Pohľad na justíciu prvej ČSR v porovnaní s jej činnosťou po februári 1948

 

JUDr. Ma­rián Šev­čík, CSc., ad­vo­kát

 Poh­ľad na jus­tí­ciu pr­vej čes­kos­lo­ven­skej re­pub­li­ky v po­rov­na­ní s jej čin­nos­ťou po feb­ruári 1948 až do pri­ja­tia no­vé­ho tres­tné­ho zá­ko­no­dar­stva v 60.tych ro­koch mi­nu­lé­ho sto­ro­čia

 

 Ne­bý­va zvy­kom, aby re­cen­zia na pub­li­ká­cie, kto­ré uve­die­me v ďal­šom texte bo­li na slo­ven­skom kniž­nom tr­hu dos­tup­né či­ta­te­ľo­vi tak, že vy­vo­lá­va­jú po ich pre­čí­ta­ní rôz­nu od­oz­vu nie­len či­ta­teľ­skú, ale aj po­le­mi­ku o po­rov­ná­va­ní práv­nej úp­ra­vy, kto­rá bo­la účin­ná v ob­do­bí pr­vej čes­kos­lo­ven­skej re­pub­li­ky a po ro­ku 1948.

 V tom­to kon­texte si bu­de­me vší­mať len práv­nu úp­ra­vu z od­vet­via tres­tné­ho prá­va.

 K dis­po­zí­cii slo­ven­ské­mu či­ta­te­ľo­vi sú na roz­mýš­la­nie, uva­žo­va­nie a pri­po­mí­na­nie no­vým ge­ne­rá­ciam dos­ta­li dve za­ují­ma­vé kni­hy od:

1.      autor­ský ko­lek­tív: Iva­na Blá­ho­vá, Lu­káš Bla­žek, Mar­tin Bož­tík, Te­ré­zia Sta­rá s náz­vom Jmé­nem re­pub­li­ky ! Osm prí­pa­dú zvú­le ko­mu­nis­tic­ké jus­ti­ce, vy­da­ná vo vy­da­va­teľ­stve Audi­tó­rium, Pra­ha 2015, ISBN: 978-80-87284-55-1, kto­rú re­cen­zo­va­li Doc. JUDr. PhDr. Ja­kub Rá­kos­ník, Ph. D. et Ph. D.

2.      Jo­ze­fa Slán­ská , Zprá­va o mém mu­ži, vy­da­ná vo vy­da­va­teľ­stve JO­TA/2018, Ústav pro stu­dium to­ta­lit­ních re­ži­mú 20118, kto­rá je dopl­ne­ná sú­bo­rom uni­kát­nych fo­tog­ra­fií zo ži­vo­ta Jo­ze­fy         a Ru­dol­fa Slán­ských.

 Obe pub­li­ká­cie re­cen­zu­je­me spo­loč­ne z dô­vo­du, že spo­loč­ne po­jed­ná­va­jú o súd­nic­tve v ča­se, keď do­mi­nan­tné pos­ta­ve­nie v spo­loč­nos­ti po feb­ruári 1948 ma­la Ko­mu­nis­tic­ká stra­na Čes­kos­lo­ven­ska.

 Či­ta­te­ľo­vi, nez­na­lé­mu do­bo­vej práv­nej úp­ra­vy v úvo­de tre­ba poz­na­me­nať, že je to práv­na úp­ra­va, kto­rá je kva­li­ta­tív­ne di­amet­rál­ne od­liš­ná od tres­tné­ho zá­ko­no­dár­stva, kto­ré bo­lo pri­ja­té v ob­do­bí pr­vej Čes­kos­lo­ven­skej re­pub­li­ky, a to z to­ho dô­vo­du, že té­zou práv­nej úp­ra­vy tres­tné­ho zá­ko­no­dar­stva po feb­ruári 1948 bo­la zá­klad­ná té­za ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra vte­daj­šie­ho so­viet­ské­ho zvä­zu Vy­šin­ské­ho, kto­rý pre­sa­dil zá­klad­nú té­zu, že ob­vi­ne­ný, ob­ža­lo­va­ný mu­sí do­ká­zať, že je ne­vin­ný a nie to čo bo­lo ty­pic­ké pre kon­ti­nen­tál­nu práv­nu úp­ra­vu, že oso­be po­doz­ri­vej zo spá­chania tres­tné­ho či­nu or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní sú po­vin­né do­ká­zať, že ne­ja­ký trest­ný sku­tok spá­cha­la.

