Rozhodnutie Ústavného súdu SR k problematike online prenosov (minút) z trestných pojednávaní

 

Adam Valček, novinár

Rozhodnutie Ústavného súdu SR k problematike online prenosov (minút) z trestných pojednávaní

Ústavný súd SR uznesením z 8. 6. 2023 č. k.: I. ÚS 318/2023 odmietol sťažnosť proti opatreniu predsedu senátu Špecializovaného trestného súdu zo 17. 10. 2022, ktorým zotrval na opatrení zo 4. 11. 2021, ktorým podľa § 253 ods. 5 písm. c) Tr. por. zakázal vyhotovovanie zvukových záznamov z hlavného pojednávania, prítomnosť médií na hlavnom pojednávaní pripustil len po predchádzajúcej akreditácii a skonštatoval, že informovanie o hlavnom pojednávaní bezprostrednou citáciou je rovnocenné so zvukovým prenosom a zakazuje sa. Sťažnosť smerovala tiež proti postupu predsedu senátu pri vybavení žiadosti podľa § 253 ods. 10 Tr. por., ktorú som podal ako verejnosť-novinár proti opatreniu zo 4. 11. 2021.

Táto sťažnosť a rozhodnutie nadväzuje na obdobnú sťažnosť, ktorú Ústavný súd SR odmietol uznesením z 25. 8. 2022, č. k.: III. ÚS 485/2022, v ktorom Ústavný súd SR naznačil, že ustanovenie § 253 ods. 10 Tr. por. je k dispozícii nielen účastníkom konania, ale aj komukoľvek z prítomnej verejnosti, ak sa cíti byť konkrétnym opatrením ukrátený (s tým nesúhlasil sudca JUDr. Peter Straka, ktorý svoje obavy formuloval v odlišnom stanovisku).

V aktuálnom uznesení z 8. 6. 2023 č. k.: I. ÚS 318/2023 Ústavný súd SR podrobil namietané opatrenie a postup kvázi meritórnemu prieskumu a tak toto rozhodnutie vyjasňuje postup a hranice pri zákaze online textových prenosov (tzv. minúta po minúte). Niektoré dôležité otázky však ponechal nezodpovedané, pre novinársku prax ide napríklad o vyjasnenie toho, čo je to bezprostredná citácia (Ústavný súd v bode 31.4 hovorí o doslovnom prepise, priamej, obsahovo bezprostrednej citácii, v iných častiach však bezprostrednosť rámcuje aj časovo a v bode 32.3 konštatuje, že „odopretím povolenia realizovať bezprostredné citácie z hlavného pojednávania nebola porušená zásada verejnosti, pretože sťažovateľ mohol byť zúčastnený na hlavnom pojednávaní, mal možnosť sledovať jeho priebeh a neskôr o tom informovať“. Ibaže ako informovať? Je možné aj pri zákaze minút, resp. bezprostredných citácií neskôr informovať o priebehu pojednávania formou priamej reči? A kedy je „neskôr“? Po skončení hlavného pojednávania, po skončení pojednávacieho dňa?).

Z uznesenia explicitne (body 19 až 21) vyplýva, že ustanovenie § 253 ods. 10 Tr. poriadku môže využiť aj novinár (resp. iná verejnosť), ak sa konkrétnym opatrením napr. o zákaze vyhotovovania zvukového záznamu alebo online textových prenosov cíti byť ukrátený.

Ďalším dôležitým záverom je, že online textový prenos, resp. minúta po minúte (časovo a obsahovo bezprostredné citácie a opisy) sú vnímané ako rovnocenné so zvukovým prenosom (body 26, 31 až 33), ktorého vykonávanie podlieha predchádzajúcemu súhlasu predsedu senátu, inak ho vykonať nemožno (§ 253 ods. 4 Tr. por.). Ústavný súd SR uznal, že je tu možná analógia a na online textové prenosy dopadá regulácia akoby išlo o zvukové prenosy.

Nakoniec, záujem, aby výsluchy svedkov neboli ovplyvnené predošlými výsluchmi iných osôb, predstavuje aj bez ďalšieho dostatočný dôvod na zákaz vyhotovovania zvukového záznamu a neodsúhlasenie vykonávanie zvukového prenosu a online textového prenosu (tiež body 31 až 33, bod 36).

Okrem toho sa Ústavný súd SR vyjadril aj k iným súvisiacim otázkam, napr. kvalitatívnym kritériám na odôvodnenie opatrenia, ktorým sa zakazuje zvukový záznam a neodsúhlasuje zvukový, resp. online textový prenos (bod 34).

Predseda senátu 1T Špecializovaného trestného súdu namietané opatrenie zo 4. 11. 2021 sám zrušil 9. 5. 2023.

V ostatných prípadoch, ktoré sledujem, vo vzťahu k zvukovým záznamom, zvukovým prenosom a online textovým prenosom predsedovia senátov a samosudcovia zatiaľ prijímajú kompromisné opatrenie, ktorým vyhotovovanie zvukového záznamu nezakazujú a síce dávajú súhlas so zvukovým prenosom z hlavného pojednávania, ale s výnimkou dokazovania (čo fakticky limituje túto možnosť iba na úvodné formality, záverečné reči a rozsudok). Samotné online textové prenosy, resp. minúty ostávali týmito opatreniami nepovšimnuté, čo sa teraz pravdepodobne zmení (prinajmenšom bude treba vyjasniť, či tam, kde je už v minulosti bol daný zákaz vykonávať zvukový prenos z dokazovania, sa toto vzťahuje aj na minúty).

