Nová droga fentanyl a opätovne nesprávny postup KEU PZ

Práv­ne ve­ty:

I. Ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka dro­gy ne­mô­že byť sta­no­ve­ná pau­šál­ne pre ce­lé úze­mie Slo­ven­skej re­pub­li­ky, ale ide o údaj pre­men­ný a na­naj­výš in­di­vi­duál­ny, kto­rý sa me­ní pod­ľa lo­ka­li­ty, spô­so­bu kon­zu­má­cie dro­gy, oso­by kon­zu­men­ta, je­ho ve­ku, poh­la­via a naj­mä mie­ry je­ho zá­vis­los­ti.

II. KEÚ PZ nie je op­ráv­ne­né sta­no­vo­vať po­jem ob­vyk­lej jed­no­ra­zo­vej dáv­ky a ani jej množ­stvo. Ten­to zá­ver je op­ráv­ne­ný sta­no­viť vý­luč­ne súd a to na zá­kla­de vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia. KEÚ PZ je op­ráv­ne­ný iba skú­mať, aký ma­te­riál mu bol pred­lo­že­ný a v akom množ­stve, či je pred­lo­že­ný ma­te­riál omam­nou ale­bo psy­chot­rop­nou lát­kou a či po­mer psy­choak­tív­nej lát­ky v nej je schop­ný ov­plyv­niť psy­chi­ku kon­zu­men­ta.

III. Na vy­vo­de­nie tres­tnej zod­po­ved­nos­ti nes­ta­čí okol­nosť, že za­is­te­ná lát­ka je uve­de­ná v zoz­na­me omam­ných či psy­chot­rop­ných lá­tok, ale je pot­reb­né skú­mať, či je schop­ná ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka v ta­kej mie­re, kto­rá je da­ná § 130 ods. 5 Tr. zák. V prí­pa­de, ak tú­to mie­ru nie je schop­ná do­siah­nuť, nie je napl­ne­ný for­mál­ny znak da­né­ho tres­tné­ho či­nu (viď  uz­ne­se­nie NS SR č. 5Tz 11/2004).

IV. Pri sta­no­ve­ní ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky je pot­reb­né vy­chá­dzať nie­len zo zna­lec­ké­ho po­sud­ku KEÚ PZ, ale aj z ďal­ších vy­ko­na­ných dô­ka­zov a to zna­lec­ké­ho po­sud­ku z od­bo­ru zdra­vot­níc­tvo, od­vet­vie psy­chia­tria, kto­rý by ur­čil, či ide a ak áno v akej mie­re o zá­vis­losť, resp. účin­ku dro­gy na psy­chi­ku kon­zu­men­ta ako ta­ké­ho (viď roz­su­dok NS SR č. 6Tz 17/2001).

z uz­ne­se­nia sú­du:
1To/168/2011

                                                       U z n e s e n i e


    Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve, v se­ná­te zlo­že­nom z pred­sed­níč­ky se­ná­tu JUDr. Ive­ty Ze­le­nayovej a čle­nov JUDr. Mag­da­lé­ny Bla­žo­vej a JUDr. Ka­mi­la Iván­ka, v tres­tnej ve­ci pro­ti ob­ža­lo­va­né­mu P. V., stí­ha­né­mu pre obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia s ni­mi pod­ľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. a) Tr. zák., o od­vo­la­ní ob­ža­lo­va­né­ho P. V. pro­ti roz­sud­ku Ok­res­né­ho sú­du  Bra­tis­la­va II sp. zn. 5T/79/2011 zo dňa 10.11.2011, na ve­rej­nom za­sad­nu­tí ko­na­nom dňa 11. ja­nuá­ra 2012

                                                            r o z h o d o l :

    Pod­ľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. z r u š u j e sa na­pad­nu­tý roz­su­dok v ce­lom roz­sa­hu.

            Pod­ľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa  v r a c i a  sú­du pr­vé­ho stup­ňa, aby ju v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­vu pre­jed­nal a roz­ho­dol.

                                                     O d ô v o d n e n i e

    Roz­sud­kom Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va II sp.zn. 5T/79/2011 zo dňa 10.11.2011 bol ob­ža­lo­va­ný P. V. uz­na­ný za vin­né­ho z obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia s ni­mi pod­ľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. a) Tr. zák., kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že

    od do­po­siaľ ne­zis­te­nej oso­by na do­po­siaľ nez­ná­mom mies­te kú­pil 1 ks plas­to­vé­ho vrec­ka s ob­sa­hom nez­ná­me­ho hne­dé­ho práš­ku, kto­ré neop­ráv­ne­ne pre­cho­vá­val až do dňa 27.2.2011, ke­dy bol v ča­se o 15.40 h v Bra­tis­la­ve, na uli­ci Mok­ráň Zá­hon kon­tro­lo­va­ný hliad­kou KR PZ PMJ Bra­tis­la­va, kto­rej uve­de­né ve­ci dob­ro­voľ­ne vy­dal. Nás­led­nou exper­tí­zou Kri­mi­na­lis­tic­ké­ho a exper­tíz­ne­ho ús­ta­vu PZ Bra­tis­la­va bo­lo zis­te­né, že v pred­lo­že­nom plas­to­vom vrec­ku sa na­chá­dzal svet­loh­ne­dý práš­ko­vý ma­te­riál s hmot­nos­ťou 4.407 mg ob­sa­hu­jú­ci fen­tan­yl s prí­me­sou ko­feí­nu a pa­ra­ce­ta­mo­lu, s prie­mer­nou kon­cen­trá­ciou 0,74 % hmot­nos­tných fen­ta­ny­lu, ob­sa­hu­jú­ci 32,61 mg ab­so­lút­ne­ho fen­ta­ny­lu s tým, že uve­de­né množ­stvo zod­po­ve­dá 34-om až 109-tim ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vým dáv­kam dro­gy, pri­čom fen­tan­yl je v zmys­le Zá­ko­na č. 139/1998 Z.z. o omam­ných lát­kach, psy­chot­rop­ných lát­kach a príp­rav­koch za­ra­de­ný do II. Sku­pi­ny omam­ných lá­tok a ob­ža­lo­va­ný sa toh­to skut­ku do­pus­til po tom, ako bol roz­sud­kom Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va III zo dňa 14.12.2005, sp. zn. 5T 165/05 v spo­je­ní s uz­ne­se­ním Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve zo dňa 21.2.2006, sp. zn. 3To 14/06, prá­vop­lat­ným dňa 21.2.2006 od­sú­de­ný pre trest­ný čin ne­do­vo­le­nej vý­ro­by a dr­žby omam­nej lát­ky, psy­chot­rop­nej lát­ky, je­du a pre­kur­zo­ra a ob­cho­do­va­nia s ni­mi pod­ľa § 187 ods. 1 písm. c/ písm. d/ Tr. zák. účin­né­ho do 1.1.2006.
    
          Za to bol ob­ža­lo­va­né­mu pod­ľa § 172 ods. 2 Tr.zák. s pou­ži­tím § 38 ods. 2 Tr.zák. ulo­že­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re 10 ro­kov.

    Pod­ľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr.zák. súd ob­ža­lo­va­né­ho pre vý­kon ulo­že­né­ho tres­tu za­ra­dil do ús­ta­vu pre vý­kon tres­tu s maximál­nym stup­ňom strá­že­nia.

            Pod­ľa § 76 ods.1, § 78 ods.1 Tr.zák. mu ulo­žil ochran­ný doh­ľad v tr­va­ní 2 ro­ky.
            
            Pod­ľa § 73 ods.2 písm. c/ Tr.zák. mu ulo­žil aj ochran­né lie­če­nie proti­toxiko­ma­nic­ké ús­tav­né.
            
            Pro­ti to­mu­to roz­sud­ku po­dal v zá­kon­nej le­ho­te ob­ža­lo­va­ný od­vo­la­nie dňa 25.11.2011 na č.l. 174-178 a to pro­ti všet­kým je­ho vý­ro­kom. Uvie­dol, že us­ta­no­ve­nie Tres­tné­ho zá­ko­na, pre kto­ré bol od­sú­de­ný, pos­ti­hu­je pá­cha­te­ľa pre dr­ža­nie tých­to lá­tok, ale nie pre vlas­tnú pot­re­bu a to bez oh­ľa­du na kon­krét­ne množ­stvo tej­to lát­ky. Roz­ho­du­jú­ce je pre od­sú­de­nie preu­ká­za­nie, že pá­cha­teľ mal tú­to lát­ku v dr­žbe, prí­pad­ne s ňou nak­la­dal uve­de­ným spô­so­bom a to na úče­ly jej pre­da­ja ale­bo dis­tri­bú­cie ďal­ším oso­bám, te­da nie pre vlas­tnú pot­re­bu.

