Trestná zodpovednosť v zdravotníctve

 

Vy­da­va­teľ­stvo Wol­ters Kluwer ČR a.s. vy­da­lo v ro­ku 2016 za­ují­ma­vú od­bor­nú pub­li­ká­ciu s náz­vom „Kom­pen­dium ju­di­ka­tu­ry/ZDR. II. Tres­tní od­povědnost ve zdra­vot­nic­tví“.

Pred­met­ná pub­li­ká­cia ob­sa­hu­je ju­di­ka­tú­ru naj­mä Naj­vyš­šie­ho sú­du Čes­kej re­pub­li­ky, kto­rá sa tý­ka po­su­dzo­va­nia tres­tnej čin­nos­ti spá­cha­nej v ob­las­ti zdra­vot­níc­tva. Zos­ta­vo­va­te­ľom tej­to od­bor­nej pub­li­ká­cie je JUDr. Blan­ka Hav­líč­ko­vá.

Z hľa­dis­ka ob­sa­hu sa pub­li­ko­va­né súd­ne roz­hod­nu­tia za­obe­ra­jú nap­rík­lad

- po­chy­be­ním le­ká­ra

- zneu­ži­tím bez­bran­nos­ti

- ne­pos­kyt­nu­tím pot­reb­nej le­kár­skej po­mo­ci

- po­ru­šo­va­ním po­vin­nos­ti le­ká­ra pos­kyt­núť zdra­vot­nú sta­ros­tli­vosť

- pô­ro­dom a nás­led­ným poš­ko­de­ním zdra­via na­ro­de­né­ho di­eťa­ťa

- po­vin­nos­ťou ml­čan­li­vos­ti v sú­vis­los­ti s pos­ky­to­va­ním zdra­vot­nej sta­ros­tli­vos­ti

- zod­po­ved­nos­ťou pô­rod­nej asis­ten­tky pri do­má­com pô­ro­de

- chyb­nou di­ag­nó­zou a nea­dek­vát­nym lie­čeb­ným pos­tu­pom

- za­ned­ba­ním po­vin­nos­ti le­ká­ra

- tres­tným či­nom ne­pos­kyt­nu­tia po­mo­ci, či

- vy­šet­ro­va­ním údaj­né­ho oh­ro­ze­nia ži­vo­ta ko­na­ním zdra­vot­níc­kych pra­cov­ní­kov.

         Tak nap­rík­lad oh­ľad­ne „zneu­ži­tia bez­bran­nos­ti“ je uve­de­né pod­net­né roz­hod­nu­tie Naj­vyš­šie­ho sú­du ČR sp. zn. 3T­do/929/2011 zo dňa 24.08.2011, kto­ré kon­šta­tu­je, že „stav bez­bran­nos­ti v zmys­le skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu zná­sil­ne­nia ne­mu­sí spo­čí­vať len v bez­bran­nos­ti ab­so­lút­nej, te­da v tom, že poš­ko­de­ná oso­ba nie je vô­bec schop­ná pre­ja­viť svo­ju vô­ľu po­kiaľ ide o poh­lav­ný styk s pá­cha­te­ľom, ale aj v prí­pa­de, ke­dy je tá­to schop­nosť zní­že­ná (ob­me­dze­ná). V sta­ve bez­bran­nos­ti sa mô­že ocit­núť aj pa­cient, na kto­rom le­kár vy­ko­ná­va ta­ký zá­krok, kto­rý ho spô­so­bom vy­ko­na­nia zá­sad­ne ob­me­dzu­je v mož­nos­ti za­zna­me­nať ko­na­nie le­ká­ra a pri­me­ra­ne na ne­ho rea­go­vať (nap­rík­lad že­na pri gy­ne­ko­lo­gic­kom vy­šet­re­ní)“. Skut­ko­vo iš­lo o prí­pad, v kto­rom le­kár – gy­ne­ko­lóg v súk­rom­nej gy­ne­ko­lo­gic­kej am­bu­lan­cii pri va­gi­nál­nom vy­šet­re­ní pa­cien­tky, kto­rá le­ža­la na gy­ne­ko­lo­gic­kom kres­le, jej dvak­rát za­su­nul svoj pe­nis do poš­vy. Pred­met­né ko­na­nie le­ká­ra bo­lo pô­vod­ne práv­ne kva­li­fi­ko­va­né ako trest­ný čin poš­ko­dzo­va­nia cu­dzích práv, av­šak naj­vyš­ší súd skon­šta­to­val, že ide o trest­ný čin zná­sil­ne­nia, na­koľ­ko pa­cien­tka bo­la v sta­ve bez­bran­nos­ti.

