Trestná zodpovednosť právnických osôb - vybrané aspekty trestnej zodpovednosti právnických osôb

 

 

TU­RAYOVÁ, a kol. Tres­tná zod­po­ved­nosť práv­nic­kých osôb - Vy­bra­né as­pek­ty tres­tnej zod­po­ved­nos­ti práv­nic­kých osôb v SR, Bra­tis­la­va: Wol­ters Kluwer, 2016, 211 s. ISBN 978-80-8168-328

            V pre­doš­lom člán­ku[1] autor prib­lí­žil pub­li­ká­ciu ako aj ak­tuál­nu prob­le­ma­ti­ku tres­tnej zod­po­ved­nos­ti práv­nic­kých osôb. Vzhľa­dom k pa­nen­ské­mu cha­rak­te­ru da­nej prob­le­ma­ti­ky z hľa­dis­ka ap­li­ká­cie, autor po­nú­ka spra­co­va­nie ďal­šej pod­net­nej pub­li­ká­cie: Tres­tná zod­po­ved­nosť práv­nic­kých osôb, Vy­bra­né as­pek­ty tres­tnej zod­po­ved­nos­ti práv­nic­kých osôb v SR, ako pub­li­ká­ciu ko­lek­tí­vu auto­rov, spo­me­niem len pa­ni Tu­rayovú a pá­na Čen­té­ša.

            Pub­li­ká­cia je roz­de­le­ná do 3 ka­pi­tol, Vý­voj a po­su­dzo­va­nie práv­nic­kých osôb v Slo­ven­skej re­pub­li­ke, Vy­bra­né hmot­nop­ráv­ne as­pek­ty tres­tnej zod­po­ved­nos­ti práv­nic­kých osôb, Vy­bra­né pro­ces­nop­ráv­ne as­pek­ty tres­tnej zo zod­po­ved­nos­ti práv­nic­kých osôb.  Mo­nog­ra­fia vy­chá­dza­la vte­daj­šie­ho návr­hu zá­ko­na o tres­tnej zod­po­ved­nos­ti práv­nic­kých osôb schvá­le­né­ho vlá­dou SR dňa 26.8.2015, pri­čom pred­sta­vo­va­la od­bor­ný prís­pe­vok k šir­šej dis­ku­sií o návr­hu zá­ko­na. Tím auto­rov naz­na­čil via­ce­ré ús­ka­lia práv­nej nor­my, kto­ré však zos­ta­li ne­pov­šim­nu­té, žiaľ.

            V prá­ci sa mož­no zoz­ná­miť s niek­to­rý­mi mož­ný­mi ús­ka­lia­mi či za­ují­ma­vos­ťa­mi ap­li­ká­cie zá­ko­na o TZPO, len nie­koľ­ko z nich:

1,o vzťa­hoch me­dzi tres­tným prá­vom a správ­nym prá­vom. V sú­čas­nos­ti práv­ny po­ria­dok SR umož­ňu­je len ob­me­dze­ný roz­sah nad­väz­nos­ti správ­ne­ho prá­va a tres­tné­ho prá­va práv­nic­kých osôb. Spo­mí­na sa napr. § 6  zá­ko­na 372/1990 Zb. o pries­tup­koch (ale aj iné § 78 ods.1 zá­ko­na č. 223/2001 o od­pa­doch a pod.) uvá­dza: „Za po­ru­še­nie po­vin­nos­tí ulo­že­nej práv­nic­kej oso­be zod­po­ve­dá pod­ľa toh­to zá­ko­na ten, kto za práv­nic­kú oso­bu ko­nal ale­bo mal ko­nať, a ak ide o ko­na­nie na prí­kaz, ten kto dal na ko­na­nie prí­kaz“ (pou­ka­zu­je na pot­res­ta­nie kon­krét­nej fy­zic­kej oso­by) ten je však li­mi­to­va­ný len na vy­bra­né tres­tné či­ny pod­ľa § 3 zá­ko­na č. 91/2016 o TZPO a ich ana­lo­gic­kých správ­nych de­lik­tov. Mož­no pred­pok­la­dať ok­ruh skut­kov na kto­ré ne­bu­de mož­ná ap­li­ká­cia 197 ods. 1 písm. a) Tres­tné­ho po­riad­ku (od­ov­zda­nie), § 214 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku (pos­tú­pe­nie) atď.

