Usmernenie Generálnej prokuratúry SR ohľadne oznamovania uznesení proti ktorým je prípustný opravný prostriedok

IV Spr 114/11-7                                                                   V Bra­tis­la­ve 9.3.2012

Vec: Ozna­mo­va­nie uz­ne­sení, pro­ti ktorým je prípustný op­ravný pros­trie­dok a roz­ho­do­va­nie o sťažnos­ti

Ge­nerálna pro­ku­ratúra Slo­ven­skej re­pub­li­ky v rámci svo­jej ria­dia­cej a kon­trol­nej čin­nos­ti a do­zo­ru nad jed­notným up­latňovaním záko­nov a os­tatných všeobec­ne záväzných pred­pi­sov po­dria­denými pro­ku­ratúra­mi zis­ti­la, že na niek­torých pro­ku­ratúrach sa opa­ko­va­ne vy­sky­tujú po­chy­be­nia spočívajúce v ne­rea­go­vaní resp. nesprávnom pos­tu­pe pri riešení tzv. opa­ko­vaného do­ručova­nia roz­hod­nutí po­li­caj­tov, pro­ti ktorým je prípustná sťažnosť, konkrétne ide o ozna­mo­va­nie uz­ne­sení o vzne­sení ob­vi­ne­nia pod­ľa § 206 ods. 1 Trestného po­riad­ku.

Pod­ľa toh­to us­ta­no­ve­nia sa uz­ne­se­nie o vzne­sení ob­vi­ne­nia ih­neď oznámi ob­vi­nenému a do­ručí naj­neskôr do 48 hodín pro­kuráto­ro­vi a ak je ob­vi­neným sud­ca, súdny exekútor, notár, zna­lec, tl­močník ale­bo prek­ladáte!, aj mi­nis­tro­vi spra­vod­li­vos­ti, a ak je ob­vi­neným ad­vokát, aj Slo­ven­skej ad­vokátskej ko­mo­re; o tom­to úko­ne upo­ve­domí bez meška­nia ozna­mo­va­te­ľa a poško­deného. Ak bo­lo uz­ne­se­nie o vzne­sení ob­vi­ne­nia oznámené je­ho vy­hlásením, je po­li­cajt po­vinný vy­dať ob­vi­nenému rov­no­pis toh­to uz­ne­se­nia bez meška­nia.

Zásad­ne platí, že ob­vi­nený môže up­latňovať svo­je práva sám ale­bo

pros­tredníctvom ob­haj­cu (§ 34 ods. 1 Trestného po­riad­ku). Do­kon­ca aj v prípa­doch po­vin­nej ob­ha­jo­by sa môže ob­vi­nený, ktorý je stíhaný pre obzvlášť závažný zločin ( § 37 ods. 1 c) Trestného po­riad­ku) po pr­vej po­ra­de s ob­haj­com vzdať práva na po­vinnú ob­ha­jo­bu. Takéto výslovné vy­hláse­nie môže pri­tom vziať späť, pričom úko­ny vy­ko­nané po výslov­nom vy­hlásení o vzdaní sa práva na po­vinnú ob­ha­jo­bu do je­ho späťvza­tia, sa ne­mu­sia opa­ko­vať. Výnim­kou sú prípa­dy pred­pok­la­dané v us­ta­no­vení § 44 ods. 3 Trestného po­riad­ku, ktorý up­ra­vu­je si­tuáciu, keď je ob­vi­nený poz­ba­vený spôso­bi­los­ti na právne úko­ny a vte­dy môže ob­haj­ca ob­vi­neného vy­konávať svo­je práva (§ 44 ods. 2 Tr. por.) aj pro­ti je­ho vôli.

