Ide o výňatok článku s názvom „Poznámky k aplikačným problémom pri zaisťovaní počítačových údajov v trestnom konaní“. Kompletné znenie článku bolo publikované v časopise „Zo súdnej praxe“ č. 6/2017, ktorý vydáva vydavateľstvo Wolters Kluwer.
K zaisťovaniu počítačových údajov v trestnom konaní
Podľa § 99 ods. 1, ods. 2 Tr. por. je dôvodom na vykonanie domovej prehliadky alebo prehliadky iných priestorov podozrenie, že v obydlí je vec dôležitá pre trestné konanie. Ich podstatou teda je hľadanie vecí (dôkazov) dôležitých v trestnom konaní.
Vecou sa pritom podľa § 130 ods. 2 Tr. zák. rozumie aj nehmotná informácia, dáta výpočtovej techniky alebo obrazový záznam na technickom nosiči. Z uvedenej zákonnej definície pojmu „vec“ je zrejmé, že pri domovej prehliadke môžu byť predmetom zaistenia aj počítačové údaje, ktoré majú právnu povahu veci a ktoré sú zachytené na technickom nosiči, t. j. ktoré sú zachytené najmä na CD, DVD, USB kľúči, harddisku počítača, harddisku mobilného telefónu a podobne. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že počítačové údaje (ako nehmotný objekt) sú spravidla uložené na nejakom nosiči, ktorý je spôsobilý na ich trvalý alebo dočasný záznam. Takýmto nosičom je práve napríklad CD disk, DVD disk, USB kľúč, pamäťová karta, pevný disk (hard disk), ktoré sa rozlišujú okrem iného aj charakterom ich prenositeľnosti, kde napríklad CD disk, či USB kľúč sú prenosnými nosičmi a pevný disk v jeho internej podobe je neprenosným nosičom, keďže je zabudovaný v samotnom počítači. Samotný nosič pritom v takýchto prípadoch nie je predmetom záujmu orgánov činných v trestnom konaní a z hľadiska preskúmania počítačových údajov je bezpredmetné na akom nosiči sú tieto zaznamenané a ktorý je svojou podstatou hmotnou vecou[1].
Pokiaľ ide o posúdenie otázky, či na znalecké skúmanie obsahu mobilného telefónu zaisteného pri domovej prehliadke je nutné vydať aj príkaz na oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke podľa § 116 Tr. por. tak možno poukázať na trestnú vec vedenú na Najvyššom súde SR[2] pre pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. a iné. Obvinený v dovolacom konaní namietal, okrem iného, aj to, že v konaní pred súdom došlo k nezákonne vykonanému dôkazu a to v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku k obsahu mobilných telefónov. Podľa obvineného boli z mobilných telefónov získané údaje o svedkoch, ktorých výsluchy súd použil pri uznaní viny. Keďže volané čísla sú neoddeliteľnou súčasťou komunikácie uskutočnenej prostredníctvom telefónu, na ich získanie bol potrebný príkaz súdu v zmysle § 116 Tr. por.
Najvyšší súd SR sa s touto námietkou obvineného nestotožnil, keď skonštatoval, že mobilné telefóny, z ktorých znalec získal údaje o hovoroch, SMS správach a videozázname z trýznenia poškodeného, boli orgánom činným v trestnom konaní vydané pri domovej prehliadke, prehliadke motorového vozidla a po výzve na vydanie veci podľa § 89 Tr. por. Okrem príkazov na domovú prehliadku a prehliadku iných priestorov a pozemkov boli v konaní vydané aj príkazy na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke podľa § 116 ods. 1, ods. 2 Tr. por., ktorých cieľom bolo získanie údajov k odňatým mobilným telefónom a SIM kartám (meno vlastníka, účastnícke telefónné čísla, obdobie aktivácie SIM karty, doba používania, PUK kódy).
