Odsúdenie politika za neodstránenie nenávistných komentárov tretích osôb k jeho statusu na Facebooku

 

Mgr. Erika Krutková, vyšší súdny úradník, Špecializovaný trestný súd

Odsúdenie politika za neodstránenie nenávistných komentárov tretích osôb k jeho statusu na Facebooku[1]

Na úvod

Tento príspevok výnimočne venujem svojmu spolužiakovi z akadémie a jeho životnému partnerovi. Strach je často tým, čo nám bráni pohnúť sa z miesta a byť slobodnými a  šťastnými. Strach v ľuďoch je tým, na čo sa mnohí vo svojej obmedzenosti a primitívnosti spoliehajú.

Step out of line! Be Yourself !

Právne vety

Tolerancia a rovnaké rešpektovanie dôstojnosti všetkých ľudských bytostí predstavujú základy demokratickej a pluralitnej spoločnosti. V dôsledku toho sa v zásade môže považovať za potrebné trestať alebo dokonca zabrániť všetkým formám prejavu, ktoré šíria, podnecujú, propagujú alebo ospravedlňujú nenávisť založenú na neznášanlivosti.

Osobitnú zodpovednosť nesú vlády členských štátov, orgány verejnej moci a inštitúcie na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj verejní činitelia, ktorí by sa mali zdržať vyjadrení, najmä prostredníctvom médií, ktoré možno dôvodne považovať za nenávistné prejavy alebo za prejavy, ktoré môžu mať za následok legitimizáciu, šírenie alebo podporu rasovej nenávisti, xenofóbie, antisemitizmu alebo iných foriem diskriminácie alebo nenávisti založenej na neznášanlivosti. Takéto prejavy majú byť zakázané a verejne odsúdené pri každej príležitosti.[2]

ESĽP slobode prejavu prikladá najvyššiu dôležitosť a význam v kontexte politickej diskusie a zastáva názor, že na obmedzenie politického prejavu sú potrebné veľmi silné dôvodya že v predvolebnom období by sa malo umožniť voľné šírenie informácií a názorov všetkého druhu. Sloboda politickej diskusie však určite nie je absolútna.V prípade rasistického alebo xenofóbneho diskurzu takýto kontext prispieva k podnecovaniu nenávisti a neznášanlivosti, pretože postoje kandidátov vo voľbách bývajú rigidnejšie a heslá alebo stereotypné formulky prevážia pred rozumnými argumentmi. Vplyv rasistického a xenofóbneho diskurzu je potom pravdepodobne väčší a škodlivejší.

Za špecifických okolností prípadu ESĽP dospel k záveru, že rozhodnutie vnútroštátnych súdov odsúdiť sťažovateľa z dôvodu, ženeprijal okamžité opatrenia na vymazanie zjavne protiprávnych komentárov uverejnených inými osobami na stránke jeho facebookového účtu, ktorý bol použitý v súvislosti s jeho volebnou kampaňou, bolo založené na relevantných a dostatočných dôvodoch súvisiacich s nedostatkom jeho ostražitosti a reakciou.

Predmetný zásah tak možno považovať za „nevyhnutný v demokratickej spoločnosti“ a preto nedošlo k porušeniu článku 10 Dohovoru.

SKUTKOVÉ OKOLNOSTI

V čase udalostí pán Sanchez, v súčasnosti starosta mesta Beaucaire a predseda Národného zhromaždenia v regionálnej rade Occitanie, kandidoval na post do parlamentu za Národný front (FN) vo volebnom obvode Nîmes. F.P., v tom čase poslanec Európskeho parlamentu a prvý zástupca starostu mesta Nîmes, bol jedným z jeho politických protivníkov.

Dňa 24.10.2011 pán Sanchez uverejnil príspevok o F. P. na svojomverejne prístupnom profile na Facebooku, ktorý spravoval osobne: „Zatiaľ čo Národný Front spustil svoju novú webovú stránku podľa plánu, venujte pozornosť stránke poslanca Nîmeskej Únii za ľudové hnutie a Európskeho parlamentu, ktorá mala byť spustená dnes, zobrazuje na svojej domovskej stránke hrozivé tri nuly“.

