Policajt, ktorý vykonáva činnosť patriacu do právomoci iného verejného činiteľa, prekračuje svoje právomoci
Právne vety:
I. Policajt OO PZ, ktorý je na konanie vecne a miestne nepríslušný, nie je oprávnený prejednávať priestupky na úseku dopravy ani spolupôsobiť pri ich prejednaní a nie je oprávnený komunikovať s priestupcom o spôsobe prejednania priestupku, čo spadá do právomoci dopravného inšpektorátu . Pokiaľ takto postupuje, prekračuje svoju právomoc.
II. Konanie policajta vedené snahou získať neoprávnený prospech, spočívajúce vo výkone jeho právomocí v rozpore so zákonom ich prekročením /teda výkonom činnosti, ktorá patrila do právomoci iného verejného činiteľa, ktorú tento policajt nebol oprávnený preniesť na seba/, napĺňa všetky obligatórne pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu zneužívania právomocí verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b/ Tr. zák.).
III. Pokiaľ obžalovaný kontaktuje priestupcu ako osoba, ktorá má v rámci svojej právomoci k dispozícii spisový materiál týkajúci sa jeho priestupku /aj keď nie je oprávnený na jeho prejednanie/, nevystupuje ako občan, ale ako príslušník policajného zboru a teda verejný činiteľ.
Z rozhodnutia:
R o z s u d o k
Okresný súd v Pezinku, pred samosudcom JUDr. Davidom Lindtnerom na hlavnom pojednávaní dňa 10.05.2010 takto
r o z h o d o l:
obžalovaný P.Z., narodený, trvale bytom,
j e v i n n ý, že
priebehu mesiacov máj a jún 2009, v rozpore so svojimi služobnými povinnosťami vyplývajúcimi z jeho pracovného zaradenia, ako policajt vecne a miestne nepríslušný na prejednávanie priepustkou, osobne telefonicky kontaktoval R.M., za účelom vyvolania osobného stretnutia ohľadne vysvetlenia okolností zadržania jeho vodičského preukazu dňa 08.05.2009 a ďalej pri telefonických kontaktoch alebo pri osobných stretnutiach s R.M. na rôznych miestach v katastri obce Ivanka pri Dunaji a v priestoroch Obvodného oddelenia PZ DL na ktorých ho uistil, že mu vie osobne zabezpečiť zníženie zákonného postihu za spáchaný priestupok, opakovane od neho požadoval finančnú hotovosť 1.200,-Eur jednak ako pokutu za spáchaný dopravný priestupok a jednak za ďalšie úkony, ktoré ako príslušník PZ mal zabezpečiť v jeho prospech v záujme zníženia hroziaceho zákonného postihu za spáchaný priestupok, za čo dňa 17.06.2009, v čase o 17.35 hod., v katastri obce ID mu R.M. pri osobnom stretnutí uvedenú hotovosť 1.200,-Eur ako zákonnú pokutu odovzdal, ktorú nakoniec obžalovaný aj prevzal a ponechal si pre vlastnú potrebu, pričom bol pristihnutý policajnými orgánmi, čím takto konal v rozpore s ustanovením § 48 ods. 3 písm. a), f) zákona č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov PZ a v rozpore s čl. 2 ods. 3, čl. 17, čl. 18, čl. 29, čl. 36 a čl. 37 Nariadením prezidenta PZ č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v platnom znení,
t e d a
ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech, prekročil svoju právomoc,
č í m s p á c h a l
prečin zneužívania právomocí verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b/ Tr. zák.
Za to sa
o d s u d z u j e:
Podľa § 326 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vykonávať akékoľvek zamestnanie, povolanie a funkciu, ktoré by zakladali vznik postavenia verejného činiteľa na dobu 5 (päť) rokov.
O d ô v o d n e n i e:
Súd pred nariadením pojednávania vo veci v rámci preskúmania obžaloby v zmysle § 241 ods. 1 Tr. por. vzhľadom na množstvo podaní v prípravnom konaní, ktorými obhajoba namietala postup orgánov činných v trestom konaní a porušenie práva na obhajobu v predmetnej veci, dôsledne skúmal zákonnosť prípravného konania najmä z hľadiska dodržiavania práva obžalovaného na obhajobu, zákonnosť získaných dôkazov a s tým súvisiacu možnosť ich použitia v konaní pred súdom, ako aj zabezpečenie tzv. „rovnosti zbraní“ v rámci zachovania zásady kontradiktórnosti. Súd dospel k záveru, že v prípravnom konaní nedošlo ku žiadnym závažným procesným pochybeniam, ktoré by porušovali právo obžalovaného na obhajobu. Obhajca mal, napriek počiatočnému odmietnutiu práva nahliadnuť do spisu zo strany vyšetrovateľa, možnosť v neskoršom štádiu možnosť preštudovať kompletný spisový materiál a mal možnosť zúčastniť sa na výsluchoch svedkov a týmto klásť otázky. Vo vzťahu k námietke obhajoby, že dôkazy získané na základe odposluchov obžalovaného a svedka neboli zadovážené v súlade so zákonom, nakoľko svedok – oznamovateľ nemal postavenie agenta súd uvádza, že v predmetnej veci nebolo potrebné použiť inštitút agenta, keďže na odhalenie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľa postačovalo použitie miernejších procesných inštitútov, čím bola zachovaná zásada proporcionality vyjadrená v ustanovení § 117 Tr. por. o použití agenta, ktorého použitie je zásadne prípustné len vtedy, ak odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov vymedzených trestných činov by bolo iným spôsobom podstatne sťažené a získané poznatky odôvodňujú podozrenie, že bol spáchaný trestný čin alebo má byť spáchaný taký trestný čin. Pri zabezpečení predmetných dôkazov bol zabezpečený riadny procesný postup v súlade so zákonom na základe príkazov príslušného súdu. Z uvedeného dôvodu súd považuje dôkazy zadokumentované v prípravnom konaní za dôkazy získané zákonným spôsobom a preto spôsobilé slúžiť ako dôkazy v konaní pred súdom. Súd následne na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci, po vyhlásení obžalovaného P.Z. v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. o tom, že je nevinný, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov a na záver sa súd oboznámil s relevantnými listinnými dôkazmi zabezpečenými v rámci prípravného konania. Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd zistil a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je uvedený v skutkovej a právnej vete výrokovej časti tohto rozsudku.