S tou­to úpra­vou úzko súvisí po­vin­nosť ob­vi­neného na začiat­ku prvého výslu­chu uviesť ad­re­su na do­ručova­nie písom­ností (aj tých do vlastných rúk), ktorá mu vy­plýva z us­ta­no­ve­nia § 34 ods. 5 Trestného po­riad­ku. Záro­veň Trestný po­ria­dok rieši aj pos­tup pri ozna­mo­vaní uz­ne­sení do­ručením roz­hod­nu­tia v prípa­de za­stúpe­nia ob­vi­neného ob­haj­com (§ 179 Trestného po­riad­ku ) ale­bo do­kon­ca via­cerými ob­haj­ca­mi. Ko­mu je pot­rebné uz­ne­se­nie oznámiť (do­ručiť) vy­plýva pria­mo z úpra­vy jed­not­livých inštitútov trestného ko­na­nia (napr. vzne­se­nie ob­vi­ne­nia, postúpe­nie ve­ci, za­sta­ve­nie trestného stíha­nia atď.) Po­kiaľ ide o oso­bitné spôso­by ko­na­nia pro­ti mla­distvým a v ko­naní pro­ti ušlému, tre­ba s pou­ka­zom na § 180 pre úpl­nosť poukázať aj na us­ta­no­ve­nia § 344 a § 361 Trestného po­riad­ku. V tom­to sme­re zákonná úpra­va je jed­noz­načná a v praxi sa ne­vys­ky­tujú problémy pri jej ap­likácii.

Pod­ľa § 179 Trestného po­riad­ku uz­ne­se­nie tre­ba oznámiť oso­be, kto­rej sa pria­mo dotýka, ako aj oso­be, ktorá naň da­la svojím návr­hom pod­net; uz­ne­se­nie súdu sa oznámi aj pro­kuráto­ro­vi. Oznáme­nie sa robí buď vy­hlásením uz­ne­se­nia v prítom­ností to­ho, ko­mu tre­ba uz­ne­se­nie oznámiť, ale­bo do­ručením rov­no­pi­su uz­ne­se­nia. Ak má oso­ba, kto­rej tre­ba uz­ne­se­nie oznámiť, ob­haj­cu, prípad­ne spl­no­moc­nen­ca, pos­tačí, ak sa uz­ne­se­nie vy­hlási buď tej­to oso­be, ale­bo jej ob­haj­co­vi, prípad­ne spl­no­moc­nen­co­vi; ak sa ozna­mu­je uz­ne­se­nie do­ručením rov­no­pi­su, do­ručí sa len ob­haj­co­vi, prípad­ne spl­no­moc­nen­co­vi ale­bo ak ide o oso­bu poz­ba­venú spôso­bi­los­ti na právne úko­ny ale­bo oso­bu, kto­rej spôso­bi­losť na právne úko­ny je ob­me­dzená a ktorá ob­haj­cu, prípad­ne spl­no­moc­nen­ca nemá, oznámi sa

uz­ne­se­nie jej zákonnému zástup­co­vi. Ak je ob­vi­nený mla­distvý, pod­ľa § 344 Trestného po­riad­ku sa vždy takéto uz­ne­se­nie musí do­ručiť aj orgánu so­ciálnoprávnej ochra­ny detí a so­ciálnej ku­ra­te­ly a zákonnému zástup­co­vi. V prípa­de ko­na­nia pro­ti ušlému sa do­ručuje pod­ľa § 361 Trestného po­riad­ku len ob­haj­co­vi (po­vinná ob­ha­jo­ba). V prípa­de, že sa ozna­mu­je uz­ne­se­nie, pro­ti ktorému je prípustná sťažnosť ob­vi­nenému, ktorý je poz­ba­vený spôso­bi­los­ti na právne úko­ny ale­bo ktorého spôso­bi­losť na právne úko­ny je ob­me­dzená, tre­ba ho oznámiť ob­vi­nenému, je­ho ob­haj­co­vi a zákonnému zástup­co­vi, po­kiaľ ide o mla­distvého aj orgánu so­ciálnoprávnej ochra­ny detí a so­ciálnej ku­ra­te­ly. Rov­na­ko, ak je ob­vi­nený vo väzbe, vo výko­ne tres­tu odňatia slo­bo­dy ale­bo na po­zo­ro­vaní v zdra­votníckom ústa­ve, tre­ba takéto uz­ne­se­nie oznámiť tak ob­vi­nenému, ako aj je­ho ob­haj­co­vi.

Pod­ľa § 44 ods. 8 Trestného po­riad­ku ak má ob­vi­nený via­cerých ob­haj­cov, do­ručí sa písom­nosť to­mu z nich, ko­ho si určili na do­ručova­nie písom­ností. Ak ne­bol určený žiaden z ob­haj­cov, do­ručí sa písom­nosť to­mu, ktorý bol zvo­lený za ob­haj­cu ako prvý. Ak bo­lo na­raz zvo­lených viac ob­haj­cov, do­ručí sa písom­nosť to­mu, ktorého určí ob­vi­nený.