Od­vo­la­teľ dô­vo­dil, že pred­met­né dro­gy si kú­pil od ne­mu nez­ná­mej oso­by a to vý­luč­ne pre vlas­tnú pot­re­bu z to­ho dô­vo­du, že bol v ča­se skut­ku, resp. aj v sú­čas­nos­ti dro­go­vo zá­vis­lý, pri­čom mal v úmys­le za­kú­piť ta­ké množ­stvo dro­gy, aby mu to vy­sta­či­lo na 3-6 dá­vok, resp. na cca 2 dni.

Pod­ľa vy­jad­re­nia znal­cov, s kto­rým sa sto­tož­ňu­je, je zá­vis­lý od opiá­tov, he­roí­nu a am­fe­ta­mí­nu – per­vi­tí­nu (znal­ky­ňa MUDr. H. Csc vo svo­jom zna­lec­kom po­sud­ku ne­potvr­di­la zá­vis­losť od fen­ta­ny­lu), pri­čom prob­lé­my s dro­ga­mi má cca 10-12 ro­kov a po­kú­šal sa viac krát lie­čiť. V zna­lec­kom po­sud­ku je ďa­lej uve­de­né, že je­ho den­ná dáv­ka pred­sta­vo­va­la cca 2-3 g dro­gy – po­kiaľ iš­lo o he­roín a cca 2-3 čia­ry, po­kiaľ iš­lo o per­vi­tín (čia­ra – cca 0,64 g dro­gy).

Pod­ľa vy­jad­re­nia znal­ca z KEÚ PZ Bra­tis­la­va, kpt. Ing. Iva­na K. vý­skyt fen­ta­ny­lu sa na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky re­gis­tru­je zhru­ba od ro­ku 2010, te­da ide o re­la­tív­ne no­vý druh dro­gy, resp. pod­ľa je­ho vy­jad­re­nia náh­ra­dy za he­roín.

Od­vo­la­teľ opa­ko­va­ne uvie­dol, že ne­mal v žiad­nom prí­pa­de v úmys­le za­kú­piť si ten­to druh dro­gy, ale mal v úmys­le za­kú­piť he­roín, s kto­rým mal skú­se­nos­ti a pri kto­rom ve­del, že pred­met­né množ­stvo, kto­ré mu bo­lo za­dr­ža­né, by pred­sta­vo­va­lo 3-6 dá­vok, resp. mal by ho na cca 2 dni pre vlas­tnú pot­re­bu na pre­ko­na­nie krí­zy. Nie je pre­to prav­dou, že by chcel dr­žať/pre­cho­vá­vať ta­ké veľ­ké množ­stvo dro­gy, ako sa u ne­ho naš­lo.

Od­vo­la­teľ má za to, že v ce­lom ko­na­ní sa ne­po­da­ri­lo preu­ká­zať exis­ten­ciu pria­me­ho úmys­lu spá­chať trest­ný čin, kto­rý sa mu kla­die za vi­nu, keď­že sa ne­po­da­ri­lo preu­ká­zať, že si uve­de­né množ­stvo dro­gy za­kú­pil za úče­lom je­ho ďal­šie­ho pre­da­ja.

Dom­nie­val sa, že pá­cha­teľ dro­go­vé­ho tres­tné­ho či­nu ne­mô­že byť tres­tne zod­po­ved­ný za to, čo by mo­hol teo­re­tic­ky uro­biť, ale len za to, čo sku­toč­ne uro­bil, ako ko­nal, aký nás­le­dok spô­so­bil, ak bo­la me­dzi je­ho ko­na­ním a nás­led­kom prí­čin­ná sú­vis­losť, pri­čom všet­ko mu­sí byť pod­lo­že­né je­ho za­vi­ne­ním.

V ďal­šom od­vo­la­teľ pou­ka­zo­val na sku­toč­nosť, že sa lie­čil v Cen­tre pre lieč­bu dro­go­vých zá­vis­los­tí (CPLDZ), kde bol za­ra­de­ný do tzv. me­ta­do­no­vé­ho udr­žia­va­cie­ho prog­ra­mu a bol za­ra­de­ný do naj­vyš­šej – de­sia­tej trie­dy, mož­nej dro­go­vej zá­vis­los­ti  a bo­la mu naor­di­no­va­ná den­ná me­ta­do­no­vá lieč­ba.

O tej­to sku­toč­nos­ti od­vo­la­teľ in­for­mo­val ako vy­šet­ro­va­te­ľa, tak aj ko­na­jú­ce­ho pred­se­du se­ná­tu, pri­čom žia­dal, aby bol na hlav­nom po­jed­ná­va­ní vy­po­ču­tý je­ho ošet­ru­jú­ci le­kár z CPLDZ, kto­rý by potvr­dil a ur­čil mie­ru je­ho zá­vis­los­ti a tak­tiež žia­dal, aby ten­to súd oboz­ná­mil s je­ho zdra­vot­nou do­ku­men­tá­ciou ve­de­nou CPLDZ, pri­čom ten­to návrh na dopl­ne­nie do­ka­zo­va­nia súd na hlav­nom po­jed­ná­va­ní ko­na­nom dňa 10.11.2011 za­mie­tol. Tým­to pod­ľa je­ho ná­zo­ru  stra­til akú­koľ­vek mož­nosť preu­ká­zať je­ho zá­vis­losť na dro­gách a te­da potvr­diť svo­je tvr­de­nia, že za­kú­pe­né dro­gy mal vý­luč­ne pre svo­ju vlas­tnú pot­re­bu na pre­ko­na­nie krí­zy, keď­že lieč­ba ne­bo­la dos­ta­toč­ná a účin­ná.

V ďal­šom sa od­vo­la­teľ ve­no­val otáz­ke ap­li­ká­cie zá­sa­dy in du­bio pro reo, kto­rú pod­rob­ne ro­zo­be­ral s tým, že zá­ve­rom pou­ká­zal, že nie je mož­né auto­ma­tic­ky, v kaž­dom prí­pa­de ur­čo­vať roz­sah spá­chania či­nu zo súč­tu hod­nôt jed­not­li­vých dá­vok, kto­ré mož­no zo za­is­te­né­ho množ­stva dro­gy vy­ro­biť a je viac ako nut­né, skú­mať in­di­vi­duál­nu mie­ru zá­vis­los­ti pá­cha­te­ľa, pre­dov­šet­kým v prí­pa­de, ak je dro­go­vo zá­vis­lý, ako aj mi­mo všet­ku po­chyb­nosť, preu­ká­zať úmy­sel pá­cha­te­ľa s dro­ga­mi nak­la­dať inak, ako len pre vlas­tnú pot­re­bu.

Na ve­rej­nom za­sad­nu­tí ko­na­nom dňa 11.01.2012 ob­haj­ca ob­ža­lo­va­né­ho JUDr. To­máš K. pou­ká­zal na pí­som­né dô­vo­dy od­vo­la­nia z 25.11.2011, na kto­rých zotr­val a sú­čas­ne za­lo­žil do spi­su potvr­de­nie z CPLDZ. Zá­ro­veň pou­ká­zal na sku­toč­nosť, že súd neu­mož­nil, resp. ne­vy­ho­vel ich návr­hom na dopl­ne­nie do­ka­zo­va­nia, po­kiaľ ide o zis­te­nie sku­toč­nej zá­vis­los­ti ob­ža­lo­va­né­ho od drog, na­koľ­ko zis­te­nie sub­jek­tív­nej zá­vis­los­ti je otáz­ka zna­lec­ká a pre­to sa sna­žil to­to za­bez­pe­čiť z CPLDZ. Ok­rem to­ho pou­ká­zal na tvr­de­nie ob­ža­lo­va­né­ho, že kú­pe­nú dro­gu chcel pre se­ba, t.j. pre vlas­tnú pot­re­bu na 2-3 dni a pre­to sú­dom us­tá­le­né množ­stvo dro­gy, t.j. 34 dá­vok ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vých dá­vok, moh­lo zod­po­ve­dať to­mu­to tvr­de­niu ob­ža­lo­va­né­ho. Tá­to otáz­ka pat­rí na skú­ma­nie znal­com a to­to tre­ba zoh­ľad­niť pri ko­neč­nom roz­ho­do­va­ní. Zá­ve­rom navr­hol zru­šiť na­pad­nu­tý roz­su­dok a vec vrá­tiť sú­du pr­vé­ho stup­ňa na dopl­ne­nie do­ka­zo­va­nia a te­da ďal­šie ko­na­nie a roz­hod­nu­tie vo ve­ci.

