Trestný čin sprenevery a zmluva o dielo

 

Práv­na ve­ta:

 Pred­da­vok (zá­lo­ha) pos­kyt­nu­tá ob­jed­ná­va­te­ľom zho­to­vi­te­ľo­vi, kto­rým sa „pred­plá­ca“ dop­re­du ce­na di­ela sa prev­za­tím stá­va vlas­tníc­tvom zho­to­vi­te­ľa, te­da pre­chá­dza ako prí­jem do ma­jet­ku zho­to­vi­te­ľa, kto­rý ho pre­to mô­že pou­žiť v rám­ci aj iných svo­jich pod­ni­ka­teľ­ských ak­ti­vít. Pe­nia­ze pos­kyt­nu­té ako pred­da­vok (zá­lo­ha) na úh­ra­du ce­ny di­ela pre­to nie sú pre zho­to­vi­te­ľa cu­dzou ve­cou, z čo­ho vy­plý­va, že aj keď di­elo ne­vy­ho­to­vil a pos­kyt­nu­tý pred­da­vok (zá­lo­hu) ani nev­rá­til, ne­mô­že sa do­pus­tiť tres­tné­ho či­nu spre­ne­ve­ry pod­ľa § 213 Tr. zák..

 Z vý­ro­ku a od­ôvod­ne­nia roz­sud­ku sú­du (krá­te­né):

 

Ok­res­ný súd v Pe­zin­ku v tres­tnej ve­ci ob­ža­lo­va­né­ho K. Š. pre pok­ra­čo­va­cí pre­čin pod­vo­du pod­ľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., v  ko­na­ní pred sa­mo­sud­com JUDr. Pet­rom Šam­kom, na hlav­nom po­jed­ná­va­ní dňa ..... tak­to

 

          r o z h o d o l:

 

Ob­ža­lo­va­ný:

 

K. Š. -

                                              je vin­ný, že

 

1/ dňa 27.03.2007 v ob­ci Veľ­ký Biel na Ob­chod­nej uli­ci ... uzav­rel s poš­ko­de­ným Š. P. ús­tnu do­ho­du na vy­ho­to­ve­nie a mon­táž okien a dve­rí na ro­din­nom do­me poš­ko­de­né­ho v ce­ne cel­kom 83.600 Sk, s tým, že ok­ná a dve­re do­dá  a na­mon­tu­je, pri­čom ve­del, že žiad­ne prá­ce ne­vy­ko­ná a to­var ne­do­dá, na­koľ­ko ús­tna do­ho­da bo­la len zá­mien­kou na vy­lá­ka­nie fi­nan­čných pros­tried­kov a nás­led­ne vy­žia­dal od poš­ko­de­né­ho zá­lo­hu na ma­te­riál vo vý­ške 69.000 Sk, kto­rú mu poš­ko­de­ný vy­pla­til a dňa 03.04.2007 ob­vi­ne­ný vy­lá­kal od poš­ko­de­né­ho ďal­ších 7.000 Sk ako zá­lo­hu na sk­lá s or­na­men­tmi do dve­ro­vých okien, av­šak do­hod­nu­té prá­ce ne­vy­ko­nal a pe­nia­ze poš­ko­de­né­mu Š. P. nev­rá­til, čím mu spô­so­bil ško­du vo vý­ške 76.000 Sk,

 

2/ dňa 13.04.2007 v Pus­tých Úľa­noch, s úmys­lom zís­kať fi­nan­čné pros­tried­ky pod zá­mien­kou vy­ko­ná­va­nia rôz­nych prác, po­nú­kol M. B. op­ra­vu stre­chy na do­me, kto­rá mu na zá­kla­de ús­tnej do­ho­dy o vy­ko­na­ní prá­ce vy­pla­ti­la zá­lo­hu vo vý­ške 100.000 Sk, pri­čom ob­ža­lo­va­ný žiad­nu op­ra­vu stre­chy ne­vy­ko­nal a ani ne­mal v úmys­le vy­ko­nať a poš­ko­de­nej nev­rá­til ani pe­nia­ze, čím poš­ko­de­nej M. B. spô­so­bil ško­du vo vý­ške 100.000 Sk,

 

