Kolúzny dôvod väzby a verejné vyhlásenia obvineného

 

Úvod­ná poz­nám­ka JUDr. Pe­ter Šam­ko

Niž­šie v texte je uve­de­né vä­zob­né uz­ne­se­nie Naj­vyš­šie­ho sú­du SR, kto­ré sa za­obe­ra­lo ko­lúz­nym dô­vo­dom väz­by vo vzťa­hu k vy­jad­re­niam na tla­čo­vých be­se­dách. Naj­vyš­ší súd SR v ňom zdô­raz­nil, že vy­jad­re­nia na tla­čo­vých be­se­dách nie sú, sa­mé oso­be, ko­lúz­nym dô­vo­dom väz­by, na­koľ­ko „pri ko­lúz­nom ko­na­ní sa nao­pak pred­pok­la­dá, že sa ob­vi­ne­ný bu­de sna­žiť „za­stre­tým“ spô­so­bom, o kto­rom ne­bu­dú mať or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ve­do­mosť, ma­riť vý­sled­ky vy­šet­ro­va­nia a to naj­mä ov­plyv­ňo­va­ním osôb, zne­hod­no­co­va­ním dô­ka­zov či iným ob­dob­ným ko­na­ním“.

Vo vzťa­hu ku ko­lúz­ne­mu dô­vo­du väz­by, kto­rý pro­ku­rá­tor vy­vo­dzo­val aj z nut­nos­ti vy­po­ču­tia ďal­ších sved­kov, Naj­vyš­ší súd SR uvie­dol, že „tie­to oso­by už bo­li viac­krát vy­po­ču­té buď pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia ale­bo v inom ko­na­ní. Sa­mot­ná po­vin­nosť ich opa­ko­va­né­ho vy­po­ču­tia za úče­lom spro­ces­ne­nia vý­po­ve­dí nie je dos­ta­toč­ným dô­vo­dom na zá­sah do prá­va ob­vi­ne­né­ho na osob­nú slo­bo­du, keď­že ide o bež­nú pro­ces­nú si­tuáciu (ak do­te­raz vo­či nim nep­re­ja­vil ko­lúz­ne sprá­va­nie, resp. ak nie sú zis­te­né kon­krét­ne sku­toč­nos­ti za­kla­da­jú­ce dô­vod­nú oba­vu z ta­ké­ho sprá­va­nia ob­vi­ne­né­ho).

 Ďalej Naj­vyš­ší súd SR k vý­slu­chom sved­kov uvie­dol, že „je sí­ce na úva­he or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní, aké po­ra­die vý­slu­chov zvo­lia, av­šak v prí­pa­de vä­zob­né­ho stí­ha­nia osôb z dô­vo­du tzv. ko­lúz­nej väz­by by aj s oh­ľa­dom na prá­va tých­to osôb bo­lo vhod­nej­šie us­ku­toč­niť pred­nos­tne vý­slu­chy sved­kov, pre kto­rých ne­vy­po­ču­tie je da­ná oso­ba dr­ža­ná vo väz­be“.

Té­me tla­čo­vej be­se­dy ob­vi­ne­né­ho a ko­lúz­ne­ho dô­vo­du väz­by sme sa v mi­nu­los­ti ve­no­va­li tu:

http://www.prav­ne­lis­ty.sk/roz­hod­nu­tia/a739-tla­co­va-be­se­da-ob­vi­ne­ne­ho-a-ko­luz­ny-do­vod-vaz­by

                        Uz­ne­se­nie Naj­vyš­šie­ho sú­du SR sp. zn. 5Tost-š/11/2022 zo dňa 13.05.2022

Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky v se­ná­te zlo­že­nom z pred­se­du JUDr. Pet­ra Ha­ta­lu a sud­cov JUDr. Ju­ra­ja Kli­men­ta a JUDr. Pet­ra Štif­ta v tres­tnej ve­ci ob­vi­ne­né­ho JUDr. R K a spol, pre zlo­čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny pod­ľa § 296 Tr. zák. a iné, pre­ro­ko­val na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí ko­na­nom 13. má­ja 2022 v Bra­tis­la­ve sťaž­nosť ob­vi­ne­né­ho JUDr. R K, pro­ti uz­ne­se­niu sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du v Pe­zin­ku z 23. ap­rí­la 2022, sp. zn. 6Tp/5/2022, a tak­to

roz­ho­dol:

I.                   Pod­ľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. sa zru­šu­je na­pad­nu­té uz­ne­se­nie v ce­lom roz­sa­hu.

II.                Pod­ľa § 79 ods. 1 Tr. por, sa ob­vi­ne­ný JUDr. R K, nar......, pre­púš­ťa ih­neď z väz­by na slo­bo­du.

Od­ôvod­ne­nie

Sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du v Pe­zin­ku (ďa­lej aj „súd pr­vé­ho stup­ňa“) uz­ne­se­ním z 23. ap­rí­la 2022, sp. zn. 6Tp/5/2022 pod­ľa § 87 ods. 2 Tr. por. z dô­vo­du uve­de­né­ho v § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. vzal ob­vi­ne­né­ho JUDr. R K do väz­by stým, že le­ho­ta väz­by za­ča­la ply­núť 20. ap­rí­la 2022 o 10:10 hod. a ob­vi­ne­ný ju bu­de vy­ko­ná­vať v Ústa­ve na vý­kon väz­by v Bra­tis­la­ve.

Pro­ti uz­ne­se­niu po­dal ob­vi­ne­ný riad­ne a včas, v zá­ko­nom sta­no­vej le­ho­te, pria­mo do zá­pis­ni­ce o svo­jom vý­slu­chu, sťaž­nosť, kto­rú nás­led­ne od­ôvod­nil.

Ob­vi­ne­ný v pí­som­ných dô­vo­doch svo­jej sťaž­nos­ti na­mie­tol ne­zá­kon­nosť roz­hod­nu­tia, kto­rú zhr­nul do via­ce­rých ok­ru­hov:

-    ab­sen­cia dô­vod­nos­ti ob­vi­ne­nia ako ma­te­riál­ne­ho pred­pok­la­du väz­by,

-    ab­sen­cia skú­ma­nia práv­nej kva­li­fi­ká­cie skut­kov,

-    ab­sen­cia dô­vo­dov ko­lúz­nej väz­by,

-       ab­sen­cia vy­spo­ria­da­nia sa sú­du s ná­miet­ka­mi ob­ha­jo­by (ne­dos­ta­tok riad­ne­ho od­ôvod­ne­nia roz­hod­nu­tia),

-      ne­reš­pek­to­va­nie us­tá­le­nej roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej len „naj­vyš­ší súd“), Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej len „ús­tav­ný súd“) a Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va (ďa­lej len „ESĽP“).

