhodnutie o trestnom oznámení - zbytočná dogma

30 dňo­vá le­ho­ta na roz­hod­nu­tie o tres­tnom ozná­me­ní – zby­toč­ná dog­ma

            Cie­ľom môj­ho prís­pev­ku je pred­lo­žiť či­ta­te­ľo­vi via­ce­ro práv­nych ar­gu­men­tov, z  kto­rých re­zul­tu­je zá­ver, že 30 dňo­vá le­ho­ta na roz­hod­nu­tie o tres­tnom ozná­me­ní je fa­kul­ta­tív­na (ne­po­vin­ná). Jej ne­dodr­ža­nie nes­pô­so­bu­je žiad­ne pro­ces­né dôs­led­ky. Zjed­no­du­še­ne po­ve­da­né, nie je žiad­na „tra­gé­dia“ (ako sa niek­to­rí myl­ne dom­nie­va­jú), ak sa v tej­to le­ho­te z ob­jek­tív­nych prí­čin o tres­tnom ozná­me­ní ne­roz­hod­ne.

            30 dňo­vá le­ho­ta na roz­hod­nu­tie o tres­tnom ozná­me­ní, je sí­ce le­ho­tou zá­kon­nou, pre­to­že je pria­mo za­kot­ve­ná v us­ta­no­ve­niach § 196 ods. 2 Tr. po­riad­ku a § 199 ods. 1 Tr. po­riad­ku: 

 § 196 ods. 2 TP

„Ak pro­ku­rá­tor ale­bo po­li­cajt po pri­ja­tí tres­tné­ho ozná­me­nia zis­tí, že je pot­reb­né ho dopl­niť, dopl­ne­nie vy­ko­ná vý­slu­chom ozna­mo­va­te­ľa ale­bo poš­ko­de­né­ho ale­bo vy­žia­da­ním pí­som­ných pod­kla­dov od ozna­mo­va­te­ľa ale­bo od inej oso­by ale­bo or­gá­nu prís­luš­ný pro­ku­rá­tor ale­bo prís­luš­ný po­li­cajt tak, aby mo­hol roz­hod­núť pod­ľa § 197 ale­bo § 199 v le­ho­te do 30 dní od pri­ja­tia tres­tné­ho ozná­me­nia.“

 § 199 ods. 1 TP

„Ak nie je dô­vod na pos­tup pod­ľa § 197 ods. 1 ale­bo 2, po­li­cajt za­čne tres­tné stí­ha­nie bez

meš­ka­nia, naj­nes­kôr však do 30 dní od pri­ja­tia tres­tné­ho ozná­me­nia, ak ho tre­ba dopl­niť.“

 Pod­stat­ným však je, že nej­de o le­ho­tu  prek­lu­zív­nu (le­ho­ta, up­ly­nu­tím kto­rej za­ni­ká mož­nosť vy­ko­nať úkon), ale iba o le­ho­tu po­riad­ko­vú. Ak by sme sa strik­tne dr­ža­li zne­nia zá­ko­na, ma­li by sme do 30 dní od pri­ja­tia tres­tné­ho ozná­me­nia buď:

1/ za­čať tres­tné stí­ha­nie pod­ľa § 199 Tr. por. ale­bo

2/ tres­tné ozná­me­nie od­ov­zdať, od­lo­žiť ale­bo od­miet­nuť - viď § 197 ods. 1 Tr. por.. 

 Za tej­to si­tuácie a hlav­ne pod „tla­kom“ ne­dodr­ža­nia 30 dňo­vej le­ho­ty za­čí­na­jú OČTK me­cha­nic­ky a auto­ma­tic­ky tres­tné stí­ha­nie vo ve­ci. OČTK je v pod­sta­te nú­te­ný vy­my­slieť skut­ko­vú ve­tu, tak aby zod­po­ve­da­la ur­či­tej práv­nej kva­li­fi­ká­cii a dom­nien­kam ozna­mo­va­te­ľa, len pre­to, aby o tres­tnom ozná­me­ní roz­ho­dol v le­ho­te. Ten­to pos­tup je v roz­po­re so zá­ka­zom ľu­bo­vô­le pri roz­ho­do­va­ní štát­nych or­gá­nov. Bliž­šie k tej­to prob­le­ma­ti­ke:

http://www.prav­ne­lis­ty.sk/roz­hod­nu­tia/a91-od­miet­nu­tie-tres­tne­ho-ozna­me­nia-pre-ne­jas­ne-ob­ry­sy-skut­ku