 V sú­vis­los­ti so správ­ny­mi de­lik­tmi mož­no tiež uviesť prob­le­ma­tic­ké roz­li­šo­va­nie me­dzi správ­ny­mi de­lik­ta­mi a TČ v prí­pa­de práv­nic­kých osôb z hľa­dis­ka zá­važ­nos­ti a spo­lo­čen­skej ne­bez­peč­nos­ti skut­ku.

2, pod­ľa auto­rov sa zá­klad­né zá­sa­dy tres­tné­ho prá­va roz­ši­ru­jú o zá­sa­du pri­čí­ta­teľ­nos­ti, tj. pri­čí­ta­nia tres­tné­ho či­nu práv­nic­kej oso­by a tiež zá­sa­du tres­tnej zod­po­ved­nos­ti práv­ne­ho nás­tup­cu PO.

3, pre auto­ra pred­kla­da­né­ho mo­ni­to­rin­gu li­te­ra­tú­ry, je asi naj­pod­net­nej­šia prob­le­ma­ti­ka tý­ka­jú­ca sa oka­mi­hu ap­li­ká­cie zá­ko­na o TZPO. Pod­ľa auto­rov je zne­nie § 4 ods. 4 (TZPO nie je pod­mie­ne­ná vy­vo­de­ním tres­tnej zod­po­ved­nos­ti vo­či fy­zic­kej oso­be uve­de­nej v od­se­ku 1 a nie je pod­mie­ne­ná ani zis­te­ním, kto­rá kon­krét­na oso­ba ko­na­la spô­so­bom pod­ľa ods. 1 ods. 2) v prek­ry­tí s § 4 ods. 6 písm. d) TZPO ( us­ta­no­ve­nie  § 4 „sa pou­ži­jú  aj vte­dy  ak... fy­zic­ká oso­ba, kto­rá ko­na­la za práv­nic­kú oso­bu, nie je za ta­ký­to trest­ný čin zod­po­ved­ná“). Jed­na z mož­ných va­riant vý­kla­du je že ap­li­ká­cia TZPO by pri­chá­dza­la do úva­hy v prí­pa­doch, keď sa sku­tok stal, ale ne­po­da­ri­lo sa preu­ká­zať kto­rá kon­krét­na fy­zic­ká oso­ba(pod­ľa § 4 ods. 1) je za sku­tok zod­po­ved­ná. V tom­to bo­de by te­da ma­la nas­tu­po­vať pri­čí­ta­teľ­nosť, ak je prí­tom­ný pros­pech pre PO, ko­na­nie v jej me­ne a v rám­ci jej čin­nos­tí a pros­tred­níc­tvom zá­ko­nom špe­ci­fi­ko­va­nej oso­by. Uve­de­né us­ta­no­ve­nie by z tres­tnop­ráv­ne­ho hľa­dis­ka dá­va­lo zmy­sel. Zjed­no­du­še­ne, vy­šet­ro­va­ná je fy­zic­ká oso­ba, napr. ko­na­te­ľa k za­ča­tiu tres­tné­ho stí­ha­nia vo­či PO by do­chá­dza­lo až vte­dy, ak sa nep­reu­ká­že vi­na ko­na­te­ľa ale z tres­tné­ho či­nu má pros­pech PO atď. Jed­no­du­ché a v sú­la­de s pred­pok­la­da­ným úče­lom nor­my, ale.

 V zmys­le § 4 ods. 3 „Spá­chanie tres­tné­ho či­nu práv­nic­kou oso­bou pod­ľa od­se­ku 2 sa práv­nic­kej oso­be nep­ri­čí­ta, ak vzhľa­dom na pred­met čin­nos­ti práv­nic­kej  oso­by, spô­sob spá­chania tres­tné­ho či­nu, je­ho nás­led­ky, a okol­nos­ti, za kto­rých bol trest­ný čin spá­cha­ný, je vý­znam nespl­ne­nia po­vin­nos­ti v rám­ci doh­ľa­du a kon­tro­ly zo stra­ny or­gá­nu práv­nic­kej oso­by ale­bo oso­by uve­de­nej v od­se­ku 1 ne­patr­ný“ však mô­že vy­plý­vať, že pri „neú­my­sel­nom“ tres­tnom či­ne PO je fy­zic­ká oso­ba  tres­tne zod­po­ved­ná, len ak nas­tá­va­jú li­be­rač­né dô­vo­dy.  Z uve­de­nej kom­pa­rá­cie by te­da vy­plý­val mo­ment ap­li­ká­cie zá­ko­na o TZPO nas­le­dov­ne:

