Znak neoprávnenosti pri trestnom čine neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla

Práv­ne ve­ty

I. Ob­jek­tív­na strán­ka tres­tné­ho či­nu up­ra­ve­né­ho v § 217 Tr. zák., spo­čí­va v neop­ráv­ne­nom pou­ží­va­ní cu­dzieho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la, kto­ré bo­lo pá­cha­te­ľo­vi zve­re­né, pri­čom ďal­ším ne­vyh­nut­ným pred­pok­la­dom k napl­ne­niu uve­de­né­ho for­mál­ne­ho zna­ku je, aby bo­lo uve­de­né pou­ží­va­nie neop­ráv­ne­né. Znak neop­ráv­ne­nos­ti je napl­ne­ný za pred­pok­la­du, keď pou­ží­va­nie zve­re­nej ve­ci prek­ra­ču­je rá­mec jej zve­re­nia (pou­ží­va­nie na iný než zve­re­ný účel ale­bo v inom roz­sa­hu), prí­pad­ne jej pou­ží­va­nie pok­ra­ču­je bez ďal­šie­ho práv­ne­ho ti­tu­lu, resp. aj v ča­se keď práv­ny ti­tul jej zve­re­nia od­pa­dol.  

 II. V prí­pa­doch ak je je­di­ným práv­nym ti­tu­lom uží­va­nia zve­re­nej cu­dzej ve­ci abstrak­tne kon­ci­po­va­ná náj­om­ná zmlu­va (kto­rá ne­li­mi­tu­je roz­sah uží­va­cie­ho prá­va) s do­bou plat­nos­ti napr. je­den me­siac, mu­sí sa na ukon­če­nie práv­ne­ho vzťa­hu ap­li­ko­vať us­ta­no­ve­nie § 676 ods. 2 Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka, pod­ľa kto­ré­ho, ak náj­om­ca uží­va ve­ci aj po skon­če­ní náj­mu a pre­na­jí­ma­teľ pro­ti to­mu ne­po­dá návrh na vy­da­nie ve­ci ale­bo na vy­pra­ta­nie neh­nu­teľ­nos­ti na sú­de do 30 dní, ob­no­vu­je sa náj­om­ná zmlu­va za tých is­tých pod­mie­nok, za akých bo­la do­jed­na­ná pô­vod­ne.

 III. Je ne­vyh­nut­né, aby práv­nu zá­väz­nosť a všet­ky os­tat­né ná­le­ži­tos­ti ci­vil­no-práv­nej zmlu­vy vy­hod­no­ti­li or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ako pred­bež­nú otáz­ku hmot­no-práv­ne­ho cha­rak­te­ru v zmys­le ust. § 7 Tres­tné­ho po­riad­ku.

 IV. V zmys­le pos­led­ne ci­to­va­né­ho us­ta­no­ve­nia te­da, ak náj­om­ca uží­val pre­na­ja­tú vec po up­ly­nu­tí do­by náj­mu, ho­ci za to­to uží­va­nie nep­la­til pre­na­jí­ma­te­ľo­vi žiad­ne náj­om­né, tá­to sa kon­klu­den­tne ob­no­vi­la s no­vou do­bou náj­mu (opäť na je­den me­siac), čo sa opa­ko­va­lo až do mo­men­tu vrá­te­nia ve­ci náj­om­com pre­na­jí­ma­te­ľo­vi. Zá­kon (OZ) dá­va pre­na­jí­ma­te­ľo­vi iba je­di­nú mož­nosť ako za­brá­niť tej­to práv­nej fik­cii, a to prá­ve up­lat­ne­ním návr­hu na vrá­te­nie ve­ci ci­vil­no-práv­nou ces­tou na sú­de (te­da pros­tred­níc­tvom ci­vil­nej ža­lo­by). V prí­pa­de ab­sen­cie uve­de­né­ho ko­na­nia, ne­mož­no po­tom v ce­lom roz­sa­hu kon­šta­to­vať napl­ne­nie ob­jek­tív­nej strán­ky skut­ko­vej pod­sta­ty da­né­ho tres­tné­ho či­nu (zna­ku neop­ráv­ne­nos­ti), na­koľ­ko náj­om­ca uží­val pred­met náj­mu op­ráv­ne­ne, a to na zá­kla­de náj­om­nej zmlu­vy, kto­rej do­ba plat­nos­ti sa prie­bež­ne ob­no­vo­va­la pre­dov­šet­kým pre ne­čin­nosť pre­na­jí­ma­te­ľa (vlas­tní­ka) da­nej ve­ci.

