Právne vety:
I. Existencia dôvodného podozrenia, že obvinená osoba spáchala trestný čin, je podmienkou sine qua non regulárnosti vzatia a držania vo väzbe. Aby bolo možné vziať obvineného do väzby, resp. ho vo väzbe držať, musí okrem formálnych náležitostí existovať aj tzv. dvojitý materiálny predpoklad vzatia do väzby a to dôvodnosť obvinenia a dôvodnosť väzby.
II. Výpoveď osoby v procesnom postavení svedka, ktorá je v rovnakom konaní zároveň v procesnom postavení obvineného je nepoužiteľná, nemôže byť súčasťou vyšetrovacieho spisu, nemožno k nej prihliadať a pokiaľ je takáto výpoveď jediným dôkazom proti obvinenému, nemôže byť ani podkladom pre rozhodnutie súdu o vzatí obvineného do väzby. Ani požiadavky boja proti organizovanému zločinu nepostačujú k tomu, aby súd materiálne dôvody väzby posudzoval abstraktnejšie a extenzívnejšie, ako to vyplýva z logicko-gramatického výkladu ustanovení Trestného poriadku, respektíve aby ich úplne ignoroval.
III. Väzobné stíhanie obvineného je od počiatku nezákonné z dôvodu absencie materiálnych podmienok väzby, pokiaľ odo dňa vznesenia obvinenia obvinenému vyšetrovací spis neobsahoval žiaden procesne spôsobilý dôkaz, na podklade ktorého by bolo možné hovoriť o dôvodnom podozrení, že skutok spáchal obvinený.
IV. Podmienky tzv. „útekovej väzby“ sú splnené, pokiaľ možno s rozumným stupňom pravdepodobnosti predpokladať, že obvinený uskutoční pokus vyhnúť sa trestnému stíhaniu alebo hroziacemu trestu. Je porušením ustanovení § 79 ods. 2 Tr. por. orgánmi činnými v trestnom konaní, že napriek svojej povinnosti skúmať v každom štádiu trestného konania existenciu dôvodov väzby, relevantnú obranu obvineného /dôvody, pre ktoré sa nachádzal v zahraničí/ po jeho vzatí do väzby žiadnym spôsobom nepreverili.
V. Väzobné dôvody tzv. „pokračovacej väzby“ obvineného nemožno opierať o skutočnosti, že obvinený je stíhaný pre inú trestnú činnosť, časovo predchádzajúcu trestnej činnosti, pre ktorú má byť obvinený väzobne stíhaný.
Tp 76/2011
U Z N E S E N I E
Okresný súd v Pezinku pred sudcom pre prípravné konanie JUDr. Davidom Lindtnerom v trestnej veci obvineného L. M. a spol. pre zločin poškodzovania cudzej veci formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. c) k § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. a iné o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu dňa 15.12.2011 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku, súd žiadosti obvineného L. M., nar., trv. bytom, v zastúpení obhajcom JUDr. R. H. o prepustenie z väzby na slobodu v y h o v u j e a súčasne súd obvineného p r e p ú š ť a z väzby na slobodu.
O d ô v o d n e n i e:
Uznesením vyšetrovateľa PPZ, ÚBOK, Trnava bolo obvinenému L. M. a spol. vznesené obvinenie pre zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. i) Tr. zák. /skutok mal byť spáchaný organizovanou skupinou/ pre skutok zo dňa 05.05.2009 na skutkovom základe uvedenom v predmetnom uznesení.
Uznesením vyšetrovateľa PPZ, ÚBOK, Trnava bolo obvinenému L.M. a spol. vznesené obvinenie pre zločin poškodzovania cudzej veci formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. pre skutok z presne nezisteného dňa roku 2009 na skutkovom základe uvedenom v predmetnom uznesení.
Uznesením vyšetrovateľa PPZ, ÚBOK, Trnava, bolo obvinenému L. M. a spol. vznesené obvinenie pre prečin poškodzovania cudzej veci formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. b) k § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre skutok z presne nezisteného dňa roku 2009 na skutkovom základe uvedenom v predmetnom uznesení.
Uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 0 Tp 456/2011 zo dňa 23.09.2011 bol obvinený L. M. vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr. zák.
Dňa 06.12.2011 bola Okresnému súdu Pezinok predložená žiadosť obvineného L. M. o prepustenie z väzby na slobodu a nahradnie väzby písomným sľubom, ktorej Okresný prokurátor v Pezinku nevyhovel.
Vo svojej žiadosti obvinený opätovne poprel spáchanie trestných činov, ktoré sú mu kladené za vinu, pričom poukázal na nedôveryhodnosť osoby M. Č., ktorého výpoveď je jediným dôkazom proti obvinenému. Uviedol, že obvinenia z ďalších trestných činov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu o jeho vzatí do väzby, boli prokurátorom zrušené. Vo vzťahu k dôvodom tzv. útekovej väzby uviedol, že sa trestnému stíhaniu nevyhýbal a na úkonoch trestného konania sa vždy zúčastňoval. V Thajsku sa zdržiaval z dôvodu pracovnej cesty, pričom odlet bol z Nemecka dňa 09.01.2011 a prílet dňa 22.03.2011, čo je možné overiť si v jeho cestovnom pase. Účelom jeho cesty bolo plánované podnikanie s výživovým doplnkom, pričom v súčasnosti prebieha na Úrade verejného zdravotníctva správne konanie pred uvedením výrobku na trh.
Pred sudcom pre prípravné konanie uviedol, že všetky skutky čo sa mu kladú za vinu nespáchal. Pána Č. považuje za nedôveryhodného svedka, nakoľko sa mu chce pomstiť prípadne sebe uľahčiť trestného stíhanie vo veci v ktorej si vykonáva trest, alebo v iných prípadoch. Okolnosti zadržania boli, že v jeho dome boli vyvalené dvere, prišli kukláči, ktorí ho zadržali. Uznesenie o vznesení obvinenia mu nebolo doručené, vždy sa na výsluchoch zúčastňoval a tam aj uviedol adresu prechodného bydliska. Na poslednom výsluchu na polícií bol mesiac max. 2 pred jeho zadržaním, policajti mali k dispozícií jeho mobilný telefón a bol im vždy k dispozícií aj bez predvolania. Príslušníci PZ mu vyvalili dvere bez toho, aby ho vyzvali, aby im dobrovoľne umožnil vstup do svojho obydlia až následne keď ho spútali mu predložili príkaz na domovú prehliadku. Tá domová prehliadka bola vykonaná ku skutku ublíženia na zdraví, z ktorého bol obvinený a kde bolo obvinenie zrušené. Má exmanželku a s družkou žije 4 roky na adrese prechodného bydliska, má jednu dcéru o ktorú sa stará s družkou. Má živnosť, je evidovaný ako podnikateľ, fyzická osoba a je konateľom spoločnosti M.C. toho času v konkurze. Súčasne aktívne podniká vo firme D. C., kde bol aj na pracovnej ceste v Thajsku začiatkom tohto roka, k čomu predkladá cestovný pas. Tesne pred jeho zadržaním bol podaný podnet na úrad verejného zdravotníctva SR za účelom registrácie výživového doplnku, kvôli ktorému bol v Thajsku o čom súdu opätovne predkladá doklady.
Prokurátor v návrhu na zamietnutie žiadosti obvineného iba mechanicky, bez akýchkoľvek ďalších nových relevantných skutočností, navrhol z rovnakých dôvodov ako v návrhu na vzatie obvineného do väzby, žiadosť obvineného zamietnuť.