         Za­ují­ma­vé je nap­rík­lad aj „pro­ces­né“ roz­hod­nu­tie Naj­vyš­šie­ho sú­du ČR sp. zn. 7 Tdo/1116/2012 zo dňa 03.10.2012, kto­ré sa, ok­rem iné­ho, za­obe­ra­lo aj tým, či je v tres­tnom ko­na­ní pou­ži­teľ­ná nah­ráv­ka te­le­fo­nic­ké­ho roz­ho­vo­ru me­dzi poš­ko­de­ným a za­mes­tnan­com zdra­vot­níc­ke­ho ope­rač­né­ho stre­dis­ka. V da­nom prí­pa­de sa poš­ko­de­ný ob­rá­til te­le­fo­nic­ky na zá­chran­ný sys­tém, v kto­rom po­žia­dal o po­moc, po­pí­sal svo­je zra­ne­nia ako aj to kto mu ich spô­so­bil. Nás­led­ne tá­to nah­ráv­ka bo­la pou­ži­tá pro­ti ob­ža­lo­va­nej ako dô­kaz v tres­tnom ko­na­ní. Ob­ža­lo­va­ná na­mie­ta­la, že poš­ko­de­ný (nás­led­ne) na­dal a ani nech­cel dať súh­las s pou­ži­tím nah­ráv­ky v tres­tnom ko­na­ní, pri­čom ta­kú­to nah­ráv­ku je, pod­ľa ob­ža­lo­va­nej, mož­né pou­žiť iba so súh­la­som oso­by, kto­rá bo­la účas­tní­kom roz­ho­vo­ru (ob­sa­ho­vo sa tu od­ka­zo­va­lo na us­ta­no­ve­nia § 11 a § 12 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka ako aj na to, že poš­ko­de­ný uvá­dzal úda­je o svo­jom zdra­vot­nom sta­ve, pri kto­rom na up­lat­ňu­je po­vin­nosť ml­čan­li­vos­ti zo stra­ny zdra­vot­níc­kych pra­cov­ní­kov). Naj­vyš­ší súd ČR sa s tým­to ná­zo­rom nes­to­tož­nil, pri­čom uvie­dol, že „nah­ráv­ka te­le­fo­nic­ké­ho roz­ho­vo­ru me­dzi poš­ko­de­ným a za­mes­tnan­com zdra­vot­níc­ke­ho ope­rač­né­ho stre­dis­ka mô­že byť dô­ka­zom v tres­tnom ko­na­ní. V prí­pa­de, že sa k tres­tné­mu stí­ha­niu pá­cha­te­ľa ne­vy­ža­du­je súh­las poš­ko­de­né­ho, nie je ani pou­ži­teľ­nosť toh­to dô­ka­zu pod­mie­ne­ná je­ho súh­la­som a to aj na­priek to­mu, že sa ob­sah pred­met­né­ho zá­zna­mu tý­kal in­for­má­cií o je­ho zdra­vot­nom sta­ve,kto­ré sú inak sú­čas­ťou prá­va na ochra­nu súk­rom­né­ho ži­vo­ta“.

Pub­li­ko­va­né roz­hod­nu­tia sú po­mer­ne preh­ľad­ne čle­ne­né. Pred kaž­dým roz­hod­nu­tím je uve­de­ný ná­zov sú­du, kto­rý roz­hod­nu­tie vy­dal, spi­so­vá znač­ka a dá­tum vy­da­nia, nas­le­du­je ná­zov rie­še­nej prob­le­ma­ti­ky, preh­ľad re­le­van­tných pred­pi­sov a re­le­van­tnej ju­di­ka­tú­ry, práv­na ve­ta a na­po­kon pod­stat­né pa­sá­že roz­hod­nu­tia.

Od­bor­ná pub­li­ká­cia su­ma­ri­zu­jú­ca tres­tnú ju­di­ka­tú­ru v ob­las­ti zdra­vot­níc­tva je vy­uži­teľ­ná pre ap­li­kač­nú prax aj v práv­nych pod­mien­kach Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Mož­no ju pre­to len od­po­ru­čiť na pre­čí­ta­nie.

 

Diskusia