Ku skutku:
Obž. P.Z. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku. K veci uviedol, že dňa 8.5.2009 ako zástupca riaditeľa na Obvodnom oddelení PZ v čase od 09.00 – 11.00 hod. vykonával kontrolu služieb konajúcich policajtov. V rámci svojej funkcie riadil a kontroloval, nie je oprávnený prejednávať priestupky, ale len spolupôsobiť pri objasňovaní. V rámci kontroly mu službukonajúci policajt J. oznámil, že bol zadržaný vodičský preukaz v obci ID nočnou hliadkou, pričom priestupca sa mal vyhovárať a zneužívať jeho meno s tým, aby sa vyhol postihu za jazdu pod vplyvom alkoholu. Jednalo sa o osobu R.M. z obce ID, pričom mu policajt, ktorý vodičský preukaz zadržal pán K. potvrdil, že menovaný použil jeho meno na svoju obranu, aby mu nebol vodičský preukaz zadržaný. Nakoľko ho hnevalo, že sa na neho vyhováral, zo služobného telefónu zavolal pánovi M., predstavil sa mu a dotazoval ho, či sa poznajú a prečo zneužil jeho meno pri zadržaní vodičského preukazu. Pán M. sa ho v telefónnom rozhovore pýtal na ďalší postup, načo mu povedal, že sa môže prísť pozrieť na spisový materiál nakoľko má nato nárok a môžu celú vec prekonzultovať. Na druhý deň pán M. prišiel na OO PZ aj s pánom Ing. M.K., uviedol ich do kancelárie, priniesol spisový materiál a pánovi M. povedal, aký postih ho čaká na dopravnom inšpektoráte v Senci, kde prebehne správne konanie. Pán M. sa ho pýtal, či sa to nedá vybaviť u nich a vrátiť vodičský preukaz, na čo mu odpovedal, že to sa nedá a musí sa podrobiť správnemu konaniu za skutok ktorý spáchal. Bol mu sympatický, preto mu povedal, že mu môže metodicky pomôcť. Nakoniec si vymenili telefonické kontakty a povedal mu, že mu príde rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu. Pán M. mu následne telefonoval, že u prišlo rozhodnutie z inšpektorátu a pýtal sa na možnosť odvolania, pričom mu povedal, že sa dá odvolať, ale že skutok je preukázaný a odvolanie by nemalo zmysel. Následne asi o dva týždne sa stretli v obci ID, kde pánovi M. vysvetľoval, že odhaduje, že pokuta bude 1000 až 2000 € a rok zákazu činnosti, čo bol jeho odhad vzhľadom na osobu pána M. a jeho skúsenosti. Suma 1.200.- € bol jeho odhad, čo je samotná pokuta, ale sú tam ešte aj poplatky za skúšky. Od pána M. nikdy nežiadal žiadne peniaze, len mu oznámil, že pokuta môže byť 1.200.- €. Potom mu vysvetlil, že musí ísť na skúšky, testy a že má možnosť po treste a po uplynutí polovice trestu žiadať o vrátenie vodičského preukazu. Vždy s pánom M. jednal mimo služby, iba raz služobne pri stretnutí na oddelení PZ. Vysvetľoval mu to ako každému občanovi. V čase, keď vykonával funkciu zástupcu na OOPZ bol nápad dopravných priestupkov cca. 1-2 denne. Týmto priestupcom nepomáhal, nakoľko títo sa na neho nevyhovárali. Dňa 17.6.2009 sa stretol s pánom M.v obci ID, kedy mu ešte raz zopakoval, čo ho tam čaká. Potom sa ho pýtal na pokutu a on mu povedal, že to bude platiť v meste S. Pán M. mu potom odovzdal obálku, pričom nevedel, čo je v nej a pán M. mu povedal, že to je na tu pokutu na zaplatenie. Vo vozidle sa pozrel do obálky a všimol si, že sú tam Eurá, načo povedal pánovi M., že sa zle pochopili. Následne si sadol do vozidla a išiel domov, kde ho asi po 10-15 metroch zablokovali vozidlá inšpekčnej služby. S tými peniazmi, ktoré mu dal pán M. by išiel aj s pánom M. na prejednanie priestupku na dopravný inšpektorát, lebo pán M. nevedel ako má zaplatiť pokutu. Keď mu pán M. dal peniaze, on nevedel čo s tým, ťažko by mu to vysvetľoval, tak mu chcel ukázať, koľko dostal pokuty a z tých peňazí by mohol pokutu zaplatiť. Osoby policajtov, ktorí priestupok pána M. prejednávali pozná osobne, pričom kontaktoval pána J.K., keď odovzdával spisový materiál pána M., avšak predmetom ich rozhovoru neboli okolnosti postihovania priestupku. Procesný postup pri zadržaní vodičského preukazu je taký, že u nich na oddelení sa doplnil spisový materiál, register trestov, karta vodiča a spis sa zasiela na dopravný inšpektorát, ich oddelenie vždy postupuje v ich okrese spis na dopravný inšpektorát. Je mu ľúto, že si pán M., myslí že mu chvel poškodiť svojim konaním. Chcel mu pomôcť.
