Média a trestní řízení

 

JUDr. Da­vid Lin­dtner

                                                    Mé­dia a tres­tní říze­ní

 Vy­da­va­teľ­stvo Le­ges, s.r.o. vy­da­lo v ro­ku 2013 pub­li­ká­ciu s náz­vom Mé­dia a tres­tní říze­ní, kto­rej auto­rom bol do­cent tres­tné­ho prá­va na ka­ted­re tres­tné­ho prá­va Práv­nic­kej fa­kul­ty Karlo­vej uni­ver­zi­ty Doc. JUDr. Jiří Her­czeg, Ph.D.

Pub­li­ká­cia sa za­obe­rá úlo­hou, akú zoh­rá­va­jú mé­diá v de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti v rám­ci spra­vo­daj­stva a pos­ky­to­va­nia in­for­má­cií ve­rej­nos­ti o tres­tnom ko­na­ní. Na­priek tak­mer 7 roč­né­mu ča­so­vé­mu od­stu­pu od jej vy­da­nia je v slo­ven­skom tres­tno-prá­vom pros­tre­dí tá­to pub­li­ká­cia mi­mo­riad­ne ak­tuál­na prá­ve v dneš­ných dňoch a to naj­mä v kon­texte tres­tných káuz a súd­nych ko­na­ní, kto­ré v os­tat­nom ob­do­bí pri­ťa­hu­jú po­zor­nosť mé­dií ako ši­ro­kej ve­rej­nos­ti. Nik­dy v mi­nu­los­ti ne­bo­la slo­ven­ská spo­loč­nosť kon­fron­to­va­ná s tak roz­sia­hlou bul­va­ri­zá­ciou tres­tné­ho ko­na­nia, ma­sív­ny­mi únik­mi in­for­má­cií z vy­šet­ro­va­cích spi­sov v príp­rav­nom ko­na­ní, hru­bým po­ru­šo­va­ním prin­cí­pu pre­zum­pcie ne­vi­ny, zneu­ží­va­ním pro­ces­né­ho pos­ta­ve­nia niek­to­rých sub­jek­tov tres­tné­ho ko­na­nia a v ne­pos­led­nom ra­de se­lek­tív­nym zneu­ží­va­ním me­diál­ne­ho pries­to­ru na pred­vo­leb­ný boj pro­ti po­li­tic­kým opo­nen­tom. Aj pre­to pred­sta­vu­je pred­met­ná pub­li­ká­cia v sú­čas­nos­ti obzvlášť bo­ha­tý zdroj in­for­má­cií, práv­nych ná­zo­rov a pos­to­jov pod­net­ných nie­len pre tých kri­tic­ky my­slia­cich jed­not­liv­cov, u kto­rých pri­ro­dze­ný reš­pekt k prin­cí­pom práv­ne­ho štá­tu a slo­bod­nej de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti a reš­pekt k zá­klad­ným ľud­ským prá­vam vy­plý­va z ich hod­no­to­vé­ho ukot­ve­nia, ale naj­mä pre tých, kto­rým tá­to pub­li­ká­cia nas­ta­vu­je zr­kad­lo a pre kto­rých je dek­la­rá­cia reš­pek­tu k prá­vam dru­hých fa­loš­ná a pred­sta­vu­je iba ume­lý nás­troj ich se­ba-pre­zen­tá­cie.

Pub­li­ká­cia či­ta­te­ľa pos­tup­ne oboz­na­mu­je so zá­sa­dou ve­rej­nos­ti tres­tné­ho ko­na­nia z hľa­dis­ka jej his­to­ric­ké­ho vý­vo­ja, všeo­bec­ných prin­cí­pov ako aj jej ana­lý­zou v ju­di­ka­tú­re Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va.

Nas­le­du­jú úva­hy o pod­mien­kach prís­tu­pu mé­dií v ko­na­niach pred sú­dom a o pos­ky­to­va­ní in­for­má­cií o tres­tnom ko­na­ní aj vo vzťa­hu k ochra­ne súk­ro­mia poš­ko­de­né­ho.

