Hromadnosť útokov pri trestnom čine znásilnenia a posudzovanie jednoty skutku

 

Práv­ne ve­ty:

 I. Ak je tres­tným či­nom spô­so­be­ných via­ce­ro nás­led­kov, nej­de, auto­ma­tic­ky, o sa­mos­tat­né skut­ky (t. j. koľ­ko nás­led­kov toľ­ko skut­kov), ale o je­den sku­tok s via­ce­rý­mi nás­led­ka­mi pôj­de v prí­pa­doch, ak všet­ky spô­so­be­né nás­led­ky sú v prí­čin­nej sú­vis­los­ti s jed­ným ko­na­ním pá­cha­te­ľa. Jed­ným ko­na­ním pá­cha­te­ľa ne­mu­sí byť len jed­no­ra­zo­vé ko­na­nie, ale aj dlh­šiu do­bu tr­va­jú­ce, sús­tav­nej­šie ko­na­nie pá­cha­te­ľa, pre­to­že mo­ment do­ko­na­nia tres­tné­ho či­nu sa ne­mu­sí vždy prek­rý­vať s mo­men­tom do­kon­če­nia (ukon­če­nia) tres­tné­ho či­nu.

 II. Pri viac­ná­sob­nom (opa­ko­va­nom) zná­sil­ne­ní (sexuál­nom ná­si­lí) tej is­tej oso­by sa ne­vy­ža­du­je, aby pá­cha­teľ pou­žil ná­si­lie, či hroz­bu ná­si­lia pred kaž­dým jed­ným poh­lav­ným sty­kom, či orál­nym sty­kom, pre­to­že pos­ta­čí len jed­no pr­vot­né ná­si­lie, či hroz­ba ná­si­lím, kto­ré „zlo­mí“ oča­ká­va­ný ale­bo už ak­tív­ny od­por poš­ko­de­nej. Sku­toč­nosť, že sa poš­ko­de­ná nás­led­ne pres­ta­ne ak­tív­ne brá­niť a za­brá­ni tak ďal­šie­mu ná­sliu zo stra­ny pá­cha­te­ľa nez­na­me­ná, že ďal­šie poh­lav­né sty­ky, či orál­ne sty­ky sú vy­ko­ná­va­né zo stra­ny poš­ko­de­nej dob­ro­voľ­ne, res­pek­tí­ve, že by už ne­bo­li pok­ry­té pô­vod­ným ná­si­lím a za­vi­ne­ním pá­cha­te­ľa.

 III. Jed­no­čin­ný sú­beh tres­tné­ho či­nu zná­sil­ne­nia (či sexuáíl­ne­ho ná­si­lia) s tres­tným či­nom vy­die­ra­nia, či ob­me­dzo­va­nia osob­nej slo­bo­dy je vy­lú­če­ný z dô­vo­du špe­cia­li­ty.

 

  Z roz­sud­ku sú­du (krá­te­né)                                                                                

 

 Ok­res­ný súd v Pe­zin­ku v tres­tnej ve­ci ob­ža­lo­va­né­ho M. B. pre zlo­čin sexuál­ne­ho ná­si­lia pod­ľa § 200 Tr. zák. a iné, v  ko­na­ní pred se­ná­tom zlo­že­nom z pred­se­du se­ná­tu JUDr. Pet­ra Šam­ka a prí­se­dia­cich Ru­dol­fa On­dro­vi­ča a An­ny Jas­lov­skej, na hlav­nom po­jed­ná­va­ní dňa 09.12.2011 tak­to jed­noh­las­ne

 

            r o z h o d o l:

 Ob­ža­lo­va­ný:

 M. B.,

                                                je vin­ný, že

 dňa 09.05.2010 v ča­se o 21.15 h v ob­ci N. D. na .... chy­til poš­ko­de­nú .... za vla­sy, pri­tia­hol ju k svoj­mu vo­zid­lu, nás­led­ne ju kvô­li jej od­po­ru ud­rel do ob­las­ti tvá­re a vra­vel jej, že jej roz­bi­je hu­bu ak za­kri­čí, nat­la­čil ju na za­dné se­dad­lo osob­né­ho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la zn. R., v kto­rom ak­ti­vo­val det­ské pois­tky, čo poš­ko­de­nej zne­mož­ni­lo vy­stú­piť, pri­čom s vo­zid­lom od­išiel sme­rom na obec T., za­sta­vil na poľ­nej ces­te, kde poš­ko­de­nú opa­ko­va­ný­mi vy­hráž­ka­mi za­bi­tím ako aj ťa­ha­ním za vla­sy do­nú­til k opa­ko­va­né­mu orál­ne­mu sty­ku ako aj k viac­ná­sob­nej sú­lo­ži, pri­čom me­dzi jed­not­li­vý­mi sexuál­ny­mi atak­mi sa jej vy­hrá­žal za­bi­tím, pri­čom to­to ko­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho tr­va­lo až do dňa 10.05.2010 do 05.00 h, keď sa s poš­ko­de­nou vrá­til opä­tov­ne do ob­ce N. D., pri­čom poš­ko­de­ná utr­pe­la via­ce­ré po­ra­ne­nia a to he­ma­tóm v glu­kál­nej ob­las­ti vľa­vo veľ­kos­ti 5x2 cm (opuch hor­nej pe­ry, no­sa a tvá­re) a drob­né po­dlia­ti­ny na oboch hor­ných kon­ča­ti­nách,

 

                 te­da

 - ná­si­lím a hroz­bou bez­pros­tred­né­ho ná­si­lia do­nú­til že­nu k sú­lo­ži,

- ná­si­lím a hroz­bou bez­pros­tred­né­ho ná­si­lia do­nú­til iné­ho k orál­ne­mu sty­ku,

 

                                               čím spá­chal

 zlo­čin zná­sil­ne­nia pod­ľa § 199 ods. 1 Tr. zák. v jed­no­čin­nom sú­be­hu so zlo­či­nom sexuál­ne­ho ná­si­lia pod­ľa § 200 ods. 1 Tr. zák.

 za to sa od­su­dzu­je

 Pod­ľa § 199 ods. 1 Tr. zák., za pou­ži­tia § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods.4, § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. k úhr­nné­mu tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy v tr­va­ní 7 (se­dem) ro­kov.

 Pod­ľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa ob­ža­lo­va­ný pre vý­kon tres­tu za­ra­ďu­je do ús­ta­vu na vý­kon tres­tu so stred­ným stup­ňom strá­že­nia.

 

    O d ô v o d n e n i e (krá­te­né)

 

K práv­nej kva­li­fi­ká­cii:

 Po­kiaľ ide o po­sú­de­nie skut­ku a práv­nej kva­li­fi­ká­cie, tak súd, v pr­vom ra­de, kon­šta­tu­je, že pro­ku­rá­tor tak v prí­pi­se po po­da­ní ob­ža­lo­by ako aj v zá­ve­reč­nej re­či, navr­ho­val ulo­že­nie tres­tu ob­ža­lo­va­né­mu pod­ľa tzv. as­pe­rač­nej zá­sa­dy, t.j. mu­sel vy­chá­dzať z to­ho, že ob­ža­lo­va­ný sa do­pus­til dvoch ale­bo via­ce­rých sa­mos­tat­ných skut­kov. V ob­ža­lo­be však sku­tok ne­bol roz­de­le­ný na sa­mos­tat­né skut­ky a ani v prie­be­hu hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia, či zá­ve­reč­nej re­či pro­ku­rá­tor ne­vys­vet­lil kto­ré skut­ko­vé okol­nos­ti a pre­čo po­va­žu­je za sa­mos­tat­né skut­ky a o koľ­ko sa­mos­tat­ných skut­kov sa má jed­nať.