Pod­ľa § 66 ods. 1 písm. b) Trestného po­riad­ku je vždy pot­rebné do­ručiť do vlastných rúk osobám oprávneným po­dať pro­ti roz­hod­nu­tiu op­ravný pros­trie­dok rov­no­pis   takého­to   roz­hod­nu­tia.    Ok­ruh   týchto   osôb   je   pres­ne   vy­me­dzený v us­ta­no­ve­niach § 186 a § 345   Trestného po­riad­ku.

Oznáme­nie (do­ručenie) uz­ne­se­nia je význam­nou právnou sku­točnosťou, od kto­rej sa odvíja počíta­nie le­ho­ty na po­da­nie op­ravného pros­tried­ku pro­ti ne­mu. V zása­de ply­nie každému oprávnenému sub­jek­tu le­ho­ta na po­da­nie sťažnos­ti sa­mos­tat­ne. Výnim­kou sú prípa­dy, ak sa uz­ne­se­nie ozna­mu­je tak ob­vi­nenému, ako aj je­ho zákonnému zástup­co­vi ale­bo ob­haj­co­vi, ply­nie le­ho­ta od to­ho oznáme­nia, ktoré bo­lo vy­ko­nané naj­nes­koršie (viď § 187 ods. 1 Trestného po­riad­ku) a osobám, ktoré môžu po­dať sťažnosť v pros­pech ob­vi­neného, končí sa le­ho­ta na po­da­nie sťažnos­ti tým istým dňom ako ob­vi­nenému (§ 187 ods. 2 Trestného po­riad­ku). Pro­kuráto­ro­vi ply­nie le­ho­ta vždy sa­mos­tat­ne.

V praxi sa však po­mer­ne čas­to vy­sky­tujú si­tuácie, keď v prie­be­hu prípravného ko­na­nia:

a)     ob­vi­nený ale­bo iná oprávnená oso­ba spl­no­mocní v súla­de s § 39 ods.1
Trestného  po­riad­ku ob­ha­jo­bou  ad­vokáta  až  po tom,  čo mu bo­lo
oznámené (do­ručené) uz­ne­se­nie,

b)     ob­vi­nený si v súla­de s § 39 ods. 5 Trestného po­riad­ku zvolí iného
ob­haj­cu,

c)      pod­ľa § 40 ods. 5 Trestného po­riad­ku si ob­vi­nený na­mies­to
ob­haj­cu, ktorý mu bol us­ta­no­vený sám zvolí iného ob­haj­cu ale­bo

d)     ob­vi­nený si zvolí ale­bo je mu us­ta­no­vený iný ob­haj­ca pod­ľa § 43
ods. 1 Trestného po­riad­ku.

V roz­po­re s vyššie uve­denými zákonnými us­ta­no­ve­nia­mi o ozna­mo­vaní roz­hod­nutí, pro­ti ktorým je prípustný op­ravný pros­trie­dok, v praxi sa tie­to vždy ne­rešpek­tujú. A to tým, že sa tie­to roz­hod­nu­tia do­ručujú opäť, a to aj po up­ly­nutí záko­nom sta­no­ve­nej le­ho­ty na prípadné po­da­nie op­ravného pros­tried­ku oprávnenému sub­jek­tu, ďalšej stra­ne v ko­naní, ktorá však do ne­ho vstúpi­la až do­da­točne.

Pod­ľa § 43 ods. 3 Trestného po­riad­ku skôr zvo­lený ale­bo us­ta­no­vený ob­haj­ca je po­vinný pl­niť svo­je po­vin­nos­ti až do sku­točného (fak­tického) prev­za­tia ob­ha­jo­by iným zvo­leným ale­bo us­ta­no­veným ob­haj­com.

Z vyššie uve­deného vy­plýva, že ani v jed­nom z týchto prípa­dov, či už ide o us­ta­no­veného ale­bo zvo­leného ob­haj­cu, nemá opo­ru v záko­ne do­ručova­nie takého­to uz­ne­se­nia, ak už bo­lo riad­ne do­ručené to­mu, ko­mu v da­nom štádiu trestného ko­na­nia do­ručenie prislúcha­lo zo záko­na a ko­mu oka­mi­hom do­ručenia tiež začína plynúť le­ho­ta na po­da­nie op­ravného pros­tried­ku.