 Ďal­šou od­liš­nos­ťou je to, že vy­šet­ro­va­cia väz­ba stí­ha­ných osôb ne­ma­la exak­tné pra­vid­lá a ob­ha­jo­ba, kto­rá v tom ča­se vy­stu­po­va­la ne­ma­la pos­ta­ve­nie pos­kyt­nu­tia práv­nej po­mo­ci tres­tne stí­ha­ným oso­bám, ale ad­vo­ká­ti v tom ča­se bo­li po­vin­ní spolu­pra­co­vať s or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní, pri­čom ne­bo­la za­ga­ran­to­va­ná pre ad­vo­ká­tov ani ele­men­tár­na sku­toč­nosť – ad­vo­kát­ske ta­jom­stvo.

 Na­priek to­mu, že pr­vá zo spo­me­nu­tých pub­li­ká­cii je re­cen­zo­va­ná oso­bou, kto­rá v ti­rá­ži uvá­dza práv­nic­ký ti­tul, ani v jed­nom z tých­to ôs­mich prí­pa­doch, kto­ré su tu uve­de­né nie je uve­de­ná ana­lý­za do­bo­vej práv­nej úp­ra­vy. Ide len o ko­men­tár ako pro­ce­sy pre­bie­ha­li.

 Dru­há pub­li­ká­cia má za­ují­ma­vú štruk­tú­ru, pre­to­že naj­prv uvá­dza zá­klad­né do­ku­men­ty Ko­mu­nis­tic­kej stra­ny Čes­kos­lo­ven­ska, kto­ré v da­nom prí­pa­de są stá­va­jú pre po­zor­né­ho či­ta­te­ľa vo­dít­kom k to­mu, aby vní­mal vý­voj v Ko­mu­nis­tic­kej stra­ne Čes­kos­lo­ven­ska v za­čiat­koch jus­tič­ných pro­ce­sov, po ich ukon­če­ní ,o am­nes­tií pre­zi­den­ta re­pub­li­ky, o vý­ko­ne tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy a o ich nás­led­nom za­čle­ňo­va­ní do ob­čian­ské­ho ži­vo­ta po ich pre­pus­te­ní na slo­bo­du.

 Vý­po­ved­ná hod­no­ta spo­mien­ky man­žel­ky vte­daj­šie­ho Ge­ne­rál­ne­ho ta­jom­ní­ka KSČ Ru­dol­fa Slan­ské­ho má oso­bit­né čr­ty v tom, že:

1.      po­rov­ná­va, je mož­né kon­šta­to­vať až mož­no nie ve­do­me, jej za­tknu­tie v ob­do­bí pr­vej čes­kos­lo­ven­skej re­pub­li­ky, me­tó­dy vý­slu­chu , pos­kyt­nu­tie práv­nej po­mo­ci a le­ho­ty ,ke­dy vý­sluch bol po­vin­ne ukon­če­ný, s tech­ni­ka­mi a me­tó­da­mi , kto­ré na vlas­tnej ko­ži za­ži­la po feb­ruári 1948, keď k zá­klad­ným me­tó­dam vý­slu­chu pat­ril psy­chic­ký a fy­zic­ký te­ror , ná­si­lie na tak­to stí­ha­ných oso­bách, pri­čom vä­zob­ne stí­ha­ná oso­ba bo­la 24 ho­dín den­ne te­ro­ri­zo­va­ná cez tzv. Špe­hír­ku, ako správ­ne autor­ka uvá­dza.

