Zjednocujúce stanovisko Generálneho prokurátora SR k určeniu subjektu oprávneného rozhodnúť o zmene dôvodu zaistenia veci

GENERÁLNA PROKURATÚRA
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

IV/1 Spr 477/22/1000

Ústredná  evidencia  stanovísk Generálneho  prokurátora
Slovenskej republiky
Por. č. 1/2023

S T A N O V I S KO

generálneho prokurátora Slovenskej republiky

z 1. marca 2023

k určeniu  subjektu  oprávneného  rozhodnúť  v prípravnom  konaní  o zmene  dôvodu zaistenia veci podľa § 89 ods. 2 Trestného poriadku   z veci pôvodne zaistenej na účely dokazovania  na  jej  zaistenie  ako  nástroja  trestnej  činnosti  alebo  výnosu  z trestnej činnosti

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov vydávam  v záujme  jednotného  uplatňovania  zákonov  a ostatných  všeobecne  záväzných právnych predpisov na návrh Komisie pre vydávanie záväzných stanovísk

toto stanovisko

záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry

a asistentov prokuratúry:

Uznesenie o zmene dôvodu zaistenia veci podľa § 89 ods. 2 Trestného poriadku, ktorým dochádza k zaisteniu veci ako nástroja trestnej činnosti alebo výnosu z trestnej činnosti  namiesto  zaistenia  veci  na  účely  dokazovania,  je  v prípravnom  konaní oprávnený  vydať  len  príslušný  prokurátor.  Policajt  podľa §  10  ods.  7  Trestného poriadku takéto uznesenie vydať nemôže, a to ani so súhlasom príslušného prokurátora.

O d ô v o d n e n i e :

Generálny   prokurátor   Slovenskej   republiky   na   základe   žiadosti   ministra spravodlivosti Slovenskej republiky zaznamenal nejednotný právny názor jednotlivých súčastí prokuratúry ohľadne možnosti policajta - vyšetrovateľa Policajného zboru  vydávať uznesenie o zmene dôvodu zaistenia podľa § 89 ods. 2 Trestného poriadku, a to vecí pôvodne zaistených na účely dokazovania na veci zaistené ako výnosy z trestnej činnosti.

Právne  názory  prokurátorov  týkajúce  sa  možnosti  vydávať  uznesenie  o  zmene dôvodu zaistenia podľa § 89 ods. 2 Trestného poriadku, a to vecí pôvodne zaistených na účely

dokazovania na veci zaistené ako výnosy z trestnej činnosti, možno v zásade rozdeliť do dvoch skupín.

Jedna  názorová  skupina     (prvý  námestník  generálneho  prokurátora  Slovenskejrepubliky, trestný odbor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky) má za to, že o zmene dôvodu zaistenia zo zaistenia na účely dokazovania na zaistenie nástrojov trestnej činnosti alebo zaistenie výnosov z trestnej činnosti môže uznesením rozhodnúť iba predseda senátu alebo v prípravnom konaní výlučne prokurátor. Vyššie uvedené stanovisko je v súlade so stanoviskom ministra spravodlivosti Slovenskej republiky a Úradu pre správu zaisteného majetku.

Druhá  názorová  skupina      (Úrad  špeciálnej  prokuratúry  Generálnej  prokuratúry Slovenskej republiky) má ten právny názor, že o zmene dôvodu zaistenia zo zaistenia na účely dokazovania na zaistenie nástrojov trestnej činnosti alebo zaistení výnosov z trestnej činnosti môže uznesením rozhodnúť v prípravnom konaní prokurátor a policajt podľa § 10 ods. 7 Trestného poriadku.

Podľa  §  89  ods.  2  Trestného  poriadku  zaistenie  veci  na  účely dokazovania  má prednosť pred inými dôvodmi zaistenia veci. Dôvod zaistenia je možné v priebehu trestného konania zmeniť uznesením, proti ktorému je prípustná sťažnosť. O zmene dôvodu zaistenia nie je potrebné rozhodovať, ak sú splnené podmienky na uloženie trestu prepadnutia majetku, trestu prepadnutia veci,  ochranného opatrenia zhabania veci  alebo ochranného opatrenia zhabania časti majetku a táto vec je zaistená na účely dokazovania.

