K zaisťovaniu počítačových údajov v trestnom konaní

 

Ide o vý­ňa­tok člán­ku s náz­vom „Poz­nám­ky k ap­li­kač­ným prob­lé­mom pri za­is­ťo­va­ní po­čí­ta­čo­vých úda­jov v tres­tnom ko­na­ní“. Kom­plet­né zne­nie člán­ku bo­lo pub­li­ko­va­né v ča­so­pi­se „Zo súd­nej praxe“ č. 6/2017, kto­rý vy­dá­va vy­da­va­teľ­stvo Wol­ters Kluwer.

               K za­is­ťo­va­niu po­čí­ta­čo­vých úda­jov v tres­tnom ko­na­ní

Pod­ľa § 99 ods. 1, ods. 2 Tr. por. je dô­vo­dom na vy­ko­na­nie do­mo­vej pre­hliad­ky ale­bo pre­hliad­ky iných pries­to­rov po­doz­re­nie, že v obyd­lí je vec dô­le­ži­tá pre tres­tné ko­na­nie. Ich pod­sta­tou te­da je hľa­da­nie ve­cí (dô­ka­zov) dô­le­ži­tých v tres­tnom ko­na­ní.

Ve­cou sa pri­tom pod­ľa § 130 ods. 2 Tr. zák. ro­zu­mie aj neh­mot­ná in­for­má­cia, dá­ta vý­poč­to­vej tech­ni­ky ale­bo ob­ra­zo­vý zá­znam na tech­nic­kom no­si­či. Z uve­de­nej zá­kon­nej de­fi­ní­cie poj­mu „vec“ je zrej­mé, že pri do­mo­vej pre­hliad­ke mô­žu byť pred­me­tom za­is­te­nia aj po­čí­ta­čo­vé úda­je, kto­ré ma­jú práv­nu po­va­hu ve­ci a kto­ré sú za­chy­te­né na tech­nic­kom no­si­či, t. j. kto­ré sú za­chy­te­né naj­mä na CD, DVD, USB kľú­či, har­ddis­ku po­čí­ta­ča, har­ddis­ku mo­bil­né­ho te­le­fó­nu a po­dob­ne. Na tom­to mies­te je pot­reb­né zdô­raz­niť, že po­čí­ta­čo­vé úda­je (ako neh­mot­ný ob­jekt) sú spra­vid­la ulo­že­né na ne­ja­kom no­si­či, kto­rý je spô­so­bi­lý na ich tr­va­lý ale­bo do­čas­ný zá­znam. Ta­kým­to no­si­čom je prá­ve nap­rík­lad CD disk, DVD disk, USB kľúč, pa­mä­ťo­vá kar­ta, pev­ný disk (hard disk), kto­ré sa roz­li­šu­jú ok­rem iné­ho aj cha­rak­te­rom ich pre­no­si­teľ­nos­ti, kde nap­rík­lad CD disk, či USB kľúč sú pre­nos­ný­mi no­sič­mi a pev­ný disk v je­ho inter­nej po­do­be je nep­re­nos­ným no­si­čom, keď­že je za­bu­do­va­ný v sa­mot­nom po­čí­ta­či. Sa­mot­ný no­sič pri­tom v ta­kých­to prí­pa­doch nie je pred­me­tom zá­uj­mu or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a z hľa­dis­ka pres­kú­ma­nia po­čí­ta­čo­vých úda­jov je bez­pred­met­né na akom no­si­či sú tie­to za­zna­me­na­né a kto­rý je svo­jou pod­sta­tou hmot­nou ve­cou[1].

 

Po­kiaľ ide o po­sú­de­nie otáz­ky, či na zna­lec­ké skú­ma­nie ob­sa­hu mo­bil­né­ho te­le­fó­nu za­is­te­né­ho pri do­mo­vej pre­hliad­ke je nut­né vy­dať aj prí­kaz na ozná­me­nie úda­jov o te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ke pod­ľa § 116 Tr. por. tak mož­no pou­ká­zať na tres­tnú vec ve­de­nú na Naj­vyš­šom sú­de SR[2] pre pok­ra­čo­va­cí zlo­čin vy­die­ra­nia pod­ľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. a iné. Ob­vi­ne­ný v do­vo­la­com ko­na­ní na­mie­tal, ok­rem iné­ho, aj to, že v ko­na­ní pred sú­dom doš­lo k ne­zá­kon­ne vy­ko­na­né­mu dô­ka­zu a to v sú­vis­los­ti s vy­pra­co­va­ním zna­lec­ké­ho po­sud­ku k ob­sa­hu mo­bil­ných te­le­fó­nov. Pod­ľa ob­vi­ne­né­ho bo­li z mo­bil­ných te­le­fó­nov zís­ka­né úda­je o sved­koch, kto­rých vý­slu­chy súd pou­žil pri uz­na­ní vi­ny. Keď­že vo­la­né čís­la sú neod­de­li­teľ­nou sú­čas­ťou ko­mu­ni­ká­cie us­ku­toč­ne­nej pros­tred­níc­tvom te­le­fó­nu, na ich zís­ka­nie bol pot­reb­ný prí­kaz sú­du v zmys­le § 116 Tr. por.