3/ dňa 11.06.2007 v Du­bo­vej na No­vo­sad­skej uli­ci ..., s úmys­lom zís­kať fi­nan­čné pros­tried­ky pod zá­mien­kou vy­ko­ná­va­nia rôz­nych prác, po­nú­kol poš­ko­de­né­mu F. K. vý­me­nu skiel na ok­nách,  na­ma­ľo­va­nie okien a vy­me­ne­nie pa­ra­pet­ných do­siek pod ok­na­mi, s čím poš­ko­de­ný súh­la­sil, nás­led­ne ob­ža­lo­va­ný prev­zal od poš­ko­de­né­ho zá­lo­hu vo vý­ške 9.000 Sk a uzav­rel s poš­ko­de­ným ús­tnu do­ho­du o re­konštruk­cii pia­tich okien ro­din­né­ho do­mu, ho­ci ve­del, že žiad­nu re­konštruk­ciu neus­ku­toč­ní a ani neus­ku­toč­nil, čím poš­ko­de­né­mu F. K. spô­so­bil ško­du  vo vý­ške 9.000 Sk,

 

4/ dňa 05.07.2007 v ča­se oko­lo 12.00 h po­nú­kol poš­ko­de­né­mu F. H. mož­nosť vý­me­ny sta­rých dre­ve­ných okien za no­vé plas­to­vé, ho­ci ve­del, že po­nú­ka­ný to­var ne­do­dá a že ide len o zá­mien­ku na vy­lá­ka­nie fi­nan­čných pros­tried­kov, pri­čom dňa 15.07.2007 prev­zal od poš­ko­de­né­ho 31.000 Sk a dňa 28.08.2007 ďal­ších 10.000 Sk  ako zá­lo­hu na ná­kup ďal­šie­ho ma­te­riá­lu, av­šak ok­ná ne­do­dal a pe­nia­ze nev­rá­til, čím poš­ko­de­né­mu  F. H. spô­so­bil ško­du vo vý­ške 41.000 Sk,

 

                                                 t e d a

 

 v bo­doch 1 až 4

 

na ško­du cu­dzieho ma­jet­ku se­ba obo­ha­til tým, že uvie­dol nie­ko­ho do omy­lu a spô­so­bil tak na cu­dzom ma­jet­ku väč­šiu ško­du

 

č í m  s p á c h a l

 

 v bo­doch 1 až 4

 

pok­ra­čo­va­cí pre­čin pod­vo­du pod­ľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

 

za to sa

 

                           o d s u d z u j e

 

Pod­ľa § 221 ods. 2 Tr. zák. za pou­ži­tia § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Tr. zák. k tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy v tr­va­ní 2 (dva) ro­ky a 6 (šesť) me­sia­cov.

 

Pod­ľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre vý­kon toh­to tres­tu za­ra­ďu­je do ús­ta­vu na vý­kon tres­tu s mi­ni­mál­nym stup­ňom strá­že­nia.

 

Pod­ľa § 287 ods.1 Tr. por. je ob­ža­lo­va­ný K. Š. po­vin­ný za­pla­tiť (ďa­lej nas­le­do­val vý­rok o náh­ra­de ško­dy)

 

K práv­nej kva­li­fi­ká­cii a k vý­ro­ku o vi­ne ob­ža­lo­va­né­ho (krá­te­né):

 Súd vy­hod­no­te­ním dô­ka­zov vy­ko­na­ných na hlav­nom po­jed­ná­va­ní dos­pel k zá­ve­ru, že sa sta­li skut­ky (čias­tko­vé úto­ky), pre kto­ré sa ve­die tres­tné stí­ha­nie a pre kto­ré bo­la nás­led­ne po­da­ná ob­ža­lo­ba. Z vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia ne­po­chyb­ne vy­plý­va, a me­dzi stra­na­mi to ani ne­bo­lo spor­né, že ob­ža­lo­va­ný K. Š. (ďa­lej len ob­ža­lo­va­ný) uzav­rel v šty­roch prí­pa­doch s poš­ko­de­ný­mi ob­jed­náv­ky na vy­ko­na­nie prác, kto­ré sa tý­ka­li naj­mä vý­me­ny okien, pri­čom v pod­sta­te iš­lo o uzat­vá­ra­nie zmlúv o di­elo, v kto­rých sa ob­ža­lo­va­ný ako zho­to­vi­teľ za­via­zal vy­ko­nať ur­či­té prá­ce za ur­či­tú ce­nu a v ur­či­tom ter­mí­ne. Poš­ko­de­ní, ako ob­jed­ná­va­te­lia, mu pre­dav­ko­vo vy­pla­ti­li zá­lo­hy vo vý­ške 76.000 Sk, 100.000 Sk, 9.000 Sk a 41.000 Sk, te­da cel­ko­vo su­mu 226.000 Sk. Rov­na­ko je me­dzi stra­na­mi nes­por­né, že ob­jed­na­né prá­ce ob­ža­lo­va­ný ne­vy­ko­nal, a to ani v do­hod­nu­tom ter­mí­ne a ani po ňom, pri­čom ani nev­rá­til pos­kyt­nu­té zá­lo­hy. Tie­to skut­ko­vé zis­te­nia pre­to súd po­va­žu­je za preu­ká­za­né.