Podľa § 89a ods. 1 Trestného poriadku kto má pri sebe vec, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania, je povinný ju na vyzvanie predložiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu; ak ju treba na účely dokazovania zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako aj na iné následky nevyhovenia.

Podľa § 89a ods. 3 Trestného poriadku vyzvať na vydanie veci je oprávnený predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt.

Podľa § 90 ods. 1 Trestného poriadku, ak vec, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania, na vyzvanie nevydá ten, kto ju má pri sebe, môže mu byť na príkaz predsedu senátu a v prípravnom konaní na príkaz prokurátora alebo policajta odňatá. Policajt potrebuje na vydanie takého príkazu predchádzajúci súhlas prokurátora.

Podľa § 90 ods. 3 Trestného poriadku bez predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 môže policajt vydať príkaz len vtedy, ak predchádzajúci súhlas nemožno dosiahnuť a vec neznesie odklad.

Podľa § 96f Trestného poriadku, ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že hnuteľná vec je nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu

a v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz na zaistenie hnuteľnej veci. Na postup pri zaistení hnuteľnej veci sa použije § 96e.

Trestný poriadok v ustanovení § 89 ods. 2 veta prvá favorizuje zaisťovanie vecí na účely dokazovania, ktoré má prednosť pred ostatnými dôvodmi zaistenia veci. Ak teda bude určitá vec v trestnom konaní zaistená fakticky ako dôkaz, nie je potrebné počas trvania trestného konania formálne rozhodovať iným spôsobom, aj keby inak podmienky pre takýto spôsob rozhodnutia boli splnené. V nadväznosti na to ustanovenie § 89 ods. 2 veta tretia Trestného  poriadku  umožňuje  nezmeniť  dôvod  zaistenia  vecí  zaistených  na  účely dokazovania,  ak  sú  splnené  podmienky  na  uloženie  trestu  prepadnutia  majetku,  trestu prepadnutia veci, ochranného opatrenia zhabania veci alebo ochranného opatrenia zhabania časti majetku.

Trestný poriadok v súvislosti so silným postavením zaisťovacieho inštitútu k veciam zaisťovaným na účely dokazovania priznáva všetkým orgánom činným v trestnom konaní a súdu, a teda aj policajtovi v prípravnom konaní, samostatné oprávnenie zaisťovať vec jej vydaním podľa § 89a ods. 3 Trestného poriadku. Ďalej Trestný poriadok v ustanovení § 90 ods. 3  výnimočne umožňuje vo vzťahu k veciam, ktoré majú byť zaisťované na účely dokazovania,  aby ich  samostatne  a  bez  predchádzajúceho  súhlasu  prokurátora  zaisťoval odňatím v trestnom konaní konajúci policajt, pričom k tomu ustanovuje príslušné podmienky.

Pokiaľ však ide o využitie ostatných zaisťovacích inštitútov v trestnom konaní, ktoré smerujú k zaisteniu nástrojov trestnej činnosti alebo výnosov z trestnej činnosti podľa § 95 až
96g  Trestného  poriadku,  zaisteniu  nároku  poškodeného  na  náhradu  škody  na  majetku obvineného podľa  §  50 ods.  1 Trestného poriadku, zaisteniu výkonu trestu prepadnutia majetku podľa  §  425 ods.  1 Trestného poriadku a pod., tieto inštitúty konajúci policajt v prípravnom konaní nemôže samostatne využiť, a to vydaním zaisťovacieho uznesenia alebo príkazu. V týchto prípadoch Trestný poriadok neumožňuje na rozdiel od ustanovenia § 90 ods. 1 Trestného poriadku policajtovi ani to, aby citované inštitúty využil s predchádzajúcim
súhlasom prokurátora.

Nad rámec uvedeného je potrebné dodať, že pokiaľ ide o prezaisťovanie vecí, pri ktorých  z  hľadiska využitia pôvodný zaisťovací  inštitút  a nový zaisťovací  inštitút  patrí v prípravnom  konaní  do  výlučnej  právomoci  prokurátora,  je  nepochybné,  že  v  týchto prípadoch  výlučne  prokurátor  bude  oprávnený  rozhodovať  o  zmene  dôvodu  vydaním prezaisťovacieho uznesenia, pričom táto otázka nemôže byť logicky sporná.