 

Naj­vyš­ší súd SR sa s tou­to ná­miet­kou ob­vi­ne­né­ho nes­to­tož­nil, keď skon­šta­to­val, že mo­bil­né te­le­fó­ny, z kto­rých zna­lec zís­kal úda­je o ho­vo­roch, SMS sprá­vach a vi­deo­záz­na­me z trýz­ne­nia poš­ko­de­né­ho, bo­li or­gá­nom čin­ným v tres­tnom ko­na­ní vy­da­né pri do­mo­vej pre­hliad­ke, pre­hliad­ke mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la a po vý­zve na vy­da­nie ve­ci pod­ľa § 89 Tr. por. Ok­rem prí­ka­zov na do­mo­vú pre­hliad­ku a pre­hliad­ku iných pries­to­rov a po­zem­kov bo­li v ko­na­ní vy­da­né aj prí­ka­zy na zis­te­nie a ozná­me­nie úda­jov o us­ku­toč­ne­nej te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ke pod­ľa § 116 ods. 1, ods. 2 Tr. por., kto­rých cie­ľom bo­lo zís­ka­nie úda­jov k od­ňa­tým mo­bil­ným te­le­fó­nom a SIM kar­tám (me­no vlas­tní­ka, účas­tníc­ke te­le­fón­né čís­la, ob­do­bie ak­ti­vá­cie SIM kar­ty, do­ba pou­ží­va­nia, PUK kó­dy).

 

Sú­čas­ťou prí­ka­zov pod­ľa § 116 Tr. por. ne­bo­la žia­dosť o zis­ťo­va­nie ob­sa­hu o us­ku­toč­ne­nej te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ke. Na­priek to­mu ne­mož­no bez ďal­šie­ho kon­šta­to­vať po­ru­še­nie zá­ko­na. Us­ta­no­ve­nie § 116 Tr. por. up­ra­vu­je zis­ťo­va­nie úda­jov o us­ku­toč­ne­nej te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ke a ozná­me­nie úda­jov zo stra­ny práv­nic­kých osôb ale­bo fy­zic­kých osôb, kto­ré za­bez­pe­ču­jú te­le­ko­mu­ni­kač­nú pre­vádz­ku. Trest­ný po­ria­dok ne­rie­ši si­tuáciu, keď or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní mô­žu zís­kať pot­reb­né in­for­má­cie z iných zdro­jov ako od te­le­ko­mu­ni­kač­ných ope­rá­to­rov. Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ma­li k dis­po­zí­cii mo­bil­né te­le­fó­ny zís­ka­né zá­kon­ným spô­so­bom ob­sa­hu­jú­ce zá­uj­mo­vé in­for­má­cie. Dup­li­cit­né po­ža­do­va­nie úda­jov a pre­pi­sov SMS správ a us­ku­toč­ne­ných ho­vo­rov od te­le­ko­mu­ni­kač­nej spo­loč­nos­ti by bo­lo v roz­po­re s lo­gi­kou a hos­po­dár­nos­ťou ko­na­nia. Pri úda­joch star­ších ako dva­násť me­sia­cov, vzhľa­dom na do­bu ar­chi­vá­cie, aj bez­účel­né. V praxi by te­da moh­la nas­tať si­tuácia, že or­gá­nom čin­ným v tres­tnom ko­na­ní by bol na­priek dis­po­zí­cii s vy­da­ným, res­pek­tí­ve za­is­te­ným mo­bil­ným te­le­fó­nom od­op­re­tý prís­tup k úda­jom pot­reb­ným pre tres­tné ko­na­nie v dôs­led­ku up­ly­nu­tia ob­do­bia ús­cho­vy úda­jov o te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ke, čím by moh­lo dôjsť k zma­re­niu vy­šet­ro­va­nia. Sú­čas­ne ak by súd pri­jal ná­zor ob­vi­ne­né­ho o pot­re­be prí­ka­zu vo vzťa­hu k ob­sa­hu vy­da­né­ho mo­bil­né­ho te­le­fó­nu, pa­ra­doxne by pro­ku­rá­tor mu­sel navr­hnúť vy­da­nie prí­ka­zu a žia­dať, aby or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní sa­mi se­be vy­da­li úda­je o us­ku­toč­ne­nej te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ke, pri­čom je pot­reb­né opä­tov­ne pri­po­me­núť, že sub­jek­tom po­vin­ným ozná­miť zá­uj­mo­vé úda­je v zmys­le § 116 Tr. por. sú len te­le­ko­mu­ni­kač­né spo­loč­nos­ti, nie or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ale­bo zna­lec.

