Uznesenie Špecializovaného trestného súdu o odmietnutí obžaloby vo veci údajného dorovnávania platu štátnemu funkcionárovi
Z právneho hľadiska nižšie uvedené uznesenie samosudcu Špecializovaného trestného súdu zaujme aj kritikou vyšetrovateľky, ktorá podľa sudcu postupovala v rozpore s ustanovením § 132 ods. 2 Tr. por., keď obhajcom obvinených, pri výsluchu nosného svedka obžaloby, zamietla pomerne veľké množstvo otázok, ktoré by zo strany súdu boli bez problémov pripustené. Pôsobí to celé dojmom, že skôr než o výsluch svedka išlo vyšetrovateľke o neopodstatnenú ochranu svedka pred otázkami obhajcov obvinených, čo zjavne nie je účelom prípravného konania (podľa § 2 ods. 10 Tr. por. by mali orgány činné v trestnom konaní postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech; nikde v tejto základnej zásade trestného konania nie je uvedené, že by mali orgány činné v trestnom konaní chániť verziu, ktorú ponúka vo svojej výpovedi svedok a to ani vtedy nie, ak ho možno označiť za svedka kľúčového).
Špecializovaný trestný súd k tomu uviedol:
Na margo námietok obhajcov obvinených k neumožneniu položiť otázky svedkovi I, nakoľko nie je zrejmé, či tento postup vyšetrovateľky bol podrobený preskúmaniu prokurátorom, samosudca uvádza, že otázky, či bol svedok rozhodnutý ukončiť zamestnanie v S... bez ohľadu na to, či bude úspešným uchádzačom o pozíciu v štátnej správe, či sa svedok zdôveril so svojimi plánmi na zmenu zamestnania Ing. S, či tohto svedka informoval o obsahu jeho rozhovoru s Ing. K, či on mal sám ambíciu získať funkciu v štátnej správe, alebo to bolo naopak, že by predstavitelia štátu mali evidentný záujem na jeho zamestnaní, či počítal s tým, že keď nastúpi na miesto v štátnej správe jeho plat klesne, či ovplyvňoval výberové konanie na prijatie Ing. K Č (aj keď z iných dôkazov vyplýva, že sa výberové konanie nevykonávalo, ale svedok vo výpovedi výberové konanie spomína), či si kompenzáciu mzdy svedok riešil aj iným spôsobom, napr. daňovou trestnou činnosťou, či pri nástupe do funkcie počítal s nejakým dorovnaním platu, ako naložil s kúpnou cenou z predaja nehnuteľnosti je možné považovať za otázky legitímne. Určite tu nejde o otázky kapciózne, ako ich označila vyšetrovateľka, teda otázky klamlivé alebo zavádzajúce.
Ani v jednej z vyššie načrtnutých otázok nešlo o otázky, ktorých položenie bolo v rozpore s ustanovením, na ktoré vyšetrovateľka odkázala a samosudca k tomu môže uviesť iba toľko, že v konaní pred súdom by každá z nich konajúcim samosudcom povolená bola. Naproti tomu vyšetrovateľka úplne v rozpore s ustanovením § 132 ods. 2 Trestného poriadku umožnila, aby boli svedkovi kladené otázky, na ktoré už dal odpoveď vo svojej výpovedi.
Inak z odborného hľadiska je zaujímavým aj samotný skutok a na neho nadväzujúca právna kvalifikácia, ktoré sú súčasťou uznesenia. Bude určite podnetné sledovať akým výkladovým spôsobom vymedzia orgány činné v trestnom konaní, prípadne súd, hranicu medzi trestným činom podplácania podľa § 333 Tr. zák. a trestným činom prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody podľa § 336a alebo § 336d Tr. zák. (tzv. prikrmovanie), respektíve, či možno tieto trestné činy spáchať aj v jednočinnom súbehu (nižšie uvedený skutok totiž pôsobí hlavne ako alebo aj ako tzv. prikrmovanie).
