Spolupracujúci obvinený v trestnom konaní v intenciách aplikačnej praxe a úvahy de lege ferenda - recenzia na vedeckú monografiu

JUDr. Štefan Zeman, PhD.

                                             Recenzia na vedeckú monografiu

Bibliografické údaje k recenzovanej monografii: VRTÍKOVÁ, K., MOKRÁ, I. Spolupracujúci obvinený v trestnom konaní v intenciách aplikačnej praxe a úvahy de lege ferenda. Praha: Leges, 2023, 188 s. ISBN 978-80-7502-693-4.

Autorky monografie, JUDr. Karin Vrtíková, PhD., odborná asistentka na Katedre trestného práva a kriminológie Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a JUDr. Ivana Mokrá, advokátska koncipientka a denná doktorandka na vyššie uvedenej katedre, publikovali v Nakladatelství Leges, s. r. o. koncom kalendárneho roka 2023 monografiu s názvom Spolupracujúci obvinený v trestnom konaní v intenciách aplikačnej praxe a úvahy de lege ferenda. Uvedená publikácia svojim rozsahom 188 strán môže pôsobiť na prvý pohľad ako útla knižočka, avšak s ohľadom na doposiaľ pretrvávajúcu absenciu vedeckého spracovania problematiky spolupracujúceho obvineného v trestnom konaní do knižnej podoby, predstavuje nepochybne publikáciu pozoruhodného významu.

Autorky v predmetnej monografii totiž komplexne spracovali mimoriadne aktuálnu tému, ktorá prakticky na dennej báze zamestnáva akademikov, aplikačnú prax aj laickú verejnosť. Predmetnú monografiu tak rozhodne odporúčam adresátom či už z radov orgánov činných v trestnom konaní, sudcom, advokátom, kolegom akademikom, ako aj študentom právnických fakúlt a každému, koho uvedená problematika bližšie zaujíma. Mimoriadnu pridanú hodnotu predmetnej monografie predstavuje napokon aj osobitne precízne formulovaný legislatívny návrh právnej úpravy inštitútu spolupracujúceho obvineného v trestnom konaní v právnom poriadku Slovenskej republiky, ktorý autorky predkladajú na konci ich publikácie dokonca aj s konceptom dôvodovej správy k návrhu zákona.

Autorky si správne uvedomujú, že spoločenský tlak vyvíjaný na objasňovanie závažnej trestnej činnosti často spôsobuje zneužívanie inštitútov trestného práva, následkom čoho neraz prichádza k získaniu dôkazov nezákonnou cestou. Medzi inštitútmi, ktoré na jednej strane slúžia na odhaľovanie závažnej kriminality, no sú zároveň ľahko zneužiteľné, je práve inštitút spolupracujúceho obvineného v trestnom konaní. Svedčia o tom napokon aj viaceré medializované kauzy, ktoré v poslednej dobe otriasajú odbornou aj laickou verejnosťou.

Taktiež sa možno bez výhrad stotožniť s tvrdením autoriek, podľa ktorého predmetný inštitút, hoci je ukotvený v slovenskom právnom poriadku už vyše dve desaťročia, predsa trpí značnými vadami a jeho použitie v mnohých prípadoch deformuje trestné konanie.

Kardinálnym cieľom predmetnej monografie je pritom formulácia efektívnejšej koncepcie právnej úpravy inštitútu spolupracujúceho obvineného v právnom poriadku Slovenskej republiky, ktorá vhodnejšie reaguje v prvom rade na súčasné požiadavky objasňovania trestných činov zo strany orgánov činných v trestnom konaní, a zároveň aj na zvýšenie právnych záruk osôb spolupracujúcich v trestnom konaní.

