Miesto spáchania tzv. leasingového podvodu

 

Práv­ne ve­ty:

 I. Aby bo­lo mož­né správ­ne ur­čiť mies­tnu prís­luš­nosť, je, v pr­vom ra­de, pot­reb­né vy­rie­šiť otáz­ku práv­nej kva­li­fi­ká­cie, t.j. za­obe­rať sa práv­nou kva­li­fi­ká­ciou skut­ku a z tej­to nás­led­ne us­tá­liť mies­to je­ho spá­chania. Ak je sku­tok nes­práv­ne práv­ne kva­li­fi­ko­va­ný, je spra­vid­la nes­práv­ne ur­če­né aj mies­to spá­chania skut­ku.

II. Mies­tom spá­chania tres­tné­ho či­nu pod­vo­du, kto­rý bol spá­cha­ný tak, že ob­vi­ne­ný pred­kla­dal pri uzat­vá­ra­ní lea­sin­go­vej zmlu­vy nep­rav­di­vé pod­kla­dy a ko­nal s úmys­lom vô­bec nepl­niť zmluv­ne do­hod­nu­té pod­mien­ky, je mies­to, kde doš­lo k pod­pi­su lea­sin­go­vej zmlu­vy, t. j. mies­to, kde ob­vi­ne­ný úmy­sel­ne uvie­dol poš­ko­de­nú or­ga­ni­zá­ciu do omy­lu.

 

 

1Nto/1/2012

 

U Z N E S E N I E

 Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve v se­ná­te zlo­že­nom z pred­sed­níč­ky JUDr. Mag­da­lé­ny Bla­žo­vej a sud­cov JUDr. Ive­ty Ze­le­nayovej a JUDr. Ka­mi­la Iván­ka, v tres­tnej ve­ci ob­ža­lo­va­né­ho J. M., pre trest­ný čin neop­ráv­ne­né­ho pou­ží­va­nia cu­dzieho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la pod­ľa § 249aa ods. 1, ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v  spo­re o prís­luš­nosť pod­ľa § 22  ods. 1 Tr. por., na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí ko­na­nom 12. ja­nuá­ra 2012 v po­me­re hla­sov 3:0 tak­to

 

r o z h o d o l :

 Pod­ľa § 22 ods. 1 Tr. por. mies­tne prís­luš­ným sú­dom na pre­jed­na­nie a roz­hod­nu­tie pred­met­nej ve­ci je Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va I.

 

O d ô v o d n e n i e

 Ok­res­ný pro­ku­rá­tor Bra­tis­la­va II po­dal dňa 27.06.2011 na Ok­res­nom sú­de Bra­tis­la­va II pod sp. zn. 3Pv 1443/09 ob­ža­lo­bu na ob­ža­lo­va­né­ho J. M. pre trest­ný čin neop­ráv­ne­né­ho pou­ží­va­nia cu­dzieho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la pod­ľa § 249aa ods. 1, ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účin­né­ho v ča­se spá­chania skut­ku, na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že

 dňa 25.4.2002 uzat­vo­ril so spo­loč­nos­ťou CAC Lea­sing, a.s., zmlu­vu, kto­rej pred­me­tom bol pre­ná­jom mo­to­cyk­la – skút­ra to­vá­ren­skej znač­ky: Peu­geot, ty­pu Vi­va­ci­ty 50, pri­čom pri uzat­vá­ra­ní zmlu­vy uh­ra­dil 35% akon­tá­ciu vo vý­ške 31.497,- Sk, (1.045,51 Eur) a pod­pi­som zmlu­vy sa ok­rem iné­ho za­via­zal k úh­ra­de 48 me­sač­ných splá­tok vo vý­ške 2.453,- Sk (81,42 Eur), pri­čom od pod­pi­su zmlu­vy a prev­za­tia mo­to­cyk­lu neuh­ra­dil žiad­nu me­sač­nú splát­ku, v dôs­led­ku čo­ho spo­loč­nosť CAC Lea­sing od­stú­pi­la dňa 25.10.2002 od zmlu­vy a vy­zva­la ob­vi­ne­né­ho k vrá­ta­niu pred­me­tu náj­mu, k čo­mu do dneš­né­ho dňa ne­doš­lo a to na­priek vlas­tno­ruč­ne pod­pí­sa­nej vý­zve na vrá­te­nie pred­me­tu náj­mu zo dňa 18.11.2002, čím spo­loč­nos­ti UniC­re­dit Lea­sing Slo­va­kia, a.s., spô­so­bil ško­du vo vý­ške 58.490,- Sk (1.941,50 Eur).