Sudca pre prípravné konanie v rámci svojej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 79 ods. 2 Tr. por. preštudoval kompletný spisový materiál a skúmal, či dôvody väzby naďalej trvajú a zistil nasledovné skutočnosti:
Primárne súd skúmal, či dôvodnosť vznesenia obvinenia existovala a trvá aj naďalej a či nedošlo k zoslabeniu týchto dôvodov do takej miery, že by to mohlo mať za následok absenciu jedného z materiálnych predpokladov väzby. Existencia dôvodného podozrenia, že obvinená osoba spáchala trestný čin, je totiž podmienkou sine qua non regulárnosti vzatia a držania vo väzbe. Aby bolo možné vziať obvineného do väzby, musí okrem formálnych náležitostí existovať aj tzv. dvojitý materiálny predpoklad vzatia do väzby a to dôvodnosť obvinenia a dôvodnosť väzby. Súdu nie je vôbec zrejmé, z akého dôvodu bol jeden zo skutkov obvineného spočiatku kvalifikovaný ako spáchaný organizovanou skupinou, keď v čase vznesenia obvinenia /a ani doposiaľ, čoho dôkazom je zmena právnej kvalifikácie tohto skutku a bez akéhokoľvek doplnenia dokazovania/ žiaden zo zadokumentovaných dôkazov racionálne neodôvodňoval takúto kvalifikáciu. Skutková veta výrokovej časti predmetného uznesenia vyšetrovateľa nekonkretizuje /v odôvodnení to vyšetrovateľ iba mechanicky a všeobecne uviedol/, akým spôsobom sa mali jednotlivé obvinené osoby ako členovia organizovanej skupiny na uvedenom skutku podieľať. Podľa názoru súdu takéto uznesenie o vznesení obvinenia minimálne vzbudzuje pochybnosti o dôvodoch, pre ktoré bol skutok posudzovaný podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty a účele, ktorý tým bol sledovaný /zrejme snaha bez primeraných dôkazov zvýšiť závažnosť predmetných skutkov, aby tieto mohli byť realizované špecializovanými zložkami PZ/. Vo všetkých troch skutkoch, pre ktoré je obvinený stíhaný, bolo trestné stíhanie vo veci začaté v roku 2009, pričom v priebehu dvoch rokov nebol produkovaný žiaden relevantný dôkaz odôvodňujúci záver, že skutok spáchal obvinený L.M. a spol. Až dňa 03.08.2011 bol /v procesnom postavení svedka/ vypočutý M. Č., na podklade výpovede ktorého bolo dňa 19.09.2011 vznesené obvinenia L. M., M. Č. a ďalším osobám pre predmetné trestné činy. Vzhľadom k tomu, že na podklade výpovede M. Č. bolo vznesené obvinenie aj tejto osobe, bolo povinnosťou vyšetrovateľa bezodkladne „prepočuť“ menovaného procesným spôsobom, teda v procesnom postavení obvineného, kedy by menovaný mohol v plnom rozsahu realizovať svoje zákonné práva, vrátane práva odmietnuť vypovedať /ktoré v prípade jeho využitia by nepochybne viedlo k dôkaznej núdzi, keďže jeho výpoveď je jediným usvedčujúcim dôkazom a následnej povinnosti prokurátora predmetné uznesenie o vznesení obvinenia zrušiť/. Keďže týmto spôsobom vyšetrovateľ nepostupoval /teda nevypočul obv. M.