Pri „úmy­sel­nom“ ko­na­ní (§4 ods. 1)  te­da ak je trest­ný čin pod­ľa § 3 spá­cha­ný PO ak je spá­cha­ný v jej pros­pech, v jej me­ne a v rám­ci jej čin­nos­tí a jej pros­tred­níc­tvom, ak ko­nal šta­tu­tár­ny or­gán ale­bo člen šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu, ten kto vy­ko­ná­val kon­trol­nú čin­nosť ale­bo doh­ľad v rám­ci PO ale­bo iná oso­ba, kto­rá je op­ráv­ne­ná za­stu­po­vať PO ale­bo za ňu roz­ho­do­vať by te­da ma­la byť pri­már­ne stí­ha­ná kon­krét­na fy­zic­ká oso­ba. V prí­pa­de ak ne­mož­no tej­to fy­zic­kej oso­be preu­ká­zať „vi­nu“, mož­no zva­žo­vať aj tres­tné stí­ha­nie vo­či PO a v ko­na­ní zhod­no­co­vať či bo­li spl­ne­né pod­mien­ky na vy­vo­de­nie tres­tnej zod­po­ved­nos­ti vo­či PO.

Pri „neú­my­sel­nom“ ko­na­ní (§4 ods. 2),te­da v tých prí­pa­doch ak trest­ný čin pod­ľa § 3 bol spá­cha­ný práv­nic­kou oso­bou aj vte­dy, ak oso­ba uve­de­ná v od­se­ku 1 ne­dos­ta­toč­ným doh­ľa­dom ale­bo kon­tro­lou, kto­ré bo­li jej po­vin­nos­ťou, ho­ci z ned­ban­li­vos­ti umož­ni­la spá­chať trest­ný čin oso­bou, kto­rá ko­na­la v rám­ci op­ráv­ne­ní, kto­ré jej bo­li zve­re­né práv­nic­kou oso­bou je pot­reb­né za­čať tres­tné stí­ha­nie pri­már­ne(nie vý­luč­ne) vo­či PO a v prí­pa­de li­be­rač­ných dô­vo­dov mož­no za­čať tres­tné ko­na­nie vo­či fy­zic­kej oso­be, sa­moz­rej­me v prí­pa­doch pri­hliad­nu­tia na pred­met čin­nos­ti PO, spô­sob spá­chania, nás­led­ku, okol­nos­tí a vý­zna­mu nespl­ne­nia po­vin­nos­tí.

Uve­de­ný (osob­ný) vý­klad nor­my autor ne­po­va­žu­je za sme­ro­daj­ný, k pri­hliad­nu­tiu sto­jí aj prin­cíp ofi­cia­li­ty a pri­čí­ta­teľ­nos­ti a zá­le­ží tiež od sa­mot­né­ho po­su­dzo­va­né­ho prí­pa­du. Autor svoj pos­toj k mo­men­tu ap­li­ká­cie práv­nej nor­my vy­jad­ril v pre­doš­lom člán­ku.[2]

4, Práv­nic­ké oso­by mô­žu ko­nať v spolu­pá­cha­teľ­stve, pri­čom nie je vy­ža­do­va­ný spo­loč­ný úmy­sel me­dzi práv­nic­kou oso­bou a napr. fy­zic­kou oso­bou. Nad­väz­nou té­mou mô­že byť aj ap­li­ká­cia skut­ko­vých pod­stát tres­tných či­nov vy­ža­du­jú­cich úmy­sel­né za­vi­ne­nie. Prík­la­dom mô­že byť trest­ný čin pod­ľa § 300 Oh­ro­ze­nie a poš­ko­de­nie ži­vot­né­ho pros­tre­dia „kto úmy­sel­ne vy­dá ži­vot­né pros­tre­die do ne­bez­pe­čen­stva vzni­ku ma­lej ško­dy, tým že po­ru­ší všeo­bec­ne zá­väz­né práv­ne pred­pi­sy o ochra­ne ži­vot­né­ho pros­tre­dia....“ kto­ré­ho by sa moh­la do­pus­tiť práv­nic­ká oso­ba aj vte­dy ak  je čin „spá­cha­ný práv­nic­kou oso­bou aj vte­dy, ak oso­ba uve­de­ná v od­se­ku 1 ne­dos­ta­toč­ným doh­ľa­dom ale­bo kon­tro­lou, kto­ré bo­li jej po­vin­nos­ťou, ho­ci z ned­ban­li­vos­ti umož­ni­la spá­chať trest­ný čin oso­bou, kto­rá ko­na­la v rám­ci op­ráv­ne­ní, kto­ré jej bo­li zve­re­né práv­nic­kou oso­bou.“