Pred­met­ná tres­tná vec bo­la  na tom­to sú­de za­evi­do­va­ná pod sp. zn. 1T/80/2011 (č.l. 288). Sa­mo­sud­ca Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va II uz­ne­se­ním zo dňa 30.09.2011 pod­ľa § 241 ods. 1 písm. a/ Tr. por.  pos­tú­pil Ok­res­né­mu sú­du Bra­tis­la­va V pred­met­nú tres­tnú vec s tým, že Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va II nie je na pre­jed­na­nie ve­ci mies­tne prís­luš­ný. Svo­je roz­hod­nu­tie od­ôvod­nil tým, že mies­tna prís­luš­nosť sa pr­vot­ne ria­di mies­tom spá­chania tres­tné­ho či­nu, kto­ré v tej­to tres­tnej ve­ci je mies­to, kde bo­la pod­pí­sa­ná pred­met­ná zmlu­va a pre­be­ra­cí pro­to­kol o prev­za­tí mo­to­cyk­la, te­da síd­lo spo­loč­nos­ti MO­TOT­RA­DE RA­CING spol. s.r.o. Uve­de­né mies­to pri­tom pat­rí do územ­né­ho ob­vo­du ok­re­su Bra­tis­la­va V, kto­rý je ob­vo­dom Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va V. Ob­vi­ne­ný pop­rel, že by pred­met­ný mo­to­cy­kel pou­ží­val a zo žiad­ne­ho vy­ko­na­né­ho dô­ka­zu z príp­rav­né­ho ko­na­nia ne­vyp­lý­va, že by ob­vi­ne­ný mal ten­to mo­to­cy­kel pou­ží­vať v ob­vo­de Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va II, z čo­ho vy­plý­va sku­toč­nosť, že ten­to súd nie je prís­luš­ným na ko­na­nie ani pod­ľa dru­hé­ho hľa­dis­ka (fo­rum lo­ci), keď­že zo zá­pis­ni­ce o vý­slu­chu ob­vi­ne­né­ho zo dňa 15.02.2011 vy­plý­va, že ob­vi­ne­ný bý­va a zdr­žu­je sa na ad­re­se Bra­tis­la­va, Roľ­níc­ka uli­ca.