Ďalší užívateľ, napísal nasledujúci komentár: „Toto veľké zviera premenilo Nîmes na Alžír, niet ulice bez predajne kebabu a mešity; vládnu tu drogoví díleri a prostitútky, niet divu, že si vybral Brusel, hlavné mesto nového svetového poriadku šaría .... Vďaka Únii a Socialistickej strane, aspoň to zachraňuje, že nemusíme platiť za letenky a hotel... Milujem túto bezplatnú verziu Club Med ... Vďaka F. P. a bozkLeile... Konečne blog, ktorý mení náš život ...“

Ďalší používateľ, pridal tri ďalšie komentáre zamerané na moslimov: „ „Šiša bary po celom centre mesta a zahalené ženy .... Taký je Nîmes, takzvané rímske mesto....Únia a Socialisti sú spojencami moslimov.“

„Obchod s drogami riadený moslimami na ulici Lombarďanov trvá už roky... aj s kamerami na ulici..., ďalší obchod s drogami pred očami všetkých na ulici Generála Leclerca, kde šmejdi predávajú svoje drogy celý deň bez zásahu polície a pred vysokými a strednými školami, hádzanie kameňov do áut patriacich „bielym“ na ceste d'arles na semaforoch po celý čas... Nîme je hlavné mesto neistoty v Languedocu“

„zvolený zástupca pre hospodársky rozvoj lolhallalhospodársky rozvoj bulváru Gambetta a ulice islamskej republiky.

Dňa 25.10.2011 sa o komentároch dozvedela poškodená Leila,partnerka F. P. Cítila sa priamo a osobne urazená tým, čo považovala za „rasistické“ výroky, a okamžite sa obrátila na jedného z komentujúcich, ktorého osobne poznala, a ktorý svoj komentár okamžite vymazal.

Dňa 26.10.2011 sa poškodená Leilapísomne obrátila na prokuratúru v Nîmes, aby podala trestné oznámenie napána Sancheza a komentujúcich z dôvodu urážlivých komentárov uverejnených na Facebooku. Dňa 27.10.2011 pán Sanchez uverejnil na stránke svojho profilu na Facebooku správu, v ktorej vyzval používateľov, aby „vážili obsah svojich komentárov“, ale nezasiahol v súvislosti s už uverejnenými komentármi.

PánSanchez a ďalší boli predvolaní pred trestný súd v Nîmes v súvislosti so zverejnením predmetných komentárov na Facebooku, abyčelili obvineniu z podnecovania k nenávisti alebo násiliu voči skupine osôb, z dôvodu ich pôvodu alebo príslušnosti či nepríslušnosti k určitej etnickej skupine,národa, rasy alebo náboženstva.

Poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že komentáre objavila dňa 25.10.2011 ráno, keď bola v kancelárii svojho partnera. Uviedla, že ich vzťah bol verejne známy a že komentáre na účte pána Sancheza na Facebooku, ktorý bol prístupný každému, spájali jej maghrebsky znejúce krstné meno s menom jej partnera a jeho politikou, pričom všetky boli sprevádzané rasistickými poznámkami.

Dňa 28.02.2013 trestný súd uznal pána Sancheza a ďalších vinnými podľa obžaloby a každému z nich uložil peňažný trest vo výške 4 000 eur a povinnosť zaplatiť poškodenej sumu 1 000 eur ako nemajetkovú ujmu. Na druhej strane súd neuložil pánovi Sanchezovizákaz účasti vo voľbách, ktorého uloženie navrhol prokurátor.