Súd skutočnostiam, ktoré v rámci svojej obrany uviedol obžalovaný, ktorý spáchanie skutku v plnom rozsahu poprel, vyhodnocujúc jeho výpoveď vo vzájomnom kontexte so všetkými ďalšími dôkazmi, najmä písomnými vyhotoveniami prepisov jeho komunikácie so svedkom M. a svedeckými výpoveďami, neuveril. Obžalovaný je zo skutku priamo usvedčovaný výpoveďou svedka R. M., svedka Ing. M. K., ktorý bol priamym svedkom prvého stretnutia obžalovaného so svedkom M. na podnet obžalovaného, ako aj svedkom J. K., policajtom oprávneným prejednať priestupok priestupcu R.M.. Jeho výpoveď o skutkových okolnostiach priebehu odovzdania peňazí svedkom M. nekorešponduje a je v absolútnom rozpore s výpoveďou svedka M., ktorú potvrdzujú prepisy záznamov komunikácie medzi obžalovaným a svedkom M. Absolútne nelogickým a zjavne účelovým sa javí vzájomne rozporné tvrdenie obžalovaného o tom, že na jednej strane dôvodom jeho kontaktovania priestupcu bola skutočnosť, že ho nahnevalo, že sa na neho odvolával, a na druhej strane sa mu rozhodol ako občanovi „pomôcť“, lebo mu bol sympatický. Taktiež nelogické, zavádzajúce a v rozpore s vykonaným dokazovaním je aj rozporné tvrdenie obžalovaného, kedy na jednaj strane uviedol, že potom, ako mu svedok M. odovzdal obálku s peniazmi mu povedal, že sa zle pochopili, pričom následne sadol do vozidla a išiel domov, načo bol zastavený príslušníkmi PZ, a na druhej strane uviedol, že s týmito peniazmi chcel ísť s pánom M. na dopravný inšpektorát prejednať priestupok a zaplatiť pokutu. Je zrejmé, že pokiaľ by pohnútkou obžalovaného nebolo získanie finančných prostriedkov, ale ako tvrdil nezištné „metodické usmernenie občana“, nepochybne by finančné prostriedky, keďže sa podľa jeho vyjadrenia zle pochopili, svedkovi M. bezodkladne vrátil, a s týmito neodišiel, alebo by odišiel spoločne s ním. Navyše jeho údajné tvrdenie o tom, že „sa zle pochopili“ sa v prepisoch zadokumentovaných rozhovorov nenachádza, je teda zrejmé, že predmetné tvrdenie obžalovaný iba účelovo použil na svoju obranu. Vyjadrenia obžalovaného k priebehom stretnutí so svedkom M. /“nemyslel som tým nič konkrétne“, „neviem, čo som tým myslel“, „s pánom Matejkom sme si zle rozumeli“/, ktorých obsah rozhovorov bol zachytený technickými prostriedkami, odporuje logickým súvislostiam vyplývajúcim z kontextu predmetných rozhovorov a je v absolútnom rozpore s vysvetleniami obsahu a zmyslu týchto rozhovorov zo strany svedka M., ktoré korešpondujú s ďalšími vykonanými dôkazmi. Neobstojí tiež obrana obžalovaného spočívajúca v jeho tvrdení, že priestupcovi chcel iba nezištne metodicky pomôcť, keďže finančné prostriedky od neho nepochybne prevzal, pričom vzhľadom k tomu, že nebol priestupcom splnomocnený na prejednanie priestupku, nemohol v mene priestupcu konať ako účastník priestupkového konania, a teda ani finančnú hotovosť, ktorú od neho prevzal, použiť na zaplatenie sankcie.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd výpoveď obžalovaného hodnotí v celom rozsahu ako účelovú v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti za skutok, ktorý mu je kladený za vinu.
Svedok R. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pred skutkom nepoznal. Pri kontrole policajnou hliadkou dňa 07.05.2009 mu bol zadržaný vodičský preukaz, nakoľko viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu. Policajti mu dali potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu a povedali mu, že sa mu ozvú policajti z dopravného inšpektorátu v meste S., pretože tam je priestupkové oddelenie. Pri tejto kontrole bol s ním v motorovom vozidle aj jeho kamarát M.S., ktorý mu môže potvrdiť, že hliadke žiadne meno ani meno obžalovaného nespomínal. Nebol na to dôvod, nakoľko obžalovaného nepoznal. Dňa 12.05.2009 mu telefonoval muž, ktorý sa predstavil ako P.Z., oslovil ho menom a povedal mu, aby prišiel na oddelenie do obce DL, kde majú zadržaný jeho vodičský preukaz. Na oddelenie ho priviezol otec jeho priateľky Ing. K. Obžalovaný u neho v kancelárii otvoril spis a povedal, že s tým skúsi niečo urobiť. Obžalovaný mu v priebehu rozhovoru povedal, že on niekde zavolá, zistí nejaké informácie a že si zavolajú. Obžalovaný pri tomto prvom stretnutí bol ústretový. Vôbec netuší, prečo sa obžalovaný aktívne snažil pomôcť mu, zdal sa mu však opatrný, keď sa pýtal, či pán Ing. K. nie je od polície. Zdalo sa mu to zvláštne, nakoľko podľa neho je bežné, že keď sa niečo stane, príde nejaký papier domov z dopravného inšpektorátu. Pri prvom stretnutí, kde bol aj pán Ing. K, nepadli žiadne peniaze, bolo to čisto informatívne. Na druhý deň obžalovanému zavolal a on mu uviedol, že zistil informácie ohľadom jeho vodičského preukazu. Potom sa stretli v obci ID. Pýtal sa ho ako to bude ďalej, načo mu uviedol, že by sa to dalo vybaviť za peniaze s tým, že keď dá vyšší finančný obnos, zníži sa trest zákazu činnosti a keď dá menej peňazí, bude trest zákazu činnosti vyšší. Obžalovaný mu uviedol, že sa vrátenie vodičského preukazu dá vybaviť za peniaze. Povedal mu, že by išlo o 1.200.