1 Pv 113/10 - 17                                                                            V Bra­tis­la­ve, dňa 10.05.2011.

U Z N E S E N I E

Pro­ku­rá­tor Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va III v tres­tnej ve­ci pro­ti ob­vi­ne­né­mu Ľ. B., stí­ha­né­ho pre pre­čin neop­ráv­ne­né­ho pou­ží­va­nie cu­dzieho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la pod­ľa § 217 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na (ďa­lej len „Tr. zák.“), tak­to

roz­ho­dol :

Pod­ľa § 215 ods.1 písm. b/ Tres­tné­ho po­riad­ku

za­sta­vu­jem  

tres­tné stí­ha­nie ob­vi­ne­né­ho :   

Ľ. B., nar. v T., tr­va­le by­tom U., okr. T.

kto­ré­mu bo­lo uz­ne­se­ním po­ve­re­né­ho prís­luš­ní­ka po­li­caj­né­ho zbo­ru OR PZ v Bra­tis­la­ve III, Ob­vod­né od­de­le­nie PZ No­vé Mes­to – zá­pad, pod­ľa § 206 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku ( ďa­lej

len „Tr. por.“) vzne­se­né ob­vi­ne­nie pre pre­čin neop­ráv­ne­né­ho pou­ží­va­nie cu­dzieho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la pod­ľa § 217 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák., kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť na tom skut­ko­vom zá­kla­de,

že

me­no­va­ný si dňa 11.09.2009 ako ko­na­teľ spo­loč­nos­ti C. spol. s r.o., so síd­lom v U. v pries­to­roch spo­loč­nos­ti B. s.r.o., so síd­lom v B., v úmys­le pre­chod­ne pou­ží­vať a nás­led­ne od­kú­piť, pre­na­jal mo­to­ro­vé vo­zid­lo zn. ...., rok vý­ro­by ..., VIN:..., v hod­no­te 11.000 Eur, do dňa 13.10.2009 a sú­čas­ne za pre­ná­jom da­né­ho vo­zid­la za uve­de­né ob­do­bie za­pla­til náj­om­né vo vý­ške 500 Eur, pri­čom ko­na­teľ spo­loč­nos­ti B. s.r.o., R. L. súh­la­sil s tým, že vo­zid­lo bu­de uží­vať me­no­va­ný a nás­led­ne R. L. po up­ly­nu­tí do­by náj­mu nie­koľ­ko krát vy­zval ob­vi­ne­né­ho, aby vo­zid­lo vrá­til a uh­ra­dil dl­žnú čias­tku za pre­na­ja­tie vo­zid­la, pri­čom to­to vo­zid­lo bo­lo poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti B. s.r.o., vrá­te­né až dňa 23.02.2010, a to v Bra­tis­la­ve na Ul. Čsl. Pa­ra­šu­tis­tov, čím tak ob­vi­ne­ný neop­ráv­ne­ne pou­ží­val pred­met­né mo­to­ro­vé vo­zid­lo v hod­no­te 11.000 Eur pa­tria­ce spo­loč­nos­ti Č. a.s., so síd­lom B., v ob­do­bí od 14.10.2009 do 17.02.2010, pri­čom tak­tiež neuh­ra­dil náj­om­né a nák­la­dy spo­je­né s uží­va­ním vo­zid­la za ob­do­bie po­čas, kto­ré­ho to­to neop­ráv­ne­ne pou­ží­val, čím tak­to spô­so­bil poš­ko­de­nej spo­loč­nos­ti B. s.r.o., so síd­lom v B., cel­ko­vú ško­du vo vý­ške 5.800 Eur,     

na­koľ­ko nie je ten­to sku­tok tres­tným či­nom a nie je dô­vod na pos­tú­pe­nie ve­ci.

