Materiálny predpoklad vzatia do väzby a procesná spôsobilosť dôkazu

Publikované: 18. 02. 2012, čítané: 14361 krát
 

 
Práv­ne ve­ty:

I.    Exis­ten­cia dô­vod­né­ho po­doz­re­nia, že ob­vi­ne­ná oso­ba spá­cha­la trest­ný čin, je pod­mien­kou si­ne qua non re­gu­lár­nos­ti vza­tia a dr­ža­nia vo väz­be. Aby bo­lo mož­né vziať ob­vi­ne­né­ho do väz­by, resp. ho vo väz­be dr­žať, mu­sí ok­rem for­mál­nych ná­le­ži­tos­tí exis­to­vať aj tzv. dvo­ji­tý ma­te­riál­ny pred­pok­lad vza­tia do väz­by a to dô­vod­nosť ob­vi­ne­nia a dô­vod­nosť väz­by.

II.    Vý­po­veď oso­by v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka, kto­rá je v rov­na­kom ko­na­ní zá­ro­veň v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní ob­vi­ne­né­ho je ne­pou­ži­teľ­ná, ne­mô­že byť sú­čas­ťou vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su, ne­mož­no k nej pri­hlia­dať a po­kiaľ je ta­ká­to vý­po­veď je­di­ným dô­ka­zom pro­ti ob­vi­ne­né­mu, ne­mô­že byť ani pod­kla­dom pre roz­hod­nu­tie sú­du o vza­tí ob­vi­ne­né­ho do väz­by. Ani po­žia­dav­ky bo­ja pro­ti or­ga­ni­zo­va­né­mu zlo­či­nu ne­pos­ta­ču­jú k to­mu, aby súd ma­te­riál­ne dô­vo­dy väz­by po­su­dzo­val abstrak­tnej­šie a exten­zív­nej­šie, ako to vy­plý­va z lo­gic­ko-gra­ma­tic­ké­ho vý­kla­du us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku, res­pek­tí­ve aby ich úpl­ne ig­no­ro­val.

III.    Vä­zob­né stí­ha­nie ob­vi­ne­né­ho je od po­čiat­ku ne­zá­kon­né z dô­vo­du ab­sen­cie ma­te­riál­nych pod­mie­nok väz­by, po­kiaľ odo dňa vzne­se­nia ob­vi­ne­nia ob­vi­ne­né­mu vy­šet­ro­va­cí spis neob­sa­ho­val žia­den pro­ces­ne spô­so­bi­lý dô­kaz, na pod­kla­de kto­ré­ho by bo­lo mož­né ho­vo­riť o dô­vod­nom po­doz­re­ní, že sku­tok spá­chal ob­vi­ne­ný.

IV.    Pod­mien­ky tzv. „úte­ko­vej väz­by“ sú spl­ne­né, po­kiaľ mož­no s ro­zum­ným stup­ňom prav­de­po­dob­nos­ti pred­pok­la­dať, že ob­vi­ne­ný us­ku­toč­ní po­kus vy­hnúť sa tres­tné­mu stí­ha­niu ale­bo hro­zia­ce­mu tres­tu. Je po­ru­še­ním us­ta­no­ve­ní § 79 ods. 2 Tr. por. or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní, že na­priek svo­jej po­vin­nos­ti skú­mať v kaž­dom štá­diu tres­tné­ho ko­na­nia exis­ten­ciu dô­vo­dov väz­by, re­le­van­tnú ob­ra­nu ob­vi­ne­né­ho /dô­vo­dy, pre kto­ré sa na­chá­dzal v za­hra­ni­čí/ po je­ho vza­tí do väz­by žiad­nym spô­so­bom nep­re­ve­ri­li.

V.    Vä­zob­né dô­vo­dy tzv. „pok­ra­čo­va­cej väz­by“ ob­vi­ne­né­ho ne­mož­no opie­rať o sku­toč­nos­ti, že ob­vi­ne­ný je stí­ha­ný pre inú tres­tnú čin­nosť, ča­so­vo pred­chá­dza­jú­cu tres­tnej čin­nos­ti, pre kto­rú má byť ob­vi­ne­ný vä­zob­ne stí­ha­ný.

                                          Tp 76/2011

                                                U Z N E S E N I E

    Ok­res­ný súd v Pe­zin­ku pred sud­com pre príp­rav­né ko­na­nie JUDr. Da­vi­dom Lin­dtne­rom v tres­tnej ve­ci ob­vi­ne­né­ho L. M. a spol. pre zlo­čin poš­ko­dzo­va­nia cu­dzej ve­ci for­mou účas­tníc­tva pod­ľa § 21 ods. 1 písm. c) k § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. a iné o žia­dos­ti o pre­pus­te­nie z väz­by na slo­bo­du dňa 15.12.2011 tak­to

                                                  r o z h o d o l :

Pod­ľa § 79 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku, súd žia­dos­ti ob­vi­ne­né­ho L. M., nar., trv. by­tom, v za­stú­pe­ní ob­haj­com JUDr. R. H. o pre­pus­te­nie z väz­by na slo­bo­du v y h o v u j e  a  sú­čas­ne súd  ob­vi­ne­né­ho p r e p ú š ť a   z väz­by na slo­bo­du.

