Preventívny dôvod väzby a možné konanie obvineného v nutnej obrane

 

Krajský súd vzal do úvahy nielen skutočnosť, že obvinený nebol doposiaľ súdne trestaný za spáchanie násilného trestného činu, ale aj skutočnosť, že doposiaľ vykonané dokazovanie reálne nevylučuje ani taký priebeh skutkového deja, že obvinený sa iba bránil pred útokom poškodeného s tým, že išlo o situačnú záležitosť, nakoľko v čase napadnutia mal mať nôž v ruke iba náhodou. Krajský súd upozorňuje, že súd prvého stupňa neustálil u obvineného útekový alebo kolúzny dôvod väzby, ale tzv. preventívny dôvod väzby. Súd prvého stupňa sa teda obáva, že v prípade prepustenia obvineného z väzby na slobodu by obvinený mohol opätovne úmyselne násilne (fyzicky) útočiť na poškodeného či iné osoby. Z doposiaľ vykonaného dokazovania je však zrejmé, že iniciátorom konfliktu s obvineným bol práve poškodený a preto ak by obvinený konal v nutnej obrane, respektíve za situácie, ktorá by sa podmienkam nutnej obrany blížila, potom by preventívny dôvod väzby automaticky nemohol existovať, nakoľko nemožno mať obavu z toho, že obvinený by v prípade prepustenia z väzby na slobodu konal opätovne v nutnej obrane, respektíve sa bránil voči útočníkom, čo je inak konanie zákonom dovolené. Za takýchto okolností by teda bolo možné ustáliť preventívny dôvod väzby u obvineného iba vtedy, ak by z jeho minulosti vyplývali skutočnosti, z ktorých by sa dali vyvodiť jeho sklony k násilnému, či agresívnemu konaniu. Nič také však sťažnostný súd nezistil.

 

Z doposiaľ zabezpečených dôkazov možno urobiť predbežný záver, že v danej trestnej veci nešlo o cielené, či pripravované (vopred uvážené) konanie obvineného smerujúce k spôsobeniu ublíženia na zdraví poškodenému, ale vznik zranení poškodeného mohol byť skôr výsledkom náhodného zhluku nepriaznivých okolností, teda nie prejavom negatívneho postoja obvineného k dodržiavaniu spoločenských noriem.

 

 

 

sp. zn. 1Tpo/48/2023

 

U z n e s e n i e

 

 

          Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov Mgr. Marcely Kosovej a Mgr. Petra Lizúcha v trestnej veci proti obvinenému F L stíhaného pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 54Tp/35/2023 zo dňa 27.09.2023, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18.októbra 2023 takto

 

r o z h o d o l :

 

          Podľa § 194 ods.1 písm. a) Tr. por. zrušuje sa uznesenie Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 54Tp/35/2023 zo dňa 27.09.2023 v celom rozsahu a obvinený F L, nar. ... sa ihneď prepúšťa z väzby na slobodu.

 

                             O d ô v o d n e n i e

 

          Napadnutým uznesením sudkyňa pre prípravné konanie Mestského súdu Bratislava I pod sp. zn. 54Tp/35/2023 zo dňa 27.09.2023 rozhodla tak, že obvineného F L vzala do väzby z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. s tým, že väzba začína plynúť dňom obmedzenia osobnej slobody obvineného t. j. dňom 25.09.2023 o 08.35 h a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Bratislave. Zároveň sudkyňa pre prípravné konanie rozhodla tak, že podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa väzba obvineného nenahrádza ani dohľadom probačného a mediačného úradníka.

 

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne tak, že súd potvrdil dôvodnosť vzneseného obvinenia, avšak neskúmal jeho námietky k právnej kvalifikácii, že išlo o neúmyselný trestný čin, či neprimeranú obranu. Pritom z vykonaných dôkazov vrátane výpovede poškodeného je zrejmé, že poškodený prišiel za ním s cieľom sa pobiť. Z jeho pohľadu išlo o nešťastnú udalosť a nie je dôvod, aby sa opakovala. Išlo o niekoľko sekúnd. Je pripravený za svoje konanie niesť zodpovednosť, avšak až samotné znalecké skúmanie posúdi mechaniku zranení a to za akých okolností vznikli. Zatiaľ teda ide len o záver vyšetrovateľa, ktorý nemal k dispozícii potrebné odborné závery. Sám poškodený, ktorý bol iniciátorom tejto udalosti vo svojej výpovedi uviedol pri otázke, či súhlasí s monitorovacím zariadením jeho priblíženia, že s tým súhlasí, avšak nie je to potrebné. Súd svoje rozhodnutie oprel o skutočnosť, že v minulosti bol viackrát odsúdený a že skutok spáchal počas plynutia skúšobnej doby. Pokiaľ by súd zohľadnil kontext, teda že bol napadnutý na súkromnom pozemku pri raňajkách, je zrejmé, že išlo pre neho o neočakávanú udalosť a situáciu, ktorá sa v budúcnosti nebude opakovať. Odkaz na akúkoľvek trestnú činnosť je široký a neurčitý. Navrhol preto, aby bolo napadnuté rozhodnutie zmenené a bol prepustený z väzby na slobodu, prípadne, aby jeho väzba bola nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka.