Vzhľa­dom k pred­pok­la­da­né­mu úče­lu práv­nej nor­my ako aj pri­hliad­nu­tiu k prin­cí­pu pri­čí­ta­teľ­nosť, nie je mož­né ab­so­lút­ne vy­lú­čiť ap­li­ká­ciu po osi úmy­sel FO – ned­ban­li­vosť PO.

Autor skôr za­stá­va mož­nú ap­li­ká­ciu po ose úmy­sel FO-úmy­sel PO, ned­ban­li­vosť FO – ned­ban­li­vosť PO, ako prav­de­po­dob­nej­šiu av­šak jej ap­li­kač­ný rá­dius vzhľa­dom k pred­pok­la­da­né­mu úče­lu práv­nej nor­my by bol dis­ku­ta­bil­ný.

5, Pri tres­tnej čin­nos­ti práv­nic­kých osôb zos­tá­va za­cho­va­né roz­de­le­nie me­dzi ne­pria­mym pá­cha­teľ­stvom a účas­tníc­tvom. Aj práv­nic­ká oso­ba mô­že zneu­žiť k pá­chaniu tres­tnej čin­nos­ti fy­zic­kú oso­bu.

6, K poj­mu v me­ne práv­nic­kej oso­by mož­no uviesť, že oso­by vy­ko­ná­va­jú­ce „roz­ho­du­jú­ci vplyv na ria­de­nie práv­nic­kej oso­by, ak je­ho ko­na­nie bo­lo as­poň jed­nou z pod­mie­nok za­kla­da­jú­cich tres­tnú zod­po­ved­nosť práv­nic­kej oso­by. Tu ide o prí­pa­dy tzv. „tie­ňo­vých“ (sha­dow) ma­na­žé­rov, kto­rí sí­ce for­mál­ne us­ta­no­vi­li za šta­tu­tár­ny or­gán ale­bo za čle­na šta­tu­tár­ne­ho or­gá­nu iné oso­by, no fak­tic­ky spo­loč­nosť ria­dia oni...Práv­nic­kej oso­be ne­mož­no te­da pri­čí­tať ko­na­nie tých­to osôb, ak tie­to sí­ce ko­na­li v me­ne práv­nic­kej oso­by ale­bo jej pros­tred­níc­tvom ale ko­na­li vý­luč­ne vo vlas­tnom zá­uj­me.“ Vzťa­hy me­dzi tie­ňo­vý­mi ma­na­žér­mi vzhľa­dom k práv­nic­kej oso­be, tre­ba pre­to veľ­mi cit­li­vo po­su­dzo­vať s pri­hliad­nu­tím na ne­pria­me pá­cha­teľ­stvo, účas­tníc­tvom a spolu­pá­cha­teľ­stvom či na prí­pad­né exce­sy v ko­na­ní v súk­rom­nom zá­uj­me.

7, In­šti­tút účin­nej ľú­tos­ti up­ra­ve­ný v § 85 Tres­tné­ho zá­ko­na a nasl. sa tý­ka len do­ko­na­ných tres­tných či­nov. In­šti­tút účin­nej ľú­tos­ti pod­ľa § 8 zá­ko­na o TZPO však ide nad rá­mec toh­to in­šti­tú­tu a za­sa­hu­je aj do zá­ni­ku tres­tnos­ti v štá­diách tres­tné­ho ko­na­nia pred do­ko­na­ním s vý­nim­ka­mi pri tres­tnej čin­nos­ti ko­rup­cie a poš­ko­dzo­va­nia fi­nan­čných zá­uj­mov EÚ. Mož­no pred­pok­la­dať, že uve­de­ná for­mu­lá­cia bu­de do znač­nej mie­ry eli­mi­no­vať do­sah sa­mot­né­ho zá­ko­na.

8, Pri štruk­tú­re tres­tov pre­va­žu­je pre­ven­tív­ny cha­rak­ter, pri­čom od zá­ko­na by sa skôr oča­ká­val ak­cent na re­pa­rač­ný cha­rak­ter tres­tov.