Č. bezodkladne v procesnom postavení obvineného/, jeho výpoveď v procesnom postavení svedka nemala byť súčasťou vyšetrovacieho spisu a nemohla byť ani podkladom pre rozhodnutie súdu, ktorý rozhodoval o vzatí obv. L.M. do väzby. Možno teda konštatovať, že v čase rozhodovania súdu o väzbe obvineného L.M. neexistoval žiaden dôkaz /výpoveď osoby v procesnom postavení svedka, ktorá je v rovnakom konaní zároveň v procesnom postavení obvineného je nepoužiteľná a nemožno k nej prihliadať/, že skutok spáchali obvinení, a teda absentovala materiálna podmienka väzby /že zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok spáchali obvinení/ ako predpoklad skúmania väzobných dôvodov. Súd preto zastáva názor, že z dôvodu absencie materiálnych podmienok väzby je väzobné stíhanie obvineného od počiatku nezákonné, nakoľko odo dňa vznesenia obvinenia obvineným vyšetrovací spis neobsahoval žiaden procesne spôsobilý dôkaz, na podklade ktorého by bolo možné hovoriť o dôvodnom podozrení, že skutok spáchali obvinení. Väzobné stíhanie obvineného L.M. je preto v rozpore tak s ustanovením § 72 ods. 2 Tr. por. /v zmysle ktorého rozhodnutie o väzbe musí byť odôvodnené aj skutkovými okolnosťami/, v rozpore s článkom 17 ods. 2, ods. 5 Ústavy SR ako aj v rozpore s článkom 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Túto materiálnu podmienku sa vyšetrovateľ pokúsil „konvalidovať“ až dňa 03.11.2011 /teda takmer jeden a pol mesiaca po vzatí obvineného L.M. do väzby, dokedy navyše nevykonal vo veci žiaden vyšetrovací úkon/ tým, že najprv dňa 02.11.2011 vylúčil trestnú vec obv. M.Č. zo spoločného konania s trestnou vecou obv. L.M. a spol. /z dôvodu urýchlenia konania, čo súd považuje vzhľadom na okolnosti prípadu za minimálne zvláštne/ a následne menovaného vypočul v procesnom postavení svedka, kde tento opätovne uviedol skutočnosti svedčiace v neprospech obvineného L.M. Týmto postupom sa vyšetrovateľovi podarilo čiastočne konvalidovať dôvodnosť vznesenia obvinenia obvineného L.M. a spol., nie však nezákonnosť jeho doterajšieho väzobného stíhania. Z tohto dôvodu by bolo ďalšie trvanie väzby u obvineného L.M. nezákonné, nakoľko by bolo založené na porušení práv obvineného /nebyť väzobne stíhaný inak ako zo zákonných dôvodov/ a na porušení povinností orgánov činných v trestnom konaní. Súd sa preto pri rozhodovaní o žiadosti obvineného obmedzil len na výrok o jeho prepustení na slobodu, nakoľko vyššie uvedenú nezákonnosť môže súd „napraviť“ len tak, že prepustí obvineného na slobodu. V takýchto prípadoch neprichádza do úvahy nahradiť väzbu postupom podľa § 80 Tr. por., pretože súd tak môže urobiť len vtedy, ak skonštatuje zákonnosť doterajšej väzby (čo sa nestalo) a zároveň aj stálu a pretrvávajúcu existenciu väzobného dôvodu, a preto sa písomným sľubom obvineného ako náhradou za jeho väzobné stíhanie nezaoberal.
Nad rámec uvedeného záveru súd tiež konštatuje, že aj v prípade zákonnosti doterajšej väzby, zo žiadnych konkrétnych skutočností nevyplýva žiadny z väzobných dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods.1 písm. a), c) Tr. por. tak, ako ich konštatoval súd vo svojom primárnom rozhodnutí o vzatí obvineného do väzby.
