Určenie termínu verejného zasadnutia uznesením alebo aj tak sa (ne)dá

 

Mgr. Eri­ka Krut­ko­vá, vy­šší súd­ny úrad­ník, Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd 

Ur­če­nie ter­mí­nu ve­rej­né­ho za­sad­nu­tia uz­ne­se­ním ale­bo aj tak sa (ne)dá

Úvod­ná poz­nám­ka

Na­priek po­mer­ne jed­noz­nač­né­mu zne­niu us­ta­no­ve­nia § 162 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku, pod­ľa kto­ré­ho súd roz­ho­du­je roz­sud­kom, tres­tným roz­ka­zom ale­bo prí­ka­zom, kde to zá­kon vý­slov­ne us­ta­no­vu­je; v os­tat­ných prí­pa­doch roz­ho­du­je, ak zá­kon neus­ta­no­vu­je nie­čo iné ale­bo ak roz­hod­nu­tie ne­má tech­nic­ko-or­ga­ni­zač­nú ale­bo ope­ra­tív­nu po­va­hu, uz­ne­se­ním, je mož­né sa v praxi stret­núť aj s prí­pad­mi, kto­ré vy­vo­lá­va­jú ur­či­té po­chyb­nos­ti. Po­ne­chá­vam však na či­ta­te­ľo­vej úva­he aké­ho cha­rak­te­ru da­né po­chyb­nos­ti ma­jú byť.

V praxi Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du je mož­né sa stret­núť s dvoj­ko­ľaj­nos­ťou pri zvo­le­ní si for­my ur­če­nia ter­mí­nu ve­rej­né­ho za­sad­nu­tia[1] ale­bo ter­mí­nu hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia[2] a sa­mot­nom vý­kla­de poj­mu „ur­čiť“.

Ur­če­nie ter­mí­nu má tech­nic­ko-or­ga­ni­zač­nú po­va­hu štan­dar­dne vo for­me roz­pi­su hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia ale­bo ve­rej­né­ho za­sad­nu­tia ako pí­som­né­ho po­ky­nu pre spi­so­vú kan­ce­lá­riu ob­sa­hu­jú­ci úda­je o dá­tu­me, mies­te a ča­se ko­na­nia, oso­bách, kto­ré je pot­reb­né na ko­na­nie pred­vo­lať a kto­ré upo­ve­do­miť, prí­pad­ne či je pot­reb­ná es­kor­ta ak sa oso­ba na­chá­dza vo väz­be ale­bo vo vý­ko­ne tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy.

Rov­na­kú po­va­hu má aj re­fe­rát spi­so­vej kan­ce­lá­rii ob­sa­hu­jú­ci úda­je osôb a iných sub­jek­tov, kto­rým má byť do­ru­če­né roz­hod­nu­tie sú­du. Re­fe­rát nie je roz­hod­nu­tím sú­du a te­da ne­má for­mu opat­re­nia (for­mou opat­re­nia sa napr. us­ta­no­vu­je ob­haj­ca, spo­loč­ný zá­stup­ca poš­ko­de­ných ale­bo spl­no­moc­ne­nec, pri­be­rá do ko­na­nia prek­la­da­teľ ale­bo tl­moč­ník, pred­se­da se­ná­tu roz­ho­du­je o spô­so­be vy­ho­to­ve­nia zá­pis­ni­ce, či ur­ču­je vý­ška pe­ňaž­nej zá­ru­ky a iné), ako sa tiež myl­ne dom­nie­va­jú do­tyč­ní sud­co­via.

Nie je zrej­mé aké práv­ne či iné úva­hy, nie že by som tú­ži­la ich poz­nať, ve­dú niek­to­rých sud­cov Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du k ta­ké­mu­to pos­tu­pu. Na dru­hej stra­ne je cel­kom mi­lé ak vás aj po ôs­mich ro­koch v jus­tí­cii stá­le má čo prek­va­piť, či po­ba­viť.

 

PK-2Nt/1/2020-107

IČS: 9520100001

 

UZ­NE­SE­NIE 

            Sa­mo­sud­ky­ňa Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du JUDr. XY vo ve­ci návr­hu pro­ku­rá­to­ra Úra­du Špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry GP SR na ulo­že­nie ochran­né­ho psy­chia­tric­ké­ho lie­če­nia ús­tav­nou for­mou M. G., dňa 30.01.2020 v Pe­zin­ku,tak­to

roz­hod­la:

            Pod­ľa § 292 od­sek 4a § 299 od­sek 1 Tres­tné­ho po­riad­ku na­ria­ďu­jem ve­rej­né za­sad­nu­tie o návr­hu pro­ku­rá­to­ra Úra­du Špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry GP SR na ulo­že­nie ochran­né­ho psy­chia­tric­ké­ho lie­če­nia ús­tav­nou for­mou M. G., nar. XXX, by­tom XXX a ur­ču­jem je­ho ter­mín na 25. feb­ruára 2020 o 9.00 h v po­jed­ná­va­cej mies­tnos­ti č. 117/II v bu­do­ve Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­duv Pe­zin­ku.

Od­ôvod­ne­nie

Dňa8. ja­nuá­ra 2020pro­ku­rá­tor Úra­du Špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry GP SR pod č.k. VII/2 Gv 153/19/1000-20 po­dal návrh na ulo­že­nie ochran­né­ho psy­chia­tric­ké­ho lie­če­nia ús­tav­nou for­mou pod­ľa § 73 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na M. G..