 

Z uve­de­né­ho roz­hod­nu­tia Naj­vyš­šie­ho sú­du SR mož­no vy­vo­diť, že v prí­pa­doch, v kto­rých zís­ka­li or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní mo­bil­né te­le­fó­ny pro­ces­nou čin­nos­ťou v zmys­le us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku, t. j. nap­rík­lad pros­tred­níc­tvom do­mo­vej pre­hliad­ky, pre­hliad­ky iných pries­to­roch, ob­hliad­ky mies­ta či­nu, či pros­tred­níc­tvom vy­da­nia (od­ňa­tia) ve­ci, nie je nut­né na zna­lec­ké skú­ma­nie ich ob­sa­hu vy­ža­do­vať prí­kaz sú­du v zmys­le § 116 Tr. por. V ta­kých­to prí­pa­doch or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní fak­tic­ky dis­po­nu­jú nie­len sa­mot­ným mo­bil­ných te­le­fó­nom, ale aj je­ho ob­sa­hom. Ob­sah mo­bil­né­ho te­le­fó­nu (nap­rík­lad úda­je o vo­la­ných čís­lach, zoz­nam mien a ich te­le­fón­nych čí­sel, ob­sah SMS správ a po­dob­ne) je to­tiž neod­de­li­tel­nou sú­čas­ťou mo­bil­né­ho te­le­fó­nu. Prá­ve ob­sah mo­bil­né­ho te­le­fó­nu (nie mo­bil­ný te­le­fón sa­mot­ný) je pri­tom dô­vo­dom pre­čo bol or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní za­is­ťo­va­ný. Ob­sah mo­bil­né­ho te­le­fó­nu sa pri­tom za­is­ťu­je tak, že sa za­is­tí sa­mot­ný mo­bil­ný te­le­fón[3]. Do­mo­vá pre­hliad­ka pri­tom nes­lú­ži iba na za­is­te­nie no­si­ča in­for­má­cií, ale aj (ale­bo hlav­ne) na za­is­te­nie sa­mot­ných in­for­má­cií, kto­ré no­sič ob­sa­hu­je. Ak te­da mož­no pros­tred­níc­tvom do­mo­vej pre­hliad­ky za­is­ťo­vať nie­len no­sič in­for­má­cií, ale aj in­for­má­cie, kto­ré ob­sa­hu­je, je nut­né lo­gic­ky pri­pus­tiť, že po­tom tie­to in­for­má­cie mô­že dať or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní aj zna­lec­ky skú­mať a to bez to­ho, aby dis­po­no­val prí­ka­zom pod­ľa § 116 Tr. por., na­koľ­ko to­to skú­ma­nie je pl­ne pok­ryt­né prí­ka­zom sú­du na reali­zo­va­nie do­mo­vej pre­hliad­ky.

 

Vzhľa­dom k uve­de­né­mu ne­má pre­to lo­gic­ké opod­stat­ne­nie pre­čo by mu­se­li or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní po­ža­do­vať in­for­má­cie od te­le­ko­mu­ni­kač­ných spo­loč­nos­tí pros­tred­nícr­tvom prí­ka­zu pod­ľa § 116 Tr. por., keď všet­ky in­for­má­cie už ma­jú k dis­po­zí­cii v ob­sa­hu mo­bil­né­ho te­le­fó­nu, kto­rý bol zá­kon­ným spô­so­bom za­is­te­ný.

 

Na­po­kon, ce­lý ob­sah mo­bil­né­ho te­le­fó­nu sa ani reál­ne ne­dá zis­tiť pros­tred­níc­tvom prí­ka­zu v zmys­le § 116 ods. 1 Tr. por. (ten to­tiž pri­már­ne slú­ži na nie­čo iné), pre­to­že te­le­ko­mu­ni­kač­né spo­loč­nos­ti le­gál­ne ne­dis­po­nu­jú a ani ne­mô­žu dis­po­no­vať nap­rík­lad zne­ním (ob­sa­hom) SMS správ, správ za­sie­la­ných pros­tred­níc­tvom služ­by What­sApp a po­dob­ne (t. j. čo kto ko­mu pí­sal, res­pek­tí­ve kto aký do­ku­ment za­slal pros­ted­níc­tvom tých­to správ), kto­ré sú v mo­bil­nom te­le­fó­ne ulo­že­né, či nap­rík­lad vi­dea­mi, res­pek­tí­ve fo­tog­ra­fia­mi, kto­ré bo­li na mo­bil­ný te­le­fón za­sla­né, prí­pad­ne za­is­te­ným mo­bil­ným te­le­fó­nom vy­ho­to­ve­né.

 

Mož­no pre­to zhr­núť, že všet­ko čo je ulo­že­né v mo­bil­nom te­le­fó­ne (či v po­čí­ta­či, tab­le­te, USB klú­či, DVD no­si­či, či pros­tred­níc­tvom elek­tro­nic­ké­ho di­ára a po­dob­ne)  je ve­cou v zmys­le § 130 ods. 2 Tr. zák. a pre­to mô­že byť aj za­is­ťo­va­né pros­tre­níc­tvom do­mo­vej pre­hliad­ky, či pre­hliad­ky iných pries­to­rov a po­zem­kov (res­pek­tí­ve osob­nej pre­hliad­ky, ob­hliad­ky mies­ta či­nu ale­bo vy­da­nia ve­ci) a na zna­lec­ké skú­ma­nie tých­to už or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní za­is­te­ných ve­cí nie je pot­reb­né vy­dá­vať prí­kaz na ozná­me­nie úda­jov o te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ke pod­ľa § 116 Tr. por.