K ab­sen­cii dô­vod­nos­ti ob­vi­ne­nia uvie­dol, že skut­ky, kla­de­né mu za vi­nu, sa nes­ta­li. Ne­má ve­do­mosť o exis­ten­cii zlo­či­nec­kej sku­pi­ny ale­bo o oh­ro­ze­ní da­ňo­vé­ho ta­jom­stva. Svo­je tres­tné stí­ha­nie po­va­žu­je za po­li­tic­ky mo­ti­vo­va­né. Sku­tok v bo­de 1/ uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia ne­vy­ka­zu­je poj­mo­vé zna­ky da­né­ho tres­tné­ho či­nu pre ab­sen­ciu de­fi­nič­ných kri­té­rií zlo­či­nec­kej sku­pi­ny (chý­ba ča­so­vý údaj o vzni­ku, tr­va­ní, spô­so­be fun­go­va­nia a or­ga­ni­zač­nej štruk­tú­re). Skut­ko­vá ve­ta iba od­ka­zu­je na iným oso­bám vzne­se­né ob­vi­ne­nie v kau­ze „Očis­tec“ za zlo­čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny pod­ľa § 296 Tr. zák. a iné. Ta­ký­to od­kaz je nep­rí­pust­ný. Zá­ro­veň spi­so­vý ma­te­riál z pred­met­nej kau­zy nie je sú­čas­ťou spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu v da­nej ve­ci. Exis­ten­ciu zlo­či­nec­kej sku­pi­ny neo­pi­su­je ani nik­to zo sved­kov, pri­čom kva­li­fi­ká­cia ko­na­nia ob­vi­ne­né­ho v bo­de 1/ je v roz­po­re s čl. 29 a čl. 31 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej len „ús­ta­va“). V ďal­šej čas­ti ob­vi­ne­ný ro­zob­ral zna­ky zlo­či­nec­kej sku­pi­ny v nad­väz­nos­ti na od­ôvod­ne­nie uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia a návr­hu na vza­tie do väz­by, rea­go­val na for­mu­lá­ciu skut­kov a pred­kla­dal vlas­tnú proti­ar­gu­men­tá­ciu. Nás­led­ne vy­tkol práv­nu kva­li­fi­ká­ciu skut­kov v bo­doch 2/ a 3/ uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia a nad­kva­li­fi­ko­va­nie tres­tné­ho či­nu oh­ro­ze­nia ob­chod­né­ho, ban­ko­vé­ho, poš­to­vé­ho, te­le­ko­mu­ni­kač­né­ho a da­ňo­vé­ho ta­jom­stva aj pod­ľa ods. 3 písm. b) § 264 Tr. zák. s pou­ka­zom na us­ta­no­ve­nie § 141 písm. a) Tr. zák. Bez ta­kej­to práv­nej kva­li­fi­ká­cie by ne­mo­hol byť spá­cha­ný zlo­čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny pod­ľa § 296 Tr. zák. a nao­pak bez exis­ten­cie zlo­či­nu pod­ľa § 296 Tr. zák. by ne­moh­li byť skut­ky 2/ a 3/ uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia kva­li­fi­ko­va­né ako zlo­čin. Zá­ro­veň sa tie­to skut­ky nes­ta­li a ne­vy­ka­zu­jú ani ob­li­ga­tór­ne zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty da­né­ho tres­tné­ho či­nu v kon­texte us­ta­no­ve­nia § 11 zá­ko­na č. 563/2009 Z. z. o sprá­ve da­ní v zne­ní účin­nom do 31. de­cem­bra 2017 (ďa­lej len „ zá­kon č. 563/2009 Z. z.“). Pod­ľa práv­nej úp­ra­vy účin­nej do 31. de­cem­bra 2017 ne­bo­lo mož­né tres­tne pos­ti­ho­vať tre­tie oso­by (aj po­li­ti­kov, kto­rí vo ve­rej­nom zá­uj­me pre­zen­to­va­li ve­rej­nos­ti po­doz­re­nia z da­ňo­vej tres­tnej čin­nos­ti na pod­kla­de in­for­má­cií zís­ka­ných z rôz­nych zdro­jov). Uve­de­né bo­lo vo vzťa­hu k de­fi­ní­cii poj­mov „da­ňo­vé ta­jom­stvo“ a „po­ru­še­nie da­ňo­vé­ho ta­jom­stva“ zme­ne­né no­ve­lou zá­ko­na s účin­nos­ťou od 1. ja­nuá­ra 2018. Skut­ky sú pri­tom da­to­va­né do ro­kov 2016 a 2017, ke­dy sa da­né­ho tres­tné­ho či­nu mo­hol do­pus­tiť iba správ­ca da­ne ale­bo iná oso­ba op­ráv­ne­ná oboz­na­mo­vať sa s da­ňo­vým ta­jom­stvom. V tej­to sú­vis­los­ti pou­ká­zal na člá­nok M T z 9. ok­tób­ra 2017, pod­ľa kto­ré­ho bo­lo v inej ve­ci prá­vop­lat­ne pre­ru­še­né tres­tné stí­ha­nie pre to­tož­ný sku­tok ako v bo­de 2/ uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, pri­čom vy­šet­ro­va­teľ v uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia neo­dô­vod­nil od­klon od uve­de­né­ho roz­hod­nu­tia, ako aj roz­hod­nu­tí sú­dov, v kto­rých bo­la pá­cha­te­ľom vždy oso­ba op­ráv­ne­ná oboz­na­mo­vať sa s da­ňo­vým ta­jom­stvom a nie tre­tia oso­ba.

Ob­vi­ne­ný su­már­ne kon­šta­to­val ne­napl­ne­nie zá­kon­ných zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty zlo­či­nu za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny pod­ľa § 296 Tr. zák., neur­či­tosť v opi­se skut­kov v bo­doch 2/ a 3/ uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia a nep­res­kú­ma­teľ­nosť uz­ne­se­nia pre ab­sen­ciu úvah, kto­rý­mi sa roz­ho­du­jú­ci or­gán spra­vo­val pri hod­no­te­ní vy­ko­na­ných dô­ka­zov. Ob­vi­ne­nie je op­re­té vý­luč­ne o „no­vé“ vý­po­ve­de ka­júc­ni­kov, kto­ré nie sú pod­po­re­né ma­te­riál­ny­mi dô­kaz­mi. V nad­väz­nos­ti na to ob­vi­ne­ný roz­vie­dol sku­toč­nos­ti k ich vý­po­ve­diam, k in­šti­tú­tu spolu­pra­cu­jú­cich osôb, s pou­ka­zom na roz­hod­nu­tiam za­obe­ra­jú­ce sa tým­to in­šti­tú­tom.

V rám­ci ab­sen­cie skú­ma­nia práv­nej kva­li­fi­ká­cie skut­kov na­mie­tol ne­vy­rov­na­nie sa sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie s ná­miet­ka­mi ob­ha­jo­by k práv­nej kva­li­fi­ká­cii. Pod­ľa ob­vi­ne­né­ho or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní kva­li­fi­ko­va­li skut­ky prís­luš­ným spô­so­bom za úče­lom za­lo­že­nia vec­nej prís­luš­nos­ti Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry a obí­de­nia preml­ča­nia skut­kov v bo­doch 2/ a 3/, kto­ré by inak bo­li pre­čin­mi.

Vo vzťa­hu k ab­sen­cii dô­vo­dov ko­lúz­nej väz­by kon­šta­to­val neexis­ten­ciu ko­lúz­ne­ho ko­na­nia ob­vi­ne­né­ho na tla­čo­vých kon­fe­ren­ciách. Ob­vi­ne­né­mu sa pri­tom vy­tý­ka ve­rej­ná ob­ha­jo­ba vy­šet­ro­va­teľ­ky San­tu­so­vej, hod­no­te­nie sved­kov dňa 22. jú­la 2021 a vy­jad­re­nia spolu­ob­vi­ne­né­ho JUDr. R F, CSc z 26. ok­tób­ra 2020 a 24. má­ja 2021, ke­dy spolu­ob­vi­ne­ný ozna­čil ka­júc­ni­kov za uda­va­čov. Dô­vo­dom ko­lúz­nej väz­by ne­mô­že byť sku­toč­nosť, že ob­vi­ne­ný ve­rej­ne pre­zen­tu­je kri­tic­ký pos­toj k zneu­ží­va­niu tres­tné­ho prá­va na boj pro­ti po­li­tic­kým opo­nen­tom, k zneu­ží­va­niu in­šti­tú­tu väz­by a k zneu­ží­va­niu in­šti­tú­tu spolu­pra­cu­jú­cich osôb. V tej­to sú­vis­los­ti pou­ká­zal na rôz­ne roz­hod­nu­tia Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve a ESĽP. Na mar­go oba­vy z ko­lúz­ne­ho ko­na­nia pou­ká­zal na roz­ho­vor Ľ M z 27. ap­rí­la 2022 pre den­ník Pos­toj, kto­rý uvá­dza sku­toč­nos­ti, ku kto­rým len mal byť vy­po­ču­tý vy­šet­ro­va­te­ľom a v ča­se, keď eš­te ne­bo­li vy­po­ču­tí iní sved­ko­via. Ob­vi­ne­ný ďa­lej upria­mil po­zor­nosť sťaž­nos­tné­ho sú­du na ča­so­vý od­stup od údaj­né­ho spá­chania skut­ku, dĺžku pred­príp­rav­né­ho ko­na­nia, po­čas kto­ré­ho ne­bo­lo zis­te­né, že by ma­lo do­chá­dzať k ma­re­niu vy­šet­ro­va­nia zo stra­ny ob­vi­ne­né­ho. O plá­no­vi­tos­ti ak­cie sved­čí vy­jad­re­nie po­li­caj­né­ho pre­zi­den­ta Slo­ven­skej re­pub­li­ky z 20. ap­rí­la 2022. V ta­kom prí­pa­de doš­lo k po­ru­še­niu us­ta­no­ve­ní § 2 ods. 1, ods. 6 Tr. por., keď­že or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní sú po­vin­né za­čať tres­tné stí­ha­nie, ak je zrej­mé, že sa sku­tok stal, pri­čom z reali­zač­né­ho návr­hu vy­plý­va, že bo­li aj zná­me po­doz­ri­vé oso­by. Ob­vi­ne­ný sa ďa­lej nes­to­tož­nil s ná­zo­rom sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie, kto­rý op­rel dô­vod väz­by o štá­dium tres­tné­ho ko­na­nia a pro­ces­né pos­ta­ve­nie, v kto­rom bo­li ka­júc­ni­ci a ďal­šie oso­by vy­po­ču­té a kto­ré mu­sia byť opä­tov­ne vy­po­ču­té ako sved­ko­via. Pro­ces­ná úp­ra­va Tres­tné­ho po­riad­ku ne­mô­že byť zneu­ží­va­ná a na ťar­chu ob­vi­ne­né­ho. Po­kiaľ ide o ďal­ších navr­ho­va­ných sved­kov a poš­ko­de­ných (.........), ich ov­plyv­ňo­va­nie je nie­len vy­lú­če­né, ale pro­ku­rá­tor ani sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie ich neu­vá­dza­jú. Ďal­šie oso­by už bo­li vy­po­ču­té v tres­tnom ko­na­ní v kau­ze „Očis­tec“ a z ich vý­po­ve­dí ne­vyp­ly­nu­li sku­toč­nos­ti za­kla­da­jú­ce oba­vu z ko­lúz­ne­ho sprá­va­nia ob­vi­ne­né­ho. Sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie bez pred­lo­že­nia vie­ro­hod­né­ho dô­ka­zu iba uvá­dza dom­nien­ky, že by ob­vi­ne­ný mo­hol ov­plyv­ňo­vať sved­kov ale­bo inak ma­riť vy­šet­ro­va­nie. Do ko­lúz­nej väz­by pri­tom mož­no vziať ob­vi­ne­né­ho len, ak exis­tu­jú kon­krét­ne sku­toč­nos­ti od­ôvod­ňu­jú­ce ta­kú­to oba­vu.

