Mgr. Marcela Kosová
sudkyňa Krajského súdu v Bratislave
a členka Súdnej rady SR volená sudcami
Veľa otáznikov v justícii
Máme rôzne nastavenia citlivosti gombíkov, ktoré v nás zapnú potrebu reagovať a kedy reagovať. Čo je úlohou sudcov? Iba súdiť? Kedy je ten správny čas ozvať sa? A ako silno? Kto určuje, kedy nie je v poriadku mlčiaca väčšina a kedy je?
Pomôžem si citátom z knihy Jána Markoša Medzi dobrom a zlom: „Nikto z nás nemôže o sebe povedať, že stojí pevne na strane dobra, že má presný, definitívny kompas, ktorý ho vždy ochráni pred chybami a zlyhaniami... žiadny minulý príbeh človeka negarantuje, že sa tento muž či žena i v súčasnom okamihu či v budúcnosti rozhodnú dobre... ba čo viac, pri mnohých hodnotových rozhodnutiach dokonca ani spätne nevieme povedať, či sme sa rozhodli správne...“
Sudcovia, ktorí sa ozývali v minulosti, sú teraz z pohľadu vyššie citovaného v budúcnosti, ktorá možno ukázala, či to bolo správne. Ak bolo a zachovali sa čestne a odvážne, znamená to, že majú už „patent“ na posúdenie, kto je teraz čestný a odvážny? Sú automaticky pre svoje minulé rozhodnutia garantmi správneho postoja v súčasnosti? Má sudca, ktorý sa ozval „až teraz“ právo ozvať sa? Pomôže hrubá čiara? Kam zaradiť mlčiacu väčšinu? Pod čiaru či nad ňu?
Tak. Čo s tým? Majú sa sudcovia vyjadrovať? Alebo je to politizácia justície? Alebo je politizácia justície to, načo reagujú? Veľa otáznikov.
Som členka Súdnej rady SR, zvolili ma sudcovia. Aj preto je mojou povinnosťou sa vyjadrovať k stavu justície. Nie k jednotlivým rozhodnutiam súdov. Moje názory /resp. žiadneho člena rady/ nemôžu byť zverejňované na stránke súdnej rady, lebo, ako mi bolo vysvetlené, táto je určená na uznesenia celej súdnej rady a publikovanie názorov pána predsedu Súdnej rady SR.
A máme tu problém. A ďalšie otázniky.
Má sa predseda súdnej rady vyjadrovať ku konkrétnym /neprávoplatným/ rozhodnutiam súdov? Potvrdzovať ich obsah alebo ich spochybňovať, a tým aj sudcov, ktorí rozhodnutie vyhlásili? Má k tomu legitimitu, lebo nie je sudca /alebo je?/, ale zvolený do súdnej rady parlamentom? Má sa vyjadrovať k tomu, či je správne rozhodnutie premiéra /politika/ dať otestovať celý národ? Myslím si, že nemá.
Keby sa pán predseda vyjadril o potrebe rešpektovania rozhodnutí súdov, bolo by to v poriadku. Je to však inak.
Bez znalosti spisu sa jednak nie je možné relevantne vyjadriť k akémukoľvek rozhodnutiu súdu, a aj keby pán predseda trestný spis či spisy videl a mal ich podrobne naštudované, nie je súkromná osoba, či novinár, ktorý si môže urobiť názor na základe medializovaných, či nejakým „zvláštnym“ spôsobom získaných informácií zo spisu. Vyjadril sa napríklad k rozsudku, ktorým bol obž. M.K. oslobodený spod obžaloby, keď uviedol, že „ako sudca som si povedal“.... pričom dospel k záveru, ktorý verejne prezentoval, a ktorý smeroval k tomu, že sudcovia dôkazy vyhodnotili nesprávne, lebo pán predseda súdnej rady „nevidí nič, čo by zakladalo rozumnú pochybnosť, že skutok spáchali obžalovaní...“. K uzneseniu, ktorým bol vzatý do väzby generál M.L. v článku „Páni politici, väzba Milana Lučanského bola rozhodnutím nezávislého súdu“ ako predseda súdnej rady uviedol, že by „podľa známych faktov z trestného spisu rozhodol rovnako ako Špecializovaný trestný súd“.
To hádam nie. Znamená to, že rozhodnutie o oslobodení M.K. nebolo rozhodnutím nezávislého súdu?
Pripomínam, že súdna rada má prijímať opatrenia na posilňovanie dôvery verejnosti v súdnictvo a predseda súdnej rady má konať tak, aby nebola ohrozená dôveryhodnosť súdnictva.
Súdna mapa a zmena ústavy verzus súdna rada.
Je známe, že som kritičkou novej súdnej mapy /osobne mám radšej výraz reforma justície/. Kritičkou spôsobu jej vytvorenia, spôsobu, ako uzrela svetlo sveta, ale predovšetkým jej obsahu. Dôvody som uviedla opakovane v médiách, na mimoriadnom zasadnutí súdnej rady, na stretnutí členov súdnej rady s pani ministerkou spravodlivosti a aj vypracovaním námietok a výhrad obsiahnutých v materiáli „Súdna mapa inak“. Aby nedošlo k omylu, som za reformu justície s cieľom jej efektívneho fungovania hlavne k prospechu všetkých občanov, ale súdna mapa predložená pani ministerkou spravodlivosti /ako aj zmeny ústavy a niektorých zákonov/ majú k nej na míle ďaleko.