Práv­na ve­ta: Trest­ný po­ria­dok neu­mož­ňu­je za­čať tres­tné stí­ha­nie v prí­pa­doch, ak sa sku­tok „ry­su­je“ len v ne­jas­ných ob­ry­soch, pri­čom prí­pad­né svoj­voľ­né vy­me­dzenie skut­ku zo stra­ny or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní by bo­lo nep­rí­pus­tné a bo­lo by v roz­po­re so zá­ka­zom ľu­bo­vô­le pri roz­ho­do­va­ní štát­nych or­gá­nov (t. j. or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní ne­mô­že naj­skôr „vy­tvo­riť“ skut­ko­vé okol­nos­ti tak, aby zod­po­ve­da­li ur­či­tej práv­nej kva­li­fi­ká­cii a že­la­niu ozna­mo­va­te­ľa a po­tom jej pris­pô­so­bo­vať do­ka­zo­va­nie, ale pos­tup mu­sí byť opač­ný, te­da ur­či­tá práv­na kva­li­fi­ká­cia mu­sí sa­ma vy­ply­núť zo zis­te­né­ho kon­krét­ne­ho skut­ko­vé­ho sta­vu).

http://www.prav­ne­lis­ty.sk/roz­hod­nu­tia/a227-trest­ny-cin-ma­re­nia-exekuc­ne­ho-ko­na­nia-a-prin­cip-ul­ti­ma-ra­tio

Práv­na ve­ta: To však nez­na­me­ná, že or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní bu­dú v kaž­dom prí­pa­de me­cha­nic­ky rea­go­vať na kaž­dé tres­tné ozná­me­nia ozna­mo­va­te­ľov, a to pod­ľa ich pred­stáv, na­koľ­ko v prí­pa­de vy­da­nia uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia nie je mož­né to­to pos­ta­viť len na všeo­bec­ných tvr­de­niach ozna­mo­va­te­ľa a nás­led­ne tým­to pris­pô­so­bo­vať vy­šet­ro­va­nie.

 Z vy­ššie uve­de­né­ho vy­plý­va, že aj pri vy­da­ní uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia vo ve­ci mu­sí byť zis­te­ný skut­ko­vý stav v ur­či­tej kva­li­te - čas, mies­to, spô­sob spá­chania, vznik­nu­tý nás­le­dok(sa­moz­rej­me tá­to je niž­šia ako napr. pri vy­dá­va­ní uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia pro­ti kon­krét­nej oso­be). V opač­nom prí­pa­de je uz­ne­se­nie o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia poz­na­če­né stig­mou ar­bit­rár­nos­ti a for­mál­nos­ti.

 Z vlas­tných skú­se­nos­tí viem, že pod­ľa kon­trol­ných or­gá­nov, kto­ré vy­ko­ná­va­jú kon­tro­lu v zmys­le zá­ko­na č. 10/1996 Z. z. o kon­tro­le v štát­nej sprá­ve je ne­dodr­ža­nie 30 dňo­vej le­ho­ty po­va­žo­va­né za dis­cip­li­nár­ne pre­vi­ne­nie. Pod­ľa môj­ho ná­zo­ru, ak OČTK z ob­jek­tív­nych dô­vo­dov ne­dodr­ží tú­to le­ho­tu (napr. z dô­vo­du ná­roč­nos­ti zis­te­nia skut­ko­vé­ho sta­vu), ne­jed­ná sa o dis­cip­li­nár­ne pre­vi­ne­nie. O to by iš­lo iba v prí­pa­doch, ak by OČTK svo­jou sub­jek­tív­nou ne­čin­nos­ťou za­vi­nil zby­toč­né prie­ťa­hy, kto­ré by spô­so­bi­li ne­dodr­ža­nie 30 dňo­vej le­ho­ty.