Vzhľa­dom na uve­de­né, sťaž­nos­tné­mu sú­du navr­hol na­pad­nu­té uz­ne­se­nie zru­šiť a ob­vi­ne­né­ho pre­pus­tiť z väz­by na slo­bo­du.

Vy­jad­re­nie k sťaž­nos­ti bo­lo do­ru­če­né pro­ku­rá­to­ro­vi Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej len „pro­ku­rá­tor“), kto­rý sa nes­to­tož­nil s ná­zor­mi ob­vi­ne­né­ho. K spo­chyb­ňo­va­niu ma­te­riál­nych pred­pok­la­dov väz­by uvie­dol, že kon­krét­ne okol­nos­ti od­ôvod­ňu­jú­ce po­doz­re­nie prís­luš­nos­ti ob­vi­ne­né­ho k zlo­či­nec­kej sku­pi­ne ne­vyp­lý­va­jú len z to­ho, že mal spá­chať tres­tné či­ny kla­de­né mu za vi­nu v bo­doch 2/ a 3/ uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia s vy­uži­tím štruk­túr čle­nov sku­pi­ny a osôb čin­ných pre zlo­či­nec­kú sku­pi­nu. Ob­vi­ne­né­mu pri­tom nie je kla­de­né za vi­nu, že mal zos­no­vať, resp. byť čle­nom zlo­či­nec­kej sku­pi­ny od za­čiat­ku za úče­lom spá­chania skut­kov v bo­doch 2/ a 3/ uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia. Kon­krét­ne okol­nos­ti vy­chá­dza­jú mi­ni­mál­ne z vý­po­ve­de sved­ka Ľ M k okol­nos­tiam pri­jí­ma­cie­ho po­ho­vo­ru na fun­kciu ria­di­te­ľa KÚFS, ke­dy sa N B pre­zen­to­val ako oso­ba s mož­nos­ťou ov­plyv­ňo­vať vý­ber ľu­dí a niek­to­ré kro­ky v si­lo­vých zlož­kách a po­li­tic­ky ov­lá­da­ných in­šti­tú­ciách, pri­čom vplyv mal mať pria­mo od R F a R K, s kto­rý­mi sa stý­kal sám ale­bo v prí­tom­nos­ti T G. Ľ M sa stal ria­di­te­ľom, pri­čom mu mal byť N B do­rov­ná­va­ný prí­jem z pred­chá­dza­jú­ce­ho pô­so­be­nia. Dru­hou okol­nos­ťou preu­ka­zu­jú­cou po­doz­re­nie je fakt, že N B mal byť pod­stat­ným ak­té­rom skut­kov v bo­doch 2/ a 3/ ob­ža­lo­by v kau­ze „Očis­tec“, kde sa mal zú­čas­tňo­vať stret­nu­tí na Úra­de vlá­dy a Mi­nis­ter­stve vnút­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky za účas­ti ob­vi­ne­né­ho ako vte­daj­šie­ho mi­nis­tra vnút­ra. Na tých­to stret­nu­tiach sa ma­la do­ha­do­vať ne­le­gál­na čin­nosť.

Tvr­de­nia osôb vy­po­ču­tých pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia (naj­mä ......) sú pod­po­re­né zis­te­nia­mi z ko­mu­ni­ká­cie me­dzi N B a M K cez ap­li­ká­ciu Three­ma, z kto­rej je mož­né vy­vo­diť zá­ver o vzťa­ho­vej pre­via­za­nos­ti N B s R K. Dô­vod­né po­doz­re­nie vo vzťa­hu ku skut­ku v bo­de 1/ uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia pod­po­ru­je ver­zia F I o je­ho no­mi­ná­cii na post ria­di­teľ Fi­nan­čnej sprá­vy s „dop­lat­kom“ mzdy od J B na po­kyn R K, a to v kon­texte vý­po­ve­de Ing. B, kto­rý ho­vo­ril o svo­je no­mi­ná­cii na post ria­di­te­ľa Ná­rod­nej jed­not­ky fi­nan­čnej po­lí­cie. Na zá­kla­de ce­lej mo­zai­ky, vy­plý­va­jú­cej z od­ôvod­ne­nia uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, je po­tom mož­né vy­hod­no­tiť váž­ne po­doz­re­nie, že ob­vi­ne­ní JUDr. R K JUDr. R F, CSc. ako mi­nis­ter vnút­ra a pred­se­da vlá­dy plá­no­va­ne zve­ri­li nad rá­mec ob­vyk­lých po­li­tic­kých zvyk­los­tí a práv­nych pra­vi­diel štruk­tú­re fun­gu­jú­cej mi­mo zlo­žiek vý­kon­nej mo­ci a po­li­ti­ky moc (pri­čom mi­ni­mál­ne jed­ným zria­dia­cich čle­nov sku­pi­ny mal byť N B), kto­rá mu umož­ni­la vy­ko­nať per­so­nál­ne no­mi­ná­cie do dô­le­ži­tých štát­nych or­gá­nov. No­mi­nan­ti po­tom ma­li vy­ko­ná­vať ďal­šie no­mi­ná­cie. Pod­ľa pro­ku­rá­to­ra je da­né váž­ne po­doz­re­nie zo zos­no­va­nia, ale naj­mä člen­stva ob­vi­ne­né­ho v zlo­či­nec­kej sku­pi­ne (v ne­pria­mom úmys­le). Naj­nes­kôr po za­ča­tí skut­ko­vé­ho de­ja v skut­ku v bo­de 2/ uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia je mož­né uva­žo­vať o pria­mom úmys­le vo vzťa­hu k napl­ne­niu zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty pod­ľa § 296 Tr. zák. (vy­uži­tie štruk­túr sku­pi­ny na prá­vom neap­ro­bo­va­ný účel).