- € a vtedy by mu zobrali vodičák na 3 mesiace a keby to bolo 800.- € bolo by to na pol roka. On to bral ako pokutu. Obžalovaný mu nepovedal, z čoho pozostáva táto suma. Myslí si, že obžalovaný mu chcel poškodiť, pretože tá suma bola dosť vysoká a navyše čakal, že mu príde nejaká písomnosť z dopravného inšpektorátu a nie že mu niekto bude volať, že má jeho vodičský preukaz. Z tohto dôvodu zavolal známej, ktorá pracuje na polícií a pýtal sa, či je takýto postup správny, načo mu uviedla, že nie a skontaktovala ho s inšpekciou. Potom podpísal papier, že bude odpočúvaný. V rámci jedného z rozhovorov mu obžalovaný uviedol, že mu dá peniaze a on to celé zariadi s tým, že pôjde niekam za niekým, kde asi odovzdá tie peniaze a tým sa mu skráti doba zadržania vodičského preukazu. V súvislosti so skúškou v autoškole mu uviedol, že donesie vypísané testy a on ich iba podpíše. Následne obžalovanému volal, že mu prišli peniaze na účet a či sa môžu stretnúť. Pred tým sa dohodli, že keď bude mať peniaze, zavolá mu. Potom sa opäť stretli na námestí v Ivanke pri Dunaji, kedy mu obžalovaný povedal, že všetko vybaví. Pýtal sa ho, ako bude podpísaný ten dokument na skúškach, načo obžalovaný vybral prázdnu obálku, na ktorú mu dal vlastný podpis. Bol to ako vzorový podpis a obžalovaný povedal, že to nie je ťažký podpis, že to sa dá. Išlo o podpis, ktorý mal byť na teste, tento podpis si od neho obžalovaný nepýtal za účelom, aby sa dostal na koncert, nakoľko mu uviedol, že na koncerty nechodí, ale za účelom, že za neho vypracuje nejaké žiadosti o upustenie od trestu a preskúšanie. Obžalovaný mu sľúbil vybavenie testov a nato mal slúžiť podpis, ktorý mu dal ako vzorový. Peniaze dal obžalovanému priamo do ruky na námestí v obci ID vonku, tieto neboli v obálke. Povedal mu, že on odnesie peniaze na dopravný inšpektorát do mesta S. Potom ako dal obžalovanému peniaze, tento ich zobral, ale nijako zvláštne nereagoval, preto si myslí, že to považoval za bežné. Sumu 1.200.- € priniesol preto, že túto sumu od neho obžalovaný pýtal. Bolo to za to, že mu pomôže znížiť trest na 3 mesiace a pokuta. O tejto sume sa s obžalovaným osobne bavil na prvom stretnutí v obci ID. S obžalovaným sa nerozprával o tom, že pôjdu spolu na dopravný inšpektorát. Medzi ním a obžalovaným nedošlo k žiadnemu komunikačnému nedorozumeniu. S obžalovaným si nevytvoril kamarátsky vzťah, stále si vykali. Za predmetný priestupok bol prejednaný a postihnutý tak, že dostal pokutu 600 € a zákaz činnosti na 2 roky. Následne sa odvolal a odvolací orgán mu trest znížil na 300 € a 4 mesiace zákazu činnosti.
Súd, vychádzajúc jednak z prepisov záznamov rozhovorov medzi obžalovaným a svedkom M., korešpondujúcich s jeho opisom skutkového deja, hodnotiac jeho výpoveď vo vzájomnej súvislosti s ďalšími svedeckými výpoveďami, ktoré skutočnosti ním uvedené zásadne nevyvracali, ako aj v konfrontácii so vzájomne rozpornými, nelogickými a často až absurdnými tvrdeniami obžalovaného, nemal dôvod pochybovať o skutkových okolnostiach, ktoré vo svojej výpovedi svedok M. podrobne opísal a preto vyhodnotil jeho výpoveď ako dôveryhodnú a pre meritórne rozhodnutie súdu relevantnú.
Svedok J. K., príslušník PZ zaradený na ODI na hlavnom pojednávaní uviedol, že v predmetnej priestupkovej veci ho nikto neoslovoval. Postup pri riešení predmetného priestupku bol štandardný. Priestupca sa proti rozhodnutiu ich správneho orgánu odvolal. Pri priestupku, ktorého sa dopustil pán M. sa sankcia ukladá podľa toho, či bol vodič pod vplyvom alkoholu nad 1 alebo pod 1 promile. Maximálna sankcia nad jedno promile je pokuta do 1.000.- eur a do 5 rokov zákaz činnosti. Zákon neumožňuje za takýto priestupok uložiť sankciu 1.200.- Eur. Jeho rozhodnutie o uložení sankcie 600.