2.      vy­ná­ša­nie tres­tov od­ňa­tia slo­bo­dy prís­luš­ný­mi súd­mi , kto­rým pred­chá­dzal dl­ho­do­bý vý­kon vä­zob­né­ho stí­ha­nia s po­vin­nos­ťou poz­nať a mať vlas­tné vý­po­ve­de tak ,aby di­vad­lo pre vte­daj­šie mé­dia vy­ká­za­lo , že trest je adek­vát­ny a je­di­ne ako spô­so­bi­lý vraj za­bez­pe­čiť spra­vod­li­vosť a pre­vý­cho­vu od­sú­de­ných osôb, pri­čom tá­to pre­vý­cho­va bo­la ilu­zór­na, pre­to­že až na 90 % všet­ky ulo­že­né tres­ty vy­zne­li na ulo­že­nie tres­tu smr­ti.

3.      vý­kon inter­ná­cie kom­plet­ných ro­dín , kto­ré bez oh­ľa­du na svo­ju ná­rod­nosť, po­li­tic­kú prís­luš­nosť, spo­lo­čen­ské pos­ta­ve­nie są stret­li vo Ve­se­lí­ko­ve*, kto­rá svo­jím spô­so­bom je za­ují­ma­vá lo­ka­li­ta, pre­to­že tá­to neh­nu­teľ­nosť slú­ži­la pô­vod­ne ako od­dy­cho­vé mies­to pre Ge­ne­rál­ne­ho ta­jom­ní­ka KSČ a je­ho ro­di­nu, te­da v ich rek­reač­nom mies­te bo­li stí­ha­ní, te­da pre­dov­šet­kým ro­di­na Slán­ských.

4.      oso­by, kto­ré bo­li pop­ra­ve­né v tých­to pro­ce­soch ne­ma­jú mies­to svoj­ho pos­led­né­ho od­po­čin­ku, pre­to­že ich te­les­né po­zos­tat­ky bo­li spá­le­né a roz­sy­pa­né na ces­te v rám­ci zim­nej údr­žby ciest. Ur­ny, s kto­rý­mi są te­raz stre­tá­va­me a ne­sú me­no tak­to pop­ra­ve­ných osôb , po­pol ne­bož­tí­kov ob­vyk­le neob­sa­hu­jú.

 Pre pr­vú aj dru­hú vy­ššie spo­me­nu­tú kni­hu je spo­loč­né to, že ich za­ra­de­nie do ob­čian­ské­ho ži­vo­ta po pre­pus­te­ní na slo­bo­du, či už v dôs­led­ku od­py­ka­né­ho tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy ale­bo po pre­pus­te­ní na am­nes­tiu je spo­loč­né to, že sa sta­li ob­čan­mi dru­hej až tre­tej ka­te­gó­rie, pre­to­že ko­mu­ni­ká­cia v ob­čian­skej ve­rej­nos­ti bo­la pre nich uni­so­no nez­vlád­nu­teľ­ná, pre­to­že opovr­ho­va­nie zo stra­ny ob­ča­nov a izo­lo­va­nie or­gán­mi štát­nej bez­peč­nos­ti na­vo­di­lo stav, že ne­bo­li adek­vát­nym spô­so­bom za­ra­ďo­va­ní do ob­čian­ské­ho ži­vo­ta.

 Ako čer­ve­ná niť v obid­voch pub­li­ká­ciach vy­znie­va poz­na­tok, že naj­prv za­sad­la tzv. Hrad­ná päť­ka, kto­rá vop­red roz­hod­la , kto aký trest dos­ta­ne, a prís­luš­né sú­dy len napl­nia tak­to sta­no­ve­nú po­li­tic­kú úlo­hu, nie práv­ne po­sú­de­nie ve­ci.

