Právne vety:
Z hľadiska právnej kvalifikácie možno zovšeobecniť, že
- ak by obžalovaný vôbec nemal finančné prostriedky na platenie poistného, potom by nemohlo ísť o spáchanie trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Tr. zák., nakoľko obžalovaný by nehradil povinné platby nie preto, že by nechcel, ale preto, že nemohol,
- pokiaľ by však obžalovaný v čase spáchania skutku uvedeného v obžalobe mal dostatok finančných prostriedkov na úhradu povinných platieb, ale bol by v tom čase platobne neschopný, t. j. nebol by schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi (§ 3 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurzne a reštrukturalizácii), potom by bol v úpadku a využitím finančných prostriedkov určených na poistné na iné účely, by sa už nemohol dopustiť trestného činu nezaplatenia dane a poistného, nakoľko by išlo o podozrenie zo spáchania trestného činu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 Tr. zák., z ktorého vyplýva, že platobne neschopný dlžník má hradiť splatné pohľadávky svojich veriteľov, ktorí majú rovnaké postavenie pomerne a rovnomerne (tieto závery možno vyvodiť aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2To/10/2011), a
- ak by bolo napríklad dokazovaním zistené, že obžalovaný mal dostatok finančných prostriedkov na úhradu povinných platieb, avšak tento svoj (v zásade) jediný bonitný majetok odstránil (napríklad previedol na majetkovo prepojenú obchodnú spoločnosť) a takéto konanie by bolo vedené úmyslom vyhnúť sa hradeniu pohľadávok jeho veriteľov, potom by išlo o odstraňovanie majetku dlžníka a o podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Jednočinný súbeh s trestným činom nezaplatenia dane a poistného by tu bol vylúčený.
sp.zn. 2To/51/2021
Rozsudok v mene Slovenskej republiky
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Márie Šimkovej, v trestnej veci proti obžalovanému P Z, stíhanému pre prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok sp. zn. 39T/9/2019 zo dňa 01.12.2020, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.októbra 2021 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods.1 písm. d) Tr. por. zrušuje sa rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. 39T/9/2019 zo dňa 01.12.2020 v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. s použitím § 285 písm. b) Tr. por. sa obžalovaný
P Z, nar....
oslobodzuje
spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Pezinok sp. zn. Pv 374/2017 zo dňa 28.02.2019, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
ako fyzická osoba – podnikateľ, vykonávajúci svoju činnosť pod obchodným menom P Z, IČO: .... s miestom podnikania ....., nezaplatil poistné na sociálnom poistení za obdobie mesiacov:
- september 2011 vo výške 109,07 euro, splatné dňa 10.10.2011,
- október 2011 vo výške 109,07 euro, splatné dňa 08.11.2011,
- november 2011 vo výške 109,07 euro, splatné dňa 08.12.2011,
- december 2013 vo výške 130,27 euro, splatné dňa 08.01.2014,
- január 2014 vo výške 133,42 euro, splatné dňa 10.02.2014,
- február 2014 vo výške 133,42 euro, splatné dňa 10.03.2014,
- marec 2014 vo výške 133,42 euro, splatné dňa 08.04.2014
- apríl 2014 vo výške 133,42 euro, splatné dňa 09.05.2014,
- máj 2014 vo výške 133,42 euro, splatné dňa 09.06.2014,
- jún 2014 vo výške 133,42 euro, splatné dňa 08.07.2014,
- júl 2014 vo výške 133,42 euro, splatné dňa 08.08.2014,
- august 2014 vo výške 133,42 euro, splatné dňa 08.09.2014,
- september 2014 vo výške 133,42 euro, splatné dňa 08.10.2014,
- október 2014 vo výške 76,46 euro, splatné dňa 10.11.2014,
- november 2014 vo výške 133,42 euro, splatné dňa 08.12.2014,
- december 2014 vo výške 133,42 euro, splatné dňa 08.01.2015,
- január 2015 vo výške 136,57 euro, splatné dňa 09.02.2015,