 

Krajský súd v Bratislave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 písm. a/, b/  Tr. por. preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým môže sťažovateľ podať sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a tak zistil, že sťažnosť obvineného je dôvodná.

            

Podľa § 194  ods. 1 písm. a/ Tr. por. ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodne vo veci sám.

                                                                                        

           Sťažnostný súd z predloženého spisového materiálu zistil, že F L je obvinený na základe uznesenia  policajta sp. zn. ORP-934/1- VYS – B2 - 2023 zo dňa 26.09.2023 pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti citovaného uznesenia.

         

Osobná sloboda obvineného bola obmedzená dňa 25.09.2023 o 08.35h. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II nenariadil prepustenie obvineného na slobodu, ale dňa 26.09.2023 o 22.20 h obvineného odovzdal sudkyni pre prípravné konanie Mestského súdu Bratislava I s návrhom na jeho vzatie do väzby z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

 

           Sudkyňa pre prípravné konanie vypočula obvineného dňa 27.09.2023 a rozhodla tak, že ho vzala do väzby z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por.

 

Sťažnostný súd konštatuje, že zákonné procesné lehoty pred rozhodnutím sudyne pre prípravné konanie v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 Tr. por. boli  u obvineného zachované.

 

Krajský súd zároveň konštatuje, že v danom prípade sú dané materiálne podmienky vzatia do väzby, pretože doteraz zistené skutočnosti a zabezpečené dôkazy (výpoveď obvineného, poškodeného svedkýň L V a T H a lekárskeho potvrdenia o zraneniach poškodeného) zhodne nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý je obvinený trestné stíhaný, môže napĺňať znaky vyššie uvedeného zločinu, pričom existuje aj dôvodné podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený. V tomto smere poukazuje sťažnostný súd na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že dňa 25.09.2023 došlo k fyzickému konfliktu medzi obvineným a poškodeným, následkom čoho poškodený utrpel bodnú ranu v oblasti hrude a ruky a viaceré viacpočetné bodno-rezné poranenia a to hlavne v oblasti ľavej časti hrudníka, ľavého predlaktia s poranením šliach ľavej hornej končatiny, pričom zranenia poškodeného si vyžiadali operačný zákrok. Z prehliadky tela obvineného vyplýva, že ten mal na tele (krku, rúk) drobné škrabance a podliatiny, čo taktiež nasvedčuje vzájomnej konfrontácii medzi obvineným a poškodeným. Je teda nepochybné už za súčasnej dôkaznej situácie, že bodnú ranu hrudníka ako aj bodno-rezné rany spôsobil poškodenému obžalovaný a to nožom, ktorý bol nájdený na mieste činu.

 

Sťažnostný súd pri rešpektovaní prezumpcie neviny obvineného dospel k záveru, že vznesené obvinenie je dostatočne podporené doposiaľ produkovanými dôkazmi a teda nie je možné konštatovať jeho zjavnú neopodstatnenosť a tým aj neopodstatnenosť „základu“, z ktorého je potrebné vychádzať pri posudzovaní toho, či je vôbec možné uvažovať o väzobných dôvodoch (podmienka stanovená v návetí ustanovenia § 71 ods. 1 Tr. por. bola teda naplnená).