                                               O d ô v o d n e n i e:

Uz­ne­se­ním vy­šet­ro­va­te­ľa PPZ, ÚBOK, Tr­na­va bo­lo ob­vi­ne­né­mu L. M. a spol. vzne­se­né ob­vi­ne­nie pre zlo­čin poš­ko­dzo­va­nia cu­dzej ve­ci pod­ľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. s pou­ka­zom na us­ta­no­ve­nie § 138 písm. i) Tr. zák. /sku­tok mal byť spá­cha­ný or­ga­ni­zo­va­nou sku­pi­nou/ pre sku­tok zo dňa 05.05.2009 na skut­ko­vom zá­kla­de uve­de­nom v pred­met­nom uz­ne­se­ní.

Uz­ne­se­ním vy­šet­ro­va­te­ľa PPZ, ÚBOK, Tr­na­va bo­lo ob­vi­ne­né­mu L.M. a spol. vzne­se­né ob­vi­ne­nie pre zlo­čin poš­ko­dzo­va­nia cu­dzej ve­ci for­mou spolu­pá­cha­teľ­stva pod­ľa § 20 k § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. pre sku­tok z pres­ne ne­zis­te­né­ho dňa ro­ku 2009 na skut­ko­vom zá­kla­de uve­de­nom v pred­met­nom uz­ne­se­ní.

Uz­ne­se­ním vy­šet­ro­va­te­ľa PPZ, ÚBOK, Tr­na­va, bo­lo ob­vi­ne­né­mu L. M. a spol. vzne­se­né ob­vi­ne­nie pre pre­čin poš­ko­dzo­va­nia cu­dzej ve­ci for­mou účas­tníc­tva pod­ľa § 21 ods. 1 písm. b) k § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre sku­tok z pres­ne ne­zis­te­né­ho dňa ro­ku 2009 na skut­ko­vom zá­kla­de uve­de­nom v pred­met­nom uz­ne­se­ní.

Uz­ne­se­ním sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I, sp. zn. 0 Tp 456/2011 zo dňa 23.09.2011 bol ob­vi­ne­ný L. M. vza­tý do väz­by z dô­vo­dov pod­ľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr. zák.

Dňa 06.12.2011 bo­la Ok­res­né­mu sú­du Pe­zi­nok pred­lo­že­ná žia­dosť ob­vi­ne­né­ho L. M. o pre­pus­te­nie z väz­by na slo­bo­du a nah­rad­nie väz­by pí­som­ným sľu­bom, kto­rej Ok­res­ný pro­ku­rá­tor v Pe­zin­ku ne­vy­ho­vel.

Vo svo­jej žia­dos­ti ob­vi­ne­ný opä­tov­ne pop­rel spá­chanie tres­tných či­nov, kto­ré sú mu kla­de­né za vi­nu, pri­čom pou­ká­zal na ne­dô­ve­ry­hod­nosť oso­by M. Č., kto­ré­ho vý­po­veď je je­di­ným dô­ka­zom pro­ti ob­vi­ne­né­mu. Uvie­dol, že ob­vi­ne­nia z ďal­ších tres­tných či­nov, kto­ré bo­li pod­kla­dom pre roz­hod­nu­tie sú­du o je­ho vza­tí do väz­by, bo­li pro­ku­rá­to­rom zru­še­né. Vo vzťa­hu k dô­vo­dom tzv. úte­ko­vej väz­by uvie­dol, že sa tres­tné­mu stí­ha­niu ne­vy­hý­bal a na úko­noch tres­tné­ho ko­na­nia sa vždy zú­čas­tňo­val. V Thaj­sku sa zdr­žia­val z dô­vo­du pra­cov­nej ces­ty, pri­čom od­let bol z Ne­mec­ka dňa 09.01.2011 a príl­et dňa 22.03.2011, čo je mož­né ove­riť si v je­ho ces­tov­nom pa­se. Úče­lom je­ho ces­ty bo­lo plá­no­va­né pod­ni­ka­nie s vý­ži­vo­vým dopl­nkom, pri­čom v sú­čas­nos­ti pre­bie­ha na Úra­de  ve­rej­né­ho zdra­vot­níc­tva správ­ne ko­na­nie pred uve­de­ním vý­rob­ku na trh.