Po pos­tú­pe­ní ve­ci sa­mo­sud­ky­ňa Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va V uz­ne­se­ním pod sp. zn. 4T/172/2011 zo 21.11.2011 pod­ľa § 241 ods. 1 písm. a/ Tr. por. per ana­lo­giam neuz­nal svo­ju prís­luš­nosť a vec pred­lo­žil Kraj­ské­mu sú­du v Bra­tis­la­ve na roz­hod­nu­tie spo­ru o prís­luš­nosť. Svo­je roz­hod­nu­tie sa­mo­sud­ca Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va V od­ôvod­nil tým, že za mies­to spá­chania tres­tné­ho či­nu tre­ba po­va­žo­vať mies­to, kde do­chá­dza k napl­ne­niu je­ho ob­jek­tív­nej strán­ky, t.j. zá­kon­ných zna­kov tres­tné­ho či­nu neop­ráv­ne­né­ho pou­ží­va­nia cu­dzieho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la, ako aj mies­tom, kde ma­lo dôjsť k vzni­ku ško­dy, resp. k obo­ha­te­niu. Z do­po­siaľ vy­ko­na­ných dô­ka­zov jed­noz­nač­ne ne­vyp­lý­va, že by ob­ža­lo­va­ný M. uve­de­ný mo­to­cy­kel prev­zal a ani to, kde priš­lo k je­ho prev­za­tiu. Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va V pou­ká­zal na vý­po­veď sa­mot­né­ho ob­ža­lo­va­né­ho, z k to­rej vy­plý­va, že zmlu­vu pod­pí­sal v pries­to­roch fir­my CAC Lea­sing na Hur­ba­no­vej uli­ci v cen­tre Bra­tis­la­vy, pop­rel však, že by pred­met­ný mo­to­cy­kel prev­zal v pre­daj­ni MO­TOT­RA­DE, spol. s.r.o. na Dol­no­zem­skej uli­ci v Bra­tis­la­ve – Petr­žal­ke, pre­to­že ča­kal iba von­ku a vo vnút­ri vy­ba­vo­val všet­ko sve­dok B., kto­rý ho pos­lal do­mov s tým, že mo­to­cy­kel mu dá na dru­hý deň, čo sa však nes­ta­lo. Súd pou­ká­zal aj na vý­po­veď sved­ky­ne M. Ch., kto­rá potvr­di­la, že k pod­pi­su zmlu­vy priš­lo na ad­re­se Bra­tis­la­va, Hur­ba­no­vom ná­mes­tí č. 1 v Bra­tis­la­ve. Z uve­de­né­ho te­da vy­plý­va, že k pod­pi­su zmlu­vy ani k prev­za­tiu mo­to­cyk­la nep­riš­lo v ob­vo­de Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va V. Zá­ve­rom pou­ká­zal na sku­toč­nosť, že sku­tok vy­me­dze­ný v po­da­nej ob­ža­lo­be sa ja­ví pot­reb­ným kva­li­fi­ko­vať ako trest­ný čin pod­vo­du pod­ľa § 250 Tr. zák. účin­né­ho do 31.12.2005, čo nie bez vý­zna­mu z hľa­dis­ka prís­luš­nos­ti sú­du na ko­na­nie, naj­mä us­tá­le­nie mies­ta, kde priš­lo k uve­de­niu do omy­lu.

 Pod­ľa § 15 Tr. por. ko­na­nie v pr­vom stup­ni vy­ko­ná­va ok­res­ný súd, ak ten­to zá­kon neus­ta­no­vu­je inak.

 Pod­ľa § 17 ods. 1 Tr. por. ko­na­nie vy­ko­ná­va súd, v kto­ré­ho ob­vo­de bol trest­ný čin spá­cha­ný.

 Pod­ľa § 22 ods. 1 Tr. por. spo­ry o prís­luš­nosť me­dzi súd­mi roz­ho­du­je súd im naj­bliž­šie spo­loč­ne na­dria­de­ný.

 Na zá­kla­de vy­ššie uve­de­né­ho je zrej­mé, že vec­ná prís­luš­nosť na pre­jed­na­nie pred­met­nej ve­ci nie je spor­ná a že v pred­met­nej tres­tnej ve­ci ob­vi­ne­né­ho J. M. vzni­kol spor o mies­tnu prís­luš­nosť me­dzi Ok­res­ným sú­dom Bra­tis­la­va II a Ok­res­ným sú­dom Bra­tis­la­va V. Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve, ako súd prís­luš­ný na vy­rie­še­nie toh­to spo­ru v zmys­le § 22 ods. 1 Tr. por. dos­pel k zá­ve­ru, že mies­tne prís­luš­ným na pre­jed­na­nie pred­met­nej tres­tnej ve­ci je Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va I a to na zá­kla­de nas­le­du­jú­cich dô­vo­dov:

            Z do­po­siaľ za­bez­pe­če­ných dô­ka­zov vy­ko­na­ných v príp­rav­nom ko­na­ní  vy­plý­va, že ob­vi­ne­ný J. M. (ďa­lej len ob­vi­ne­ný) dňa 25.04.2002 uzat­vo­ril so CAC Lea­sing, a.s. (ďa­lej len poš­ko­de­ná or­ga­ni­zá­cia) zmlu­vu (ďa­lej len lea­sin­go­vá zmlu­va), kto­rej pred­me­tom bol pre­ná­jom mo­to­cyk­la – skút­ra zn. Peu­geot typ Vi­va­ci­ty 50 (ďa­lej len pred­met lea­sin­gu). V dôs­led­ku, že ob­vi­ne­ný ne­zap­la­til ok­rem akon­tá­cie žiad­ne ďal­šie splát­ky, poš­ko­de­ná or­ga­ni­zá­cia dňa 25.10.2002 od­stú­pi­la od lea­sin­go­vej zmlu­vy, pri­čom od­stú­pe­nie ob­vi­ne­ný prev­zal dňa 18.11.2002. Na­po­kon ob­vi­ne­ný pred­met lea­sin­gu dod­nes poš­ko­de­nej or­ga­ni­zá­cii nev­rá­til.

             Mies­tne prís­luš­ným sú­dom je ten súd , v ob­vo­de  kto­ré­ho bol trest­ný čin spá­cha­ný. Tým­to mies­tom je mies­to, kde bol vy­ko­na­ný trest­ný čin, te­da kde doš­lo ku ko­na­niu ob­vi­ne­né­ho, napl­ňu­jú­ce­ho ob­jek­tív­nu strán­ku tres­tné­ho či­nu, ale­bo aj mies­to kde nas­tal, resp.mal nas­tať nás­le­dok tres­tné­ho či­nu.

V tom­to sme Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve pou­ka­zu­je na sku­toč­nosť, že aby bo­lo mož­né ur­čiť mies­tnu prís­luš­nosť spo­ria­cich sa oboch sú­dov I. stup­ňa, v pr­vom ra­de bo­lo pot­reb­né vy­rie­šiť ako pre­ju­di­ciál­nu otáz­ku práv­nej kva­li­fi­ká­cie, t.j. za­obe­rať sa práv­nou kva­li­fi­ká­ciou ža­lo­va­né­ho skut­ku vy­me­dze­né­ho v po­da­nej ob­ža­lo­be a z tej­to nás­led­ne us­tá­liť mies­to je­ho spá­chania.

Ob­vi­ne­ný je stí­ha­ný pre trest­ný čin neop­ráv­ne­né­ho pou­ží­va­nia cu­dzieho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la pod­ľa § 249aa ods. 1, ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účin­né­ho do 31.12.2005, kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť tým, že dňa 25.04.2002 uzat­vo­ril s poš­ko­de­nou spo­loč­nos­ťou lea­sin­go­vú zmlu­vu. Skut­ko­vá ve­ta ob­ža­lo­by však žiad­nym spô­so­bom ne­vy­me­dzu­je mies­to spá­chania uve­de­né­ho tres­tné­ho či­nu.

 Pod­ľa člán­ku 11 písm. e/ Ob­chod­ných pod­mie­nok pre­na­jí­ma­te­ľa pre fi­nanč­ný lea­sing mo­to­ro­vých vo­zi­diel na č.l. 66-67 v prí­pa­de, že bol lea­sin­go­vé­mu náj­om­co­vi (t.j. ob­vi­ne­né­mu) do­ru­če­ný (dňa 18.11.2002) pí­som­ný pre­jav vô­le od­stú­piť od lea­sin­go­vej zmlu­vy a lea­sin­go­vý náj­om­ca vo­zid­lo nev­rá­ti, po­va­žu­je sa deň do­ru­če­nia od­stú­pe­nia za deň ukon­če­nia tr­va­nia lea­sin­go­vej zmlu­vy a po tom­to ter­mí­ne sa po­va­žu­je pou­ží­va­nie mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la bez pí­som­né­ho súh­la­su lea­sin­go­vé­ho pre­na­jí­ma­te­ľa za ne­do­vo­le­né uží­va­nie cu­dzej ve­ci pod­ľa § 249 písm. a/ Tres­tné­ho zá­ko­na.