Keďže oka­mih do­ručenia uz­ne­se­nia je význam­nou právnou sku­točnosťou pri roz­ho­do­vaní o op­rav­nom pros­tried­ku z hľa­dis­ka ply­nu­tia le­ho­ty na je­ho po­da­nie (vy­jmúc prípa­dy za využitia inštitútu navráte­nia le­ho­ty pod­ľa § 64 Trestného po­riad­ku), je veľ­mi dôležité, aby bo­lo vy­konávané správne a strik­tne v súla­de so

záko­nom. Tak­to zvo­lenému (us­ta­no­venému) ob­haj­co­vi nep­rislúcha právo na „nové" do­ručenie uz­ne­se­nia. Za okol­nos­ti, že podá ten­to ob­haj­ca sťažnosť pro­ti uz­ne­se­niu po up­ly­nutí le­ho­ty oprávnenému sub­jek­tu trestného ko­na­nia (t.j. sa­motnému ob­vi­nenému ale­bo je­ho pôvodnému zvo­lenému či us­ta­no­venému ob­haj­co­vi), je pot­rebné takúto sťažnosť za­miet­nuť pod­ľa § 193 ods. 1 b) Trestného po­riad­ku.

K to­mu, aby sa aj takýto ob­haj­ca mo­hol riad­ne oboznámiť s pred­me­tom ob­vi­ne­nia svoj­ho klien­ta, ako aj do­sial za­dováženými dôkaz­mi, slúžia iné inštitúty, ako napr. možnosť na­ze­rať do spi­su pod­ľa § 69 Trestného po­riad­ku a ro­biť si z ne­ho výpis­ky či za­ob­sta­rať si kópie spi­sov a ich čas­ti. Po­kiaľ sa je­ho žiadosť bu­de týkať uz­ne­se­nia orgánu činného v tres­tnom ko­naní, musí byť takéto roz­hod­nu­tie opat­rené aj do­ložkou právop­lat­nos­ti.

Od­lišná si­tuácia je v prípa­de, ak oso­ba ob­vi­nená z trestného činu, ktorý ne­zak­ladá dôvod po­vin­nej ob­ha­jo­by, a kto­rej bo­lo riad­ne oznámené uz­ne­se­nie o vzne­sení ob­vi­ne­nia (poz­ri § 206 ods. 1 Trestného po­riad­ku pos­ledná ve­ta) je až násled­ne, avšak ešte v prie­be­hu ply­nu­tia le­ho­ty ob­vi­nenému na po­da­nie op­ravného pros­tried­ku pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu (t. j. v nas­le­dujúcich troch dňoch) za­držaná a je po­daný pro­kuráto­rom návrh na jej vza­tie do väzby resp. je takáto oso­ba počas ply­nu­tia le­ho­ty na po­da­nie sťažnos­ti do­daná do výko­nu tres­tu odňatia slo­bo­dy v inej tres­tnej ve­ci a pod.

Ak je takýto ob­vi­nený súdom vzatý do väzby resp. mu bo­la niek­torým zo spôso­bov pred­pok­la­daných Trestným po­riad­kom ob­me­dzená osobná slo­bo­da, a te­da vzni­kol dôvod po­vin­nej ob­ha­jo­by, ho­ci tech­nic­ky je spra­vid­la ob­vi­nenému ob­haj­ca us­ta­no­vený súdom až násled­ne, te­da už po up­ly­nutí trojdňovej le­ho­ty, ktorá ply­nu­la ob­vi­nenému na po­da­nie op­ravného pros­tried­ku (prípad­ne si ob­vi­nený ob­haj­cu zvolí, a to tiež až po­tom, čo mu up­ly­nu­la trojdňová le­ho­ta na po­da­nie op­ravného pros­tried­ku), v tom­to prípa­de je po­vin­nosťou orgánu činného v tres­tnom ko­naní do­ručiť uz­ne­se­nie o vzne­sení ob­vi­ne­nia do­da­točne aj zvo­lenému, či us­ta­no­venému ob­haj­co­vi, a to aj na­priek to­mu, že už ob­vi­nenému up­ly­nu­la trojdňová le­ho­ta na po­da­nie op­ravného pros­tried­ku. Le­ho­ta na po­da­nie sťažnos­ti v pod­sta­te (právne) ani ne­začala plynúť, pre­tože    v tom­to prípa­de ply­nie až od do­ručenia, ktoré bo­lo

vy­ko­nané naj­neskôr (v da­nom prípa­de v súla­de s us­ta­no­vením § 187 ods. 1 pos­ledná ve­ta Trestného po­riad­ku od mo­men­tu do­da­točného do­ručenia uz­ne­se­nia us­ta­no­venému, či zvo­lenému ob­haj­co­vi).

