Právne vety:
I. Porušením práva na obhajobu je aj podanie obžaloby bez poukazu na konkrétny dôkaz svedčiaci proti obvinenému, o ktorý je obžaloba opretá, teda vtedy, keď výsledky vyšetrovania postavenie obvineného pred súd dostatočne neodôvodňujú.
II. Orgány činné v trestnom konaní sú povinné zisťovať skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Pokiaľ takto nepostupujú, závažným spôsobom porušujú jednu z významných zásad trestného konania a to nielen pokiaľ nezisťujú okolnosti svedčiace v prospech obvineného, ale čo je z pohľadu dodržiavania a rešpektovania práv obvineného ešte závažnejšie, ak neobjasňujú ani okolnosti svedčiace proti obvinenému.
III. V trestnom konaní obvinený nemá tzv. dôkazné bremeno, na základe ktorého by bol povinný preukazovať, resp. vyvracať určité skutočnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o jeho vine. To platí na rozdiel od konania daňového, v ktorom má daňový subjekt povinnosť preukazovať všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, resp. v účtovníctve alebo k preukázaniu ktorých bol správcom dane v priebehu daňového konania vyzvaný.
IV. Výsledky, ku ktorým v otázke rozsahu daňovej povinnosti a jej nesplnenia dospel v daňovom konaní správca dane, nie je možné bez ďalšieho preberať do trestného konania a iba na ich podklade mechanicky vyvodzovať trestnú zodpovednosť za daňové trestné činy.
Z rozhodnutia:
U z n e s e n i e
Okresný súd v Pezinku, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Davida Lindtnera a z prísediacich Rudolfa Ondroviča a Jaroslava Hajdina, v trestnej veci vedenej proti obv. K.R. pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí konanom o predbežnom prejednaní obžaloby konanom dňa 02.11.2009 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 244 ods. 1 písm. g) Tr. por. súd
o d m i e t a
obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry Pezinok, sp. zn. 1 Pv 1107/08 zo dňa 23.10.2009, podanú na Okresný súd Pezinok dňa 23.10.2009 na obvineného K.R. pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a iné,
a súčasne z dôvodu závažných procesných chýb, a to porušenia práva na obhajobu,
v r a c i a v e c p r o k u r á t o r o v i.
O d ô v o d n e n i e:
Dňa 23.10.2009 podala Okresná prokuratúra Pezinok na Okresný súd Pezinok na obvineného K.R. obžalobu pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a iné na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti predmetnej obžaloby.
Predseda senátu na neverejnom zasadnutí o predbežnom prejednaní obžaloby v zmysle § 244 Tr. por. po preskúmaní obžaloby a príslušného na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu dospel k záveru, že v prípravnom konaní sa vyskytli také závažné procesné chyby zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ktoré zásadne spochybňujú zákonnosť vykonaného prípravného konania a tým aj dôvodnosť postavenia obvineného pred súd. Závažné procesné pochybenia, teda samotný postup orgánov činných v trestnom konaní, najmä rozsah vyšetrovania, neumožňuje súdu spravodlivé rozhodnutie vo veci a odstraňovanie týchto pochybení v konaní pred súdom by znamenalo neprípustné nahrádzanie činnosti orgánov činných v trestnom konaní zo strany súdu.
Súd si je vedomý toho, že v Trestnom poriadku účinnom od 1.1.2006, bola možnosť súdu na vrátenie veci prokurátorovi po podaní obžaloby výrazne obmedzená a zúžená iba na prípady existencie závažných procesných chýb prípravného konania, najmä porušenia práva na obhajobu, avšak podľa názoru súdu nová právna úprava aj naďalej vyžaduje, aby v prípravnom konaní boli zachované minimálne zásady trestného konania upravené v ustanovení § 2 Tr. por., ktorých nerešpektovanie je nutné považovať za závažné procesné pochybenie, nakoľko vecný a procesný dopad takéhoto postupu orgánov činných v trestnom konaní je svojou závažnosťou porovnateľný s porušením práva obvineného na obhajobu.
Podľa § 2 ods. 1 Tr. por. nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.