- Eur a 2 roky zákazu činnosti v čase rozhodovania o priestupku pána M. považoval za primerané okolnostiam priestupku a osoby priestupcu. Zákon neumožňuje postup, kedy by bolo pred vydaním rozhodnutia možné zložiť nejakú finančnú čiastku za účelom úhrady pokuty. Priestupcu R. M. pri prejednaní priestupku videl prvý krát, pred tým ho nepoznal. Obžalovaného pozná ako kolegu, ako každého policajta, ktorý slúži pod ich riaditeľstvom. S obžalovaným nikdy neprejednával prejednávanie priestupkov iných osôb. Žiadosti o upustenie trestu zákazu činnosti si občania podávajú poštou alebo osobne na oddelení. Obžalovaný mu nikdy nepriniesol žiadosť za inú osobu. Nikdy sa nestalo, že by obžalovaný priniesol osobne pokutu za iného priestupcu. Svoju prácu vykonáva 17 rokov a takýto postup platenia pokuty nie je možný, pokuta sa platí vždy na základe vydanej poštovej poukážky. Priestupcovi je vždy vydaná poštová poukážka alebo v blokovom konaní blok na pokutu. Zákon neumožňuje spôsob úhrady pokuty v hotovosti na oddelení v správnom konaní. Priestupca môže splnomocniť na priestupkové konanie tretiu osobu. Priestupca môže takúto osobu splnomocniť v plnom rozsahu alebo len na určité veci. Pokiaľ je to splnomocnenie v plnom rozsahu, má táto osoba možnosť vykonávať všetky úkony ktoré je oprávnený vykonávať priestupca, môže teda prevziať aj šek. Správny orgán neskúma, kto následne tento šek uhradí. Priestupocovi je vydaná poukážka na uhradenie pokuty a ďalšia na úhradu nákladov spojených s priestupkovým konaním. Trovy konania sú zo zákona stanovené na 16.- Eur. Poštová poukážka sa vydáva priestupcovi po tom, ako podpíše zápisnicu o ústnom pojednávaní, v ktorej je uvedené rozhodnutie správneho orgánu. Pokiaľ tretia osoba nie je účastníkom konania a nie je ani splnomocnená priestupcom, nemožno s takouto osobnou prejednať priestupok priestupcu. Správny orgán môže prejedať priestupok aj v neprítomnosti priestupcu v prípade, pokiaľ sa na priestupkové konanie bezdôvodne nedostaví. V takomto prípade sa vyhotoví rozhodnutie o priestupku, ktorého súčasťou je sankcia a súčasne poštová poukážka na trovy a uhradenie sankcie, ktorá sa zasiela doporučene do vlastných rúk priestupcovi. Myslí si, že v tejto konkrétnej veci priestupca M. nesplnomocnil inú osobu na prejednanie priestupku. Priestupkové konanie sa začne dňa, kedy je priestupcovi doručené predvolanie na priestupkové konanie, teda dňom kedy ho prevzal. Na jeho priestupkovom oddelení sa nikdy nestalo, že by za priestupcu prišiel zaplatiť sankciu niekto iný ako priestupca. On ako správny orgán rieši iba ukladanie sankcií, nezaoberá sa otázkou nutnosti podrobenia sa skúšky s pravidiel cestnej premávky po ukončení zákazu činnosti. Tým sa zaoberá skúšobný komisár. Skrátenie trestu zákazu činnosti je v jeho kompetencii.
Svedok Ing. M. K. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi opísal okolnosti priebehu prvého stretnutia obžalovaného s R. M. Priateľ jeho dcéry R.M. ho požiadal, aby ho odviezol na policajné oddelenie do obce DL, pričom mu povedal, že sa dopustil dopravného priestupku a že mu zadržali vodičský preukaz. Obžalovaný s R.M. jednal v kancelárii v služobnej uniforme. Bol prítomný pri celom rozhovore obžalovaného s M., rozhovor sa týkal toho, že pán M. potreboval vodičský preukaz a preto sa dotazoval, akým spôsobom sa môže k nemu dostať a čo je najmenšia čakacia doba a najmenšia pokuta. Nevie konkrétne uviesť, ktoré slová padli pri ich konverzácií, nakoľko ho to nezaujímalo. Pán obžalovaný pánovi M. povedal, aký je ďalší postup a že potom sa skontaktujú. Na tomto stretnutí nezachytil, že by sa dohadovali na nejakej odmene. Obžalovaný pánovi M. akurát vysvetlil, koľko bude musieť asi zaplatiť. Tú sumu si nepamätá, ale bola to dosť vysoká suma. Uvedené stretnutie bolo cez pracovný deň okolo 13.00 – 14.00 hod.
Súd výpovede svedka K. a svedka Ing. K.vyhodnotil ako dôveryhodné, nakoľko z ich osôb, z okolností daného prípadu ani z obsahu uvedených výpovedí, ktoré vo svojej podstate korešpondovali so zisteným skutkovým stavom, nevyplynuli žiadne také relevantné skutočnosti, ktoré by znižovali ich dôkaznú hodnotu.
Svedok M. K., príslušník PZ služobne zaradený na OO PZ vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní popísal okolnosti zadržania vodičského preukazu priestupcu R. M.. Uviedol, že dňa 08.05.2009 kontrolovali vodiča R. M., u ktorého bola pozitívna dychová skúška. S vodičom sedel v aute ďalší muž. Priestupca ich prosil, aby mu nebrali vodičský preukaz, pričom sa na niekoho vyhováral, on počul meno Z. Potom ako sa vrátil zo služby, obžalovanému, ktorý bol jeho priamy nadriadený medzi rečou spomenul, že sa na neho vyhováral vodič, ktorému zadržali vodičský preukaz. Z praxe môže potvrdiť, že každý na niekoho vyhovára, napr. aj na ministra vnútra. Vodič im nezanechal žiaden telefonický kontakt.
V súvislosti s výpoveďou svedka M.K. súd uvádza, že okolnosť, či svedok M. v snahe neprísť o vodičské oprávnenie uviedol policajtom pri kontrole meno obžalovaného, je vo vzťahu k následnému protiprávnemu konaniu obžalovaného, celkom bez významu, preto sa ňou súd bližšie nezaoberal.