- február 2015 vo výške 136,57 euro, splatné dňa 09.03.2015,
- marec 2015 vo výške 136,57 euro, splatné dňa 08.04.2015,
- apríl 2015 vo výške 136,57 euro, splatné dňa 11.05.2015,
- máj 2015 vo výške 136,57 euro, splatné dňa 08.06.2015,
- jún 2015 vo výške 136,57 euro, splatné dňa 08.07.2015,
- júl 2015 vo výške 136,57 euro, splatné dňa 02.09.2015,
- august 2015 vo výške 136,57 euro, splatné dňa 08.09.2015,
- september 2015 vo výške 136,57 euro, splatné dňa 08.10.2015,
- október 2015 vo výške 136,57 euro, splatné dňa 09.11.2015,
- november 2015 vo výške 136,57 euro, splatné dňa 08.12.2015,
- december 2015 vo výške 136,57 euro, splatné dňa 08.01.2016,
- január 2016 vo výške 142,20 euro, splatné dňa 08.02.2016,
- február 2016 vo výške 142,20 euro, splatné dňa 08.03.2016,
- marec 2016 vo výške 142,20 euro, splatné dňa 08.04.2016,
- apríl 2016 vo výške 142,20 euro, splatné dňa 09.05.2016,
- máj 2016 vo výške 142,20 euro, splatné dňa 08.06.2016,
- jún 2016 vo výške 142,20 euro, splatné dňa 08.07.2016,
- júl 2016 vo výške 142,20 euro, splatné dňa 08.08.2016,
- august 2016 vo výške 142,20 euro, splatné dňa 08.09.2016,
- september 2016 vo výške 142,20 euro, splatné dňa 10.10.2016,
- október 2016 vo výške 142,20 euro, splatné dňa 08.11.2016,
- november 2016 vo výške 142,20 euro, splatné dňa 08.12.2016,
čím mu vznikol dlh na poistnom na sociálne poistenie voči Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, IČO: 30 807 484 vo výške 5.204,60 euro,
pretože skutok nie je trestným činom.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 39T/9/2019 zo dňa 01.12.2020 bol obžalovaný P Z uznaný za vinného zo spáchania prečinu neodvedenia (správne malo byť uvedené nezaplatenia) dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
ako fyzická osoba – podnikateľ, vykonávajúci svoju činnosť pod obchodným menom P Z, IČO: ..... s miestom podnikania ......, nezaplatil poistné na sociálnom poistení za obdobie mesiacov:
- december 2013 vo výške 130,27 euro, splatné dňa 08.01.2014,
- január 2014 vo výške 133,42 euro, splatné dňa 10.02.2014,
- február 2014 vo výške 133,42 euro, splatné dňa 10.03.2014,
- marec 2014 vo výške 133,42 euro, splatné dňa 08.04.2014
- apríl 2014 vo výške 133,42 euro, splatné dňa 09.05.2014,
- máj 2014 vo výške 133,42 euro, splatné dňa 09.06.2014,
- jún 2014 vo výške 133,42 euro, splatné dňa 08.07.2014,
- júl 2014 vo výške 133,42 euro, splatné dňa 08.08.2014,
- august 2014 vo výške 133,42 euro, splatné dňa 08.09.2014,
- september 2014 vo výške 133,42 euro, splatné dňa 08.10.2014,
- október 2014 vo výške 76,46 euro, splatné dňa 10.11.2014,
- november 2014 vo výške 133,42 euro, splatné dňa 08.12.2014,
- december 2014 vo výške 133,42 euro, splatné dňa 08.01.2015,
- január 2015 vo výške 136,57 euro, splatné dňa 09.02.2015,
- február 2015 vo výške 136,57 euro, splatné dňa 09.03.2015,
- marec 2015 vo výške 136,57 euro, splatné dňa 08.04.2015,
- apríl 2015 vo výške 136,57 euro, splatné dňa 11.05.2015,
- máj 2015 vo výške 136,57 euro, splatné dňa 08.06.2015,
- jún 2015 vo výške 136,57 euro, splatné dňa 08.07.2015,
- júl 2015 vo výške 136,57 euro, splatné dňa 02.09.2015,
- august 2015 vo výške 136,57 euro, splatné dňa 08.09.2015,
- september 2015 vo výške 136,57 euro, splatné dňa 08.10.2015,
- október 2015 vo výške 136,57 euro, splatné dňa 09.11.2015,
- november 2015 vo výške 136,57 euro, splatné dňa 08.12.2015,
- december 2015 vo výške 136,57 euro, splatné dňa 08.01.2016,
- január 2016 vo výške 142,20 euro, splatné dňa 08.02.2016,
- február 2016 vo výške 142,20 euro, splatné dňa 08.03.2016,
- marec 2016 vo výške 142,20 euro, splatné dňa 08.04.2016,
- apríl 2016 vo výške 142,20 euro, splatné dňa 09.05.2016,