 V tej­to sú­vis­los­ti súd, vo všeo­bec­nos­ti, pri­po­mí­na, že zá­kla­dom tres­tné­ho ko­na­nia a pred­me­tom do­ka­zo­va­nia je sku­tok, kto­rý však Trest­ný po­ria­dok bliž­šie ne­vy­me­dzu­je a ne­de­fi­nu­je. Pod­ľa us­tá­le­nej súd­nej praxe (nap­rík­lad NS ČR 4 Tz 14/1986, 11 Tz 7/1986) je pod­sta­ta skut­ku ur­čo­va­ná účas­ťou ob­ža­lo­va­né­ho na ur­či­tej uda­los­ti, z kto­rej vzi­šiel nás­le­dok po­ru­šu­jú­ci ale­bo oh­ro­zu­jú­ci zá­uj­my chrá­ne­né Tres­tným zá­ko­nom. Pod­sta­tou skut­ku je te­da ko­na­nie a nás­le­dok. Je­den sku­tok po­tom tvo­ria tie pre­ja­vy vô­le kon­krét­nej oso­by na­vo­nok, kto­ré sú pre da­ný nás­le­dok, kto­rý je zá­važ­ný z hľa­dis­ka tres­tné­ho prá­va, kau­zál­ne, po­kiaľ sú za­hr­nu­té za­vi­ne­ním. Po­kiaľ pá­cha­teľ spô­so­bí viac nás­led­kov, ide o je­den sku­tok vte­dy, ak pre všet­ky nás­led­ky sú kau­zál­ne rov­na­ké pre­ja­vy vô­le pá­cha­te­ľa, kto­ré sú za­hr­nu­té je­ho za­vi­ne­ním. To zna­me­ná, že o je­den sku­tok ide vte­dy, po­kiaľ všet­ky nás­led­ky bo­li za­vi­ne­né jed­ným ko­na­ním pá­cha­te­ľa.

 Z uve­de­nej ju­di­ka­tú­ry vy­plý­va, že ak je spô­so­be­ných via­ce­ro nás­led­kov, nej­de, auto­ma­tic­ky, o sa­mos­tat­né skut­ky (t. j. koľ­ko nás­led­kov toľ­ko skut­kov), ale o je­den sku­tok s via­ce­rý­mi nás­led­ka­mi pôj­de v prí­pa­doch, ak všet­ky spô­so­be­né nás­led­ky sú v prí­čin­nej sú­vis­los­ti s jed­ným ko­na­ním pá­cha­te­ľa a sú v prí­čin­nej sú­vis­los­ti s ním. Jed­ným ko­na­ním pá­cha­te­ľa ne­mu­sí byť len jed­no­ra­zo­vé ko­na­nie, ale aj dlh­šie tr­va­jú­ce, sús­tav­nej­šie ko­na­nie pá­cha­te­ľa, pre­to­že mo­ment do­ko­na­nia tres­tné­ho či­nu sa ne­mu­sí vždy prek­rý­vať s mo­men­tom do­kon­če­nia (ukon­če­nia) tres­tné­ho či­nu.

 Tie­to teo­re­tic­ké zá­ve­ry je nut­né ap­li­ko­vať aj na po­su­dzo­va­ný prí­pad, keď cie­ľom (mo­tí­vom) ko­na­nia ob­ža­lo­va­né­ho bol sexuál­ny útok na poš­ko­de­nú, kto­ré­mu pred­chá­dza­lo ná­si­lie zo stra­ny ob­ža­lo­va­né­ho na pre­ko­na­nie jej od­po­ru (zdra­pe­nie za vla­sy, úde­ry do ob­las­ti tvá­re, vtiah­nu­tie do vo­zid­la, za­is­te­nie vo vo­zid­le, od­ve­ze­nie na poľ­nú ces­tu). Tým­to ná­si­lím za­ča­lo ko­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho, kto­ré bo­lo, z hľa­dis­ka do­ko­na­nia zlo­či­nu zná­sil­ne­nia a sexuál­ne­ho ná­si­lia, do­ko­na­né už vy­ko­na­ním pr­vej sú­lo­že a orál­ne­ho sty­ku a do­kon­če­né (ukon­če­né) až rá­no od­ve­ze­ním poš­ko­de­nej do N. D. Sku­toč­nosť, že poš­ko­de­ná bo­la po­čas no­ci viac­krát zná­sil­ne­ná a viac­krát pri­nú­te­ná k orál­ne­mu sty­ku zna­me­ná, že ob­ža­lo­va­ný spô­so­bil via­ce­ro nás­led­kov, av­šak len jed­ným ko­na­ním, za pou­ži­tia jed­né­ho pr­vot­né­ho ná­si­lia a nás­led­ných vy­hrá­žok za­bi­tím. Iš­lo te­da o kon­ti­nuál­ne pá­chanie sexuál­nych úto­kov vo­či poš­ko­de­nej po­čas no­ci, te­da ten­to je­den sku­tok sa vy­zna­čo­val ur­či­tou hro­mod­nos­ťou, väč­ším poč­tom jed­not­li­vých úto­kov, av­šak všet­ky bo­li na­via­za­né na jed­no sús­tav­né ko­na­nie ob­ža­lo­va­né­ho a po­čas ce­lej no­ci ne­doš­lo k ni­čo­mu, čo by pretrhlo prí­čin­nú sú­vis­losť me­dzi tým­to jed­ným, sús­tav­ným ko­na­ním pá­cha­te­ľa a spô­so­bo­va­ný­mi nás­led­ka­mi. Hro­mad­nosť nás­led­kov tu te­da nez­na­me­ná aj hro­mad­nosť, či sa­mos­tat­nosť skut­kov. K uve­de­né­mu je nut­né do­dať, že pri viac­ná­sob­nom zná­sil­ne­ní sa ne­vy­ža­du­je, aby pá­cha­teľ pou­žil ná­si­lie, či hroz­bu ná­si­lia pred kaž­dým jed­ným poh­lav­ným sty­kom, či orál­nym sty­kom, pre­to­že pos­ta­čí len jed­no pr­vot­né ná­si­lie, či hroz­ba ná­si­lím, kto­ré „zlo­mí“ oča­ká­va­ný ale­bo už ak­tív­ny od­por poš­ko­de­nej. Sku­toč­nosť, že sa poš­ko­de­ná nás­led­ne pres­ta­ne ak­tív­ne brá­niť a za­brá­ni tak ďal­šie­mu ná­sliu zo stra­ny pá­cha­te­ľa nez­na­me­ná, že ďal­šie poh­lav­né sty­ky, či orál­ne sty­ky sú vy­ko­ná­va­né zo stra­ny poš­ko­de­nej dob­ro­voľ­ne, res­pek­tí­ve, že by už ne­bo­li pok­ry­té pô­vod­ným ná­si­lím a za­vi­ne­ním pá­cha­te­ľa.

 Z uve­de­ných sku­toč­nos­tí súd us­tá­lil, že ob­ža­lo­va­ný sa do­pus­til len jed­né­ho skut­ku, kto­rý tr­val po­čas ce­lej no­ci, mal via­ce­ro nás­led­kov a vy­ka­zu­je zna­ky zlo­či­nu zná­sil­ne­nia pod­ľa § 199 ods. 1 Tr. zák. (po­kiaľ ide o vy­nú­te­né poh­lav­né sty­ky) spá­cha­né­ho v jed­no­čin­nom sú­be­hu so zlo­či­nom sexuál­ne­ho ná­si­lia pod­ľa § 200 ods. 1 Tr. zák. (po­kiaľ ide o vy­nú­te­né orál­ne sty­ky).

 Súd už uvá­dzal vy­ššie, že mo­tí­vom ko­na­nia ob­ža­lo­va­né­ho bo­lo len sexuál­ne vy­bi­tie sa na poš­ko­de­nej a pre­to súd vy­pus­til zo skut­ko­vej ve­ty všet­ky skut­ko­vé okol­nos­ti, kto­ré sa uve­de­né­ho mo­tí­vu ne­tý­ka­li a kto­ré len se­kun­dár­ne „vy­pl­ňa­li“ čas me­dzi jed­not­li­vý­mi sexuál­ny­mi atak­mi. Súd pre­to vy­pus­til zo skut­ku úda­je oh­ľad­ne zbra­ne, vý­stre­lu zo zbra­ne vo vo­zid­le, pre­to­že k mož­né­mu pou­ži­tiu zbra­ne vo vo­zid­le ma­lo dôjsť sí­ce eš­te pred do­kon­če­ním (ukon­če­ním) tres­tnej čin­nos­ti, av­šak už po do­ko­na­ní tres­tné­ho či­nu zná­sil­ne­nia a sexuál­ne­ho ná­si­lia (k pr­vot­né­mu ná­si­lu doš­lo pred do­mom a bez zbra­ne a tak­tiež k pr­vot­ným poh­lav­ným a orál­nym sty­kom).

 Na­po­kon, neš­lo tu, zo stra­ny ob­ža­lo­va­né­ho, o ne­ja­ké sa­mos­tat­né, či oso­bit­né ná­si­lie, kto­ré by bo­lo nut­né práv­ne kva­li­fi­ko­vať ako zlo­čin vy­die­ra­nia a kto­ré by bo­lo za­me­ra­né vý­raz­ne na nie­čo iné ako sexuál­ne úto­ky. Uve­de­né vy­plý­va z to­ho, že vždy na­po­kon doš­lo k sexuál­ne­mu úto­ku. Vy­die­ra­nie je tu pre­to za­hr­nu­té už v zlo­či­ne zná­sil­ne­nia a sexuál­ne­ho ná­si­lia, uve­de­né zlo­či­ny sú tu v po­me­re špe­cia­li­ty a ich jed­no­čin­ný sú­beh je tu vy­lú­če­ný. To is­té pla­tí aj o pre­či­ne ob­me­dzo­va­nia osob­nej slo­bo­dy, kto­rý je sú­čas­ťou zlo­či­nov zná­sil­ne­nia a sexuál­ne­ho ná­si­lia a ich jed­no­čin­ný sú­beh je tak­tiež vy­lú­če­ný (poz­ri ju­di­ka­tú­ru nap­rík­lad R 1/1980). Vzhľa­dom k uve­de­né­mu súd vy­pus­til nie­len niek­to­ré skut­ko­vé okol­nos­ti, ale aj práv­ne kva­li­fi­ká­cie zlo­či­nu vy­die­ra­nia a pre­či­nu ob­me­dzo­va­nia osob­nej slo­bo­dy.

 Ob­ža­lo­va­ný pri­tom cel­kom za­jvne ko­nal v pria­mom úmys­le pod­ľa § 15 písm. a) Tr. zák., na­koľ­ko pou­žil ná­si­lie a nás­led­ne aj hroz­by ná­si­lím na poš­ko­de­nú a viac­krát s poš­ko­de­nou sú­lo­žil a mal orál­ny styk a to aj na­priek jej ne­súh­la­su. Ob­ža­lo­va­ný tak chcel po­ru­šiť zá­ujem chrá­ne­ný Tres­tným zá­ko­nom a spô­so­biť nás­le­dok pred­pok­lad­ný tres­tným prá­vom. Ak spô­so­be­nie nás­led­ku po­va­žo­val ob­ža­lo­va­ný za nut­né, po­tom ho cel­kom is­to aj spô­so­biť chcel.

 Vzhľa­dom k uve­de­né­mu súd uz­nal ob­ža­lo­va­né­ho vin­ným zo spá­chania zlo­či­nu zná­sil­ne­nia pod­ľa § 199 ods. 1 Tr. zák. spá­cha­né­ho v jed­no­čin­nom sú­be­hu so zlo­či­nom sexuál­ne­ho ná­si­lia pod­ľa § 200 ods. 1 Tr. zák.

 

 

     JUDr. Pe­ter Šam­ko

                                                                             pred­se­da se­ná­tu

 

Diskusia