 Pre spo­mien­ku Jo­ze­fy Slán­skej re­cen­zent si do­vo­ľu­je uviesť niek­to­ré osob­né poz­nám­ky, na­koľ­ko niek­to­rých ro­din­ných prís­luš­ní­kov poz­nal a sám ab­sol­vo­val Ve­se­lí­kov. V prí­pa­de Jo­ze­fy Slán­skej re­cen­zen­ta prek­va­pu­je, že spo­mien­ka je ve­no­va­ná len jej dcé­re a nie aj syn­ovi, zá­ro­veň som sa s tým­to ro­din­ným prís­luš­ní­kom stre­tol až v 90.tych ro­koch mi­nu­lé­ho sto­ro­čia, keď na Slo­ven­sku pô­so­bil ako Veľ­vys­la­nec Čes­kej re­pub­li­ky na Slo­ven­sku, a to za ak­tív­ne­ho pri­či­ne­nia dnes už mŕtve­ho ge­ne­rá­la Ru­dol­fa Ju­ri­cu, pre kto­ré­ho to bol šok, pre­to­že są naz­dá­val, že sme ne­ma­li mož­nosť są poz­nať v mi­nu­los­ti.

           

* pod­rob­nos­ti viď: http://www.smil­kov.cz/in­dex.php?p=15

https://books.goog­le.sk/books?id=2ZOdBwAAQBAJ&pg=PA113&lpg=PA113&dq=ve­sel%C3%AD­kov+z%C3%A1me%C4%8Dek&sour­ce=bl&ots=CN2EyfO30B&sig=WXPwsMianxQzDyqN8klbfLaM­ma0&hl=sk&sa=X&ved=0ahU­KEwiomZ6D-uv­PA­hUKL­cAK­HVVyCzcQ6AEIK­jAC#v=one­pa­ge&q&f=fal­se

http://ci­bul­ka.com/nno­vi­ny/nn1992/nn3192/ob­sah/stbvak­ci.htm

http://www.to­ta­li­ta.cz/proc/proc_slan­skyr_02_02.php

http://www.svaz-klu­bu-mla­de­ze.cz/news/ka­pi­to­la-07-or­ga­ny-ko­mi­se-or­ga­ni­za­ce-jed­not­liv­ci-cast-3/

 Spo­mien­ky Jo­ze­fy Slán­skej pre slo­ven­ské­ho či­ta­te­ľa nie su no­vin­kou, pre­to­že pô­vod­ne v ro­ku 1968 tie­to spo­mien­ky už pub­li­ko­va­la v Kul­tur­nom ži­vo­te, ov­šem do­kon­če­nie tej­to pub­li­ká­cie bo­lo pre­ka­ze­né augus­to­vý­mi uda­los­ťa­mi v ro­ku 1968.

Sú­čas­né zne­nie spo­mie­nok, o kto­rých vy­da­nie są za­slú­žil vý­znam­ný čes­ký spi­so­va­teľ Pa­vel Ko­hout, kto­rý slo­ven­ské­mu či­ta­te­ľo­vy je zná­my nie­len ako dis­ident a rov­na­ko ako pa­ni Slán­ska spolu­autor Char­ty 77, ale aj ako bý­va­lý man­žel dcé­ry bý­va­lé­ho veľ­vys­lan­ca So­viet­ské­ho zvä­zu v ČSSR V. Zo­ri­na[1].

