Viktor E. Frankl, duchovná potrava pre nespravodlivo väznených

 

JUDr. David Lindtner, advokát

                        Viktor E. Frankl, duchovná potrava pre nespravodlivo väznených

Karmelitánske nakladatelství vydalo v roku 2016 v českej edícii slávne dielo neurológa a psychiatra, zakladateľa existenciálnej analýzy Viktora Emila Frankla, ktorý prežil vyhladzovací tábor Auschwitz, s názom „A přestoříci životu ano“.

Nosnou myšlienkou diela je túžba človeka po zmysle a cieli „mať prečo žiť“.

Autor tohto príspevku si z ďaleka nedovoľuje porovnávať utrpenie, ktorému čelili ľudia v koncentračných táboroch s okolnosťami, s ktorými sú nútení konfrontovať sa nespravodlivo väznené osoby v podmienkach súčasnej slovenskej reality, ktorá je nepochybne diametrálne odlišná. Na strane druhej, ani dnes nemožno ostať ľahostajný ku zneužívaniu inštitútu väzby ako prostriedku sankcie a uľahčenia trestného konania donútením väznenej osoby ku priznaniu.

V súčasnosti sa spoločnosť čoraz častejšie konfrontuje s tým, že väzba sa opäť stáva „humánnym“ prostriedkom psychického mučenia zameraným na zlomenie ľudského ducha a duševné týranie väznenej osoby.

Ako je zrejmé z tragických úmrtí niektorých väzobne stíhaných osôb v ostatnom období, dôsledky tohto nebezpečného trendu nenechali na seba dlho čakať ...

Tento príspevok autora, ktorý vie, o čom píše, má ambíciu podporiť všetkých nezákonne a nespravodlivo väznených alebo väzobne stíhaných v nádeji a viere, že zlo, ktorému čelia, nie je večné a tmavá realita, v ktorej sa nachádzajú, je iba existenčným provizóriom, na konci ktorého žiari svetlo.

Verím, že nižšie uvedené myšlienky Viktora E. Frankla, tento zámer autora naplnia.

-        Citliví ľudia, ktorí sú z domova zvyknutí na bohatý duchovný život, prežívajú napriek svojmu jemnému založeniu neľahkú situáciu vo väzení síce bolestne, avšak predsa len s menej deštruktívnym dopadom na svojho ducha ako ostatní. Pretože práve im sa v tomto strašnom prostredí otvárajú dvere k návratu do kráľovstva duchovnej slobody a ku bohatstvu duše.

-        Láska je to posledné a najvyššie, k čomu sa človek môže vzopnúť.

-        Človek, ktorý si uvedomí zodpovednosť voči svojmu dielu alebo voči čakajúcemu milujúcemu človeku, už nikdy nebude schopný svoj život zahodiť. Spozná totiž ono „prečo“ svojej existencie, a preto unesie aj takmer každé „ako“.

-        Človek, aj keď mu už na svete neostáva vôbec nič, môže byť blažený, keď sa vo svojom najhlbšom vnútri odovzdá obrazu milovaného človeka.

-        Láska sa iba nepatrne zameriava na telesnú stránku človeka, o to viacej je vo svojej najväčšej hĺbke zameraná na duchovnú existenciu milovaného človeka.

-        Človeku vo väzení možno vziať všetko okrem jedného: okrem najvyššej ľudskej slobody, ktorá mu dovoľuje zaujať k daným pomerom adekvátny postoj.

-        Duchovná sloboda človeka, ktorú mu nemožno až do posledného dychu vziať, mu až do posledného dychu dáva  príležitosť usporiadať svoj život zmysluplne.

-        Pokiaľ má život vôbec nejaký zmysel, musí ho mať aj utrpenie. Až utrpenie a smrť činí ľudskú existenciu kompletnou.

-        Podľa toho, či človek ostane odvážny, statočný, dôstojný a nesebecký, alebo vo vyhrotenom boji o prežitie zabudne na svoju ľudskú podstatu a stane sa plne oným stádnym zvieraťom, možno určiť, či človek uskutočnil alebo premárnil tie hodnotové možnosti, ktoré mu poskytla jeho bolestná situácia a jeho ťažký osud.

-        Človek môže byť vnútorne silnejší ako vonkajšia nepriazeň osudu.

-        Vplyvom väzenského sveta prepadá vo vývoji svojho charakteru iba ten, kto predtým pripustil svoj pád po duchovnej stránke, keď padol ľudsky.

-        Vonkajšia obtiažna situácia dáva človeku príležitosť, aby vnútorne prerástol sám seba, aby sa práve za týchto výnimočne veľkých ťažkostí vzopäl ku svojmu vrcholu.

-        Kto nie je schopný veriť v budúcnosť, je vo väzení stratený.

-        V žiadnom prípade nejde o to, čo človek ešte očakáva od života, ale skôr o to, čo život očakáva od človeka.

-        Pokiaľ konkrétny osud uloží človeku nejaké utrpenie, potom tento človek musí v tomto utrpení vidieť úlohu, a to celkom jedinečnú. V tom, ako človek postihnutý týmto osudom, ponesie toto utrpenie, v tom spočíva jeho špecifická možnosť vykonať niečo jedinečné.

     Pokiaľ vyššie uvedené myšlienky Viktora E. Frankla čitateľa tohto príspevku zaujali, odporúčam aj ďalšie dostupné diela tohto autora, napr. O smyslu života, Léčbasmyslem, Utrpení z nesmyslnosti života, ktoré majú (nielen pre väznené osoby) obrovský terapeutický potenciál.

P.S. Za príležitosť zoznámiť sa s fenomenálnym dielom Viktora E. Frankla vyslovujem veľkú vďaku väzenskému psychológovi pôsobiacemu v ilavskej väznici.

 

Diskusia