Pred sud­com pre príp­rav­né ko­na­nie uvie­dol, že všet­ky skut­ky čo sa mu kla­dú za vi­nu nes­pá­chal. Pá­na Č. po­va­žu­je za ne­dô­ve­ry­hod­né­ho sved­ka, na­koľ­ko sa mu chce pom­stiť prí­pad­ne se­be uľah­čiť tres­tné­ho stí­ha­nie vo ve­ci v kto­rej si vy­ko­ná­va trest, ale­bo v iných prí­pa­doch. Okol­nos­ti za­dr­ža­nia bo­li, že v je­ho do­me bo­li vy­va­le­né dve­re, priš­li kuk­lá­či, kto­rí ho za­dr­ža­li. Uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia mu ne­bo­lo do­ru­če­né, vždy sa na vý­slu­choch zú­čas­tňo­val a tam aj uvie­dol ad­re­su pre­chod­né­ho byd­lis­ka. Na pos­led­nom vý­slu­chu na po­lí­cií bol me­siac max. 2 pred je­ho za­dr­ža­ním, po­li­caj­ti ma­li k dis­po­zí­cií je­ho mo­bil­ný te­le­fón a bol im vždy k dis­po­zí­cií aj bez pred­vo­la­nia. Prís­luš­ní­ci PZ mu vy­va­li­li dve­re bez to­ho, aby ho vy­zva­li, aby im dob­ro­voľ­ne umož­nil vstup do svoj­ho oby­dlia až nás­led­ne keď ho spú­ta­li mu pred­lo­ži­li prí­kaz na do­mo­vú pre­hliad­ku. Tá do­mo­vá pre­hliad­ka bo­la vy­ko­na­ná ku skut­ku ub­lí­že­nia na zdra­ví, z kto­ré­ho bol ob­vi­ne­ný a kde bo­lo ob­vi­ne­nie zru­še­né. Má exman­žel­ku a s druž­kou ži­je 4 ro­ky na ad­re­se pre­chod­né­ho byd­lis­ka, má jed­nu dcé­ru o kto­rú sa sta­rá s druž­kou. Má živ­nosť, je evi­do­va­ný ako pod­ni­ka­teľ, fy­zic­ká oso­ba a je ko­na­te­ľom spo­loč­nos­ti M.C. to­ho ča­su v kon­kur­ze. Sú­čas­ne ak­tív­ne pod­ni­ká vo fir­me D. C., kde bol aj na pra­cov­nej ces­te v Thaj­sku za­čiat­kom toh­to ro­ka, k čo­mu pred­kla­dá ces­tov­ný pas. Tes­ne pred je­ho za­dr­ža­ním bol po­da­ný pod­net na úrad ve­rej­né­ho zdra­vot­níc­tva SR za úče­lom re­gis­trá­cie vý­ži­vo­vé­ho dopl­nku, kvô­li kto­ré­mu bol v Thaj­sku o čom sú­du opä­tov­ne pred­kla­dá dok­la­dy.

Pro­ku­rá­tor v návr­hu na za­miet­nu­tie žia­dos­ti ob­vi­ne­né­ho iba me­cha­nic­ky, bez akých­koľ­vek ďal­ších no­vých re­le­van­tných sku­toč­nos­tí, navr­hol z rov­na­kých dô­vo­dov ako v návr­hu na vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by, žia­dosť ob­vi­ne­né­ho za­miet­nuť.

Sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie v rám­ci svo­jej po­vin­nos­ti vy­plý­va­jú­cej z us­ta­no­ve­nia § 79 ods. 2 Tr. por. preš­tu­do­val kom­plet­ný spi­so­vý ma­te­riál a skú­mal, či dô­vo­dy väz­by na­ďa­lej tr­va­jú a zis­til nas­le­dov­né sku­toč­nos­ti:

Pri­már­ne súd skú­mal, či dô­vod­nosť vzne­se­nia ob­vi­ne­nia exis­to­va­la a tr­vá aj na­ďa­lej a či ne­doš­lo k zos­la­be­niu tých­to dô­vo­dov do ta­kej mie­ry, že by to moh­lo mať za nás­le­dok ab­sen­ciu jed­né­ho z ma­te­riál­nych pred­pok­la­dov väz­by. Exis­ten­cia dô­vod­né­ho po­doz­re­nia, že ob­vi­ne­ná oso­ba spá­cha­la trest­ný čin, je to­tiž pod­mien­kou si­ne qua non re­gu­lár­nos­ti vza­tia a dr­ža­nia vo väz­be. Aby bo­lo mož­né vziať ob­vi­ne­né­ho do väz­by, mu­sí ok­rem for­mál­nych ná­le­ži­tos­tí exis­to­vať aj tzv. dvo­ji­tý ma­te­riál­ny pred­pok­lad vza­tia do väz­by a to dô­vod­nosť ob­vi­ne­nia a dô­vod­nosť väz­by. Sú­du nie je vô­bec zrej­mé, z aké­ho dô­vo­du bol je­den zo skut­kov ob­vi­ne­né­ho spo­čiat­ku kva­li­fi­ko­va­ný ako spá­cha­ný or­ga­ni­zo­va­nou sku­pi­nou, keď v ča­se vzne­se­nia ob­vi­ne­nia /a ani do­po­siaľ, čo­ho dô­ka­zom je zme­na práv­nej kva­li­fi­ká­cie toh­to skut­ku a  bez aké­ho­koľ­vek dopl­ne­nia do­ka­zo­va­nia/ žia­den zo za­do­ku­men­to­va­ných dô­ka­zov ra­cio­nál­ne neo­dô­vod­ňo­val ta­kú­to kva­li­fi­ká­ciu. Skut­ko­vá ve­ta vý­ro­ko­vej čas­ti pred­met­né­ho uz­ne­se­nia vy­šet­ro­va­te­ľa ne­kon­kre­ti­zu­je /v od­ôvod­ne­ní to vy­šet­ro­va­teľ iba me­cha­nic­ky a všeo­bec­ne uvie­dol/, akým spô­so­bom sa ma­li jed­not­li­vé ob­vi­ne­né oso­by ako čle­no­via or­ga­ni­zo­va­nej sku­pi­ny na uve­de­nom skut­ku po­die­ľať. Pod­ľa ná­zo­ru sú­du ta­ké­to uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia mi­ni­mál­ne vzbu­dzu­je po­chyb­nos­ti o dô­vo­doch, pre kto­ré bol sku­tok po­su­dzo­va­ný pod­ľa kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­ty a úče­le, kto­rý tým bol sle­do­va­ný /zrej­me sna­ha bez pri­me­ra­ných dô­ka­zov zvý­šiť zá­važ­nosť pred­met­ných skut­kov, aby tie­to moh­li byť reali­zo­va­né špe­cia­li­zo­va­ný­mi zlož­ka­mi PZ/. Vo všet­kých troch skut­koch, pre kto­ré je ob­vi­ne­ný stí­ha­ný, bo­lo tres­tné stí­ha­nie vo ve­ci za­ča­té v ro­ku 2009, pri­čom v prie­be­hu dvoch ro­kov ne­bol pro­du­ko­va­ný žia­den re­le­vant­ný dô­kaz od­ôvod­ňu­jú­ci zá­ver, že sku­tok spá­chal ob­vi­ne­ný L.M. a spol. Až dňa 03.08.2011 bol /v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka/ vy­po­ču­tý M. Č., na pod­kla­de vý­po­ve­de kto­ré­ho bo­lo dňa 19.09.2011 vzne­se­né ob­vi­ne­nia L. M., M. Č. a ďal­ším oso­bám pre pred­met­né tres­tné či­ny. Vzhľa­dom k to­mu, že na pod­kla­de vý­po­ve­de M. Č. bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie aj tej­to oso­be, bo­lo po­vin­nos­ťou vy­šet­ro­va­te­ľa bez­od­klad­ne „pre­po­čuť“ me­no­va­né­ho pro­ces­ným spô­so­bom, te­da v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní ob­vi­ne­né­ho, ke­dy by me­no­va­ný mo­hol v pl­nom roz­sa­hu reali­zo­vať svo­je zá­kon­né prá­va, vrá­ta­ne prá­va od­miet­nuť vy­po­ve­dať /kto­ré v prí­pa­de je­ho vy­uži­tia by ne­po­chyb­ne vie­dlo k dô­kaz­nej nú­dzi, keď­že je­ho vý­po­veď je je­di­ným us­ved­ču­jú­cim dô­ka­zom a nás­led­nej po­vin­nos­ti pro­ku­rá­to­ra pred­met­né uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia zru­šiť/. Keď­že tým­to spô­so­bom vy­šet­ro­va­teľ ne­pos­tu­po­val /te­da ne­vy­po­čul obv. M.