Z ustanovenia § 2 ods. 10) Tr. por. vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Porušením práva na obhajobu je aj opretie obžaloby o podstatný dôkaz, ktorý nebol vykonaný zákonným spôsobom, prípadne, ako tomu je podľa názoru súdu v danom prípade, podanie obžaloby bez poukazu na konkrétny dôkaz svedčiaci proti obvinenému, o ktorý je obžaloba opretá. Samotná skutočnosť, že obvinený daňovému úradu na jeho výzvu nepredložil konkrétne účtovné doklady /faktúry, príjmové pokladničné doklady/, ktoré mali byť podkladom pre vyhotovenie peňažného denníka a následné podanie daňového priznania a uplatnenie si nadmerného odpočtu DPH, nezakladá samo o sebe bez ďalšieho trestnú zodpovednosť pre trestný čin skrátenia dane, resp. trestný čin neodvedenia dane a poistného, jedná sa o konanie, ktoré ma za následok zo strany príslušného daňového úradu neuznanie nároku na odpočet DPH a neuznanie výdavkových položiek daňovníka a tým zvýšenie jeho daňového základu a následné dorubenie dane. Orgány činné v trestnom konaní nevykonali ani jeden relevantný dôkaz, o ktorý možno oprieť dôvodné podozrenie, že sa skutok uvedený vo výrokovej časti obžaloby je trestným činom spáchaným obžalovaným, s výnimkou výsluchu splnomocnenej zástupkyne daňového úradu a zabezpečenia príslušných listinných dôkazov vzťahujúcich sa ku kontrolovanému daňovému subjektu, ktoré však iba deklarujú výsledky kontroly daňového úradu u daňovníka v zásade konštatujúc, že daňovníkovi nevznikol nárok na odpočet DPH a nebolo mu možné uznať všetky výdavkové položky, ktoré si odpočítal od základu dane, nakoľko nepredložil príslušné účtovné doklady, ktoré má zaevidované vo svojom účtovníctve. Daňový úrad nekonštatoval, a v danom štádiu bez zabezpečenia relevantných dôkazov orgánmi činnými v trestnom konaní ani konštatovať nemohol, že ku zdaniteľnému plneniu, ktoré obvinený deklaroval vo svojom účtovníctve, nedošlo.
Podľa názoru súdu orgány činné v trestnom konaní takýmto laxným prístupom ku svojej povinnosti zisťovať skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie, závažným spôsobom porušili jednu z významných zásad trestného konania a to nielen tým, že nezisťovali okolnosti svedčiace v prospech obvineného, ale čo je z pohľadu dodržiavania a rešpektovanie práv obvineného ešte závažnejšie, neobjasňovali ani okolnosti svedčiace proti obvinenému. Touto zásadou sa orgány činné v trestnom konaní dôsledne neriadili a porušili ju v neprospech obvineného, nakoľko do spisu nezabezpečili v podstate žiadne, pre trestné konanie a záver o zavinení obvineného relevantné dôkazy, iba dôkazy dôležite pre konanie daňové. V danom štádiu trestného konania z rozsahu vyšetrovania nemožno konštatovať žiadny iný záver okrem skutočnosti, že obvinený nepostupoval pri vedení účtovníctva v súlade so zákonom, čoho dôsledkom bolo neuznanie ním deklarovaných skutočností daňovým úradom. Súd v tejto súvislosti pripomína, že konanie považované za skrátenie dane a poistného v zmysle § 276 Tr. zák., resp. neodvedenie dane a poistného podľa § 277 Tr. zák. vrátane rozsahu takéhoto skrátenia, musia orgány činné v trestnom konaní dokazovať z úradnej povinnosti rovnako, ako naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty akéhokoľvek iného trestného činu. Platí tu teda zásada oficiality a zásada vyhľadávacia (§ 2 ods. 10 Tr. por.). Dôsledkom toho potom je, že obvinený nie je povinný preukazovať svoju nevinu, ale naopak, platí prezumpcia neviny a zo skutočností, že obvinený ostal nečinný, nemožno usudzovať na jeho vinu. Z uvedených zásad mimo iného vyplýva, že v trestnom konaní obvinený nemá tzv. dôkazné bremeno, na základe ktorého by bol povinný preukazovať, resp. vyvracať určité skutočnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o jeho vine. To platí, na rozdiel od konania daňového, v ktorom má daňový subjekt povinnosť preukazovať všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, resp. v účtovníctve alebo k preukázaniu ktorých bol správcom dane v priebehu daňového konania vyzvaný. Pokiaľ tak daňový subjekt neučiní, správca dane je oprávnený stanoviť daňovú povinnosť za použitia pomôcok, ktoré má k dispozícii a následne dorubiť daň a vyvodiť aj príslušné sankcie. Z hľadiska toho, k čomu môže prihliadať správca dane, je dokazovanie v daňovom konaní omnoho voľnejšie a širšie v porovnaní s dokazovaním v trestnom konaní, v ktorom je navyše vždy potrebné preveriť aj obhajobu obvineného. Preto výsledky, ku ktorým v otázke rozsahu daňovej povinnosti a jej nesplnenia dospel v daňovom konaní správca dane, nie je možné bez ďalšieho preberať do trestného konania a iba na ich podklade nemožno vyvodzovať trestnú zodpovednosť za uvedené trestné činy.