Vo vzťahu k väzobnému dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. / tzv. úteková väzba/ súd vo všeobecnosti uvádza, že podmienky tzv. „útekovej väzby“ sú splnené, pokiaľ možno s rozumným stupňom pravdepodobnosti predpokladať, že obvinený uskutoční pokus vyhnúť sa trestnému stíhaniu alebo hroziacemu trestu. Takýto predpoklad musí vychádzať z hodnotenia okolností a vlastností obvineného vo vzťahu k jeho možným budúcim konaniam /najmä okolnosti prípadu a osobné pomery obvineného/. Z okolností predmetného prípadu /proti obvinenému stojí jediná výpoveď svedka M.Č., ktorého dôveryhodnosť v inom trestnom konaní spochybnil sám prokurátor/ a z osoby obvineného /obvinený doposiaľ nebol odsúdený, má prechodné bydlisko, kde sa riadne zdržuje a preberá poštu, kde bol aj zadržaný, má rodinu, družku a dcéru, s ktorými žije v spoločnej domácnosti, teda nepochybné spoločenské väzby, riadne sa dostavuje na úkony trestného konania, na predvolania, alebo telefonické výzvy, čo potvrdil vo svojom vyjadrení, že na poslednom výsluchu na polícií bol cca 2 mesiace pred svojim zadržaním/, súd žiadnu konkrétnu skutočnosť odôvodňujúcu obavu z úteku obvineného alebo jeho skrývania sa za účelom vyhnutia sa trestnému stíhaniu, nevzhliadol. Podľa názoru súdu skutočnosť, že sa odo dňa 09.01.2011 do 22.03.2011 nachádzal v Thajsku /teda 8 mesiacov pred vzatím do väzby/ nemožno vyhodnotiť /navyše za danej mimoriadne slabej dôkaznej situácie/ ako podklad pre dôvodnosť obavy, že sa bude vyhýbať trestnému stíhaniu, o čom svedčí aj samotná skutočnosť, že sa následne až do jeho vzatia do väzby zdržiaval na území Slovenska. Tvrdenie prokurátora, že sa v priebehu roku 2009 až 2011 na území Slovenska nezdržiaval nevyplýva zo žiadnych v spise zadokumentovaných dôkazov takže ho možno považovať za čisto hypotetické. Žiadnym z produkovaných dôkazov nebolo doposiaľ preukázané tvrdenie prokurátora, že sa obvinený v zahraničí zdržiaval za účelom vyhýbania sa trestnému stíhaniu. Dôvody, pre ktoré sa nachádzal v zahraničí navyše obvinený dostatočne vysvetlil, a je len porušením ustanovení § 79 ods. 2 Tr. por. orgánmi činnými v trestnom konaní, že napriek svojej povinnosti skúmať v každom štádiu trestného konania existenciu dôvodov väzby, relevantnú obranu obvineného v tomto smere po jeho vzatí do väzby až doposiaľ žiadnym spôsobom nepreverili /napr. dotazom na Úrad verejného zdravotníctva, zistením plánu odchodu a príchodu obvineného zo zahraničia a pod./. V tomto smere považuje preto súd v tomto štádiu trestného konania úradný záznam, vyplývajúci z operatívnych informácii, že obvinený sa mal vrátiť zo zahraničia až po tom, ako si zistil stav trestného konania /čo je navyše jeho zákonné právo a úplne prirodzený postup každej osoby, ktorá sa dozvie o svojom trestnom stíhaní/, za informáciu bez akejkoľvek výpovednej hodnoty.
Vo vzťahu k väzobnému dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. Por. / tzv. preventívna väzba/ súd vo všeobecnosti uvádza, že pre možnosť vzatia obvineného do väzby z uvedeného dôvodu sa vyžaduje, aby existovala dôvodná /nie abstraktná, hypotetická/ obava, že obvinený bude pokračovať v trestnej činnosti, pričom nebezpečenstvo z pokračovania v trestnej činnosti musí byť tak naliehavé a aktuálne, že v záujme ochrany spoločnosti je potrebné obvineného izolovať. V danom prípade súd zistil, že skutky, pre ktoré bolo dňa 19.09.2011 obvinenému vznesené obvinenie, a pre ktoré bol vzatý do väzby /aj z dôvodu tzv. „pokračovacej väzby“/ sa mali stať v roku 2009. Súd tiež z odpisu registra trestov zistil, že obvinený L.M. nebol doposiaľ odsúdený, pričom v súčasnosti je trestne stíhaný pre iné trestné činy /zločin krádeže, ktorého sa mal dopustiť v roku 2008, trestný