 

V tom­to sme­re je však nut­né dôs­led­ne od­lí­šiť prí­pa­dy, ke­dy je nap­rík­lad emai­lo­vá ko­mu­ni­ká­cia, či SMS ko­mu­ni­ká­cia, prí­pad­ne ko­mu­ni­ká­cia pros­tred­níc­tvom služ­by What­sApp te­le­ko­mu­ni­kač­nou pre­vádz­kou, kto­rú nie je mož­né „za­is­tiť“ pros­tred­níc­tvom do­mo­vej pre­hliad­ky a ke­dy sa už stá­va ve­cou (po­čí­ta­čo­vým úda­jom), kto­rý pred­me­tom za­is­te­nia pri do­mo­vej pre­hliad­ke mô­že byť.

Emai­lo­vá ko­mu­ni­ká­cia ale­bo SMS ko­mu­ni­ká­cia, či ko­mu­ni­ká­cia pros­tred­níc­tvom služ­by What­sApp (t. j. texto­vý ob­sah tej­to ko­mu­ni­ká­cie vrá­ta­ne za­sie­la­nia rôz­nych vi­deí, do­ku­men­tov a po­dob­ne), sa­ma ose­be, nie je to­tiž ve­cou, po­kiaľ nie je za­chy­te­ná (ulo­že­ná, či stiah­nu­tá) na ne­ja­kom tech­nic­kom no­si­či. Nap­rík­lad SMS sprá­va, či emai­lo­vá ko­mu­ni­ká­cia sa stá­va ve­cou v zmys­le § 130 ods. 2 Tr. zák., a to vrá­ta­ne všet­kých sú­bo­rov kto­ré pre­ná­ša­la, až keď sa ulo­ží do mo­bil­né­ho te­le­fó­nu, po­čí­ta­ču a po­dob­ne[4].

Pre­to sa, bez ďal­šie­ho, ne­dá „zís­ka­vať“ ob­sah emai­lo­vej, či SMSko­vej ko­mu­ni­ká­cie, kto­rá nie je ulo­že­ná na ne­ja­kom tech­nic­kom no­si­či in­for­má­cií (spra­vid­la stiah­nu­tá v mo­bil­nom te­le­fó­ne, či v po­čí­ta­či) pros­tred­níc­tvom prí­ka­zov na vy­ko­na­nie do­mo­vej pre­hliad­ky, pre­hliad­ky iných pries­to­rov a po­zem­kov, či prí­ka­zu pod­ľa § 90 Tr. por., ale je ne­vyh­nut­ný pos­tup pod­ľa § 115, res­pek­tí­ve pod­ľa § 116 Tr. por.

S od­bor­nou li­te­ra­tú­rou sa mož­no sto­tož­niť v tom, že ak sa za­is­ťu­jú ob­sa­ho­vé ale­bo pre­vádz­ko­vé úda­je pre­ná­ša­né pros­tred­níc­tvom po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu (emai­lo­vá ko­mu­ni­ká­cia) od pro­vi­de­ra (a to sa tý­ka ob­dob­ne aj SMS správ), pos­tu­pu­je sa pod­ľa us­ta­no­ve­ní § 115 Tr. por. ale­bo § 116 Tr. por., kto­ré up­ra­vu­jú od­po­čú­va­nie, zá­znam  a ozná­me­nie úda­jov o te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ke. V prí­pa­de úda­jov o pre­bie­ha­jú­cej emai­lo­vej ko­mu­ni­ká­cii v reál­nom ča­se pri­chá­dza do úva­hy us­ta­no­ve­nie § 115 ods. 11 Tr. por., pod­ľa kto­ré­ho sa pred­met­né us­ta­no­ve­nie vzťa­hu­je aj na úda­je, kto­ré sú v reál­nom ča­se pre­ná­ša­né pros­tred­níc­tvom po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu. V prí­pa­de už us­ku­toč­ne­nej emai­lo­vej ko­mu­ni­ká­cie (te­da ak je dô­le­ži­té zis­tiť nap­rík­lad ko­mu­ni­ká­ciu, kto­rá pre­beh­la v mi­nu­los­ti, v ča­se spá­chania skut­ku, me­dzi úč­tov­ní­kom a po­doz­ri­vou oso­bou) pri­chá­dza do úva­hy prí­kaz pod­ľa § 116 ods. 6 Tr. por.[5] V ta­kých­to prí­pa­doch už nej­de sí­ce o te­le­ko­mu­ni­kač­nú pre­vádz­ku v kla­sic­kom slo­va zmys­le, na­koľ­ko emai­lo­vé sprá­vy v emai­lo­vej schrán­ke už nie sú v pro­ce­se pre­ná­ša­nia správ, pre­to­že už bo­li do­ru­če­né, ale ide o vý­sle­dok te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ky, t. j. o ob­sa­ho­vé úda­je, kto­ré sa na­chá­dza­jú v pries­to­re (schrán­ke), kto­ré­ho úče­lom je prá­ve a len hro­ma­de­nie „epoš­ty“, te­da hro­ma­de­nie ob­sa­hu pri­chá­dza­jú­ce­ho a od­chá­dza­jú­ce­ho pros­tred­níc­tvom te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ky[6]. Oh­ľa­dom emai­lo­vej ko­mu­ni­ká­cie bo­lo v praxi spor­né, či neot­vo­re­nú emai­lo­vú poš­tu je nut­né po­va­žo­vať za reál­ne pre­ná­ša­né dá­ta, te­da, či ide o pre­bie­ha­jú­cu ko­mu­ni­ká­ciu. Ak by to tak bo­lo, bo­lo by nut­né pos­tu­po­vať pod­ľa § 115 Tr. por. V tom­to prí­pa­de ide už o us­ku­toč­ne­nú ko­mu­ni­ká­ciu, kto­rá len zos­ta­la nep­re­čí­ta­ná a nie o pre­bie­ha­jú­cu ko­mu­ni­ká­ciu a pre­to by mal pos­ta­čo­vať prí­kaz pod­ľa § 116 ods. 6 Tr. por.

