Trestný čin krádeže vlámaním podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. - sporné stanovisko NS SR "prežilo"

 

Trest­ný čin krá­de­že vlá­ma­ním pod­ľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. –  spor­né sta­no­vis­ko NS SR „pre­ži­lo“.

 Cie­ľom toh­to prís­pev­ku je in­for­mo­vať o po­ku­se Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti SR „pre­lo­miť“ le­gis­la­tív­nou ces­tou od­bor­ne spor­né zjed­no­cu­jú­ce sta­no­vis­ko tres­tnop­ráv­ne­ho ko­lé­gia Naj­vyš­šie­ho sú­du SR sp. zn. Tpj 78/2011 zo dňa 12.12.2011, pod­ľa kto­ré­ho ak pá­cha­teľ si pris­vo­jí cu­dziu vec tým, že sa jej zmoc­ní, spô­so­bí tak ma­lú ško­du a spá­cha ta­ký čin vlá­ma­ním, napĺňa zá­kon­né zna­ky zlo­či­nu krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. a nie tres­tné­ho či­nu krá­de­že pod­ľa§ 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák.

 Uve­de­né zjad­no­cu­jú­ce sta­no­vis­ko bo­lo pred­me­tom od­bor­nej kri­ti­ky prak­tic­ky ih­neď po svo­jom pri­ja­tí v ro­ku 2011 a to naj­mä pre ne­lo­gic­kosť pri­ja­tých práv­nych zá­ve­rov (a ich ne­dos­ta­toč­nú ar­gu­men­tač­nú pre­ra­co­va­nosť) ako aj pre zrej­mý roz­por s us­ta­no­ve­ním § 38 ods. 1 Tr. zák. Vzhľa­dom k uve­de­né­mu bo­li práv­ne zá­ve­ry toh­to zjed­no­cu­jú­ce­ho sta­no­vis­ka ap­li­kač­nou praxou „pre­hlia­da­né“ prak­tic­ky až do ro­ku 2016, ke­dy opä­tov­ne „oži­li“ po vy­da­ní po­ky­nu Ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra SR, kto­rý vo svo­jom po­ky­ne na­ria­dil pro­ku­rá­to­rom, aby pos­tu­po­va­li v zmys­le zá­ve­rov uve­de­né­ho zjad­no­cu­jú­ce­ho sta­no­vis­ka Naj­vyš­šie­ho sú­du SR.

K dô­vo­dom, pre­čo sú zá­ve­ry zjad­no­cu­jú­ce­ho sta­no­vis­ka po­chyb­né, spor­né a ne­dos­ta­toč­ne od­ôvod­ne­né poz­ri nas­le­dov­né prís­pev­ky:

 http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a155-nie­kol­ko-kri­tic­kych-poz­na­mok-k-ak­tual­nej-ju­di­ka­tu­re-naj­vys­sie­ho-su­du-sr

 http://www.prav­ne­lis­ty.sk/roz­hod­nu­tia/a73-ako-sprav­ne-kva­li­fi­ko­vat-spo­so­be­nie-ma­lej-sko­dy-pri-kra­de­zi-vla­ma­nim

 http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a459-nie­kol­ko-na­mie­tok-k-ap­li­ka­cii-us­ta­no­ve­ni-o-kra­de­zi-vla­ma­nim

 http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a490-kra­dez-vla­ma­nim-nad-po­ky­nom-ge­ne­ral­nej-pro­ku­ra­tu­ry-sr

 S ur­či­tou dáv­kou zov­šeo­bec­ne­nia mož­no skon­šta­to­vať, že zrej­me žiad­ny or­gán ap­li­kač­nej praxe, s vý­nim­kou Naj­vyš­šie­ho sú­du SR, ne­po­va­žu­je práv­ne zá­ve­ry vy­ššie ci­to­va­né­ho zjad­no­cu­jú­ce­ho sta­no­vis­ka za správ­ne a sú­lad­né so zá­ko­nom.