 Súd ďa­lej zis­ťo­val, či tie­to skut­ky (čias­tko­vé úto­ky) napĺňa­jú zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu. V tom­to sme­re mu­sel súd hlav­ne po­sú­diť, či us­tá­le­né čias­tko­vé úto­ky ne­napĺňa­jú zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu spre­ne­ve­ry pod­ľa § 213 Tr. zák., prí­pad­ne tres­tné­ho či­nu pod­vo­du pod­ľa § 221 Tr. zák..    

 Súd kon­ša­tu­je, že v prí­pa­doch, keď ne­dôj­de k reali­zá­cii di­ela, te­da, keď jed­na zo zmluv­ných strán si nespl­ní svoj zmluv­ný zá­vä­zok, aj na­priek to­mu, že jej bo­li hra­de­né pred­dav­ky (zá­lo­hy), kto­ré nás­led­ne nev­rá­ti, je nut­né skú­mať, či pos­kyt­nu­té pred­dav­ky (zá­lo­hy) sú cu­dzie ve­ci v zmys­le skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu spre­ne­ve­ry, kto­ré bo­li zho­to­vi­te­ľo­vi len zve­re­né za úče­lom vy­ho­to­ve­nia di­ela ale­bo, či pos­kyt­nu­té a prev­za­té pred­dav­ky (zá­lo­hy) sa stá­va­jú prev­za­tím vlas­tníc­tvom zho­to­vi­te­ľa, kto­ré mô­že vy­užiť v rám­ci svo­jej pod­ni­ka­teľ­skej čin­nos­ti. V ta­kom­to prí­pa­de by ne­moh­lo ísť o spá­chanie tres­tné­ho či­nu spre­ne­ve­ry pod­ľa § 213 Tr. zák., pre­to­že pos­kyt­nu­té pred­dav­ky by ne­ma­li vo­či zho­to­vi­te­ľo­vi po­va­hu cu­dzej ve­ci.

 Pod­ľa práv­ne­ho ná­zo­ru sú­du, splat­nosť ce­ny di­ela, tak ako aj iných pl­ne­ní (nap­rík­lad pri kú­pe) pod­ľa Ob­čian­ske­ho zá­kon­ní­ka ako aj pod­ľa Ob­chod­né­ho zá­kon­ní­ka, mož­no do­hod­núť via­ce­rý­mi spô­sob­mi. Mô­že byť ce­lá ce­na splat­ná pred zho­to­ve­ním di­ela, pri zho­to­ve­ní di­ela, ur­či­tú do­bu po zho­to­ve­ní di­ela ale­bo v splát­kach, pri­čom mô­že byť do­hod­nu­té, že splát­ky bu­dú splat­né pod­ľa ur­či­tých etáp ale­bo štá­dií zho­to­ve­nia di­ela. Mô­že byť do­hod­nu­té aj pos­kyt­nu­tie pred­dav­ku, čo je v zá­sa­de ur­či­tý druh pl­ne­nia v splát­kach. Vo všet­kých prí­pa­doch však ide už o pla­te­nie ce­ny di­ela. Pla­te­nie v splát­kach ale­bo pos­kyt­nu­tie pred­dav­ku je te­da ek­vi­va­len­tom čin­nos­ti zho­to­vi­te­ľa, pri­čom sa z ne­ho fi­nan­cu­je cel­ko­vá čin­nosť zho­to­vi­te­ľa (oby­čaj­ne pod­ni­ka­te­ľa) a nie len čin­nosť, na kto­rú bol pred­da­vok pos­kyt­nu­tý. Tak­to do­chá­dza k pos­tup­né­mu kon­zu­mo­va­niu pred­dav­ku a je­ho prev­za­tím vzni­ká zho­to­vi­te­ľo­vi zá­vä­zok di­elo zho­to­viť a naj­mä po­vin­nosť prev­za­tý pred­da­vok za­úč­to­vať a vrá­tiť prí­pad­ný prep­la­tok, ak je ce­na niž­šia ako pos­kyt­nu­tý pred­da­vok. Ob­jed­ná­va­te­ľo­vi vzni­ká po­vin­nosť ce­nu dop­la­tiť, prí­pad­ne prá­vo na vrá­te­nie čas­ti pred­dav­ku. V prí­pa­de, ak zho­to­vi­teľ di­elo ne­vy­ho­to­ví a neo­dov­zdá, stá­va sa pred­da­vok bez­dô­vod­ným obo­ha­te­ním, kto­rý je po­vin­ný zho­to­vi­teľ ob­jed­ná­va­te­ľo­vi vy­dať.