V tom­to sme­re je nut­né zo­pa­ko­vať, že pros­tred­níc­tvom do­mo­vej pre­hliad­ky, či pre­hliad­ky ne­by­to­vých pries­to­rov je mož­né za­is­tiť iba po­čí­ta­čo­vé úda­je ako ve­ci na hmot­nom no­si­či. Uve­de­né zna­me­ná, že v ča­se vy­ko­ná­va­nia do­mo­vej pre­hliad­ky a za­is­ťo­va­nia po­čí­ta­čo­vých úda­jov mu­sia mať po­čí­ta­čo­vé úda­je po­va­hu ve­ci a nie po­va­hu te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ky a na­vy­še sa mu­sia na­chá­dzať (byť sú­čas­ťou) tech­nic­ké­ho no­si­ča in­for­má­cií (spra­vid­la ide o po­čí­ta­če a mo­bil­né te­le­fó­ny).

Oso­bit­né pos­ta­ve­nie tu má hlav­ne emai­lo­vá ko­mu­ni­ká­cia, na­koľ­ko v emai­lo­vej schrán­ke sa čas­to na­chá­dza­jú ako od­os­la­né, do­ru­če­né (pre­čí­ta­né ale­bo nep­re­čí­ta­né), či od­strá­ne­né sprá­vy, kto­rých ob­sah by mo­hol byť vý­znam­ný pre tres­tné ko­na­nie. Rov­na­ko tak sa v emai­lo­vej schrán­ke čas­to na­chá­dza­jú ako príl­ohy k sprá­vam rôz­ne do­ku­men­ty, kto­ré sú pod­stat­né pre tres­tné ko­na­nie (nap­rík­lad fak­tú­ry, zmlu­vy a po­dob­ne). Sa­mot­ná emai­lo­vá schrán­ka má pri­tom cha­rak­ter vir­tuál­ne­ho súk­rom­né­ho pries­to­ru s tým, že pos­ky­to­va­teľ emai­lo­vej služ­by za­bez­pe­ču­jú­ci pre­nos správ do emai­lo­vej schrán­ky ale­bo z nej nie je op­ráv­ne­ný ucho­vá­vať ob­sah pre­ná­ša­ných emai­lo­vých správ[7]. Pos­ky­to­va­teľ emai­lo­vej služ­by mô­že pos­kyt­núť len pre­vádz­ko­vé úda­je tý­ka­jú­ce sa nap­rík­lad vstup­né­ho hes­la a po­dob­ne.[8]

Po­kiaľ te­da nap­rík­lad emai­lo­vá ko­mu­ni­ká­cia nie je stiah­nu­tá (ulo­že­ná) v po­čí­ta­či, či v mo­bil­nom te­le­fó­ne (nap­rík­lad stiah­nu­tý mail do te­le­fó­nu, res­pek­tí­ve stiah­nu­tá fak­tú­ra do po­čí­ta­ča, kto­rá bo­la príl­ohou emai­lu), ale je stá­le len sú­čas­ťou emai­lo­vej poš­ty (schrán­ky), kto­rá bo­la za­lo­že­ná a je ve­de­ná na kon­krét­nom mai­lo­vom server­i (nap­rík­lad pos­ky­to­va­nie mai­lo­vej služ­by pros­tred­níc­tvom yahoo, gmail a po­dob­ne) po­tom ta­kú­to emai­lo­vú ko­mu­ni­ká­ciu nie je mož­né po­va­žo­vať za údaj, kto­rý by sa na­chá­dzal na har­ddis­ku po­čí­ta­ča, či har­ddis­ku mo­bil­né­ho te­le­fó­nu a pre­to ho ani nie je mož­né za­is­tiť pros­tred­níc­tvom do­mo­vej pre­hliad­ky. Pros­tred­níc­vom do­mo­vej pre­hliad­ky sí­ce mož­no za­is­tiť po­čí­tač (hmot­ný no­sič in­for­má­cií – po­čí­ta­čo­vý sys­tém), av­šak v ta­kom­to prí­pa­de sa emai­lo­va ko­mu­ni­ká­cia ne­na­chá­dza „v po­čí­ta­či“, kto­rý by sa za­is­tiť mo­hol, ale na­chá­dza sa „na po­čí­ta­čo­vej sie­ti“, t. j. na inter­ne­te a to na server­i inej oso­by, kto­rá pos­ky­tu­je mai­lo­vú služ­bu. V ta­kých­to prí­pa­doch slú­ži po­čí­tač len na „vstup“ na ta­kú­to po­čí­ta­čo­vú sieť pros­tred­níc­tvom kto­rej je mož­né pre­po­je­nie so servrom, kto­rý pos­ky­tu­je mai­lo­vú služ­bu a kde má oso­ba zria­de­nú mai­lo­vú ad­re­su a zá­ro­veň vy­stu­pu­je po­čí­tač ako tech­nic­ký pros­trie­dok na ko­mu­ni­ká­ciu v rám­ci po­čí­ta­čo­vej sie­te.