Súd sa v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní súčasne oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi:
- potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu priestupcu R.M.,
- výber hotovosti vo výške 1.200.- Eur svedkom-priestupcom R.M.,
- fotokópie finančných prostriedkov vo výške 1.200.- Eur, ktoré svedok R.M. odovzdal obžalovanému a ktoré boli u obžalovaného nájdené pri jeho zadržaní,
- zápisnica o vydaní veci, z ktorej vyplýva, že obžalovaný po svojom zadržaní dobrovoľne vydal bielu obálku s označením M. s finančnou hotovosťou vo výške 1.200.- Eur, ktorú obdržal od svedka R.M.,
- výpisy odchádzajúcich a prichádzajúcich hovorov deklarujúce telefonický komunikáciu medzi obžalovaným a svedkom R.M.,
- priestupkový spis priestupcu R.M.,
- doslovné prepisy záznamu telekomunikačnej prevádzky rozhovorov obžalovaného so svedkom R.M. spoločne CD nosičmi:
Z obsahu rozhovoru na č. l. 96 až 98 vyšetrovacieho spisu zo dňa 15.05.2009 vyplýva, že menovaní sa zhovárajú o spôsobe prejednania priestupku svedka R.M. a o výške sankcie na základe stretnutia obžalovaného s osobami, ktoré majú predmetný priestupok prejednať. Obžalovaný uvádza, že s týmito osobami komunikoval. K uvedenému prepisu rozhovoru svedok R.M. vo svojej výpovedi uviedol, že z vyjadrenia obžalovaného vydedukoval, že sa bol pýtať na dopravnom inšpektoráte a informoval sa, čo s tým vedia spraviť.
Z rozhovoru na č.l. 99 až 100 vyšetrovacieho spisu zo dňa 03.06.2009 vyplýva, že obžalovaný podľa vlastného vyjadrenia komunikoval opätovne s osobami prejednávajúcimi uvedený priestupok. Obžalovaný na otázku svedka R.M. uvádza, že peniaze môže dať aj jemu, pričom on za neho podpíše žiadosti o upustenie aj vrátenie. Obžalovaný svedkovi uvádza, že on všetko vybaví a vtedy tam už musí položiť peniaze, pričom z kontextu vyplýva, že svedok sa nemusí báť, ak dá peniaze dopredu. K uvedenému prepisu rozhovoru svedok R.M. vo svojej výpovedi uviedol, že sa pýtal obžalovaného, komu má dať peniaze, alebo či ich má dať jemu, na čo mu obžalovaný povedal, že peniaze má dať jemu.
Z obsahu rozhovoru na č. l. 90 vyšetrovacieho spisu zo dňa 03.06.2009 je zrejmé, že obžalovaný mal kontaktovať osoby oprávnené prejednať priestupok svedka R.M. a žiadať od nich ústretovosť v danej veci.
Z rozhovoru na č.l. 92 vyšetrovacieho spisu zo dňa 09.06.2009 je zrejmé, že obžalovaný a svedok R.M. komunikujú o stave predmetnej priestupkovej veci.
V rozhovore na č.l. 101 až 103 vyšetrovacieho spisu zo dňa 09.06.2009 obžalovaný vysvetľuje svedkovi R.M. priebeh skúšok na spätné získanie vodičského preukazu a žiada od svedka R.M. jeho vzorový podpis, aby „mu to všetko napísal a vypísal za neho“. Obžalovaný svedkovi hovorí „mi to tu teraz nedávajte, poďte si sadnúť do auta“, na čo svedok hovorí „však tu vám to teraz dám a hotovo“. K okolnostiam tohto rozhovoru svedok R.M. vo svojej výpovedi uviedol, že podľa jeho názoru sa obžalovaný bál, aby ho nikto nevidel, keď mu dával peniaze. Prebehlo to tak, že obžalovaný otvoril dvere auta, vybral nejaký umelohmotný obal z ktorého vytiahol obálku, na ktorú mu on dal svoj podpis. Potom mu obžalovaný povedal, že sa mu ozve, sadol do auta a odišiel.
Uvedené záznamy potvrdzujú obsah komunikácie ako aj všetky okolnosti priebehu skutkového deja v súlade s tým, ako ich opísal svedok R.M.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd, hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek dôvodných pochybností k záveru, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku, a dopustil sa ho obžalovaný P.Z..
Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný kontaktoval svedka služobným telefónom v čase služobnej pohotovosti, pričom v rozpore so svojimi oprávneniami uviedol svedkovi, že môže prísť k nemu na obvodné oddelenie nazrieť do spisového materiálu vzťahujúcemu sa k jeho priestupku a vec prekonzultovať. V zmysle zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ako aj v zmysle Nariadenia č. 7 prezidenta Policajného zboru z 22.4.2002 objasňovanie priestupkov na úseku dopravy vykonávajú správne orgány, ktoré sú príslušné prejednať zistené priestupky, pričom poverený policajt je pri objasňovaní priestupku oprávnený požadovať vysvetlenie, o ktorom sa spíše záznam. Obžalovaný ako policajt vecne a miestne nepríslušný teda nebol oprávnený prejednávať priestupky na úseku dopravy ani spolupôsobiť pri ich prejednaní a nebol oprávnený komunikovať s priestupcom o spôsobe prejednania priestupku, čo spadá do právomoci dopravného inšpektorátu. Spisový materiál priestupcu bol obžalovaný po jeho doplnení povinný odovzdať príslušnému Okresnému dopravnému inšpektorátu (ODI) na prejednanie priestupku. Komunikáciu obžalovaného a priestupcu pri ich stretnutí na OOPZ nemožno kvalifikovať ako podanie vysvetlenia v zmysle zákona o policajnom zbore ani v zmysle citovaného nariadenia prezidenta Policajného zboru, jednak z dôvodu, že obžalovaný v rámci svojho postavenia nebol oprávnený od priestupcu požadovať vysvetlenie a navyše o uvedenom obžalovaný nespísal žiaden úradný záznam, čo iba potvrdzuje fakt, že si bol vedomý, že svojim konaním prekračuje svoju právomoc za účelom obohatenia sa. Obžalovaný priestupcovi deklaroval svoju spôsobilosť zabezpečiť zníženie zákonného postihu za spáchaný priestupok a v tejto súvislosti od neho požadoval finančnú hotovosť, pričom týmto konaním prekračoval svoju právomoc, nakoľko nebol príslušným na prejednanie priestupku priestupcu a to ani v rozsahu výzvy priestupcu R.M. na podanie vysvetlenia. Rozsah jeho oprávnení mu vzhľadom na jeho postavenie bol nepochybne známy, čo obžalovaný navyše potvrdil aj vo svojej výpovedi, kedy uviedol, že spoluobjasňovanie priestupkov na ich oddelení spočíva iba v doplnení spisového materiálu o register trestov a kartu vodiča a súčasne potvrdil, že na objasňovanie priestupkov na úseku dopravy oprávnený nebol.