Č. bez­od­klad­ne v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní ob­vi­ne­né­ho/, je­ho vý­po­veď v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka ne­ma­la byť sú­čas­ťou vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su a ne­moh­la byť ani pod­kla­dom pre roz­hod­nu­tie sú­du, kto­rý roz­ho­do­val o vza­tí obv. L.M. do väz­by. Mož­no te­da kon­šta­to­vať, že v ča­se roz­ho­do­va­nia sú­du o väz­be ob­vi­ne­né­ho L.M. neexis­to­val žia­den dô­kaz /vý­po­veď oso­by v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka, kto­rá je v rov­na­kom ko­na­ní zá­ro­veň v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní ob­vi­ne­né­ho je ne­pou­ži­teľ­ná a ne­mož­no k nej pri­hlia­dať/, že sku­tok spá­cha­li ob­vi­ne­ní, a te­da ab­sen­to­va­la ma­te­riál­na pod­mien­ka väz­by /že zis­te­né sku­toč­nos­ti nas­ved­ču­jú to­mu, že sku­tok spá­cha­li ob­vi­ne­ní/ ako pred­pok­lad skú­ma­nia vä­zob­ných dô­vo­dov. Súd pre­to za­stá­va ná­zor, že z dô­vo­du ab­sen­cie ma­te­riál­nych pod­mie­nok väz­by je vä­zob­né stí­ha­nie ob­vi­ne­né­ho od po­čiat­ku ne­zá­kon­né, na­koľ­ko odo dňa vzne­se­nia ob­vi­ne­nia ob­vi­ne­ným vy­šet­ro­va­cí spis neob­sa­ho­val žia­den pro­ces­ne spô­so­bi­lý dô­kaz, na pod­kla­de kto­ré­ho by bo­lo mož­né ho­vo­riť o dô­vod­nom po­doz­re­ní, že sku­tok spá­cha­li ob­vi­ne­ní. Vä­zob­né stí­ha­nie ob­vi­ne­né­ho L.M. je pre­to v roz­po­re tak s us­ta­no­ve­ním § 72 ods. 2 Tr. por. /v zmys­le kto­ré­ho roz­hod­nu­tie o väz­be mu­sí byť od­ôvod­ne­né aj skut­ko­vý­mi okol­nos­ťa­mi/, v roz­po­re s člán­kom 17 ods. 2, ods. 5 Ústa­vy SR ako aj v roz­po­re s člán­kom 5 Do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a slo­bôd. Tú­to ma­te­riál­nu pod­mien­ku sa vy­šet­ro­va­teľ po­kú­sil „kon­va­li­do­vať“ až dňa 03.11.2011 /te­da tak­mer je­den a pol me­sia­ca po vza­tí ob­vi­ne­né­ho L.M. do väz­by, do­ke­dy na­vy­še ne­vy­ko­nal vo ve­ci žia­den vy­šet­ro­va­cí úkon/ tým, že naj­prv dňa 02.11.2011 vy­lú­čil tres­tnú vec obv. M.Č. zo spo­loč­né­ho ko­na­nia s tres­tnou ve­cou obv. L.M. a spol. /z dô­vo­du urý­chle­nia ko­na­nia, čo súd po­va­žu­je vzhľa­dom na okol­nos­ti prí­pa­du za mi­ni­mál­ne zvláš­tne/ a nás­led­ne me­no­va­né­ho vy­po­čul v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka, kde ten­to opä­tov­ne uvie­dol sku­toč­nos­ti sved­čia­ce v nep­ros­pech ob­vi­ne­né­ho L.M. Tým­to pos­tu­pom sa vy­šet­ro­va­te­ľo­vi po­da­ri­lo čias­toč­ne kon­va­li­do­vať dô­vod­nosť vzne­se­nia ob­vi­ne­nia ob­vi­ne­né­ho L.M. a spol., nie však ne­zá­kon­nosť je­ho do­te­raj­šie­ho vä­zob­né­ho stí­ha­nia. Z toh­to dô­vo­du by bo­lo ďal­šie tr­va­nie väz­by u ob­vi­ne­né­ho L.M. ne­zá­kon­né, na­koľ­ko by bo­lo za­lo­že­né na po­ru­še­ní práv ob­vi­ne­né­ho /ne­byť vä­zob­ne stí­ha­ný inak ako zo zá­kon­ných dô­vo­dov/ a na po­ru­še­ní po­vin­nos­tí or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní. Súd sa pre­to pri roz­ho­do­va­ní o žia­dos­ti ob­vi­ne­né­ho ob­me­dzil len na vý­rok o je­ho pre­pus­te­ní na slo­bo­du, na­koľ­ko vy­ššie uve­de­nú ne­zá­kon­nosť mô­že súd „nap­ra­viť“ len tak, že pre­pus­tí ob­vi­ne­né­ho na slo­bo­du. V ta­kých­to prí­pa­doch nep­ri­chá­dza do úva­hy nah­ra­diť väz­bu pos­tu­pom pod­ľa § 80 Tr. por., pre­to­že súd tak mô­že uro­biť len vte­dy, ak skon­šta­tu­je zá­kon­nosť do­te­raj­šej väz­by (čo sa nes­ta­lo) a zá­ro­veň aj stá­lu a pretr­vá­va­jú­cu exis­ten­ciu vä­zob­né­ho dô­vo­du, a pre­to sa pí­som­ným sľu­bom ob­vi­ne­né­ho ako náh­ra­dou za je­ho vä­zob­né stí­ha­nie ne­zao­be­ral.