Po­čí­ta­čo­vou sie­ťou je nut­né ro­zu­mieť pre­po­je­nie po­čí­ta­čov tak, že do­ká­žu nav­zá­jom ko­mu­ni­ko­vať a to spra­vid­la bez­drô­to­vým spô­so­bom. Po­čí­ta­čo­vá sieť tak umož­ňu­je vzá­jom­nú ko­mu­ni­ká­ciu me­dzi po­čí­tač­mi, zdie­ľa­nie dát, in­for­má­cií a po­dob­ne. Po­kiaľ ide o inter­net, tak ten je spra­vid­la de­fi­no­va­ný ako ce­los­ve­to­vý sys­tém nav­zá­jom pre­po­je­ných po­čí­ta­čo­vých sie­tí s tým, že te­cho­lo­gic­ky je inter­net sús­ta­vou sie­tí a pod­sie­tí, servrov a rôz­nych a rôz­nych dá­to­vých ko­mu­ni­ká­cií a k nim pri­po­je­ných po­čí­ta­čov. Inter­net ako ce­lok nie je ve­cou v práv­nom zmys­le slo­va, nie je mož­né ho vlas­tniť, mať v dr­žbe a ani ho ov­lá­dať a nie je mož­né ho pod­ra­diť ani pod de­fi­ní­ciu ve­ci v zmys­le § 130 ods. 2 Tr. zák. Inter­net nie je ani neh­mot­nou ve­cou, na­koľ­ko nie je ani prá­vom a ani inou ve­cou bez hmot­nej pod­sta­ty, nap­rík­lad in­for­má­ciou. Je to pros­te in­for­mač­ný a ko­mu­ni­kač­ný sys­tém, kto­rý sa skla­dá z rôz­nych sub­jek­tov a ob­jek­tov práv­nych vzťa­hov[9]. Aj vzhľa­dom k tým­to sku­toč­nos­tiam nie je mož­né inter­net preh­ľa­dá­vať pros­tred­níc­tvom prí­ka­zu na vy­ko­na­nie do­mo­vej pre­hliad­ky, či pre­hliad­ky iných pries­to­rov a po­zem­kov (nej­de to­tiž ani o oby­dlie iné­ho) a te­da ani nie je mož­né pros­tred­níc­tvom vy­ko­ná­va­nia do­mo­vej pre­hliad­ky za­is­ťo­vať reál­ne pre­bie­ha­jú­cu, res­pek­tí­ve už v mi­nu­los­ti pre­beh­nu­tú ko­mu­ni­ká­ciu, kto­rá sa pros­tred­níc­tvom inter­ne­tu reali­zu­je ale­bo v mi­nu­los­ti už reali­zo­va­la[10].