- máj 2016 vo výške 142,20 euro, splatné dňa 08.06.2016,
- jún 2016 vo výške 142,20 euro, splatné dňa 08.07.2016,
- júl 2016 vo výške 142,20 euro, splatné dňa 08.08.2016,
- august 2016 vo výške 142,20 euro, splatné dňa 08.09.2016,
- september 2016 vo výške 142,20 euro, splatné dňa 10.10.2016,
- október 2016 vo výške 142,20 euro, splatné dňa 08.11.2016,
- november 2016 vo výške 142,20 euro, splatné dňa 08.12.2016,
čím mu takto vznikol dlh na poistnom na sociálne poistenie voči Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, IČO: 30 807 484 vo výške 4.875,41 euro,
Za to mu bol podľa § 278 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. l) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená Sociálna poisťovňa, I4O: 30807484, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10 s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil osobitným písomným podaním prostredníctvom obhajcu. V odvolaní namieta pochybenia okresného súdu, keď súd popisuje domnelé nezaplatenie splatného poistného na sociálne poistenie, pričom však následne vo výrokovej časti konštatuje, že spáchal prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zák. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd zmätočne uvádza, že objektom trestného činu neodvedenia dane a poistného je záujem štátu na riadnom a včasnom zaplatení dane, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok zaťažený vadou nepreskúmateľnosti, nakoľko rozsudok neobsahuje také označenie trestného činu, aby nemohol byť zamenený s iným. Výroková časť napadnutého rozsudku, ktorá obsahuje popis skutku, neobsahuje uvedenie všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu nezaplatenia dane a poistného a už vôbec nie neodvedenia dane a poistného vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu. Ide o úmyselný trestný čin, preto je zásadné, aby popis konania, ktorým mal páchateľ naplniť skutkovú podstatu trestného činu obsahoval aj okolnosti, ktoré dokazujú, že konanie páchateľa bolo úmyselné. Takéto uvedenie vo výroku napadnutého rozhodnutia absentuje, rovnako ako aj v odôvodnení. Súd sa nezaoberal subjektívnou stránkou, o ktorej iba konštatoval, že sa vyžaduje úmyselné zavinenie, pričom vôbec nevysvetľuje, čo ho viedlo k záveru o solventnosti obžalovaného. Obžalovaný mal v relevantnom období viac záväzkov, tieto uhrádzal podľa svojich možností tak, aby si zabezpečil živobytie pre rodinu a seba ako fyzickú osobu a tiež podľa dôležitosti. Nebolo preukázané naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zák. Po spočítaní splatných záväzkov v období rokov 2011 až 2016, kedy mal obžalovaný podľa znaleckého posudku disponibilný príjem na hradenie splatných záväzkov voči Sociálnej poisťovni, sa dospeje k číslu 1.891,41 euro čo je suma, ktorá nedosahuje potrebnú kvalifikačnú výšku vyžadovanú skutkovou podstatou trestného činu nezaplatenia dane a poistného, t. j. nedosahuje väčší rozsah. Samotný znalecký posudok nie je jednoznačný pokiaľ ide o jeho schopnosť platiť splatné záväzky voči Sociálnej poisťovni. Na jednej strane má súd za preukázané, že obžalovaný mal aj iné splatné záväzky, ktoré nestíhal splácať, čo nakoniec vyústilo do podania návrhu na oddlženie, pričom sa snažil hradiť aspoň niektoré z nich, hoci to nezvládal a súd túto skutočnosť pripisuje v neprospech obžalovaného, na strane druhej konštatuje, že na trestnoprávnu zodpovednosť je potrebné zisťovať solventnosť obžalovaného, o ktorej s ohľadom na objem záväzkov obžalovaného nemôže byť reč. Pokiaľ mal obžalovaný aj iné záväzky, ťažko možno od neho žiadať, aby celý disponibilný príjem použil na zaplatenie splatného poistného na sociálne poistenie. Obžalovaný navrhol, aby ho odvolací súd oslobodil spod obžaloby.
