Tomáš Gřivna a kol.: Vliv nových technologií na trestní právo
Vydavateľstvo Auditorium v roku 2022 publikovalo ucelený zborník príspevkov viacerých slovenských a českých autorov (napríklad Eduard Burda, Tomáš Gřivna, František Púry, Martin Richter, Jiří Říha, Vladimír Smejkal, Sergej Romža) s názvom „Vliv nových technologií na trestní právo“, ktoré sa zaoberajú novými technológiami z hľadiska ich pôsobenia na trestné právo hmotné, či trestné právo procesné.
Predmetná publikácia zaujme viacerými príspevkami, ktoré sa zaoberajú napríklad
- zabezpečovaním a hodnotením digitálnych dôkazov v trestnom konaní (napríklad aj znaleckým skúmaním digitálnych stôp)
- agentom v kybernetickom priestore (vystupovaním polície pod falošnou identitou vo virtuálnom svete),
- možnosťami zaisťovania elektronickej komunikácie,
- kryptomenami (kryptomeny a judikatúra, virtuálne meny a ich trestnoprávny aspekt, virtuálne meny a ich zdaňovanie a daňová trestná činnosť),
- technológie a ich vplyv na trestné činy proti mene (výpočtová technika a trestné činy proti mene, falošné bankovky – darknet – kryptomeny, falšovanie peňazí podľa manuálu),
- nové technológie a ich vplyv na drogovú trestnú činnosť (daktnet a online nákup drog),
- využívaním moderných technológií pri porušovaní práva na súkromie v obydlí (sledovanie v obydlí),
- umelou inteligenciou (ako nástroj páchania trestnej činnosti),
- bezpilotnými lietadlami (dronmi) a oprávnením polície k obmedzeniu ich prevádzkovania,
- autonómnimi vozidlami (vznik trestnej zodpovednosti a to aj na podklade zahraničnej kauzistiky),
- DDoS útokmi – publikácia obsahuje podnetnú analýzu DdoS útokov a pochybnosti, či možno takéto útoky dostatočne trestne postihovať,
- kyberšikanou (kyberšikana a hybridná trestná činnosť),
Predmetná publikácia stojí za prečítanie a možno sa stotožniť s Tomášom Gřivnom, ktorý v úvode píše, že „nová doba s novými technológiami nám prináša nové otázky. Obávam sa, že ich časť možno ani nevieme formulovať a už vôbec nie ich zodpovedať. Verím však, že predmetná publikácia k formulovaniu takýchto otázok významne prispeje a prinajmenšom na niektoré z nich sa pokúsi poskytnúť odpovede“. Som názoru, že sa to autorom publikácie podarilo.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.