Prvostupňový súd vo svojom rozsudku predovšetkým konštatoval, že jednotlivé komentáre konkrétne odkazovali na skupinu dotknutých osôb, a to „moslimov“. Dodal, že prirovnávanie tejto skupiny k „drogovým dílerom a prostitútka“, ktorí „vládnu v meste“, „spodine, ktorá celý deň predáva drogy“ alebo páchateľom „hádzania kameňov do áut bielych ľudí“, jednoznačne smerovali svojím významom aj rozsahom k vyvolaniu silného pocitu odmietnutia voči skupine ľudí skutočného alebo domnelého moslimského vierovyznania. Taktiež sa domnieval, že poškodená sa mohla považovať za dotknutú predmetnými poznámkami vzhľadom na odkazy na jej partnera, a ktoré ich prirovnávali k osobám údajne zodpovedným za premenu „Nîmes na Alžír“ a vzbudiť voči nim nenávisť alebo násilie.

Súd odmietol argumenty pána Sancheza, že nemal čas prečítať si komentáre a nevedel, čo uviedli ďalší komentujúci, a z toho dôvodu, že jednak komentáre mohli byť na jeho stránke uverejnené až po tom ako k nim povolil prístup svojim „priateľom“, t. j. 1 829 osobám k 25.10.2011, a teda bol zodpovedný za ich sledovanie a kontrolu ich obsahu; po druhé, nemohol nevedieť, že jeho účet môže pritiahnuť užívateľov s komentármi s politickým obsahom, ktoré sú vo svojej podstate kontroverzné a ktoré musí ešte prísnejšie kontrolovať. V závere uviedol, že pán Sanchez, ktorý vytvoril príspevok s cieľom výmeny názorov a pri ktorom ponechal sporné komentáre stále viditeľné, nezabránil bezodkladne ich šíreniu, a preto je vinný podľa rovnakých ustanovení ako ich autori.

Odvolací súd v Nîmes rozsudkom z 18.10.2013 potvrdil odsúdenie pána Sanchezaa znížil peňažný trest na 3 000 eur. V odôvodnení nad rámec úvah prvostupňového súdu uviedol, že výraz „kiss à Leila“, ktorý sa vzťahuje na poškodenú a súvisí s jeho politickým oponentom poslancom F.P. a zástupcom starostu mesta Nîmes, a označeného v komentároch za osobu, ktorá prispela k vydaniu mesta Nîmes do rúk moslimov, a tým do stavu ohrozenia, je takej povahy, že ju spája s premenou mesta, a tým vyvoláva nenávisť alebo násilie voči nej; že na základe týchto prvkov tieto dva texty predstavujú provokáciu k nenávisti alebo násiliu voči nej ako jeho partnerke z dôvodu jej príslušnosti, údajne kvôli jej krstnému menu, k moslimskej komunite. Odvolací súd ďalej konštatoval, že pán Sanchezako zvolený člen Národného frontu a verejne činná osoba vedome sprístupnil svoj profil na Facebooku, a teda povolil svojim priateľom uverejňovať komentáre. Týmto dobrovoľným krokom sa stal zodpovedným za obsah uverejnených komentárov; že jeho postavenie politickej činnej osoby si vyžadovalo o to väčšiu ostražitosť; že nemôže tvrdiť, že nevedel o komentároch uverejnených na jeho stránke dňa 24.10., hoci počas vyšetrovania uviedol, že ju kontroloval každý deň; že neodstránil komentáre, ktoré následne boli odstránenéaž samotným komentujúcim; že na základe jeho upozornenia na reakciu poškodenej nevymazal ani komentár ďalšieho komentujúceho, ktorý bol naďalej umiestnený na jeho stránke, a ktoré sa na jeho stránke nachádzali aj v čase, keď do nej vyšetrovatelia nahliadli; že ho nemožno považovať za osobu, ktorá okamžite ukončila šírenie sporných komentárov, ako to správne konštatoval súd; že svoj postoj legitimizoval tvrdením, že sa mu takéto komentáre zdali byť v súlade so slobodou prejavu; že teda konal úmyselné, keďich ponechal na stránke.

Dovolací súd rozsudkom zo 17.03.2015 zamietol jeho dovolanie, najmä pokiaľ ide o článok 10 Dohovoru, pričom v odôvodnení uviedol,že na jednej strane je trestný čin provokácie charakterizovaný tým, že urážlivé texty svojím významom aj rozsahom smerujú k vyvolaniu pocitu odmietnutia alebo nepriateľstva, nenávisti alebo násilia voči skupine osôb alebo osobe z dôvodu určitého náboženstva; po druhé, keďže uvedený text spadá pod obmedzenia stanovené v článku 10 ods. 2 Európskeho dohovoru pre ľudské práva, nemožno sa odvolávať na slobodu prejavu zakotvenú v odseku 1 tohto článku.