Nad rá­mec uve­de­né­ho zá­ve­ru súd tiež kon­šta­tu­je, že aj v prí­pa­de zá­kon­nos­ti do­te­raj­šej väz­by, zo žiad­nych kon­krét­nych sku­toč­nos­tí ne­vyp­lý­va žiad­ny z vä­zob­ných dô­vo­dov uve­de­ných v us­ta­no­ve­ní § 71 ods.1 písm. a), c) Tr. por. tak, ako ich kon­šta­to­val súd vo svo­jom pri­már­nom roz­hod­nu­tí o vza­tí ob­vi­ne­né­ho do väz­by.

Vo vzťa­hu k vä­zob­né­mu dô­vo­du pod­ľa § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. / tzv. úte­ko­vá väz­ba/ súd vo všeo­bec­nos­ti uvá­dza, že pod­mien­ky tzv. „úte­ko­vej väz­by“ sú spl­ne­né, po­kiaľ mož­no s ro­zum­ným stup­ňom prav­de­po­dob­nos­ti pred­pok­la­dať, že ob­vi­ne­ný us­ku­toč­ní po­kus vy­hnúť sa tres­tné­mu stí­ha­niu ale­bo hro­zia­ce­mu tres­tu. Ta­ký­to pred­pok­lad mu­sí vy­chá­dzať z hod­no­te­nia okol­nos­tí a vlas­tnos­tí ob­vi­ne­né­ho vo vzťa­hu k je­ho mož­ným bu­dú­cim ko­na­niam /naj­mä okol­nos­ti prí­pa­du a osob­né po­me­ry ob­vi­ne­né­ho/. Z okol­nos­tí pred­met­né­ho prí­pa­du /pro­ti ob­vi­ne­né­mu sto­jí je­di­ná vý­po­veď sved­ka M.Č., kto­ré­ho dô­ve­ry­hod­nosť v inom tres­tnom ko­na­ní spo­chyb­nil sám pro­ku­rá­tor/ a z oso­by ob­vi­ne­né­ho /ob­vi­ne­ný do­po­siaľ ne­bol od­sú­de­ný, má pre­chod­né byd­lis­ko, kde sa riad­ne zdr­žu­je a pre­be­rá poš­tu, kde bol aj za­dr­ža­ný, má ro­di­nu, druž­ku a dcé­ru, s kto­rý­mi ži­je v spo­loč­nej do­mác­nos­ti, te­da ne­po­chyb­né spo­lo­čen­ské väz­by, riad­ne sa dos­ta­vu­je na úko­ny tres­tné­ho ko­na­nia, na pred­vo­la­nia, ale­bo te­le­fo­nic­ké vý­zvy, čo potvr­dil vo svo­jom vy­jad­re­ní, že na pos­led­nom vý­slu­chu na po­lí­cií bol cca 2 me­sia­ce pred svo­jim za­dr­ža­ním/, súd žiad­nu kon­krét­nu sku­toč­nosť od­ôvod­ňu­jú­cu oba­vu z úte­ku ob­vi­ne­né­ho ale­bo je­ho skrý­va­nia sa za úče­lom vy­hnu­tia sa tres­tné­mu stí­ha­niu, nevzhlia­dol. Pod­ľa ná­zo­ru sú­du sku­toč­nosť, že sa odo dňa 09.01.2011 do 22.03.2011 na­chá­dzal v Thaj­sku /te­da 8 me­sia­cov pred vza­tím do väz­by/ ne­mož­no vy­hod­no­tiť /na­vy­še za da­nej mi­mo­riad­ne sla­bej dô­kaz­nej si­tuácie/ ako pod­klad pre dô­vod­nosť oba­vy, že sa bu­de vy­hý­bať tres­tné­mu stí­ha­niu, o čom sved­čí aj sa­mot­ná sku­toč­nosť, že sa nás­led­ne až do je­ho vza­tia do väz­by zdr­žia­val na úze­mí Slo­ven­ska. Tvr­de­nie pro­ku­rá­to­ra, že sa v prie­be­hu ro­ku 2009 až 2011 na úze­mí Slo­ven­ska nezdr­žia­val ne­vyp­lý­va zo žiad­nych v spi­se za­do­ku­men­to­va­ných dô­ka­zov tak­že ho mož­no po­va­žo­vať za čis­to hypo­te­tic­ké. Žiad­nym z pro­du­ko­va­ných dô­ka­zov ne­bo­lo do­po­siaľ preu­ká­za­né tvr­de­nie pro­ku­rá­to­ra, že sa ob­vi­ne­ný v za­hra­ni­čí zdr­žia­val za úče­lom vy­hý­ba­nia sa tres­tné­mu stí­ha­niu. Dô­vo­dy, pre kto­ré sa na­chá­dzal v za­hra­ni­čí na­vy­še ob­vi­ne­ný dos­ta­toč­ne vy­svet­lil, a je len po­ru­še­ním us­ta­no­ve­ní § 79 ods. 2 Tr. por. or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní, že na­priek svo­jej po­vin­nos­ti skú­mať v kaž­dom štá­diu tres­tné­ho ko­na­nia exis­ten­ciu dô­vo­dov väz­by, re­le­van­tnú ob­ra­nu ob­vi­ne­né­ho v tom­to sme­re po je­ho vza­tí do väz­by až do­po­siaľ žiad­nym spô­so­bom nep­re­ve­ri­li /napr. do­ta­zom na Úrad ve­rej­né­ho zdra­vot­níc­tva, zis­te­ním plá­nu od­cho­du a prí­cho­du ob­vi­ne­né­ho zo za­hra­ni­čia a pod./. V tom­to sme­re po­va­žu­je pre­to súd v tom­to štá­diu tres­tné­ho ko­na­nia úrad­ný zá­znam, vy­plý­va­jú­ci z ope­ra­tív­nych in­for­má­cii, že ob­vi­ne­ný sa mal vrá­tiť zo za­hra­ni­čia až po tom, ako si zis­til stav tres­tné­ho ko­na­nia /čo je na­vy­še je­ho zá­kon­né prá­vo a úpl­ne pri­ro­dze­ný pos­tup kaž­dej oso­by, kto­rá sa doz­vie o svo­jom tres­tnom stí­ha­ní/, za in­for­má­ciu bez akej­koľ­vek vý­po­ved­nej hod­no­ty.