 Ku kri­ti­kom to­ho zjed­no­cu­jú­ce­ho sta­no­vis­ka sa ak­tuál­ne pri­da­lo aj Mi­nis­ter­stvo spra­vod­li­vos­ti SR, kto­ré v prip­ra­vo­va­nej no­ve­le Tres­tné­ho zá­ko­na, kto­rá by ma­la na­do­bud­núť účin­nosť od 01.07.2019, navrhlo no­vú úp­ra­vu us­ta­no­ve­nia § 138 písm. e) Tr. zák. tak, že

V § 138 pís­me­no e) znie:

„e) vlá­ma­ním ok­rem tres­tné­ho či­nu krá­de­že pod­ľa § 212,“.

Tú­to zme­nu Tres­tné­ho zá­ko­na mi­nis­ter­stvo spra­vod­li­vos­ti v dô­vo­do­vej sprá­ve od­ôvod­ni­lo nas­le­dov­ne:

V praxi or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní pretr­vá­va­jú prob­lé­my s práv­nou kva­li­fi­ká­ciou krá­de­že vlá­ma­ním, pri kto­rej je spô­so­be­ná ško­da ma­lá. Pod­ľa sú­čas­nej práv­nej úp­ra­vy mož­no ta­ký­to sku­tok kva­li­fi­ko­vať ako pre­čin pod­ľa § 212 ods. 2 písm. a) ale­bo zlo­čin pod­ľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) [za pou­ži­tia § 138 písm. e)].

 Obid­ve kva­li­fi­ká­cie sa lí­šia pre­dov­šet­kým v tres­tnej sadz­be, kto­rá je pri dru­hej  al­ter­na­tí­ve pod­stat­ne prís­nej­šia ako pri pr­vej. Lí­šia sa však aj vec­nou prís­luš­nos­ťou a re­ži­mom príp­rav­né­ho ko­na­nia (vy­šet­ro­va­nie ver­zus skrá­te­né vy­šet­ro­va­nie). Vý­kla­do­vé sta­no­vis­ká, ku kto­rým sa už po­du­ja­li  rôz­ne auto­ri­ty, bo­li proti­chod­né.

 Pod­ľa sta­no­vis­ka Naj­vyš­šie­ho sú­du SR, pub­li­ko­va­né­ho pod č. 116 v Zbier­ke sta­no­vísk NS a roz­hod­nu­tí sú­dov 6/2012, by sa ma­lo ko­na­nie pá­cha­te­ľa, kto­rým si pris­vo­jí cu­dziu vec tým, že sa jej zmoc­ní, pri­čom čin spá­cha vlá­ma­ním a spô­so­bí ním ško­du ma­lú, kva­li­fi­ko­vať ako zlo­čin pod­ľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b), s čím sa pred­kla­da­teľ nes­to­tož­ňu­je.

 S uve­de­ným idú  sú spo­je­né ďal­šie ano­má­lie, nap­rík­lad pá­cha­te­ľo­vi krá­de­že, kto­rý skut­kom spô­so­bí väč­šiu ško­du (napr. krá­dež osob­né­ho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la, ve­ci ale­bo ho­to­vos­ti v hod­no­te napr. 26 600 eur) hro­zí niž­ší trest ako pá­cha­te­ľo­vi, kto­rý sa vlá­me do lat­ko­vej piv­ni­ce, chat­ky, kôl­ne, kde uk­rad­ne napr. kom­pó­ty, drob­né ná­ra­die so spô­so­be­nou ško­dou napr. 270 eur.

 Z ci­to­va­nej dô­vo­do­vej sprá­vy vy­plý­va, že mi­nis­ter­stvo spra­vod­li­vos­ti pris­tú­pi­lo k tej­to zme­ne len a vý­luč­ne v dôs­led­ku práv­nych zá­ve­rov zjad­no­cu­jú­ce­ho sta­no­vis­ka naj­vyš­šie­ho sú­du, kto­ré po­va­žu­je za nes­práv­ne. Zá­sah pros­tred­níc­tvom le­gis­la­tív­ne­ho rie­še­nia sa tu ja­ví ako vhod­ný pros­trie­dok, na­koľ­ko len ťaž­ko mož­no pred­pok­la­dať, že sám naj­vyš­ší súd pris­tú­pi k re­ví­zii vlas­tné­ho (nes­práv­ne­ho) zjad­no­cu­jú­ce­ho sta­no­vis­ka.