 Z uve­de­né­ho je zrej­mé, že čias­toč­né pl­ne­nia na ce­nu bu­dú­ce­ho di­ela (zá­lo­hy pos­ky­to­va­né ob­jed­ná­va­te­ľom) sa stá­va­jú ma­jet­kom (vlas­tníc­tvom) zho­to­vi­te­ľa a ten ich mô­že pou­žiť na vlas­tné úče­ly. Ak by pla­ti­lo, že pred­da­vok mu­sí byť až do skon­če­nia di­ela ne­dot­knu­tý, neš­lo by o pred­da­vok na ce­nu di­ela, ale o for­mu za­bez­pe­če­nia zá­väz­ku ob­jed­ná­va­te­ľa za­pla­tiť ce­nu di­ela. Na­viac, zá­klad­ným prin­cí­pom pod­ni­ka­nia je aj to, že pod­ni­ka­teľ prie­bež­ne plat­by príj­ma a nao­pak pos­ky­tu­je a to bez to­ho, aby bo­lo reál­ne mož­né od­lí­šiť, z akých fi­nan­čných pros­tried­kov sú jed­not­li­vé plat­by hra­de­né, pre­to­že pe­nia­ze nie sú in­di­vi­duál­ne ur­če­nou ve­cou.

 Súd pre­to uzat­vá­ra, že pred­da­vok (zá­lo­ha) pos­kyt­nu­tá ob­jed­ná­va­te­ľom zho­to­vi­te­ľo­vi, kto­rým sa „pred­plá­ca“ dop­re­du ce­na di­ela sa prev­za­tím stá­va vlas­tníc­tvom zho­to­vi­te­ľa, te­da pre­chá­dza ako prí­jem do ma­jet­ku zho­to­vi­te­ľa, kto­rý ho pre­to mô­že pou­žiť v rám­ci aj iných svo­jich pod­ni­ka­teľ­ských ak­ti­vít. Pe­nia­ze pos­kyt­nu­té ako pred­da­vok (zá­lo­ha) na úh­ra­du ce­ny di­ela pre­to nie sú pre zho­to­vi­te­ľa cu­dzou ve­cou, z čo­ho vy­plý­va, že aj keď di­elo ne­vy­ho­to­vil a pos­kyt­nu­tý pred­da­vok (zá­lo­hu) ani nev­rá­til, ne­mô­že sa do­pus­tiť tres­tné­ho či­nu spre­ne­ve­ry pod­ľa § 213 Tr. zák..

 Tie­to práv­ne úva­hy súd ap­li­ko­val aj na po­su­dzo­va­nú tres­tnú vec s tým, že zá­lo­hy, kto­ré ob­ža­lo­va­ný prev­zal sa prá­ve prev­za­tím sta­li je­ho vlas­tníc­tvom a pre­to ne­ma­jú vo­či ne­mu po­va­hu cu­dzej ve­ci. Z uve­de­né­ho dô­vo­du pre­to ko­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho nie je mož­né práv­ne kva­li­fi­ko­vať ako trest­ný čin spre­ne­ve­ry pod­ľa § 213 Tr. zák..

 Pod­ľa ná­zo­ru sú­du však ko­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho nie je bez­tres­tné a už vô­bec nie je len v ro­vi­ne ob­čian­skop­ráv­nych vzťa­hov. Ob­ža­lo­va­ný sa, pod­ľa ná­zo­ru sú­du, do­pus­til tres­tné­ho či­nu pod­vo­du pod­ľa § 221 Tr. zák., na­koľ­ko od sa­mé­ho po­čiat­ku mal úmy­sel vô­bec ne­vy­ho­to­viť di­ela, kto­ré bo­li poš­ko­de­ný­mi ob­jed­na­né a ob­jed­náv­ky s ni­mi uzat­vá­ral len z dô­vo­du, že chcel vy­lá­kať od nich fi­nan­čné pros­tried­ky. Uzat­vá­ra­nie ob­jed­ná­vok bo­lo pre­to len zá­mien­kou na vy­lá­ka­nie zá­loh od poš­ko­de­ných a keď ich od nich vy­lá­kal, ďa­lej sa už o ob­jed­náv­ky nes­ta­ral, ne­vy­ko­nal do­hod­nu­té prá­ce a je­ho ďal­šou čin­nos­ťou bo­lo len uzat­vo­re­nie ďal­ších ob­jed­ná­vok s ďal­ší­mi poš­ko­de­ný­mi a opä­tov­ne ne­vy­ko­na­nie di­ela. V tej­to sú­vis­los­ti súd pou­ka­zu­je na tie­to kon­krét­ne sku­toč­nos­ti a ar­gu­men­ty:

 - v pr­vom ra­de súd ne­po­va­žu­je za re­le­van­tnú ob­ha­jo­bu ob­ža­lo­va­né­ho, že ob­jed­na­né prá­ce neus­ku­toč­nil, na­koľ­ko bol vza­tý do väz­by. Ob­ža­lo­va­ný bol vza­tý do väz­by až dňa 08.09.2007, te­da v ča­se, keď už nez­reali­zo­val pred­chá­dza­jú­ce ob­jed­náv­ky, kto­ré bo­li uzat­vo­re­né ča­so­vo aj pred šies­ti­mi me­siac­mi pred vza­tím ob­ža­lo­va­né­ho do väz­by a aj na­priek to­mu uzat­vá­ral ďal­šie (to bol v ko­neč­nom dôs­led­ku aj dô­vod väz­by). Súd pri­po­mí­na, že pr­vý čias­tko­vý útok sa stal dňa 27.03.2007 a ďal­šie tri čias­tko­vé úto­ky sa od­oh­ra­li v nas­le­du­jú­cich šty­roch me­sia­coch (pos­led­ný dňa 15.07.2007) a pre­to vza­tie ob­ža­lo­va­né­ho do väz­by roz­hod­ne ne­moh­lo byť dô­vo­dom pre­čo ne­doš­lo k zreali­zo­va­niu do­hod­nu­tých prác. V ča­se, keď bol ob­ža­lo­va­ný vza­tý do väz­by bo­lo už to­tiž is­té, že ob­jed­na­né prá­ce nez­reali­zu­je a že ani nev­rá­ti pos­kyt­nut­né zá­lo­hy.

 - úmy­sel ob­ža­lo­va­né­ho vô­bec ne­vy­ko­nať ob­jed­na­né prá­ce, t. j. úmy­sel ob­ža­lo­va­né­ho uzat­vá­rať zmlu­vy o di­elo len ako zá­mien­ku na vy­lá­ka­nie fi­nan­čných pros­tried­kov od poš­ko­de­ných, vy­vo­dil súd naj­mä z to­ho, že ob­ža­lo­va­ný v krát­kom ča­so­vom ob­do­bí (šty­ri me­sia­ce) vy­bral na zá­lo­hách od šty­roch poš­ko­de­ných tak­mer štvrť mi­lió­na slo­ven­ských ko­rún (226.000 Sk), te­da iš­lo o po­mer­ne vy­so­kú su­mu, z kto­rej bo­lo mož­né na­kú­piť to­var, kto­rý mal byť do­da­ný (ok­ná, dve­re) ako aj vy­ko­nať do­hod­nu­té prá­ce (nap­rík­lad za­sklie­va­cie prá­ce). Ob­ža­lo­va­ný pri­tom cel­kom zjav­ne mu­sel ve­dieť, že do­hod­nu­té prá­ce ne­vy­ko­ná, keď­že tak vô­bec neu­ro­bil a pri­tom dis­po­no­val dos­ta­toč­nou ho­to­vos­ťou. Pod­vod­ný úmy­sel ob­ža­lo­va­né­ho pre­to súd vy­vo­dzu­je hlav­ne z okol­nos­tí prí­pa­du, keď ob­ža­lo­va­ný len dva týž­dne po tom, čo prev­zal od poš­ko­de­né­ho P. su­mu 76.000 Sk a do­hod­nu­tú zá­kaz­ku nez­reali­zo­val a ve­del že ani nez­reali­zu­je, prev­zal od poš­ko­de­nej B. su­mu 100.000 Sk, kto­rej rov­na­ko pris­ľú­bil vy­ko­nať ob­jed­na­né prá­ce, čo sa tak­tiež nes­ta­lo a nás­led­ne v ďal­ších me­sia­coch prev­zal aj od ďa­ších dvoch poš­ko­de­ných fi­nan­čné pros­tried­ky ako zá­lo­hy a do­hod­nu­té prá­ce ne­vy­ko­nal. Súd po­va­žu­je za evi­den­tné, že ob­ža­lo­va­ný pre­ho­vá­ral poš­ko­de­ných, aby s ním uzav­re­li ob­jed­náv­ky a vy­pla­ti­li mu zá­lo­hy, už v ča­se, keď ve­del, že pred­chá­dza­jú­ce ob­jed­náv­ky nez­reali­zo­val a ani nez­reali­zu­je.