9, Pri hos­po­dár­skej tres­tnej čin­nos­ti je nut­né pri­hlia­dať na ok­ruh pá­cha­te­ľov te­da na špe­ciál­ny či kon­krét­ny sub­jekt, ich ap­li­ká­cia na prob­le­ma­ti­ku tres­tnej zod­po­ved­nos­ti práv­nic­kých osôb z hľa­dis­ka kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­ty nie je auto­ma­tic­ká.Ako prík­lad mož­no uviesť, § 227 Tres­tné­ho zá­kon, pod­vod­ný úpa­dok: „kto v úmys­le spô­so­biť iné­mu ško­du ale­bo za­do­vá­žiť pre se­ba ale­bo iné­ho neop­ráv­ne­ný pros­pech spô­so­bí úpa­dok práv­nic­kej oso­by, v kto­rej je šta­tu­tár­nym or­gá­nom ale­bo pro­ku­ris­tom, tým, že ma­je­tok tej­to práv­nic­kej oso­by čo aj len sčas­ti pou­ži­je na za­lo­že­nie inej práv­nic­kej oso­by ale­bo na zís­ka­nie jej ma­jet­ko­vej účas­ti v inej práv­nic­kej oso­be, ale­bo kto tak ko­ná v úmys­le spô­so­biť úpa­dok práv­nic­kej oso­by, v kto­rej je šta­tu­tár­nym or­gá­nom ale­bo pro­ku­ris­tom....“

10, ap­li­ká­cia niek­to­rých vy­bra­ných pro­ces­nop­ráv­nych in­šti­tú­tov bu­de na­rá­žať na ur­či­té nez­rov­na­los­ti,napr. do­ru­čo­va­nie vý­zvy na vy­da­nie ve­ci práv­nic­kej oso­be ako aj oso­be, kto­rá má vec pri se­be mô­že v praxi na­ra­ziť na prob­lém, ko­mu vlas­tne bu­de vec v ko­neč­nom dôs­led­ku od­ňa­tá (pre­fe­ren­cia FO vzhľa­dom k cha­rak­te­ru tres­tnej zod­po­ved­nos­ti PO už nie je na mies­te). Tak­tiež je pot­reb­né pri­hliad­nuť na mož­nosť, ke­dy FO po vý­zve vec pre tres­tné ko­na­nie vy­dá, av­šak PO po­ža­du­je up­lat­ne­nie  zá­sa­dy zá­ka­zu se­baob­vi­ňo­va­nia a vy­da­nie ve­ci od­miet­ne a pod. Auto­ri pub­li­ká­cie tiež spo­mí­na­jú vy­da­nie po­čí­ta­čo­vé­ho  úda­ju pod­ľa § 91 ods. 1 TP od oso­by kto­rá ma po­čí­ta­čo­vý údaj má pri se­be a na vý­zvu ho ne­vy­dá. Tiež pri za­dr­ža­ní a ot­vo­re­ní zá­sie­lok pod­ľa § 108 a § 109 Tres­tné­ho po­riad­ku nas­tá­va otáz­ka, ak je v do­ru­čo­va­cej ad­re­se uve­de­ná ad­re­sa PO av­šak s uve­de­ním me­na ad­re­sá­ta FO. Nie je to­tiž vy­lú­če­ný osob­ný cha­rak­ter zá­siel­ky s do­ru­čo­va­cou ad­re­sou do síd­la práv­nic­kej oso­by.