 V rám­ci pri­po­mien­ko­vé­ho ko­na­nia k prip­ra­vo­va­nej zme­ne Tres­tné­ho zá­ko­na však Naj­vyš­ší súd SR za­slal zá­sad­nú pri­po­mien­ku, kto­rou vy­slo­vil ne­súh­las s ta­kou­to zme­nou Tres­tné­ho zá­ko­na oh­ľad­ne krá­de­že vlá­ma­ním. V tom­to sme­re uvie­dol, že

 Bod žia­da­me vy­pus­tiť. Od­ôvod­ne­nie: Jed­nak ide o ná­sil­ne “pri­fa­re­nú” prob­le­ma­ti­ku mi­mo te­ma­tic­ké­ho pred­me­tu navr­ho­va­nej zme­ny zá­ko­na, kto­rá nie je pod­lo­že­ná skor­ším kon­cep­čným zá­me­rom, len sna­hou tak­to pre­lo­miť plat­nú ju­di­ka­tú­ru, pri­ja­tú do­kon­ca for­mou sta­no­vis­ka (116/2012). Čo je však pod­stat­né, z vec­né­ho hľa­dis­ka ide o nep­ri­me­ra­nú de­pe­na­li­zá­ciu krá­de­že vlá­ma­ním pros­tred­níc­tvom vy­ňa­tia toh­to zna­ku z de­fi­ní­cie zá­važ­nej­šie­ho spô­so­bu ko­na­nia prá­ve (a len) pri tres­tnom či­ne krá­de­že (čo je už poj­mo­vo kon­tro­ver­zné), v dôs­led­ku čo­ho sa tres­tná sadz­ba ta­ké­ho či­nu pri kom­bi­ná­cii ma­lej a väč­šej ško­dy so zna­kom vlá­ma­nia má zní­žiť z roz­pä­tia tri až de­sať ro­kov na roz­pä­tie až na dva ro­ky. Krá­de­že vlá­ma­ním sú pri­tom tres­tnou čin­nos­ťou, kto­rá sa dl­ho­do­bo vy­sky­tu­je, čas­to a kaž­do­den­ne spô­so­bu­je ško­dy fy­zic­kým a práv­nic­kým oso­bám (pre­to je da­ná tres­tnosť či­nu do­kon­ca pod hra­ni­cou ma­lej ško­dy, čo je je­di­ným zmys­lom dru­hé­ho od­se­ku v § 212 Tres­tné­ho zá­ko­na). Úro­veň pre­ven­tív­nej a rep­re­sív­nej ochra­ny, vy­jad­re­nej aj vý­škou tres­tnej sadz­by, tu ne­mô­že byť niž­šia (ak, tak prá­ve nao­pak), než v prí­pa­de krá­de­že spre­vá­dza­nej kto­rým­koľ­vek iným dru­hom zá­važ­nej­šie­ho spô­so­bu ko­na­nia, kto­rý sa vy­sky­tu­je me­nej čas­to (napr. lesť). Návr­hom pre­zen­to­va­ný prís­tup, kto­rý by krá­de­že vlá­ma­ním ako trest­ný de­likt ba­ga­te­li­zo­val a umož­nil ná­rast dot­knu­tej tres­tnej čin­nos­ti, by sa op­ráv­ne­ne stal ter­čom kri­ti­ky od­bor­ných kru­hov aj tej naj­šir­šej ve­rej­nos­ti, aj keď by roz­ho­do­va­ciu čin­nosť sú­dov uľah­čil (me­nej od­vo­la­ní pri pod­stat­ne niž­ších tres­toch a po­dob­ne). Zá­ro­veň pla­tí, že pá­cha­te­ľom krá­de­že vlá­ma­ním sú pre­važ­ne aso­ciál­ne oso­by, u kto­rých je up­lat­ne­nie al­ter­na­tív­nych tres­tov spor­né - tá­to okol­nosť má však len par­ciál­ny vý­znam. Pod­stat­né je, že krá­dež vlá­ma­ním ne­mô­že prejsť pod­stat­ným zní­že­ním tres­tnej sadz­by op­ro­ti iným dru­hom krá­de­že a op­ro­ti iným dru­hom ob­dob­nej ma­jet­ko­vej tres­tnej čin­nos­ti, le­bo na to nie je žia­den vec­ný dô­vod. Ak by sa ma­lo uva­žo­vať o ploš­nej de­pe­na­li­zá­cii pri ma­jet­ko­vých tres­tných či­noch, tak na zá­kla­de šir­šej pred­bež­nej dis­ku­sie a kon­cep­čnej úp­ra­vy tres­tných sa­dzieb, a nie kon­tra-pro­duk­tív­nym vy­tŕha­ním z kon­textu.