Dô­vod­né po­doz­re­nie zo spá­chania skut­kov v bo­doch 2/ a 3/ uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia je u ob­vi­ne­né­ho mož­né vy­vo­dzo­vať z dô­ka­zov uve­de­ných na str. 98 a nasl. uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia (vý­po­ve­de  .....). V ďa­lej čas­ti pro­ku­rá­tor po­pí­sal sku­toč­nos­ti vy­plý­va­jú­ce z jed­not­li­vých vý­po­ve­dí sved­kov a vy­jad­ril sa k ďal­ším ná­miet­kam ob­vi­ne­né­ho (§11 zá­ko­na č. 563/2009 Z. z., po­jem „po­ru­še­nie da­ňo­vé­ho ta­jom­stva“, po­va­ha tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 264 Tr. zák. ako oh­ro­zo­va­cie­ho tres­tné­ho či­nu, kto­rý mô­že spá­chať kaž­dý). Zá­ro­veň vy­jad­ril ná­zor o da­nos­ti kva­li­fi­kač­né­ho zna­ku § 264 ods. 3 písm. b) Tr. zák., pre­to­že skut­ky v bo­doch 2/ a 3/ uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia ma­li byť spá­cha­né po­čas čin­nos­ti sku­pi­ny, jej člen­mi, resp. oso­ba­mi pre ňu čin­ný­mi. Po­kiaľ zá­kon pos­ti­hu­je kva­li­fi­ko­va­ným spô­so­bom spá­cha­ný pre­čin ako zlo­čin, nie je mož­né od­hliad­nuť od to­ho, že aj ten­to pre­čin už mal byť spá­cha­ný v štruk­tú­re zlo­či­nec­kej sku­pi­ny. Pro­ku­rá­tor sa tak­tiež nes­to­tož­nil s ar­gu­men­tá­ciou ob­vi­ne­né­ho k ab­sen­cii pl­né­ho po­pi­su zlo­či­nec­kej sku­pi­ny v skut­ko­vej ve­te uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, ako je to­mu v kau­ze „Očis­tec“. Pod­ľa ne­ho je sku­tok dos­ta­toč­ne vy­me­dze­ný z hľa­dis­ka ča­su spá­chania, v nad­väz­nos­ti na dô­ka­zy za­bez­pe­če­né vo fá­ze pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia, pri­čom sú uve­de­né aj pres­né dá­tu­my us­ta­no­ve­nia do fun­kcií a tr­va­nia toh­to us­ta­no­ve­nia. V tej­to fá­ze je sú­čas­ne ne­dô­vod­né ar­gu­men­to­vať ju­di­ka­tú­rou ESĽP k vý­po­ve­diam tzv. spolu­pra­cu­jú­cich osôb, keď­že ESĽP sa za­obe­rá hod­no­te­ním ko­na­nia ako cel­ku. Na­priek to­mu mož­no kon­šta­to­vať, že vý­po­ve­de osôb, kto­rým bo­lo do­čas­ne od­lo­že­né vzne­se­nie ob­vi­ne­nia, sú pod­po­re­né aj iný­mi ob­jek­tív­ny­mi dô­kaz­mi (ko­mu­ni­ká­cia Three­ma, ve­rej­né in­for­mo­va­nie o úda­joch da­ňo­vé­ho ta­jom­stva...) a tvo­ria sil­nú re­ťaz dô­ka­zov a in­for­má­cií sme­ru­jú­cich k dô­vod­né­mu po­doz­re­niu zo spá­chania tres­tných či­nov kla­de­ných ob­vi­ne­ným za vi­nu.

Dô­vo­dy ko­lúz­nej väz­by po­va­žo­val za pre­cíz­ne od­ôvod­ne­né v uz­ne­se­ní sú­du pr­vé­ho stup­ňa. Ob­ha­jo­ba pri­tom pod­sú­va tvr­de­nia sú­du pr­vé­ho stup­ňa, kto­ré z uz­ne­se­nia ne­vyp­lý­va­jú. Z uz­ne­se­nia je zrej­mé, že ko­lúz­na väz­ba je od­vo­de­ná od kon­krét­nych úto­kov ob­vi­ne­né­ho a je­ho spolu­ob­vi­ne­né­ho na kon­krét­ne oso­by, kto­rých vý­po­ve­de im ne­vy­ho­vu­jú. Sa­moz­rej­me, že kri­ti­ka pos­tu­pov or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a pou­ží­va­nia in­šti­tú­tov tres­tné­ho prá­va ne­mô­že byť dô­vo­dom väz­by. Ko­lúz­ne sprá­va­nie ob­vi­ne­né­ho sa od­vo­dzo­va­lo od čas­tí ve­rej­ných vy­jad­re­ní, kto­rý­mi pô­so­bia na sved­kov. Oba­va sa pri­tom tý­ka aj eš­te ne­vy­po­ču­tých osôb, prí­pad­ne vy­po­ču­tých v iných ko­na­niach. Z kon­textu vy­jad­re­ní ob­vi­ne­né­ho a spolu­ob­vi­ne­né­ho vy­plý­va, že im zá­le­ží, aby sved­ko­via ne­vy­po­ve­da­li, resp. ne­vy­po­ve­da­li k okol­nos­tiam sved­čia­cim pre po­doz­re­nie z exis­ten­cie ne­le­gál­nej štruk­tú­ry ma­jú­cej pa­ra­met­re zlo­či­nec­kej sku­pi­ny pod­ľa skut­ku v bo­de 1/ uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia. Vzhľa­dom na uve­de­né po­va­žo­val pro­ku­rá­tor sťaž­nosť ob­vi­ne­né­ho za ne­dô­vod­nú.

Ob­vi­ne­ný sa nes­to­tož­nil s vy­jad­re­ním pro­ku­rá­to­ra, pri­čom je­ho ar­gu­men­tá­ciu po­va­žo­val za sna­hu sa­no­vať neudr­ža­teľ­né uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia a roz­hod­nu­tie sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie o vza­tí do väz­by. Pro­ku­rá­to­rom uvá­dza­né tvr­de­nie o vzni­ku „spo­lo­čen­stva ľu­dí, o kto­rých je dô­vod­né pred­pok­la­dať, že prog­ra­mo­vo pá­cha­jú naj­mä ko­rup­čnú tres­tnú čin­nosť“, ne­má opo­ru vo vy­ko­na­ných dô­ka­zoch. Pro­ku­rá­tor zá­ro­veň opo­me­nul, že ob­vi­ne­né­mu nie je kla­de­ná za vi­nu ko­rup­čná, ná­sil­ná ale­bo ma­jet­ko­vá tres­tná čin­nosť. Je nep­rí­pus­tné, aby bol ob­vi­ne­ný spá­ja­ný s ve­do­mos­ťou o ko­rup­čnej čin­nos­ti iných osôb. V ďal­šej čas­ti ob­vi­ne­ný zo­pa­ko­val svo­ju ar­gu­men­tá­ciu k poj­mu „da­ňo­vé ta­jom­stvo“ a napl­ne­niu ob­li­ga­tór­nych zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 264 Tr. zák. s tým, že skut­ky pod bod­mi 2/ a 3/ uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia sú v roz­po­re s us­ta­no­ve­ním § 206 ods. 3 Tr. por. vy­me­dze­né neur­či­to. Od­vo­dzo­va­nie väz­by ob­vi­ne­né­ho od kon­krét­nych „úto­kov“, a nie ve­rej­ných vy­jad­re­ní, po­va­žo­val za za­vá­dza­jú­ce. Pod­ľa ob­vi­ne­né­ho je úče­lom väz­by zba­ve­nie mož­nos­ti kri­ti­zo­vať de­for­má­ciu slo­ven­ské­ho tres­tné­ho prá­va, zneu­ží­va­nia ob­me­dzu­jú­cich in­šti­tú­tov a ob­me­dziť je­ho vý­kon ad­vo­ká­cie. Kon­šta­to­va­nie sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie o da­nos­ti dô­vo­du ko­lúz­nej väz­by pre náz­na­ky ko­lúz­nych ak­ti­vít, v rám­ci me­diál­nych vy­jad­re­ní, je v roz­po­re s tvr­de­ním ka­júc­ni­ka XY, že na zá­kla­de tých­to vy­jad­re­ní si „spo­me­nul“ a opä­tov­ne vy­po­ve­dal vo ve­ci, pri­čom uvie­dol sku­toč­nos­ti v nep­ros­pech ob­vi­ne­né­ho. Ob­dob­ná si­tuácia bo­la u ka­júc­ni­ka XY. Oba­vu z da­nos­ti dô­vo­dov ko­lúz­nej väz­by vy­lu­ču­je aj od­stup ča­su od me­diál­nych vy­jad­re­ní (tak­mer rok a viac) a od spá­chania skut­kov (v ro­koch 2012, 2015 a 2017). O ab­sen­cii exis­ten­cie sku­toč­nos­tí od­ôvod­ňu­jú­cich oba­vu zko­lúz­ne­ho sprá­va­nia je aj fakt, že po­čas vý­ko­nu väz­by ob­vi­ne­né­ho vy­po­ču­tí sved­ko­via neuvied­li, že by ve­rej­né vy­hlá­se­nia ob­vi­ne­né­ho a je­ho spolu­ob­vi­ne­né­ho vplý­va­li na ob­sah ich vý­po­ve­dí, ale­bo by ob­vi­ne­ný vo­či nim reali­zo­val akú­koľ­vek ko­lúz­nu ak­ti­vi­tu za úče­lom zme­ny ich vy­jad­re­ní. Zá­ro­veň sa pro­ti os­tat­ným spolu­ob­vi­ne­ným ve­die tres­tné stí­ha­nie na slo­bo­de. Ob­vi­ne­ný na­ďa­lej za­stá­va ná­zor o ab­sen­cii ma­te­riál­nych pred­pok­la­dov väz­by, a pre­to sťaž­nos­tné­mu sú­du navr­hol zru­šiť na­pad­nu­té uz­ne­se­nie a ob­vi­ne­né­ho pre­pus­tiť z väz­by na slo­bo­du.