 Pod­ľa ná­zo­ru Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve pri práv­nej kva­li­fi­ká­cie pod­ľa § 249aa ods. 1, ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účin­né­ho do 31.12.2005 je práv­ne bez­výz­nam­né, kde priš­lo k pod­pí­sa­niu pred­met­nej lea­sin­go­vej zmlu­vy, resp. k prev­za­tiu a uží­va­niu pred­me­tu lea­sin­gu v ob­do­bí od 25.04.2002 (deň pod­pi­su lea­sin­go­vej zmlu­vy) do 18.11.2002 (deň prev­za­tia od­stú­pe­nia od zmlu­vy ob­vi­ne­ným), pre­to­že je­ho uží­va­nie bo­lo s pou­ka­zom na ci­to­va­ný člá­nok 11 písm. e/ Ob­chod­ných pod­mie­nok op­ráv­ne­né až do dňa 18.11.2002 vrá­ta­ne.

 Z uve­de­né­ho te­da vy­plý­va sku­toč­nosť, že v prí­pa­de teo­re­tic­ké­ho ak­cep­to­va­nia ža­lo­va­nej práv­nej kva­li­fi­ká­cie sa uve­de­né­ho tres­tné­ho či­nu mo­hol ob­vi­ne­ný do­pus­tiť naj­skôr dňa 19.11.2002, t.j. deň nas­le­du­jú­ci po prev­za­tí od­stú­pe­nia od lea­sin­go­vej zmlu­vy poš­ko­de­nou or­ga­ni­zá­ciou dňa 18.11.2002. Z vy­ko­na­ných dô­ka­zov z príp­rav­né­ho ko­na­nia však vy­plý­va, že ob­vi­ne­ný v tom­to ča­se už ne­dis­po­no­val s pred­me­tom lea­sin­gu a nie je sú zná­me mies­ta, kde sa po tom­to dni pred­met lea­sin­gu po­hy­bo­val.  V tom­to prí­pa­de by bo­li mies­tne prís­luš­né tie sú­dy, v ob­vo­de kto­rých by sa ob­vi­ne­ný s pred­me­tom lea­sin­gu po­hy­bo­val.

 Z vy­ko­na­ných dô­ka­zov však vy­plý­va mi­mo­riad­ne dô­le­ži­tá sku­toč­nosť, kto­rú sa­mot­ný ob­vi­ne­ný priz­nal a to, že ne­bol nik­dy za­mes­tna­ný vo fir­me Dlaž­by – M. B., Ra­čian­ska, Bra­tis­la­va a pra­cov­ná zmlu­va zo dňa 01.04.2001 (č.l. 80-81), ako aj potvr­de­nie za­mes­tná­va­te­ľa o príj­me zo dňa 22.04.2002 na č.l. 82 sa ne­zak­la­da­jú na prav­de. Ok­rem to­ho sa priz­nal, že v tom ča­se vy­šiel čer­stvo zo ško­ly a te­da ne­mal žiad­ne pe­nia­ze a bol va­ro­va­ný ma­ji­te­ľom reš­tau­rá­cie C, že B. a K. sú pod­vod­ní­ci.

 Ob­vi­ne­ný te­da už v ča­se pod­pi­su pred­met­nej lea­sin­go­vej zmlu­vy mal ve­do­mosť o sku­toč­nos­tiach uve­de­ných v pred­chá­dza­jú­com od­se­ku, t.j. že pred­lo­žil pri pod­pi­se lea­sin­go­vej zmlu­vy dok­la­dy, kto­ré sa ne­zak­la­da­li na prav­de, čím poš­ko­de­nú or­ga­ni­zá­ciu uvie­dol do omy­lu a spô­so­bil jej ško­du vo vý­ške 2.563,-€, čo je všeo­bec­ná hod­no­ta mo­to­cyk­lu sta­no­ve­ná od­bor­ným vy­jad­re­ním z č.l. 265-271.