Čo si myslí predstaviteľ akademickej obce o dôvodoch odmietnutia obžaloby možno najsť tu:
15T/3/2023
Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica samosudcom JUDr. Petrom Pulmanom, LL.M. v trestnej veci obvinených Ing. J B a JUDr. R K za zločin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 Trestného zákona dňa 03.04.2023 takto
rozhodol:
Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku odmieta obžalobu prokurátora ÚŠP GP SR podanú na podpísanom súde dňa 28.03.2023 na obvinených Ing. J B, nar. ...., trvalé bytom .... a JUDr. R K, nar...., trvalé bytom... za zločin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 Trestného zákona, v prípade obvineného JUDr. R K formou účastníctva podľa § 21 ods. písm. a) Trestného zákona, ktorý mali spáchať tým, že po parlamentných voľbách, ktoré sa konali dňa 10.03.2012 a následnom vymenovaní osôb blízkych vládnej strane SMER-SD ako víťaznej strane na vysoké štátne funkcie bol takto dňa 09.05.2012 na základe odporúčania obv. JUDr. R K vtedajšieho ministra vnútra Slovenskej republiky vymenovaný do funkcie prezidenta Finančnej správy Slovenskej republiky (ďalej len „FS SR“) Ing. F I, pričom sa tiež obv. JUDr. R K informoval aj na jeho platové pomery v komerčnej sfére a potom ako Ing. F I informoval obv. JUDr. R K o svojom príjme ten zareagoval tak, aby si išiel Ing. F I urobiť „dohodu o kompenzácii mzdy“ s obv. Ing. J B a povedal Ing . F I „dohodni si kompenzáciu mzdy na úrovni 200.000 EUR ročne, aby si bol v pohode“ a následne Ing. F I presne nezisteného dňa v mesiaci jún alebo júl v roku 2012 na základe odporúčania obv. JUDr. R K uzatvoril s obv. Ing. J B v kancelárii na 10. poschodí hotela D…. v Bratislave, ..... ústnu „dohodu“ o kompenzácii mzdy, kedy obv. Ing. J B zadefinoval spôsob a tiež výšku sumy kompenzácie, a podľa ktorej mala byť Ing. F I uako kompenzácia mzdy medzi príjmom ako generálneho riaditeľa spoločnosti S s.r.o., IČO: .... a príjmom ako prezidenta FS SR, čo predstavovalo sumu približne 200.000 EUR/rok, vyplatená obv. Ing. J B za každý začatý a ukončený rok na pozícii prezidenta FS SR suma vo výške 200.000 EUR, a na základe takto uzatvorenej „dohody“ obv. Ing. J B v presne nezistené dni vždy v priebehu prvého alebo druhého kvartálu roku, ktorý nasledoval po ukončenom roku na pozícii prezidenta FS SR vyplatil vo svojej kancelárii na 10. poschodí hotela D.....Bratislava, ..... v obálke formátu A4 alebo A5 v hotovosti vo vyšších nomináloch najmä v 500 eurových bankovkách Ing. F I
• v roku 2014 za rok 2013 sumu vo výške 200.000 EUR,
• v roku 2015 za rok 2014 sumu vo výške 200.000 EUR,
• v roku 2016 za rok 2015 sumu vo výške 200.000 EUR,
• v roku 2017 za rok 2016 sumu vo výške 200.000 EUR a
• v roku 2018 za rok 2017 sumu vo výške 200.000 EUR,
pričom potom ako dňa 19.09.2018 Ing. F I abdikoval na funkciu prezidenta FS SR ku dňu 30.09.2018, tak mu bola za rok 2018 vyplatená suma kompenzácie mzdy vo výške zníženej na sumu 100.000 EUR v presne nezistený deň koncom roka 2018,
a tým takto obv. Ing. J B na základe „dohody“ uzatvorenej s Ing. Františkom Imreczem a na základe odporúčania obv. JUDr. R K, vyplatil v období rokov 2014 -2018 ako kompenzáciu mzdy Ing. F I celkovú sumu 1.100.000 EUR, pričom obv. Ing. J B požadoval od Ing. F I počas jeho pôsobenia vo funkcii prezidenta FS SR lojálnosť a žiadal informácie z prostredia FS SR, ako napríklad zoznam subjektov, u ktorých mala byť vykonaná daňová kontrola na dani z príjmu právnických osôb, ktoré Ing. F I aj minimálne dvakrát odovzdal vždy v obálke obv. Ing. J B v jeho kancelárii na 10. poschodí hotela D…. v Bratislave ..., taktiež mal obv. Ing. J B požiadavky aj na obsadzovanie pozícií v rámci FS SR konkrétnymi osobami, ktoré odporučil, pričom týmto požiadavkám Ing. F I vyhovel a zabezpečil prijatie takto odporúčaných osôb na pozície v rámci FS SR, pričom takto bola na pozíciu riaditeľky odboru centrálneho obstarávania a nákupu, sekcia ekonomiky, Finančné riaditeľstvo SR, prijatá PaedDr. K Č ku dňu 01.08.2012 na základe pracovnej zmluvy č..... zo dňa 13.07.2012, ktorej predchádzala žiadosť o prijatie do pracovného pomeru zo dňa 11.07.2012
a vec vracia prokurátorovi, pretože zistil závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu.
Odôvodnenie
Prokurátor ÚŠP GP SR podal na podpísanom súde obžalobu na Ing. J B a JUDr. R K za skutok uvedený vo výroku tohto uznesenia kvalifikovaný ako zločin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 Trestného zákona, v prípade obvineného JUDr. R K formou účastníctva podľa § 21 ods. písm. a) Trestného zákona.