Zá­stup­ky­ňa Kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va uvied­la, že po­va­žu­je roz­su­dok sú­du I. stup­ňa za správ­ny a zá­kon­ný vo všet­kých je­ho vý­ro­koch a pre­to navrh­la od­vo­la­nie ob­ža­lo­va­né­ho ako ne­dô­vod­né za­miet­nuť.

Ob­ža­lo­va­ný P. V. uvie­dol, že sa pridr­žia­va to­ho, čo uvie­dol je­ho ob­haj­ca, pri­čom pou­ká­zal na sku­toč­nosť, že bol pre­ve­ze­ný na lie­če­nie do Tren­čí­na, le­bo mal in­farkt, má stá­le zdra­vot­né prob­lé­my a aj po­čas vý­ko­nu väz­by be­rie lie­ky v sú­vis­los­ti s je­ho zá­vis­los­ťou.

Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve, ako súd od­vo­la­cí (§ 315 ods. 1 Tr. por.), pri­már­ne kon­šta­to­val prí­pus­tnosť od­vo­la­nia  (306 ods. 1 Tr. por.) a tým  ab­sen­ciu dô­vo­dov u nich na roz­hod­nu­tie pod­ľa § 316 ods. 1 ale­bo  ods. 3 Tr. por. a pre­to  pod­ľa  § 317 ods. 1 Tr. por. pres­kú­mal zá­kon­nosť a od­ôvod­ne­nosť na­pad­nu­tých vý­ro­kov roz­sud­ku, pro­ti kto­rým   od­vo­la­teľ po­dal od­vo­la­nie, ako aj správ­nosť pos­tu­pu ko­na­nia, kto­ré im pred­chá­dza­lo, ria­diac sa pri­tom zá­sa­dou, že na chy­by, kto­ré ne­bo­li od­vo­la­ním vy­tý­ka­né, pri­hliad­ne len vte­dy, ak by od­ôvod­ňo­va­li po­da­nie do­vo­la­nia pod­ľa § 371 ods. 1 Tr. por.  a  dos­pel k zá­ve­ru, že   od­vo­la­nie ob­ža­lo­va­né­ho  je dô­vod­né, i keď aj z iných dô­vo­dov, než kto­rým sa svo­jim od­vo­la­ním do­má­hal.

Z vy­ššie uve­de­né­ho vy­plý­va, že po­vin­nos­ťou od­vo­la­cie­ho sú­du na zá­kla­de  re­víz­ne­ho   prin­cí­pu,  de­ter­mi­no­va­ným uve­de­ným us­ta­no­ve­ním,  je   pres­kú­ma­nie len tých vý­ro­kov, pro­ti kto­rým  od­vo­la­teľ po­dal od­vo­la­nie a pres­kú­ma­nie správ­nos­ti pos­tu­pu ko­na­nia, kto­ré pred­chá­dza­lo  tým­to  na­pad­nu­tým  vý­ro­kom roz­sud­ku. Vý­nim­ku z uve­de­nej zá­sa­dy a to, že  od­vo­la­cí  súd  mu­sí pri­hliad­nuť aj na chy­by, kto­ré  sí­ce od­vo­la­ním ne­bo­li  vy­tý­ka­né, ale kto­ré  sú ta­kej po­va­hy,  že by  od­ôvod­ňo­va­li (po  prá­vop­lat­nos­ti roz­sud­ku) po­da­nie mi­mo­riad­ne­ho  op­rav­né­ho  pros­tried­ku,  a  to  do­vo­la­nia na zá­kla­de us­ta­no­ve­nia § 371 ods. 1 Tr. por.

Na ve­rej­nom za­sad­nu­tí od­vo­la­cí súd v rám­ci pries­kum­nej po­vin­nos­ti zis­til, že pr­vos­tup­ňo­vý roz­su­dok je  pred­čas­ný pre pod­stat­né chy­by ko­na­nia, kto­ré na­pad­nu­tým vý­ro­kom roz­sud­ku pred­chá­dza­li, naj­mä pre­to, že  bo­li zis­te­né chy­by roz­sud­ku, naj­mä pre ne­jas­nosť a neúpl­nosť je­ho skut­ko­vých zis­te­ní, ne­vys­po­ria­da­nie sa so všet­ký­mi okol­nos­ťa­mi vý­znam­ný­mi pre roz­hod­nu­tie ( § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por., pri­čom vznik­li aj po­chyb­nos­ti o správ­nos­ti skut­ko­vých zis­te­ní na­pad­nu­tých vý­ro­kov, na kto­rých ob­jas­ne­nie tre­ba dô­ka­zy opa­ko­vať ale­bo vy­ko­nať ďal­šie dô­ka­zy ( § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por. Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve, ako súd od­vo­la­cí pod­ľa § 317 ods.1 Tr.por. pres­kú­mal zá­kon­nosť a od­ôvod­ne­nosť na­pad­nu­tých vý­ro­kov roz­sud­ku a zis­til, že po­da­né od­vo­la­nie je dô­vod­né a na­pad­nu­té roz­hod­nu­tie je pot­reb­né po­va­žo­vať v tom­to štá­diu za pred­čas­né.
      
Jed­nou zo zá­klad­ných zá­sad re­ko­di­fi­ko­va­né­ho tres­tné­ho ko­na­nia je zá­sa­da  ná­le­ži­té­ho  zis­te­nia skut­ko­vé­ho sta­vu ve­ci, up­ra­ve­ná v § 2 ods. 10 Tr. por., pod­ľa kto­rej  or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní pos­tu­pu­jú tak, aby bol zis­te­ný skut­ko­vý stav ve­ci, o kto­rom nie sú dô­vod­né po­chyb­nos­ti, a to v roz­sa­hu ne­vyh­nut­nom na ich roz­hod­nu­tie. Dô­ka­zy ob­sta­rá­va­jú z úrad­nej po­vin­nos­ti. Prá­vo ob­sta­rá­vať dô­ka­zy ma­jú aj stra­ny. Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní s rov­na­kou sta­ros­tli­vos­ťou ob­jas­ňu­jú okol­nos­ti sved­čia­ce pro­ti ob­vi­ne­né­mu, ako aj okol­nos­ti, kto­ré sved­čia v je­ho pros­pech, a v oboch sme­roch vy­ko­ná­va­jú dô­ka­zy tak, aby umož­ni­li sú­du spra­vod­li­vé roz­hod­nu­tie.
 
      Ná­le­ži­té  zis­te­nie skut­ko­vé­ho sta­vu ve­ci je ne­vyh­nut­ným a zá­klad­ným  pred­pok­la­dom pre spra­vod­li­vé roz­hod­nu­tie. Zá­sa­da ná­le­ži­té­ho zis­te­nia skut­ko­vé­ho  sta­vu ve­ci je veľ­mi úz­ko pre­po­je­ná aj   so zá­sa­dou stí­ha­nia zo  zá­kon­ných dô­vo­dov ( § 2 ods. 1 Tr. por. ), keď­že prá­ve ná­le­ži­té zis­te­nie skut­ko­vé­ho sta­vu ve­ci je pred­pok­la­dom  jed­nak  na  to,  že  tres­tné  stí­ha­nie  bo­lo  ve­de­né v sú­la­de so zá­ko­nom, jed­nak na spra­vod­li­vé roz­hod­nu­tie vo ve­ci. Pri­már­nym  cie­ľom zá­sa­dy ná­le­ži­té­ho  zis­te­nia   skut­ko­vé­ho  sta­vu  ve­ci   je  umož­niť  sú­du spra­vod­li­vé roz­hod­nu­tie.  Sú­vi­sí to s  pred­me­tom zá­ko­na   a  je­ho  úče­lom,  kto­rým  je  ná­le­ži­té zis­te­nie tres­tných    či­nov    a    spra­vod­li­vé    pot­res­ta­nie   pá­cha­te­ľov a us­ku­toč­ne­nie  spra­vod­li­vé­ho pro­ce­su.

    Pod­ľa § 2 ods. 12 Tr. por. or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a súd hod­no­tia dô­ka­zy zís­ka­né zá­kon­ným spô­so­bom pod­ľa svoj­ho vnú­tor­né­ho pres­ved­če­nia za­lo­že­né­ho na sta­ros­tli­vom uvá­že­ní všet­kých okol­nos­tí prí­pa­du, jed­not­li­vo i v ich súhr­ne ne­zá­vis­le od to­ho, či ich ob­sta­ral súd, or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ale­bo niek­to­rá zo strán.