 

Krajský súd zdôrazňuje, že súd rozhodujúci o väzbe musí síce podľa § 71 ods. 1 Tr. por. vždy skúmať aj to, či zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie bol spáchaný, má znaky trestného činu a sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený, avšak ustanovenie § 71 ods. 1 Tr. por. hovorí len o „podozrení“, teda na splnenie tejto väzobnej podmienky postačí len dostatočne odôvodnená pravdepodobnosť, že obvinená osoba sa dopustila alebo mohla dopustiť trestnej činnosti uvedenej v uznesení o vznesení obvinenia. Záver o podozrení v zmysle väzobnej podmienky uvedenej v ustanovení § 71 ods. 1 Tr. por. preto nie je možné stotožňovať so záverom o vine, nakoľko výrok o vine prichádza do úvahy len vtedy, ak o trestnej činnosti obvineného nie sú dôvodné pochybnosti (na výrok o vine teda kladie zákon prísnejšie požiadavky ako na výrok o podozrení pri väzobnom rozhodovaní). Skutočnosť, že sťažnostný súd konštatuje pri väzobnom rozhodovaní podozrenie zo spáchania stíhanej trestnej činnosti preto nehovorí nič o meritórnom rozhodovaní orgánov činných v trestnom konaní, či súdu a už vôbec tento záver neznamená, že nemôže dôjsť k zastaveniu trestného stíhania obvineného, či k oslobodeniu spod obžaloby a to napríklad aj z dôvodu naplnenia okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu, napríklad konania v nutnej obrane.

 

Pokiaľ ide o splnenie materiálnej podmienky väzby tak krajský súd konštatuje, že z doposiaľ vykonaného dokazovania možno reálne vyvodzovať aj takú verziu priebehu skutkového deja, ktorá by nasvedčovala tomu, že sa obvinený s nožom v ruke bránil útoku poškodeného a preto nateraz nie je možné odmietnuť ani to, že obvinený konal v nutnej obrane. Je síce pochybným, že sa poškodený náhodou nabodol na nôž obvineného, tak ako to uvádza obvinený, nakoľko poškodený neutrpel iba jednu izolovanú bodnú ranu, ale viacpočetné bodno-rezné poranenia, avšak tak poškodený ako fakticky aj vypočuté svedkyne sa zhodujú v tom, že to bol právne poškodený, ktorý prišiel na miesto činu a zaútočil na obvineného. Poškodený vypovedal, že obvinený stál, v ruke mal nôž, robil si raňajky. Poškodený k nemu spravil krok, dva, vnímal to tak, že si dajú po papuli. Poškodený zbraň nemal. Bola to mela. Možno mu (poškodený) chcel dať facku, boli to sekundy, obvinený je jeho sok v láske. Obvineného napadol, dlaňou, to je všetko. Svedkyňa T H vypovedala, že bola u L doma, obvinený bol v domčeku sám, L bola vzadu. Volal jej jej priateľ (poškodený), bol nervózny a vravel, že ide za ňou. Počula ho kričať (pred domčekom). Poškodený nabehol do dvora, obišiel ju, šprintoval smerom dnu, celý incident trval niekoľko sekúnd, bolo to rýchle. Potom vyšiel poškodený z domčeka, kríval, držal sa za brucho a vravel, že on ma bodol, strašne z neho tiekla krv. Svedkyňa L V vypovedala, že poškodený preletel bránou, vykrikoval nejaké veci, ona tiež po ňom kričala, aby odtiaľ vypadol. Poškodený potom vletel do chatky po schodoch do miestnosti, kde bol obvinený, obvinený tam raňajkoval, pričom si nožíkom natieral chlieb s paštikou. Poškodený napadol obvineného a kopol mu do nohy, v tom sa obvinený podlomil, ako sa podlamoval tak v tom momente sa otočil a rukou ho udrel do boku hrudného koša a bola mela. Naozaj to boli sekundy. Hodila po nich stoličku, čo ich oddelilo. Poškodený kričal, že ho obvinený bodol a začal odpadávať, obvinený po nej volal, aby zavolala záchranku.

 

Krajský súd opakuje, že doposiaľ vykonaného dokazovania nie je možné nateraz presvedčivo vylúčiť ani možné konanie obvineného v nutnej obrane a preto bude vecou ďalšieho dokazovania, aby orgány činné v trestnom konaní dôsledne preverili obhajobu obvineného, ktorá sa týka konania obvineného v nutnej obrane, t. j., že iba inštinktívne reagoval na útok poškodeného a za týmto účelom vykonali aj náležité dokazovanie. V tomto smere bude nutné vypracovať znalecký posudok ohľadne posúdenia zranení poškodeného ako aj mechanizmu ich vzniku (posudzovanie vzájomnej polohy obvineného a poškodeného pri vzniku bodných poranení a podobne). V tomto smere sa preto krajský súd stotožňuje s argumentáciou obvineného uvedenou v podanej sťažnosti.