 - súd pod­vod­ný úmy­sel u ob­ža­lo­va­né­ho vy­vo­dil aj z to­ho, že ob­ža­lo­va­ný vô­bec ne­ve­del hod­no­ver­ným spô­so­bom vy­svet­liť, na čo pou­žil fi­nan­čné pros­tried­ky (v ta­kej vy­so­kej su­me), kto­ré prev­zal ako zá­lo­hy a tak­tiež ne­ve­del hod­no­ver­ným spô­so­bom vy­svet­liť, kde mal vy­ko­ná­vať svo­ju pod­ni­ka­teľ­kú čin­nosť a od­kiaľ mal na­ku­po­vať to­var, kto­rý mal, pod­ľa ob­jed­ná­vok, byť do­dá­va­ný poš­ko­de­ným. Ob­ža­lo­va­ný vy­po­ve­dal, že prá­ce vy­ko­ná­val v do­me vo Štvr­tku na Os­tro­ve, kto­rý mu však zob­ra­li v ro­ku 2007. Z do­mu sa vy­sťa­ho­val a cho­dil aku­rát na zá­hra­du, kde mal ro­biť. Po­tom pres­tal cho­diť aj do zá­hra­dy, pre­to­že sa tam po­hy­bo­va­li rôz­ni ľu­dia, kto­rých po­va­žo­val za ne­bez­peč­ných. Ob­ža­lo­va­ný vo vý­po­ve­di uvie­dol, že dom mu zob­ra­li eš­te pr­dtým ako sa do­ho­dol s P. (sku­tok čís­lo 1) a že ne­mal kde pra­co­vať. Súd kon­šta­tu­je, že ob­ža­lo­va­ný do­ha­do­val ob­jed­náv­ky s poš­ko­de­ný­mi v ča­se, keď pod­ľa je­ho vlas­tných slov mu zob­ra­li dom v exekú­cii, te­da ko­nal tak v ča­se, keď ne­mal kde vy­ko­ná­vať svo­ju čin­nosť. Aj to sved­čí o tom, že už v ča­se uzat­vá­ra­nia ob­jed­náv­ky s pr­vým poš­ko­de­ným mu­sel ve­dieť, že ne­má ani žiad­ne pries­to­ry na vý­kon svo­jej pod­ni­ka­teľ­skej čin­nos­ti (a to ani úlož­né pries­to­ry na to­var, kto­rý mal na­kú­piť). Ak by tú­to sku­toč­nosť uvie­dol poš­ko­de­ným, cel­kom is­te by s ním žiad­ne ob­jed­náv­ky neu­zat­vo­ri­li a ani by mu ne­pos­kyt­li žiad­ne fi­nan­čné pros­tried­ky. K tvr­de­niu ob­ža­lo­va­né­ho, že tam pres­tal pra­co­vať pre­to, na­koľ­ko sa tam po­hy­bo­va­li ne­bez­peč­ní ľu­dia, súd do­dá­va, že do­ka­zo­va­ním bo­lo us­tá­le­né, že sa v oko­lí do­mu ob­ža­lo­va­né­ho po­hy­bo­va­li hlav­ne poš­ko­de­né oso­by, kto­ré zhá­ňa­li ob­ža­lo­va­né­ho z dô­vo­du ne­vy­ko­na­nia do­hod­nu­tých prác a nev­rá­te­nia pos­kyt­nu­tých fi­nan­čných pros­tried­kov. Ob­ža­lo­va­ný sa te­da zjav­ne pres­tal zdr­žia­vať v mies­te svoj­ho po­by­tu z dô­vo­du, aby sa vy­hol poš­ko­de­ným, kto­rý ho tam hľa­da­li.