Súčasťou príkazov podľa § 116 Tr. por. nebola žiadosť o zisťovanie obsahu o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke. Napriek tomu nemožno bez ďalšieho konštatovať porušenie zákona. Ustanovenie § 116 Tr. por. upravuje zisťovanie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke a oznámenie údajov zo strany právnických osôb alebo fyzických osôb, ktoré zabezpečujú telekomunikačnú prevádzku. Trestný poriadok nerieši situáciu, keď orgány činné v trestnom konaní môžu získať potrebné informácie z iných zdrojov ako od telekomunikačných operátorov. Orgány činné v trestnom konaní mali k dispozícii mobilné telefóny získané zákonným spôsobom obsahujúce záujmové informácie. Duplicitné požadovanie údajov a prepisov SMS správ a uskutočnených hovorov od telekomunikačnej spoločnosti by bolo v rozpore s logikou a hospodárnosťou konania. Pri údajoch starších ako dvanásť mesiacov, vzhľadom na dobu archivácie, aj bezúčelné. V praxi by teda mohla nastať situácia, že orgánom činným v trestnom konaní by bol napriek dispozícii s vydaným, respektíve zaisteným mobilným telefónom odopretý prístup k údajom potrebným pre trestné konanie v dôsledku uplynutia obdobia úschovy údajov o telekomunikačnej prevádzke, čím by mohlo dôjsť k zmareniu vyšetrovania. Súčasne ak by súd prijal názor obvineného o potrebe príkazu vo vzťahu k obsahu vydaného mobilného telefónu, paradoxne by prokurátor musel navrhnúť vydanie príkazu a žiadať, aby orgány činné v trestnom konaní sami sebe vydali údaje o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, pričom je potrebné opätovne pripomenúť, že subjektom povinným oznámiť záujmové údaje v zmysle § 116 Tr. por. sú len telekomunikačné spoločnosti, nie orgány činné v trestnom konaní alebo znalec.
Z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR možno vyvodiť, že v prípadoch, v ktorých získali orgány činné v trestnom konaní mobilné telefóny procesnou činnosťou v zmysle ustanovení Trestného poriadku, t. j. napríklad prostredníctvom domovej prehliadky, prehliadky iných priestoroch, obhliadky miesta činu, či prostredníctvom vydania (odňatia) veci, nie je nutné na znalecké skúmanie ich obsahu vyžadovať príkaz súdu v zmysle § 116 Tr. por. V takýchto prípadoch orgány činné v trestnom konaní fakticky disponujú nielen samotným mobilných telefónom, ale aj jeho obsahom. Obsah mobilného telefónu (napríklad údaje o volaných číslach, zoznam mien a ich telefónnych čísel, obsah SMS správ a podobne) je totiž neoddelitelnou súčasťou mobilného telefónu. Práve obsah mobilného telefónu (nie mobilný telefón samotný) je pritom dôvodom prečo bol orgánmi činnými v trestnom konaní zaisťovaný. Obsah mobilného telefónu sa pritom zaisťuje tak, že sa zaistí samotný mobilný telefón[3]. Domová prehliadka pritom neslúži iba na zaistenie nosiča informácií, ale aj (alebo hlavne) na zaistenie samotných informácií, ktoré nosič obsahuje. Ak teda možno prostredníctvom domovej prehliadky zaisťovať nielen nosič informácií, ale aj informácie, ktoré obsahuje, je nutné logicky pripustiť, že potom tieto informácie môže dať orgán činný v trestnom konaní aj znalecky skúmať a to bez toho, aby disponoval príkazom podľa § 116 Tr. por., nakoľko toto skúmanie je plne pokrytné príkazom súdu na realizovanie domovej prehliadky.
Vzhľadom k uvedenému nemá preto logické opodstatnenie prečo by museli orgány činné v trestnom konaní požadovať informácie od telekomunikačných spoločností prostrednícrtvom príkazu podľa § 116 Tr. por., keď všetky informácie už majú k dispozícii v obsahu mobilného telefónu, ktorý bol zákonným spôsobom zaistený.
Napokon, celý obsah mobilného telefónu sa ani reálne nedá zistiť prostredníctvom príkazu v zmysle § 116 ods. 1 Tr. por. (ten totiž primárne slúži na niečo iné), pretože telekomunikačné spoločnosti legálne nedisponujú a ani nemôžu disponovať napríklad znením (obsahom) SMS správ, správ zasielaných prostredníctvom služby WhatsApp a podobne (t. j. čo kto komu písal, respektíve kto aký dokument zaslal prostedníctvom týchto správ), ktoré sú v mobilnom telefóne uložené, či napríklad videami, respektíve fotografiami, ktoré boli na mobilný telefón zaslané, prípadne zaisteným mobilným telefónom vyhotovené.