Tie­to záve­ry vy­chádzajú najmä z nas­le­dujúcich us­ta­no­vení Trestného po­riad­ku:

Pod­ľa § 187 ods. 1 Trestného po­riad­ku sa sťažnosť podáva orgánu, pro­ti ktorého uz­ne­se­niu sme­ru­je, a to do troch dní od oznáme­nia uz­ne­se­nia. Ak sa uz­ne­se­nie ozna­mu­je tak ob­vi­nenému, ako aj je­ho ob­haj­co­vi, ply­nie le­ho­ta od to­ho oznáme­nia, ktoré bo­lo vy­ko­nané naj­nes­koršie.

Pod­ľa § 179 ods. 3 Trestného po­riad­ku druhá ve­ta, ak je ob­vi­nený vo väzbe, tre­ba uz­ne­se­nie, pro­ti ktorému je prípustná sťažnosť, oznámiť ob­vi­nenému a je­ho ob­haj­co­vi aj vte­dy, ak ob­vi­nený nemá ob­me­dzenú spôso­bi­losť na právne úko­ny.

Z uve­dených us­ta­no­vení je zrejmé, že ak bol ob­vi­nený v čase, keď mu ply­nu­la le­ho­ta na po­da­nie op­ravného pros­tried­ku vzatý do väzby ale­bo bo­la iným záko­nom pred­pok­la­daným spôso­bom ob­me­dzená je­ho osobná slo­bo­da, vzni­kol dôvod po­vin­nej ob­ha­jo­by a už týmto mo­men­tom musí byť za­stúpený ob­haj­com, t. j. vzniká do­da­točná po­vin­nosť (§ 179 ods. 3 Trestného po­riad­ku) oznámiť uz­ne­se­nie aj ob­haj­co­vi (na ktorého us­ta­no­ve­nie či zvo­le­nie tre­ba počkať). Ply­nu­tie le­ho­ty na po­da­nie op­ravného pros­tried­ku sa tak ob­vi­nenému v pod­sta­te "pre­rušuje" a začne plynúť až do­ručením uz­ne­se­nia ob­haj­co­vi.

Po­kiaľ ide o roz­ho­do­va­nie o sťažnos­ti, či už sa­motného ob­vi­neného ale­bo je­ho ob­haj­cu, môžu nas­tať rôzne si­tuácie (poz­ri ďalej us­mer­ne­nie). Tu tre­ba vy­chádzať aj z ju­di­katúry (napríklad R 62/1972), pod­ľa kto­rej "sa­ma sku­točnosť, že sa ob­vi­nený po vy­hlásení roz­hod­nu­tia a poučení o možnos­ti po­dať op­ravný pros­trie­dok ne­vy­jad­ril, nez­na­mená, že op­ravný pros­trie­dok, ktorý za ne­ho po­dal je­ho ob­haj­ca, je po­daný pro­ti vôli ob­vi­neného".

Na za­bez­pečenie jed­notného pos­tu­pu a up­latňova­nia záko­na po­dria­denými pro­ku­ratúra­mi v týchto prípa­doch vydávam to­to us­mer­ne­nie:

1.Ak si ob­vi­nený zvolí ale­bo mu je us­ta­no­vený iný ob­haj­ca po tom, čo up­ly­nu­la ob­vi­nenému ale­bo je­ho pôvod­ne zvo­lenému, či us­ta­no­venému ob­haj­co­vi zákonná le­ho­ta na po­da­nie op­ravného pros­tried­ku pro­ti riad­ne do­ručenému roz­hod­nu­tiu orgánu činného v tres­tnom ko­naní, pro­ti ktorému je prípustná sťažnosť, tak­to zvo­lenému ale­bo us­ta­no­venému ob­haj­co­vi zo záko­na nep­rislúcha právo na oznáme­nie roz­hod­nu­tia.