Vrátenie veci prokurátorovi (odmietnutie obžaloby) nie je možné pre akékoľvek vady prípravného konania, ale len pre závažné vady týkajúce sa procesných pochybení orgánov prípravného konania, ktoré majú zvlášť vplyv na uplatnenie obhájobných práv obvineného a nemožno ich v konaní pred súdom sanovať. Preskúmaním obžaloby, podľa jej obsahu a obsahu spisu, ktorý nie je mimoriadne rozsiahly (2 zväzky), v súlade s ustanovením § 241 Trestného poriadku samosudca zistil, že sú tu dané dôvody na jej odmietnutie a vrátenie veci prokurátorovi, pretože zistil také procesné chyby, ktoré považuje za závažné, pričom v ich dôsledku došlo aj k porušeniu práva oboch obvinených na obhajobu.
Zo spisu, ani obžaloby nevyplýva, či a akým spôsobom boli vybavené žiadosti oboch obvinených o preskúmanie postupu policajta podľa § 210 Trestného poriadku podaných prostredníctvom ich obhajcov 10.02.2023 (č. 1. 69 druhá strana) a obhajcu obvineného Ing. Jozefa Brhela zo 17.03.2023 (č. 1. 227-228).
Ďalej zo spisu vyplýva porušenie procesných práv obvineného JUDr. R K, pokiaľ ide o právo obvineného v primeranej lehote preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania podľa § 208 Trestného poriadku.
V prípade práva domáhať sa preskúmania postupu policajta prokurátorom a práva v primeranej lehote preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania ide okrem práva na opravné prostriedky o najzávažnejšie práva obvinených v rámci prípravného konania, ktorých porušenie znamená porušenie ich práva na obhajobu.
Samosudca nemal žiadny dôvod čakať na prípadnú reakciu obvinených na podanú obžalobu, ako aj na konanie, ktoré jej podaniu predchádzalo a na výzvu na uvedenie dôkazov, pretože sám zistil, že tu došlo k závažnému porušeniu práv na obhajobu a obvinení budú mať samozrejme možnosť vyjadriť sa k rozhodnutiu či už vo forme podania sťažnosti, alebo vo forme vyjadrenia k sťažnosti prokurátora.
Obvinení síce čiastočne prostredníctvom obhajcov navrhli doplnenie dokazovania, ktoré návrhy boli vyšetrovateľkou odmietnuté. Nakoľko rozhodnutím o odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi sa vec vracia do štádia prípravného konania má samosudca za to, že v tomto štádiu konania mu neprislúcha zaujímať stanovisko k dôkazom, ktoré orgány prípravného konania odmietli vykonať.
Bude úlohou orgánov prípravného konania sa s týmito návrhmi obvinených, prípadne ďalšími (nakoľko postupom OČTK a prokurátora došlo k zmareniu práva podať návrhy na doplnenie vyšetrovania obvinenému JUDr. R K a jeho obhajcovi Mgr. J V, k čomu sa samosudca vyjadrí v ďalšom texte nižšie) opätovne zaoberať a vyhodnotiť ich.
Je síce namieste prisvedčiť konštatovaniu prokurátora v obžalobe, že nevyhovenie návrhom obhajoby na vykonanie resp. doplnenie dokazovania, nie je samo o sebe porušením práva na obhajobu, pokiaľ takéto návrhy nie sú dôvodné resp. spôsobilé privodiť zmenu dôkaznej situácie, ale obvinený musí mať možnosť aspoň tieto práva uplatniť tým, že mu je predložený spis na preštudovanie a umožní sa mu také návrhy podať. Rovnako ani obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10, ods. 11 Trestného poriadku, ako aj vlastné hodnotenie dôkazov podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku nie je porušením práva na obhajobu a preto na nevyhovení návrhom na vykonanie dôkazov nie je možné postaviť dôvodnosť odmietnutia obžaloby.
Prokurátor akceptovaním postupu vyšetrovateľa spočívajúcom v odmietnutí vykonať navrhnuté dôkazy ide do určitého rizika v tom smere, že v prípade vykonania týchto dôkazov v konaní pred súdom môže nastať situácia, ktorá môže viesť k tomu, že prokurátor neunesie dôkazné bremeno.
Prokurátor však má povinnosť podľa § 235 písm. d) Trestného poriadku v obžalobe uviesť stanovisko k obhajobe obvineného.
V prípade obvineného JUDr. R K prokurátor v obžalobe uvádza, že obvinenému bola daná možnosť vyjadriť sa, čo podľa neho obvinený využil (neodmietol vypovedať), ale ku skutku nič neuviedol.
Tento záver prokurátora je zavádzajúci, pretože z obsahu zápisnice o výsluchu obvineného vyplýva, že vypovedať 03.02.2023 (kedy bol jeho výsluch vykonávaný) nebude, ale vypovedať chce a termín navrhne prostredníctvom svojich obhajcov po tom, ako mu bude umožnené nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu.