ESĽP V MERTIE VECI

ESĽP na úvod poznamenáva, že komentáre uverejnené na stránke účtu sťažovateľa na Facebooku boli zjavne nezákonnej povahy.Sťažovateľ sa však domnieval, že poškodená nebola predmetom komentára, ani ju nebolo možné identifikovať a že tieto komentáre boli vyslovené v kontexte volieb a neprekročili hranice práva na slobodu prejavu.

ESĽP pripomína, že jeho úloha je obmedzená na overenie, či zásah, o ktorý ide v tomto prípade, možno považovať za „nevyhnutný v demokratickej spoločnosti“ a že zmluvné štáty majú podľa článku 10 určitý priestor na voľnú úvahu pri posudzovaní nevyhnutnosti a rozsahu zásahu do slobody prejavu chráneného týmto ustanovením, ktorá je vymedzená typom daného prejavu. V tomto ohľade článok 10 ods. 2 Dohovoru ponecháva len malý priestor na obmedzenie slobody prejavu v oblasti politickej diskusie alebo otázok všeobecného záujmu.

Pokiaľ ide o volebný kontext, na ktorý sa odvoláva sťažovateľ, ESĽP zdôrazňuje, že základom demokratickej spoločnosti je ochrana slobodnej politickej diskusie. Prikladá mimoriadny význam slobode prejavu v kontexte politickej diskusie a domnieva sa, že politické prejavy nemožno obmedzovať bez presvedčivých dôvodov. Povolenie širokých obmedzení v konkrétnom prípade by nepochybne ovplyvnilo dodržiavanie slobody prejavu vo všeobecnosti v danom štáte. Sloboda politickej diskusie však určite nie je absolútna. Zmluvný štát ju môže podrobiť určitým „obmedzeniam“ alebo „sankciám“, ale je na ESĽP, aby v konečnom dôsledku rozhodol o ich zlučiteľnosti so slobodou prejavu, ako je zakotvená v článku 10.

ESĽP tiež prikladá osobitný význam použitému médiu a kontextu, v ktorom boli napadnuté výroky šírené, a teda ich potenciálnemu vplyvu na verejný poriadok a súdržnosť sociálnych skupín V danom prípade išlo o účet na Facebooku, ktorý bol voľne prístupný verejnosti a používal sa v rámci volebnej kampane, čo je forma vyjadrenia, ktorá má osloviť voličov v širšom zmysle slova, a teda celú populáciu. ESĽP už rozhodol, že webové stránky, ktoré zahŕňajú blogy a sociálne médiá, vďaka svojej dostupnosti a schopnosti uchovávať a šíriť veľké množstvo údajov významne prispievajú k zlepšeniu prístupu verejnosti k aktuálnym udalostiam a vo všeobecnosti k uľahčeniu sprostredkovania informácií. Hoci možnosť jednotlivcov vyjadrovať sa na internete predstavuje bezprecedentný nástroj na uplatňovanie slobody prejavu, výhody tohto média sú sprevádzané množstvom rizík, pričom šírenie zjavne nezákonných výrokov vrátane hanlivých, nenávistných alebo násilných výrokov je vo svete také ako nikdy predtým

V kontexte volieb by síce politické strany mali mať širokú slobodu prejavu, aby sa pokúsili presvedčiť svojich voličov, ale v prípade rasistického alebo xenofóbneho diskurzu takýto kontext prispieva k podnecovaniu nenávisti a neznášanlivosti, pretože postoje kandidátov vo voľbách bývajú rigidnejšie a heslá alebo stereotypné formulky nadobúdajú prednosť pred rozumnými argumentmi. Vplyv rasistického a xenofóbneho diskurzu je potom pravdepodobne väčší a škodlivejší. Súd pripomína, že osobitnú zodpovednosť politikov v boji proti nenávistným prejavom zdôraznil aj Výbor pre odstránenie rasovej diskriminácie vo svojom všeobecnom odporúčaní č. 35 z 26. septembra 2013 a ECRI vo svojom všeobecnom politickom odporúčaní č. 15.