Ku právnej kvalifikácii:
Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku ako ho kvalifikovala obžaloba. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, ako aj na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní mal súd nepochybne a bez akýchkoľvek dôvodných pochybností za preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky obligatórne pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu zneužívania právomocí verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b/ Tr. zák.) po stránke tak objektívnej ako aj subjektívnej. Priame úmyselné protiprávne konanie obžalovaného P.Z. vedené snahou získať neoprávnený prospech, spočívajúce vo výkone jeho právomocí v rozpore so zákonom ich prekročením, teda výkonom činnosti, ktorá patrila do právomoci iného verejného činiteľa, pričom obžalovaný nebol oprávnený vztiahnuť vybavenie predmetnej veci na seba, spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku, bolo v priamej príčinnej súvislosti s trestnoprávne relevantným následkom tohto konania, ktorým bolo faktické získanie neoprávneného finančného prospechu obžalovaným. Obžalovaný voči svedkovi R.M. vystupoval v postavení verejného činiteľa deklarujúc priestupcovi svoju spôsobilosť z dôvodu svojho postavenia spolupôsobiť pri rozhodnutí iného verejného činiteľa - priestupkového orgánu a ovplyvniť jeho rozhodnutie, čím prekročil právomoc, ktorá mu vyplývala zo zákona a z jeho služobného zaradenia. V tejto súvislosti neobstojí námietka obhajoby, že v predmetnej veci nedošlo k dokonaniu skutku obžalovaného nakoľko vzhľadom na jeho zadržanie po prevzatí finančných prostriedkov nie je možné ustáliť, akým spôsobom by s peniazmi naložil, a to z nasledovných dôvodov: 1) Jednak vzhľadom na vykonané dokazovanie a ustálený skutkový stav je zrejmé, že príslušníci ODI oprávnený prejednať priestupok priestupcu R.M. v priestupkovom konaní nemohli priestupok menovaného prejednať s treťou osobou, ktorá na to priestupcom nebola splnomocnená /takáto osoba nie je účastníkom konania, preto nemôže mať vedomosť o výške sankcie, nakoľko jej žiadne správne rozhodnutie nie je doručované/ a teda obžalovaný nemohol sám finančné prostriedky, ktoré obdržal od svedka R.M., použiť na uhradenie sankcie, ktorá mala byť v konaní uložená. Z okolnosti prípadu teda možno dôvodne predpokladať, že tieto finančné prostriedky by si ponechal. V tejto súvislosti súd uvádza, že pokiaľ by aj obžalovaný skutočne časť prevzatých finančných prostriedkov použil na úhradu pokuty /z čoho by však logicky vyplynulo, že sa so správnym orgánom oprávneným prejednať predmetný priestupok na uložení nižšej sankcie dohodol, čo by súčasne menilo právnu kvalifikáciu jeho konania, čo však v tomto konaní nebolo preukázané/, je nepochybné, že by sa prekročením svojej právomoci neoprávnene obohatil minimálne o sumu prevyšujúcu maximálnu sankciu 1.000.- Eur a výšku správnych poplatkov 16.- Eur. 2) Zároveň je potrebné zdôrazniť, že k dokonaniu prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa sa nevyžaduje, aby ku škode resp. k získaniu neoprávnenému prospechu skutočne došlo, pre naplnenie skutkovej podstaty uvedeného prečinu postačuje existencia znaku charakterizujúceho pohnútku, ktorá je vyjadrená slovným spojením „v úmysle získať neoprávnený prospech“, ktorá bola v danom prípade v konaní obžalovaného nepochybne preukázaná.
K pojmovému znaku „Verejný činiteľ“.
Keďže páchateľom predmetného trestného činu môže byť len špeciálny subjekt, súd v tejto súvislosti pri kvalifikácii konania obžalovaného primárne skúmal, či sa ho dopustil ako verejný činiteľ, pričom dospel k záveru, že v danom prípade obžalovaný spĺňal všetky zákonom stanovené pojmové znaky definované v ustanovení § 128 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaný ako príslušník policajného zboru je totiž osobou v služobnom pomere zastávajúcou funkciu v orgáne verejnej moci podieľajúcou sa na plnení úloh spoločnosti a štátu, ktoré majú širší spoločenský dosah a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Obžalovaný kontaktoval svedka R.M. nie ako občan, ale ako príslušník policajného zboru, ktorý má v rámci svojej právomoci k dispozícii spisový materiál vzťahujúci sa na priestupok, ktorého sa mal svedok R.M. dopustiť a v dôsledku ktorého mu bol zadržaný vodičský preukaz, pričom ku stretnutiu došlo po tom, ako obžalovaný telefonicky zo služobného telefónu kontaktoval priestupcu a to v čase služby obžalovaného, v služobnej uniforme a v priestoroch Obvodného oddelenia PZ, čím jednoznačne obžalovaný chcel u svedka vzbudiť dojem, že je oprávnený takýmto spôsobom postupovať. Je teda nepochybne preukázané, že skutok, ktorého sa obžalovaný dopustil, bol spáchaný v súvislosti s právomocou a zodpovednosťou obžalovaného ako verejného činiteľa. V danom prípade vo vzťahu k postaveniu obžalovaného ako verejného činiteľa je bez významu tá skutočnosť, že k prevzatiu finančných prostriedkov došlo v čase, keď obžalovaný nebol v službe, nakoľko z okolností prípadu a celého priebehu skutkového deja od jeho počiatku, kedy obžalovaný v rozpore so svojou právomocou kontaktoval ako príslušník PZ svedka R.M. za účelom „prejednania“ jeho priestupku až po jeho zadržanie, nepochybne vyplýva, že obžalovaný zneužil svoje postavenie príslušníka policajného zboru vybavovaním veci, ktorú nebol oprávnený realizovať jej prevzatím na seba.