           Pod­ľa § 130 ods. 5 Tr. zák. ná­vy­ko­vou lát­kou sa na úče­ly toh­to zá­ko­na ro­zu­mie al­ko­hol, omam­né lát­ky, psy­chot­rop­né lát­ky a os­tat­né lát­ky spô­so­bi­lé ne­priaz­ni­vo ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka ale­bo je­ho ov­lá­da­cie ale­bo roz­poz­ná­va­cie schop­nos­ti, ale­bo so­ciál­ne sprá­va­nie.

           Pod­ľa § 135 ods. 2 Tr. zák. pre­cho­vá­va­ním omam­nej lát­ky, psy­chot­rop­nej lát­ky, je­du ale­bo pre­kur­zo­ra pre vlas­tnú pot­re­bu vo väč­šom roz­sa­hu sa ro­zu­mie mať neop­ráv­ne­ne v dr­žbe po akú­koľ­vek do­bu omam­nú lát­ku, psy­chot­rop­nú lát­ku, jed ale­bo pre­kur­zor v množ­stve, kto­ré zod­po­ve­dá naj­viac de­sať­ná­sob­ku ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ke na pou­ži­tie, a to pre vlas­tnú pot­re­bu.

            Pod­ľa § 172 ods.1 písm. c), d) Tr. zák. kto neop­ráv­ne­ne kú­pi ale­bo pre­cho­vá­va po akú­koľ­vek do­bu omam­nú lát­ku, psy­chot­rop­nú lát­ku, jed ale­bo pre­kur­zor ale­bo kto ta­kú čin­nosť spros­tred­ku­je, pot­res­ce sa od­ňa­tím slo­bo­dy na šty­ri až de­sať ro­kov.

            Pod­ľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. od­vo­la­cí súd zru­ší na­pad­nu­tý roz­su­dok pre chy­by na­pad­nu­tých vý­ro­kov roz­sud­ku, naj­mä pre ne­jas­nosť ale­bo neúpl­nosť je­ho skut­ko­vých zis­te­ní ale­bo pre­to, že sa súd ne­vys­po­ria­dal so všet­ký­mi okol­nos­ťa­mi vý­znam­ný­mi pre roz­hod­nu­tie.

    Pod­ľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por. od­vo­la­cí súd zru­ší na­pad­nu­tý roz­su­dok, ak vznik­nú po­chyb­nos­ti o správ­nos­ti skut­ko­vých zis­te­ní na­pad­nu­tých vý­ro­kov, na kto­rých ob­jas­ne­nie tre­ba dô­ka­zy opa­ko­vať ale­bo vy­ko­nať ďal­šie dô­ka­zy.

    Pod­ľa § 322 ods. 1 Tr. por., ak po zru­še­ní na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku ale­bo niek­to­rej je­ho čas­ti tre­ba uro­biť vo ve­ci no­vé roz­hod­nu­tie, vrá­ti od­vo­la­cí súd vec spra­vid­la sú­du pr­vé­ho stup­ňa, aby ju v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­vu pre­jed­nal a roz­ho­dol.

    Zo spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu vy­plý­va sku­toč­nosť, že Kraj­ská pro­ku­ra­tú­ra Bra­tis­la­va pod sp. zn. 2Kv 16/11 dňa 30.06.2011 po­da­la na Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va II ob­ža­lo­bu na ob­ža­lo­va­né­ho P. V. pre obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia s ni­mi pod­ľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. a) Tr. zák., kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že

    od do­po­siaľ ne­zis­te­nej oso­by na do­po­siaľ nez­ná­mom mies­te kú­pil 1 kus plas­to­vé­ho vrec­ka s ob­sa­hom nez­ná­me­ho hne­dé­ho práš­ku, kto­ré neop­ráv­ne­ne pre­cho­vá­val až do dňa 27.2.2011, ke­dy bol v ča­se o 15.40 h v Bra­tis­la­ve, na uli­ci Mok­ráň Zá­hon kon­tro­lo­va­ný hliad­kou KR PZ Po­ho­to­vos­tnej mo­to­ri­zo­va­nej jed­not­ky Kraj­ské­ho ria­di­teľ­stva Po­li­caj­né­ho zbo­ru v Bra­tis­la­ve, kto­rej uve­de­né ve­ci dob­ro­voľ­ne vy­dal. Nás­led­nou exper­tí­zou Kri­mi­na­lis­tic­ké­ho a exper­tíz­ne­ho ús­ta­vu Po­li­caj­né­ho zbo­ru v Bra­tis­la­ve bo­lo zis­te­né, že v pred­lo­že­nom plas­to­vom vrec­ku sa na­chá­dzal svet­loh­ne­dý práš­ko­vý ma­te­riál s hmot­nos­ťou 4.407 mg ob­sa­hu­jú­ci fen­tan­yl s prí­me­sou ko­feí­nu a pa­ra­ce­ta­mo­lu, s prie­mer­nou kon­cen­trá­ciou 0,74 % hmot­nos­tných fen­ta­ny­lu, ob­sa­hu­jú­ci 32,61 mg ab­so­lút­ne­ho fen­ta­ny­lu s tým, že uve­de­né množ­stvo zod­po­ve­dá naj­me­nej 82 (osem­de­sia­tim­dvom) ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vým dáv­kam dro­gy, pri­čom fen­tan­yl je v zmys­le zá­ko­na čís­lo 139/1998 Zbier­ky zá­ko­nov o omam­ných lát­kach, psy­chot­rop­ných lát­kach a príp­rav­koch za­ra­de­ný do II. sku­pi­ny omam­ných lá­tok a toh­to skut­ku do­pus­til po tom, ako bol roz­sud­kom Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va III pod spi­so­vou  znač­kou 5T 165/05 zo dňa 14.12.2005 v spo­je­ní s uz­ne­se­ním Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve pod spi­so­vou znač­kou 3To 14/06 zo dňa 21.2.2006, prá­vop­lat­ný­mi dňom 21.2.2006 od­sú­de­ný za trest­ný čin ne­do­vo­le­nej vý­ro­by a dr­žby omam­nej lát­ky, psy­chot­rop­nej lát­ky, je­du a pre­kur­zo­ra a ob­cho­do­va­nia s ni­mi pod­ľa § 187 ods. 1 pís­me­no c/, pís­me­no d/ Tres­tné­ho zá­ko­na účin­né­ho do 1.1.2006.

    Ob­ža­lo­va­ný P. V. v príp­rav­nom ko­na­ní dňa 28.02.2011 uvie­dol, že ne­súh­la­sí s poč­tom dá­vok 80, pre­to­že ho chy­ti­li pred dvo­mi rok­mi  s rov­na­kým množ­stvom dro­gy a vte­dy to vy­šlo na 16 dá­vok. Ďalej uvie­dol, že je dro­go­vo zá­vis­lý asi osem ro­kov a iden­ti­fi­ko­val oso­bu, kto­rá mu dro­gu he­roín pre­da­la za su­mu 100,-€. Po­tom ob­ža­lo­va­ný nas­tú­pil do au­ta, kde per­vi­tín za­čal faj­čiť a nás­led­ne ho za­dr­ža­la po­lí­cia.

    Nás­led­ne dňa 23.03.2011 zme­nil svo­ju vý­po­veď, keď uvie­dol, že kri­tic­ké­ho dňa kú­pil od nez­ná­mej oso­by he­roín a až z uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia zis­til, že sa jed­ná o fen­tan­yl. Opä­tov­ne ne­súh­la­sil so sta­no­ve­ným poč­tom dá­vok s tým, že dro­gu mal na 2-3 dni, resp. 6-7 dá­vok.

    Na hlav­nom po­jed­ná­va­ní ko­na­nom dňa 30.06.2011 ob­ža­lo­va­ný Pe­ter Va­šek uvie­dol, že od dí­le­ra kú­pil dro­gu za 100,-€ s tým, že sa dom­nie­val, že ide he­roín (č.l.144). V nas­le­du­jú­com od­se­ku (č.l. 144) však zme­nil vý­po­veď a uvie­dol, že od dí­le­ra chcel per­vi­tín. Zotr­val na poč­te 5 až 6 dá­vok, resp. na 2 až 3 dni.