 Naj­vyš­ší súd SR má prav­du v tom, že zo stra­ny mi­nis­ter­stva ide o „ná­sil­nú“ zme­nu Tres­tné­ho zá­ko­na a že tu ide o sna­hu pre­lo­miť zá­ve­ry zjed­no­cu­jú­ce­ho sta­no­vis­ka. Tak ako naj­vyš­ší súd mô­že pri­jí­mať zjed­no­cu­jú­ce sta­no­vis­ká, tak mô­že aj mi­nis­ter­stvo s tý­mi­to sta­no­vis­ka­mi ne­súh­la­siť a sna­žiť sa ich „vy­ma­zať“ zá­ko­nodr­nou ces­tou. Mi­nis­ter­stvo spra­vod­li­vos­ti pri­tom tou­tou navr­ho­va­nou zme­nou iba rea­gu­je na dl­ho­do­bé vo­la­nie od­bor­nej ve­rej­nos­ti, kto­rá ne­do­ká­že „ar­gum­ne­tač­ne žiť“ s „ná­sil­ný­mi“ práv­ny­mi zá­ver­mi zjad­no­cu­jú­ce­ho sta­no­vis­ka naj­vyš­šie­ho sú­du, kto­rý­mi bo­la pre­lo­me­ná pred­chá­dza­jú­ca ju­di­ka­tú­ra naj­vyš­šie­ho sú­du, kto­rá bo­la riad­ne a lo­gic­ky od­ôvod­ne­ná a ro­ky v ap­li­kač­nej praxi vy­uží­va­ná. Po­kiaľ naj­vyš­ší súd ar­gu­men­tu­je, že v dôs­led­ku zme­ny práv­nej úp­ra­vy by doš­lo k ná­ras­tu tres­tnej čin­nos­ti (krá­de­ží vlá­ma­ním) tak ten­to zá­ver je iba špe­ku­la­tív­ny a naj­vyš­ší súd neuvie­dol žiad­ny šta­tis­tic­ký uka­zo­va­teľ, z kto­ré­ho by sa da­lo vy­vo­diť, že tres­tná čin­nosť krá­de­ží vlá­ma­ním za­zna­me­ná­va op­ro­ti mi­nu­los­ti ra­píd­ny pok­les a to v dôs­led­ku ap­li­ko­va­nia práv­nych zá­ve­rov zjed­no­cu­jú­ce­ho sta­no­vis­ka. Je za­ují­ma­vým, že naj­vyš­ší súd ni­ja­ko v pri­po­mien­ke ne­rea­go­val na tú časť dô­vo­do­vej sprá­vy, kto­rá pri­po­mí­na ab­sur­dné zá­ve­ry z praxe, v zmys­le kto­rých pá­cha­teľ, kto­rý (bez vlá­ma­nia) spô­so­bí väč­šiu ško­du sa na­chá­dza v mier­nej­šej práv­nej kva­li­fi­ká­cii ako pá­cha­teľ kto­rý spô­so­bí (vlá­ma­ním) ma­lú ško­du. Pri­po­mien­ka naj­vyš­šie­ho sú­du k navr­ho­va­nej zme­ne tak vy­znie­va skôr ako po­kus za­cho­vať od­bor­ne spor­né práv­ne zá­ve­ry zjad­no­cu­jú­ce­ho sta­no­vis­ka „za kaž­dú ce­nu“.