Nad rámec uvedeného súd dopĺňa, že za tých okolností, kedy by nebolo možné uvedené konanie obžalovaného kvalifikovať ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa z dôvodu absencie pojmového znaku verejného činiteľa napr. z dôvodu, že obžalovaný by vo vzťahu ku svedkovi R.M. a jeho priestupku nevystupoval a neprezentoval sa ako príslušník policajného zboru, teda ako verejný činiteľ, ale ako občan, bolo by potrebné jeho konanie kvalifikovať ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., nakoľko z jeho konania ako aj ustálených okolností daného prípadu vyplynulo, že svedkovi R.M. predstieral určité skutočnosti, ktoré neboli v súlade so skutočným stavom /možnosť ovplyvniť rozhodnutie orgánu prejednávajúceho priestupok/, čím ho uviedol do omylu a v príčinnej súvislosti s takýmto konaním mu spôsobil škodu /škodou sa rozumie aj získanie neoprávneného prospechu/ a týmto sa obohatil.
Ku druhu a výške trestu:
K osobe obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní oboznámil odpis z registra trestov, z ktorého vyplýva, že doposiaľ nebol súdne trestaný ani nebol v mieste svojho trvalého bydliska prejednávaný pre priestupok. Z hodnotenia služobnej činnosti obžalovaného vyplýva, že bol do služobného pomeru prijatý v roku 1994, pričom od roku 2005 do roku 2009 zastával funkciu zástupcu riaditeľa OO PZ. Preukazoval dobrú úroveň odborných vedomostí. Funkciu vykonával pohotovo a samostatne, viackrát bol odmenený za kvalitné plnenie úloh. Jeho vzťah k plneniu služobných povinností sa čiastočne zmenil v prvom štvrťroku 2008, kedy napriek svojmu záujmu nebol ustanovený do funkcie vedúceho oddelenia ODI B., odkedy klesol jeho aktívny záujem o plnenie si služobných povinností.
Súd pri úvahe o druhu a výške trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Tr. zákona, prihliadol u obžalovaného na spôsob spáchania činu prekročením jeho právomocí v postavení verejného činiteľa, jeho následok, priame úmyselné zavinenie obžalovaného vedené zištnou pohnútkou, neexistenciu priťažujúcich okolností, prítomnosť poľahčujúcich okolnosti vzhľadom na to, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Bezúhonnosť obžalovaného, jeho dobrú povesť, ako aj za danej ustálenej dôkaznej situácie obligatórnu dôveru súdu v skutočnosť, že skutok, ktorého sa obžalovaný dopustil, predstavuje u neho skutočne iba exces z riadneho spôsobu života /napriek určitým pochybnostiam súdu o tomto závere vyplývajúcich z kontextu rozhovorov obžalovaného so svedkom R.M./, súd považuje za dôvody, pre ktoré je presvedčený, že pre nápravu obžalovaného a najmä jeho uvedomenia si závažnosti a celospoločensky negatívnych dôsledkov svojho konania v rámci tak individuálnej prevencie ako aj z hľadiska výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti, bude u obžalovaného postačovať uloženie podmienečného trestu odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú dobu, počas ktorej bude mať možnosť svojim správaním preukázať, že sa napravil.
Na druhej strane konanie, ktorého sa obžalovaný dopustil, napriek tomu, že ho verejnosť často vníma ako bežnú súčasť spoločenského života, považuje súd zo spoločenského hľadiska, za mimoriadne závažné, nakoľko takéto konanie má z dôvodu deformácie spoločenských vzťahov a právneho vedomia ďalekosiahle spoločenské následky prejavujúce sa na jednej strane v neúcte k zákonu a na strane druhej v nedôvere ku štátnym inštitúciám a ich reprezentantom, ktorí takto vytvárajú prostredie právnej nerovnosti.
Z tohto dôvodu, keďže mal súd súčasne za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa skutku dopustil v postavení verejného činiteľa a v súvislosti s výkonom služby zavineným prekročením svojich právomocí, považoval súd zároveň za potrebné na určitý čas aj po uplynutí skúšobnej doby podmienečného odsúdenia izolovať obžalovaného z takých sfér spoločenského života, kde by svojou činnosťou mohol poškodzovať alebo ohrozovať záujem štátu na riadnom výkone právomoci verejných činiteľov a tým aj potenciálne poškodzovať práva právnických a fyzických osôb.
Preto mu súd uložil aj trest zákazu činnosti spočívajúci zákazu vykonávať akékoľvek zamestnanie, povolanie a funkciu, ktoré by zakladali vznik postavenia verejného činiteľa. Pri určení dĺžky trvania trestu zákazu činnosti súd prihliadol najmä k okolnostiam prípadu a osobe obžalovaného, ktorý spáchaním predmetného trestného činu prejavil vážne pochybnosti o svojej predovšetkým morálnej spôsobilosti vykonávať činnosti, v rámci ktorých je mu zverená právomoc rozhodovať o právach a oprávnených záujmoch fyzických a právnických osôb a plniť úlohy so širším spoločenským dosahom.
Z hore uvedených dôvodov preto súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky a súčasne trest zákazu činnosti na dobu 5 rokov, ktoré súd považuje za dostatočné, adekvátne a spravodlivé a ktoré splnia svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 8 dní odo dňa doručenia jeho odpisu prostredníctvom Okresného súdu Pezinok na Krajský súd v Bratislave.
V Pezinku, dňa 10.05.2010
JUDr. David L i n d t n e r
Diskusia
Najčítanejšie články
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.