Zo spisu vyplýva, že dňa 03.02.2023 o 15.30 hod. bola jeho obhajcom odovzdaná kópia spisu. Od tohto termínu však zostal obvinený a obhajcovia nečinní, pričom podanie návrhu (ak to teda obvinený myslel vážne) na jeho opätovný výsluch bolo v jeho záujme. OČTK mu už totiž možnosť vyjadriť sa dali. Návrh na jeho opätovný výsluch však od obhajcov, ktorým bola daná možnosť preštudovať spis a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania až do skončenia prípravného konania už neodznel. Nemohol však ani odznieť od obhajcu Mgr. V a samotného obvineného, nakoľko ešte počas plynutia lehoty na uvedenie dôkazov vyšetrovateľka podala návrh na podanie obžaloby, ktorú prokurátor aj podal bez toho, aby počkal na jej uplynutie.
Pokiaľ ide o porušenie práva na obhajobu obvineného JUDr. R K, je potrebné poukázať na znenie § 208 Trestného poriadku. Podľa neho ak policajt považuje vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky za postačujúce na podanie návrhu na obžalobu alebo na iné rozhodnutie, umožní obvinenému, obhajcovi, poškodenému, jeho splnomocnencovi alebo opatrovníkovi, zúčastnenej osobe a jej splnomocnencovi v primeranej lehote preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania; týchto práv sa môžu tieto osoby výslovne vzdať, o čom musia byť poučené. Ak nejde o konanie podľa § 204 ods. 1, obvineného a obhajcu upozorní policajt na práva podľa prvej vety najmenej tri dni vopred. Túto lehotu možno s ich súhlasom skrátiť. Návrh na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania môže policajt odmietnuť, ak ho nepovažuje za potrebný.
Samosudca k nedodržaniu zákonného postupu vyšetrovateľkou považuje za potrebné uviesť, že obvinený v súlade s ustanovením § 34 ods. 7 Trestného poriadku pri svojom výsluchu 03.02.2023 uviedol ako adresu na doručovanie písomností svoje trvalé bydlisko a súčasne uviedol aj spôsob doručovania písomností - poštou.
Vyšetrovateľka v rozpore s touto skutočnosťou na vyrozumenie obvineného o možnosti preštudovať spis zvolila formu doručovania prostredníctvom operatívneho pracovníka NAKA na adresu pracoviska ŠTS v Banskej Bystrici dňa 16.03.2023, nakoľko zrejme predpokladala, že sa tu bude ako obhajca nachádzať. Nakoľko sa tu obvinený nenachádzal, operatívny pracovník (podľa záznamu, ktorý spísal 17.03.2023 na č. 1. 635) telefonicky kontaktoval obvineného s otázkou, kde sa nachádza, na čo mu mal obvinený uviesť, že pojednáva a mal mu povedať, aby mu písomnosť doručil poštou. Následne sa operatívny pracovník presunul na adresu Súmračná 25 v Bratislave, ktorá je inak na doručovanej zásielke označená ako adresa, kde sa malo doručenie vykonať (č. 1. 636), kde sa obvinený nenachádzal a zásielku teda nedoručil. Potom ho ešte obvinený mal opäť podľa vyjadrenia v zázname telefonicky kontaktovať s tým, že je zaneprázdnený, aby mu zásielku doručili poštou, alebo v nasledujúci deň.
Samosudca poznamenáva, že zo spisu nie je zistiteľný dôvod, prečo vyšetrovateľka pristúpila k takémuto spôsobu doručovania navyše na adresy, ktoré obvinený neuviedol ako svoje adresy na doručovanie písomností. K takému kroku by bolo namieste pristúpiť po tom, ak by sa OČTK nepodarilo zásielku doručiť poštou na obvineným uvedenú adresu.
Podľa § 65 ods. 1 Trestného poriadku ak nebola písomnosť doručená pri úkone trestného konania, doručí sa spravidla poštou. Ak je adresátom obvinený alebo poškodený, doručuje sa mu na adresu, ktorú uviedol na tento účel.
Podľa § 65 ods. 2 Trestného poriadku pri nebezpečenstve, že prieťahom v doručovaní sa pojednávanie zmarí, možno o doručenie požiadať útvar Policajného zboru alebo obec.
Z obsahu spisu nie je zistiteľný dôvod, prečo sa vyšetrovateľka, keď použila doručovanie prostredníctvom pracovníka polície domnievala, že hrozí zmarenie úkonu, najmä keď sa v spise nenachádza žiadny doklad o tom, že by sa obvinený v minulosti akýmkoľvek spôsobom doručeniu vyhýbal.
Z úradného záznamu na č. 1. 634 vyplýva, že vyšetrovateľka sa 16.03.2023 o 15.49 hod. telefonicky spojila s obvineným JUDr. K a oznámila mu termín preštudovania spisu, na čo tento mal reagovať, že má nabitý program a k určeným termínom sa vyjadrí nasledujúci deň. Pokiaľ ho vyšetrovateľka informovala, že vyrozumenie mu zaslala aj emailom uviedol, že sa ešte k emailom nedostal. Predmetný email vyšetrovateľky sa nachádza na č. 1. 633, odoslaný bol 16.03.2023 o 11.24 hod.