Od­ôvod­ne­nie :

Uz­ne­se­ním po­ve­re­né­ho prís­luš­ní­ka OR PZ v Bra­tis­la­ve III, Ob­vod­né od­de­le­nie PZ No­vé Mes­to – zá­pad, bo­lo uz­ne­se­ním zo dňa 17.02.2010, ČVS: ORP:353/3-OSV-B3-2010, pod­ľa § 199 ods. 1  Tres­tné­ho po­riad­ku za­ča­té tres­tné stí­ha­nie a uz­ne­se­ním zo dňa 19.03.2010 pod­ľa § 206 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku vzne­se­né ob­vi­ne­nie Ľ. B. pre pre­čin neop­ráv­ne­né­ho pou­ží­va­nie cu­dzieho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la pod­ľa § 217 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. na tom skut­ko­vom zá­kla­de ako je to uve­de­né vo vý­ro­ko­vej čas­ti toh­to uz­ne­se­nia.

 Hneď na úvod je pot­reb­né uviesť, že v nas­to­le­nej ve­ci je kľú­čo­vé jej práv­ne po­sú­de­nie, a to naj­mä s pou­ka­zom, či je ďal­šie tres­tné stí­ha­nie ob­vi­ne­nej oso­by dô­vod­né a naj­mä zá­kon­né.

 S pri­hliad­nu­tím na ob­jek­tív­ne zis­te­né sku­toč­nos­ti v prie­be­hu vy­šet­ro­va­nia mož­no ho­vo­riť o dô­vod­nos­ti tres­tné­ho stí­ha­nia iba pre trest­ný čin up­ra­ve­ný v § 217 Tr. zák., a to pre­dov­šet­kým vzhľa­dom na sku­toč­nosť, že pred­met­né mo­to­ro­vé vo­zid­lo bo­lo poš­ko­de­né­mu vrá­te­né a u ob­vi­ne­né­ho ne­bol žiad­nym dô­ka­zom preu­ká­za­ný resp. ne­bol zis­te­ný žiad­ny dô­kaz (in­dí­cia), kto­rý by od­ôvod­ňo­val po­doz­re­nie, že ten­to ko­nal s pod­vod­ným úmys­lom (ne­mož­no te­da ho­vo­riť o tres­tnom či­ne spre­ne­ve­ry, prí­pad­ne krá­de­ži resp. pod­vo­du). 

 Pod­ľa § 217 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. sa neop­ráv­ne­né­ho pou­ží­va­nia cu­dzieho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la do­pus­tí ten, kto neop­ráv­ne­ne pou­ží­va cu­dzie mo­to­ro­vé vo­zid­lo väč­šej hod­no­ty, kto­ré mu bo­lo zve­re­né, ale­bo ta­kým či­nom spô­so­bí väč­šiu ško­du.

 Pod­ľa § 8 Tr. zák. je tres­tným či­nom proti­práv­ny čin, kto­ré­ho zna­ky sú uve­de­né v tom­to zá­ko­ne, ak ten­to zá­kon neus­ta­no­vu­je inak.

 Z di­kcie ci­to­va­né­ho us­ta­no­ve­nia je zrej­mé, že na sub­su­mo­va­nie ur­či­té­ho ko­na­nia pod hmot­no-práv­ne us­ta­no­ve­nie up­ra­vu­jú­ce kon­krét­ny trest­ný čin, je ne­vyh­nut­né, aby bo­li napl­ne­né všet­ky je­ho for­mál­ne zna­ky (ob­jekt, ob­jek­tív­na strán­ka, sub­jekt a sub­jek­tív­na strán­ka).