Pro­ku­rá­tor v dopl­ne­ní vy­jad­re­nia pou­ká­zal na sku­toč­nos­ti vy­plý­va­jú­ce zo za­zna­me­na­nej ko­mu­ni­ká­cie zo stret­nu­tia us­ku­toč­ne­né­ho 12. augus­ta 2021, kto­rá bo­la za­chy­te­ná v rám­ci ak­cie s kry­cím náz­vom „BOM­BARDÉR“. Všet­ky oso­by zo stret­nu­tia pri­tom ma­li nie­len pod­rob­né ve­do­mos­ti o prie­be­hu tres­tné­ho ko­na­nia v kau­ze „Očis­tec“, pri­čom tres­tná vec ob­vi­ne­né­ho úz­ko sú­vi­sí prá­ve s da­nou kau­zou, ale ma­jú me­dzi se­bou blíz­ky vzťah, kto­rý spá­ja spo­loč­ný zá­ujem na spo­chyb­ňo­va­ní vie­ro­hod­nos­ti sved­kov a pos­tu­pov vy­šet­ro­va­nia v da­nej kau­ze. Mož­nú ko­lú­ziu od­ví­ja­jú­cu sa od blíz­ke­ho vzťa­hu osôb mož­no pod­po­riť aj ak­tuál­nym vä­zob­ným stí­ha­ním ob­vi­ne­né­ho Mgr. M P pre trest­ný čin is­tým spô­so­bom sú­vi­sia­cim s čin­nos­ťou spo­lo­čen­stva. Pro­ku­rá­tor na pod­po­ru svo­jich tvr­de­ní pou­ká­zal na kon­krét­ne čas­ti pre­pi­su z roz­ho­vo­ru zo stret­nu­tia a z to­ho vy­plý­va­jú­cu mož­nú oba­vu o ak­ti­vo­va­nie vzťa­hu za úče­lom ov­plyv­ňo­va­nia sved­kov. Sú­čas­ne ma­jú byť v ďal­šom prie­be­hu ko­na­nia vy­po­ču­tí bý­va­lí vy­so­ko pos­ta­ve­ní sved­ko­via (.......), u kto­rých mož­no pred­pok­la­dať is­tú mie­ru vzťa­hu s ob­vi­ne­ným, čo by moh­lo byť vy­uži­té na pô­so­be­nie na tých­to sved­kov. Ob­dob­ná oba­va je aj u sved­ka XY, kto­rý má byť tak­tiež vy­po­ču­tý. Pod­ľa pro­ku­rá­to­ra všet­ky okol­nos­ti pod­po­ru­jú dô­vod­nosť na­pad­nu­té­ho uz­ne­se­nia, a to nad rá­mec je­ho pod­rob­né­ho od­ôvod­ne­nia. K po­da­niu zá­ro­veň pri­po­jil roz­pis úko­nov na me­sia­ce máj a jún 2022.

Na úvod sťaž­nost­ný súd po­va­žu­je za pot­reb­né uviesť, že iný se­nát naj­vyš­šie­ho sú­du uz­ne­se­nia­mi z 11. má­ja 2022, sp. zn. 1 Ndt 10/2022 a 1 Ndt 11/2022 pod­ľa § 32 ods. 1 Tr. por. ne­vy­lú­čil JUDr. Ju­ra­ja Kli­men­ta, JUDr. Pet­ra Ha­ta­lu a JUDr. Pet­ra Štif­ta z vy­ko­ná­va­nia úko­nov tres­tné­ho ko­na­nia v tres­tnej ve­ci ob­vi­ne­né­ho JUDr. R K a spol., ve­de­nej na naj­vyš­šom sú­de pod sp. zn. 5 Tost-š 11/2022. Aj ob­vi­ne­ný po­dal ná­miet­ku za­uja­tos­ti pro­ti pred­se­do­vi se­ná­tu JUDr. Ju­ra­jo­vi Kli­men­to­vi, o kto­rom se­nát roz­ho­dol uz­ne­se­ním z 13. má­ja 2022, sp. zn. 5 Tost-š 11/2022, že nie je vy­lú­če­ný z vy­ko­ná­va­nia úko­nov v pred­met­nej tres­tnej ve­ci.

Nás­led­ne naj­vyš­ší súd ako súd sťaž­nost­ný pres­kú­mal v zmys­le us­ta­no­ve­nia § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. správ­nosť vý­ro­kov na­pad­nu­té­ho uz­ne­se­nia, pro­ti kto­rým sťa­žo­va­teľ po­dal sťaž­nosť, ako i ko­na­nie tým­to vý­ro­kom na­pad­nu­té­ho uz­ne­se­nia pred­chá­dza­jú­ce, a dos­pel k zá­ve­ru o dô­vod­nos­ti sťaž­nos­ti ob­vi­ne­né­ho.

Z pred­lo­že­né­ho spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu je zrej­mé, že uz­ne­se­ním vy­šet­ro­va­te­ľa Pre­zí­dia Po­li­caj­né­ho zbo­ru Ná­rod­nej kri­mi­nál­nej agen­tú­ry, od­bor Vý­chod, Ko­ši­ce, ČVS: PPZ- 230/NKA-VY4-2021 z 19. ap­rí­la 2022 bo­lo pod­ľa § 199 ods. 1, ods. 2 Tr. por. za­ča­té tres­tné stí­ha­nie a sú­čas­ne pod­ľa § 206 ods. 1 Tr. por. bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie JUDr. R K (rov­na­ko aj doc. JUDr. R F, CSc.) pre v bo­de 1/ zlo­čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny pod­ľa § 296 Tr. zák. (hro­zia­ca tres­tná sadz­ba 5 až 10 ro­kov); v bo­de 2/ zlo­čin oh­ro­ze­nia ob­chod­né­ho, ban­ko­vé­ho, poš­to­vé­ho, te­le­ko­mu­ni­kač­né­ho a da­ňo­vé­ho ta­jom­stva pod­ľa § 264 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., s pou­ka­zom na § 141 písm. a) Tr. zák. (hro­zia­ca tres­tná sadz­ba 7 až 12 ro­kov), JUDr. F aj v jed­no­čin­nom sú­be­hu s pre­či­nom zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­cí ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 326 ods. 1 písm. b) Tr. zák.; v bo­de 3/ zlo­čin oh­ro­ze­nia ob­chod­né­ho, ban­ko­vé­ho, poš­to­vé­ho, te­le­ko­mu­ni­kač­né­ho a da­ňo­vé­ho ta­jom­stva pod­ľa § 264 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., s pou­ka­zom na § 141 písm. a) Tr. zák. (hro­zia­ca tres­tná sadz­ba 7 až 12 ro­kov), JUDr. F aj v jed­no­čin­nom sú­be­hu s pre­či­nom zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 326 ods. 1 písm. b) Tr. zák., a Ing. N B a PaedDr. T G v bo­de 2/ pre zlo­čin oh­ro­ze­nia ob­chod­né­ho, ban­ko­vé­ho, poš­to­vé­ho, te­le­ko­mu­ni­kač­né­ho a da­ňo­vé­ho ta­jom­stva pod­ľa § 264 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., s pou­ka­zom na § 141 písm. a) Tr. zák. a v bo­de 3/ pre zlo­čin oh­ro­ze­nia ob­chod­né­ho, ban­ko­vé­ho, poš­to­vé­ho, te­le­ko­mu­ni­kač­né­ho a da­ňo­vé­ho ta­jom­stva pod­ľa § 264 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., s pou­ka­zom na § 141 písm. a) Tr. zák., a to na skut­ko­vom zá­kla­de uve­de­nom v uz­ne­se­ní o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia.