Možno preto zhrnúť, že všetko čo je uložené v mobilnom telefóne (či v počítači, tablete, USB klúči, DVD nosiči, či prostredníctvom elektronického diára a podobne) je vecou v zmysle § 130 ods. 2 Tr. zák. a preto môže byť aj zaisťované prostreníctvom domovej prehliadky, či prehliadky iných priestorov a pozemkov (respektíve osobnej prehliadky, obhliadky miesta činu alebo vydania veci) a na znalecké skúmanie týchto už orgánmi činnými v trestnom konaní zaistených vecí nie je potrebné vydávať príkaz na oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke podľa § 116 Tr. por.
V tomto smere je však nutné dôsledne odlíšiť prípady, kedy je napríklad emailová komunikácia, či SMS komunikácia, prípadne komunikácia prostredníctvom služby WhatsApp telekomunikačnou prevádzkou, ktorú nie je možné „zaistiť“ prostredníctvom domovej prehliadky a kedy sa už stáva vecou (počítačovým údajom), ktorý predmetom zaistenia pri domovej prehliadke môže byť.
Emailová komunikácia alebo SMS komunikácia, či komunikácia prostredníctvom služby WhatsApp (t. j. textový obsah tejto komunikácie vrátane zasielania rôznych videí, dokumentov a podobne), sama osebe, nie je totiž vecou, pokiaľ nie je zachytená (uložená, či stiahnutá) na nejakom technickom nosiči. Napríklad SMS správa, či emailová komunikácia sa stáva vecou v zmysle § 130 ods. 2 Tr. zák., a to vrátane všetkých súborov ktoré prenášala, až keď sa uloží do mobilného telefónu, počítaču a podobne[4].
Preto sa, bez ďalšieho, nedá „získavať“ obsah emailovej, či SMSkovej komunikácie, ktorá nie je uložená na nejakom technickom nosiči informácií (spravidla stiahnutá v mobilnom telefóne, či v počítači) prostredníctvom príkazov na vykonanie domovej prehliadky, prehliadky iných priestorov a pozemkov, či príkazu podľa § 90 Tr. por., ale je nevyhnutný postup podľa § 115, respektíve podľa § 116 Tr. por.
S odbornou literatúrou sa možno stotožniť v tom, že ak sa zaisťujú obsahové alebo prevádzkové údaje prenášané prostredníctvom počítačového systému (emailová komunikácia) od providera (a to sa týka obdobne aj SMS správ), postupuje sa podľa ustanovení § 115 Tr. por. alebo § 116 Tr. por., ktoré upravujú odpočúvanie, záznam a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke. V prípade údajov o prebiehajúcej emailovej komunikácii v reálnom čase prichádza do úvahy ustanovenie § 115 ods. 11 Tr. por., podľa ktorého sa predmetné ustanovenie vzťahuje aj na údaje, ktoré sú v reálnom čase prenášané prostredníctvom počítačového systému. V prípade už uskutočnenej emailovej komunikácie (teda ak je dôležité zistiť napríklad komunikáciu, ktorá prebehla v minulosti, v čase spáchania skutku, medzi účtovníkom a podozrivou osobou) prichádza do úvahy príkaz podľa § 116 ods. 6 Tr. por.[5] V takýchto prípadoch už nejde síce o telekomunikačnú prevádzku v klasickom slova zmysle, nakoľko emailové správy v emailovej schránke už nie sú v procese prenášania správ, pretože už boli doručené, ale ide o výsledok telekomunikačnej prevádzky, t. j. o obsahové údaje, ktoré sa nachádzajú v priestore (schránke), ktorého účelom je práve a len hromadenie „epošty“, teda hromadenie obsahu prichádzajúceho a odchádzajúceho prostredníctvom telekomunikačnej prevádzky[6]. Ohľadom emailovej komunikácie bolo v praxi sporné, či neotvorenú emailovú poštu je nutné považovať za reálne prenášané dáta, teda, či ide o prebiehajúcu komunikáciu. Ak by to tak bolo, bolo by nutné postupovať podľa § 115 Tr. por. V tomto prípade ide už o uskutočnenú komunikáciu, ktorá len zostala neprečítaná a nie o prebiehajúcu komunikáciu a preto by mal postačovať príkaz podľa § 116 ods. 6 Tr. por.