Monografia pozostáva z úvodu, 4 kapitol a záveru. Prvá kapitola predstavuje akýsi teoreticko-metodologický úvod do problematiky, kde autorky analyzujú kľúčové pojmy ako napr. spolupracujúci obvinený, kajúcnik, korunný svedok, atď., venujú sa taktiež medzinárodným a európskym štandardom úpravy spolupracujúceho obvineného a základným zásadám trestného konania vo vzťahu k spolupracujúcemu obvinenému. V druhej kapitole sa autorky sústredili na hmotnoprávne a procesné inštitúty spolupracujúceho obvineného v trestnom konaní v právnom poriadku Slovenskej republiky, a to na dočasné odloženie vznesenia obvinenia, na inštitút zastavenia a podmienečného zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, na inštitút prerušenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, na problematiku dohody o vine a treste, ako aj na vybrané aspekty dokazovania v otázkach previazaných so spolupracujúcim obvineným. Autorky ponúkajú následne v tretej kapitole pomerne rozsiahlu komparáciu inštitútu spolupracujúceho obvineného v slovenskej právnej úprave s právnou úpravou v Českej republike, Poľsku, v Nemeckej spolkovej republike, ako aj s úpravou Talianskej republiky. Na konci tretej kapitoly predkladajú zistené komparatívne poznatky v prehľadnej tabuľke. Vhodne zvolenú štruktúru monografie dopĺňa napokon posledná, štvrtá kapitola, v ktorej autorky ponúkajú veľmi dôkladne rozpracovaný a odôvodnený legislatívny návrh právnej úpravy inštitútu spolupracujúceho obvineného v trestnom konaní v právnom poriadku Slovenskej republiky, aj s návrhom rozsiahlej dôvodovej správy k nimi navrhovaným zmenám de lege ferenda.

Niet pochýb, že o tom, že inštitút spolupracujúceho obvineného, aj na podklade celkového rozboru predostretého v predmetnej monografii autoriek, je silným nástrojom na boj proti organizovanej kriminalite, avšak na to, aby o jeho využívaní neexistovali legálne pochybnosti, mal by byť využívaný v synergii s inými vyšetrovacími prostriedkami a výpovede spolupracujúcich osôb by mali byť obligatórne vždy preverované aj s ohľadom na využitie iných dôkazných prostriedkov. Takisto je nesporné, že vo svojej podstate ide o efektívny inštitút, prostredníctvom ktorého si orgány činné v trestnom konaní môžu riešiť dôkaznú núdzu, ktorá je výsledkom veľmi sofistikovaného konania páchateľov, a to aj za cenu výrazného popretia zásady legality a oficiality, ktoré predstavujú základ kontinentálneho trestného procesu u nás. Autorky však správne poukazujú na to, že problém je v právnej úprave spojenej s týmto inštitútom, v kontexte ktorej je možné zastaviť trestné stíhanie v prípade aktívnej spolupráce obvinených s orgánmi činnými v trestnom konaní. V tejto súvislosti tak aktuálne platná legislatíva poskytuje takejto osobe, ktorí je sama páchateľom trestnej činnosti, možnosť dosiahnuť až výhodu beztrestnosti výmenou za poskytnutie relevantných informácií v trestnom konaní, čo nie je možné podľa autoriek považovať za proporcionálne, a stotožňujem sa s nimi, že v tomto kontexte absentuje v určitých medziach element spravodlivosti konania. Je preto na mieste, že autorky z tohto dôvodu v monografii opakovane zdôrazňujú potrebu vyváženia záujmu na objasnení závažnej trestnej činnosti so záujmom na spravodlivom potrestaní  páchateľa tak, aby v slovenskej aplikačnej praxi nedochádzalo k zneužívaniu inštitútu spolupracujúceho obvineného. Autorky si samozrejme uvedomujú aj prípadné úskalia svojich návrhov. Práve preto sa snažia o dôslednú formuláciu takých procesných záruk, ktoré zacelia problematické prvky, s ktorými súčasná slovenská právna úprava nepochybne zápasí.

Napokon vyzdvihujem nielen vysokú odbornú úroveň tejto monografie, systematickú a precíznu argumentáciu jej autoriek, ale aj ich štylistiku, ktorá robí predmetnú publikáciu prístupnú a pochopiteľnú aj pre laickú verejnosť, a to napriek zložitosti inštitútu spolupracujúceho obvineného v trestnom konaní.

Diskusia