    Sve­dok J. P., člen po­li­caj­nej hliad­ky, ako v príp­rav­nom ko­na­ní, tak i na hlav­nom po­jed­ná­va­ní zhod­ne uvie­dol, že pri­chy­ti­li ob­ža­lo­va­né­ho, ako faj­čí cez tru­bič­ku z alo­ba­lu. Na otáz­ku, čo faj­čil, im uvie­dol, že he­roín.

    Sve­dok B. P. po­pí­sal, ako pri­šiel k svoj­mu autu a vi­del tam po­li­caj­nú hliad­ku, ob­ža­lo­va­né­ho op­re­té­ho o auto. Po­lí­cia mu uká­za­la ne­ja­ký ba­lí­ček, kto­rý naš­li u ob­ža­lo­va­né­ho.

    Z úrad­né­ho zá­zna­mu PMJ KR PZ SR Bra­tis­la­va zo dňa 27.02.2011 (č.l. 95) vy­plý­va­jú zhod­né sku­toč­nos­ti, ako vy­po­ve­dal sve­dok P.

    Kri­mi­na­lis­tic­ký a exper­tíz­ny ús­tav PZ Bra­tis­la­va (ďa­lej len KEÚ PZ) vo ve­ci naj­skôr vy­pra­co­val pred­bež­ný vý­sle­dok skú­ma­nia dňa 28.02.2011 (č.l. 9-10), v kto­rom  uvie­dol, že za­is­te­ná nez­ná­ma lát­ka je fen­tan­yl s hmot­nos­ťou 4.407 mg, čo pred­sta­vu­je prib­liž­ne 80 ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vým dáv­kam dro­gy.

    Nás­led­ne KEÚ PZ vy­pra­co­val zna­lec­ký po­su­dok č. PPZ-KEU-BA-EXP-2011/2666 zo dňa 30.03.2011 (č.l. 13-18), z kto­ré­ho vy­plý­va sku­toč­nosť, že pred­lo­že­ná lát­ka je fen­tan­yl s prí­me­sou ko­feí­nu a pa­ra­ce­ta­mo­lu o hmot­nos­ti 4.407 mg, s prie­mer­ným za­stú­pe­ním účin­nej lát­ky 0,74% hmot­nos­tných, ob­sa­hu­jú­ci 32,61 mg ab­so­lút­ne­ho fen­ta­ny­lu čo zod­po­ve­dá 82-326 ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vým dáv­kam dro­gy. Le­tál­na dáv­ka fen­ta­ny­lu je 2 mg a za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku sa po­va­žu­je množ­stvo 0,1 – 0,4 mg fen­ta­ny­lu.

    Na hlav­nom po­jed­ná­va­ní ko­na­nom dňa 10.11.2011 na č.l. 163 za KEÚ PZ vy­po­ve­dal zna­lec kpt. Ing. Ivan K, kto­rý sa v pl­nom roz­sa­hu pridr­žal pí­som­ne vy­pra­co­va­né­ho zna­lec­ké­ho po­sud­ku s tým, že up­ra­vil cel­ko­vý po­čet ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vých dá­vok dro­gy na 34-109. Tú­to zme­nu od­ôvod­nil sku­toč­nos­ťou, že doš­lo k úp­ra­ve množ­stva jed­not­li­vej dáv­ky z hod­no­ty 0,1 až 0,4 mg fen­ta­ny­lu na hod­no­tu 0,3 až 0,9. V tej­to lát­ke ide o lac­nej­šiu náh­ra­du he­roí­nu, kto­rej vý­skyt re­gis­tru­jú na Slo­ven­sku za ob­do­bie ro­kov 2010-2011.

    Zo zna­lec­ké­ho po­sud­ku znal­ky­ne z od­bo­ru zdra­vot­níc­vo a far­má­cia, od­vet­vie psy­chia­tria MUDr. Da­ni­ce H. CSc. č. 23/2011 na č.l. 21-29 vy­plý­va, že u ob­ža­lo­va­né­ho P V bol kon­šta­to­va­ný syn­dróm zá­vis­los­ti od opiá­tov, he­roí­nu a per­vi­tí­nu, snif­fing to­lué­nu a uží­va­nie ben­zo­dia­ze­pí­nov. Navrh­la ulo­žiť ús­tav­nú proti­toxiko­ma­nic­kú lieč­bu. Na tých­to zá­ve­rom zotr­va­la aj pri osob­nom vý­slu­chu na hlav­nom po­jed­ná­va­ní ko­na­nom dňa 10.11.2011 (č.l. 164).

     Súd I. stup­ňa si nek­ri­tic­ky os­vo­jil ná­zor pre­zen­to­va­ný KEÚ PZ a to že uve­de­né za­is­te­né množ­stvo dro­gy ob­sa­ho­va­lo 32,61 mi­lig­ra­mu ab­so­lút­ne­ho fen­ta­ny­lu, čo zod­po­ve­dá pod­ľa do­da­toč­nej úp­ra­vy znal­com na hlav­nom po­jed­ná­va­ní 34 – 109 ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vých dáv­kam dro­gy s tým, že priš­lo k úp­ra­ve množ­stva jed­not­li­vej dáv­ky z hod­no­ty 0,1 až 0,4 mg fen­ta­ny­lu na hod­no­tu 0,3 až 0,9.

           Zo za­uží­va­nej praxe to­tiž vy­plý­va, že KEÚ PZ pos­tu­pu­je tak, že naj­skôr zis­tí množ­stvo za­dr­ža­nej lát­ky, po­tom zis­tí o akú kon­krét­nu lát­ku sa jed­ná, nás­led­ne z cel­ko­vej hmot­nos­ti za­dr­ža­nej lát­ky zis­tí per­cen­tuál­ne za­stú­pe­nie ab­so­lút­ne čis­tej dro­gy a na­po­kon z pos­led­né­ho uve­de­né­ho úda­ju (ab­so­lút­ne čis­tej dro­gy), nie však z cel­ko­vé­ho množ­stva za­is­te­nej dro­gy sta­no­ví po­čet jed­not­li­vých prie­mer­ných dá­vok, kto­ré mož­no prip­ra­viť zo za­is­te­nej omam­nej lát­ky.
           
Od­vo­la­cí súd pou­ka­zu­je na sku­toč­nosť, že vy­ššie po­pí­sa­ný pos­tup KEÚ PZ ne­má opo­ru v zá­ko­ne ani vo vy­ko­na­ných dô­ka­zoch a to na zá­kla­de nas­le­du­jú­cich sku­toč­nos­tí:

            Naj­skôr tre­ba uviesť, že us­ta­no­ve­nie § 135 ods. 2 Tr. zák. je inter­pre­tač­né us­ta­no­ve­nie len a vý­luč­ne pre vý­klad poj­mu pre­cho­vá­va­nie dro­gy pre vlas­tnú pot­re­bu vo väč­šom množ­stve uve­de­ný v § 171 ods. 2 Tr.zák., čo rep­re­zen­tu­je naj­viac de­sať­ná­sob­ku ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky na pou­ži­tie a to pre osob­nú spot­re­bu. Z vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia však vy­plý­va, že ob­ža­lo­va­ný Pe­ter Va­šek je stí­ha­ný pre § 172 Tr. zák. a ani ne­mal v úmys­le za­is­te­ný fen­tan­yl dr­žať či pre­cho­vá­vať pre vlas­tnú spot­re­bu, na­vy­še ci­to­va­né us­ta­no­ve­nie ho­vo­rí o množ­stve omam­nej lát­ky a nie o množ­stve ab­so­lút­ne­ho fen­ta­ny­lu či kon­cen­trá­cii účin­nej lát­ky, o čo sa opie­ra KEÚ PZ.

            Dô­le­ži­tým dôs­led­kom nes­práv­ne­ho pos­tu­pu KEÚ PZ je, že v dôs­led­ku pou­ži­tia vy­ššie po­pí­sa­nej me­to­di­ky vý­poč­tu dá­vok sa ako vý­sle­dok ob­ja­via nas­le­du­jú­ce vý­sled­ky:

-množ­stvo fen­ta­ny­lu na jed­nu ob­vyk­lú dáv­ku.
Ak sa vy­chá­dza z pred­lo­že­ných úda­jov a spor­nej me­to­di­ky  a vy­de­lí sa množ­stvo za­is­te­né­ho fen­ta­ny­lu, te­da 4,405 mi­lig­ra­mu poč­tom dá­vok 34, vý­sle­dok znie 129,55 mi­lig­ra­mu na jed­nu dáv­ku. Pri de­le­ní 4405 mi­lig­ra­mu poč­tom dá­vok 108, vý­sle­dok znie 40,78 mi­lig­ra­mu na jed­nu dáv­ku. Nik­to v rám­ci do­ka­zo­va­nia nes­kú­mal sku­toč­nosť, či mô­že kon­co­vý kon­zu­ment z tech­nic­ké­ho hľa­dis­ka reál­ne ta­kú­to dáv­ku na­me­rať a nás­led­ne aj ap­li­ko­vať.