11, Ob­me­dzu­jú­ce a za­is­ťu­jú­ce opat­re­nia, ako nap­rík­lad po­vin­nosť zlo­žiť pe­ňaž­nú su­mu do ús­cho­vy, zá­kaz nak­la­dať  s ve­ca­mi ale­bo prá­va­mi či po­vin­nosť nie­čo ko­nať, nie­čo zdr­žať ale­bo nie­čo zná­šať, sú pod­ľa § 26 ods. 1 zá­ko­na o TZPO: „ak zis­te­né sku­toč­nos­ti nas­ved­ču­jú že ob­vi­ne­ná práv­nic­ká oso­ba je tres­tne zod­po­ved­ná za spá­cha­ný trest­ný čin a z jej ko­na­nia ale­bo ďal­ších kon­krét­nych sku­toč­nos­tí vy­plý­va dô­vod­ná oba­va, že bu­de pok­ra­čo­vať v tres­tnej čin­nos­ti, do­ko­ná trest­ný čin, kto­rý prip­ra­vo­va­la ale­bo kto­rým hro­zi­la, ale­bo sa zba­ví ma­jet­ku a oh­ro­zí  účel tres­tu, mô­že pred­se­da se­ná­tu a v príp­rav­nom ko­na­ní sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie na návrh pro­ku­rá­to­ra ob­vi­ne­nej práv­nic­kej oso­be ulo­žiť ob­me­dzu­jú­ce ale­bo za­is­ťu­jú­ce opat­re­nia pod­ľa od­se­ku 2“ je vy­hra­de­ný vý­luč­ne pre už ob­vi­ne­nú práv­nic­kú oso­bu. Sa­mot­ný in­šti­tút mož­no ana­lo­gic­ky chá­pať ako „väz­ba práv­nic­kej oso­by“. Aj pri väz­be v zmys­le § 71 Tres­tné­ho po­riad­ku je vy­ža­do­va­ný mo­ment vzne­se­nia ob­vi­ne­nia kon­krét­nej oso­be. Je však mož­né pred­pok­la­dať, že vzne­se­nie ob­vi­ne­nia práv­nic­kej oso­be bu­de klásť ďa­le­ko vy­ššie ná­ro­ky na dô­vo­dy vzne­se­nia ob­vi­ne­nia ako aj „kva­li­ty“ za­bez­pe­če­ných dô­kaz­ných pros­tried­kov ako pri vzne­se­ní ob­vi­ne­nia fy­zic­kej oso­be. Vzhľa­dom k uve­de­né­mu je mož­né pred­pok­la­dať skôr „po­ma­lý“ prís­tup OČTK a ap­li­ká­cia in­šti­tú­tu „väz­by práv­nic­kej oso­by“ bu­de skôr vý­ni­moč­ná a jej do­sah otáz­ny. Ďal­šie od­ka­zy na dô­vod­nú oba­vu a oh­ro­ze­nie úče­lu po­ten­cio­nál­ne­ho bu­dú­ce­ho tres­tu ap­li­ká­ciu toh­to in­šti­tú­tu len ďa­lej oklieš­tia.

Pri niek­to­rých tres­tných či­noch mô­že byť fa­bu­lo­va­ná si­tuácia ve­de­nia spo­loč­né­ho ko­na­nia pro­ti fy­zic­kej ako aj práv­nic­kej oso­be, kde pod­ľa § 24 ods. 3 TZPO „ak ma­jú byť v prie­be­hu spo­loč­né­ho ko­na­nia (kto­rých tres­tné či­ny spo­lu sú­vi­sia) ve­de­né­ho pro­ti fy­zic­kej oso­be a práv­nic­kej oso­be vy­ko­ná­va­né úko­ny tres­tné­ho ko­na­nia vo vzťa­hu k obom tým­to oso­bám, us­ku­toč­ňu­jú sa spra­vid­la naj­prv vo vzťa­hu k fy­zic­kej oso­be“ v prí­pa­de § 71 Tres­tné­ho po­riad­ku súd uväz­ní je­di­né­ho ko­na­te­ľa práv­nic­kej oso­by je otáz­ne či sú­dy pris­tú­pia aj k „väz­be“ práv­nic­kej oso­by ak tá ne­má ori­gi­nál­nu vô­ľu a je via­za­ná na vô­ľu a dis­po­zič­né op­ráv­ne­nia uväz­ne­nej oso­by.