V prí­pa­doch už zreali­zo­va­nej emai­lo­vej ko­mu­ni­ká­cie, kto­rá je ulo­že­ná v emai­lo­vej schrán­ke pri­chá­dza do úva­hy pri zis­ťo­va­ní jej ob­sa­hu pou­ži­tie prí­ka­zu pod­ľa § 116 ods. 6 Tr. por., kto­rý umož­ňu­je zís­ka­vať úda­je pre­ná­ša­né pros­tred­níc­tvom po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu, t. j. aj ob­sa­ho­vé úda­je, kto­ré sa pre­ná­ša­jú cez po­čí­ta­čo­vú sieť me­dzi po­čí­tač­mi, res­pek­tí­ve úda­je, kto­ré „zos­tá­va­jú“ ulo­že­né v rám­ci po­čí­ta­čo­vej sie­ti na server­i pos­ky­to­va­te­ľa emai­lo­vých slu­žieb (emai­lo­vá ko­mu­ni­ká­cia a po­dob­ne). Vy­da­nie ta­ké­ho­to prí­ka­zu má svo­je špe­ci­fi­ká, na­koľ­ko, na roz­diel od prí­ka­zu pod­ľa § 116 ods. 2 Tr. por. nes­me­ru­je vo­či pos­ky­to­va­te­ľo­vi emai­lo­vej služ­by, pre­to­že ten ne­dis­po­nu­je ob­sa­hom emai­lo­vých správ (či ich príl­oh), kto­ré sa na­chá­dza­jú v emai­lo­vej schrán­ke. Pod­sta­tou prí­ka­zu pod­ľa § 116 ods. 6 Tr. por. bu­de te­da súd­ny po­kyn or­gá­nom čin­ným v tres­tnom ko­na­ní, aby vnik­li do kon­krét­nej emai­lo­vej schrán­ky, zis­ti­li jej ob­sah a za­is­ti­li (stiah­li) ten ob­sah, kto­rý je re­le­vant­ný pre tres­tné ko­na­nie (nap­rík­lad fak­tú­ru, zmlu­vu, kon­ver­zá­ciu me­dzi úč­tov­ní­kom a po­doz­ri­vou oso­bou a po­dob­ne). Z hľa­dis­ka le­gál­nos­ti by mal byť ta­ký­to pro­ces­ný pos­tup bez prob­lé­mov, na­koľ­ko zá­sah do vir­tuál­ne­ho súk­ro­mia inej oso­by tu bu­de mož­ný len na pod­kla­de od­ôvod­ne­né­ho súd­ne­ho prí­ka­zu a ma­lo by sa tak stať len pri po­doz­re­ní zo spá­chania tres­tné­ho či­nu uve­de­né­ho v us­ta­no­ve­ní § 116 ods. 1 Tr. por. a len v ne­vyh­nut­nom prí­pa­de a roz­sa­hu[11]. Je nut­né zo­pa­ko­vať, že od pre­vádz­ko­va­te­ľa emai­lo­vých slu­žieb mož­no žia­dať v zmys­le § 116 ods. 2 Tr. por. len pre­vádz­ko­vé úda­je, nap­rík­lad IP ad­re­su (zis­te­nie uží­va­te­ľa, kto­rý v da­ný čas dis­po­no­val kon­krét­nou IP ad­re­sou), zis­te­nie hes­la (prís­tu­pu) do emai­lo­vej schrán­ky a po­dob­ne, av­šak v žiad­nom prí­pa­de ne­mož­no od pos­ky­to­va­te­ľa slu­žieb za­bez­pe­čo­vať ob­sah emai­lo­vej ko­mu­ni­ká­cie.

Pou­ži­tie prí­ka­zu v zmys­le us­ta­no­ve­nia § 90 Tr. por. nep­ri­chá­dza do úva­hy, na­koľ­ko to­to us­ta­no­ve­nie sa tý­ka po­čí­ta­čo­vých úda­jov ulo­že­ných v po­čí­ta­čo­vom sys­té­me (nej­de pri­tom o údaj ulo­že­ný v po­čí­ta­či po­doz­ri­vé­ho, ale o údaj na­chá­dza­jú­ci sa na po­čí­ta­čo­vej sie­ti na server­i), kým us­ta­no­ve­nie § 116 ods. 6 Tr. por. sa tý­ka úda­jov pre­ná­ša­ných pros­tred­níc­tvom po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu. Na­vy­še, emai­lo­vá ko­mu­ni­ká­cia (jej ob­sah) na­chá­dza­jú­ca sa v emai­lo­vej poš­te nie je údaj v po­čí­ta­čo­vom sys­té­me, ku kto­ré­mu by mal pre­vádz­ko­va­teľ emai­lo­vých slu­žieb le­gál­ny prís­tup. Pou­ži­tie prí­ka­zu v zmys­le § 90 Tr. por. je tu pre­to vy­lú­če­né, na­koľ­ko nie je mož­né pos­ky­to­va­te­ľo­vi ta­kých­to slu­žieb pri­ká­zať, aby nap­rík­lad ucho­vá­val ob­sah emai­lo­vej schrán­ky, res­pek­tí­ve, aby nap­rík­lad vy­dal ob­sah emai­lo­vej schrán­ky na úče­ly tres­tné­ho ko­na­nia. Rov­na­ko tak pri­ka­zo­vať v zmys­le § 90 Tr. por. nap­rík­lad po­doz­ri­vej oso­be, aby úda­je vo sve­jej emai­lo­vej schrán­ke udr­žia­va­la, či ucho­vá­va­la v ce­lis­tvos­ti znie ab­sur­dne, pre­to­že ak or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní ne­má prís­tup do emai­lo­vej schrán­ky po­doz­ri­vej oso­by, ne­má ani reál­nu mož­nosť po­sú­diť, či po­doz­ri­vá oso­ba ta­ký­to prí­kaz reš­pek­to­va­la a niek­to­rú emai­lo­vú poš­tu jed­no­du­cho neodstrá­vi­la.

