Princíp nullum crimen sine culpa podľa Trestného zákona

             Prin­cíp nullum cri­men si­ne cul­pa pod­ľa Tres­tné­ho zá­ko­na

Vy­da­va­teľ­stvo Le­ges vy­da­lo v ro­ku 2019 pod­net­nú pub­li­ká­ciu s náz­vom „Prin­cíp nullum cri­men si­ne cul­pa pod­ľa Tres­tné­ho zá­ko­na“. Auto­rom tej­to pub­li­ká­cie je JUDr. Mi­lan Bo­roš, PhD.

Pred­met­ná od­bor­ná kni­ha sa pod­rob­ne ve­nu­je us­ta­no­ve­niam Tres­tné­ho zá­ko­na v Slo­ven­skej re­pub­li­ke, v kto­rých na­šiel prin­cíp nullum cri­men si­ne cul­pa svo­je vy­jad­re­nie.

Autor pub­li­ká­cie naj­skôr vy­me­dzu­je uve­de­ný prin­cíp tres­tné­ho prá­va hmot­né­ho, pri­čom nás­led­ne načr­tá­va his­to­ric­ký vý­voj toh­to prin­cí­pu.

Po­tom už nas­le­du­jú ťa­žis­ko­vé ka­pi­to­ly pub­li­ká­cie, kto­ré sa ve­nu­jú:

- prin­cí­pu nullum cri­men si­ne cul­pa de le­ge la­ta; v tej­to ka­pi­to­le autor ana­ly­zu­je práv­nu úp­ra­vu za­vi­ne­nia v Tres­tnom zá­ko­ne, pri­čom sa ve­nu­je tak úmy­sel­né­mu (nap­rík­lad aj spo­loč­ným ako aj roz­diel­nym zna­kom pria­me­ho a ne­pria­me­ho úmys­lu) ako aj ned­ban­li­vos­tné­mu za­vi­ne­niu, či vý­kla­do­vým pra­vid­lám o za­vi­ne­ní pri vy­vo­dzo­va­ní tres­tnej zod­po­ved­nos­ti pod­ľa kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­ty,

- prob­lé­mom ľa­hos­taj­nos­ti pá­cha­te­ľa k nás­led­kom tres­tné­ho či­nu z poh­ľa­du, či ide o ne­pria­my úmy­sel ale­bo ve­do­mú ned­ban­li­vosť; pred­met­ná ka­pi­to­la sa za­obe­rá pra­vou ako aj nep­ra­vou ľa­hos­taj­nos­ťou ako aj prak­tic­kým up­lat­ne­ním teórie ľa­hos­taj­nos­ti,

- vý­vo­jo­vým štá­diám tres­tné­ho či­nu z poh­ľa­du prin­cí­pu nullum cri­men si­ne cul­pa; autor sa tu za­obe­rá pod­sta­tou po­ku­su, či príp­ra­vy vo svet­le sub­jek­tív­nej strán­ky tres­tné­ho či­nu ako aj sub­jek­tív­nou strán­kou pri po­ku­se o kva­li­fi­ko­va­ný trest­ný čin a zod­po­ved­nos­ťou pod­ľa vy­ššej tres­tnej sadz­by,

- účas­tníc­tvom na tres­tnom či­ne a prin­cí­pom nullum cri­men si­ne cul­pa; pred­met­ná ka­pi­to­la ro­zo­be­rá spolu­pá­cha­teľ­stvo ako aj jed­not­li­vé for­my účas­tníc­tva,

- ne­pria­me­mu pá­cha­teľ­stvu a prin­cí­pu nullum cri­men si­ne cul­pa; ide o ka­pi­to­lu, kto­rá sa za­obe­rá jed­not­li­vý­mi typ­mi ne­pria­me­ho pá­cha­teľ­stva (nap­rík­lad prí­pad­mi, keď je "ži­vý nás­troj" oso­bou tres­tne ne­zod­po­ved­nou pre nep­rí­čet­nosť, oso­bou mý­lia­cou sa o svo­jom ko­na­ní, oso­bou ko­na­jú­cou ned­ban­li­vos­tne a po­dob­ne),

- za­vi­ne­nej nep­rí­čet­nos­ti a prin­cí­pu nullem cri­men si­ne cul­pa; v tej­to ka­pi­to­le autor ro­zo­be­rá naj­mä trest­ný čin opil­stva.

Po­zo­ru­hod­ným na pred­met­nej pub­li­ká­cii je aj roz­siah­le vy­uži­tie pra­me­ňov zo stra­ny auto­ra, kto­rý fak­tic­ky vy­chá­dzal z od­bor­nej pub­li­kač­nej čin­nos­ti, či roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti sú­dov od kon­ca 19. sto­ro­čia až po sú­čas­nosť.

Pub­li­ká­ciu „Prin­cíp nullum cri­men si­ne cul­pa pod­ľa Tres­tné­ho zá­ko­na“ mož­no ozna­čiť za vy­da­re­nú mo­nog­ra­fiu, kto­rá je vy­uži­teľ­ná pre prax. Ne­ma­la by pre­to chý­bať v kniž­nci práv­ni­ka za­obe­ra­jú­ce­ho sa tres­tným prá­vom a ani v kniž­ni­ci ko­ho­koľ­vek, kto sa za­ují­ma o prob­le­ma­ti­ku za­vi­ne­nia. Mož­no ju pre­to len od­po­ru­čiť na pre­čí­ta­nie.

Diskusia