-nep­ri­me­ra­ne ma­lý ob­sah ab­so­lút­ne­ho fen­ta­ny­lu v jed­nej ob­vyk­lej dáv­ke.
Ak sa vy­chá­dza z pred­lo­že­ných úda­jov a spor­nej me­to­di­ky a vy­de­lí sa 32,61 mi­lig­ra­mu ab­so­lút­ne­ho fen­ta­ny­lu poč­tom dá­vok, v pr­vom prí­pa­de poč­tom 108, vý­sle­dok znie 0,30 mi­lig­ra­mu ab­so­lút­ne­ho fen­ta­ny­lu v jed­nej dáv­ke a v dru­hom prí­pa­de pri poč­te 34 dá­vok vý­sle­dok znie 0,9 mi­lig­ra­mu ab­so­lút­ne­ho fen­ta­ny­lu v jed­nej dáv­ke. Nik­to však nes­kú­mal sku­toč­nosť, či uve­de­né množ­stvá ab­so­lút­ne­ho fen­ta­ny­lu v jed­nej dáv­ke moh­li ne­priaz­ni­vo ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka ale­bo je­ho so­ciál­ne sprá­va­nie tak, ako to sta­no­vu­je § 130 ods. 5 Tr.zák..

Us­ta­no­ve­nia § 135 Tr.zák., § 171 Tr.zák. a ani § 172 Tr.zák. neu­vá­dza­jú po­jem ab­so­lút­nej omam­nej lát­ky, kto­rý je uve­de­ný poj­mom ab­so­lút­ny fen­tan­yl v skut­ko­vej ve­te na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku a kto­rý KEÚ PZ pou­žil v rám­ci zna­lec­ké­ho do­ka­zo­va­nia. Ci­to­va­né us­ta­no­ve­nia vý­luč­ne pou­ží­va­jú po­jem množ­stvo omam­nej lát­ky. Ak sa za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy po­va­žu­je 0,1-0,4 mg ab­so­lút­ne­ho fen­ta­ny­lu (zna­lec­ký po­su­dok č.l. 16), ne­má mož­nosť kon­co­vý kon­zu­ment ab­so­lút­ne zis­tiť sku­toč­nosť, v akej kva­li­te fen­tan­yl vlas­tne ku­pu­je a te­da to­to kri­té­rium nie je a ani ne­mô­že byť pok­ry­té je­ho úmy­sel­ným za­vi­ne­ním. Ok­rem to­ho si kon­co­vý kon­zu­ment ne­ku­pu­je ab­so­lút­ny (t.j. čis­tý fen­tan­yl), kto­rý v prí­pa­de je­ho ap­li­ká­cie by mo­hol mať pre kon­zu­men­ta fa­tál­ne dôs­led­ky, ale ku­pu­je fen­tan­yl zmie­ša­ný v tom­to prí­pa­de s prí­me­sou ko­feí­nu a pa­ra­ce­ta­mo­lu.

Pre­to je vy­čle­ne­nie ab­so­lút­ne­ho fe­ta­ny­lu z cel­ko­vé­ho množ­stva za­is­te­nej lát­ky a nás­led­ným sta­no­ve­ním poč­tu ob­vyk­lých jed­no­ra­zo­vých dá­vok len z ob­je­mu ab­so­lút­ne­ho fen­ta­ny­lu  ne­reš­pek­to­va­ním zá­ko­na a v ko­neč­nom dôs­led­ku aj zis­te­nej praxe u kon­co­vých kon­zu­men­tov.

    V tom­to prí­pa­de bo­lo zis­te­né, že ide o omam­nú lát­ku  fen­tan­yl o cel­ko­vej hmot­nos­ti 4.405 mg a uve­de­né za­is­te­né množ­stvo dro­gy ob­sa­ho­va­lo 32,61 mg ab­so­lút­ne­ho fen­ta­ny­lu, čo zod­po­ve­dá pod­ľa do­da­toč­nej úp­ra­vy znal­com na hlav­nom po­jed­ná­va­ní 34 – 109 ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vým dáv­kam dro­gy.

Ak však od­vo­la­cí súd vy­chá­dza z tvr­de­ní znal­ca kpt. Ing. K z hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia ko­na­né­ho dňa 10.11.2011, pod­ľa kto­ré­ho priš­lo k úp­ra­ve množ­stva jed­not­li­vej dáv­ky z hod­no­ty 0,1 až 0,4 mg fen­ta­ny­lu na hod­no­tu 0,3 až 0,9, uve­de­ný po­čet dá­vok je v pr­vom ra­de ma­te­ma­tic­ky sta­no­ve­ný nes­práv­ne.

Pri ma­te­ma­tic­kom úko­ne de­le­nia čís­la 32,61, t.j. ab­so­lút­ne čis­té­ho fen­ta­ny­lu čís­lom 0,9, t.j. hor­ná hra­ni­ca roz­pä­tia rep­re­zen­tu­jú­ca pod­ľa KEÚ PZ hra­ni­cu dáv­ky, vy­chá­dza vý­sle­dok 36,23. Pri de­le­ní čís­lom 0,3, t.j. spod­ná hra­ni­ca roz­pä­tia rep­re­zen­tu­jú­ca pod­ľa KEÚ PZ hra­ni­cu dáv­ky, vy­chá­dza vý­sle­dok 108,7.

KEÚ PZ však sta­no­vi­la inter­val roz­pä­tím 34-109 ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vých dá­vok, čo je zrej­me v prík­rom roz­po­re s vy­ššie uve­de­ným ma­te­ma­tic­kým úko­nom a naj­mä s je­ho vý­sled­kom.

Ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka dro­gy ne­mô­že byť sta­no­ve­ná pau­šál­ne pre ce­lé úze­mie Slo­ven­skej re­pub­li­ky (KEÚ PZ má to­tiž ce­loš­tát­nu pô­sob­nosť), ale ide o údaj pre­men­ný a na­naj­výš in­di­vi­duál­ny, kto­rý sa me­ní pod­ľa lo­ka­li­ty, spô­so­bu kon­zu­má­cie dro­gy, oso­by kon­zu­men­ta, je­ho ve­ku, poh­la­via a naj­mä mie­ry je­ho zá­vis­los­ti.

Ako prík­lad mož­no pou­žiť si­tuáciu, keď v by­te v Bra­tis­la­ve ži­jú tra­ja sú­ro­den­ci, dva­ja bra­tia a jed­na ses­tra. Naj­star­ší brat má 40 ro­kov a zá­vis­lý od he­roí­nu je 20 ro­kov, mlad­ší brat má 30 ro­kov a zá­vis­lý na he­roí­ne je 5 ro­kov a naj­mlad­šia ses­tra má 20 ro­kov a zá­vis­lá nie je, pre­to­že he­roín iba za­čí­na kon­zu­mo­vať. Všet­ci tra­ja sú­ro­den­ci nav­šte­vu­jú to­ho is­té­ho dí­le­ra, kto­rý im pre­dá­va he­roín tej is­tej kva­li­ty (t.j. čis­to­ty a ob­sa­hu ab­so­lút­ne­ho he­roí­nu v ňom). V je­den deň si kaž­dý zo sú­ro­den­cov kú­pi ta­ké množ­stvo he­roí­nu, kto­ré rep­re­zen­tu­je u ne­ho a iba u ne­ho ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy. U kaž­dé­ho z nich je však tá­to jed­no­ra­zo­vá dáv­ka dro­gy vzhľa­dom na jej množ­stvo roz­diel­na a to z dô­vo­du roz­diel­nej zá­vis­los­ti, ve­ku a dĺžky kon­zu­má­cie tej­to dro­gy.