V tomto smere je nutné zopakovať, že prostredníctvom domovej prehliadky, či prehliadky nebytových priestorov je možné zaistiť iba počítačové údaje ako veci na hmotnom nosiči. Uvedené znamená, že v čase vykonávania domovej prehliadky a zaisťovania počítačových údajov musia mať počítačové údaje povahu veci a nie povahu telekomunikačnej prevádzky a navyše sa musia nachádzať (byť súčasťou) technického nosiča informácií (spravidla ide o počítače a mobilné telefóny).
Osobitné postavenie tu má hlavne emailová komunikácia, nakoľko v emailovej schránke sa často nachádzajú ako odoslané, doručené (prečítané alebo neprečítané), či odstránené správy, ktorých obsah by mohol byť významný pre trestné konanie. Rovnako tak sa v emailovej schránke často nachádzajú ako prílohy k správam rôzne dokumenty, ktoré sú podstatné pre trestné konanie (napríklad faktúry, zmluvy a podobne). Samotná emailová schránka má pritom charakter virtuálneho súkromného priestoru s tým, že poskytovateľ emailovej služby zabezpečujúci prenos správ do emailovej schránky alebo z nej nie je oprávnený uchovávať obsah prenášaných emailových správ[7]. Poskytovateľ emailovej služby môže poskytnúť len prevádzkové údaje týkajúce sa napríklad vstupného hesla a podobne.[8]
Pokiaľ teda napríklad emailová komunikácia nie je stiahnutá (uložená) v počítači, či v mobilnom telefóne (napríklad stiahnutý mail do telefónu, respektíve stiahnutá faktúra do počítača, ktorá bola prílohou emailu), ale je stále len súčasťou emailovej pošty (schránky), ktorá bola založená a je vedená na konkrétnom mailovom serveri (napríklad poskytovanie mailovej služby prostredníctvom yahoo, gmail a podobne) potom takúto emailovú komunikáciu nie je možné považovať za údaj, ktorý by sa nachádzal na harddisku počítača, či harddisku mobilného telefónu a preto ho ani nie je možné zaistiť prostredníctvom domovej prehliadky. Prostrednícvom domovej prehliadky síce možno zaistiť počítač (hmotný nosič informácií – počítačový systém), avšak v takomto prípade sa emailova komunikácia nenachádza „v počítači“, ktorý by sa zaistiť mohol, ale nachádza sa „na počítačovej sieti“, t. j. na internete a to na serveri inej osoby, ktorá poskytuje mailovú službu. V takýchto prípadoch slúži počítač len na „vstup“ na takúto počítačovú sieť prostredníctvom ktorej je možné prepojenie so servrom, ktorý poskytuje mailovú službu a kde má osoba zriadenú mailovú adresu a zároveň vystupuje počítač ako technický prostriedok na komunikáciu v rámci počítačovej siete.
Počítačovou sieťou je nutné rozumieť prepojenie počítačov tak, že dokážu navzájom komunikovať a to spravidla bezdrôtovým spôsobom. Počítačová sieť tak umožňuje vzájomnú komunikáciu medzi počítačmi, zdieľanie dát, informácií a podobne. Pokiaľ ide o internet, tak ten je spravidla definovaný ako celosvetový systém navzájom prepojených počítačových sietí s tým, že techologicky je internet sústavou sietí a podsietí, servrov a rôznych a rôznych dátových komunikácií a k nim pripojených počítačov. Internet ako celok nie je vecou v právnom zmysle slova, nie je možné ho vlastniť, mať v držbe a ani ho ovládať a nie je možné ho podradiť ani pod definíciu veci v zmysle § 130 ods. 2 Tr. zák. Internet nie je ani nehmotnou vecou, nakoľko nie je ani právom a ani inou vecou bez hmotnej podstaty, napríklad informáciou. Je to proste informačný a komunikačný systém, ktorý sa skladá z rôznych subjektov a objektov právnych vzťahov[9]. Aj vzhľadom k týmto skutočnostiam nie je možné internet prehľadávať prostredníctvom príkazu na vykonanie domovej prehliadky, či prehliadky iných priestorov a pozemkov (nejde totiž ani o obydlie iného) a teda ani nie je možné prostredníctvom vykonávania domovej prehliadky zaisťovať reálne prebiehajúcu, respektíve už v minulosti prebehnutú komunikáciu, ktorá sa prostredníctvom internetu realizuje alebo v minulosti už realizovala[10].