Za­ují­ma­vou je tiež tá časť pub­li­ká­cie, v kto­rej sa autor ve­nu­je me­dziam slo­bo­dy pre­ja­vu pri spra­vo­daj­stve o tres­tnom ko­na­ní, jej ob­me­dzeniam a ko­lí­zii slo­bo­dy pre­ja­vu s prá­vom na ochra­nu osob­nos­ti, za­brá­ne­niu úni­ku dô­ver­ných in­for­má­cií, otáz­kam prí­pus­tnej mie­ry kri­ti­ky sud­cov­ské­ho sta­vu ako aj nes­tran­nos­ti sud­cov v sú­vis­los­ti s ich roz­ho­vor­mi a člán­ka­mi v mé­diách. Na tom­to mies­te autor uvá­dza, že všet­ky oso­by v rov­na­kej mie­re po­ží­va­jú ga­ran­cie spra­vod­li­vé­ho pro­ce­su v zmys­le čl. 6 Do­ho­vo­ru. To­to prá­vo mu­sí byť zo stra­ny no­vi­ná­rov reš­pek­to­va­né, po­kiaľ sa roz­hod­nú ko­men­to­vať pre­bie­ha­jú­ce tres­tné ko­na­nie, pre­to­že ta­ké­to ko­men­tá­re mô­žu byť (ve­do­me i ne­ve­do­me) spô­so­bi­lé ne­ga­tív­ne ov­plyv­niť šan­ce ur­či­tej oso­by na fair pro­ces ale­bo oh­ro­ziť dô­ve­ru ve­rej­nos­ti v úlo­hu sú­dov pre na­chá­dza­ní prá­va. Ako ďa­lej autor uvá­dza, ne­mož­no vy­lú­čiť, že pra­vi­del­né „veľ­ko­le­pé pseu­dop­ro­ce­sy v mé­diách“ mô­žu mať vo svo­jich dôs­led­koch ne­ga­tív­ny do­pad na ak­cep­tá­ciu tres­tných sú­dov ako vhod­ných miest pre roz­ho­do­va­nie o vi­ne a tres­te v tres­tnom ko­na­ní.