 Na­priek uve­de­né­mu sa uka­zu­je, že mi­nis­ter­stvo spra­vod­li­vos­ti v pri­po­mien­ko­vom ko­na­ní us­tú­pi­lo naj­vyš­šie­mu sú­du a navrhlo aký­si kom­pro­mis, kto­rý má za­cho­vať účin­ky zjad­no­cu­jú­ce­ho sta­no­vis­ka naj­vyš­šie­ho sú­du, ale zá­ro­veň dať mož­nosť aj or­gá­nom ap­li­ká­cie prá­va, aby za ba­ga­teľ­né tres­tné či­ny neuk­la­da­li dra­ko­nic­ké tres­ty.

 Vý­sled­kom to­ho kom­pro­mi­su by mal byť návrh nas­le­do­vé­ho zne­nia skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu krá­dže.

 Návrh no­ve­ly § 212 Tr. zák.

 

(1) Kto si pris­vo­jí cu­dziu vec tým, že sa jej zmoc­ní a spô­so­bí tak ma­lú ško­du, pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy až na dva ro­ky.

 (2) Rov­na­ko ako v od­se­ku 1 sa pot­res­tá, kto si pris­vo­jí cu­dziu vec tým, že sa jej zmoc­ní a

a) čin spá­cha vlá­ma­ním,

 b) bez­pros­tred­ne po či­ne sa po­kú­si ucho­vať si vec ná­si­lím ale­bo hroz­bou bez­pros­tred­né­ho ná­si­lia,

c) čin spá­cha na ve­ci, kto­rú má iný na se­be ale­bo pri se­be,

d) ta­kou ve­cou je vec z úro­dy z po­zem­ku, kto­rý pat­rí do poľ­no­hos­po­dár­ske­ho pôd­ne­ho fon­du, ale­bo dre­vo z po­zem­ku, kto­rý pat­rí do les­né­ho pôd­ne­ho fon­du, ale­bo ry­ba z ryb­ní­ka s in­ten­zív­nym cho­vom,

e) čin spá­cha na ve­ci, kto­rej od­ber po­dlie­ha spop­lat­ne­niu na zá­kla­de oso­bit­né­ho pred­pi­su, ale­bo

f) bol za ob­dob­ný čin v pred­chá­dza­jú­cich dva­nás­tich me­sia­coch pos­tih­nu­tý.

 (3) Od­ňa­tím slo­bo­dy na šesť me­sia­cov až tri ro­ky sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 ale­bo 2

a) a spô­so­bí ním väč­šiu ško­du ale­bo

b) ho­ci bol za ta­ký čin v pred­chá­dza­jú­cich dvad­sia­tich šty­roch me­sia­coch od­sú­de­ný,

 „(4) Od­ňa­tím slo­bo­dy na dva ro­ky až osem ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 ale­bo 2

a) z oso­bit­né­ho mo­tí­vu,

b)zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia,

c) na mies­te po­ží­va­jú­com pie­tu ale­bo všeo­bec­nú úc­tu ale­bo na mies­te ko­na­nia ve­rej­né­ho zhro­maž­de­nia ale­bo ob­ra­du,

d) na ve­ci, kto­rá po­ží­va ochra­nu pod­ľa oso­bit­né­ho pred­pi­su,

f) tým, že ta­ký čin zor­ga­ni­zu­je, ale­bo

f) na chrá­ne­nej oso­be.