 Po­čí­ta­čo­vým sys­té­mom v zmys­le § 90 Tr. por. sa ro­zu­mie fak­tic­ky po­čí­tač ako fun­kčná jed­not­ka, kto­rá mô­že vy­ko­ná­vať vý­poč­ty všet­kých čí­sel­ných arit­me­tic­kých a lo­gic­kých ope­rá­cií bez ľud­ské­ho zá­sa­hu a pod­ľa ur­či­té­ho prog­ra­mu a kto­rá má tech­nic­ké vy­ba­ve­nie (harddware) vrá­ta­ne nap­rík­lad prís­lu­šen­stva (tla­čia­reň, myš, ske­ner, mo­dem) a prog­ra­mo­vé vy­ba­ve­nie (software), kto­rý tvo­ria prog­ra­my sys­té­mu spra­co­va­nia in­for­má­cií[12]. Po­čí­ta­čo­vý sys­tém tu pre­to nie je mož­né sto­tož­ňo­vať s po­čí­ta­čo­vou sie­ťou (nap­rík­lad inter­ne­tom) a úda­je ulo­že­né v po­čí­ta­čo­vom sys­té­me (kto­ré mož­no zís­kať aj pod­ľa § 90 Tr. por.) nie je mož­né sto­tož­ňo­vať s údaj­mi pre­ná­ša­ný­mi pros­tred­níc­tvom po­čí­ta­čo­vé­ho sys­té­mu na po­čí­ta­čo­vej sie­ti, kto­ré zá­ro­veň aj zos­ta­li „vi­sieť“ v po­čí­ta­čo­vej sie­ti na kon­krét­nom server­i (a zjed­no­du­še­ne po­ve­da­né sú ulo­že­né nie v po­čí­ta­čo­vom sys­té­me, ale v po­čí­ta­čo­vej sie­ti na emai­lo­vom server­i).

Ob­dob­né ako pri zis­ťo­va­ní ob­sa­hu emai­lo­vej ko­mu­ni­ká­cie (z hľa­dis­ka mož­né­ho vy­uži­tia prí­ka­zu pod­ľa § 116 ods. 6 Tr. por.) to bu­de aj v prí­pa­doch, v kto­rých sa bu­dú úda­je dô­le­ži­té pre tres­tné ko­na­nie (nap­rík­lad rôz­ne úč­tov­né do­ku­men­ty) na­chá­dzať na rôz­nych webo­vých úlo­žis­kách (tzv. cloud com­pu­ting), kto­ré umož­ňu­jú uží­va­te­ľom uk­la­dať a zdie­lať súd­bo­ry. Cloud je spô­sob pou­ží­va­nia po­čí­ta­čo­vých te­cho­ló­gií (slu­žieb, prog­ra­mov) ulo­že­ných na servroch na inter­ne­te s tým, že uží­va­te­lia k nim mô­žu pris­tu­po­vať prak­tic­ky od­kiaľ­koľ­vek po­mo­cou webo­vé­ho pre­hlia­da­ča[13]. Tak nap­rík­lad cloud bý­va vy­uží­va­ný niek­to­rý­mi ob­chod­ný­mi spo­loč­nos­ťa­mi ako mies­to, kde sa na­chá­dza ce­lé úč­tov­níc­tvo ob­chod­nej spo­loč­nos­ti, pri­čom ne­zried­ka je to mi­mo úze­mia SR, čas­to aj mi­mo úze­mia Európ­skej únie. Účtov­níc­tvo tu má sí­ce elek­tro­nic­kú for­mu, av­šak sa ne­na­chá­dza v po­čí­ta­či (v po­čí­ta­čoch) ob­chod­nej spo­loč­nos­ti (v po­čí­ta­čo­vých sys­té­moch tej­to spo­loč­nos­ti), kto­rá síd­li v SR, ale je ve­de­né na po­čí­ta­čo­vej sie­ti (inter­ne­te) s tým, že dá­ta sú ulo­že­né u pos­ky­to­va­te­ľa slu­žieb (nap­rík­lad v Ru­mun­sku) a dos­tup­né pros­ted­níc­tvom inter­ne­tu a je po­mer­ne zlo­ži­té (v niek­to­rých prí­pa­doch ne­mož­né) sa k nim v tres­tnom ko­na­ní dos­tať (or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní spra­vid­la v praxi ne­ma­jú ve­do­mosť kto je pos­ky­to­va­te­ľom clau­du, kde sa na­chá­dza úč­tov­níc­tvo ob­chod­nej spo­loč­nos­ti, te­da na akom clau­de sa úč­tov­níc­tvo mô­že na­chá­dzať).

Pre úpl­nosť je pot­reb­né uviesť, že v prí­pa­de, ak bol nap­rík­lad za­is­te­ný pri do­mo­vej pre­hliad­ke mo­bil­ný te­le­fón a or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní ho chce v rám­ci tres­tné­ho ko­na­nia uta­jo­va­ným spô­so­bom vy­užiť na ko­mu­ni­ká­ciu nap­rík­lad s po­doz­ri­vou oso­bou, kto­rá ne­vie, že mo­bil­ný te­le­fón má v dr­žbe po­lí­cia, bu­de nut­né na ta­kú­to bu­dú­cu ko­mu­ni­ká­ciu vy­žia­dať prí­kaz na od­po­čú­va­nie a zá­znam te­le­ko­mu­ni­kač­nej čin­nos­ti pod­ľa § 115 Tr. por. V prí­pa­de, ak by ma­lo ísť o bu­dú­cu emai­lo­vú ko­mu­ni­ká­ciu pri­chá­dzal by do úva­hy prí­kaz pod­ľa § 115 ods. 11 Tr. por[14].

 

 

Diskusia