Právne vety:
I. Ak je trestným činom spôsobených viacero následkov, nejde, automaticky, o samostatné skutky (t. j. koľko následkov toľko skutkov), ale o jeden skutok s viacerými následkami pôjde v prípadoch, ak všetky spôsobené následky sú v príčinnej súvislosti s jedným konaním páchateľa. Jedným konaním páchateľa nemusí byť len jednorazové konanie, ale aj dlhšiu dobu trvajúce, sústavnejšie konanie páchateľa, pretože moment dokonania trestného činu sa nemusí vždy prekrývať s momentom dokončenia (ukončenia) trestného činu.
II. Pri viacnásobnom (opakovanom) znásilnení (sexuálnom násilí) tej istej osoby sa nevyžaduje, aby páchateľ použil násilie, či hrozbu násilia pred každým jedným pohlavným stykom, či orálnym stykom, pretože postačí len jedno prvotné násilie, či hrozba násilím, ktoré „zlomí“ očakávaný alebo už aktívny odpor poškodenej. Skutočnosť, že sa poškodená následne prestane aktívne brániť a zabráni tak ďalšiemu násliu zo strany páchateľa neznamená, že ďalšie pohlavné styky, či orálne styky sú vykonávané zo strany poškodenej dobrovoľne, respektíve, že by už neboli pokryté pôvodným násilím a zavinením páchateľa.
III. Jednočinný súbeh trestného činu znásilnenia (či sexuáílneho násilia) s trestným činom vydierania, či obmedzovania osobnej slobody je vylúčený z dôvodu špeciality.
Z rozsudku súdu (krátené)
Okresný súd v Pezinku v trestnej veci obžalovaného M. B. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 Tr. zák. a iné, v konaní pred senátom zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šamka a prísediacich Rudolfa Ondroviča a Anny Jaslovskej, na hlavnom pojednávaní dňa 09.12.2011 takto jednohlasne
r o z h o d o l:
Obžalovaný:
M. B.,
je vinný, že
dňa 09.05.2010 v čase o 21.15 h v obci N. D. na .... chytil poškodenú .... za vlasy, pritiahol ju k svojmu vozidlu, následne ju kvôli jej odporu udrel do oblasti tváre a vravel jej, že jej rozbije hubu ak zakričí, natlačil ju na zadné sedadlo osobného motorového vozidla zn. R., v ktorom aktivoval detské poistky, čo poškodenej znemožnilo vystúpiť, pričom s vozidlom odišiel smerom na obec T., zastavil na poľnej ceste, kde poškodenú opakovanými vyhrážkami zabitím ako aj ťahaním za vlasy donútil k opakovanému orálnemu styku ako aj k viacnásobnej súloži, pričom medzi jednotlivými sexuálnymi atakmi sa jej vyhrážal zabitím, pričom toto konanie obžalovaného trvalo až do dňa 10.05.2010 do 05.00 h, keď sa s poškodenou vrátil opätovne do obce N. D., pričom poškodená utrpela viaceré poranenia a to hematóm v glukálnej oblasti vľavo veľkosti 5x2 cm (opuch hornej pery, nosa a tváre) a drobné podliatiny na oboch horných končatinách,
teda
- násilím a hrozbou bezprostredného násilia donútil ženu k súloži,
- násilím a hrozbou bezprostredného násilia donútil iného k orálnemu styku,
čím spáchal
zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák.
za to sa odsudzuje
Podľa § 199 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods.4, § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
O d ô v o d n e n i e (krátené)
K právnej kvalifikácii:
Pokiaľ ide o posúdenie skutku a právnej kvalifikácie, tak súd, v prvom rade, konštatuje, že prokurátor tak v prípise po podaní obžaloby ako aj v záverečnej reči, navrhoval uloženie trestu obžalovanému podľa tzv. asperačnej zásady, t.j. musel vychádzať z toho, že obžalovaný sa dopustil dvoch alebo viacerých samostatných skutkov. V obžalobe však skutok nebol rozdelený na samostatné skutky a ani v priebehu hlavného pojednávania, či záverečnej reči prokurátor nevysvetlil ktoré skutkové okolnosti a prečo považuje za samostatné skutky a o koľko samostatných skutkov sa má jednať.
V tejto súvislosti súd, vo všeobecnosti, pripomína, že základom trestného konania a predmetom dokazovania je skutok, ktorý však Trestný poriadok bližšie nevymedzuje a nedefinuje. Podľa ustálenej súdnej praxe (napríklad NS ČR 4 Tz 14/1986, 11 Tz 7/1986) je podstata skutku určovaná účasťou obžalovaného na určitej udalosti, z ktorej vzišiel následok porušujúci alebo ohrozujúci záujmy chránené Trestným zákonom. Podstatou skutku je teda konanie a následok. Jeden skutok potom tvoria tie prejavy vôle konkrétnej osoby navonok, ktoré sú pre daný následok, ktorý je závažný z hľadiska trestného práva, kauzálne, pokiaľ sú zahrnuté zavinením. Pokiaľ páchateľ spôsobí viac následkov, ide o jeden skutok vtedy, ak pre všetky následky sú kauzálne rovnaké prejavy vôle páchateľa, ktoré sú zahrnuté jeho zavinením. To znamená, že o jeden skutok ide vtedy, pokiaľ všetky následky boli zavinené jedným konaním páchateľa.
Z uvedenej judikatúry vyplýva, že ak je spôsobených viacero následkov, nejde, automaticky, o samostatné skutky (t. j. koľko následkov toľko skutkov), ale o jeden skutok s viacerými následkami pôjde v prípadoch, ak všetky spôsobené následky sú v príčinnej súvislosti s jedným konaním páchateľa a sú v príčinnej súvislosti s ním. Jedným konaním páchateľa nemusí byť len jednorazové konanie, ale aj dlhšie trvajúce, sústavnejšie konanie páchateľa, pretože moment dokonania trestného činu sa nemusí vždy prekrývať s momentom dokončenia (ukončenia) trestného činu.
Tieto teoretické závery je nutné aplikovať aj na posudzovaný prípad, keď cieľom (motívom) konania obžalovaného bol sexuálny útok na poškodenú, ktorému predchádzalo násilie zo strany obžalovaného na prekonanie jej odporu (zdrapenie za vlasy, údery do oblasti tváre, vtiahnutie do vozidla, zaistenie vo vozidle, odvezenie na poľnú cestu). Týmto násilím začalo konanie obžalovaného, ktoré bolo, z hľadiska dokonania zločinu znásilnenia a sexuálneho násilia, dokonané už vykonaním prvej súlože a orálneho styku a dokončené (ukončené) až ráno odvezením poškodenej do N. D. Skutočnosť, že poškodená bola počas noci viackrát znásilnená a viackrát prinútená k orálnemu styku znamená, že obžalovaný spôsobil viacero následkov, avšak len jedným konaním, za použitia jedného prvotného násilia a následných vyhrážok zabitím. Išlo teda o kontinuálne páchanie sexuálnych útokov voči poškodenej počas noci, teda tento jeden skutok sa vyznačoval určitou hromodnosťou, väčším počtom jednotlivých útokov, avšak všetky boli naviazané na jedno sústavné konanie obžalovaného a počas celej noci nedošlo k ničomu, čo by pretrhlo príčinnú súvislosť medzi týmto jedným, sústavným konaním páchateľa a spôsobovanými následkami. Hromadnosť následkov tu teda neznamená aj hromadnosť, či samostatnosť skutkov. K uvedenému je nutné dodať, že pri viacnásobnom znásilnení sa nevyžaduje, aby páchateľ použil násilie, či hrozbu násilia pred každým jedným pohlavným stykom, či orálnym stykom, pretože postačí len jedno prvotné násilie, či hrozba násilím, ktoré „zlomí“ očakávaný alebo už aktívny odpor poškodenej. Skutočnosť, že sa poškodená následne prestane aktívne brániť a zabráni tak ďalšiemu násliu zo strany páchateľa neznamená, že ďalšie pohlavné styky, či orálne styky sú vykonávané zo strany poškodenej dobrovoľne, respektíve, že by už neboli pokryté pôvodným násilím a zavinením páchateľa.
Z uvedených skutočností súd ustálil, že obžalovaný sa dopustil len jedného skutku, ktorý trval počas celej noci, mal viacero následkov a vykazuje znaky zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. (pokiaľ ide o vynútené pohlavné styky) spáchaného v jednočinnom súbehu so zločinom sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. (pokiaľ ide o vynútené orálne styky).
Súd už uvádzal vyššie, že motívom konania obžalovaného bolo len sexuálne vybitie sa na poškodenej a preto súd vypustil zo skutkovej vety všetky skutkové okolnosti, ktoré sa uvedeného motívu netýkali a ktoré len sekundárne „vyplňali“ čas medzi jednotlivými sexuálnymi atakmi. Súd preto vypustil zo skutku údaje ohľadne zbrane, výstrelu zo zbrane vo vozidle, pretože k možnému použitiu zbrane vo vozidle malo dôjsť síce ešte pred dokončením (ukončením) trestnej činnosti, avšak už po dokonaní trestného činu znásilnenia a sexuálneho násilia (k prvotnému násilu došlo pred domom a bez zbrane a taktiež k prvotným pohlavným a orálnym stykom).
Napokon, nešlo tu, zo strany obžalovaného, o nejaké samostatné, či osobitné násilie, ktoré by bolo nutné právne kvalifikovať ako zločin vydierania a ktoré by bolo zamerané výrazne na niečo iné ako sexuálne útoky. Uvedené vyplýva z toho, že vždy napokon došlo k sexuálnemu útoku. Vydieranie je tu preto zahrnuté už v zločine znásilnenia a sexuálneho násilia, uvedené zločiny sú tu v pomere špeciality a ich jednočinný súbeh je tu vylúčený. To isté platí aj o prečine obmedzovania osobnej slobody, ktorý je súčasťou zločinov znásilnenia a sexuálneho násilia a ich jednočinný súbeh je taktiež vylúčený (pozri judikatúru napríklad R 1/1980). Vzhľadom k uvedenému súd vypustil nielen niektoré skutkové okolnosti, ale aj právne kvalifikácie zločinu vydierania a prečinu obmedzovania osobnej slobody.
Obžalovaný pritom celkom zajvne konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zák., nakoľko použil násilie a následne aj hrozby násilím na poškodenú a viackrát s poškodenou súložil a mal orálny styk a to aj napriek jej nesúhlasu. Obžalovaný tak chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom a spôsobiť následok predpokladný trestným právom. Ak spôsobenie následku považoval obžalovaný za nutné, potom ho celkom isto aj spôsobiť chcel.
Vzhľadom k uvedenému súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. spáchaného v jednočinnom súbehu so zločinom sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák.
JUDr. Peter Šamko
predseda senátu
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.