V prípadoch už zrealizovanej emailovej komunikácie, ktorá je uložená v emailovej schránke prichádza do úvahy pri zisťovaní jej obsahu použitie príkazu podľa § 116 ods. 6 Tr. por., ktorý umožňuje získavať údaje prenášané prostredníctvom počítačového systému, t. j. aj obsahové údaje, ktoré sa prenášajú cez počítačovú sieť medzi počítačmi, respektíve údaje, ktoré „zostávajú“ uložené v rámci počítačovej sieti na serveri poskytovateľa emailových služieb (emailová komunikácia a podobne). Vydanie takéhoto príkazu má svoje špecifiká, nakoľko, na rozdiel od príkazu podľa § 116 ods. 2 Tr. por. nesmeruje voči poskytovateľovi emailovej služby, pretože ten nedisponuje obsahom emailových správ (či ich príloh), ktoré sa nachádzajú v emailovej schránke. Podstatou príkazu podľa § 116 ods. 6 Tr. por. bude teda súdny pokyn orgánom činným v trestnom konaní, aby vnikli do konkrétnej emailovej schránky, zistili jej obsah a zaistili (stiahli) ten obsah, ktorý je relevantný pre trestné konanie (napríklad faktúru, zmluvu, konverzáciu medzi účtovníkom a podozrivou osobou a podobne). Z hľadiska legálnosti by mal byť takýto procesný postup bez problémov, nakoľko zásah do virtuálneho súkromia inej osoby tu bude možný len na podklade odôvodneného súdneho príkazu a malo by sa tak stať len pri podozrení zo spáchania trestného činu uvedeného v ustanovení § 116 ods. 1 Tr. por. a len v nevyhnutnom prípade a rozsahu[11]. Je nutné zopakovať, že od prevádzkovateľa emailových služieb možno žiadať v zmysle § 116 ods. 2 Tr. por. len prevádzkové údaje, napríklad IP adresu (zistenie užívateľa, ktorý v daný čas disponoval konkrétnou IP adresou), zistenie hesla (prístupu) do emailovej schránky a podobne, avšak v žiadnom prípade nemožno od poskytovateľa služieb zabezpečovať obsah emailovej komunikácie.
Použitie príkazu v zmysle ustanovenia § 90 Tr. por. neprichádza do úvahy, nakoľko toto ustanovenie sa týka počítačových údajov uložených v počítačovom systéme (nejde pritom o údaj uložený v počítači podozrivého, ale o údaj nachádzajúci sa na počítačovej sieti na serveri), kým ustanovenie § 116 ods. 6 Tr. por. sa týka údajov prenášaných prostredníctvom počítačového systému. Navyše, emailová komunikácia (jej obsah) nachádzajúca sa v emailovej pošte nie je údaj v počítačovom systéme, ku ktorému by mal prevádzkovateľ emailových služieb legálny prístup. Použitie príkazu v zmysle § 90 Tr. por. je tu preto vylúčené, nakoľko nie je možné poskytovateľovi takýchto služieb prikázať, aby napríklad uchovával obsah emailovej schránky, respektíve, aby napríklad vydal obsah emailovej schránky na účely trestného konania. Rovnako tak prikazovať v zmysle § 90 Tr. por. napríklad podozrivej osobe, aby údaje vo svejej emailovej schránke udržiavala, či uchovávala v celistvosti znie absurdne, pretože ak orgán činný v trestnom konaní nemá prístup do emailovej schránky podozrivej osoby, nemá ani reálnu možnosť posúdiť, či podozrivá osoba takýto príkaz rešpektovala a niektorú emailovú poštu jednoducho neodstrávila.
Počítačovým systémom v zmysle § 90 Tr. por. sa rozumie fakticky počítač ako funkčná jednotka, ktorá môže vykonávať výpočty všetkých číselných aritmetických a logických operácií bez ľudského zásahu a podľa určitého programu a ktorá má technické vybavenie (harddware) vrátane napríklad príslušenstva (tlačiareň, myš, skener, modem) a programové vybavenie (software), ktorý tvoria programy systému spracovania informácií[12]. Počítačový systém tu preto nie je možné stotožňovať s počítačovou sieťou (napríklad internetom) a údaje uložené v počítačovom systéme (ktoré možno získať aj podľa § 90 Tr. por.) nie je možné stotožňovať s údajmi prenášanými prostredníctvom počítačového systému na počítačovej sieti, ktoré zároveň aj zostali „visieť“ v počítačovej sieti na konkrétnom serveri (a zjednodušene povedané sú uložené nie v počítačovom systéme, ale v počítačovej sieti na emailovom serveri).