 Ob­jek­tom skut­ko­vej pod­sta­ty vy­ššie uve­de­né­ho tres­tné­ho či­nu je ochra­na vlas­tníc­ke­ho prá­va k ve­ci (k mo­to­ro­vé­mu vo­zid­lu), kto­ré je spo­je­né s je­ho dr­žbou a uží­va­cím prá­vom. V da­nom prí­pa­de ide pre­dov­šet­kým o riad­ny vý­kon uží­va­cie­ho prá­va na do­čas­ne zve­re­nej cu­dzej ve­ci. Z hľa­dis­ka sub­jek­tu mô­že byť pá­cha­te­ľom toh­to proti­práv­ne­ho či­nu kto­koľ­vek a na je­ho tres­tno-práv­ny pos­tih sa vy­ža­du­je úmy­sel­né za­vi­ne­nie (te­da as­poň ne­pria­my úmy­sel).

 Ob­jek­tív­na strán­ka da­né­ho tres­tné­ho či­nu spo­čí­va v neop­ráv­ne­nom pou­ží­va­ní cu­dzieho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la, kto­ré bo­lo pá­cha­te­ľo­vi zve­re­né. Ne­vyh­nut­ným pred­pok­la­dom k napl­ne­niu toh­to for­mál­ne­ho zna­ku te­da je, aby zo stra­ny pá­cha­te­ľa doš­lo k pou­ží­va­niu cu­dzieho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la, kto­ré mu bo­lo zve­re­né, ale zá­ro­veň mu­sí byť to­to pou­ží­va­nie neop­ráv­ne­né.

  Pod­ľa le­gál­nej de­fi­ní­cie § 130 ods. 3 Tr. zák. je ve­cou zve­re­nou vec, kto­rá je vo vlas­tníc­tve inej oso­by, kto­rú má pá­cha­teľ na zá­kla­de zmlu­vy v op­ráv­ne­nom uží­va­ní ale­bo z dô­vo­dov pl­ne­nia ur­či­tých úloh pod­ľa dis­po­zí­cie jej vlas­tní­ka v dr­žbe so zá­väz­kom pou­žiť ju len na do­hod­nu­tý účel ale­bo za do­hod­nu­tých pod­mie­nok ju vlas­tní­ko­vi vrá­tiť. Pá­cha­teľ te­da na­do­bud­ne ta­kú­to vec do svo­jej dr­žby le­gál­ne, so súh­la­som jej ma­ji­te­ľa resp. iné­ho op­ráv­ne­né­ho dr­ži­te­ľa, aby ju pre­chod­ne uží­val a bral z nej zá­ro­veň úži­tok. V da­nom prí­pa­de je te­da ve­cou zve­re­nou cu­dzie mo­to­ro­vé vo­zid­lo, kto­ré je zá­ro­veň aj hmot­ným pred­me­tom úto­ku.

 V nad­väz­nos­ti na uve­de­né je pre­to v pred­met­nej ve­ci roz­ho­du­jú­ce po­sú­de­nie, či sku­toč­ne doš­lo k sú­čas­né­mu napl­ne­niu vy­ššie opí­sa­ných zna­kov. Iný­mi slo­va­mi po­ve­da­né, roz­ho­du­jú­ce je práv­ne po­sú­de­nie, či doš­lo k plat­né­mu zve­re­niu ve­ci (v sú­la­de s práv­nym po­riad­kom SR) a nás­led­ne, či ďal­šie pou­ží­va­nie tak­to zve­re­nej ve­ci bo­lo op­ráv­ne­né (te­da v sú­la­de s ti­tu­lom zve­re­nia). Da­nú sku­toč­nosť je pre­to pot­reb­né v ďal­šom ko­na­ní vy­rie­šiť ako pred­bež­nú otáz­ku hmot­no-práv­ne­ho cha­rak­te­ru. Na­koľ­ko pred­bež­nou otáz­kou je sku­toč­nosť, kto­rá sa­ma o se­be nie je pred­me­tom tres­tné­ho ko­na­nia, av­šak jej vy­rie­še­nie je pred­pok­la­dom pre ďal­šie ko­na­nie a roz­hod­nu­tie vo ve­ci sa­mej, je ne­vyh­nut­né tú­to vy­rie­šiť s pou­ka­zom na § 7 Tr. por.           

 Pod­ľa § 7 Tr. por. po­su­dzu­jú or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a súd sa­mos­tat­ne pred­bež­né otáz­ky, kto­ré sa v ko­na­ní vy­skyt­nú; ak je o ta­kej otáz­ke prá­vop­lat­né roz­hod­nu­tie sú­du, Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej len „ús­tav­ný súd“), Súd­ne­ho dvo­ra Európ­skych spo­lo­čen­stiev ale­bo iné­ho štát­ne­ho or­gá­nu, or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a súd sú ta­kým roz­hod­nu­tím via­za­né, ak nej­de o po­sú­de­nie vi­ny ob­vi­ne­né­ho.

 Ako vy­plý­va z do­po­siaľ vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia práv­nym ti­tu­lom zve­re­nia pred­met­né­ho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la bo­la „Zmlu­va o pre­náj­me mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la“ zo dňa 11.09.2009 (ďa­lej len „Zmlu­va“) uzat­vo­re­ná me­dzi spo­loč­nos­ťou B. s.r.o. na stra­ne jed­nej (ďa­lej len „pre­na­jí­ma­teľ“) a spo­loč­nos­ťou C., spol. s.r.o. na stra­ne dru­hej (ďa­lej len „náj­om­ca“). Za obe me­no­va­né spo­loč­nos­ti ko­na­li ich šta­tu­tár­ne or­gá­ny, te­da oso­by na to op­ráv­ne­né.

 Vzhľa­dom na sku­toč­nosť, že k uzav­re­tiu vy­ššie uve­de­né­ho práv­ne­ho úko­nu doš­lo me­dzi pod­ni­ka­teľ­mi a pri vý­ko­ne ich pod­ni­ka­teľ­skej čin­nos­ti, spra­vu­je sa da­ný práv­ny vzťah s pou­ka­zom na § 261 ods. 1 zá­ko­na č. 513/1991 Zb. Ob­chod­ný zá­kon­ník v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov, prá­ve uve­de­ným práv­nym pred­pi­som (ďa­lej len „OBZ“).

 Po pres­kú­ma­ní ob­sa­hu pred­met­nej Zmlu­vy je mož­né tú­to vy­hod­no­tiť v zmys­le § 269 ods. 1, ods. 2 OBZ ako zmlu­vu zmie­ša­né­ho ty­pu, vy­ka­zu­jú­cu zna­ky pre­dov­šet­kým náj­om­nej zmlu­vy a tak­tiež zna­ky zmlu­vy o kú­pe pre­na­ja­tej ve­ci pod­ľa § 489 a nasl. OBZ. Z jej ob­sa­hu ďa­lej vy­plý­va, že jej pred­me­tom bol ča­so­vo ob­me­dze­ný pre­ná­jom osob­né­ho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la a je­ho nás­led­né od­kú­pe­nie resp. preb­ra­tie lea­sin­gu náj­om­com (od pre­na­jí­ma­te­ľa vo­či spo­loč­nos­ti Č. a.s.,) na da­né vo­zid­lo. Pod­ľa čl. VI. bo­du 1. dot­knu­tej Zmlu­vy, tá­to za­ni­ká up­ly­nu­tím do­hod­nu­tej do­by náj­mu (prí­pad­ne pred jej skon­če­ním) a to tak, že náj­om­ca pre­be­rie ce­lú lea­sin­go­vú zmlu­vu pre­na­jí­ma­te­ľa. V zmys­le uve­de­né­ho je te­da zá­nik Zmlu­vy via­za­ný na spl­ne­nie ur­či­tej práv­nej sku­toč­nos­ti, a to prev­za­tie lea­sin­go­vej zmlu­vy pre­na­jí­ma­te­ľa náj­om­com. Pre prí­pad preb­ra­tia lea­sin­go­vej zmlu­vy náj­om­com si zmluv­né stra­ny do­hod­li „fi­nan­čné od­stup­né“ vo vý­ške 1.500 Eur.   

 Od­hliad­nuc a nad rá­mec vy­ššie uve­de­né­ho je ďa­lej pot­reb­né pou­ká­zať na sku­toč­nosť, že po­kiaľ aj do­ba náj­mu bo­la pô­vod­ne do­hod­nu­tá na ob­do­bie od 11.09.2009 do 13.10.2009, jej ply­nu­tie a skon­če­nie sa s pou­ka­zom na § 1 ods. 2 Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka spra­vu­je zá­ko­nom č. 40/1964 Zb. Ob­čian­sky zá­kon­ník v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov (ďa­lej len „OZ“).

 Pod­ľa § 676 ods. 2 OZ ak náj­om­ca uží­va ve­ci aj po skon­če­ní náj­mu a pre­na­jí­ma­teľ pro­ti to­mu ne­po­dá návrh na vy­da­nie ve­ci ale­bo na vy­pra­ta­nie neh­nu­teľ­nos­ti na sú­de do 30 dní, ob­no­vu­je sa náj­om­ná zmlu­va za tých is­tých pod­mie­nok, za akých bo­la do­jed­na­ná pô­vod­ne. Náj­om do­jed­na­ný na do­bu dlh­šiu ako rok sa ob­no­vu­je vždy na rok, náj­om do­jed­na­ný na krat­šiu do­bu sa ob­no­vu­je na tú­to do­bu.

 V zmys­le pos­led­ne ci­to­va­né­ho us­ta­no­ve­nia ak te­da náj­om­ca uží­val pre­na­ja­tú vec po up­ly­nu­tí do­by náj­mu, ho­ci za to­to uží­va­nie nep­la­til pre­na­jí­ma­te­ľo­vi žiad­ne náj­om­né, tá­to sa kon­klu­den­tne ob­no­vi­la s no­vou do­bou náj­mu (opäť na je­den me­siac), čo sa opa­ko­va­lo až do mo­men­tu vrá­te­nia ve­ci náj­om­com pre­na­jí­ma­te­ľo­vi. Zá­kon (OZ) dá­va pre­na­jí­ma­te­ľo­vi iba je­di­nú mož­nosť ako za­brá­niť tej­to práv­nej fik­cii, a to prá­ve for­mou up­lat­ne­nia návr­hu na vrá­te­nie ve­ci ci­vil­no-práv­nou ces­tou (te­da pros­tred­níc­tvom ci­vil­nej ža­lo­by). Av­šak to­to op­ráv­ne­nie pre­na­jí­ma­teľ ne­vyu­žil, čím tak uk­rá­til vlas­tne sám se­ba. To­tiž v prí­pa­de vy­uži­tia toh­to op­ráv­ne­nia (po­da­nia ci­vil­no-práv­ne­ho návr­hu na vy­da­nie ve­ci na súd), by ne­doš­lo k opä­tov­né­mu ob­no­ve­niu náj­om­nej zmlu­vy a tým pá­dom by náj­om­ca uží­val vec bez práv­ne­ho ti­tu­lu a te­da neop­ráv­ne­ne. Av­šak so sa­mot­ným po­da­ním tres­tné­ho ozná­me­nia žiad­ny práv­ny pred­pis nes­pá­ja ako nás­le­dok - skon­če­nie práv­ne­ho vzťa­hu, a pre­to bol pos­tup pre­na­jí­ma­te­ľa ve­ci v tom­to prí­pa­de nes­práv­ny.