Obvinený bol telefonicky kontaktovaný vyšetrovateľkou 20.03.2023 o 09.54 hod. (záznam na č. 1. 637) o i. aj s jej vyjadrením, že doteraz nedoručil svoje ospravedlnenie a doklady k nemu. Počas rozhovoru mal obvinený navrhnúť termín preštudovania spisu 19.04.2023. Súčasne vyšetrovateľka poznamenala, že sa 17.03.2023 na pracovisku nenachádzala.
Nakoľko zákon na predvolanie nepredpisuje konkrétnu formu, je možné mať za to, že obvinený bol riadne a včas telefonickyl6.03.2023 upovedomený o termíne preštudovania spisu v dňoch 22. a 23.03.2023.
Obhajca obvineného doručil vyšetrovateľke email 20.03.2023 o 19.47 hod. (č. 1. 638), v ktorom ospravedlnil svoju neúčasť na preštudovaní spisu a súčasne požiadal o ospravedlnenie obvineného JUDr. R K z dôvodu jeho pracovnej zaneprázdnenosti a zahraničnej cesty s tým, aby bol termín preštudovania spisu určený po 17.04.2023, kedy by sa mal obvinený zo zahraničia vrátiť.
Vyšetrovateľka emailom z 21.03.2023 o 12.18 hod. (č. 1. 642) informovala obhajcu obvineného o určení nového termínu na preštudovanie spisu dňa 27.03.2023. Obhajca reagoval emailom 21.03.2023 o 17.50 hod. (č. 1. 645) stým, že nedostal odpoveď na ospravedlnenie obvineného JUDr. K a na jeho žiadosť o určenie termínu preštudovania spisu po 17.04.2023.
Svoje žiadosti následne obhajca doručil aj v písomnej forme 27.03.2023.
Z úradného záznamu z 23.03.2023 (č. 1. 657) vyplýva, že v ten deň o 13.57 hod. obvinený telefonicky kontaktoval vyšetrovateľku a požiadal o určenie termínu preštudovania spisu 19.04.2023, alebo až v máji, vzhľadom na jeho pracovné povinnosti, pričom mal byť vyšetrovateľkou informovaný, že aj keď k svojmu ospravedlneniu nedoložil žiadne doklady, bude mu umožnené spis preštudovať s jeho obhajcom 27.03.2023 a že termín, ako aj spôsob doručovania bol určený vzhľadom na iné povinnosti vyšetrovateľky.
Podľa § 65 ods. 8 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd môžu písomnosti doručovať obvinenému, obhajcovi, poškodenému a jeho splnomocnencovi, oznamovateľovi, zákonnému zástupcovi, zúčastnenej osobe a jej splnomocnencovi, ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody aj elektronickými prostriedkami podpísanými kvalifikovaným elektronickým podpisom.
Tu je potrebné odkázať na ustanovenie § 3 ods. 3 Trestného poriadku, podľa ktorého písomnosti a informácie sa môžu doručovať medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom aj v elektronickej forme.
Zákon teda doručovanie písomností a informácií elektronickými prostriedkami bez zaručeného podpisu umožňuje výlučne medzi OČTK a súdmi, nie však medzi OČTK a obvinenými, prípadne ich obhajcami.
Tiež je potrebné poukázať na to, že podľa § 62 ods. 1 Trestného poriadku podanie sa posudzuje vždy podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené. Možno ho urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom, elektronickými prostriedkami podpísané s kvalifikovaným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona alebo bez kvalifikovaného elektronického podpisu. Podanie urobené telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez kvalifikovaného elektronického podpisu treba potvrdiť písomne alebo ústne do zápisnice do troch pracovných dní, inak sa o podaní nekoná.
Vyšetrovateľka na jednej strane v rozpore s predmetným ustanovením na základe žiadosti obhajcu podanej elektronicky, bez toho, aby čakala na jeho potvrdenie do troch dní, už nasledujúci deň určila nový termín preštudovania spisu, na strane druhej na jeho upozornenie, že nereagovala na ospravedlnenie klienta a jeho žiadosť o určenie nového termínu preštudovania spisu a zostala nečinná až do 27.03.2023, keď obhajca podanie doručil v listinnej podobe. Vysvetlenie tohto rôzneho prístupu vyšetrovateľky k podaniam obhajcu sa v spise nenachádza.
Tento postup vyšetrovateľky, keď neodpovie na celé elektronické podanie, ani na doplňujúce otázky vo forme komunikácie, ktorú sama zvolila a reaguje až potom, keď je doručené toto podanie v listinnej podobe zbytočne vyvoláva podozrenia minimálne z j ej nekorektného prístupu, kde si samosudca dovoľuje odkázať na znenie § 1 Trestného poriadku, podľa ktorého Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležité zistené, ich páchatelia boli podľa zákona spravodlivo potrestaní a výnosy z trestnej činnosti boli odňaté, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.