Uz­ne­se­ním vy­šet­ro­va­te­ľa PZ Pre­zí­dia Po­li­caj­né­ho zbo­ru,Ná­rod­nej kri­mi­nál­nej agen­tú­ry, Ná­rod­nej proti­zlo­či­nec­kej jed­not­ky, expo­zi­tú­ra Vý­chod Ko­ši­ce z 10.07.2019, ČVS: PPZ-720/NKA-PZ-VY-2019 bo­lo za­ča­té tres­tné stí­ha­nie za pre­čin ne­bez­peč­né­ho vy­hrá­ža­nia pod­ľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ka­zom na § 140 písm. e) Tres­tné­ho zá­ko­na v sú­be­hu s pre­či­nom vý­tr­žníc­tva pod­ľa § 364 ods. 1 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na a pre­či­nom pre­ja­vu sym­pa­tie k hnu­tiu sme­ru­jú­ce­mu k pot­lá­ča­niu zá­klad­ných práv a slo­bôd pod­ľa § 422 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na a dňa 11.07.2019 bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie  za ten­to trest­ný čin  M. G., pri­čom skut­ku sa mal do­pus­tiť tým, že dňa 10.07.2019 v ča­se oko­lo 16.55 hod. v XXX na XXX, po­tom ako ho R. H., nar. XXX, upo­zor­nil, že pre­dá­va ča­so­pis XXX na mies­te, kde na to nie je op­ráv­ne­ný, toh­to fy­zic­ky na­pa­dol a to tak, že ho je­den­krát ud­rel päs­ťou do tvá­re a je­den­krát ko­pol do ob­las­ti ra­me­na a sú­čas­ne sa poš­ko­de­né­mu R. H., kto­rý je prís­luš­ní­kom róm­skej et­nic­kej sku­pi­ny, vy­hrá­žal smr­ťou so slo­va­mi, že je ci­gán­sky de­geš, že ich pov­raž­dia, že ich fa­šis­tov je tu ve­ľa a že bu­de tre­tia sve­to­vá voj­na a že ich zni­čia a tak­tiež sa mu vy­hrá­žal, že ve­dia kde bý­va, že mu vy­vraž­dia ro­di­nu, za­bi­jú mu man­žel­ku aj de­ti a že mu vy­pá­lia dom, pri­čom nás­led­ne sa pos­ta­vil do po­zo­ru a so vzpria­me­nou ru­kou s ot­vo­re­nou dla­ňou viac­krát po se­be za­kri­čal hes­lá: "Heil Hit­ler!, Sieg Heil!, Na stráž!", čím pre­ja­vo­val sym­pa­tie k sku­pi­ne, hnu­tiu ale­bo ideo­ló­gii, kto­rá sme­ru­je ale­bo v mi­nu­los­ti sme­ro­va­la k pot­la­če­niu zá­klad­ných práv a slo­bôd osôb, toh­to ko­na­nia sa do­pus­til na mies­te ve­rej­nos­ti prís­tup­nom a to ta­kým spô­so­bom, že v poš­ko­de­nom R. H. vzbu­dil oba­vu o je­ho ži­vot a zdra­vie, ho­ci k uj­me na zdra­ví poš­ko­de­né­ho ne­doš­lo.

Uz­ne­se­ním pro­ku­rá­to­ra Úra­du Špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry GP SR podč.k. VII/2 Gv 153/19/1000-16 z 10.12.2019 bo­lo tres­tné stí­ha­nie ob­vi­ne­né­ho M. G.pod­ľa § 215 ods. 1 písm. e) Tres­tné­ho po­riad­ku za­sta­ve­né, pre­to, že ob­vi­ne­ný ne­bol v ča­se či­nu pre nep­rí­čet­nosť tres­tne zod­po­ved­ný.

Uz­ne­se­nie o za­sta­ve­ní tres­tné­ho stí­ha­nia na­do­bud­lo prá­vop­lat­nosť dňa 24.12.2019.

Pod­ľa § 299 ods. 1 Tr. por. ak nej­de o prí­pad, keď si súd roz­hod­nu­tie o ochran­nom lie­če­ní, ochran­nej vý­cho­ve, ochran­nom doh­ľa­de, zha­ba­ní ve­ci vy­hra­dil pod­ľa § 289 ods.2, mô­že tie­to ochran­né opat­re­nia ulo­žiť na ve­rej­nom za­sad­nu­tí len vte­dy, ak to navr­hne pro­ku­rá­tor.

Pre­to­že pro­ku­rá­tor po­dal­návrh na ulo­že­nie ochran­né­ho lie­če­nia súd roz­ho­dol tak, že na­ria­dil ve­rej­né za­sad­nu­tie, pri­čom pred­me­tom je­ho ko­na­nia sa sta­ne roz­hod­nu­tie o uve­de­nom návr­hu pro­ku­rá­to­ra.

Pou­če­nie :Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu nie je sťaž­nosť prí­pus­tná.

V Pe­zin­ku 30. ja­nuá­ra 2020

 

JUDr. XY

sa­mo­sud­ky­ňa

 

Diskusia