Pod­ľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. ob­vi­ne­ný mô­že byť vza­tý do väz­by len vte­dy, ak do­te­raz zis­te­né sku­toč­nos­ti nas­ved­ču­jú to­mu že sku­tok, pre kto­rý bo­lo za­ča­té tres­tné stí­ha­nie, bol spá­cha­ný, má zna­ky tres­tné­ho či­nu, sú dô­vo­dy na po­doz­re­nie, že ten­to sku­tok spá­chal ob­vi­ne­ný a z je­ho ko­na­nia ale­bo ďal­ších kon­krét­nych sku­toč­nos­tí vy­plý­va dô­vod­ná oba­va, že bu­de pô­so­biť na sved­kov, znal­cov, spolu­ob­vi­ne­ných ale­bo inak ma­riť ob­jas­ňo­va­nie sku­toč­nos­tí zá­važ­ných pre tres­tné stí­ha­nie.

Pre roz­ho­do­va­nie o návr­hu na vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by mu­sia byť spl­ne­né for­mál­ne a ma­te­riál­ne pod­mien­ky.

Ob­vi­ne­né­mu bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie 19. ap­rí­la 2022 a nás­led­ne mu bo­la

20.    ap­rí­la 2022 o 10:10 hod. ob­me­dze­ná osob­ná slo­bo­da. Uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia­bo­lo ob­vi­ne­né­mu a je­ho ob­haj­com do­ru­če­né. Návrh na vza­tie do väz­by po­dal pro­ku­rá­tor

21.    ap­rí­la 2022 o 17:44 hod. Sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie sú­du pr­vé­ho stup­ňa ob­vi­ne­né­ho, za účas­ti je­ho ob­haj­cov, vy­po­čul a 23. ap­rí­la 2022 o návr­hu pro­ku­rá­to­ra roz­ho­dol. Zá­klad­né for­mál­ne pod­mien­ky roz­ho­do­va­nia o väz­be, vrá­ta­ne le­hôt pre pos­tup pro­ku­rá­to­ra a roz­ho­do­va­nie sú­du pr­vé­ho stup­ňa, bo­li te­da napl­ne­né.

Po­kiaľ ide o ma­te­riál­ne pod­mien­ky roz­ho­do­va­nia o väz­be, ro­zu­me­jú sa ni­mi exis­ten­cia dô­vod­nos­ti tres­tné­ho stí­ha­nia a exis­ten­cia niek­to­ré­ho z vä­zob­ných dô­vo­dov.

Vo vzťa­hu k po­su­dzo­va­niu napl­ne­nia ma­te­riál­nych pod­mie­nok roz­ho­do­va­nia o väz­be, spo­čí­va­jú­cich v po­su­dzo­va­ní dô­vod­nos­ti tres­tné­ho stí­ha­nia, sa v pr­vom ra­de žia­da uviesť, že pri roz­ho­do­va­ní o väz­be sú­dy ne­roz­ho­du­jú o vi­ne, res­pek­tí­ve ne­vi­ne ob­vi­ne­né­ho, ale po­su­dzu­jú „len“, či v da­nom štá­diu tres­tné­ho ko­na­nia zis­te­né sku­toč­nos­ti dos­ta­toč­ne od­ôvod­ňu­jú po­doz­re­nie, že kon­krét­na oso­ba mô­že byť pá­cha­te­ľom skut­ku, kto­rý vy­ka­zu­je zna­ky tres­tné­ho či­nu. Exis­ten­cia dô­vod­né­ho po­doz­re­nia pred­pok­la­dá da­nosť sku­toč­nos­tí a in­for­má­cií, kto­rý­mi mož­no ne­zá­vis­lé­ho a ob­jek­tív­ne­ho po­zo­ro­va­te­ľa pres­ved­čiť o tom, že do­tyč­ná oso­ba sa moh­la do­pus­tiť tres­tné­ho či­nu. Sku­toč­nos­ti za­kla­da­jú­ce po­doz­re­nie však ne­mu­sia byť na úrov­ni dô­ka­zov pot­reb­ných k od­ôvod­ne­niu od­sú­de­nia ale­bo k po­da­niu ob­ža­lo­by (pri­me­ra­ne napr. roz­sud­ky ESĽP vo ve­ci Krej­čír pro­ti Čes­kej re­pub­li­ke z 26. mar­ca 2009, La­bi­ta pro­ti Ta­lian­sku zo 6. ap­rí­la 2000, Er­da­gôz pro­ti Tu­rec­ku z 22. ok­tób­ra 1997).

V rám­ci roz­ho­do­va­nia o väz­be nie je úlo­hou sú­dov s ko­neč­nou plat­nos­ťou hod­no­tiť vy­ko­na­né dô­ka­zy a s ko­neč­nou plat­nos­ťou uzat­vá­rať práv­nu kva­li­fi­ká­ciu stí­ha­ných skut­kov. Ta­ké­to hod­no­te­nie je to­tiž vy­hra­de­né až roz­ho­do­va­niu vo ve­ci sa­mej, kto­ré nas­le­du­je po vy­ko­na­ní ce­lé­ho do­ka­zo­va­nia v sú­la­de so zá­sa­dou bez­pros­tred­nos­ti a ús­tnos­ti po po­da­ní ob­ža­lo­by (pri­me­ra­ne roz­hod­nu­tie ús­tav­né­ho sú­du, sp. zn. III. ÚS 211/2018).

Kaž­dé roz­ho­do­va­nie o väz­be sa od­oh­rá­va iba v ro­vi­ne prav­de­po­dob­nos­ti, a nie is­to­ty, oh­ľad­ne dôs­led­kov, kto­ré mô­žu nas­tať, ak ob­vi­ne­ný ne­bu­de dr­ža­ný vo väz­be (pri­me­ra­ne roz­hod­nu­tia ús­tav­né­ho sú­du, sp. zn. II. ÚS 67/2013, sp. zn. I. ÚS 162/2016).

Na dru­hej stra­ne pred­sta­vu­je väz­ba naj­in­ten­zív­nej­ší zá­sah do osob­nej slo­bo­dy ob­vi­ne­né­ho ako je­ho ús­tav­nop­ráv­ne ga­ran­to­va­nej zá­klad­nej ob­čian­skej slo­bo­dy (čl. 17 ús­ta­vy).

Pre­to aj keď pod­mien­kou roz­ho­do­va­nia o väz­be nie je zhro­maž­de­nie ta­ké­ho ob­je­mu zá­kon­ným a pro­ces­ným spô­so­bom zís­ka­ných dô­ka­zov, kto­ré by vi­nu ob­vi­ne­né­ho spo­ľah­li­vo bez akých­koľ­vek ro­zum­ných po­chyb­nos­tí od­ôvod­ňo­va­li, ako sa to vy­ža­du­je pre roz­hod­nu­tie o ne/vi­ne, pre kon­šta­to­va­nie dô­vod­nos­ti tres­tné­ho stí­ha­nia ako ma­te­riál­ne­ho pred­pok­la­du roz­ho­do­va­nia o väz­be, ne­bu­de pos­ta­čo­vať aké­koľ­vek po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu ob­vi­ne­ným, ale ur­či­tý vy­šší stu­peň prav­de­po­dob­nos­ti, kto­rý mu­sí byť kon­krét­ne zis­te­ný­mi sku­toč­nos­ťa­mi ma­jú­ci­mi dos­ta­toč­nú re­le­van­ciu aj v ro­zum­nej mie­re is­to­ty dos­ta­toč­ne od­ôvod­ne­ný (pri­me­ra­ne roz­hod­nu­tia ús­tav­né­ho sú­du, sp. zn. I. ÚS 140/2020, sp. zn. II. ÚS 112/2020).

V sú­la­de s ná­zo­rom sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie sú­du pr­vé­ho stup­ňa sa aj sťaž­nos­tné­mu sú­du v sú­čas­nom štá­diu ko­na­nia ja­ví tres­tné stí­ha­nie ob­vi­ne­né­ho ako dô­vod­né. Z jed­not­li­vých vý­po­ve­dí uvá­dza­ných sved­kov, kto­rých opa­ko­va­né vý­slu­chy ak­tuál­ne pre­bie­ha­jú za úče­lom ich pou­ži­teľ­nos­ti v tom­to ko­na­ní, vy­plý­va­jú okol­nos­ti, kto­ré nas­ved­ču­jú sku­toč­nos­ti, že bo­li spá­cha­né skut­ky po­pí­sa­né v skut­ko­vých ve­tách pod bod­mi 1/ až 3/ uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, tie­to vy­ka­zu­jú zna­ky napl­ne­nia skut­ko­vých pod­stát zlo­či­nu za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny pod­ľa § 296 (sku­tok v bo­de 1/), zlo­či­nu oh­ro­ze­nia ob­chod­né­ho, ban­ko­vé­ho, poš­to­vé­ho, te­le­ko­mu­ni­kač­né­ho a da­ňo­vé­ho ta­jom­stva pod­ľa § 264 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., s pou­ka­zom na § 141 písm. a) Tr. zák. (skut­ky v bo­doch 2/, 3/), ako aj od­ôvod­ňu­jú dô­vod­né po­doz­re­nie, že ich spá­chal ob­vi­ne­ný (v čas­ti klad­nej mu za vi­nu). V tej­to sú­vis­los­ti sťaž­nost­ný súd od­ka­zu­je na pod­rob­né od­ôvod­ne­nie jed­not­li­vých sku­toč­nos­tí v na­pad­nu­tom uz­ne­se­ní, s kto­rý­mi sa sto­tož­nil.