 Úvo­dom sme spo­me­nu­li, že štruk­tú­ra tej­to kni­hy má naj­prv ob­sa­hu­je vte­daj­šie stran­níc­ke do­ku­men­ty a po­tom spo­mien­ky, pri­čom pri tých­to spo­mien­kach a stran­níc­kych do­ku­men­toch są do pop­re­dia dos­tá­va­jú dve roz­hod­né sku­toč­nos­ti:

1.      mies­to v štruk­tú­rach naj­vyš­ších pred­sta­vi­te­ľov Ko­mu­nis­tic­kej stra­ne Čes­kos­lo­ven­ska za­ujal po Ru­dol­fo­vi Slan­skom prá­ve An­to­nín No­vot­ný, kto­rý sa nes­kôr stal pr­vým ta­jom­ní­kom UV KSČ a pre­zi­den­tom ČSSR. Pre­to nie je ne­zau­jí­ma­vé , že prá­ve ten­to pred­sta­vi­teľ są je­mu vlas­ným spô­so­bom vy­jad­ril k oso­be Ru­dol­fa Slan­ské­ho a svoj­ráz­nym spô­so­bom in­šti­tu­cio­na­li­zo­val to , že stra­na má svo­ju pa­mäť a svo­ju skú­se­nosť, ako by są tak­to v 60.tych ro­koch mi­nu­lé­ho stor­čia „diš­tan­co­val” od roz­sud­kov z ob­do­bia 50.tych ro­kov mi­nu­lé­ho sto­ro­čia.

2.      me­chan­izmus za­tknu­tia obid­voch man­že­lov, kto­rý są udial po náv­ra­te z ro­din­nej náv­šte­vy u An­to­ní­na Zá­po­toc­ké­ho , kto­rý pô­vod­ne nech­cel ich na noc pus­tiť do­mov, a pre­to je len otáz­ka, či ve­del o tom , že v ten deň , keď opus­tia byt ro­di­ny Zá­po­toc­kých, bu­dú aj za­tknu­tí. Ne­po­chyb­ne ve­del o od­sta­ve­ní z po­li­tic­ké­ho a ve­rej­né­ho ži­vo­ta Ru­dol­fa Slan­ské­ho ,ale zrej­me ne­ve­del dá­tum ich za­tknu­tia. Zrej­me ani ne­mal ve­do­mosť, akým bru­tál­nym spô­so­bom są za­tknu­tie us­ku­toč­ňo­va­lo, nás­led­ne vy­šet­ro­va­lo, ako są pre­vá­ža­lo me­dzi väz­ni­cou v Ru­zy­ni a Ve­se­lí­ko­vom, a ako są re­ží­ro­va­li pro­ce­sy.

 Až priam ko­mic­ky, ak si môž­me do­vo­liť pou­žiť ten­to po­jem vy­znie­va, že pred­chá­dza­jú­ci práv­ny po­ria­dok roz­li­šo­val me­dzi po­li­tic­ký­mi väz­ňa­mi a iný­mi väz­ňa­mi. Že po­li­tic­ký väz­ni ma­li v da­nom prí­pa­de oso­bit­ný práv­ny re­žim, v kto­rom si moh­li do­vo­liť pri­kú­piť stra­vu, od­miet­núť stra­vu, a keď uvied­li, že chcú z ta­kej a ta­kej reš­tau­rá­cie stra­vu, bo­lo po­vin­nos­ťou vä­zen­skej sprá­vy im to do­ru­čiť do ce­ly, že v po­rov­na­ní s tým čo bo­lo v 50.tych ro­koch a v nas­le­du­jú­cich ro­koch, že stra­va bo­la na ze­mi, že spa­lo są na ze­mi, na ho­lom be­tó­ne a ne­poz­na­li čas, ke­dy bu­dú pred­ve­de­ní pred súd.