 

Sťažnostný súd pristúpil k skúmaniu existencie väzobných dôvodov, pričom dospel k záveru, že dôvody väzby ustálené súdom prvého stupňa nie sú dané. Podľa názoru sťažnostného súdu nie je daný dôvod väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Krajský súd vzal do úvahy nielen skutočnosť, že obvinený nebol doposiaľ súdne trestaný za spáchanie násilného trestného činu, ale aj skutočnosť, že doposiaľ vykonané dokazovanie reálne nevylučuje ani taký priebeh skutkového deja, že obvinený sa iba bránil pred útokom poškodeného s tým, že išlo o situačnú záležitosť, nakoľko v čase napadnutia mal mať nôž v ruke iba náhodou. Krajský súd tu upozorňuje, že súd prvého stupňa neustálil u obvineného útekový alebo kolúzny dôvod väzby, ale tzv. preventívny dôvod väzby. Súd prvého stupňa sa teda obáva, že v prípade prepustenia obvineného z väzby na slobodu by obvinený mohol opätovne úmyselne násilne (fyzicky) útočiť na poškodeného či iné osoby. Z doposiaľ vykonaného dokazovania je však zrejmé, že iniciátorom konfliktu s obvineným bol práve poškodený a preto ak by obvinený konal v nutnej obrane, respektíve za situácie, ktorá by sa podmienkam nutnej obrany blížila, potom by preventívny dôvod väzby automaticky nemohol existovať, nakoľko nemožno mať obavu z toho, že obvinený by v prípade prepustenia z väzby na slobodu konal opätovne v nutnej obrane, respektíve sa bránil voči útočníkom, čo je inak konanie zákonom dovolené. Za takýchto okolností by teda bolo možné ustáliť preventívny dôvod väzby u obvineného iba vtedy, ak by z jeho minulosti vyplývali skutočnosti, z ktorých by sa dali vyvodiť jeho sklony k násilnému, či agresívnemu konaniu. Nič také však sťažnostný súd nezistil.

 

Sťažnostný súd pripomína, že obvinený bol síce už viackrát súdne trestaný, avšak vždy len za menej závažné drogové a majetkové trestné činy. Obvinený teda nebol doposiaľ súdne trestaný za spáchanie násilného trestného činu, respektíve aspoň trestného činu, ktorého základom by bolo nebezpečné vyhrážanie, či prenasledovanie inej osoby. Žiadne násilné konanie zo strany obvineného nemožno vyvodiť ani z výpisu z priestupkovej evidencie obvineného. A napokon, krajský súd nemá žiadnu vedomosť o tom, že by bol obvinený súčasne trestne stíhaný za iný trestný čin, ktorý by bol napríklad násilného charakteru. Nič teda nenasvedčuje tomu, že by v osobe obvineného išlo o násilníka, či agresora, ktorý by konflikty riešil fyzickými útokmi, či za použitia zbrane. Vyvodzovať preto len z povahy skutku a zo spáchania menej závažných nenásilných trestných činov tzv. preventívny dôvod väzby je podľa názoru sťažnostného súdu krajne nepresvedčivé.

 

Z doposiaľ zabezpečených dôkazov teda nevyplýva nič, z čoho by sa dala vyvodiť konkrétna skutočnosť, ktorá by celkom reálne mohla zakladať obavu z možného pokračovania v násilnej trestnej činnosti zo strany obvineného. Toto konštatovanie platí o tom viac, keď  vykonané dôkazy nevylučujú záver, že obvinený konal alebo mohol konať v nutnej obrane, respektíve, keď z doposiaľ vykonaných dôkazov možno urobiť predbežný záver, že v danej trestnej veci nešlo o cieľené, či pripravované (vopred uvážené) konanie obvineného smerujúce k spôsobeniu ublíženia na zdraví poškodenému, ale vznik zranení poškodeného mohol byť skôr výsledkom náhodného zhluku nepriaznivých okolností, teda nie prejavom negatívneho postoja obvineného k dodržiavaniu spoločenských noriem.

 

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam sťažnostný súd dospel k záveru, že u obvineného nie sú dané dôvody väzby a preto postupom podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie a obvineného prepustil z väzby na slobodu.

 

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

 

 

 P o u č e n i e :  Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.

 

Krajský súd v Bratislave,

dňa 18.októbra 2023

                                                                                                        

     JUDr. Peter Šamko

                                                                                                         predseda senátu

 

 

 

Diskusia