Martin Richter: Základy trestní odpovědnosti v rozhodovacích procesech veřejné správy
Vydavateľstvo Wolters Kluwer ČR aktuálne (v roku 2021) vydalo monografiu JUDr. Martina Richtera, PhD., ktorá sa zaoberá hospodárskou trestnou činnosťou páchanou v súvislosti s výkonom verejnej správy.
Predmetná publikácia je využiteľná v rámci posudzovania, či vyvodzovania možnej trestnej činnosti páchanej vo verejnej správne, ktorá zahŕňa štátnu správu (napríklad ministerstvá, ústredné orgány štátnej správy, okresné úrady) ako aj samosprávu (napríklad rozhodovanie miest a obcí, či vyšších územných celkov). V tomto smere ide preto o vyslovene aktuálnu odbornú knihu, ktorá sa zaoberá celým spektrom podstatných, či špecifických okolností pri vyvodzovaní trestnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu páchaného v súvislosti s pôsobením vo verejnej správe, ktorých poznanie je nevyhnutné pre správne právne posúdenie konania páchateľa rozhodujúceho za subjekt tvoriaci verejnú správu.
Kniha pokrýva celú verejnú správu a autor sa v nej zaoberá napríklad aj vyvodzovaním trestnej zodpovednosti
- v prípade kolektívneho rozhodovania, napríklad obecného zastupiteľstva, hodnotiacich komisií pri verejnom obstarávaní, kolektívnych štatutárnych orgánov orgánov verejnej správy, pričom v tomto smere sa venuje aj problematike aktívneho hlasovania, či opomenutia hlasovať. V tejto súvislosti uvádza napríklad aj právnu úpravu Fínska, kde zodpovednosť za hlasovanie je zakotvená priamo v ústave tak, že štátny úradník je zodpovedný za rozhodnutia urobené kolektívnym orgánom, ktoré ako člen podporil,
- v prípade politického rozhodovania (autor rozoberá štandard starostlivosti politického vedenia, štandard starostlivosti odborného referenta, či odborného vedenia), čo môže mať význam z hľadiska posudzovania subjektívnej stránky trestného činu spáchaného vo verejnej správe,
- v prípade spoliehania sa na odbornú radu, či spoliehania sa na výstupy podriadených (možná trestná zodpovednosť nielen toho, kto rozhoduje, ale aj toho, kto pripravuje podklady na rozhodnutie),
- v prípade rozhodovania pri nejasnom výklade právnej normy (tu ide aj o problematiku omylu),
- z hľadiska následku konania páchateľa; autor venuje náležitú pozornosť aj tomu, kedy môžeme hovoriť o škode na verejnom majetku. Táto časť publikácie o následku vo verenej správe rozoberá (aj na podklade konkrétnych prípadov) podstatné pojmy pre ustálenie, či vôbec mohlo prísť k škode na verejnom majetku konkrétnou majetkovou dispozíciou, a to pojmy ako účelnosť a škoda, efektívnosť a škoda, či hospodárnosť a škoda. Poznanie týchto pojmov, či ich správny výklad je pritom zásadným aj v právnych podmienkach SR, nakoľko aj slovenský zákon č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole (ktorý je ťažiskovým pre túto oblasť) pozná, rozlišuje a definuje hospodárnosť, efektívnosť, či účelovosť vynaloženia verejných financií (napríklad z hľadiska účelnosti a možnej škody na majetku zohráva úlohu stanovenie verejného záujmu; autor tu uvádza príklad z praxe, keď bol trestne stíhaný primátor mesta Kladno za objednanie reklamy od miestneho hokejového klubu, obžaloba vychádzala z toho, že v rámci realizácie verejného záujmu na propagácii mesta vznikla škoda vo výške zodpovedajúcej nadhodnoteniu ceny reklamy a teda, že išlo o nehospodárne nakladanie s verejnými financiami, v rámci dokazovania však vyšlo najavo, že v skutočnosti nebol realizovaný záujem mesta na jeho propagáciu, ale bol realizovaný záujem na zachovaní hokejového športu v meste, hokejový klub totiž nemal finančné prostriedky na uhradenie nákladov na prevádzku zimného štadiónu a tak si u neho mesto objednalo reklamu za cenu zodpovedajúcu dlžnej čiastke, z hľadiska verejného záujmu, bolo toto konanie posúdené ako legálne, pretože smerovalo k naplneniu stanoveného individuálneho verejného záujmu na zachovanie hokeja v meste, toto konanie primátora teda napokon nebolo posúdené ako trestné, pričom najvyšší súd k tomu uviedol, že hodnota reklamy tu nie je jediné hľadisko pre právne posúdenie veci),
- autor venuje pozornosť aj trestnej súčinnosti v rozhodovacích procesoch verejnej správy a zaoberá sa aj
- vybranými trestnými činmi, napríklad spreneverou, porušovaním povinnosti pri správe cudzieho majetku, korupciou, verejnými zakázkami a podobne.
Kniha Martina Richtera je nielen mimoriadne zaujímavá, ale aj vyslovene použiteľná v aplikačnej praxi, nakoľko obsahuje príklady z praxe, množstvo judikatúry českých, ale aj zahraničných súdov a pri jej spracovaní autor pracoval aj s českou ako aj zahraničnou literatúrou.
Dovolím si tvrdiť, že ide o jednu z najlepších trestných odborných publikácií, ktoré boli vydané v poslednom období a preto ju možno len odporučiť na prečítanie a celkom určite by mala byť súčasťou knižnice sudcu, prokurátora, policajta, či advokáta. A samozrejme aj pracovníka verejnej správy.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.