Pán predseda súdnej rady okrem iného uviedol /napr. dňa 03.01.2021/, že sa podľa neho „začali v roku 2020 v justícii očistné procesy, okrem iného bola prijatá novela ústavy a zákon o reforme súdnictva, ktoré pripravili pôdu na praktické uplatnenia týchto procesov“. Ako aj, že „mienime ráznejšie vstupovať do legislatívnych procesov týkajúcich sa praktického uvádzania justičnej reformy do praktického života“. Tu sa s pánom predsedom opäť nezhodneme. Nemyslím si totiž, že zmena ústavy a niektorých zákonov prispeje k očisteniu justície a zefektívni jej fungovanie. A nič na mojom názore nezmení ani list, ktorým pán predseda veľmi kriticky vrátane osobných útokov, reagoval v mene celej súdnej rady /bez toho, aby sme boli o tom vopred minimálne informovaní/ na kritiku CCJE /Poradná rada európskych sudcov/ k prebiehajúcim zmenám v justícii na Slovensku, kde konštatoval, že sudcom nič nehrozí.
Hrozí. Presne to, čo uviedla v stanovisku CCJE k odvolávaniu členov súdnej rady /vážne sa zníži ich nezávislosť, čo ich robí príliš závislými na želaniach tých, ktorí ich zvolili alebo vymenovali, a zbaví ich tak úlohy, ktorú majú pri sledovaní cieľov nezávislého a efektívneho súdnictva/, k preloženiu sudcu bez súhlasu aj na súd nižšieho stupňa.
CCJE vo vzťahu k zmenám pri trestnom stíhaní sudcov uviedla, že existuje riziko, že tieto ústavné zmeny sú v rozpore so zásadami nezávislosti súdnictva, alebo ich porušujú. Sudcovia musia byť trestne zodpovední podľa všeobecného práva za trestné činy spáchané mimo súdnej siene. Sudcovia však musia byť chránení pred neprimeraným vonkajším vplyvom, na tento účel by mali mať funkčnú /ale iba funkčnú/ imunitu, s výnimkou úmyselného trestného činu napríklad prijímania úplatkov. Takáto funkčná imunita nevylučuje disciplinárne konania proti sudcom za zneužitie úradnej moci /takéto disciplinárne previnenie u nás máme/. Nové znenie podľa CCJE jednoznačne predstavuje potenciálne riziko šikanózneho trestného stíhania sudcu, ktorý je nepopulárny, alebo vedie k väčšiemu /politickému či disciplinárnemu/ tlaku na sudcov. Boj proti korupcii by nemal narušiť zásadu nezávislosti súdnictva.
Záverom CCJE napríklad uviedla vo vzťahu k zrušeniu súhlasu Ústavného súdu SR s väzobným stíhaním sudcu, že ak je stále potrebné zachovať ústavné záruky pred prípadným účelovým stíhaním predstaviteľov zákonodarného zboru a sudcov ústavného súdu zo strany výkonnej moci, prečo by tieto záruky nemali byť zachované vo vzťahu k sudcom všeobecných súdov.
Takže, ako vidíte, hrozí. Ale horšie je, že cez sudcov je tu hrozba aj všetkým občanom, ktorí sa kedy ocitli či ocitnú pred súdom.
Celoplošné testovanie.
Je to téma pre súdnu radu resp. predsedu súdnej rady? Nie je. A nie len preto, ako napísal pán predseda v článku zverejnenom na stránke súdnej rady dňa 30.10.2020, so záverom „takže sa ide testovať“, kde v úvode uviedol „Neviem, ani približne, posúdiť správnosť a užitočnosť celoplošného testovania“.
Očkovanie.
Je toto téma pre súdnu radu? Na prvý pohľad tiež nie. Ale. Padol návrh zo strany členky súdnej rady, aby sme boli očkovaní ako členovia súdnej rady prednostne, nakoľko už bol očkovaný aj pán predseda, a je vo verejnom záujme, aby sme boli všetci spôsobilí vykonávať svoje kompetencie a súdna rada bola plne funkčná a efektívna. To vážne? Členovia Súdnej rady SR majú stáť v prvej línii justície, ale nie v prvom rade na očkovanie. Ak už niekto, tak máme trestných sudcov okresných súdov, ktorí v rámci služieb musia denno denne pri rozhodovaní o väzbe byť fyzicky prítomní pri výsluchu, kde je obvinený /í/, eskorta, prokurátor, asistentka či obhajca. Takúto možnosť by mali mať predovšetkým oni, na čom sme sa viacerí členovia súdnej rady zhodli.
Neodpovedala som na všetky otázky. Skúste si odpovedať aj nesudcovia, len tak pre seba. Chcete justíciu, ktorá bude mať zviazané ruky namiesto očí?
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.