 - k uve­de­né­mu súd do­dá­va, že nes­kôr, po­čas hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia, uvie­dol ob­ža­lo­va­ný ver­ziu, že prá­ce chcel vy­ko­ná­vať v To­má­šo­ve (mal si tam pre­najť ga­ráž), av­šak ne­ve­del uviesť me­no u ko­ho to ma­lo byť a ani ad­re­su s tým, že sa po­kú­si za­bez­pe­čiť prí­tom­nosť tej­to oso­by na hlav­nom po­jed­ná­va­ní. Nás­led­ne, na ďal­šom hlav­nom po­jed­ná­va­ní, už ob­ža­lo­va­ný uvie­dol aj me­no a ad­re­su, av­šak na uve­de­nej ad­re­se bo­la tá­to oso­ba nez­ná­ma a pod­ľa pos­led­ných tvr­de­ní ob­ža­lo­va­né­ho je v bliž­šie ne­zis­te­nom sa­na­tó­riu po ope­rá­cii ná­do­ru a nik­to iný (nap­rík­lad su­se­dia) ne­vie o tom náj­me nič. Súd po­va­žu­je tú­to ver­ziu ob­ža­lo­va­né­ho za ab­so­lút­ne po­chyb­nú a ne­dô­ve­ry­hod­nú. Pod­ľa sú­du je evi­den­tným, že v ča­se uzat­vá­ra­nia ob­jed­ná­vok s poš­ko­de­ný­mi ne­mal ob­ža­lo­va­ný žiad­ne tr­va­lej­šie mies­to, kde by vô­bec mo­hol vy­ko­ná­vať svo­ju čin­nosť a skla­do­vať to­var. Aj tie­to okol­nos­ti len zvý­raz­ňu­jú to, že uzat­vá­ra­nie ob­jed­ná­vok, bo­lo len zá­mien­kou na vy­lá­ka­nie fi­nan­čných pros­tried­kov od poš­ko­de­ných.

 - na­po­kon, z do­ka­zo­va­nia vy­ply­nu­lo aj to, že ob­ža­lo­va­ný, v ro­ku 2007, ne­dis­po­no­val ani žiad­nym re­le­van­tným ma­te­riá­lom (pou­ži­teľ­né ok­ná, dve­re, streš­ná kry­ti­na a pod­bne), kto­rý by mo­hol pou­žiť na do­hod­nu­té ob­jed­náv­ky. Ob­ža­lo­va­ný mal, pod­ľa svo­jej vý­po­ve­de, na­ku­po­vať to­var v Ivan­ke pri Du­na­ji, ne­ve­del uviesť me­no, uvie­dol len ná­zov spo­loč­nos­ti, od kto­rej mal ku­po­vať ok­ná, kto­ré si ľu­dia ob­jed­na­jú, ale nep­re­vez­mú. Je zrej­mé, že ob­ža­lo­va­ný ne­ja­ký to­var mal, to potvr­dzu­jú aj niek­to­rí poš­ko­de­ní, av­šak je zjav­né aj to, že iš­lo o to­var, kto­rý bol ne­pou­ži­teľ­ný na ob­jed­na­né zá­kaz­ky a s kto­rým ob­ža­lo­va­ný už dis­po­no­val pred­tým, te­da neš­lo o to­var ob­jed­na­ný prá­ve a kon­krét­ne na do­hod­nu­té ob­jed­náv­ky a pod­ľa špe­ci­fic­kých roz­me­rov jed­not­li­vých ob­jed­ná­vok (nap­rík­lad poš­ko­de­ná B. potvr­di­la, že ob­ža­lo­va­ný ne­ja­ký to­var do­dal, av­šak iš­lo o ve­ci, kto­ré sa vô­bec na­da­li pou­žiť na ob­jed­na­né prá­ce). Súd uzat­vá­ra, že ob­ža­lo­va­ný zo su­my 226.000 Sk, kto­ré prev­zal ako zá­lo­hy od poš­ko­de­ných, to­var vô­bec ne­na­ku­po­val. To­mu zod­po­ve­dá aj vý­po­veď sved­ka K., kto­rý uvie­dol, že ob­ža­lo­va­ný u nich vo fir­me ne­chal zá­lo­hu 5.000 Sk na streš­nú kry­ti­nu (v ap­rí­li ro­ku 2007), av­šak to­var si nep­rev­zal a viac sa ani neu­ká­zal. 

 - pod­vod­ný úmy­sel u ob­ža­lo­va­né­ho súd vy­vo­dil pod­por­ne aj z pred­chá­dza­jú­cej tres­tnej čin­nos­ti ob­ža­lo­va­né­ho, kto­rý bol v ro­ku 2007 od­sú­de­ný pre ma­jet­ko­vú tres­tnú čin­nosť, pri­čom z roz­sud­ku Ok­res­né­ho sú­du v Tr­na­ve je zrej­mé, že skut­ko­vo iš­lo o to­tož­né prí­pa­dy ako v po­su­dzo­va­nej tres­tnej ve­ci. Skut­ky sa ma­li stať v ro­ku 2005, cel­ko­vo v šie­tich prí­pa­doch, pri­čom z po­pi­su skut­kov vy­plý­va, že ob­ža­lo­va­ný, aj v tých­to prí­pa­doch, cho­dil po ob­ciach, v kto­rých pre­be­ral zá­lo­hy od poš­ko­de­ných a sľu­bo­val do­da­nie okien a dve­rí, čo však ne­vy­ko­nal. Z uve­de­nej sku­toč­nos­ti pre­to súd vy­vo­dil, že ob­ža­lo­va­ný v ro­ku 2007 si za­bez­pe­čo­val fi­nan­čné pros­tried­ky zhod­ným, proti­práv­nym, spô­so­bom, kto­rý už pred­tým pou­žil v ro­ku 2005, len s tým roz­die­lom, že ten­tok­rát tak ko­nal v ob­ciach v inom ok­re­se.