 Správ­ne te­da uvie­dol Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va V v od­ôvod­ne­ní svoj­ho uz­ne­se­nia, že sku­tok, pre kto­rý je ob­vi­ne­ný tres­tne stí­ha­ný, je v ďal­šom pot­reb­né práv­ne kva­li­fi­ko­vať ako trest­ný čin pod­vo­du pod­ľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účin­né­ho do 31.12.2005, (resp. skú­mať priaz­ni­vosť nes­kor­šie­ho zá­ko­na), pri­čom tá­to sku­toč­nosť má dô­le­ži­tý vý­znam pri ur­če­ní mies­ta spá­chania toh­to tres­tné­ho či­nu.

Keďže z vý­po­ve­de sa­mot­né­ho ob­vi­ne­né­ho, ako aj sved­ky­ne M. Ch. jed­noz­nač­ne vy­plý­va, že k pod­pi­su lea­sin­go­vej zmlu­vy priš­lo v pries­to­roch po­boč­ky poš­ko­de­nej or­ga­ni­zá­cie v Bra­tis­la­ve na Hur­ba­no­vom ná­mes­tí č. 1, mies­to spá­chania tres­tné­ho či­nu pod­vo­du je da­né tým­to mies­tom. Za tak­to zis­te­nej si­tuácie je v ďal­šom práv­ne bez­výz­nam­né, kde nás­led­ne priš­lo k preb­ra­tiu pred­me­tu lea­sin­gu, kto ho prev­zal, kto ho v ko­neč­nom dôs­led­ku uží­val a na kto­rých mies­tach.

 Správ­ne pre­to mies­tne prís­luš­ným sú­dom  v zmys­le § 17 ods. 1 Tr. por.  na pre­jed­na­nie  pred­met­nej ve­ci je Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va I, v ob­vo­de kto­ré­ho na ad­re­se Bra­tis­la­va, Hur­ba­no­vo ná­mes­tie č. 1 priš­lo naj­skôr k pred­lo­že­niu nep­rav­di­vej pra­cov­nej zmlu­vy a potvr­de­nia o príj­me a nás­led­ne aj k pod­pi­su lea­sin­go­vej zmlu­vy, t.j. mies­tu, kde ob­vi­ne­ný úmy­sel­ne uvie­dol poš­ko­de­nú or­ga­ni­zá­ciu do omy­lu.

 Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va II pos­tu­po­val te­da nes­práv­ne, keď pred­met­nú tres­tnú vec pos­tú­pil Ok­res­né­mu sú­du Bra­tis­la­va V, pre­to­že pod­ľa správ­nos­ti ju mal pos­tú­piť mies­tne prís­luš­né­mu Ok­res­né­mu sú­du Bra­tis­la­va I. Sku­toč­nosť, že tak ne­pos­tu­po­val, t.j. že ani je­den zo spo­ria­cich sa dvoch sú­dov I. stup­ňa nie sú mies­tne  prís­luš­ný­mi, nie je pre­káž­kou pre roz­hod­nu­tie Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve o tom, že v da­nej ve­ci je mies­tne prís­luš­ný iný tre­tí súd I. stup­ňa za pod­mien­ky, že Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve je naj­bliž­šie spo­loč­ne na­dria­de­ný aj to­mu­to tre­tie­mu sú­du I. stup­ňa Ok­res­né­mu sú­du Bra­tis­la­va I, kto­rá bo­la v tom­to prí­pa­de spl­ne­ná (zhod­ne aj R ČR 57/1994).

 To sú dô­vo­dy, na zá­kla­de kto­rých Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve roz­ho­dol tak, ako je uve­de­né vo vý­ro­ko­vej čas­ti toh­to uz­ne­se­nia.

 

            P o u č e n i e :        Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu sťaž­nosť nie je prí­pus­tná.

 

                                               V Bra­tis­la­ve 12. ja­nuá­ra 2012

 

 

JUDr. Mag­da­lé­na Bla­žo­vá, v.r.

                   pred­sed­níč­ka se­ná­tu

 

Vy­pra­co­val: JUDr. Ka­mil Ivá­nek

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Diskusia