K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Pezinok, ktorá sa stotožnila s rozsudkom súdu prvého stupňa a navrhla, aby odvolací súd zamietol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné, nakoľko sa súd náležitým spôsobom vysporiadal s dôkaznou situáciou aj s argumentmi obhajoby.
Krajský súd ako súd odvolací, vykonal vo veci verejné zasadnutie, na ktorom obhajkyňa obžalovaného uviedla, že sa pridržiava písomných dôvodov podaného odvolania, v ktorom podrobne rozviedli chyby napadnutého rozsudku a preto navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného oslobodil spod obžaloby.
Prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že považuje napadnutý rozsudok za správny a zákonný a preto navrhla zamietnuť odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že je názoru, že stíhaný trestný čin nemohol spáchať, pretože nemal finančné prostriedky na to, aby mohol zaplatiť splatné poistné.
Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že podané odvolanie obžalovaného je dôvodné.
Podľa § 321 ods.1 písm. d) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený, alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.
Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, a to ani nebolo medzi stranami sporné, že obžalovaný ako fyzická osoba – podnikateľ vykonávajúci podnikateľskú činnosť pod obchodným menom P Z, neuhradil oprávnenému subjektu Sociálnej poisťovni splatné poistné na sociálne poistenie a to v rokoch 2013 až 2016, pričom mu tak vznikol dlh na poistnom na sociálne poistenie vo výške 4.875,41 euro. Predmetné skutkové zistenia, t. j. spôsobenie dlhu obžalovaným na sociálnom poistení v určitej dobe tvorí tzv. skutkovú vetu obžalobného návrhu ako aj napadnutého rozsudku, pričom takto vymedzený skutok by mal (podľa napadnutého rozsudku) napĺňať všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu nezaplatenia dane a poisteného podľa § 278 ods. 1 Tr. zák.
Krajský súd sa s takýmto záverom nestotožňuje, nakoľko je v rozpore s ustanoveniami Trestného zákona ako aj ustálenou judikatúrou. Práve táto skutočnosť bola nosným kasačným dôvodom a hlavným dôvodom na vyhlásenie oslobodzujúceho rozsudku.
Vyššie uvedené nepochybne zistené skutkové okolnosti, ktoré boli premietnuté do tzv. skutkovej vety napadnutého rozsudku totiž hovoria len o tom, že obžalovaný ako fyzická osoba - podnikateľ mal nedoplatky na sociálnom poistení, ktoré mu vznikli z toho, že poistné na sociálne poistenie v stanovených lehotách riadne neplatil, t. j. že sa stal skutok uvedený v obžalobnom návrhu v tom smere, že obžalovaný je v postavení dlžníka voči Sociálnej poisťovni.
Predmetné skutkové zistenia však, samé osebe, nestačia na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti, teda na vyslovenie záveru, že obžalovaný sa dopustil žalovaného prečinu nezaplatenia dane a poistného. Alebo povedané inak, nezaplatenie poistného v určitom rozsahu je len naplnenie formálnych znakov (znakov objektívnej stránky prečinu nezaplatenia dane a poistného), ale v žiadnom prípade tento izolovaný fakt neznamená, že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu nezaplatenia dane a poistného, nakoľko na naplnenie všetkých znakov tohto trestného činu je nevyhnutné aj to, aby bolo takéto konanie (nezaplatenie poistného) zavinené a to vo forme úmyselného zavinenia.