Dňa 27.03.2023 sa na preštudovanie spisu dostavil obhajca obvineného, ktorý o. i. uviedol, že jeho klient nebol riadne predvolaný vzhľadom na formu a použitú adresu, obhajcovi vyšetrovateľka žiadnym spôsobom neoznámila svoje stanovisko k jeho žiadosti v mene klienta na určenie iného termínu preštudovania spisu a súčasne jej oznámil, že obvinený mieni svoje právo preštudovať spis využiť. Informoval ju, že obvinený ochorel na Covid-19 o čom doloží potvrdenie a požiadal o vyjadrenie, či to stačí urobiť emailom, alebo cez podateľňu, na čo mu vyšetrovateľka opäť neodpovedala. Následne do podateľne obhajca doručil doklad z 24.03.2023 (č. 1.652) o tom, že obvinený bol dňa 23.03.2023 o 16.15 hod. pozitívne testovaný na ochorenie Covid-19.
Vyšetrovateľka k tomu, že obvinený mal byť v čase, keď mal preštudovať spis chorý v návrhu na podanie obžaloby neuviedla nič. Rovnako prokurátor sa v obžalobe s touto otázkou nezaoberal.
Samosudca k tomu uvádza, že vyhláškou ÚVZ SR č. 2/2023 účinnou od 20.03.2023 bola síce zrušená vyhláška Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 33/2022 V. v. SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k izolácii osôb pozitívnych na ochorenie COVID-19 a karanténe osôb, ktoré prišli do úzkeho kontaktu s osobou pozitívnou na ochorenie COVID- 19. Z odporúčaní ÚVZ na stránke https://korona.gov.sk/co-mam-robit- ak-som-covid-19-pozitivny-2/ vyplýva, že osoba pozitívne diagnostikovaná COVID-19 má veľmi dôsledne dodržiavať pokyny lekárov, teda liečiť sa doma v pokoji a brať do úvahy svoj zdravotný stav. Nemá ísť do práce, školy či do iných kolektívov a iných verejných priestorov. COVID-19 je infekčné ochorenie a hoci domáca izolácia už nebude povinná, má takáto osoba brať ohľad na svoje vlastné zdravie a na zdravie zraniteľných skupín. Ak nie je možné zostať doma, napríklad z dôvodu, že si potrebuje ísť po lieky, má dbať na správne nosenie respirátora (riadne prekrytý nos aj ústa).
Z uvedeného je zrejmé, že Covid-19 je stále považovaný za ochorenie a vyšetrovateľka žiadnym spôsobom neoverila spôsobilosť obvineného dostaviť sa na preštudovanie spisu a dôvodnosť, resp. nedôvodnosť jeho ospravedlnenia v čase, keď týmto ochorením trpel, ani to, či mu bola v tejto súvislosti vystavená práceneschopnosť a preto bolo podľa záveru samosudcu pri neexistencii podrobnejších informácií o zdravotnom stave obvineného úplne namieste jeho ospravedlnenie akceptovať a určiť iný termín preštudovania spisu, čím došlo k porušeniu práva obvineného na jeho obhajobu, nakoľko mu bolo zmarená možnosť predniesť návrhy na doplnenie vyšetrovania.
Okrem tohto záveru o porušení práva na obhajobu obvineného JUDr. R K nevysporiadaním sa s tým, že v čase úkonu trpel nákazlivou chorobou však samosudca poukazuje aj na ďalšiu skutočnosť.
Dňa 23.03.2023 bolo vykonávané preštudovanie spisu obhajcami obvineného JUDr. R K JUDr. D L a JUDr. M C, ktorí požiadali o vyhotovenie kópií elektronických nosičov tvoriacich súčasť spisu, pričom vyšetrovateľka im uviedla, že tieto im budú odovzdané 28.03.2023 o 15.00 hod. po tom, ako preukážu úhradu vecných nákladov na ich vyhotovenie. Na to JUDr. C uviedol, že nakoľko nosiče bude mať k dispozícii až 28.03.2023, žiada o poskytnutie lehoty na podanie návrhov na doplnenie vyšetrovania do troch pracovných dní od ich doručenia. Na to reagovala vyšetrovateľka poskytnutím žiadaných kópií a upozornila obhajcov na to, že návrhy na doplnenie vyšetrovania je potrebné doručiť najneskôr do 28.03.2023, kedy bol stanovený náhradný termín preštudovania spisu obhajcovi Mgr. V (viď č. 1. 663) Obhajcovia následne žiadali informáciu, či spis bol predložený GP SR, namietli, že obvinenému JUDr. K nebolo doteraz riadne doručené vyrozumenie o termíne preštudovania spisu, v spise sa nachádza iba obálka s adresou na Súmračnú 25 v Bratislave bez podpisu a nakoniec to, že nebolo rozhodnuté o žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa podanej pri výsluchu svedka.