Ne­po­chyb­ne jed­nou z naj­pod­net­nej­ších, a z hľa­dis­ka ak­tuál­nos­ti pre slo­ven­skú práv­nu obec naj­výz­nam­nej­ších čas­tí pub­li­ká­cie je časť s náz­vom „Me­diál­ne od­sú­de­nie a pre­zum­pcia ne­vi­ny“, v kto­rej sa autor za­obe­rá prob­le­ma­ti­kou po­ru­šo­va­nia prin­cí­pu pre­zum­pcie ne­vi­ny, s tým sú­vi­sia­cou ju­di­ka­tú­rou ESĽP, ako aj pros­tried­ka­mi kom­pen­zá­cie pri po­ru­še­ní toh­to prin­cí­pu. V tom­to sme­re ESĽP po­mer­ne kon­štan­tne ju­di­ku­je, že prin­cíp pre­zum­pcie ne­vi­ny mu­sia dodr­žia­vať nie len sud­co­via a ďal­šie or­gá­ny štá­tu, ale aj mé­diá. Ochra­na práv no­vi­ná­rov ší­riť in­for­má­cie o pre­bie­ha­jú­cich tres­tných ko­na­niach vy­ža­du­je, aby ko­na­li v dob­rej vie­re, na pres­nom skut­ko­vom zá­kla­de a pos­ky­to­va­li spo­ľah­li­vé a pres­né in­for­má­cie v sú­la­de s no­vi­nár­skou eti­kou. Čl. 10 ods. 2 Do­ho­vo­ru so se­bou ne­sie aj „po­vin­nos­ti a zod­po­ved­nosť“, kto­ré sa rov­na­ko ap­li­ku­jú aj na mé­diá. Žur­na­lis­ti pí­šu­ci o tres­tných ko­na­niach, kto­ré prá­ve pre­bie­ha­jú, mu­sia pri­ja­teľ­ne za­is­tiť, aby nep­rek­ra­čo­va­li hra­ni­ce sta­no­ve­né v zá­uj­me riad­ne­ho pro­ce­su a aby reš­pek­to­va­li prá­vo ob­vi­ne­ných na to, aby bo­li pok­la­da­ní za ne­vin­ných. Vo vzťa­hu ku pros­tried­kom kom­pen­zá­cie po­ru­še­nia pre­zum­pcie ne­vi­ny autor uvá­dza, že po­kiaľ mé­dia, či už v túž­be po sen­zá­cii, z hos­po­dár­skych ale­bo po­li­tic­kých dô­vo­dov, ve­dú pro­ti ob­vi­ne­né­mu me­diál­nu kam­paň, mô­že to mať za nás­le­dok, že ve­rej­ná mien­ka bu­de po­ža­do­vať od­sú­de­nie a sud­co­via stra­tia svo­ju nes­tran­nosť, pre­to­že sa tla­ku ta­kej­to ve­rej­nej mien­ky ne­mô­žu vy­hnúť. Ako uvá­dza Re­pík (Re­pík. B. Do­ho­vor a tres­tné prá­vo. Orac, Pra­ha 2002, s. 179), ne­pria­teľ­ská tla­čo­vá kam­paň pro­ti ob­vi­ne­né­mu po­ru­šu­jú­ca pre­zum­pciu ne­vi­ny mô­že za ur­či­tých okol­nos­tí za­kla­dať zod­po­ved­nosť štá­tu, po­kiaľ: in­for­má­cie pub­li­ko­va­né v tla­či evi­den­tne po­chá­dza­jú z vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su ale­bo po­li­caj­ných zdro­jov (cie­le­ný ale­bo ned­ban­li­vost­ný únik in­for­má­cií o tres­tnom ko­na­ní od or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní – únik od­pos­lu­chov, pro­to­ko­lov z vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su, zna­lec­kých po­sud­kov, fo­tog­ra­fií z mies­ta či­nu či z re­konštruk­cie tres­tné­ho či­nu a pod.) a or­gá­ny štá­tu nep­ri­ja­li pri­me­ra­né opat­re­nia, aby to­mu za­brá­ni­li. Ako ďa­lej uvá­dza autor pub­li­ká­cie, z prin­cí­pu pre­zum­pcie ne­vi­ny pod­ľa čl. 6 ods. 2 Do­ho­vo­ru mož­no vy­vo­diť po­vin­nosť štá­tu za­bez­pe­čiť po­zi­tív­ny­mi opat­re­nia­mi, aby sa tlač pri kri­mi­nál­nom spra­vo­daj­stve o tres­tných ve­ciach dr­ža­la v me­dziach vec­né­ho a prav­di­vé­ho spra­vo­daj­stva. Po­kiaľ štát ne­zais­tí pot­reb­nú ochra­nu pre­zum­pcie ne­vi­ny ob­vi­ne­né­ho, po­tom po­ru­ší Do­ho­vor. Štát tu vy­stu­pu­je ako ga­rant efek­tív­nej ochra­ny práv za­ru­če­ných Do­ho­vo­rom.