ESĽP preskúmal sporné texty uverejnené komentujúcimi osobami, ktorí sami neboli politikmi ani aktívnymi členmi politickej strany vystupujúcimi v jej mene. Domnieva sa, že závery vnútroštátnych súdov týkajúce sa týchto komentárov boli plne odôvodnené. Použitý jazyk jasne podnecoval nenávisť a násilie voči osobe z dôvodu jej náboženskej príslušnosti, čo nemožno skrývať alebo bagatelizovať volebným kontextom alebo snahou poukázať na miestne problémy. ESĽP vo všetkých ohľadoch pripomína, že podnecovanie k nenávisti si nevyhnutne nevyžaduje výzvu na konkrétny násilný čin alebo iný trestný čin. Trestné činy proti jednotlivcom spáchané urážaním, zosmiešňovaním alebo hanobením časti obyvateľstva a jeho špecifických skupín alebo podnecovaním k nenávisti a násiliu voči osobe z dôvodu jej náboženskej príslušnosti, ako v tomto prípade, sú dostatočné na to, aby príslušné orgány dali prednosť boju proti takémuto správaniu pred nezodpovednou slobodou prejavu, ktorá podkopáva dôstojnosť a dokonca bezpečnosť takýchto skupín obyvateľstva. ESĽP tiež odkazuje na dôvodovú správu k všeobecnému politickému odporúčaniu ECRI č. 15 z 8. decembra 2015, podľa ktorej sa v určitých prípadoch nenávistné prejavy vyznačujú tým, že môžu mať za cieľ alebo sa dá odôvodnene očakávať, že budú mať za následok podnecovanie iných k páchaniu násilia, zastrašovania, nepriateľstva alebo diskriminácie voči osobám, na ktoré sú zamerané; prvok podnecovania vyžaduje buď jasný úmysel spáchať násilie, zastrašovanie, nepriateľstvo alebo diskrimináciu, alebo bezprostredné riziko, že k takýmto činom dôjde v dôsledku použitia daného prejavu. Úmysel podnecovať k takýmto činom možno preukázať, ak nenávistný rečník jednoznačne vyzýva ostatných, aby tak konali, alebo ho možno predpokladať na základe agresivity použitého jazyka a iných relevantných okolností, ako je napríklad predchádzajúce správanie rečníka; preukázanie takéhoto úmyslu nie je vždy jednoduché, najmä ak sa prejav formálne týka údajných skutočností alebo ak sa používa kódovaný jazyk.

ESĽP pripomenulo, že komentáre boli uverejnené v kontexte regionálnej politickej diskusie, najmä predvolebnej kampane pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami, a že boli uverejnené na stránke facebookového účtu sťažovateľa, ktorý bol zvoleným politikom a kandidátom v týchto voľbách. Hoci ESĽP pripisuje slobode prejavu v kontexte politickej diskusie najvyšší význam a domnieva sa, že politický diskurz nemožno obmedzovať bez presvedčivých dôvodov a že v predvolebnom období musí byť umožnené slobodné šírenie názorov a informácií všetkého druhu, napriek tomu odkazuje na svoje zistenie o zjavne nezákonnej povahe napadnutých komentárov. Okrem toho, že komentáre v rámci politickej diskusie nesmú prekročiť určité hranice, najmä pokiaľ ide o rešpektovanie dobrej povesti a práv iných, keďže je mimoriadne dôležité bojovať proti rasovej diskriminácii vo všetkých jej formách a prejavoch. Postavenie sťažovateľa ako voleného zástupcu nemožno považovať za okolnosť zmierňujúcu jeho zodpovednosť. V tejto súvislosti ESĽP pripomína, že je veľmi dôležité, aby sa politici vo svojich verejných prejavoch vyhýbali šíreniu vyhlásení, ktoré by mohli podporovať neznášanlivosť a keďže aj na ne sa vzťahujú povinnosti a zodpovednosť stanovené v článku 10 ods. 2 Dohovoru, že by mali venovať osobitnú pozornosť aj ochrane demokracie a jej princípov, najmä vo volebnom kontexte, ktorý sa vyznačuje, ako v tomto prípade, miestnymnapätím, pričom ich konečným cieľom je samotné prevzatie moci.