Následne vyšetrovateľka 28.03.2023, teda v čase, keď ešte plynula lehota, ktorú určila 23.03.2023 obhajcom obvineného na podanie návrhov na doplnenie vyšetrovania, podala USP GP SR návrh na podanie obžaloby a prokurátor USP GP SR toho istého dňa o 13.54 hod. podal na podpísanom súde na obvinených Ing. J B a JUDr. R K obžalobu.
Ak aj išlo v zázname o preštudovaní spisu o chybu v písaní v určení dátumu, do kedy je možné podať návrhy na doplnenie vyšetrovania, čomu by mohli nasvedčovať použité slová, že obhajca Mgr. V má určený termín na preštudovanie spisu 28.03.2023 (v skutočnosti 27.03.2023 aj s lehotou uviesť návrhy na doplnenie vyšetrovania do 27.03.2023 do 15.00 hod.), vyšetrovateľka predpísaným spôsobom záznam o preštudovaní spisu neopravila a je teda zrejmé, že obhajcom obvineného určila lehotu na podanie návrhov do 28.03.2023, ktorú sama nerešpektovala, naopak, v tento deň došlo bez toho, aby táto lehota uplynula aj k podaniu obžaloby.
Podľa § 60 ods. 1 trestného poriadku totiž o oprave, doplnení a námietkach proti záznamu alebo proti zápisnici rozhodne orgán, o ktorého záznam alebo zápisnicu ide. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.
Ustanovenie § 60 ods. 2 Trestného poriadku o nariadení opravy zápisnice sa týka výlučne zápisnice a nie záznamu, ako je to v tomto prípade.
Ak teda dostali obhajcovia nesprávne poučenie o dĺžke lehoty na podanie návrhov, nie je možné akceptovať postup vyšetrovateľky, že ešte počas plynutia tejto lehoty podá návrh na podanie obžaloby a ani prokurátora, ktorý počas nej podal obžalobu, čím došlo k zmareniu práva na obhajobu obvineného JUDr. R K v priamej súvislosti so závažným porušením procesných predpisov.
Súčasne je potrebné uviesť, že v prípravnom konaní obhajcom obvinených vyšetrovateľka pri výsluchu svedka Ing. F I 10.02.2023 nepripustila položiť viacero otázok s odôvodnením, že ide o otázky v rozpore s ustanovením § 132 ods. 2 Trestného poriadku a ide o otázky kapciózne. Na toto obhajcovia reagovali do zápisnice o výsluchu svedka (č. 1. 69 druhá strana) podaním žiadostí o preskúmanie postupu policajta podľa § 210 Trestného poriadku.
Okrem toho, obhajca obvineného Ing. J B podal 17.03.2023 (č. 1. 227-228) žiadosť o zrušenie termínu preštudovania spisu, ktorú odôvodnil tým, že mu bolo 16.03.2023 operatívnym pracovníkom polície doručené počas jeho účasti na hlavnom pojednávaní na ŠTS v Banskej Bystrici vyrozumenie o termíne preštudovania spisu, na ktorý spôsob doručovania nedal žiadny dôvod, pretože sa doručovaniu nikdy nevyhýbal, sídlo jeho advokátskej kancelárie je známe, nehovoriac o nehospodárnosti takéhoto postupu. Určenie termínu na preštudovanie spisu na dni 22.03. a 23.03.2023 označil za predčasné, pretože vyšetrovateľka nevykonala dôkazy, ktorých vykonanie navrhol 17.02.2023 a tým nerešpektovala j ej povinnosť obstarávať dôkazy v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku, navyše bez toho, že by svoj postup náležité vysvetlila a vyslovil presvedčenie, že tento spôsob bol zvolený výlučne v snahe, aby sa zamedzilo rozhodnutiu o návrhu obvineného na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní a požiadal, aby bol postup vyšetrovateľky preskúmaný prokurátorom podľa § 210 Trestného poriadku.
Podľa § 210 Trestného poriadku obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi bez meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť.
Ako to už bolo uvedené, v spise sa nenachádza žiadna listina, z ktorej by vyplývalo, že vyšetrovateľka splnila svoju zákonnú povinnosť a predložila predmetné žiadosti prokurátorovi a nenachádza sa tu žiadna listina o tom, že by obvinení a ich obhajcovia boli o výsledku preskúmania postupu vyšetrovateľky upovedomení. Tomu, že o ich žiadostiach nebolo rozhodnuté, nasvedčuje aj vyjadrenie JUDr. K pri preštudovaní spisu, ktorý na túto skutočnosť poukázal v tom smere, že nebol vyrozumený o spôsobe vybavenia jeho žiadosti.