Autor ďa­lej uvá­dza, že ochra­na prá­va na reš­pek­to­va­ní pre­zum­pcie ne­vi­ny pod­ľa čl. 6 Do­ho­vo­ru, resp. kom­pen­zá­cia je­ho po­ru­še­nia, mô­že byť do­siah­nu­tá aj pros­tried­ka­mi, kto­ré sú vlas­tné tres­tné­mu prá­vu, a to napr. zmier­ne­ním tres­tu v rám­ci pou­ži­tej tres­tnej sadz­by ale­bo mi­mo­riad­nym zní­že­ním tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy pod dol­nú hra­ni­cu zá­ko­nom sta­no­ve­nej tres­tnej sadz­by. Po­vin­nosť sú­du kom­pen­zo­vať po­ru­še­nie pre­zum­pcie ne­vi­ny pros­tried­ka­mi tres­tné­ho prá­va mož­no pri­tom v pod­mien­kach slo­ven­skej práv­ne úp­ra­vy od­vo­diť aj z us­ta­no­ve­nia § 39 ods. 1 Tr. zák. (ako okol­nosť prí­pa­du) a to vzhľa­dom k to­mu, že tak prá­vo na pri­me­ra­nú dĺžku tres­tné­ho ko­na­nia ako aj pre­zum­pcia ne­vi­ny sú in­teg­rál­nou sú­čas­ťou prá­va na spra­vod­li­vý pro­ces v zmys­le čl. 6 Do­ho­vo­ru. Pros­tried­ky tres­tné­ho prá­va pri­tom ESĽP po­va­žu­je za dos­ta­toč­nú náp­ra­vu po­ru­še­né­ho prá­va, po­kiaľ ich súd pou­ži­je vý­slov­ne pre­to, že bo­lo po­ru­še­né prá­vo na spra­vod­li­vý pro­ces (po­ru­še­nie prin­cí­pu pre­zum­pcie ne­vi­ny) a po­kiaľ sú­čas­ne pri zmier­ne­ní tres­tu uve­die, v akej mie­re bol trest z toh­to dô­vo­du zmier­ne­ný (ESĽP, Eck­le pro­ti Ne­mec­ku).

Autor dopĺňa, že ok­rem vy­ššie uve­de­né­ho je prá­vo byť po­va­žo­va­ný za ne­vin­né­ho, kým ne­bo­la prá­vop­lat­ným od­su­dzu­jú­cim roz­sud­kom vy­slo­ve­ná vi­na, tiež sú­čas­ťou prá­va na ochra­nu osob­nos­ti. V prí­pa­de vý­ro­kov súk­rom­ných osôb, kto­ré po­ru­šu­jú pre­zum­pciu ne­vi­ny, tak nas­tu­pu­je ob­čian­skop­ráv­na zod­po­ved­nosť za me­diál­ne zá­sa­hy do tres­tné­ho ko­na­nia a je na mies­te ža­lo­ba na ochra­nu osob­nos­ti pod­ľa § 11 a nasl. Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka.

V ďal­šej čas­ti pub­li­ká­cie autor ve­nu­je re­dak­čné­mu ta­jom­stvu a ochra­ne zdro­ja in­for­má­cií v čes­kom, európ­skom a ame­ric­kom pros­tre­dí a ich po­rov­na­niu.

Pub­li­ká­ciu uzat­vá­ra časť ve­nu­jú­ca sa prob­le­ma­ti­ke úlo­hy mé­dií v tres­tnom ko­na­ní v za­hra­nič­ných práv­nych úp­ra­vách v Ra­kús­ku, Ne­mec­ku, Veľ­kej Bri­tá­nii a v USA.

Pub­li­ká­ciu Jiřího Her­cze­ga mož­no vre­lo a úp­rim­ne od­po­ru­čiť nie­len ši­ro­kej laic­kej a od­bor­nej ve­rej­nos­ti, kto­rej je reš­pekt k prá­vam dru­hých pri­ro­dze­ne vlast­ný, ale aj tým pro­ku­rá­to­rom, sud­com, ad­vo­ká­tom a žur­na­lis­tom, kto­rí si do­po­siaľ ap­li­ká­ciu (vý­znam­nou čes­kou práv­nou auto­ri­tou v tej­to pub­li­ká­cii ana­ly­zo­va­ných) prin­cí­pov práv­ne­ho štá­tu do­po­siaľ úpl­ne neos­vo­ji­li. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Diskusia