V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že zavinenie je obligatórnym znakom subjektívnej stránky každého trestného činu. Trestný zákon vychádza z dôsledného uplatňovania zodpovednosti za zavinenie. Táto zásada patrí medzi základy, na ktorých je vybudovaná definícia trestného činu, čo napokon vyplýva aj z ustanovenia § 17 Tr. zák. podľa ktorého pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak Trestný zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti. Význam uplatňovania zásady za zavinenie spočíva v tom, že k naplneniu trestnej zodpovednosti za následok nestačí ho len spôsobiť, ale je nutné ho taktiež zaviniť. Bez zavinenia teda nie je trestný čin a ani trest. Zavinenie sa pritom musí vzťahovať na všetky skutočnosti, ktoré sú znakom skutkovej podstaty trestného činu (R 20/1981). Pokiaľ by sa zavinenie k niektorej z požadovaných skutočností nevzťahovalo, nie je daná subjektívna stránka trestného činu a preto je vylúčená trestná zodpovednosť páchateľa.
Z uvedeného výkladu je zrejmé, že úmyselné zavinenie (subjektívna stránka) ako znak základnej skutkovej podstaty trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zák. nie je možné automaticky (alebo až mechanicky) vyvodzovať len z porušenia konkrétnej právnej povinnosti (napríklad z porušenia povinnosti platiť splatné poistné na sociálne poistenie).
Na naplnenie všetkých znakov základnej skutkovej podstaty trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zák. preto nestačí len spôsobenie dlhu na splatnom poistnom, ale je nevyhnutné, aby tento dlh na splatnom poistnom bol páchateľom úmyselne spôsobený (úmyselne zavinený). Ak by sa pripustil opačný výklad, išlo by o stanovenie objektívnej zodpovednosti, ktorá by bola neprípustne konštruovaná ako zodpovednosť za výsledok (dlh) a nie ako individuálna zodpovednosť za zavinené konanie.
Základná skutková podstata trestného činu nezaplatenia dane a poistného preto nikdy nepostihovala len porušenie zákona o sociálnom poistení, ktorého sa dopustí povinná osoba pri nehradení (neplatení) poistného, t. j. len porušenie zákonnej povinnosti (spôsobenie dlhu) samo osebe, ale postihovala a postihuje len zavinené (úmyselné) konanie, ktorého následkom je dlh na poistnom. Iba porušenie zákonnej povinnosti tu preto nie je trestným činom.
Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku sp. zn. 6 Tdo 62/2011 zo dňa 16.08.2012 vo vzťahu k trestnému činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zák. vyslovene skonštatoval, že „len samotné nesplnenie daňovej povinnosti (a to sa rovnako týka aj povinnosti odvádzať, či platiť poistné), respektíve spôsobenie daňového dlhu (či dlhu na poistnom) nenapĺňa znaky žiadneho trestného činu, nakoľko v slovenskom trestnom práve sa uplatňuje princíp zodpovednosti za zavinenie, t. j. princíp subjektívnej zodpovednosti. Znamená to teda, že jednou z podmienok trestnej zodpovednosti páchateľa je jeho zavinenie a to zavinenie úmyselné. Zavinením je zároveň vyjadrená i individuálna trestná zodpovednosť, a teda každý zodpovedá zásadne iba za to, čo svojím konaním sám zavinil. Pre trestnú zodpovednosť nestačí spôsobenie následku konaním osoby, pokiaľ toto konanie nebolo zavinené“.