 Čas­to sa stre­tá­vam s ná­zo­rom, že 30 dňo­vá le­ho­ta je expli­cit­ne uve­de­ná v Tres­tnom po­riad­ku, a te­da je pot­reb­né ju dodr­žať za kaž­dých okol­nos­tí. Ten­to ná­zor po­va­žu­jem za nes­práv­ny. OČTK sa to­tiž ne­mô­žu len sle­po dr­žať slov zá­ko­na a ich gra­ma­tic­ké­ho vý­kla­du. Zá­väz­ný je ob­sah práv­nych no­riem a nie ich slo­vá. Via­za­nosť zá­ko­nom nez­na­me­ná sle­pú pos­luš­nosť. Poz­nať zá­ko­ny nez­na­me­ná poz­nať len ich slo­vá, ale po­cho­piť ich pra­vý zmy­sel. Nes­ta­čí, ak niek­to pos­tu­pu­je strik­tne pod­ľa slov zá­ko­na, ak je ten­to pos­tup pro­ti je­ho zmys­lu a úče­lu.

 „Or­gá­nom ve­rej­nej mo­ci ne­mož­no to­le­ro­vať pri inter­pre­tá­cii zá­kon­ných us­ta­no­ve­ní príl­iš­ný for­ma­lis­tic­ký pos­tup, kto­rý ve­die k zjav­nej nes­pra­vod­li­vos­ti. Všeo­bec­ný súd nie je ab­so­lút­ne via­za­ný dos­lov­ným zne­ním zá­ko­na, ale mô­že a mu­sí sa od ne­ho od­chý­liť po­kiaľ to vy­ža­du­je účel zá­ko­na, his­tó­ria je­ho vzni­ku, sys­te­ma­tic­ká sú­vis­losť ale­bo niek­to­rý z ús­tav­nop­ráv­nych prin­cí­pov. Pri vý­kla­de a ap­li­ká­cii práv­nych pred­pi­sov te­da ne­mož­no opo­mí­nať ich účel a zmy­sel, kto­rý nie je vy­jad­re­ný len v slo­vách a ve­tách to­ho-kto­ré­ho zá­kon­né­ho pred­pi­su, ale i v zá­klad­ných prin­cí­poch práv­ne­ho štá­tu.“ (roz­su­dok NS SR č. 1 Tdo 52/2015).

            Zá­ve­rom by som len zo­pa­ko­val, že 30 dňo­vá le­ho­ta na roz­hod­nu­tie o tres­tnom ozná­me­ní sa sta­la me­dzi niek­to­rý­mi OČTK, kon­trol­ný­mi or­gán­mi a pe­da­go­gic­ký­mi pra­cov­ník­mi (v ob­las­ti tres­tné­ho prá­va) zby­toč­nou dog­mou. Do­kon­ca si do­vo­lím vy­slo­viť ná­zor, že naj­mä pri so­fis­ti­ko­va­nej­šej eko­no­mic­kej tres­tnej čin­nos­ti (ale nie len pri nej), je  dodr­ža­nie 30 dňo­vej le­ho­ty vy­slo­ve­ne ne­mož­né. Zá­ko­no­dar­ca sí­ce uvá­dza tú­to le­ho­tu pria­mo v zá­ko­ne, av­šak tým iba načr­tá­va ča­so­vý man­ti­nel v rám­ci, kto­ré­ho by ma­li OČTK v op­ti­mál­nych prí­pa­doch roz­ho­do­vať. On sám nap­rík­lad v us­ta­no­ve­ní § 3 ods. 5 TP po­čí­ta aj s mož­nos­ťou, že OČTK bu­dú už pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia zis­ťo­vať úda­je, kto­ré sú pred­me­tom ob­chod­né­ho, ban­ko­vé­ho ale­bo da­ňo­vé­ho ta­jom­stva. Av­šak je zjav­né, že ak sa OČTK roz­hod­ne za­bez­pe­čo­vať tie­to úda­je, 30 dňo­vú le­ho­tu vo väč­ši­ne prí­pa­dov ne­bu­de schop­ný dodr­žať. Je pre­to ab­so­lút­ne v po­riad­ku, ak OČTK „obe­tu­je“ tú­to le­ho­tu a za­me­ria svo­ju po­zor­nosť na dos­ta­toč­né zis­te­nie skut­ko­vé­ho sta­vu (§ 2 ods. 10 Tr. por. – zis­te­nie skut­ko­vé­ho sta­vu bez dô­vod­ných po­chyb­nos­tí), a až nás­led­ne (mož­no aj s od­stu­pom nie­koľ­kých me­sia­cov) kva­li­fi­ko­va­ne roz­hod­ne o tres­tnom ozná­me­ní.

            Autor: JUDr. Ľubo­mír Ma­chá­ček

Diskusia