Obdobné ako pri zisťovaní obsahu emailovej komunikácie (z hľadiska možného využitia príkazu podľa § 116 ods. 6 Tr. por.) to bude aj v prípadoch, v ktorých sa budú údaje dôležité pre trestné konanie (napríklad rôzne účtovné dokumenty) nachádzať na rôznych webových úložiskách (tzv. cloud computing), ktoré umožňujú užívateľom ukladať a zdielať súdbory. Cloud je spôsob používania počítačových techológií (služieb, programov) uložených na servroch na internete s tým, že užívatelia k nim môžu pristupovať prakticky odkiaľkoľvek pomocou webového prehliadača[13]. Tak napríklad cloud býva využívaný niektorými obchodnými spoločnosťami ako miesto, kde sa nachádza celé účtovníctvo obchodnej spoločnosti, pričom nezriedka je to mimo územia SR, často aj mimo územia Európskej únie. Účtovníctvo tu má síce elektronickú formu, avšak sa nenachádza v počítači (v počítačoch) obchodnej spoločnosti (v počítačových systémoch tejto spoločnosti), ktorá sídli v SR, ale je vedené na počítačovej sieti (internete) s tým, že dáta sú uložené u poskytovateľa služieb (napríklad v Rumunsku) a dostupné prostedníctvom internetu a je pomerne zložité (v niektorých prípadoch nemožné) sa k nim v trestnom konaní dostať (orgány činné v trestnom konaní spravidla v praxi nemajú vedomosť kto je poskytovateľom claudu, kde sa nachádza účtovníctvo obchodnej spoločnosti, teda na akom claude sa účtovníctvo môže nachádzať).
Pre úplnosť je potrebné uviesť, že v prípade, ak bol napríklad zaistený pri domovej prehliadke mobilný telefón a orgán činný v trestnom konaní ho chce v rámci trestného konania utajovaným spôsobom využiť na komunikáciu napríklad s podozrivou osobou, ktorá nevie, že mobilný telefón má v držbe polícia, bude nutné na takúto budúcu komunikáciu vyžiadať príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti podľa § 115 Tr. por. V prípade, ak by malo ísť o budúcu emailovú komunikáciu prichádzal by do úvahy príkaz podľa § 115 ods. 11 Tr. por[14].
[1] k uvedenému pozri bližšie Šamko, P.: Daňové podvodné konania a ich dokazovanie, Wolters Kluwer, Bratislava 2015, s. 357 a nasl. K samotným nosičom informácií pozri podrobnejšie Smejkal, V.: Kybernetická kriminalita. Plzeň: Aleš Čeněk, 2015, s. 38 a nasl., ktorý za nosiče informácií označuje všetky zariadenia spôsobilé k tomu, aby uchovávali digitálne informácie, teda napríklad aj elektronický diár obsahujúci databanku s údajmi, tablety, smartphony, elektronické knihy, GPS navigácie, digitálne záznamníky zvuku a obrazu (iPod) a podobne.
[2] uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/7/2017 zo dňa 23.03.2017
[3] zrejme nie je sporné, že napríklad prostredníctvom domovej prehliadky možno zaisťovať aj mobilné telefóny
[4] k uvedenému pozri bližie Burda, E. a kol.: Trestný zákon. Všeobecná časť. Komentár. I. diel. 1. Vydanie. Praha: C.H.Beck, 2010, s. 957 a nasl.