Krajský súd preto opakuje, že pokiaľ súd prvého stupňa uznal obžalovaného vinným zo spáchania trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zák. iba na tom skutkovom základe, že obžalovaný spôsobil dlh na poistnom na sociálne poistenie, tak postupoval nesprávne, pretože takto formulovaný skutok zahŕňa iba následok žalovaného trestného činu (spôsobenie dlhu, teda fakticky len „polovicu“ skutku, ktorý by mohol byť trestnoprávne relevantný), avšak nie je v ňom uvedené nič, čo by skutkovo vyjadrovalo aj zavinenie vo forme úmyslu obžalovaného neplatiť splatné poistené. Tak ako to konštatuje aj vyššie citovaná judikatúra najvyššieho súdu, takto formulovaný skutok (keď je v skutku vyjadrený izolovane iba následok žalovaného trestného činu) nenapĺňa znaky žiadneho trestného činu.
Alebo povedané inak, skutok uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku nie je skutkom z trestnoprávneho hľadiska, nakoľko vyjadruje (vymenováva) iba zoznam nedoplatkov obžalovaného na sociálnom poistení, pričom spôsobenie dlhu, samé osobe, nie je trestným činom. Na to aby mohol byť takýto skutok relevantným aj pre trestné právo, musel by obsahovať aj vyjadrenie úmyselného zavinenia obžalovaného a to napríklad tak, že dlh na poistnom obžalovaný spôsobil „hoci mal v rozhodnom období dostatočné množstvo finančných prostriedkov na úhradu všetkých svojich dlhov a to vrátane splatného poistného, avšak vo vzťahu k splatnému poisteniu tak zámerne neurobil...“ a podobne (samozrejme aj skutkové vyjadrenie úmyselného zavinenia obžalovaného musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní). V tomto smere možno primerane poukázať aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej skutok, ktorým sa obvinený uznáva za vinného, musí byť v tzv. skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal všetkým znakom skutkovej podstaty trestného činu, z ktorého sa uznáva obvinený za vinného (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.2 Tdo/46/2007 zo dňa 22.01.2008).
V posudzovanej trestnej veci však už nie je možné ani teoreticky dopĺňať skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, pretože by tu nešlo iba o spresňovanie, či drobné upravovanie skutku, ale išlo by o podstatné dopĺňanie skutkových okolností a to v takom rozsahu, aby žalovaný skutok mohol napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zák. Takýto postup však neprichádza do úvahy, nakoľko odvolanie podal iba obžalovaný, pričom v zmysle § 327 ods. 2 Tr. por. nie je možné len na podklade odvolania obžalovaného meniť napadnuté rozhodnutie v neprospech obžalovaného (tzv. zákaz zmeny k horšiemu). V tomto smere možno poukázať aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/63/2019 zo dňa 21.01.2020), z ktorej možno vyvodiť, že dôvodom pre zrušenie rozsudku okresného, či krajského súdu v dovolacom konaní je skutočnosť, ak okresný, či krajský súd poruší zákon v tom, keď doplní tzv. skutkovú vetu obžaloby tak, aby korešpondovala s právnou kvalifikáciou skutku a to v situácii, keď sa uplatňuje pravidlo zákazu zmeny k horšiemu.
Odvolací súd uzatvára, že vzhľadom k tomu, že skutok vymedzený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku je iba vyjadrením výkazu nedoplatkov obžalovaného na splatnom poistnom na sociálne zabezpečenie, čo samo osobe nie je žiadnym trestným činom (len spôsobenie dlhu nie je automaticky trestné), a takto nedostatočne formulovaný skutok už nie je možné ani meniť , nakoľko tomu bráni tzv. zákaz zmeny k horšiemu, potom krajskému súdu nezostávala iná možnosť ako oslobodiť obžalovaného spôsob obžaloby, pretože skutkové okolnosti uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku (a predtým aj v obžalobnom návrhu) sa síce stali (obžalovaný neplatil poistné), avšak nie sú trestným činom.
Nad rámec uvedeného krajský súd dodáva, že z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní ani nevyplýva, že by za inej procesnej situácie (napríklad ak by sa neuplatňovalo pravidlo zákazu zmeny k horšiemu) mohol byť obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania žalovaného trestného činu nezaplatenia dane a poistného.