ESĽP tiež poznamenal, že sťažovateľovi nebolo vytýkané využívanie jeho práva na slobodu prejavu, najmä v politickej diskusii, ale jeho nedostatočná ostražitosť a reakcia na niektoré komentáre uverejnené na stránke jeho účtu na Facebooku.

ESĽP v tejto súvislosti poznamenáva, že F. P. bol práve jedným z politických oponentov sťažovateľa a že udalosti sa odohrali v konkrétnom regionálnom politickom kontexte s jasným napätím medzi obyvateľstvom, ktoré bolo zrejmé najmä z predmetných komentárov, ale aj medzi protagonistami.

ESĽP pripomína, že už zdôraznil, že vnútroštátne orgány sú v lepšej pozícii ako samotný súd, aby pochopili a vyhodnotili špecifické spoločenské problémy v konkrétnych komunitách a kontexte. Z tohto hľadiska sa ESĽP domnieva, že blízka znalosť miestnych pomerov, v ktorých sa sporné skutočnosti odohrávali, umožnila odvolaciemu súdu v Nîmes lepšie pochopiť aj kontext komentárov, tak ako to spravil.

ESĽP na základe uvedeného dospel k záveru, že tak trestný súd, ako aj odvolací súd založili svoje úvahy o zodpovednosti sťažovateľa na relevantných a dostatočných dôvodoch podľa článku 10 dohovoru.

ESĽP poznamenáva, že odvolací súd v Nîmes zistil, že neexistujú dôkazy o tom, že sťažovateľ bol informovaný o obsahu komentárov pred ich uverejnením. Spolu so súdom preto preskúmal správanie sťažovateľa len vo vzťahu k obdobiu po ich zverejnení.

Poznamenal, že vnútroštátne súdy vychádzali z viacerých faktorov, na základe ktorých považovali sťažovateľa za zodpovedného. Trestný súd, ako aj odvolací súd v Nîmes najprv konštatovali, že sťažovateľ vedome sprístupnil verejnosti stránku svojho účtu na Facebooku, a tým povolil svojim „priateľom“, konkrétne 1 829 osobám k 25.10.2011, aby na ňu pridávali komentáre. Dospel k záveru, že sťažovateľ bol preto povinný sledovať obsah uverejnených komentárov. Okrem toho súd zdôraznil, že sťažovateľ nemohol ignorovať skutočnosť, že jeho účet pravdepodobne priťahoval komentáre s politickým obsahom, ktoré boli vo svojej podstate kontroverzné, a že mal ešte väčšiu povinnosť ich monitorovať. Odvolací súd sa rovnako domnieval, že jeho postavenie ako politickej exponovanej osoby si vyžadovalo, aby bol o to ostražitejší. ESĽP preto odmietol argumenty sťažovateľa, že nemal čas čítať komentáre a nevedel, čo komentujúce osoby povedali, pričom odvolací súd zdôraznil, že vyšetrovateľom povedal, že si každý deň prezerá stránku svojho konta na Facebooku.

ESĽP tiež poznamenáva, že nie je sporné, že jeden komentujúci sám vymazal svoj komentár po zásahu poškodenej. Dotknutá osoba to pred vyšetrovateľmi formálne potvrdila a uviedla, že sa jej podarilo zabezpečiť, aby komentár zmizol niekoľko okamihov po jeho rozhovore s poškodenou. ESĽP preto konštatuje, že napadnuté komentáre, ktoré boli v skutočnosti jediné namierené proti poškodenej a ktoré vnútroštátne súdy vo veľkej miere použili vo svojich odôvodneniach, boli ich autorom okamžite stiahnuté, a to menej ako 24 hodín po ich uverejnení. Preto za predpokladu, že sťažovateľ mal mať skutočne čas a možnosť oboznámiť sa s vecou vopred, ESĽP sa domnieva, že požadovať od neho, aby konal ešte rýchlejšie, keďže vnútroštátne orgány neboli schopné odôvodniť takúto povinnosť vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, by znamenalo požadovať nadmernú a nerealistickú mieru reakcie.