 Súd kon­šta­tu­je, že zo všet­kých vy­ššie uve­de­ných dô­ka­zov a práv­nych úvah mož­no, bez ro­zum­ných po­chyb­nos­tí, vy­vo­diť zá­ver, že ob­ža­lo­va­ný už v ča­se uzat­vá­ra­nia ob­jed­ná­vok s poš­ko­de­ný­mi ve­del, že ob­jed­náv­ky nez­reali­zu­je a že ob­jed­náv­ky uzat­vá­ra len z to­ho dô­vo­du, aby vy­lá­kal od poš­ko­de­ných zá­lo­hy na ce­nu di­ela. Re­ťaz dô­ka­zov je v tom­to sme­re uce­le­ná a nev­zbu­dzu­je žiad­ne re­le­van­tné po­chyb­nos­ti. Po­kiaľ ide o for­mu za­vi­ne­nia ob­ža­lo­va­né­ho, tak z okol­nos­tí prí­pa­du mož­no vy­vo­diť, že ko­nal v pria­mom úmys­le v zmys­le § 15 písm. a) Tr. zák., pre­to­že ve­del, že žiad­ne ob­jed­náv­ky nez­reali­zu­je a že pod­sta­tou je­ho ko­na­nia je len obo­ha­te­nie sa na úkor poš­ko­de­ných osôb.

 Vzhľa­dom na všet­ky uve­de­né sku­toč­nos­ti súd dos­pel k zá­ve­ru, že ob­ža­lo­va­ný K. Š. svo­jím ko­na­ním napl­nil zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty pre­či­nu pod­vo­du pod­ľa § 221 Tr. zák., pre­to­že uvá­dzal poš­ko­de­ným nep­rav­di­vé sku­toč­nos­ti, v dôs­led­ku kto­rých poš­ko­de­ní vy­ko­na­li ma­jet­ko­vú dis­po­zí­ciu, kto­rou sa ob­ža­lo­va­ný obo­ha­til a kto­rou zá­ro­veň bol spô­so­be­bá poš­ko­de­ným ma­jet­ko­vá ško­da. Vznik ško­dy je pre­to v prí­čin­nej sú­vis­los­ti s ko­na­ním ob­ža­lo­va­né­ho. Iš­lo pri­tom o pok­ra­čo­va­cí trest­ný čin, na­koľ­ko pr­vé ob­vi­ne­nie bo­lo ob­ža­lo­va­né­mu ozná­me­né až dňa 17.07.2007 a jed­not­li­vé šty­ri čias­tko­vé úto­ky napĺňa­jú skut­ko­vú pod­sta­tu to­ho is­té­ho tres­tné­ho či­nu (pod­vod), spá­ja ich ob­jek­tív­na sú­vis­losť v ča­se (všet­ky vy­ko­na­né v prie­be­hu šty­roch me­sia­cov), spô­so­be ich spá­chania (zhod­né vy­lá­ka­nie fi­nan­čných pros­tried­kov pros­tred­níc­tvom uzat­vá­ra­nia zmlúv o di­elo) a v pred­me­te úto­ku (fi­nan­čné pros­tried­ky poš­ko­de­ných pos­ky­to­va­né ako zá­lo­hy) ako aj sub­jek­tí­va sú­vis­losť, kto­rou je jed­no­tia­ci zá­mer ob­ža­lo­va­né­ho spá­chať trest­ný čin (t. j. neus­tá­le sa obo­ha­co­vať rov­na­kým spô­so­bom ko­na­nia na úkor poš­ko­de­ných).

 Súd pre­to uz­nal ob­ža­lo­va­né­ho vin­ným za spá­chanie pok­ra­čo­va­cie­ho pre­či­nu pod­vo­du pod­ľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., na­koľ­ko svo­jim ko­na­ním spô­so­bil ško­du, kto­rá pre­vy­šu­je de­sať­ná­so­bok su­my 8.000 Sk.

 

Súd ďa­lej od­ôvod­nil vý­rok o tres­te a náh­ra­de ško­dy.

 

 

Diskusia