Pre zodpovedanie otázky ohľadne možného úmyselného zavinenia obžalovaného k spôsobenému následku (dlh na poistnom) pri žalovanom trestnom čine je totiž nevyhnutné poznať celkovú hospodársku situáciu podnikateľského subjektu v žalovanom období, t. j. schopnosť obžalovaného hradiť splatné poistné. Skutočnosť, že obžalovaný v žalovanom období disponoval určitým disponibilným príjmom hovorí len o tom, že mal určitý objem finančných prostriedkov použiteľných na úhradu svojich záväzkov, avšak nehovorí nič o tom, či jeho záväzky vo svojom súhrne neprevyšovali jeho príjmy s neschopnosťou obžalovaného ich hradiť v ich plnej výške. Ak by to tak bolo, potom by bol obžalovaný platobne neschopný a ak by uhrádzal len niektoré svoje splatné záväzky a iné nie, nemohol by sa už dopustiť trestného činu nezaplatenia dane a poistného, ale len trestného činu zvýhodňovania veriteľa, pokiaľ by boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu. Dlžník, ktorý je platobne neschopný totiž nemôže použiť celý objem svojich finančných prostriedkov len na úhradu jedného dlhu (napríklad na úhradu splatného poistného), ale má postupovať podľa zásad konkurzného konania, t. j. uhrádzať svoje záväzky primerane a rovnomerne.
Z uvedeného možno zovšeobecniť, že
- ak by obžalovaný vôbec nemal finančné prostriedky na platenie poistného, potom by nemohlo ísť o spáchanie trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Tr. zák., nakoľko obžalovaný by nehradil povinné platby nie preto, že by nechcel, ale preto, že nemohol,
- pokiaľ by však obžalovaný v čase spáchania skutku uvedeného v obžalobe mal dostatok finančných prostriedkov na úhradu povinných platieb, ale bol by v tom čase platobne neschopný, t. j. nebol by schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi (§ 3 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurzne a reštrukturalizácii), potom by bol v úpadku a využitím finančných prostriedkov určených na poistné na iné účely, by sa už nemohol dopustiť žalovaného trestného činu, nakoľko by išlo o podozrenie zo spáchania trestného činu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 Tr. zák., z ktorého vyplýva, že platobne neschopný dlžník má hradiť splatné pohľadávky svojich veriteľov, ktorí majú rovnaké postavenie pomerne a rovnomerne (tieto závery možno vyvodiť aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2To/10/2011), a
- ak by bolo napríklad dokazovaním zistené, že obžalovaný mal dostatok finančných prostriedkov na úhradu povinných platieb, avšak tento svoj (v zásade) jediný bonitný majetok odstránil (napríklad previedol na majetkovo prepojenú obchodnú spoločnosť) a takéto konanie by bolo vedené úmyslom vyhnúť sa hradeniu pohľadávok jeho veriteľov, potom by išlo o odstraňovanie majetku dlžníka a o podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Jednočinný súbeh s trestným činom nezaplatenia dane a poistného by tu bol vylúčený.
Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní pritom nepochybne (mimo rozumné pochybnosti) nevyplýva, že by obžalovaný v rozhodnom čase bol tak solventný, že by bol schopný hradiť všetky svoje splatné pohľadávky všetkým svojim veriteľom. Práve naopak, z doposiaľ vykonaných dôkazov vyplýva, že obžalovaný mal problémy s hradením splatných pohľadávok, čoho dôsledkom boli aj viaceré exekučné konania vedené voči obžalovanému a táto situácia napokon vyústila do vyhlásenia konkurzu na majetok obžalovaného P Z, do ktorého si prihlásila pohľadávku aj Sociálna poisťovňa. Konkurz na majetok obžalovaného bol však následne zrušený, nakoľko nebol zistený žiadny majetok dlžníka.