Nás­led­ne by tí­to tra­ja sú­ro­den­ci vy­šli von z by­tu dí­le­ra a ih­neď bo­li za­dr­ža­ní hliad­kou po­lí­cie, kto­rej by vy­da­li kaž­dý svo­je množ­stvo he­roí­nu rep­re­zen­tu­jú­ce u ne­ho ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy. Po zna­lec­kom skú­ma­ní KEÚ PZ by sa zis­ti­lo naj­skôr množ­stvo he­roí­nu u kaž­dé­ho zo sú­ro­den­cov zvlášť, ako aj ob­sah ab­so­lút­ne čis­té­ho he­roí­nu v za­is­te­nom množ­stve u kaž­dé­ho zvlášť a na­po­kon z toh­to úda­ju by sa (nes­práv­ne a ne­zá­kon­ne) ur­čil cel­ko­vý po­čet ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vých dá­vok, kto­rý by bol nie­len v roz­po­re s us­ta­no­ve­ním § 135 Tr. zák., ale naj­mä a pre­dov­šet­kým s úda­jom, kto­rý by uvá­dzal kaž­dý zo sú­ro­den­cov o ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ke dro­gy a u kaž­dé­ho z nich iný.

Zrej­mú nes­práv­nosť vy­ššie uve­de­nej me­to­di­ky, kto­rú KEÚ PZ pou­ží­va na vý­po­čet ob­vyk­lej jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy, preu­ka­zu­je aj pou­ži­tie nas­le­du­jú­ce­ho prík­la­du. Kon­zu­ment je za­dr­ža­ný s per­vi­tí­nom, kto­rý má v sied­mych pa­pie­ro­vých skla­dač­kách. Po ana­lý­ze zo stra­ny KEÚ PZ sa zis­tí, že za­is­te­ný per­vi­tín je veľ­mi kva­lit­ný, t.j. že ob­sa­hu­je vy­so­ké množ­stvo ab­so­lút­ne­ho čis­té­ho per­vi­tí­nu vo­či cel­ko­vé­mu množ­stvu za­is­te­nej lát­ky. Z toh­to úda­ju KEÚ PZ ur­čí, že po­čet ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vých dá­vok dro­gy je ne­po­mer­ne vy­šší, než je za­is­te­ných se­dem skla­da­čiek a to i na­priek to­mu, že kon­zu­ment uvá­dza, že ide za­is­te­nú dro­gu ap­li­ko­vať v sied­mych dáv­kach a množ­stvo per­vi­tí­nu v kaž­dej skla­dač­ke nep­re­vy­šu­je množ­stvo rov­na­jú­ce sa ob­vyk­lej jed­no­ra­zo­vej dáv­ke.

KEÚ PZ to­tiž pri sta­no­ve­ní ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky vy­chá­dza iba a vý­luč­ne z úda­ju o hod­no­te ab­so­lút­ne čis­tej dro­gy a z úda­ju, aké množ­stvo tej­to kon­krét­nej dro­gy je schop­né ov­plyv­niť v da­nom sme­re psy­chi­ku kon­zu­men­ta. Ne­be­rie však vô­bec do úva­hy oso­bu sa­mot­né­ho kon­zu­men­ta, kto­rá zoh­rá­va pri sta­no­ve­ní ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky kľú­čo­vú po­zí­ciu.

Ďal­šou dô­le­ži­tou sku­toč­nos­ťou je spô­sob, akým kon­zu­ment ap­li­ku­je omam­nú lát­ku. Z praxe sú zná­me prí­pa­dy, že dro­ga sa ap­li­ku­je naj­čas­tej­šie faj­če­ním a to vo for­me ci­ga­re­ty, cez alo­bal, cez faj­ku, bon­go, ma­ti­cu, ige­li­to­vý sá­čok, ale­bo voľ­ným in­ha­lo­va­ním od­pa­ro­va­nej dro­gy. Ďal­ším čas­tým spô­so­bom je ap­li­ká­cia pria­mo do ži­li pros­tred­níc­tvom in­jek­čnej strie­kač­ky. Čas­tý je aj spô­sob šňu­pa­ním.

Pri kaž­dom z vy­ššie uve­de­ných spô­so­boch sa lo­gic­ky me­ní množ­stvo dro­gy, kto­ré sa ním ap­li­ku­je a te­da v ko­neč­nom dôs­led­ku aj ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka tej­to dro­gy. Súd I. stup­ňa sa tou­to sku­toč­nos­ťou v da­nom prí­pa­de vô­bec ne­zao­be­ral. Z vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia, naj­mä z vý­po­ve­de sa­mot­né­ho ob­ža­lo­va­né­ho P V, kto­rú potvr­dzu­je aj sve­dok P vy­plý­va, že dro­gu si ap­li­ko­val faj­če­ním cez alo­bal.

KEÚ PZ v ko­neč­nom dôs­led­ku nie je op­ráv­ne­né sta­no­vo­vať po­jem ob­vyk­lej jed­no­ra­zo­vej dáv­ky a ani jej množ­stvo. Ten­to zá­ver je op­ráv­ne­ný sta­no­viť vý­luč­ne súd a to na zá­kla­de vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia.

KEÚ PZ je op­ráv­ne­ný iba skú­mať, aký ma­te­riál mu bol pred­lo­že­ný a v akom množ­stve, či je pred­lo­že­ný ma­te­riál omam­nou ale­bo psy­chot­rop­nou lát­kou a či po­mer psy­choak­tív­nej lát­ky v nej je schop­ný ov­plyv­niť psy­chi­ku kon­zu­men­ta.

Na vy­vo­de­nie tres­tnej zod­po­ved­nos­ti to­tiž nes­ta­čí okol­nosť, že za­is­te­ná lát­ka je uve­de­ná v zoz­na­me omam­ných či psy­chot­rop­ných lá­tok, ale je pot­reb­né skú­mať, či je schop­ná ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka v ta­kej mie­re, kto­rá je da­ná § 130 ods. 5 Tr. zák. V prí­pa­de, ak tú­to mie­ru nie je schop­ná do­siah­nuť, nie je napl­ne­ný for­mál­ny znak da­né­ho tres­tné­ho či­nu (viď  uz­ne­se­nie NS SR č. 5Tz 11/2004).

Pri sta­no­ve­ní ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky je pot­reb­né vy­chá­dzať nie­len iba zo zna­lec­ké­ho po­sud­ku KEÚ PZ, ale aj z ďal­ších vy­ko­na­ných dô­ka­zov a to zna­lec­ké­ho po­sud­ku z od­bo­ru zdra­vot­níc­tvo, od­vet­vie psy­chia­tria, kto­rý by ur­čil, či ide a ak áno v akej mie­re o zá­vis­losť, resp. účin­ku dro­gy na psy­chi­ku kon­zu­men­ta ako ta­ké­ho (viď roz­su­dok NS SR č. 6Tz 17/2001).

Ok­rem tých­to dô­ka­zov je však v ďal­šom pot­reb­né vy­chá­dzať pre­dov­šet­kým z vý­po­ve­de sa­mot­né­ho ob­ža­lo­va­né­ho, kto­rý kon­zu­mu­je za­is­te­nú dro­gu, pri­čom tvr­de­nia kon­zu­men­ta je pot­reb­né v rám­ci ob­ha­job­ných tvr­de­ní aj ove­riť vy­ko­na­ný­mi dô­kaz­mi. Nie je to­tiž mož­né za da­nej si­tuácie vy­lú­čiť ten­den­čnosť tvr­de­ní kon­zu­men­ta, kto­rý mô­že zve­li­čo­vať či skres­ľo­vať množ­stvo dro­gy rep­re­zen­tu­jú­ce ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy, aby do­sia­hol jej priaz­ni­vej­ší po­čet.

V da­nom prí­pa­de sa nik ne­zao­be­ral ob­ha­job­ným tvr­de­ním ob­ža­lo­va­né­ho, kto­rý uvá­dzal, že množ­stvo dro­gy mu ma­lo vy­sta­čiť na 6-7 dá­vok, resp. dva dni a že ho kú­pil za 100,-€ a že jed­na ob­vyk­lá dáv­ka he­roí­nu u ne­ho či­ni­la 1 gram. Ak bo­lo u ne­ho za­is­te­né množ­stvo 4.405 mg fen­ta­ny­lu, pri­čom ďal­šiu časť už ap­li­ko­val pri za­dr­ža­ní, bu­de pot­reb­né vy­po­čuť ob­ža­lo­va­né­ho k úda­ju, aké množ­stvo dro­gy vlo­žil pred faj­če­ním do alo­ba­lu a nás­led­ne sčí­tať ten­to údaj s množ­stvom fen­ta­ny­lu, kto­rý mu bol za­is­te­ný. Cel­ko­vý sú­čet oboch čí­siel bu­de rep­re­zen­to­vať cel­ko­vé množ­stvo fen­ta­ny­lu, kto­ré kú­pil od dí­le­ra za su­mu 100,-€.