Ustanovenie  §  89  ods.  2  Trestného  poriadku  nerieši  priamo,  ktorý orgán  činný v trestnom konaní môže procesne rozhodnúť o zmene dôvodu zaistenia, konkrétne z veci zaistenej na účely dokazovania na zaistenie veci ako výnosu z trestnej činnosti podľa § 96f Trestného poriadku. Takúto právomoc má rozhodne v prípravnom konaní prokurátor. Za účelom ustálenia tohto orgánu však rozhodne nie je možné aplikovať ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 312/2020 Z. z.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov  (ďalej len „zákon č. 312/2020 Z. z.“)  na postup príslušného orgánu sa použijú ustanovenia § 3 až 9, ak osobitný predpis  neustanovuje  inak (v  poznámke  pod  čiarou  k odkazu    je  ako  osobitný predpis výslovne citovaný Trestný poriadok).

Vzhľadom  na  to,  že  Trestný  poriadok  vo  svojich  ustanoveniach  upravujúcich zaisťovanie vecí dôležitých pre trestné konanie a aj nástrojov trestnej činnosti a výnosov z trestnej činnosti v ustanoveniach  § 89 až  98a Trestného poriadku podrobne vymedzuje, ktorý procesný orgán je oprávnený realizovať takýto zaisťovací inštitút a akým postupom, je aplikácia zákona č. 312/2020 Z. z. na určenie procesného orgánu na vydanie zaisťovacieho inštitútu v trestnom konaní, vrátane jeho zmeny, vylúčená.

Trestný poriadok v ustanovení § 89 ods. 2 veta druhá upravuje inštitút zmeny dôvodu zaistenia tak, že zmenu slovným vyjadrením „je možné“ pripúšťa ako alternatívu, a nie ako povinnosť  orgánov  činných  v  trestnom  konaní  a  súčasne  zakotvuje,  že  sa  tak  má  stať uznesením, proti ktorému je prípustná sťažnosť. V prípade, že dochádza k prezaisteniu veci zaistenej v trestnom konaní na účely dokazovania na zaistenie veci ako výnosu z trestnej činnosti  podľa §  96f  Trestného  poriadku,  tak  osoba,  ktorej  vec  bola  zaistená,  začína disponovať ďalšími procesnými právami, najmä právom podávať opravný prostriedok proti uzneseniu o zmene dôvodov zaistenia podľa § 89 ods. 2 Trestného poriadku, ďalej právom žiadať obmedzenie alebo zrušenie tohto „nového“ zaistenia. Rovnako však nekončí povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu preskúmavať i v ďalšom priebehu trestného konania, či trvajú dôvody zaistenia veci a či sa tieto nemenia.

Táto  úprava  procesného  rozhodovania  o  zmene  dôvodov  zaistenia  veci            (tzv. prezaistenia) je logická, nakoľko týmto prezaistením dochádza k zmene dôvodu zaistenia, a po prezaistení veci bude s touto vecou v trestnom konaní nakladané rovnako, akoby došlo k „novému“ procesnému zaisteniu. Ak takéto „nové“ prezaistenie veci smeruje k tomu, že vec  bude  zaistená  ako  nástroj  trestnej  činnosti  alebo  výnos  z  trestnej  činnosti,  je  možné odvodzovať,  že  takéto  rozhodnutie  o  takejto  zmene  dôvodu  zaistenia  môže  vydávať v prípravnom konaní len taký procesný orgán, ktorý je podľa Trestného poriadku oprávnený v prípravnom konaní vydávať rozhodnutia o zaistení nástrojov trestnej činnosti alebo výnosov z trestnej činnosti. Takýmto procesným orgánom je len príslušný prokurátor.

Na základe toho je možné súčasne konštatovať, že Trestný poriadok neumožňuje policajtovi vydávať uznesenie o zmene dôvodu zaistenia veci podľa § 89 ods. 2 Trestného poriadku, a to z veci zaistenej na účely dokazovania na zaistenie veci ako nástroja trestnej činnosti alebo výnosu z trestnej činnosti podľa § 96f Trestného poriadku, a to ani so súhlasom príslušného prokurátora.

Ak by zákonodarca považoval za potrebné, aby konajúci policajt bol oprávnený zaisťovať veci v trestnom konaní aj na iné účely ako dokazovanie, a to na zaisťovanie nástrojov  trestnej  činnosti  a  výnosov  z  trestnej  činnosti,  bol  by  takéto  oprávnenie  pre