V budúcnosti asi bude treba zvážiť formalizovanie postupu podľa § 253 ods. 10 Tr. por. verejnosťou (čo dáva na zváženie aj sudca JUDr. Peter Straka v ods. 18 odlišného stanoviska k uzneseniu z 25. 8. 2022, č. k.: III. ÚS 485/2022) tak, aby sa minimalizoval vplyv na priebeh hlavného pojednávania (pričom treba myslieť na to, ako pripomína JUDr. P. Straka, že prítomná verejnosť nemusí vždy vystúpiť s vecnou žiadosťou).

Vybrané vety (celé rozhodnutie je k dispozícii na stránke Ústavného súdu SR):

Ústavný súd, aplikujúc legitímne a dovolené interpretačné východiská pri uplatnení aktuálnej právnej úpravy, dospel rovnako ako vo veci sp. zn. III. ÚS 485/2022 k záveru, že pokiaľ sa predseda senátu rozhodol využiť opatrenie ako jednu z foriem rozhodnutia súdu pri obmedzení zvukového prenosu, ako aj bezprostredných citácií z hlavného pojednávania (a contrario napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Ndt 12/91 zo 7. marca 1991 publikované pod R 40/1992), aktuálna právna úprava sa nedá interpretovať inak ako tak, že mu poskytovala dostatočný priestor na zohľadnenie žiadosti sťažovateľa ako fyzickej osoby, ktorá sa cítila byť opatrením zakazujúcim šírenie informácií z hlavného pojednávania prostredníctvom bezprostredných citácií ukrátená.

Ústavný súd konštatuje, že plošné, automatické a nedôvodné nepovolenie informovania o priebehu hlavného pojednávania spôsobom bezprostredných citácií nie je súladné s čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 10 ods. 1 dohovoru.  Súčasne je potrebné dodať, že bezprostredné zaznamenávanie priebehu hlavného pojednávania nemôže byť bezbrehé.

V reáliách súdneho konania je zrejme možné bez výhrad pripodobniť zvukový prenos k prenosu informácií prostredníctvom bezprostredných citácií, a to najmä na základe ich podstatného znaku, ktorým je vtiahnutie verejnosti do deja hlavného pojednávania v konkrétnom čase, pričom rozdiel spočíva v podobe prenosu informácie; v prípade zvukového prenosu ide o audiozáznam a v prípade bezprostredných citácií ide o prenos textu. Už samotné pojmové vymedzenia „bezprostredné citácie“ či „minúta po minúte“ v sebe implikujú vyššiu pravdepodobnosť doslovného prepisu. Čím je ten text podrobnejší, detailnejší a presnejší, tým sa bezprostredné citovanie svojou autenticitou viac približuje k zvukovému prenosu). Z uvedených dôvodov ústavný súd akceptuje stotožnenie bezprostredných citácií so zvukovým prenosom použitím analógie zákona.

Odopretie súhlasu na zvukový prenos, resp. bezprostredné citácie má jednoznačné zákonné limity až vo fáze vyhlasovania výroku rozsudku (§ 253 ods. 6 Trestného poriadku). Argumentum a contrario, nie je v rozpore so zákonom ponechanie daného zákazu v platnosti v priebehu dokazovania, zohľadňujúc samozrejme individuálne okolnosti každej jednotlivej veci. Táto skutočnosť rovnako nezbavuje všeobecný súd povinnosti po celú dobu skúmať, či ide o opatrenie, ktoré je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa.

Ústavný súd identifikoval existenciu naliehavej (nevyhnutnej) spoločenskej potreby vykonať daný zásah pri súčasnom naplnení niektorých z alternatívnych dôvodov ústavnosti obmedzenia základného práva na šírenie informácií, ktorou je ochrana práv a slobôd iných, pod ktorý možno podriadiť záujem na spravodlivom výsledku súdneho konania, keďže môže byť prostriedkom zabraňujúcim ovplyvnenie svedkov, ktorí ešte neboli súdom vypočutí, a súčasne ochrana verejného poriadku na nariadenom pojednávaní v záujme hladkého priebehu trestného konania a zaručenia čo možno najväčšej procesnej hodnoty dôkazov získaných z výpovede svedkov.

Ak svedok v zmysle Trestného poriadku nemôže byť prítomný v pojednávacej miestnosti, pokiaľ nebol ešte vypočutý pred súdom, bezprostredné citácie z hlavného pojednávania mu tento prístup fakticky garantujú. Práve preto záujem na dosiahnutí účelu trestného konania a dodržania záruk spravodlivého súdneho konania vysoko prevyšuje záujem bezprostredne, autenticky, a teda doslovne rozširovať informácie z hlavného pojednávania pre verejnosť. 

Trestný poriadok nezakotvuje žiadnu požiadavku na písomne vyhotovenie opatrenia ani požiadavku, aby opatrenie obsahovalo odôvodnenie, či požiadavku, aby bolo odôvodnené aj skutkovými okolnosťami. Ústavný súd v tejto súvislosti zastáva názor, že ústne vysvetlenie dôvodov vydania opatrenia nie je v zrejmom rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku, i keď sa v prejednávanom prípade javí ako vhodnejšie, ak by aspoň stručne bolo zaznamenané v zápisnici z hlavného pojednávania. 

Médiá majú vo vzťahu k (nielen) súdnej moci nezastupiteľnú úlohu. Jednak plnia funkciu verejnej kontroly a jednak informovaním o trestných konaniach spolupôsobia pri plnení preventívnej úlohy trestného práva. Je potrebné si však uvedomiť, že médiá majú aj svoju (spolu)zodpovednosť. V prejednávanom prípade je to spoluzodpovednosť za to, že výsledky dokazovania nebudú deformované.

 

 

 

Diskusia