12, autor­ský ko­lek­tív opa­ko­va­ne veľ­mi ne­ga­tív­ne hod­no­tí aj fak­tic­kú úro­veň prá­va na ob­ha­jo­bu u ob­vi­ne­nej práv­nic­kej oso­by. V zmys­le § 28 ods. 2 TZPO to­tiž: „Us­ta­no­ve­nia § 27 a 38 Tres­tné­ho po­riad­ku o po­vin­nej ob­ha­jo­be sa pre práv­nic­kú oso­bu ne­pou­ži­jú“. Uve­de­ná nor­ma bu­de v praxi zna­me­nať, že za­bez­pe­če­nie práv ob­vi­ne­nej práv­nic­ke­jo­so­by bu­de vždy len na jej uvá­že­ní. Pod­ľa autor­ské­ho ko­lek­tí­vu mô­že nas­tať pro­ces­ná kom­pli­ká­cia napr. v prí­pa­de zá­por­né­ho hos­po­dár­ske­ho vý­sled­ku spo­loč­nos­ti, keď tá­to bu­de in­sol­ven­tná a ob­ha­jo­bu si ne­bu­de môcť do­vo­liť ale­bo vznik­nú zo stra­ny sú­du ale­bo OČTK po­chyb­nos­ti o spô­so­bi­los­ti ob­vi­ne­nej PO ná­le­ži­te sa ob­ha­jo­vať pros­tred­níc­tvom svo­jich zá­stup­cov. Uve­de­ná sku­toč­nosť mô­že byť pod­ľa auto­rov v roz­po­re s práv­nym po­riad­kom SR. Auto­ri sa v zá­ve­re pý­ta­jú, ak sme te­da pris­tú­pi­li k tres­tnop­ráv­nej a nie ad­mi­nis­tra­tív­nej zod­po­ved­nos­ti PO a nep­riz­na­li sme práv­nic­kej oso­be v rám­ci tres­tné­ho pro­ce­su jej pl­né prá­va v ob­las­ti ob­ha­jo­by rov­na­ko tak ako fy­zic­kej oso­be, pre­čo a s akým úče­lom bo­la uve­de­ná práv­na úp­ra­va vlas­tne pri­ja­tá?

Autor sa aj vzhľa­dom k uve­de­né­mu prik­lá­ňa k ap­li­ká­cií zá­ko­na v oso­bit­ných prí­pa­doch, keď tres­tné ko­na­nie vo­či fy­zic­kej oso­be ne­mož­no po­va­žo­vať za dos­ta­toč­ný pros­trie­dok náp­ra­vy proti­spo­lo­čen­ské­ho ko­na­nia a zdá sa aj v prí­pa­doch, keď je pred­pok­lad, že práv­nic­ká oso­ba bu­de mať fi­nan­čné pros­tried­ky na svo­ju ob­ha­jo­bu(?!)

            Uve­de­ný skrom­ný vý­po­čet, pre­važ­ne rie­ši­teľ­ných„prob­le­ma­tic­kých“ mo­men­tov ap­li­ká­cie, bu­de klásť vy­ššie ná­ro­ky k or­gá­nom ap­li­ku­jú­cim práv­nu nor­mu a to jed­nak po teo­re­tic­kej ako aj prak­tic­kej úrov­ni. Auto­ro­vi ne­dá ne­ci­to­vať kri­ti­ku čes­kej od­bor­nej ve­rej­nos­ti k čes­ké­mu zá­ko­nu o TZPO, vzo­ru na­šej práv­nej úp­ra­vy, kto­rú for­mu­lo­val Doc. Kuch­ta: „V pro­ces­nej čas­ti sú up­ra­ve­né skôr len niek­to­ré čias­tko­vé od­chýl­ky od Tres­tné­ho po­riad­ku, pri­čom úp­ra­va je veľ­mi struč­ná. Veľ­ký pries­tor by tak mal byť da­ný ap­li­kač­nej praxi v kon­krét­nych prí­pa­doch v čin­nos­ti pr­vé­ho kon­tak­tu or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní, čo však vy­ža­du­je po­mer­ne veľ­kú prak­tic­kú, ale tiež teo­re­tic­kú eru­do­va­nosť, kto­rú tu v mno­hých prí­pa­doch nie je mož­né oča­ká­vať.“Ap­li­ká­cia  zá­ko­na TZPO pre­to bu­de lak­mu­so­vým pa­pie­rom pre­vier­ky úrov­ne PZ, av­šak nie len to. Práv­na nor­ma na úrov­ni „len aby bo­lo“ kto­rú pri­jal zá­ko­no­dar­ca vy­ka­zu­je via­ce­ré va­dy, kto­ré bez pri­či­ne­nia OČTK pre­su­nú cel­ko­vý vý­sle­dok do ne­žia­dú­cej čas­ti lak­mu­so­vé­ho spek­tra. Nie je to však dô­vod k neap­li­ká­cií práv­nej nor­my.

Mo­nog­ra­fiu mož­no vre­lo od­po­ru­čiť kaž­dé­mu, kto má zá­ujem sa zo­rien­to­vať v ak­tuál­nej prob­le­ma­ti­ke tres­tnej zod­po­ved­nos­ti práv­nic­kých osôb.

 

 

Diskusia