Trestný súd však výslovne konštatoval, že komentáre boli viditeľné ešte 06.12.2011, teda takmer šesť týždňov po ich uverejnení. ESĽP poznamenáva, že hoci sťažovateľ informoval vyšetrovateľov, že stránka jeho účtu na Facebooku bola zmenená z verejnej na súkromnú, k tejtozmene došlo až niekoľko dní pred jeho výsluchom, t. j. približne tri mesiace po udalostiach, hoci jeden z komentujúcich povedal policajtom, že sťažovateľa informoval o svojej hádke s poškodenou ešte v ten istý deň. Sťažovateľ síce 27.10.2011 na svojom účte zverejnil aj správu, v ktorej vyzval prispievateľov, aby „sledovali obsah svojich komentárov“, ale bez toho, aby sporné komentáre vymazal a vzhľadom na jeho vyhlásenie o tom, že o vyjadreniach ďalšieho komentujúceho nevedel pred tým, ako ho predvolali vyšetrovatelia, bez toho, aby si dal námahu skontrolovať alebo dal skontrolovať obsah komentárov, ktoré boli v tom čase verejne dostupné.

Okrem toho podľa ESĽP nepochybne existuje spoločná zodpovednosť medzi majiteľom účtu na sociálnej sieti a prevádzkovateľom tejto siete. Podmienky používania Facebooku už zdôrazňovali zákaz nenávistných prejavov a prístup na túto sociálnu sieť predstavoval súhlas s týmto pravidlom zo strany všetkých používateľov.

Za týchto okolností sa ESĽP domnieva, že dôvody uvedené vnútroštátnymi súdmi boli relevantné a dostatočné v zmysle článku 10 Dohovoru, pokiaľ ide o opatrenia uplatnené sťažovateľom. Domnieva sa tiež, že tento záver je podporený tvrdeniami samotného sťažovateľa, ktoré potvrdil odvolací súd v Nîmes, že takéto komentáre sú v medziach slobody prejavu.

ESĽP poznamenáva, že autori napadnutých komentárov boli identifikovaní, či už priamo poškodenou, ktorá okamžite spoznala jedného komentujúceho, alebo vyšetrovateľmi. Poukázal na to, že sťažovateľ bol napriek tomu uznaný za zodpovedného ako prevádzkovateľ verejnej internetovej komunikačnej stránky, ktorý sprístupnil verejnosti správy odoslané používateľmi internetu a niesol zodpovednosť najmä tým, že neodstránil nezákonné správy hneď, ako sa o nich dozvedel. Konštatoval teda, že hoci bol sťažovateľ podľa zákona považovaný za „autora“ a ako taký bol vnútroštátnymi súdmi potrestaný, v skutočnosti bol obvinený z konania odlišného od konania samotných autorov komentárov uverejnených na stránke jeho účtu na Facebooku. Inými slovami, vnútroštátne súdy charakterizovali skutočnosti preukazujúce zodpovednosť sťažovateľa, ktorý nebol stíhaný namiesto autorov komentárov, ktorí boli tiež odsúdení, ale z dôvodu osobitnej formy správania, ktorá priamo súvisela s jeho postavením majiteľa účtu na Facebooku. Podľa názoru ESĽP je legitímne, aby z takéhoto postavenia vyplývali osobitné povinnosti, najmä ak sa majiteľ účtu na Facebooku rozhodne, tak ako sťažovateľ, nevyužiť možnosť obmedzenia prístup k nemu a namiesto toho sa rozhodne sprístupniť ho širokej verejnosti. Podobne ako vnútroštátne súdy sa ESĽP domnieva, že to platí najmä v kontexte, v ktorom môžu byť vyslovené zjavne nezákonné vyjadrenia, ako je to v tomto prípade.