Vo vzťa­hu k vä­zob­né­mu dô­vo­du pod­ľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. Por. / tzv. pre­ven­tív­na väz­ba/ súd vo všeo­bec­nos­ti uvá­dza, že pre mož­nosť vza­tia ob­vi­ne­né­ho do väz­by z uve­de­né­ho dô­vo­du sa vy­ža­du­je, aby exis­to­va­la dô­vod­ná /nie abstrak­tná, hypo­te­tic­ká/ oba­va, že ob­vi­ne­ný bu­de pok­ra­čo­vať v tres­tnej čin­nos­ti, pri­čom ne­bez­pe­čen­stvo z pok­ra­čo­va­nia v tres­tnej čin­nos­ti mu­sí byť tak na­lie­ha­vé a ak­tuál­ne, že v zá­uj­me ochra­ny spo­loč­nos­ti je pot­reb­né ob­vi­ne­né­ho izo­lo­vať. V da­nom prí­pa­de súd zis­til, že skut­ky, pre kto­ré bo­lo dňa 19.09.2011 ob­vi­ne­né­mu vzne­se­né ob­vi­ne­nie, a pre kto­ré bol vza­tý do väz­by /aj z dô­vo­du tzv. „pok­ra­čo­va­cej väz­by“/ sa ma­li stať v ro­ku 2009. Súd tiež z od­pi­su re­gis­tra tres­tov zis­til, že ob­vi­ne­ný L.M. ne­bol do­po­siaľ od­sú­de­ný, pri­čom v sú­čas­nos­ti je tres­tne stí­ha­ný pre iné tres­tné či­ny /zlo­čin krá­de­že, kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť v ro­ku 2008, trest­ný čin spre­ne­ve­ry, kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť v ro­ku 1999, zlo­čin neod­ve­de­nia da­ne a pois­tné­ho, kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť v ro­ku 2005/. Uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia pre zlo­čin poš­ko­dzo­va­nia ve­ri­te­ľa, kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť v ro­ku 2006 a uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia pre zlo­čin ub­lí­že­nia na zdra­ví, kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť vo­či poš­ko­de­né­mu M. Č. /sve­dok a spolu­ob­vi­ne­ný ob­vi­ne­né­ho L.M. v tej­to tres­tnej ve­ci/ v ro­ku 2010, bo­li uz­ne­se­ním pro­ku­rá­to­ra zru­še­né. Tvr­de­nie pro­ku­rá­to­ra, že je pred­pok­lad, že mu za ten­to sku­tok bu­de opä­tov­ne vzne­se­né ob­vi­ne­nie nie je op­re­té o žiad­ne z pro­du­ko­va­ných dô­ka­zov a pre­to ho rov­na­ko mož­no po­va­žo­vať za čis­to hypo­te­tic­ké a sú­čas­ne úče­lo­vé zrej­me ve­de­né sna­hou pod­po­riť tvr­de­nia o dô­vod­nej oba­ve z pok­ra­čo­va­nia tres­tnej čin­nos­ti ob­vi­ne­né­ho. Z ho­re uve­de­ných sku­toč­nos­tí je te­da zrej­mé, že ob­vi­ne­ný sa po tom, ako sa mal do­pus­tiť pred­met­ných troch skut­kov, ne­do­pus­til žiad­ne­ho ďal­šie­ho tres­tné­ho či­nu, pre­to je v sú­čas­nos­ti kon­šta­to­va­nie vo vzťa­hu k pred­met­ným skut­kom, že exis­tu­je dô­vod­ná oba­va, že bu­de v tres­tnej čin­nos­ti pok­ra­čo­vať, ab­sur­dné a úpl­ne ne­lo­gic­ké. Ne­mož­no pred­sa vä­zob­né dô­vo­dy tzv. „pok­ra­čo­va­cej väz­by“ ob­vi­ne­né­ho v ro­ku 2011 opie­rať o sku­toč­nos­ti /na­vy­še tým úpl­ne ig­no­ru­júc ús­tav­nú zá­sa­du pre­zum­pcie ne­vi­ny/, že je ob­vi­ne­ný stí­ha­ný pre inú tres­tnú čin­nosť, ča­so­vo pred­chá­dza­jú­cu tres­tnú čin­nosť z ro­ku 2009, pre kto­rú má byť ob­vi­ne­ný vä­zob­ne stí­ha­ný. Rov­na­ko kon­šta­to­va­nie pro­ku­rá­to­ra /kto­ré sa na­vy­še vzťa­hu­je iba na všeo­bec­nú, ni­čím neo­dô­vod­ne­nú oba­vu z mož­né­ho bu­dú­ce­ho proti­práv­ne­ho ko­na­nia ob­vi­ne­né­ho so zbra­ňou/, že ob­vi­ne­ný je le­gál­nym dr­ži­te­ľom zbra­ní a no­sí zbraň s ná­bo­jom v ná­bo­jo­vej ko­mo­re prip­ra­ve­nú na okam­ži­té pou­ži­tie /k uve­de­né­mu súd uvá­dza, že na ta­ký­to spô­sob no­se­nia zbra­ne ako dr­ži­te­ľa zbroj­né­ho preu­ka­zu sku­pi­ny A ob­vi­ne­né­ho op­ráv­ňu­jú prís­luš­né us­ta­no­ve­nia zá­ko­na o strel­ných zbra­niach a stre­li­ve a te­da reali­zá­cia je­ho práv ne­mô­že byť na uj­mu ob­vi­ne­né­ho/, ne­po­va­žu­je súd za re­le­vant­ný dô­vod za­kla­da­jú­ci oba­vu z pok­ra­čo­va­nia v tres­tnej čin­nos­ti.