čin sprenevery, ktorého sa mal dopustiť v roku 1999, zločin neodvedenia dane a poistného, ktorého sa mal dopustiť v roku 2005/. Uznesenie o vznesení obvinenia pre zločin poškodzovania veriteľa, ktorého sa mal dopustiť v roku 2006 a uznesenie o vznesení obvinenia pre zločin ublíženia na zdraví, ktorého sa mal dopustiť voči poškodenému M. Č. /svedok a spoluobvinený obvineného L.M. v tejto trestnej veci/ v roku 2010, boli uznesením prokurátora zrušené. Tvrdenie prokurátora, že je predpoklad, že mu za tento skutok bude opätovne vznesené obvinenie nie je opreté o žiadne z produkovaných dôkazov a preto ho rovnako možno považovať za čisto hypotetické a súčasne účelové zrejme vedené snahou podporiť tvrdenia o dôvodnej obave z pokračovania trestnej činnosti obvineného. Z hore uvedených skutočností je teda zrejmé, že obvinený sa po tom, ako sa mal dopustiť predmetných troch skutkov, nedopustil žiadneho ďalšieho trestného činu, preto je v súčasnosti konštatovanie vo vzťahu k predmetným skutkom, že existuje dôvodná obava, že bude v trestnej činnosti pokračovať, absurdné a úplne nelogické. Nemožno predsa väzobné dôvody tzv. „pokračovacej väzby“ obvineného v roku 2011 opierať o skutočnosti /navyše tým úplne ignorujúc ústavnú zásadu prezumpcie neviny/, že je obvinený stíhaný pre inú trestnú činnosť, časovo predchádzajúcu trestnú činnosť z roku 2009, pre ktorú má byť obvinený väzobne stíhaný. Rovnako konštatovanie prokurátora /ktoré sa navyše vzťahuje iba na všeobecnú, ničím neodôvodnenú obavu z možného budúceho protiprávneho konania obvineného so zbraňou/, že obvinený je legálnym držiteľom zbraní a nosí zbraň s nábojom v nábojovej komore pripravenú na okamžité použitie /k uvedenému súd uvádza, že na takýto spôsob nosenia zbrane ako držiteľa zbrojného preukazu skupiny A obvineného oprávňujú príslušné ustanovenia zákona o strelných zbraniach a strelive a teda realizácia jeho práv nemôže byť na ujmu obvineného/, nepovažuje súd za relevantný dôvod zakladajúci obavu z pokračovania v trestnej činnosti.
Súd záverom zdôrazňuje, že väzba ako prostriedok ultima ratio predstavuje jeden z najzávažnejších zásahov do základných ľudských práv a slobôd ku ktorému dochádza v dobe, kedy o vine obvineného nie je ešte právoplatne rozhodnuté a naráža tým priamo na princíp prezumpcie neviny, preto je pozbavenie osobnej slobody ospravedlniteľné iba tam, kde je to absolútne nevyhnutné a v súlade so zásadou proporcionality, primeranosti, fakultatívnosti a subsidiarity. Súd v danom prípade nevidí žiaden dôvod, prečo by trestné stíhanie obvineného nemohlo byť vedené bez jeho izolácie od spoločnosti. U obvineného v danom prípade a za daných okolností záujem spoločnosti na riadnej realizácii vyšetrovania a ochrane pred potenciálnym páchaním ďalšej trestnej činnosti neprevyšuje záujem spoločnosti na rešpektovaní práva jednotlivca na osobnú slobodu. Ani požiadavky boja proti organizovanému zločinu /čo súd v danom prípade odvodzuje od skutočnosti, že vec realizuje UBOK/ nepostačujú k tomu, aby súd materiálne dôvody väzby posudzoval abstraktnejšie a extenzívnejšie, ako to vyplýva z logicko-gramatického výkladu ustanovení Trestného poriadku, respektíve aby ich úplne ignoroval.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia, žiadosti obvineného o prepustenie z väzby vyhovel a obvineného prepustil z väzby na slobodu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť , ktorú možno
podať v lehote do 3 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd Bratislava prostredníctvom Okresného súdu Pezinok. Sťažnosť má odkladný účinok.
Okresný súd Pezinok
v Pezinku, dňa 15.12.2011
JUDr. David L i n d t n e r
sudca pre prípravné konanie
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.