Za takejto dôkaznej situácie by primárne mohlo ísť o podozrenie zo spáchania trestného činu zvýhodňovania veriteľa, avšak na definitívny záver v tomto smere absentuje ďalšie dokazovanie (zisťovanie možných veriteľov obžalovaného, ktorí mohli byť v rozhodnom období uprednostnený obžalovaným pre Sociálnou poisťovňou) a následná nemožnosť podstatne zmeniť skutok z dôvodu zákazu zmeny k horšiemu.
Pokiaľ ide o procesné pochybenia, tak je nutné okresnému súdu vytknúť, že na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.12.2020 nechal prokurátora čítať znalecký posudok podľa § 269 Tr. por. ako listinný dôkaz, čo je nezákonný postup a k takto vykonanému dôkazu by sa vôbec nemalo pri rozhodovaní prihliadať. Ak totiž ide o znalecký posudok vypracovaný v posudzovanej trestnej veci, potom ho na hlavnom pojednávaní možno prečítať iba za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 268 ods. 2 Tr. por. (vyžaduje sa súhlas obžalovaného a prokurátora a ak nie je daný, musí byť znalec na hlavnom pojednávaný vypočutý).
Rovnako tak možno okresnému súdu vytknúť, že nemal celkom ujasnené rozdiely medzi trestným činom neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Tr. zák. a trestným činom nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Tr. zák. Okresný súd napríklad podľa právnej vety napadnutého rozsudku kládol obžalovanému za vinu, že „nezaplatil splatné poistné“, avšak vinu uznal za spáchanie trestného činu „neodvedenia“ dane a poistného, ktorý ale označil ustanovením § 278 Tr. zák., ktoré sa týka trestného činu „nezaplatenia“ dane. Taktiež aj v odôvodnení napadnutého rozsudku (s. 10) okresný súd najskôr cituje definíciu trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zák., avšak následne sa už zaoberá okresný súd objektom trestného činu neodvedenia dane a poistného. Treba preto dať za pravdu obhajobným námietkam, že takto koncipovaný rozsudok pôsobí zmätočne.
Súd prvého stupňa postupoval procesne nesprávne aj v tom, keď v napadnutom rozsudku podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodenú Sociálnu poisťovňu s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
V tomto smere odvolací súd upozorňuje, že nárok poisťovne na uhradenie (zaplatenie) poistného nie je nárokom na náhradu škody spôsobenej trestným činom, pretože tento nárok nevzniká ako následok konania páchateľa, ale ide o nárok vyplývajúci priamo zo zákona. Uvedené znamená, že pri trestných činoch podľa § 277 a § 278 Tr. zák. si nemôže poisťovňa v adhéznom konaní uplatňovať neodvedené, či nezaplatené poistné ako škodu a teda Sociálnu poisťovňu nie je možné považovať za poškodeného v zmysle § 46 ods. 3 Tr. por., t. j. za poškodeného, ktorý má podľa zákona proti obžalovanému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom a ktorý je oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. Vzhľadom na uvedené nemal súd prvého stupňa postupovať ani podľa § 288 ods. 1 Tr. por. (t. j. vôbec sa nemal uplatneným nárokom zaoberať v adhéznom konaní), pretože Sociálna poisťovňa má len postavenie poškodeného v zmysle § 46 ods.1 Tr. por.
Nelogickosť výroku o odkázaní Sociálnej poisťovne s nárokom na civilný proces vyplýva aj z toho, že Sociálna poisťovňa si podľa výpovede svedka Ing. M S už svoju pohľadávku voči obžalovanému uplatňovala v civilnom konaní a to v konkurznom konaní (konkurzné konanie je osobitné súdne konanie), pričom po zrušení konkurzu pre nezistenie majetku túto svoju pohľadávku odpísala a už neeviduje voči obžalovanému žiadny dlh. Za takejto situácie nie je podľa názoru krajského súdu celkom jasné, ako by si ešte mala, či mohla v civilnom procese Sociálna poisťovňa uplatňovať svoj nárok voči obžalovanému.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
Krajský súd v Bratislave
dňa 06.októbra 2021
JUDr. Peter Šamko
predseda senátu
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.