Prokurátor sa k žiadostiam obhajcov v obžalobe nevyjadril. V spise sa jeho vybavenie nenachádza, pričom v oznámení o podaní obžaloby reaguje iba na podanie obhajcu JUDr. M C z 23.03.2023 označené ako „JUDr. R K - Žiadosť o podanie informácie“, v ktorom tento pri preštudovaní spisu položil otázku, či bol spis predložený GP SR na rozhodnutie o podnete na postup podľa § 363 Trestného poriadku, pretože originál spisu sa nachádza na jeho preštudovaní a z jeho obsahu nie je zrejmé, že by bol postúpený na GP SR, na čo prokurátor iba stručne reagoval, že tieto otázky vzhľadom na to, že 28.03.2023 bola podaná obžaloba, považuje za bezpredmetné.
Na margo námietok obhajcov obvinených k neumožneniu položiť otázky svedkovi I, nakoľko nie je zrejmé, či tento postup vyšetrovateľky bol podrobený preskúmaniu prokurátorom, samosudca uvádza, že otázky, či bol svedok rozhodnutý ukončiť zamestnanie v S... bez ohľadu na to, či bude úspešným uchádzačom o pozíciu v štátnej správe, či sa svedok zdôveril so svojimi plánmi na zmenu zamestnania Ing. S, či tohto svedka informoval o obsahu jeho rozhovoru s Ing. K, či on mal sám ambíciu získať funkciu v štátnej správe, alebo to bolo naopak, že by predstavitelia štátu mali evidentný záujem na jeho zamestnaní, či počítal s tým, že keď nastúpi na miesto v štátnej správe jeho plat klesne, či ovplyvňoval výberové konanie na prijatie Ing. K Č (aj keď z iných dôkazov vyplýva, že sa výberové konanie nevykonávalo, ale svedok vo výpovedi výberové konanie spomína), či si kompenzáciu mzdy svedok riešil aj iným spôsobom, napr. daňovou trestnou činnosťou, či pri nástupe do funkcie počítal s nejakým dorovnaním platu, ako naložil s kúpnou cenou z predaja nehnuteľnosti je možné považovať za otázky legitímne. Určite tu nejde o otázky kapciózne, ako ich označila vyšetrovateľka, teda otázky klamlivé alebo zavádzajúce.
Pokiaľ vyšetrovateľka odkázala na ustanovenie § 132 ods. 2 Trestného poriadku, podľa tohto ustanovenia sa môžu svedkovi klásť otázky na doplnenie výpovede alebo na objasnenie neúplností, nejasností alebo rozporov. Otázky sa musia klásť ohľaduplne a zrozumiteľne. Svedkovi sa nesmú klásť otázky, v ktorých je obsiahnuté, ako na otázku odpovedať, otázky klamlivé ani otázky, ktoré by obsahovali skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede. Otázky nesmú neodôvodnene zasahovať do súkromia vypočúvaného s výnimkou zisťovania pohnútky obvineného, obzvlášť ak ide o svedka chorého alebo svedka poškodeného trestným činom proti ľudskej dôstojnosti.
Ani v jednej z vyššie načrtnutých otázok nešlo o otázky, ktorých položenie bolo v rozpore s ustanovením, na ktoré vyšetrovateľka odkázala a samosudca k tomu môže uviesť iba toľko, že v konaní pred súdom by každá z nich konajúcim samosudcom povolená bola.
Naproti tomu vyšetrovateľka úplne v rozpore s ustanovením § 132 ods. 2 Trestného poriadku umožnila, aby boli svedkovi kladené otázky, na ktoré už dal odpoveď vo svojej výpovedi.
Vzhľadom na záver samosudcu o legitímnosti položených otázok pri existencii porušenia práva na obhajobu nevybavením žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa, sa v prípade svedka Ing. Imreczeho javí minimálne vhodným odstrániť existujúci nedostatok umožnením obhajobe zistiť odpovede svedka na už položené otázky formou doplnenia jeho výsluchu. Rovnako sa samosudcovi javí v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku aj vykonanie konfrontácií svedka Ing. I so svedkami Ing. M F a so svedkami, ktorých výpovede prokurátor navrhuje čítať JUDr. Ľ M, Ing. A K, Ing. P K a Ing. R K, PhD., k obsahu ktorých sa v súvislosti s obhajobou obvinených prokurátor v obžalobe nevyjadril.
Na záver samosudca už iba poznamenáva, že prokurátor v rozpore s ustanovením § 10 vyhlášky čís. 618/2005 Z. z. o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi v obsahu spisu ne vyznačil jeho prevzatie prokuratúrou odtlačkom pečiatky prokuratúry a uvedením dátumu a nepokračoval v číslovaní listov bez prerušenia a nevyznačil listiny, ktorých j e pôvodcom v obsahu spisu.
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní od jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR. Sťažnosť má odkladný účinok.
V Banskej Bystrici, 03. apríla 2023
JUDr. Peter Pulman, LL.M
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.