Súd má za to, že v danom štádiu trestného konania neboli doposiaľ zistené, ustálené a objasnené základné skutočnosti naplňujúce zákonné znaky žalovaného trestného činu, ani nebola žiadnym spôsobom preverená obhajoba obvineného, ktorého vyšetrovateľ v podstate nevypočul ku žiadnym pre možnosť konštatovania skutkových a právnych záverov relevantným skutočnostiam. Vyšetrovateľ postupoval v rozpore s ustanovením § 121 ods. 1 Tr. por., nakoľko nevykonal výsluch obvineného tak, aby zistil podstatné skutočnosti dôležité pre trestné konanie, a napriek tomu, že obvinený neodmietol vypovedať a ani po svojej krátkej výpovedi /dve vety/ neuviedol, že sa k veci už vyjadrovať nebude, nepoložil obvinenému otázky na doplnenie jeho výpovede a objasnenie jej neúplností. V predmetnej veci nebola v procesnom postavení svedka vypočutá účtovníčka obvineného, ktorú uvádzal vo svojej výpovedi, ktorá by mohla ozrejmiť najmä skutočnosť, či účtovníctvo viedla na podklade príslušných účtovných dokladov predložených obvineným, resp. vo veci nebolo ani skúmané, či takáto osoba vôbec existuje, ktoré zistenie je relevantné najmä vo vzťahu k záverom o existencii subjektívnej stránky konania obvineného. Taktiež neboli nijakým spôsobom preverované iné podnikateľské subjekty uvedené v peňažnom denníku obvineného, splnomocnená zástupkyňa daňového úradu nebola vypočutá k tej podstatnej skutočnosti, z akého dôvodu obvinenému uznali zvyšok nákladových položiek vo výške cca. 2,2 mil. Sk, či skúmali vznik zdaniteľného plnenia na strane obvineným deklarovaného príjmu cca. 5,7. mil. Sk a či pri nákladových položkách, ktoré uznali, skúmali aj reálny vznik zdaniteľného plnenia dotazom u iných podnikateľských subjektov, alebo vychádzali iba z podkladov predložených obvineným.
Súd preto konštatuje, že týmito závažným procesnými pochybeniami, teda de fakto nevykonaním dokazovania v rozsahu potrebnom pre spravodlivé rozhodnutie súdu bolo porušené právo obvineného vyplývajúce z ustanovenia § 2 ods.1 Tr. por., ktoré zaručuje, že nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon. Podanie obžaloby za účelom skončenia prípravného konanie v podstate s tým, aby už „nejako“ rozhodol súd, a to bez náležitého zistenia a ustálenia skutkového a právneho stavu v rozsahu potrebnom pre spravodlivé rozhodnutie súdu, považuje súd za formalistický a účelový prístup orgánov činných v trestnom konaní, ktorý odporuje zásadám výkonu štátnej moci a prípustnosti jej použitia /použitie trestnej represie/ len v nevyhnutnom rozsahu s maximálnym ochranou základných práv a slobôd a pri rešpektovaní zásady zdržanlivosti (2 ods. 2 Tr. por.).
V ďalšom priebehu trestného konania bude preto povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní doplniť vyšetrovanie v hore naznačenom rozsahu, riadne vypočuť obvineného ku všetkým skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu a v prípade nezistenia relevantných skutočností samotnou výpoveďou obvineného túto doplniť kladením otázok súvisiacich s podstatou obvinenia a tiež vypočuť zástupcov niektorých podnikateľských subjektov, s ktorými mal obvinený podľa peňažného denníka spolupracovať k otázke skutočného vzniku zdaniteľných plnení.
Až dôsledným a zákonným vykonaním dôkazov naznačených vyššie bude možné napraviť procesné chyby spočívajúce v porušení základných zásad trestného konania a vyhodnotiť, či postavenie obvineného pred súd je aj skutočne dôvodné.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a preto súd obžalobu odmietol a vec prokurátorovi vrátil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je s prípustná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do troch dní od oznámenia uznesenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Pezinok.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.