Aktuálna trestná judikatúra Najvyššieho súdu SR

 

Právne vety judikatúry prijaté dňa 07.12.2022 na zasadnutí trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR

 

1/

Tpj 157/2022-1

Čiastočné uznanie a výkon rozhodnutia, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii.

 

Ak justičný orgán štátu pôvodu v konaní podľa Tretej časti zákona č. 549/2011 Z. z súhlasí s čiastočným uznaním a výkonom  rozhodnutia, uvedeného v osvedčení, rozhodne súd podľa § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o čiastočnom uznaní a výkone rozhodnutia v rozsahu, v  ktorom na základe súhlasu justičného orgánu štátu pôvodu došlo k dohode na čiastočnom uznaní.   

  

Vo vzťahu k zvyšnej časti rozhodnutia uvedeného v osvedčení nie je potrebné rozhodnúť podľa § 16 ods. 1 písm. m) zákona č. 549/2011 Z. z. o odmietnutí uznania a výkonu.

  

Podľa naposledy uvedeného ustanovenia rozhodne príslušný súd vo vzťahu k celému predmetu uznávacieho konania, ktorý je vymedzený v osvedčení, iba vtedy, ak nedôjde k dohode s justičným orgánom štátu pôvodu o čiastočnom uznaní a výkone rozhodnutia a justičný orgán štátu pôvodu nevezme osvedčenie späť.

 

2/

Tpj 157/2022-2

Výklad ustanovenia § 68 ods. 4 Trestného zákona.

 

Ustanovenie § 68 ods. 4 veta druhá Trestného zákona treba vykladať tak, že trestné stíhanie obvineného pre iný úmyselný trestný čin, spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, musí prebiehať a právoplatne skončiť v lehote do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej lehoty. Ak odsúdený síce spáchal trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, ale trestné stíhanie pre tento iný trestný čin sa právoplatne skončilo ešte v skúšobnej dobe, potom na vznik zákonnej fikcie osvedčenia sa uplatní lehota jedného roka podľa ustanovenia § 68 ods. 4 veta prvá Trestného zákona a nie lehota dvoch rokov podľa druhej vety tohto ustanovenia. Rovnako treba vykladať aj ustanovenia § 50 ods. 6, § 52 ods. 3 a § 68b ods. 3 Trestného zákona.

 

 

 3/

Tpj 157/2022-3

Konanie vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, ak bola obnova konania právoplatne povolená po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

 

I. Ak bola obnova konania právoplatne povolená po nadobudnutí účinnosti zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len „Trestný poriadok“), t. j. v období po 1. januári 2006, na pokračovanie konania sa použijú vždy ustanovenia tohto zákona, a to aj vo veciach, v ktorých bola obžaloba podaná podľa zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom pred 1. januárom 2006.

 

II. Pokiaľ bol obvinený vzatý do väzby podľa § 403 Trestného poriadku, súd prvého stupňa, ktorý pokračuje v konaní na podklade pôvodnej obžaloby, už nerozhoduje o väzbe podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku, keďže k vzatiu obvineného do väzby došlo v súdnom konaní. To neplatí, ak bolo v rámci povolenia obnovy konania rozhodnuté o vrátení veci prokurátorovi do prípravného konania (§ 404 ods. 2 Trestného poriadku), kedy po opätovnom podaní obžaloby na obvineného, ktorý je vo väzbe, je súd podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku povinný vždy prednostne a urýchlene rozhodnúť o väzbe.

 

4/                                                                                                                                      

Tpj 157/2022-4

Účinky začatia trestného stíhania.

 

Ak pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia podľa § 206 Trestného poriadku nebolo pre skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, vydané procesne účinné uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § 199 Trestného poriadku, neznamená to bez ďalšieho, že trestné stíhanie pre daný skutok nebolo vôbec začaté. V takejto procesnej situácii treba uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré spĺňa zákonné náležitosti podľa § 206 ods. 3 Trestného poriadku, považovať vzhľadom na § 206 ods. 2 Trestného poriadku aj za uznesenie o začatí trestného stíhania, a to i vtedy, ak v jeho výroku nie je ustanovenie § 199 Trestného poriadku formálne uvedené. 

 

Procesnú použiteľnosť zabezpečených dôkazov, okrem dôkazov, ktoré bolo možné získať z dôkazných prostriedkov aj pred začatím trestného stíhania podľa Trestného poriadku alebo podľa osobitného zákona (§ 119 ods. 3 Trestného poriadku), je nutné ale vždy posudzovať so zreteľom na to, že k začatiu trestného stíhania došlo až okamihom vydania uznesenia o vznesení obvinenia.^[1]

 

 5/

Tpj 157/2022-5

Osoby oprávnené požiadať o navrátenie lehoty na podanie opravného prostriedku.

 

Žiadosť o navrátenie lehoty môžu podľa § 64 ods. 1 Trestného poriadku podať len subjekty v tomto ustanovení výslovne uvedené, teda len obvinený, jeho obhajca, poškodený alebo zúčastnená osoba. Iné subjekty, hoci by aj išlo o osoby oprávnené podať v prospech obvineného opravný prostriedok, takýmto právom nedisponujú.

 

 6/

Tpj 157/2022-6

Výklad podmienky „potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody“ podľa § 47 ods. 2 Trestného zákona.

 

Ustanovenie § 47 ods. 2 Trestného zákona treba vykladať tak, že podmienka „potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody“ nie je splnená, pokiaľ k potrestaniu páchateľa nepodmienečným trestom odňatia slobody došlo až na základe následného rozhodnutia o vykonaní pôvodne podmienečne odloženého trestu odňatia slobody.

 

 7/

Tpj 157/2022-7 

Výklad ustanovenia § 39 ods. 4 Trestného zákona.

 

Obmedzenie mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody uvedené v § 39 ods. 4 Trestného zákona sa uplatní iba vtedy, ak konanie o dohode o uznaní viny a prijatí trestu je podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona jediným dôvodom mimoriadneho zníženia trestu. Ak sa ale v konaní o dohode o oznaní viny a prijatí trestu zistí niektorý z ďalších dôvodov mimoriadneho zníženia trestu uvedených v § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a) až c) alebo e) Trestného zákona, pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu sa uplatnia obmedzenia podľa § 39 ods. 3 Trestného zákona. Uvedené platí aj v prípade uznania viny po prijatí vyhlásenia podľa

§ 257 ods. 1 písm. b) alebo c) Trestného poriadku.^[2]

 

Diskusia