Súd zá­ve­rom zdô­raz­ňu­je, že väz­ba ako pros­trie­dok ul­ti­ma ra­tio pred­sta­vu­je je­den z naj­zá­važ­nej­ších zá­sa­hov do zá­klad­ných ľud­ských práv a slo­bôd ku kto­ré­mu do­chá­dza v do­be, ke­dy o vi­ne ob­vi­ne­né­ho nie je eš­te prá­vop­lat­ne roz­hod­nu­té a na­rá­ža tým pria­mo na prin­cíp pre­zum­pcie ne­vi­ny, pre­to je poz­ba­ve­nie osob­nej slo­bo­dy os­pra­vedl­ni­teľ­né iba tam, kde je to ab­so­lút­ne ne­vyh­nut­né a v sú­la­de so zá­sa­dou pro­por­cio­na­li­ty, pri­me­ra­nos­ti, fa­kul­ta­tív­nos­ti a sub­si­dia­ri­ty. Súd v da­nom prí­pa­de ne­vi­dí žia­den dô­vod, pre­čo by tres­tné stí­ha­nie ob­vi­ne­né­ho ne­moh­lo byť ve­de­né bez je­ho izo­lá­cie od spo­loč­nos­ti. U ob­vi­ne­né­ho v da­nom prí­pa­de a za da­ných okol­nos­tí zá­ujem spo­loč­nos­ti na riad­nej reali­zá­cii vy­šet­ro­va­nia a ochra­ne pred po­ten­ciál­nym pá­cha­ním ďal­šej tres­tnej čin­nos­ti nep­re­vy­šu­je zá­ujem spo­loč­nos­ti na reš­pek­to­va­ní prá­va jed­not­liv­ca na osob­nú slo­bo­du. Ani po­žia­dav­ky bo­ja pro­ti or­ga­ni­zo­va­né­mu zlo­či­nu /čo súd v da­nom prí­pa­de od­vo­dzu­je od sku­toč­nos­ti, že vec reali­zu­je UBOK/ ne­pos­ta­ču­jú k to­mu, aby súd ma­te­riál­ne dô­vo­dy väz­by po­su­dzo­val abstrak­tnej­šie a exten­zív­nej­šie, ako to vy­plý­va z lo­gic­ko-gra­ma­tic­ké­ho vý­kla­du us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku, res­pek­tí­ve aby ich úpl­ne ig­no­ro­val.
 

S pou­ka­zom na vy­ššie uve­de­né sku­toč­nos­ti súd roz­ho­dol tak, ako je uve­de­né v enun­ciá­te toh­to roz­hod­nu­tia, žia­dos­ti ob­vi­ne­né­ho o pre­pus­te­nie z väz­by vy­ho­vel a ob­vi­ne­né­ho pre­pus­til z väz­by na slo­bo­du.

P o u č e n i e :     Pro­ti to­mu­to roz­hod­nu­tiu je prí­pus­tná sťaž­nosť , kto­rú mož­no
po­dať v le­ho­te do 3 dní odo dňa  je­ho ozná­me­nia na Kraj­ský súd   Bra­tis­la­va pros­tred­níc­tvom Ok­res­né­ho sú­du Pe­zi­nok. Sťaž­nosť má od­klad­ný úči­nok.
   

Ok­res­ný súd Pe­zi­nok
      v Pe­zin­ku, dňa 15.12.2011
                                                                                         

                                                                                       

                                                                                   JUDr. Da­vid L i n d t n e r
                                                                                    sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie








 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia