Môže sa obhajca vyjadriť k vykonanému dôkazu na hlavnom pojednávaní?
Cieľom tohto príspevku je poukázať na problematiku, ktorá v ostatnom čase vystupuje v aplikačnej praxi do popredia, pričom okresné súdy ju riešia rozdielnym spôsobom. Táto problematika už začína tvoriť aj odvolacie námietky obžalovaných.
Ide o výklad ustanovenia § 271 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého obžalovaného (a aj iných tam uvedených osôb) sa treba po vykonaní každého dôkazu opýtať, či sa chcú k nemu vyjadriť a vyjadrenie každého sa zapíše do zápisnice.
Aplikačný problém tohto ustanovenia nastáva vtedy, keď právo obžalovaného v ňom uvedené chce využiť obhajca obžalovaného. Vzhľadom k tomu, že obhajca nie je vyslovene uvedený v ustanovení § 271 ods. 1 Tr. por., časť sudcov postupuje tak, že vyjadrenie k dôkazom obhajcovi neumožnia s tým, že právo uvedené v ustanovení § 271 ods. 1 Tr. por. sa viaže výhradne len na obžalovaného. Následne potom obžalovaný v odvolaní namieta „podstatné chyby konania“ v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. a žiada zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Naproti tomu, časť sudcov takéto vyjadrenie obhajcovi obžalovaného k jednotlivým vykonaným dôkazom umožňuje s argumentom, že obžalovaný môže vykonávať svoje práva nielen osobe, ale aj prostredníctvom svojho obhajcu.
Zastávam názor, že nie je žiadny dôvod na to, aby obhajcom obžalovaných nebolo umožnené mať pripomienky (vyjadrenie) k jednotlivým vykonaným dôkazom v zmysle § 271 ods. 1 Tr. por.
Možnosť obžalovaného vyjadriť sa k dôkazom je súčasť jeho práva na obhajobu. Toto svoje právo na vlastnú obhajobu môže obžalovaný vykonávať samostatne ako aj prostredníctvom svojho obhajcu. Skutočnosť, že v ustanovení § 271 ods. 1 Tr. por. nie je vyslovene uvedený aj obhajca obžalovaného je bez právneho významu, nakoľko obhajca vykonáva obhajobu obžalovaného v jeho mene, respektíve obžalovaný môže vykonávať svoje právo na obhajobu prostredníctvom obhajcu (pozri aj ustanovenie § 44 ods. 2 Tr. por. „obhajca je oprávnený robiť v mene obvineného...“). Ak môže obhajca obžalovaného v jeho mene napríklad navrhovať dôkazy, klásť svedkom, či znalcom otázky, namietať spôsob vedenia výsluchu a podobne, potom celkom určite môže aj v mene obžalovaného mať pripomienky (vyjadrenie) k dôkazom v zmysle § 271 ods. 1 Tr. por.
Povinnosťou súdu na hlavnom pojednávaní v zmysle § 271 ods. 1 Tr. por. je teda opýtať sa len obžalovaného (nie aj obhajcu), či sa chce k vykonanému dôkazu vyjadriť. Pokiaľ toto svoje právo chce využiť prostredníctvom svojho obhajcu, nie je dôvod takémuto postupu brániť. Vyjadrenie k dôkazu môže teda mať napríklad len samotný obžalovaný, alebo popri ňom aj jeho obhajca, respektíve len obhajca v mene obžalovaného.
Úlohou súdu je následne dbať na to, aby vyjadrenie k dôkazu nebolo rozsiahle, či úplne „mimo“ vykonávaný dôkaz, nakoľko vyjadrenie v zmysle § 271 ods. 1 Tr. por. nemá byť záverečnou rečou, ale má byť stručné a jasné, t.j. nemá zdržiavať vykonanávanie dokazovania na hlavnom pojednávaní. Vyjadrenie k dôkazu môže však smerovať aj napríklad k spôsobu získania, či vykonania dôkazu, t. j. nielen k samotnému obsahu dôkazu a môže byť spojené aj s návrhom na doplnenie dokazovania.
Neumožnenie obhajcovi obžalovaného vyjadriť sa v mene obžalovaného k vykonaným dôkazom v zmysle § 271 ods. 1 Tr. por. by preto mohlo byť považované sa chybu konania, avšak len toto pochybenie, samé osebe, nemôže byť považované za podstatnú chybu konania, ktorá by mohla byť dôvodom na zrušenie rozsudku v odvolacom konaní. Obhajca obžalovaného sa totiž môže k jednotlivým dôkazom vyjadriť následne v záverečnej reči a potom napríklad aj v odvolaní voči rozsudku. Zakazovať však obhajcom vyjadrenie v zmysle § 271 ods. 1 Tr. por. priamo po vykonaní dôkazu na hlavnom pojednávaní je zbytočným právnym formalizmom, nakoľko ustanovenie § 271 ods. 1 Tr. por. je nutné vykladať nielen podľa jeho slovného vyjadrenia, ale aj podľa jeho účelu.
V tejto súvislosti v konkrétnej trestnej veci Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 3To/3/2021 zo dňa 04.05.2021 k odvolacej námietke obžalovaného o nemožnosti obhajcu vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom uviedol, že obžalovaný mal v zmysle § 271 ods. 1 Trestného poriadku možnosť vyjadriť sa ku každému dôkazu, ktorý bol na hlavnom pojednávaní vykonaný, pričom toto právo sa viaže osobne na obžalovaného, poškodeného a zúčastnenú osobu. Nebolo by však pochybením, ak by obžalovaný vykonal právo vyjadriť sa prostredníctvom obhajcu, pretože pri realizácii tohto práva je obžalovaný zastupiteľný (na rozdiel od napríklad výpovede), avšak (podstatným) porušením práva na obhajobu by bolo až to, keby obhajcovi vôbec nebolo umožnené na hlavnom pojednávaní vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, k čomu v prejednávanej veci nedošlo. Obhajca riadne predniesol svoju záverečnú reč, kde sa vyjadril k vykonanému dokazovaniu a k právnej stránke veci.
Vzhľadom k tomu, že v Českej republike majú v tomto smere identickú právnu úpravu, majú tam aj identický rozdielny výklad ohľadne (ne)možnosti obhajcu obžalovaného vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.Český pohľad na túto problematiku a argumentácia k nemu je dostupná tu
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.