Je pravda, že vnútroštátne právo a prax by mali jasne rozlišovať medzi zodpovednosťou autora nenávistných prejavov na jednej strane a prípadnou zodpovednosťou médií a mediálnych pracovníkov, ktorí prispievajú k ich šíreniu v rámci svojej úlohy sprostredkovať informácie a myšlienky o veciach verejného záujmu, na strane druhej. V tomto prípade však boli komentáre jednoznačne nezákonné a navyše v rozpore s podmienkami používania Facebooku.

ESĽP poznamenáva, že sťažovateľovi bol uložený peňažný trest, ktorý odvolací súd v Nîmes znížil na sumu 3 000 eur. ESĽP opakuje, že povaha a závažnosť uložených trestov sú tiež faktormi, ktoré treba zohľadniť pri posudzovaní primeranosti zásahu.

Vzhľadom na uloženú sankciu a absenciu akýchkoľvek iných zistených následkov pre sťažovateľa sa ESĽP domnieva, že zásah do jeho práva na slobodu prejavu nebol z tohto dôvodu neprimeraný.

Komentár na záver:

Sudca sa musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov, dbať svojím správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná a zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru o veciach prejednávaných súdmi, ktoré nie sú právoplatne skončené. Jedna z mnohých prázdnych fráz, ktorú verejnosť počúva možno častejšie než by chcela a častejšie než by mala, avšak pri dvadsiatej piatej námietke zaujatosti, na ktorú sa snažíte odpovedať, ak nie milo a slušne, tak aspoň zákonne a spôsobom, ktorý vás neprivedie do „basy“, je záchranným kolesom každého sudcu. Lenže, ja nie som sudca a nestrannosť pre mňa nie je štítom z vibrania či adamantia, za ktorý by som sa chcela v živote zbabelo skrývať.

Už len pri zbežnom porovnaní výrokov, pre ktoré boli odsúdení nielen priamo autori komentárov ale aj samotný majiteľ profilu na Facebooku a autor statusu za ich neodstránenie, s komentármi bežne čitateľnými pod statusmi rôznych verejne činných osôb na Slovensku, sa zdá, že chodby niektorých budov, súdne budovy nevynímajúc, by sa značne vyprázdnili, keby sme boli vo Francúzsku. Ešteže je stále toľko počítačovo negramotných jedincov.

Možno súhlasiť s ESĽP, čo iné nám v konečnom dôsledku zostáva, že politický prejav a politická kampaň znesie veľa, veľmi veľa, občas až príliš veľaa všetkého.Mnohé statusy a príspevky verejne činných osôb sa pohybujú v limitoch nastavených ESĽP alebo na ich hranici. S väčšou mierou slobody je ale nevyhnutne spojená aj vyššia miera zodpovednosti za spôsob jej využitia, na to však niektorí „pisatelia“ radi zabúdajú.Nemožno sa tak niekedy ubrániť zvláštne nepríjemnému pocitu, tak blízkemu pocitu na zvracanie, že autor statusu doslova počíta s tým aký typ komentujúcich priláka a akej povahy budú ich príspevky a komentáre pod statusom, ktoré v konečnom dôsledku zásadne zmenia aj celú povahu samotného príspevku.

Predmetné rozhodnutie je zaujímavé aj z toho hľadiska, že ESĽP vyhovel sťažovateľovi a vec bola dňa 17.01.2022 postúpená na rozhodnutie Veľkej komore. Následne sa dňa 29.06.2022 uskutočnilo vo veci pojednávanie[3]. Okrem farbistej argumentácie zástupcov sťažovateľa, miestami veľmi povedomej, zaujme najmä jeden fakt, že jediné dve krajiny, ktoré v danom prípade podali vyjadrenia podľa čl. 36 ods. 2 Dohovoru boli Česká republika a Slovenská republika.

 

Diskusia