Právne vety
I. Objektívna stránka trestného činu upraveného v § 217 Tr. zák., spočíva v neoprávnenom používaní cudzieho motorového vozidla, ktoré bolo páchateľovi zverené, pričom ďalším nevyhnutným predpokladom k naplneniu uvedeného formálneho znaku je, aby bolo uvedené používanie neoprávnené. Znak neoprávnenosti je naplnený za predpokladu, keď používanie zverenej veci prekračuje rámec jej zverenia (používanie na iný než zverený účel alebo v inom rozsahu), prípadne jej používanie pokračuje bez ďalšieho právneho titulu, resp. aj v čase keď právny titul jej zverenia odpadol.
II. V prípadoch ak je jediným právnym titulom užívania zverenej cudzej veci abstraktne koncipovaná nájomná zmluva (ktorá nelimituje rozsah užívacieho práva) s dobou platnosti napr. jeden mesiac, musí sa na ukončenie právneho vzťahu aplikovať ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne.
III. Je nevyhnutné, aby právnu záväznosť a všetky ostatné náležitosti civilno-právnej zmluvy vyhodnotili orgány činné v trestnom konaní ako predbežnú otázku hmotno-právneho charakteru v zmysle ust. § 7 Trestného poriadku.
IV. V zmysle posledne citovaného ustanovenia teda, ak nájomca užíval prenajatú vec po uplynutí doby nájmu, hoci za toto užívanie neplatil prenajímateľovi žiadne nájomné, táto sa konkludentne obnovila s novou dobou nájmu (opäť na jeden mesiac), čo sa opakovalo až do momentu vrátenia veci nájomcom prenajímateľovi. Zákon (OZ) dáva prenajímateľovi iba jedinú možnosť ako zabrániť tejto právnej fikcii, a to práve uplatnením návrhu na vrátenie veci civilno-právnou cestou na súde (teda prostredníctvom civilnej žaloby). V prípade absencie uvedeného konania, nemožno potom v celom rozsahu konštatovať naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty daného trestného činu (znaku neoprávnenosti), nakoľko nájomca užíval predmet nájmu oprávnene, a to na základe nájomnej zmluvy, ktorej doba platnosti sa priebežne obnovovala predovšetkým pre nečinnosť prenajímateľa (vlastníka) danej veci.
1 Pv 113/10 - 17 V Bratislave, dňa 10.05.2011.
U Z N E S E N I E
Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III v trestnej veci proti obvinenému Ľ. B., stíhaného pre prečin neoprávneného používanie cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“), takto
rozhodol :
Podľa § 215 ods.1 písm. b/ Trestného poriadku
zastavujem
trestné stíhanie obvineného :
Ľ. B., nar. v T., trvale bytom U., okr. T.
ktorému bolo uznesením povereného príslušníka policajného zboru OR PZ v Bratislave III, Obvodné oddelenie PZ Nové Mesto – západ, podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku ( ďalej
len „Tr. por.“) vznesené obvinenie pre prečin neoprávneného používanie cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe,
že
menovaný si dňa 11.09.2009 ako konateľ spoločnosti C. spol. s r.o., so sídlom v U. v priestoroch spoločnosti B. s.r.o., so sídlom v B., v úmysle prechodne používať a následne odkúpiť, prenajal motorové vozidlo zn. ...., rok výroby ..., VIN:..., v hodnote 11.000 Eur, do dňa 13.10.2009 a súčasne za prenájom daného vozidla za uvedené obdobie zaplatil nájomné vo výške 500 Eur, pričom konateľ spoločnosti B. s.r.o., R. L. súhlasil s tým, že vozidlo bude užívať menovaný a následne R. L. po uplynutí doby nájmu niekoľko krát vyzval obvineného, aby vozidlo vrátil a uhradil dlžnú čiastku za prenajatie vozidla, pričom toto vozidlo bolo poškodenej spoločnosti B. s.r.o., vrátené až dňa 23.02.2010, a to v Bratislave na Ul. Čsl. Parašutistov, čím tak obvinený neoprávnene používal predmetné motorové vozidlo v hodnote 11.000 Eur patriace spoločnosti Č. a.s., so sídlom B., v období od 14.10.2009 do 17.02.2010, pričom taktiež neuhradil nájomné a náklady spojené s užívaním vozidla za obdobie počas, ktorého toto neoprávnene používal, čím takto spôsobil poškodenej spoločnosti B. s.r.o., so sídlom v B., celkovú škodu vo výške 5.800 Eur,
nakoľko nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Odôvodnenie :
Uznesením povereného príslušníka OR PZ v Bratislave III, Obvodné oddelenie PZ Nové Mesto – západ, bolo uznesením zo dňa 17.02.2010, ČVS: ORP:353/3-OSV-B3-2010, podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie a uznesením zo dňa 19.03.2010 podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie Ľ. B. pre prečin neoprávneného používanie cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Hneď na úvod je potrebné uviesť, že v nastolenej veci je kľúčové jej právne posúdenie, a to najmä s poukazom, či je ďalšie trestné stíhanie obvinenej osoby dôvodné a najmä zákonné.
S prihliadnutím na objektívne zistené skutočnosti v priebehu vyšetrovania možno hovoriť o dôvodnosti trestného stíhania iba pre trestný čin upravený v § 217 Tr. zák., a to predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že predmetné motorové vozidlo bolo poškodenému vrátené a u obvineného nebol žiadnym dôkazom preukázaný resp. nebol zistený žiadny dôkaz (indícia), ktorý by odôvodňoval podozrenie, že tento konal s podvodným úmyslom (nemožno teda hovoriť o trestnom čine sprenevery, prípadne krádeži resp. podvodu).
Podľa § 217 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. sa neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla dopustí ten, kto neoprávnene používa cudzie motorové vozidlo väčšej hodnoty, ktoré mu bolo zverené, alebo takým činom spôsobí väčšiu škodu.
Podľa § 8 Tr. zák. je trestným činom protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.
Z dikcie citovaného ustanovenia je zrejmé, že na subsumovanie určitého konania pod hmotno-právne ustanovenie upravujúce konkrétny trestný čin, je nevyhnutné, aby boli naplnené všetky jeho formálne znaky (objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka).
Objektom skutkovej podstaty vyššie uvedeného trestného činu je ochrana vlastníckeho práva k veci (k motorovému vozidlu), ktoré je spojené s jeho držbou a užívacím právom. V danom prípade ide predovšetkým o riadny výkon užívacieho práva na dočasne zverenej cudzej veci. Z hľadiska subjektu môže byť páchateľom tohto protiprávneho činu ktokoľvek a na jeho trestno-právny postih sa vyžaduje úmyselné zavinenie (teda aspoň nepriamy úmysel).
Objektívna stránka daného trestného činu spočíva v neoprávnenom používaní cudzieho motorového vozidla, ktoré bolo páchateľovi zverené. Nevyhnutným predpokladom k naplneniu tohto formálneho znaku teda je, aby zo strany páchateľa došlo k používaniu cudzieho motorového vozidla, ktoré mu bolo zverené, ale zároveň musí byť toto používanie neoprávnené.
Podľa legálnej definície § 130 ods. 3 Tr. zák. je vecou zverenou vec, ktorá je vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel alebo za dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť. Páchateľ teda nadobudne takúto vec do svojej držby legálne, so súhlasom jej majiteľa resp. iného oprávneného držiteľa, aby ju prechodne užíval a bral z nej zároveň úžitok. V danom prípade je teda vecou zverenou cudzie motorové vozidlo, ktoré je zároveň aj hmotným predmetom útoku.
V nadväznosti na uvedené je preto v predmetnej veci rozhodujúce posúdenie, či skutočne došlo k súčasnému naplneniu vyššie opísaných znakov. Inými slovami povedané, rozhodujúce je právne posúdenie, či došlo k platnému zvereniu veci (v súlade s právnym poriadkom SR) a následne, či ďalšie používanie takto zverenej veci bolo oprávnené (teda v súlade s titulom zverenia). Danú skutočnosť je preto potrebné v ďalšom konaní vyriešiť ako predbežnú otázku hmotno-právneho charakteru. Nakoľko predbežnou otázkou je skutočnosť, ktorá sama o sebe nie je predmetom trestného konania, avšak jej vyriešenie je predpokladom pre ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci samej, je nevyhnutné túto vyriešiť s poukazom na § 7 Tr. por.
Podľa § 7 Tr. por. posudzujú orgány činné v trestnom konaní a súd samostatne predbežné otázky, ktoré sa v konaní vyskytnú; ak je o takej otázke právoplatné rozhodnutie súdu, Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného štátneho orgánu, orgány činné v trestnom konaní a súd sú takým rozhodnutím viazané, ak nejde o posúdenie viny obvineného.
Ako vyplýva z doposiaľ vykonaného dokazovania právnym titulom zverenia predmetného motorového vozidla bola „Zmluva o prenájme motorového vozidla“ zo dňa 11.09.2009 (ďalej len „Zmluva“) uzatvorená medzi spoločnosťou B. s.r.o. na strane jednej (ďalej len „prenajímateľ“) a spoločnosťou C., spol. s.r.o. na strane druhej (ďalej len „nájomca“). Za obe menované spoločnosti konali ich štatutárne orgány, teda osoby na to oprávnené.
Vzhľadom na skutočnosť, že k uzavretiu vyššie uvedeného právneho úkonu došlo medzi podnikateľmi a pri výkone ich podnikateľskej činnosti, spravuje sa daný právny vzťah s poukazom na § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, práve uvedeným právnym predpisom (ďalej len „OBZ“).
Po preskúmaní obsahu predmetnej Zmluvy je možné túto vyhodnotiť v zmysle § 269 ods. 1, ods. 2 OBZ ako zmluvu zmiešaného typu, vykazujúcu znaky predovšetkým nájomnej zmluvy a taktiež znaky zmluvy o kúpe prenajatej veci podľa § 489 a nasl. OBZ. Z jej obsahu ďalej vyplýva, že jej predmetom bol časovo obmedzený prenájom osobného motorového vozidla a jeho následné odkúpenie resp. prebratie leasingu nájomcom (od prenajímateľa voči spoločnosti Č. a.s.,) na dané vozidlo. Podľa čl. VI. bodu 1. dotknutej Zmluvy, táto zaniká uplynutím dohodnutej doby nájmu (prípadne pred jej skončením) a to tak, že nájomca preberie celú leasingovú zmluvu prenajímateľa. V zmysle uvedeného je teda zánik Zmluvy viazaný na splnenie určitej právnej skutočnosti, a to prevzatie leasingovej zmluvy prenajímateľa nájomcom. Pre prípad prebratia leasingovej zmluvy nájomcom si zmluvné strany dohodli „finančné odstupné“ vo výške 1.500 Eur.
Odhliadnuc a nad rámec vyššie uvedeného je ďalej potrebné poukázať na skutočnosť, že pokiaľ aj doba nájmu bola pôvodne dohodnutá na obdobie od 11.09.2009 do 13.10.2009, jej plynutie a skončenie sa s poukazom na § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka spravuje zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“).
Podľa § 676 ods. 2 OZ ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.
V zmysle posledne citovaného ustanovenia ak teda nájomca užíval prenajatú vec po uplynutí doby nájmu, hoci za toto užívanie neplatil prenajímateľovi žiadne nájomné, táto sa konkludentne obnovila s novou dobou nájmu (opäť na jeden mesiac), čo sa opakovalo až do momentu vrátenia veci nájomcom prenajímateľovi. Zákon (OZ) dáva prenajímateľovi iba jedinú možnosť ako zabrániť tejto právnej fikcii, a to práve formou uplatnenia návrhu na vrátenie veci civilno-právnou cestou (teda prostredníctvom civilnej žaloby). Avšak toto oprávnenie prenajímateľ nevyužil, čím tak ukrátil vlastne sám seba. Totiž v prípade využitia tohto oprávnenia (podania civilno-právneho návrhu na vydanie veci na súd), by nedošlo k opätovnému obnoveniu nájomnej zmluvy a tým pádom by nájomca užíval vec bez právneho titulu a teda neoprávnene. Avšak so samotným podaním trestného oznámenia žiadny právny predpis nespája ako následok - skončenie právneho vzťahu, a preto bol postup prenajímateľa veci v tomto prípade nesprávny.
V kontexte vyššie uvedeného je zároveň možné aj poukázať na fakt, že orgány činné v trestnom konaní, nemôžu v takýchto prípadoch skrz svoje kompetencie absolútne nahrádzať činnosť jednotlivca pri ochrane svojich subjektívnych práv. Je tomu tak preto, lebo trestné právo ako súbor právnych noriem nastupuje najmä v prípadoch, keď dotknuté právne vzťahy nie je možné regulovať prostredníctvom iných právnych prostriedkov nápravy (zásada subsidiarity trestno-právnej represie). To znamená, že trestné právo slúži ako prostriedok „ultima ratio“, a to v prípadoch, keď iné právne prostriedky nápravy narušených právnych vzťahov zlyhajú, alebo ak sa minú účinku. Keďže prostredníctvom inštitútov trestného práva sa v najciteľnejšom rozsahu zasahuje do základných ľudských práv a slobôd jednotlivca, je preto nanajvýš žiadúce, aby sa tak dialo iba v krajne a zákonne odôvodnených prípadoch. Trestné právo nemôže teda v žiadnom prípade slúžiť ako prostriedok nahrádzajúci ochranu subjektívnych práv jednotlivcov v oblasti súkromného práva, čo by aj bolo zároveň v rozpore s jednou zo základných zásad súkromného práva „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým).
V zmysle vyššie uvedeného preto nemožno v celom rozsahu konštatovať naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty daného trestného činu (znaku neoprávnenosti), nakoľko nájomca užíval predmet nájmu oprávnene, a to na základe nájomnej zmluvy, ktorej doba platnosti sa priebežne obnovovala predovšetkým pre nečinnosť prenajímateľa danej veci.
Zároveň po dôkladnom preskúmaní celého vyšetrovacieho materiálu možno konštatovať, že z jeho obsahu nevyplýva ani dôvodnosť stíhania pre iný trestný čin upravený v osobitnej časti Tr. zák.
Vzhľadom na vyššie opísané skutočnosti, som preto v merite veci pre absenciu jedného zo zákonných znakov stíhaného trestného činu rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.