2.Ak podá tak­to zvo­lený ale­bo us­ta­no­vený ob­haj­ca sťažnosť pro­ti uz­ne­se­niu po up­ly­nutí le­ho­ty oprávnenému sub­jek­tu trestného ko­na­nia, je pot­rebné takúto sťažnosť za­miet­nuť podía § 193 ods. 1 písm. b) Trestného po­riad­ku ako po­danú neoprávne­nou oso­bou.

3.Ak až v prie­be­hu ply­nu­tia zákon­nej le­ho­ty ob­vi­nenému na po­da­nie op­ravného pros­tried­ku vznik­ne dôvod po­vin­nej ob­ha­jo­by a ob­vi­nený nemá ešte zvo­leného ob­haj­cu, vtákom prípa­de je po­vin­nosťou orgánu činného v tres­tnom ko­naní do­da­točne do­ručiť takéto roz­hod­nu­tie neskôr zvo­lenému či us­ta­no­venému ob­haj­co­vi, ktorému až od toh­to mo­men­tu začne plynúť le­ho­ta na po­da­nie op­ravného pros­tried­ku (§ 187 ods. 1 Trestného po­riad­ku druhá ve­ta).

4.Ak za tej­to si­tuácie ob­vi­nený podá sťažnosť pro­ti uz­ne­se­niu po tom ako mu už up­ly­nu­la trojdňová le­ho­ta na po­da­nie sťažnos­ti, avšak ešte pred up­ly­nutím le­ho­ty na po­da­nie sťažnos­ti ob­haj­com, nie je možné tak­to po­daný op­ravný pros­trie­dok za­miet­nuť ako ones­ko­re­ne po­daný. Sťažnosť ob­haj­cu po­daná pred tým ako bo­lo roz­hod­nuté o ta­kej­to sťažnos­ti ob­vi­neného sa po­važuje za sťažnosť po­danú zvo­leným ale­bo us­ta­no­veným ob­haj­com. Ak však podá takýto ob­haj­ca sťažnosť za si­tuácie, keď ešte ne­bo­lo roz­hod­nuté o včas po­da­nej sťažnos­ti sa­motného ob­vi­neného, v tom­to prípa­de sa sťažnosť po­daná ob­haj­com po­važuje len za súčasť sťažnos­ti po­da­nej ob­vi­neným a sa­mos­tat­ne sa o nej ne­roz­ho­du­je.

5.Ak sa ob­vi­nený výslov­ne vzdal práva po­dať op­ravný pros­trie­dok pro­ti uz­ne­se­niu o vzne­sení ob­vi­ne­nia ešte pred vzni­kom dôvo­dov po­vin­nej ob­ha­jo­by, neskôr zvo­lenému ale­bo us­ta­no­venému ob­haj­co­vi sa takéto uz­ne­se­nie pos­kyt­ne s vy­značením do­ložky právop­lat­nos­ti.

Pre úpl­nosť možno uviesť, že vzhľa­dom na pos­tup orgánov činných v tres­tnom ko­naní, ktoré opa­ko­vaným do­ručením uz­ne­se­nia, pro­ti ktorému je prípustná sťažnosť, „vy­vo­la­li" po­da­nie op­ravného pros­tried­ku, je pot­rebné s pou­ka­zom na § 192 ods. 1 písm. a), b) Trestného po­riad­ku v prípa­de, že v rámci preskúma­nia ve­ci pro­kurátor zistí nesprávny ale­bo nezákonný pos­tup ale­bo roz­hod­nu­tie orgánu činného v tres­tnom ko­naní, aby rea­go­val pod­ľa svo­jej zákon­nej po­vin­nos­ti vy­plývajúcej mu z us­ta­no­ve­nia § 230 ods. 1 Trestného po­riad­ku. V rámci do­zo­ru nad dodržiavaním zákon­nos­ti tak musí pri­jať adekvátne opat­re­nia na nápra­vu ale­bo od­stráne­nie nezákonného sta­vu. Pos­tu­pu­je pri­tom v súla­de so sta­no­vis­kom ge­nerálne­ho pro­kuráto­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky z 9.7.2007 por. č. 3/2007 k výkla­du poj­mu „návrh v zmys­le § 364 ods. 1 Trestného po­riad­ku.