Tu však tre­ba poz­na­me­nať, že zne­nie skut­ko­vej ve­ty pod bo­dom 1/ vy­znie­va dosť vág­ne v čas­ti kde sa uvá­dza, že obv. Doc. F ako pred­se­da vlá­dy a obv. JUDr. K ako mi­nis­ter vnút­ra „zos­no­va­li zlo­či­nec­kú sku­pi­nu tým spô­so­bom, že na vy­so­ké štát­ne fun­kcie, z po­zí­cie po­li­tic­kej mo­ci, vop­red prip­ra­ve­ným, do­hod­nu­tým a nap­lá­no­va­ným spô­so­bom do­sa­di­li, ako ve­rej­ných fun­kcio­ná­rov ni­mi vy­bra­né a im lo­jál­ne oso­by a to, PaedDr. T G do po­zí­cie pre­zi­den­ta Po­li­caj­né­ho zbo­ru SR, JUDr. Ľ M do po­zí­cie ria­di­te­ľa Kri­mi­nál­ne­ho úra­du fi­nan­čnej sprá­vy, Ing. B S do po­zí­cie ria­di­te­ľa Ná­rod­nej jed­not­ky fi­nan­čnej po­lí­cie NA­KA P PZ a iných ako aj Ing. F I do po­zí­cie pre­zi­den­ta Fi­nan­čnej sprá­vy, po čom tí­to nás­led­ne do ni­mi po­dria­de­ných po­zí­cií do­sa­dzo­va­li ďal­šie im lo­jál­ne oso­by vop­red od­súh­la­se­né ob­vi­ne­ným R F, ob­vi­ne­ným R K....“ .

Je to­tiž bež­né, že tak­to pos­tu­pu­je kaž­dý mi­nis­ter vy­me­no­va­ný do fun­kcie po tom, čo no­vú vlá­du zos­ta­vu­je bý­va­lá opo­zí­cia, pri­čom prá­ve na Mi­nis­ter­stve vnút­ra je bež­ná /v rám­ci SR/ ta­ká prax, že no­vý mi­nis­ter vnút­ra, ľu­do­vo po­ve­da­né ne­chá vy­me­niť od pre­zi­den­ta PZ všet­kých fun­kcio­ná­rov až po ve­dú­ce­ho pos­chodia na OO PZ. Sa­moz­rej­me k ta­kým­to per­so­nál­nym zme­nám ne­mô­že do­chá­dzať za úče­lom pá­chania proti­práv­nej čin­nos­ti a po­kiaľ by na tých­to zme­nách mal par­ti­ci­po­vať aj ne­ja­ký pro­vinč­ný súk­rom­ný pod­ni­ka­teľ, ne­pôj­de len o tres­tnop­ráv­nu ro­vi­nu, ale sved­či­lo by to aj o to­tál­nom mo­rál­nom man­ku ob­vi­ne­ných.

Na mar­go uve­de­né­ho je opä­tov­ne pot­reb­né zdô­raz­niť, že ide iba o dô­vod­né po­doz­re­nie, kto­ré­ho in­ten­zi­ta sa, v nad­väz­nos­ti na vý­po­ve­de jed­not­li­vých sved­kov, kto­rých vý­slu­chy sú rozvr­hnu­té na me­sia­ce máj a jún 2022, mô­že nie­len zos­triť, ale aj zos­la­biť. Zá­ro­veň v sú­čas­nom po­čia­toč­nom štá­diu ko­na­nia (roz­ho­do­va­nia o vza­tí ob­vi­ne­né­ho do väz­by) nep­ris­lú­cha sťaž­nos­tné­mu sú­du prá­vo hod­no­tiť vie­ro­hod­nosť vý­po­ve­dí, a to ani tzv. ka­júc­ni­kov, ako ich na­zý­va­jú ob­vi­ne­ní. Po­sú­de­nie hod­no­ver­nos­ti ich vý­po­ve­dí, s oh­ľa­dom na prí­pad­né pos­kyt­nu­té vý­ho­dy a ďal­šie pro­du­ko­va­né dô­ka­zy, bu­de pred­me­tom ko­na­nia pred sú­dom, ak bu­de po­da­ná ob­ža­lo­ba, resp. po­su­dzo­va­nia do­ka­zo­va­nia vme­ri­te ve­ci. Pri­tom je nut­né poz­na­me­nať, že or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní nap­lá­no­va­li pro­ces­né úko­ny s via­ce­rý­mi oso­ba­mi, me­dzi kto­rý­mi sú aj iné oso­by ako spolu­pra­cu­jú­ci ob­vi­ne­ní, či sved­ko­via.

Na dru­hej stra­ne sťaž­nost­ný súd dos­pel k zá­ve­ru, že v pre­jed­ná­va­nej ve­ci u ob­vi­ne­né­ho neexis­tu­je dô­vod tzv. ko­lúz­nej väz­by ply­nú­ci z us­ta­no­ve­nia § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por., te­da oba­va, že ob­vi­ne­ný by mo­hol pô­so­biť na sved­kov, znal­cov, spolu­ob­vi­ne­ných ale­bo inak ma­riť ob­jas­ňo­va­nie sku­toč­nos­tí zá­važ­ných pre tres­tné stí­ha­nie.

Sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie sú­du pr­vé­ho stup­ňa od­vo­dzo­val exis­ten­ciu toh­to vä­zob­né­ho dô­vo­du z pot­re­by vy­ko­na­nia opä­tov­ných vý­slu­chov osôb; z náz­na­kov ko­lúz­nych ak­ti­vít ob­vi­ne­né­ho v rám­ci me­diál­ne­ho vy­jad­re­nia z 22. jú­la 2021; z ve­rej­ných vy­jad­re­ní spolu­ob­vi­ne­né­ho JUDr. R F, CSc. z 26. ok­tób­ra 2020, 23. má­ja 2021,

22.    jú­la 2021 a vzá­jom­nej pre­po­je­nos­ti s ob­vi­ne­ným; z cha­rak­te­ru tres­tnej čin­nos­ti.