Bu­de pot­reb­né, aby súd I. stup­ňa vý­slu­chom znal­ca z KEÚ PZ, resp. po­ve­re­né­ho pra­cov­ní­ka NPJ ale­bo ošet­ru­jú­ce­ho le­ká­ra CPLDZ ove­ro­val, či údaj uvá­dza­ný sa­mot­ným ob­ža­lo­va­ným o kon­zu­má­cii 1 gra­mu faj­če­ním cez alo­bal je bež­ný, ale­bo je neob­vyk­lý vy­my­ka­jú­ci sa bež­né­mu prie­me­ru.

Keď­že v za­is­te­nej dro­ge ide o po­mer­ne no­vú omam­nú lát­ku, bu­de pot­reb­né, aby KEÚ PZ uvie­dol, v akých kon­krét­nych jed­not­li­vých množ­stvách evi­du­je zá­chy­ty tej­to dro­gy na úze­mí Slo­ven­ska za ob­do­bie ro­kov 2010 a 2011. Ďalej bu­de pot­reb­né, aby sa KEÚ PZ vy­jad­ril k tvr­de­niu ob­ža­lo­va­né­ho, že ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka he­roí­nu či­ní 1 gram, či ten­to údaj je reál­ny a ko­rekt­ný.

KEÚ PZ však ne­dis­po­nu­je údaj­mi, aké je cel­ko­vá ce­na ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy na tr­hu. Ten­to údaj mô­že pos­kyt­núť Ná­rod­ná proti­dro­go­vá jed­not­ka (NPJ), kto­rá dis­po­nu­je prís­luš­ný­mi údaj­mi za ka­len­dár­ny rok, ako aj o množ­stve, kto­ré rep­re­zen­tu­je ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy. Bu­de pot­reb­né zis­tiť ce­nu ob­vyk­lej dáv­ky dro­gy u he­roí­nu, pre­vi­tí­nu a fen­ta­ny­lu a zis­te­nou su­mou vy­de­liť su­mu 100,-€ a tak­to zis­tiť koľ­ko dá­vok mo­hol ob­ža­lo­va­ný od dí­le­ra kú­piť.  
    
Nik sa to­tiž ne­zao­be­ral ob­ha­job­ným tvr­de­ním ob­ža­lo­va­né­ho, pod­ľa kto­ré­ho chcel od dí­le­ra kú­piť he­roín, resp. ho­vo­ril aj o per­vi­tí­ne a to za su­mu 100,-€. Až z uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia to­tiž  zis­til, že iš­lo o fen­tan­yl. Ten­to roz­por ne­bol od­stra­ňo­va­ný ani po­čas vý­slu­chu na hlav­nom po­jed­ná­va­ní. Vý­slu­chom bu­de pot­reb­né ten­to roz­por od­strá­niť, pri­čom ten­to údaj v ďal­šom bu­de pot­reb­né pre­ve­riť ako u KEÚ PZ, tak aj u NPJ.

              Ok­rem to­ho po­zor­nos­ti sú­du I. stup­ňa unik­lo, že v rám­ci ce­lé­ho ko­na­nia od­vo­la­teľ opa­ko­va­ne uvá­dzal, že je dl­ho­do­bo zá­vis­lý na omam­ných lát­kach a že sa lie­či v CPLDZ Bra­tis­la­va. Do­kon­ca navr­ho­val, aby bol vy­po­ču­tý aj je­ho ošet­ru­jú­ci le­kár, čo­mu vy­ho­ve­né ne­bo­lo. Od­vo­la­cí súd po­va­žu­je vý­sluch ošet­ru­jú­ce­ho le­ká­ra za mi­mo­riad­ne dô­le­ži­tý, pre­to­že mô­že pris­pieť vý­raz­nou mie­rou k ob­jas­ne­niu dô­le­ži­tých sku­toč­nos­tí a to naj­mä mie­ry je­ho zá­vis­los­ti, resp. pô­sob­nos­ti dro­gy (he­roí­nu, pre­vi­tí­nu či fen­ta­ny­lu)  na je­ho psy­chi­ku. Ok­rem to­ho CPLDZ is­to dis­po­nu­je údaj­mi od pa­cien­tov dro­go­vo zá­vis­lých, aké množ­stvo tej kto­rej da­nej dro­gy po­va­žu­jú za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku, pri­čom tie­to úda­je bu­de pot­reb­né pred­lo­žiť a nás­led­ne kon­fron­to­vať s údaj­mi uvá­dza­ný­mi ob­ža­lo­va­ným, ku kto­rým tre­ba tak­tiež ošet­ru­jú­ce­ho le­ká­ra vy­po­čuť.

    Na­po­kon bu­de pot­reb­né pred­vo­lať, umož­niť prí­tom­nosť pri vy­ko­ná­va­ní po­ža­do­va­ných dô­ka­zov a na­po­kon aj k nim vy­po­čuť znal­ky­ňu MUDr. Da­ni­cu H CSc.

               Vzhľa­dom na vy­ššie uve­de­né sku­toč­nos­ti bu­de pot­reb­né:

-    za­bez­pe­čiť šta­tis­tic­ké úda­je NPJ za rok 2010 a ak bu­dú k dis­po­zí­cii, tak za rok 2011 o ma­loob­chod­ných ce­nách 1 g he­roí­nu, per­vi­tí­nu a fen­ta­ny­lu na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky
-    za­bez­pe­čiť šta­tis­tic­ké úda­je NPJ, KEÚ PZ, CPLDZ za rok 2010 a ak bu­dú k dis­po­zí­cii, tak aj za rok 2011 o množ­stve he­roí­nu, per­vi­tí­nu a fen­ta­ny­lu rep­re­zen­tu­jú­ce ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku u kaž­dej z vy­me­no­va­ných drog zvlášť
-    vy­po­čuť ob­ža­lo­va­né­ho P V k úda­jom, aká bo­la u ne­ho ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka he­roí­nu a per­vi­tí­nu pri ap­li­ká­cii faj­če­ním cez alo­bal
-    nás­led­ne k tak­to za­bez­pe­če­ným lis­tin­ným dô­ka­zom a úda­jom ob­ža­lo­va­né­ho vy­po­čuť kom­pe­ten­tné­ho pra­cov­ní­ka NPJ  a KEÚ PZ
-    vy­po­čuť ošet­ru­jú­ce­ho le­ká­ra ob­ža­lo­va­né­ho  k je­ho lieč­be, mie­re zá­vis­los­ti a k úda­jom v pred­chá­dza­jú­cich šty­roch od­ráž­kach
-    pred­vo­lať a umož­niť prí­tom­nosť pri vy­ko­ná­va­ní dô­ka­zov v pred­chá­dza­jú­cich od­ráž­kach a nás­led­ne k nim vy­po­čuť znal­ky­ňu MUDr. Da­ni­cu H CSc.
-    na­po­kon po za­bez­pe­če­ní a vy­ko­na­ní vy­ššie uve­de­ných dô­ka­zov in­di­vi­duál­ne ur­čiť, jed­nak ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy u ob­ža­lo­va­né­ho Pet­ra Va­še­ka, tak aj ich cel­ko­vý po­čet
-    v prí­pa­de, že cel­ko­vý po­čet ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vých dá­vok dro­gy bu­de 10 a me­nej, up­ra­viť v tom­to sme­re aj práv­nu kva­li­fi­ká­ciu.
              
              Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve pre­to na zá­kla­de od­vo­la­nia po­da­né­ho ob­ža­lo­va­ným na­pad­nu­tý roz­su­dok na zá­kla­de vy­ššie uve­de­ných po­chy­be­ní zru­šil v ce­lom roz­sa­hu a vec vrá­til sú­du pr­vé­ho stup­ňa, aby ju v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­vu pre­jed­nal a roz­ho­dol a aby zá­kon­ným spô­so­bom vy­ko­nal naz­na­če­né dô­ka­zy, resp. ďal­šie dô­ka­zy, kto­ré bu­de pot­reb­né vy­ko­nať a nás­led­ne tie­to pos­tu­pom pod­ľa § 2 ods.12 Tr. por vy­hod­no­til jed­not­li­vo, ako aj vo vzá­jom­ných sú­vis­los­tiach a spra­vod­li­vo vo ve­ci roz­ho­dol.


P o u č e n i e : Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu nie je prí­pust­ný ďal­ší op­rav­ný pros­trie­dok.

Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve, odd. 1To
dňa 11.01.2012


                                                                                              JUDr. Ive­ta Ze­le­nayová
                                                                                                  pred­sed­níč­ka se­ná­tu


Vy­pra­co­val: JUDr. Ka­mil Ivá­nek

Diskusia