 V kon­texte vy­ššie uve­de­né­ho je zá­ro­veň mož­né aj pou­ká­zať na fakt, že or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní, ne­mô­žu v ta­kých­to prí­pa­doch skrz svo­je kom­pe­ten­cie ab­so­lút­ne nah­rá­dzať čin­nosť jed­not­liv­ca pri ochra­ne svo­jich sub­jek­tív­nych práv. Je to­mu tak pre­to, le­bo tres­tné prá­vo ako sú­bor práv­nych no­riem nas­tu­pu­je naj­mä v prí­pa­doch, keď dot­knu­té práv­ne vzťa­hy nie je mož­né re­gu­lo­vať pros­tred­níc­tvom iných práv­nych pros­tried­kov náp­ra­vy (zá­sa­da sub­si­dia­ri­ty tres­tno-práv­nej rep­re­sie). To zna­me­ná, že tres­tné prá­vo slú­ži ako pros­trie­dok „ul­ti­ma ra­tio“, a to v prí­pa­doch, keď iné práv­ne pros­tried­ky náp­ra­vy na­ru­še­ných práv­nych vzťa­hov zly­ha­jú, ale­bo ak sa mi­nú účin­ku. Keď­že pros­tred­níc­tvom in­šti­tú­tov tres­tné­ho prá­va sa v naj­ci­teľ­nej­šom roz­sa­hu za­sa­hu­je do zá­klad­ných ľud­ských práv a slo­bôd jed­not­liv­ca, je pre­to na­naj­výš žia­dú­ce, aby sa tak di­alo iba v kraj­ne a zá­kon­ne od­ôvod­ne­ných prí­pa­doch. Tres­tné prá­vo ne­mô­že te­da v žiad­nom prí­pa­de slú­žiť ako pros­trie­dok nah­rá­dza­jú­ci ochra­nu sub­jek­tív­nych práv jed­not­liv­cov v ob­las­ti súk­rom­né­ho prá­va, čo by aj bo­lo zá­ro­veň v roz­po­re s jed­nou zo zá­klad­ných zá­sad súk­rom­né­ho prá­va „vi­gi­lan­ti­bus iura scrip­ta sunt“ (prá­va pa­tria bde­lým).

 V zmys­le vy­ššie uve­de­né­ho pre­to ne­mož­no v ce­lom roz­sa­hu kon­šta­to­vať napl­ne­nie ob­jek­tív­nej strán­ky skut­ko­vej pod­sta­ty da­né­ho tres­tné­ho či­nu (zna­ku neop­ráv­ne­nos­ti), na­koľ­ko náj­om­ca uží­val pred­met náj­mu op­ráv­ne­ne, a to na zá­kla­de náj­om­nej zmlu­vy, kto­rej do­ba plat­nos­ti sa prie­bež­ne ob­no­vo­va­la pre­dov­šet­kým pre ne­čin­nosť pre­na­jí­ma­te­ľa da­nej ve­ci.

 Zá­ro­veň po dôk­lad­nom pres­kú­ma­ní ce­lé­ho vy­šet­ro­va­cie­ho ma­te­riá­lu mož­no kon­šta­to­vať, že z je­ho ob­sa­hu ne­vyp­lý­va ani dô­vod­nosť stí­ha­nia pre iný trest­ný čin up­ra­ve­ný v oso­bit­nej čas­ti Tr. zák.

 Vzhľa­dom na vy­ššie opí­sa­né sku­toč­nos­ti, som pre­to v me­ri­te ve­ci pre ab­sen­ciu jed­né­ho zo zá­kon­ných zna­kov stí­ha­né­ho tres­tné­ho či­nu roz­ho­dol tak, ako je to uve­de­né vo vý­ro­ko­vej čas­ti toh­to uz­ne­se­nia.

Diskusia