Po­kiaľ ide o ve­rej­né vy­jad­re­nia ob­vi­ne­né­ho, resp. spolu­ob­vi­ne­né­ho JUDr. R F, CSc., sťaž­nos­tné­mu sú­du nie je zrej­mé, ako by moh­li vý­ro­ky z ro­ku 2020, resp. 2021 (už len pre od­stup ča­su) ov­plyv­niť sve­dec­ké vý­po­ve­de ak­tuál­ne vy­po­čú­va­ných sved­kov (a to ani s oh­ľa­dom na vy­jad­re­nia sved­kov T R a B S, na­koľ­ko tí­to už skôr vy­po­ve­da­li v nep­ros­pech ob­vi­ne­né­ho). Na­vy­še, vý­ro­ky „Vám sa nech­ce ve­riť to, čo ho­vo­rí­me my, že všet­ky tie­to prí­pa­dy sú vy­konštruo­va­né“, „po­ve­da­li ka­júc­ni­kom, že ak si bu­dú vy­mýš­ľať, tak ne­bu­dú tres­tne stí­ha­ní“, resp. ozna­čo­va­nie sved­kov za „pro­fe­sio­nál­nych uda­va­čov“ ne­ma­jú cha­rak­ter vzbu­de­nia oba­vy u sved­kov. Vý­ro­ky ob­vi­ne­né­ho a spolu­ob­vi­ne­né­ho skôr mož­no chá­pať ako vy­jad­re­nie svoj­ho ná­zo­ru na pre­bie­ha­jú­ce ko­na­nia a vy­uží­va­nie in­šti­tú­tov tzv. spolu­pra­cu­jú­cich osôb. V prí­pa­de, že by sa sťaž­nost­ný súd sto­tož­nil s tvr­de­nia­mi sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie sú­du pr­vé­ho stup­ňa, nas­ta­la by ab­sur­dná si­tuácia, že u kaž­dé­ho ob­vi­ne­né­ho, kto­rý by ve­rej­ne ko­men­to­val ale­bo kri­ti­zo­val pos­tu­py or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a vy­uží­va­nie le­gál­nych in­šti­tú­tov, by bol da­ný dô­vod na ko­lúz­nu väz­bu. Pri­tom kri­ti­ka us­ved­ču­jú­cich vý­po­ve­dí je bež­nou praxou ob­vi­ne­ných a ich ob­haj­cov v tres­tných ko­na­niach. Zá­ro­veň by od­ob­re­ním ta­ké­ho­to pos­tu­pu bo­lo za­siah­nu­té do prá­va na slo­bo­du pre­ja­vu pod­ľa čl. 26 ods. 1, ods. 2 ve­ta pr­vá a dru­há ús­ta­vy (Slo­bo­da pre­ja­vu a prá­vo na in­for­má­cie sú za­ru­če­né. Kaž­dý má prá­vo vy­jad­ro­vať svo­je ná­zo­ry slo­vom, pís­mom, tla­čou, ob­ra­zom ale­bo iným spô­so­bom, ako aj slo­bod­ne vy­hľa­dá­vať, pri­jí­mať a roz­ši­ro­vať idey a in­for­má­cie bez oh­ľa­du na hra­ni­ce štá­tu.). Sú­čas­ne nie je mož­né pri­čí­tať na ťar­chu ob­vi­ne­né­ho vý­ro­ky je­ho spolu­ob­vi­ne­né­ho, a to ani s oh­ľa­dom na ich vzá­jom­ný blíz­ky vzťah. Rov­na­ko nie je mož­né od­ôvod­ňo­vať väz­bu ob­vi­ne­né­ho vä­zob­ným stí­ha­ním  Mgr. M P, na­koľ­ko spl­ne­nie pod­mie­nok väz­by sa vždy po­su­dzu­je in­di­vi­duál­ne.

Tre­ba zdô­raz­niť, že pri ko­lúz­nom ko­na­ní sa nao­pak pred­pok­la­dá, že sa ob­vi­ne­ný bu­de sna­žiť „za­stre­tým“ spô­so­bom, o kto­rom ne­bu­dú mať or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní ve­do­mosť, ma­riť vý­sled­ky vy­šet­ro­va­nia a to naj­mä ov­plyv­ňo­va­ním osôb, zne­hod­no­co­va­ním dô­ka­zov či iným ob­dob­ným ko­na­ním.

Vo vzťa­hu k vý­slu­chom osôb, u kto­rých pod­ľa sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie hro­zí mož­nosť ov­plyv­ňo­va­nia, je pot­reb­né v pr­vom ra­de uviesť, že tie­to oso­by už bo­li viac­krát vy­po­ču­té buď pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia ale­bo v inom ko­na­ní. Sa­mot­ná po­vin­nosť ich opa­ko­va­né­ho vy­po­ču­tia za úče­lom spro­ces­ne­nia vý­po­ve­dí nie je dos­ta­toč­ným dô­vo­dom na zá­sah do prá­va ob­vi­ne­né­ho na osob­nú slo­bo­du, keď­že ide o bež­nú pro­ces­nú si­tuáciu (ak do­te­raz vo­či nim nep­re­ja­vil ko­lúz­ne sprá­va­nie, resp. ak nie sú zis­te­né kon­krét­ne sku­toč­nos­ti za­kla­da­jú­ce dô­vod­nú oba­vu z ta­ké­ho sprá­va­nia ob­vi­ne­né­ho). Na mar­go uve­de­né­ho dá­va sťaž­nost­ný súd do po­zor­nos­ti, že sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie sú­du pr­vé­ho stup­ňa ref­lek­to­val na in­for­má­ciu o vý­slu­choch sved­kov po­čas me­sia­ca máj 2022. Z dopl­ne­nia vy­jad­re­nia pro­ku­rá­to­ra k sťaž­nos­ti ob­vi­ne­né­ho však vy­plý­va, že vý­slu­chy sú nap­lá­no­va­né až do kon­ca jú­na 2022, pri­čom niek­to­ré oso­by, u kto­rých mal byť vzhliad­nu­tý dô­vod na oba­vu z mož­né­ho ov­plyv­ňo­va­nia ich vý­po­ve­dí (napr. ..........), ma­jú byť vy­po­ču­té až na kon­ci má­ja, resp.na kon­ci jú­na 2022. Je sí­ce na úva­he or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní, aké po­ra­die vý­slu­chov zvo­lia, av­šak v prí­pa­de vä­zob­né­ho stí­ha­nia osôb z dô­vo­du tzv. ko­lúz­nej väz­by by aj s oh­ľa­dom na prá­va tých­to osôb bo­lo vhod­nej­šie us­ku­toč­niť pred­nos­tne vý­slu­chy sved­kov, pre kto­rých ne­vy­po­ču­tie je da­ná oso­ba dr­ža­ná vo väz­be.

Sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie sú­du pr­vé­ho stup­ňa od­ôvod­nil da­nosť väz­by aj cha­rak­te­rom stí­ha­nej tres­tnej čin­nos­ti. Súd­na prax naj­vyš­šie­ho sú­du a ús­tav­né­ho sú­du ta­ké­to od­ôvod­ne­nie vza­tia do tzv. ko­lúz­nej väz­by pri­púš­ťa, av­šak v da­nom prí­pa­de ani so­fis­ti­ko­va­ný spô­sob, kto­rým ma­li byť tres­tné či­ny, kla­de­né ob­vi­ne­né­mu za vi­nu, spá­cha­né, ne­mož­no vzhliad­nuť ako udr­ža­teľ­ný dô­vod na väz­bu ob­vi­ne­né­ho. Naj­mä za si­tuácie, keď os­tat­ní spolu­ob­vi­ne­ní, vrá­ta­ne Doc. F, CSc. (pod­ľa návr­hu na vza­tie do väz­by pro­ku­rá­tor uvá­dzal dô­vo­dy pre ko­lúz­ne sprá­va­nie vzťa­hu­jú­ce sa pri­már­ne na tú­to oso­bu) sú za rov­na­kú tres­tnú čin­nosť stí­ha­ní na slo­bo­de.

Po­kiaľ pro­ku­rá­tor pou­ka­zo­val na roz­ho­vor z 12. augus­ta 2021, kto­rý bol za­zna­me­na­ný na ob­ra­zo­vo zvu­ko­vom zá­zna­me, na zá­kla­de súd­ne­ho prí­ka­zu v inej tres­tnej ve­ci (tzv. po­ľov­níc­ka cha­ta), tak sťaž­nost­ný súd je to­ho ná­zo­ru, že v da­nom prí­pa­de do­chá­dza­lo ku koor­di­no­va­niu ob­sa­hu sve­dec­kej vý­po­ve­de JUDr. K, pri­čom však ten­to bol pri­már­ne ad­re­sá­tom ko­lúz­ne­ho sprá­va­nia zo stra­ny iných osôb a uve­de­né ne­pos­ta­ču­je na kon­šta­to­va­nie dô­vo­du ko­lúz­nej väz­by u ob­vi­ne­né­ho, vzhľa­dom na už vy­ššie uve­de­né sku­toč­nos­ti (k otáz­ke zá­kon­nos­ti, či ne­zá­kon­nos­ti da­ných ob­ra­zo­vo zvu­ko­vých zá­zna­mov sa se­nát už vy­jad­ril v uz­ne­se­ní Naj­vyš­šie­ho sú­du SR z 2. má­ja 2022, sp. zn. 5 Tost-š 10/2022, na kto­ré v tom­to sme­re od­ka­zu­je).

Vzhľa­dom na uve­de­né sťaž­nost­ný súd dos­pel k zá­ve­ru, že sťaž­nosť ob­vi­ne­né­ho JUDr. R K je dô­vod­ná, pre­to roz­ho­dol tak, že uz­ne­se­nie sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie sú­du pr­vé­ho stup­ňa v ce­lom roz­sa­hu zru­šil a ob­vi­ne­né­ho pod­ľa § 79 ods. 1 Tr. por, pre­pus­til z väz­by na slo­bo­du.

Uz­ne­se­nie pri­jal se­nát jed­no­my­seľ­ne.

Pou­če­nie: Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu op­rav­ný pros­trie­dok nie je prí­pust­ný.

 

Diskusia