 Ok­rem tých­to dvoch spo­mien­ko­vých pra­me­ňov v tom­to ka­len­dár­nom ro­ku bo­la pub­li­ko­va­ná v slo­ven­skej tla­či , i keď len krát­ka sprá­va o úmr­tí man­žel­ky knie­ža­ťa Anoš­ki­na, kto­rá je za­ují­ma­vá tým, že nie­len, že potvr­dzu­je ve­ci zo spo­me­nu­tých kníh, ale aj to, že kul­ti­vo­va­nej­ším spô­so­bom či­ta­te­ľo­vi dá­va do po­zor­nos­ti, čo to bo­lo v 50. tych ro­koch vní­ma­né ako vý­kon spra­vod­li­vos­ti v rám­ci teórie zos­tro­va­nia tried­né­ho bo­ja, a tej sku­toč­nos­ti, že obe­te 50. tych ro­kov do dneš­né­ho dňa zo stra­ny ani mé­dií, kto­ré in­ten­zív­ne na­po­má­ha­li jus­tič­ným vraž­dám ne­naš­li žiad­ne za­dos­ťu­či­ne­nie.

 Z me­to­do­lo­gic­ké­ho hľa­dis­ka v struč­nos­ti uvá­dza­me v ďal­šom texte preh­ľad práv­nych pred­pi­sov, a to z to­ho dô­vo­du, že do­po­siaľ chý­ba z hľa­dis­ka pra­me­ňov prá­va us­ku­toč­ne­nie po­rov­na­nia práv­nej úp­ra­vy po­čas pr­vej čes­kos­lo­ven­skej re­pub­li­ky a po ro­ku 1948, pre­to­že ve­rej­nosť aj od­bor­ná poz­na­la len zá­kon ,ale ne­poz­na­la je­ho sku­toč­nú ap­li­ká­ciu, a pre­dov­šet­kým práv­nu úp­ra­vu nas­le­dov­ných práv­nych pred­pi­sov:

• Trest­ný zá­kon č. 86/1950 Zb.
• Trest­ný zá­kon č. 63/1956 Zb.
• Trest­ný zá­kon č. 140/1961 Zb.
• Trest­ný zá­kon č. 53/1963 Zb.
• Trest­ný zá­kon č. 56/1965 Zb.
• Trest­ný po­ria­dok č. 87/1950 Zb.
• Trest­ný po­ria­dok č. 67/1952 Zb.
• Trest­ný po­ria­dok č. 1/1953 Zb.
• Trest­ný po­ria­dok č. 64/1956 Zb.
• Trest­ný po­ria­dok č. 141/1961 Zb.
• Trest­ný po­ria­dok č. 57/1965 Zb.
• Trest­ný po­ria­dok č. 109/1965 Zb.
• Trest­ný po­ria­dok č. 58/1969 Zb.
• Trest­ný po­ria­dok č. 149/1969 Zb.
• Trest­ný po­ria­dok č. 32/1970 Zb.
• Trest­ný zá­kon č. 300/2005 Z. z. v plat­nom zne­ní a zne­ní ús­tav­né­ho ná­le­zu.
• Trest­ný po­ria­dok č. 301/2005 Z. z. v plat­nom zne­ní.

 Ten­to zjed­no­du­še­ný preh­ľad práv­nych pred­pi­sov trstné­ho prá­va uvá­dza­me z dô­vo­du, že kaž­dá tá­to práv­na úp­ra­va pred­sta­vu­je oso­bit­ný medz­ník vo vý­vo­ji tres­tné­ho zá­ko­no­dar­stva, pri­čom vý­voj v ich príj­ma­ní pred­sta­vu­je kva­li­ta­tív­ne zme­ny nie­len pre jus­tič­né or­gá­ny, ale aj pre od­sú­de­ných.

 Cie­ľom tej­to re­cen­zie je tiež pou­ká­zať na to, že na Slo­ven­sku tak­to mo­nog­ra­fic­ky spra­co­va­né a ve­rej­né prís­tup­né prí­pa­dy z 50.tych ro­kov mi­nu­lé­ho sto­ro­čia ši­ro­kej či­ta­teľ­skej ve­rej­nos­ti ani od­bor­nej ve­rej­nos­ti nie su. Úsi­lie, kto­ré je to­ho ča­su vy­nak­la­da­né v rám­ci pro­jek­tu Post Bellum ne­pos­ta­ču­je.

 

 

 

Diskusia