 (5) Od­ňa­tím slo­bo­dy na tri ro­ky až de­sať ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 ale­bo 2 a spô­so­bí ním znač­nú ško­du.“.

 (6) Od­ňa­tím slo­bo­dy na de­sať ro­kov až pät­násť ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 ale­bo 2

a) a spô­so­bí ním ško­du veľ­ké­ho roz­sa­hu.

 Z ob­sa­ho­vej strán­ky sa pri tres­tnom či­ne krá­de­že prak­tic­ky nič zá­sad­né nez­me­ni­lo. V prob­le­ma­tic­kom od­se­ku 4 však doš­lo k zní­že­niu tres­tnej sadz­by na úro­veň 2 ro­ky až 8 ro­kov. Tá­to zme­na by umož­ni­la sú­dom roz­ho­do­vať vo ve­ci tres­tným roz­ka­zom, či po­jed­ná­vať pred­men­té tres­tné ve­ci v ko­na­ním pred sa­mo­sud­com (t. j. ne­mu­se­lo by sa už ko­nať v se­ná­te).

 Na­ďa­lej však pôj­de o zlo­čin a na­ďa­lej sa bu­dú mu­sieť „na­si­lu“ v praxi ap­li­ko­vať spor­né zá­ve­ry zjad­no­cu­jú­ce­ho sta­no­vis­ka naj­vyš­šie­ho sú­du. Ne­po­cho­pi­teľ­ná pot­re­ba za­cho­vať účin­ky zjad­no­cu­jú­ce­ho sta­no­vis­ka naj­vyš­šie­ho sú­du pri­tom aj na­ďa­lej bu­de spô­so­bo­vať ano­má­lie. Ak sa dob­re po­zrie­me na vy­ššie uve­de­ný kom­pro­mis­ný návrh, tak je z ne­ho zrej­mé, že stie­ra vý­šky spô­so­be­nej ško­dy. Bu­de bez vý­zna­mu, či pá­cha­teľ spô­so­bí ma­lú ale­bo väč­šiu ško­du, na­koľ­ko ak tak uro­bí vlá­ma­ním bu­de tak či tak „hneď“ v od­se­ku 4. Pá­cha­teľ, kto­rý spô­so­bí vlá­ma­ním ško­du vo vý­ške 300 euro bu­de v rov­na­kej kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­te ako pá­cha­teľ, kto­rý spô­so­bí vlá­ma­ním ško­du 25.000 euro. Zá­klad­nou zá­ko­no­dar­nou tech­ni­kou tvor­by kva­li­fi­ko­va­ných skut­ko­vých pod­stát pri ma­jet­ko­vých tres­tných či­noch je pri­tom prá­ve ich od­stup­ňo­va­nie pod­ľa vý­šky spô­so­be­nej ško­dy.

 Pri­po­mien­ko­vé ko­na­nie nie je sí­ce eš­te na kon­ci, av­šak už te­raz mož­no uzat­vo­riť, že práv­ne zá­ve­ry zjad­no­cu­jú­ce­ho sta­no­vis­ka „pre­ži­jú“ tú­to zme­nu Tres­tné­ho zá­ko­na. Nie je cel­kom jas­né, pre­čo mi­nis­ter­stvo us­tú­pi­lo v tom­to sme­re naj­vyš­šie­mu sú­du, ak pok­la­dá je­ho zjed­no­cu­jú­ce sta­no­vis­ko za nes­práv­ne a nie je ani zrej­mé, pre­čo sa naj­vyš­ší súd tak ur­put­ne brá­ni zme­nám v Tres­tnom zá­ko­ne, kto­ré by pre­lo­mi­li je­ho (nes­práv­ne) práv­ne zá­ve­ry. Mý­liť sa je ľud­ské a mý­liť sa mô­že do­kon­ca aj naj­vyš­ší súd. Mož­no by bo­lo na­ča­se si to už ko­neč­ne priz­nať.

 

 

Diskusia