[5] ustanovenie § 116 ods. 6 Tr. por. umožňuje využiť príkaz v zmysle § 116 ods. 2 Tr. por. aj na získavanie údajov prenášaných prostredníctvom počítačového systému, t. j. aj na získanie obsahu už uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky, ktorá sa stále môže nachádzať v emailovej pošte. K uvedenému pozri aj Šanta, J.: K niektorým špecifickým aspektom dokazovania trestných činov daňových. Justičná revue, 60, 2008, č. 12, s. 1702 – 1711
[6] na účely trestného práva je možné telekomunikačnú prevádzku v jej najširšom význame definovať ako komunikáciu, ku ktorej dochádza za využitia telefónu, telefaxu, mobilného telefónu, vysielačky, či iného počítačového systému vrátane správ zasielaných elektronickou poštou. Ide teda o činnosť počítačových systémov, ktorá spočíva v preprave tak obsahu komunikácie (napríklad hovorov, textových správ, videí, dokumentov) ako aj súvisiacich prevádzkových údajov (napríklad sprievodné dáta umožňujúce identifikáciu určitej účastníckej stanice, dátum a čas začiatia hovoru, prístupový bod v sieti a podobne. K uvedenému pozri bližšie Šámal, P. a kol.: Trestní řád I. § 1 až § 156. Komentář. 7 vydání. Praha: C.H.Beck, 2013 s. 1198 a nasl.
[7] k uvedenému pozri bližšie Ružička, M.: K aplikačním problémum týkajících se odposlechu, zjišťování údaju z telekomunikačního provozu a sledování osob a věcí v České republice, publikované v Záhora, J. (ed.): Teoretické a praktické problémy využívania informačno-technických prostriedkov v trestnom konaní. Praha: Leges, 2017 s. 98 – 117,
[8] prevádzkovými údajmi sa rozumejú akékoľvek počítačové údaje vzťahujúce sa na komunikáciu prostredníctvom počítačového systému, vytvorenú počítačovým systémom ako súčasť komunikačného reťazca, z ktorého vyplýva pôvod, cieľ, cesta, čas, dátum, objem alebo trvanie komunikácie. K uvedenému pozri bližšie napríklad Kolouch, J.: Cybercrime, CZ.NIC, z. s. p. o., Praha 2016, s. 434 a nasl.
[9] k techologickej, obsahovej, či právnej povahe internetu pozri podrobnejšie Smejkal, V.: Kybernetická kriminalita. Plzeň: Aleš Čeněk, 2015, s. 58 a nasl.
[10] prostredníctom domovej prehliadky, či prehliadky iných priestorov, či pozemkov možno zaisťovať počítačový systém a údaje v ňom, pričom počítačovým systémom sa tu má na mysli napríklad počítač, server, dátové úložisko, mobilný telefón, tablet, herná konzola (v praxi boli zaznamenané prípady, v ktorých herná konzola bola modifikovaná tak, že fungovala ako klasický počítač), tlačiareň (sieťové tlačiarne môžu vďaka svojim funkciám plniť niektoré úlohy počítačového systému ako napríklad odosielať emailovú poštu), pamäťové médiá (napríklad externé harddisky, flash disky, pamäťové karty, CD, DVD a podobne). K uvedenému pozri podorobnejšie Kolouch, J.: Cybercrime, CZ.NIC, z. s. p. o., Praha 2016, s. 424 a nasl.
[11] podobný príkaz môže súd vydať aj podľa zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane pred odpočúvaním, nakoľko tento zákon v zmysle § 2 umožňuje využitie informačno-technických prostriedkov utajovaným spôsobom aj pri vyhľadávaní, otváraní, skúmaní a vyhodnocovaní poštových zásielok a iných dopravovaných zásielok. Inými dopravovanými zásielkami môže byť aj emailová komunikácia, pričom informačno-technické prostriedky tu možno využiť na získavanie obsahu akýchkoľvek správ prenášaných prostredníctvom elektronických komunikačných sietí. K uvedenému pozri aj Tittlová, M.: Zákon o ochrane pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). Komentár. Wolters Kluwer 2017, s. 24 a nasl.
[12] k definícii počítačového systému a to aj podľa Dohovoru o počítačovej kriminalite pozri bližšie Klimek, L. a kol.: Počítačová kriminalita v európskych súvislostiach, Wolters Kluwer, Bratislava 2016, s. 153 a nasl.
[13] k uvedenému pozri podrobnejšie Smejkal, V.: Kybernetická kriminalita. Plzeň: Aleš Čeněk, 2015, s. 55 a nasl.,
[14] ohľadne odposluchu a záznamu telekomunikačnej prevádzky a zaisťovania údajov z nej je inšpiratívnym výkladové stanovisko Najvyššieho štátneho zastupiteľstva ČR č. 1/2015 Sb. v.s. NSZ
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.